1. Bike park

Nikdy som nejak neprepadol bicyklovaniu, väčšinu života som žiaden bicykel nevlastnil (a vlastne ani teraz nevlastním). Ale mám viacerých kamošov, ktorý jazdia downhill a chodia po rôznych bike parkoch. Tak som si povedal, že to raz musím vyskúšať. K Bike parku na Kubínskej som napísal samostatný článok, kde nájdete všetky info – prevádzkovú dobu, ceny, mapu, typy tratí a ich náročnosť… a moje pocity? Je to že mega! 🙂 Ako začiatočník som si dal 2x trať Super Mix, na konci ktorého som mal na tvári úsmev od ucha k uchu. Fakt si prečítajte ten článok, pochopíte, prečo som to musel dať do samostatného článku 🙂

2. Srdiečkovo

Toto je miesto pre vaše ratolesti (od 2 do 14 rokov), kde sa poriadne vybláznia a zabavia. Súčasťou Srdiečkova je tubing, minizipline, šmýkačky, preliezky, hojdačky a iné zábavné prvky. Vstupné je 8 € za dieťa a 1 € za dospeláka ako sprievodnú osobu. Lístky do Srdiečkova sa dajú kúpiť aj priamo na mieste – samotné Srdiečkovo nájdete v strednej stanici lanovky na Kubínskej, tzn. prvou sedačkou sa vyveziete a na konci pozrite doprava, uvidíte toto (nemáte šancu to minúť):

Tip na ubytovanie: ak máte decká ako my, tak máme pre vás skvelý tip na ubytovanie priamo na Kubínskej holi v Hoteli Green. Za mňa asi to najdôležitejšie – prídete, zaparkujete, vybalíte a ste v srdci všetkého. Najbližšie budete štartovať a nalovať auto až keď budete odchádzať. Ak bude voľný, určite siahnite po apartmáne, ktorý je zložený z dvoch samostatných dvojlôžkových spální. Aj vy aj deťúriská tu budete mať dostatok priestoru. PS: tak milého recepčného som asi ešte nikde na Slovensku nezažil! Pozrite si ako to v hoteli aj na izbe vyzerá v našich stories na Instagrame.

3. Zipline

Vedeli ste, že najdlhší zipline v strednej Európe je práve na Kubínskej holi? Má dĺžku 1234 metrov a všetci, ktorí na ňom išli, buď aj nadšenia jačali alebo si to poriadne užívali. Zipline ide taktiež zo strednej stanici lanovky až dole do nástupnej stanice. Takže ak sa vám (alebo vašim deťom) po celom dni už nebude chcieť dole šlapať pešo, jednoducho sa spustite! Budete sa rútiť dole rýchlosťou cez 100 km/h vo výške takmer 30 m nad zemou… toto je inak skvelý darček pre niekoho, koho chcete poriadne prekvapiť. Lístky na zipline sa predávajú priamo na štarte tejto atrakcie, nie na pokladni lanoviek. Platba kartou ale nie je možná, nezabudnite si zobrať so sebou aj hotovosť. Jedna jazda stojí 27 €.

4. Horské trojkolky

Vyvezte sa na úplny vrchol Kubínskej holi a užite si takmer päťkilometrovú jazdu dole na adreanlínovej horskej trojkolke. O bezpečie sa starajú dve nezávislé brzdy. Jedna jazda trvá cca 60 minút a v cene 29 € vám tu požičajú trojkolku a zároveň vás vyvezú dvomi lanovkami až na úplný vrchol. Požičovňa kolobežiek a trojkoliek sa nachádza v dolnej časti strediska pri nástupe na sedačkovú lanovku.

5. Tarzánia

Závesná draha medzi stromami sa nachádza priamo za hotelom Green, ktorý je čo by ste kameňom dohodli od parkoviska Kubínskej holi. Po dobrej túre si tu deti (ale aj dospelí) za odmenu môžu užiť zdolávanie najrôznejších tratí a prekážok rôznych obtiažností. Pripravené sú tu pre vás dva okruhy. Nebojte sa, táto atrakcia je naozaj pre každého. Inštruktori vás dôkladne zaškolia a poskytnú vám potrebnú výstroj. Počas zdolávania prekážok ste po celý čas istení bezpečnostným lanom. Detský okruh je veľmi podobný tomu hlavnému. Deti si môžu vyskúšať rovnaké prekážky ako dospeláci, avšak o čosi nižšie a tak im pri lezení môžete pomáhať – dokonca si tu môžu užiť detský zipline! Vstup na dospelácku trasu je 12 €, na detskú iba 6 €.

6. Náučný chodník

Ak máte radi prechádzky po lese a chcete sa popritom dozvedieť niečo nové o prírode, vyvezte sa pohodlne lanovkami až na vrchol Kubínskej hole a zíďte späť k údolnej stanici po náučnom chodníku. Chodník je vhodný skutočne pre každú vekovú kategóriu, cesta dole po úplne nenáročná. Celkovo tu objavíte 12 rôznych zastávok a po ceste objavíte aj kopu odpočívadiel (napr. na piknik). Dozviete sa niečo o miestnej faune, ale aj o lavíne, ktorá tu spadla pred viac ako 50 rokmi. Uprostred celej tejto trasy sa nachádza Srdiečkovo (viď bod 2).

7. Paragliding

Tento bod je tak trocha moja srdcovka, pretože v paraglajdovej škole X-Air, ktorá prevádzku túto štartovaciu dráhu na Kubínskej, som sa učil paraglajdovať. Zatiaľ som sa k tomuto športu nevrátil, ale cítim, že raz sa k nemu späť dostanem. A ak raz budete sedieť v paraglajde s výhľadmi, ktoré ponúka, ten adrenalín a sloboda sú… neskutočné 🙂 Štartovacia plocha sa nachádza priamo pri konečnej zastávke lanovky na Kubínskej a ak aj nemáte pilotný preukaz, je to krásne na sledovanie s kofolou v ruke v lokálnom bare pri lanovke. Prípadne si cez chalanov z X-Air dohodnite tandemový let, garantujem vám nezabudnuteľný zážitok!

Bonus: 6 miest, kam vyraziť na turistiku v okolí Kubínskej holi

Nedávno sme na stránke www.najsport.sk objavili týchto šesť skvelých tipov, kam sa vybrať na turistiku práve v okolí Kubínkej holi:

1. Minčol – susedný vrch, z ktorého sa v letných mesiacoch lieta paraglajd. Dostanete sa tu z centra Dolného Kubína po žltej turistickej trase (stúpanie 850 m, čas 3:45 hod), zo strediska popri lanovke až na vrchol po zelenej a žltej trase (stúpanie 536 m, čas 1:45 hod).
2. Veľký Choč – je súčasťou Chočských vrchov a ževraj je považovaný za jeden z najkrajších vrcholov na Slovensku.
3. Šíp – je súčasťou Veľkej Fatry a zároveň ponúka na tieto vrcholy krásny výhľad. Najkrajšia trasa vedie zo Stankovian po žltej turistickej značke
4. Veľký a Malý Rozsutec – vcholy sú členité a výstupy na ne sú považované za tie skôr náročnejšie. Je to krajinná oblasť s najvyšším stupňom ochrany, takže krásna príroda je tu zaručená.
5. Jánošíkové diery – sústava kaňonov a tiesňav, cez ktoré preteká Drieňový potok. Pokoj a pohodu si tu mimo sezóny viete užiť na množstve oddychových lavičiek.
6. Stoh – jeden z najnavštevovanejších vrcholov malofatranskej hrebeňovky ponúka nádherný 360-stupňový výhľad na okolie Oravskej magury.

The post TOP 7 vecí, ktoré musíte vidieť a zažiť na Kubínskej holi (letná edícia) appeared first on Cestovateľský blog.

Kráčam z hotela Green k parkovisku a kúsok od nástupnej stanici lanovky je predajňa Najšport, kde požičiavajú MTB bicykle. S malou dušičkou úplného začiatočníka hovorím, že by som si to chcel vyskúšať, ale fakt neviem, ako začať a čo od toho očakávať. Chlapík v predajni ma zobral von, poukazoval mi rôzne bicykle, pomohl mi vybrať správnu veľkosť, dal mi do ruky helmu, všetko mi v rýchlosti poukazoval a s úsmevom na tvári doplnil, že na konci pracovnej doby som sa mohol vráťiť 🙂 Zároveň mi odporúčil spodnú časť Kubínskej (trať s názvom Super Mix). Bez nejakých hrdinských činov, na bicykli som začiatočník a ísť dole svahom na úseku, pri ktorom je napísaná „Veľmi vysoká obtiažnosť“ (trať s názvom Downhill) – no nie som až taký blázon, takže som pekne poslúchol 🙂 Neriem bike smerom k lanovke a adrenalín pomaly stúpa, počasie na parádičku, aj uprostred najvyššej sezóny (prelom júla/augusta) na svahu pomaly ani nohy…

Prevádzková doba bike parku na Kubínskej

Lanovka, na ktorú si z bočnej strany viete pripevniť aj bicykel, je v prevádzke každý deň od 09:00 do 17:00. V prípade nepriazne počasia si viete aktuálnu prevádzku skontrolovať na tejto stránke. Ako to vlastne funguje a ako si dám bicykel na lanovku? Pre mňa to bolo tiež prvýkrát, ale obsluhujúci personál je mega milý – na prvýkrát mi ukázali, ako „zaháknuť“ bicykel na sedačku a rovnako mi pomohli pri vystupovaní. Na druhýkrát som to už hravo zvládol sám. Čo je veľmi príjemné, že pri vystupovaní a nastupovaní vždy lanovku spomalili, takže žiaden stres.

Cena za vstup do bike parku na Kubínskej holi (+letná mapa)

Hneď na úvod odporúčame lístky kúpiť online tu, sú totiž lacnejšie o 2-5 € v závislosti na type lístka. Kubínska hoľa má dve sedačkové lanovky, Dolná (na mape ako A) ide do polovice strediska,  Horná (B) od polovice na vrchol. Na vývoz na vrchol Kubínskej hole preto potrebujete dve jazdy na lanovkách. Lístky sú vydávané na čipových kartách. Záloha za čipovú kartu je 2 €. Aby som to ale zjednodušil, ak ste začiatočník ako ja, môžete si jazdu vyskúšať na Super Mixe napr. raz (lístok vás stojí potom 9 €), alebo potom odporúčam 4-hodinový lístok (20 €), s ktorým si užije 5-6 jázd v závislosti od toho, ako sa budete chcieť zničiť. Ale priateľské varovanie vopred – po dvoch jazdách som bol vcelku hotový 🙂

Tieto trate sú k dispozícii na Kubínskej holi

Celkovo sú to 4 trate s dĺžkou cez 13 km. Mne chlapík, ktorý mi prenajímal bicykel (o možnosti zapožičania bicykla sa dočítate nižšie), mi ako začiatočníkovi odporúčil, aby som išiel trať Super Mix v spodnej polovici trate a neriskoval na trati Downhill, ktorej obtiažnosť je veľmi vysoká. A ja mu úprimne ďakujem za túto radu, aj tak som bol riadne zničený 🙂 Poďme sa teraz pozrieť pekne na všetky trate a ich vychytávky:

• Downhill: dĺžka 3,2 km, prevýšenie 630 m, veľmi vysoká obtiažnosť. Začína na vrchole Kubínskej hole a končí pri údolnej stanici dolnej sedačkovej lanovky. Je určená pre pokročilých a skúsených jazdcov. Obsahuje množstvo koreňov, skokov, zákrut, drevených premostení, ale aj prejazdov po lúke a rock garden.

• Enduro: dĺžka 2,5 km, prevýšenie 292 m, vysoká obtiažnosť. Je veľmi pestrá, s technickými prvkami, rýchlymi a pomalými zákrutami, úsekmi na koreňoch a jemným rock garden úsekom

• A-line: dĺžka 1,9 km, prevýšenie 140 m, stredná obtiažnosť. A-line je trať rýchla s množstvom bezpečných veľkých stolových kopcov a skokov. Obsahuje prírodné nerovnosti, mechanicky upravený povrch.

• Super Mix: dĺžka 5,5 km, prevýšenie 280 m stredná obtiažnosť. Trať Super Mix je určená pre všetky druhy horských bicyklov. e zbavená nebezpečných technických miest, preto je vhodná aj pre začínajúcich cyklistov ale rýchle úseky a zaujímavé skoky potešia aj pokročilých bikerov.

Moje pocity? Waaaaau

Išiel som teda trať Super Mix, takže spodnú polovicu celého svahu na Kubínskej. Keď stojím hovore na výstupnej stanici lanovky, mám rešpekt. Bajk som si vyskúšal, kotúčové brzdy brzdia ako blázon, nastavujem správnu výšku sedačky a idem pomaly na to. Horná časť Super Mixu začína okolo jazierka, potom cez les, drevený most, prvé kamene, opäť cez les… postupne si zvykám, učím sa vyberať zákruty (tu ešte potrebujem poriadne potrénovať), trochu odvážnejšie šlapem do pedálov. Po prvom kilometri zastavujem, obzerám sa – úplna krása. Na okolo nikoho, uprostred les a predo mnou ešte niečo vyše štyroch kilometrov zjazdu.

Celá trať je perfektne upravená, žiadne výrazné kamene (iba pár), no najmä žiadne mokré konáre, ktoré sú ževraj vcelku postrachom downhillových jazdcov. Keď vyjdem z lesa a dostávam na samotný lyžiarsky svah pod lanovku, trať tvorí množstvo traverzov naprieč celým svahom. Vždy na hrane lesa otočka, potom poriadne dupnúť do pedálov, občasne nejaký menší (ale veľmi bezpečný) skok a šup ďalší traverz. Prichádzam dole, prvú jazdu mám za sebou – pozriem na seba, kompletne zom zasr… zašpinený od blata 🙂 Nevadí, úsmev mám na tvári od ucha k uchu, toto bol príjemný adrenalínový zážitok spojený s mentálnym relaxom. Idem znova!

Keď končím svoju druhú jazdu, cítim už nohy, ruky, chrbát, som spotený a ešte viac zablatený, haha. Na prvý pokus mi to úplne stačí, ale začínam chápať, že toto je šport, ku ktorému sa určite budem chcieť vrátiť. Prichádza Hanka s chlapcami, ideme si dať kofolu, vraciam bajk so stále rovnako veľkým úsmevom a idem rovno do sprchy 🙂

Nemáte kvalitný bike? Nevadí, požičajte si ho!

Samozrjeme môžete ísť do bike parku s vlastným bicyklom. Ak však nemáte kvalitný MTB bike (môj prípad) alebo si chcete vyskúšať aké je to jazdiť na špičkových závodných bicykloch (opäť môj prípad, haha), tak hneď pri nástupnej stanici lanovky je predajňa Najšport. Majú tu k dispozícii bicykle a elektrobicykle od kvalitne rozumných až po špičkového downhillové celokarbónové bicykle. Celodenný prenájom takéhoto top bicykla TREK SLASH 9.8 XT 29 BL stojí 55 € + odporúčam určite aj integrálnu helmu (9 € za zapožičanie). Dokonca si môžete bicykle zarezervovať online na tejto stránke.

Musím povedať, že ísť na MTB biku v cene cez 6-tisíc € je úplne iná káva ako na horskom bicykli z Decathlonu (bez urážky – mal som a bol som spokojný). Po dobrej bajkovačke sa patrí bicykel vrátiť čistý späť, pri nástupnej stanici je hadica s vodou, kde tak môžete spraviť. PS: pridávam pre istotu ešte aj kontakt priamo do predajne: 0908 284 821, kubinska@najsport.sk.

Tipy na aktivity na Kubínskej

Na záver ešte pár tipov, čo všetko sa dá robiť Kubínskej holi v lete okrem bike parku:

1. Srdiečkovo
2. Zipline
3. Horské trojkolky
4. Terénne kolobežky
5. Tarzánia
6. Člnkovanie
7. Náučný chodník
8. Paragliding

The post Recenzia bike parku na Kubínskej z pohľadu začiatočníka appeared first on Cestovateľský blog.

Ak preferujete video pred čítaním textu, pozrite si naše storky z tohto miesta (ubytovanie, aktivity, jedlo, areál, …), ktoré sme uložili do highlights na našom Instagrame.

Nemusíme sa stresovať dlhými presunmi a rôznymi spánkovými režimami chlapcov (autom to je z Bratislavy do Modry len 35 minút) a po zaparkovaní sa už nikam z areálu hotela nemusíte presúvať. Dôvod je veľmi prozaický – v areáli totiž nájdete úplne všetko, čo potrebujete. Od bazénov, cez ihriská, najrôznejšie športoviská až po animačný program. Práve animátori a skvelá strava je niečo, z čoho bola väčšina rodičov, ktorých sme v areál stretli, nadšených.

Vynikajúce raňajky, kde žiadne dieťa neplakalo

My sme mali v našom pobytovom balíčku polpenziu a či už vaše deťúriská vstávajú skoro (raňajky sú k dispozícii od 07:00) alebo si radi pospíte, čakajú vás skvelé, chutné a aj tak trocha rozmanávajúce raňajky – garantujem vám, že tu nájdete niečo, z čoho budú vaše ratolesti poskakovať. Jasné, že treba začať zdravými bio a farmárskymi produktami, ale na záver raňajok si môžete dopriať palacinky, waffle, najrôznejšie jogurty – nesmie chýbať pribináčik či kopa čerstvého ovocia.

Na raňajkách sme nevideli snáď jedno dieťa plakať, že by nechcelo papať 🙂 A personálu vôbec neprekáža, keď si niečo zoberiete so sebou ako desiatový snack. Jedna super myšlienka, ktorú odporúčame snáď každému, aspoň trocha rodinne ladenému hotelu – IKEA kuchynka, hrací koberec a k tomu pár hračiek v reštauračnej časti. Investícia možno 200 €, no rodičia sa mohli spokojne naraňajkovať, pokým sa ich deti rozutekali do kuchynky a spolu sa tam pohrali. A ešte boli rodičia aj radi, že sa ich deti trocha posocializovali 🙂 Akože toto je niečo, ako budem kľudne štartovať svoj každý deň… Na druhej strane aj môj tip na zlepšenie – kávovar bol fakt pomalý, ja teda kávu nepijem, ale tvoril sa pri ňom pravidelne rad.

Food truck priamo pri bazéne, večera pri západne slnka na teraske

Obed sme si dali pri vonkajšom bazéne priamo z food trucku – kukurica, hotdog a nejaký drobný snack – vôbec nám akosi nechýbalo trojchodové menu, keď bolo vonku cez 30°C. Radšej sme sa poriadne vybláznili v bazéne a na „motokárach“, ale ak aktivitám sa dostanem za chvíľu 🙂 Jedna drobnosť, ktorá ma z logistického hľadiska veľmi potešila – či už na terase, vo food trucku alebo kdekoľvek v rámci areálu ste akúkoľvek útratu mohli dať na izbu. Takže som so sebou nemusel nosiť vôbec nič.

Večeru sme si oba dni užili na terase – reštauračná časť má terasy dve, jednu krytú priamo pri reštaurácii a druhú pod ňou, pri veľkej trávnatej ploche – čiastočne krytú slnečníkmi. Veľmi milé bolo od personálu, že nemali problém obslúžiť nás aj na ten spodnej, kde sme sedeli, aj keď sa museli nachodiť po strmších schodoch. Večera bola inak bufetová, nechýbalo množstvo šalátu, teplé a studené predjedlá, polievka, 4-5 hlavných jedál, dezerty…. všetko vo forme all-inclusive, nikto na vás nijak nepozeral, keď ste si išli pridať. Hotel je pripravený na detských hostí, k dispozícii je snáď zo 10 detských stoličiek rôznych veľkostí a tvarov. A hlavne, medzi stolmi sa dá podolne dostať aj dvojkočíkom!

Aj trojhviezdičková iba úplne stačí

Celkovo je inak veľmi milé sledovať, ako sa pôvodne konferenčný hotel, ktorý je mimochodom obľúbený aj na svadobné obrady, prestavil na rodinnú klientelu. A nevieme teda čím to bolo, ale napriek tomu, že sme sem cestovali v najvyššej sezóne (prelom júla a augusta), počas celého víkendu sa nám areál zdal skôr poloprázdny. A pritom bolo parkovisko takmer plné. Pocitovo to je tým, že areál je neskutočne veľký (28 hektárov) a ponúka také množstvo aktivít, že sa tu decká rýchlo roztrúsia. Kým sa dostaneme k aktivitám (lebo toto je vec, pre ktorú sa tento hotel stojí za to), pristavme sa ešte na chvíľu pri hoteli samotnom a ubytovaní. Ubytovacia časť je rozdelená do troch častí:

• Pavilón EVA****
• Pavilón AVANA****
• Pavilón VILMA***

My sme boli ubytovaní v rodinnej izbe v trojhviezdičkovom pavilóne VILMA – pred príchodom som bol vcelku skeptický, lebo ani vizuálne budova nevyzerá najlepšie, ale vo výsledku som bo veľmi príjemne prekvapený. Hlavne rozdelenie izby – samostatná časť s dvojposchodovou posteľou a druhá časť s manželskou posteľou (obe spojené spoločným balkónom) sú skvelé pre rodinu s dvomi až tromi deťmi. Už pri príchode nás čakala detská postieľka, ktorú síce nepoužívame, ale bolo to milé. Ak si chcete pozrieť, ako to vyzerá vo vnútri izby, mrknite highlighty na našom Instagrame, ktoré pripravila Hanka, je tam aj zachytená v 360° aj izba ešte predtým, ako sme ju stihli rozbombardovať 🙂 V noci inak bolo v celom areáli príjemne ticho, všetci sme sa super vyspali (vrátane chalanov). Perfektná vec na rodinnom hoteli – žiadne párty… 🙂

Prvýkrát som pochopil, prečo má late check-out zmysel

Celkovo má Hotel pod Lipou hodnotenie 4.7 z 5 na stránkach SATURu a 9.1 na Bookingu, takže celkovo asi tušíte, že s kvalitou ubytovania nebude problém. Vcelku príjemne ma prekvapilo, že SATUR má na svojej stránke lepšie ceny (niekedy výrazne lepšie) cako samotný hotel. Ale predpokladám, že to bude kvôli ich úzkej spolupráci a animačnej časti Fun Planet, ktorú zapezpečuje práve SATUR a to je veľká namotávka pre rodičov (vysvetlím nižšie prečo).

Cena za 3 dni/2 noci v rodinnej izbe (2 izby vedľa seba) pre 2 dospelých a 2 deti je 376 € vrátane polpenzie, ak nepotrebujete oddelenú izbu a stačí vám trojlôžková izba s prísteľkou, viete sa dostať na 258 € za 3 dni plné oddychu vrátane polpenzie, čo vôbec nie je zlé! Môj tip – priplaťte si za late check-out 40 €. Platí sa za izbu (nie za osobu) a určite sa to oplatí, lebo izba vám zostane do 14:00, takže mladšie deťúriská sa stihnú aj vyspať a vy vyrazíte na cestu domov oddýchnutejší. Ale hlavne máte k dispozícii vstup do wellnessu aj bazénov, takže sa môžete aj v kľude osprchovať, dobaliť (čo pri bežnom check-oute do 10:00 vie byť pre mnoho rodičov vcelku výzva).

Čo by som ako majiteľ hotela zmenil?

Mimochodom ceny pre mimo hotelových hostí, napr. ak by niektor prišiel za vami iba na poobednú návštevu, sú dosť ustrelené. Za vstup do vonkajšieho bazénu sa platí 32 €, za dieťa do 12 rokov 16 € a vstup do vnútorného wellnessu je splatnený rovnakými sumami, ale samostatne. To sú porovnateľné ceny za vstupenky do aquaparkov, nie je hotelového vonkajšieho bazéna.

Ale tipujem, že hotel nastavil tieto ceny tak vysoko, aby odradil práve externých hostí od návštevy a priestor zostal pre hotelových hostí. Ak je aj toto ten dôvod, tak mám z toho aj tak trocha rozpačité pocity. Na jednej strane mi vcelku vyhovovalo, keď sme s Krištofom počas najvyššej sezóny a víkendu zostali vo vonkajšom bazéne sami, na druhej strane je to veľká škoda pre domácich, lebo zaplatiť za štvorčlennú rodinu 96 € iba na vstupnom mi nepríde správne.

Animátori sú brutálna pomoc pre rodičov

Poďme späť k ubytovaním hosťom, animačnému programu a športoviskám, lebo takto si predstavujem kvalitný rodinný hotel – zbaví vás akýchkoľvek starostí, všetko máte po ruke (od jedla, cez bazén až po izbu) a decká sa vybláznia až do opadnutia 🙂 Videli sme rodičov, ktorí po raňajkách vypustili svoje deti k animátorkám a tie sa od nich nepohli až do večere! Animátori programu Planet Fun zo Saturu si fakt dali záležať – počas nášho pobytu sa deťom od rána od večera venovali štyri energické animátorky a deti si to poriadne užívali. Ale aktivity boli pripravené aj pre starších, tento program som našiel na výveske hotela hneď ako sme prišli:

Hanka ešte kedysi dávno robila delegátku práve pre SATUR a neskôr pracovala aj na centrále a mala možnosť zažiť výber animátorov a prípravu programu. A môžem ako čerstvopečený dvojnásobný tatko potvrdiť, že to neboli len kadejaké hlúpe a na rýchlo vymyslené hry, ale svelé aktivitky na spoluprácu ale aj kompetitívnosť. A pritom mali deti kopu zábavy. A hlavne, štyri animátorky na hotel znamenalo, že sa mali čas venovať každému a nebola to žiadna masovka.

Aj bez animátorov sa nestratíte

Ak aj nepreferujete animačný program (úprimne, ako rodič som ho zažil po prvýkrát), viete sa v areáli vyblázniť s vašimi deťmi až neskutočne. K dispozícii máte totiž 24 športovísk a aktivít:

• vonkajší letný bazén a detský bazén
• záhrada s ležadlami a tuli vakmi
• futbalové / basketbalové ihrisko
• tenisové kurty
• ihrisko na beach volejbal
• ihrisko na petanque
• lanový park Jelšovisko
• keramicko‑umelecký ateliér
• detské dizajnové ihrisko Kon‑Tiki
• vonkajšie ohnisko
• jazierko
• požičovňa elektrobicyklov, horských bicyklov a športových pomôcok
• biliard, šípky, spoločenské hry
• Jurkovičova kolkáreň s 2 dráhami tradičných drevených koliek
• Escape Room
• …

…a to som si očividne ešte niektoré nezapamätal 🙂 Kým Jonáš pospával v kočíku a Hanka si išla oddýchnuť na masáž, Krištof si hneď našiel niečo, do čoho sa zamiloval – šlapacie autíčka, ktoré si nazval motokárou 🙂 A tak sme sa na obrovskom detskom ihrisku premávali hore dole a keď sa k nám pridala mamina, išli sme sa schladiť všetci do vonkajšieho bazéna a potom sme sa v tieni vo veľkom pieskovisku trocha vychillovali.

Ísť/neísť na takúto dovolenku?

Ísť na takmer all-inclusive dovolenku do hotela kúsok za Bratislavou cez cestovku? Úprimne je toto niečo, čomu by som sa pár rokov dozadu dosť vysmial. Ale dnes ako rodič dvoch chalaniskov musím povedať, že mi tento víkend padol perfektne vhod a nabudúce sa určite vrátime aspoň na 3 noci. Ešte musím preskúmať wellnessovú časť, tam sme stihli s Krištofom iba bazén a vírivku.

Inakkľudne by som si tu vedel predstaviť aj týždňovú dovolenku. Oddýchli sme si, poriadne sa vybláznili (Krištof pri odchode zaspal na prvej zákrute za Modrou a to už poobede nezvykne spávať), ale hlavne sme nemali stres a nemuseli mínať energiu na náročný niekoľkohodinový presun autom – za chvíľu sme boli doma. V čase písania tohto článku mal Jonáš iba 4 mesiace, takže za takýto oddych a zmenu prostredia kúsok od domova sme boli veľmi vdační.

Článok vznikol v spolupráci s cestovnou kanceláriou SATUR.

The post Recenzia: Hotel pod Lipou – rodinný oddych kúsok od Bratislavy appeared first on Cestovateľský blog.

Asi 300 m vzdušnou čiarou (cca 10 minút pešo alebo 1 minútu autom) od svahu stojí na konci dedinky Valča dvojica chát, ktoré nesú spoločné označenie Woodpark. Dostali sme na toto miesto tip od našich kamošov zo Škodovky, pretože tvrdili, že si priamo pri chate môžeme vďaka wallboxu nabiť elektromobil. A keďže som si už poriadne dlho chcel vyskúšať, aké to je v skutočnosti ísť elektromobilom na zimnú dovolenku (a.k.a. zimná elektrodovolenka), hneď som sa pustil do bookovania. Otvorím teda ich web, vyberám chatu Olejkárka (veľmi subjektívne), klikám, bookujem a do pár hodín dostávam potvrdenie, že nás budú očakávať. Mailovou komunikáciou si ešte s domácimi vymením pár správ a už od úvodu cítiť, že je to miesto, na ktorom im veľmi záleží a ktorému venujú veľa energie, aby tu boli ľudia spokojní.

Elektromobilom v zime na dovolenku? Ideme to vyskúšať!

Je pondelok ráno, v práci nahlásená dovolenka, v jednej z bratislavských pobočiek Škody má čaká nový čisto elektrický Enyaq iV 80 – veľké SUV v modrej metalíze s výkonným 150 kW (200+ koní) motorom s 82 kWh batériou. Milujem ten nádych novoty ešte relatívne čerstvého auta, tak rýchlo sadám a fičím pre Hanku s Krištofom, nech sa nabalíme a môžeme vyraziť. Batéria je nabitá na 100%, ukazuje dojazd niečo cez 320 km. Keď sme behali víkend s predošlou ŠKODA Enyaq po Bratislavskom kraji a potom zobrali aj športové Coupé RS iV do českého Olomouca, boli v oboch prípadoch palubné počítače pomerne presné v tom, že ukazovali reálny dojazd. Keď však pozerám na teplomer (v Bratislava 0°C, vo Valči má byť v noci -15°C), je mi jasné, že batéria ako taká musí dostať v takýchto mrazoch poriadne zabrať. Do Woodparku to máme niečo mierne cez 230 km, takže dôjsť by sme mali v pohode – uvidíme za chvíľu.

Keď sa Krištofa doma pýtam, či berieme na chatu aj sánky, s radosťou vykríkne „ánoooo“ 🙂 Utekám teda do pivnice, vyberám sánky, beriem všetky naše veci. Tentokrát sa nám podarilo zbaliť do dvoch cestovných kufrov a jedného batohu, tak sa ešte pousmejem, ako sa postupne lepšíme, ako Krištof rastie 🙂 Ešte nejaké to jedlo, zimné topánky, nosič, a kopu ďalších drobností – na dve otočky to zvládnem všetko ponosiť do auta, tak som len zvedavý, či to tam všetko narvem. Na moje prekvapenie sa všetko krásne zmestilo do takmer 600-litrového kufra, žiaden „tetris“ sa nemusel konať, tak som na seba tak trocha pyšný, haha.

Tip: mrknite cestovné športové tašky na kolieskach Thule Subterra – dá sa rozdeliť na 2 príručné tašky a bez problémov mi ho berú aj do lietadla na služobkách.

Vyrážame, púšťame si pohodovú hudbu, Krištof zaspáva (yesss…), cesta ubieha úplne pohodičkovo. Užívam si výkon elektromobilu, plne naložené SUV sa správa na cestách s úplnou ľahkosťou. Na tichý elektromotor si zvykám extrémne rýchlo. Po pár víkendoch s inými Enyaqmi viem, že zabudovaná navigácia je tak trocha na nič, pripájam teda bezdrôtovo svoj mobil cez Android Auto k multimediálnemu systému Škodovky a zrkadlím si Google mapy a pritom počúvame Piatoček 🙂 ŠKODA Enyaq má inak priehradky na dva telefóny, ktoré zvládne bezdrôtovo nabíjať (cez technológiu Qi) – je to totálne komfortné, aj keď samotné nabíjanie je trocha pomalé.

Máme posledných 50-60 km do cieľa, všetko ide v pohodičke. Zrazu si uvedomím, že nás čaká poriadne stúpanie a rezerva batérie, ktorú sme mali pri štarte (rozdiel medzi predpokladaným dojazdom a reálnou vzdialenosťou) sa akosi skrátil. Začínam trocha stresovať, lebo keď dám do mapy nabíjacie stanice v okolí Kremnice a Kremnických Baní, priveľmi nič nenachádzam (jednu som objavil, prišli sme tam a nič tam nebolo). Do Žiaru a Zvolena sa mi už vracať nechce, Krištof sa už zobúdza. Vonku sa začína stmievať a teplomer ukazuje -9°C. No nič, ideme to skúsiť ďalej… zrazu nachádzam na mape nejakú nabíjačku (aj keď iba s výkonom 22 kW) od pre mňa neznámej firmy Sminn pri kúpeľoch v Turčianskych Tepliciach.

Po chvíľke hľadania sme to miesto našli. Parádička, 5 voľných miest na nabíjanie – len všetky za rampou a kábel nám nedočiahne. Snažím sa nájsť niekoho z kúpeľov, neúspešne. Trocha sa hecnem, zacúvam z boku k nabíjačke. Nejak sa mi podarilo Enyaqa pripojiť. Naskenujem QR kód a zisťujem, že cena za nabíjanie bude 0 Eur. Uhm? Akože nie, že by mi to vadilo, len som zvedavý – kým rýchlo dobíjam Enyaqa, volám na ich infolinku a že vraj to je nabíjačka kúpeľov (jj, to mi došlo) a pravdepodobne majú pre hostí bezplatné nabíjanie v rámci ubytovania – tak snáď sa nenahnevajú v kúpeľoch, že sme si od nich takto „na čierno“ cucli asi 10 kW 🙂

Tentokrát to bude čisto oddychové

Oki, sme trocha dobití, že čas už ísť na chatu, čakajú nás tam kamoši s deťúriskami, tešíme sa na vínko (v každej chatke je súkromná vinotéka s ponukou rodinného vinárstva Vysoké pole v Skalici) a na oddych. Dorazili sme do chaty nakoniec ešte s nejakou rezervou na aute, pri klesaní smerom na Martinu rekuperácia poriadne zabrala, takže sme s veľkosťou pravdepodobnosťou ani nemuseli stáť na „núdzové“ nabíjanie. Čo už 🙂

Otvárame dvere, Krištof sa rozbehne do veľkej obývačky, hneď uvidí hračky, ktoré majú domáci pripravené pre takéto rodinné návštevy. Zvítame sa s kamošmi, rýchlo prehodíme veci z auta do izieb a rozvalíme sa na gauči v spoločenskej miestnosti (obývačko-jedálenská časť), kde už v krbe puká drevo. Cez obrovskú presklennú stenu máme výhľad na Malú Fatru s lyžiarskym strediskom, všade na okolo je nádherné ticho. Začínam tušiť, že toto bude pár krásne oddychových dní 🙂

Musím pochváliť majiteľov chatiek vo Woodparku, že pri dizajnovaní chatiek si dali fakt záležať. Každá chata je pre max. 10 ľudí v 3 spálňach, nočná časť ja na poschodí a cez galériu a schodisko sa schádza do dennej časti, kde sme samozrejme trávili najviac času. Vďaka podlahovému kúreniu sa deťúriská mohli celý čas váľať po zemi a hrať sa. A my sme sa k nim samozrejme pridali 🙂 Keď sme ich však všetky uspali, začal nám ten pravý chill.

Vírivka a sauna priamo pri chate – och áno…

Vonku pred chatou sa totiž nachádza vírivka (dopláca sa 69 Eur za pobyt, vrele odporúčam!). Vonku aktuálne -12°C, vírivka vyhriata na 39°C, OMG, to je parádička 🙂 Na druhý večer som aj Krištofa prehovoril, nech sa ku mne pridá – najskôr bol opatrný, ale ako tušíte, nakoniec sa mu vôbec nechcelo ísť von.

A kamošom sme pozreli na seba, na saunu, na seba… a bolo jasné 🙂 Veľká fínska sauna (zmestí sa sem spokojne 4-6 ľudí) sa vyhreje zhruba za 45 minút a potom nás už čakala perfektná kombinácia – sauna, hodiť sa do snehu a toto celé 2-3x zopakovať. Priznávam sa, že pri tom váľaní sa v snehu som poriadne vrieskal, ale po takejto saunovačke som mal spánok snáď lepší ako Krištof 🙂

Keďže sme boli na chate dve rodinky s malými deťmi, tušili sme, že výletov veľa nespravíme. Za to domáci z Woodparku pripravili pre vás 26 tipov na výlety vo Valčianskej doline a okolí. Vonku pred našim príchodom „nakydalo“ riadne veľa snehu, takže program na ďalší deň je jasný – vyťahujeme sánky, boby a ideme na to. Asi 10 minút pomalou prechádzkou (keďže ťaháme sánky s deťmi) sa ocitáme v rodinnom lyžiarskom stredisku Snowland, ktoré má 8 zjazdoviek s celkovou dĺžkou niečo cez 5 km.

Lyžovačku meníme na sánkovačku

Pre náročných lyžiarov to nebude, na učenie sa a rodinnú lyžovačku úplne ideál. V utorok, stredu aj štvrtok cez týždeň bol svah takmer prázdny a na vleky a sedačky sa vôbec nečakalo. Pod svahom je obrovská „pirátska loď“ na lezenie a šmýkanie – každý rodič určite ocení 🙂 Inak hodina lyžiarskej školy s inštruktorom, zapožičaním výstroja a lístkom na vleky je 36 Eur, čo mi príde ako rozumné. Domáci nám odporučili pre lyžiarov zakúpiť 8-hodinový lístok, ktorý si môžete rozdeliť po hodinách na ľubovoľné množstvo dní! Všetky aktuálne ceny na túto sezónu nájdete tu.

Líca už majú všetky deti riadne vyštípané (chlapi sme dostali úlohu ťahať sánky, aby sa mohli drobcovia spúšťať a my sme im v tom s láskou vyhoveli), rýchlo si dávame obedové menu na svahu a utekáme späť na chatu, kde nás čaká teplúčko a pohoda. Vo Valči je Jednota (otvorená tuším každý deň do 18:00), kde nájdete asi všetko, ale večer čerstvé pečivo nečakajte 🙂 A tým, že chata vo Woodparku má plne vybavenú vlastnú kuchyňu, veľkú chladničku, všetky spotrebiče, tak nemáte problém si navariť, čo vás napadne. U nás bola aj torta 🙂

Chata má veľkú záhradu, súčasťou je altánok s krbom, vonkajším sedením a nechýba aj kotlík na varenie guľášu – myslím, že je jasné, že sa sem musíme vrátiť ešte v lete, pri tých vonkajších teplotách sme sa tentokrát hecli tak na saunu a vírivku. Pre lyžiarov sú tu pripravené stojany na lyže, nechýba sušiak na lyžiarky (taká drobnosť a tak iný pocit na druhé ráno, že?), vonku zaparkujú až štyri autá, drevo do krbu máte v cene bez obmedzenia… my sme sa potešili aj Netflixu, kde sme hľadali Labkovú patrolu 🙂

Valča, my sa vrátime!

Na konci nášho pobytu nám volá pani chatárka, kedy plánujeme odchádzať a že ak chceme, môžeme zostať do 14:00 – toto sa mi už asi dlho nestalo, okamžite prikyvujeme a utekáme ešte na poslednú sánkovačku, následne si na chate dávame rýchly obed, poupratujeme, balíme a vyrážame späť domov. Ďakujeme Valčianska dolina, bolo to super – ako rodič oceňujem, že stredisko nie je nijak šialene veľké a hlavne, že sme mali ubytovanie vo vzdialenosti dohodenia kameňom. Ďakujeme Woodpark, osobne som si tu mega mentálne oddýchol (a moje telo obzvlášť ďakuje za tú saunu a vírivku) 🙂 Vidíme sa čoskoro znova!

The post Tip na rodinnú lyžovačku: Valčianska dolina appeared first on Cestovateľský blog.

Na úvod pár zaujímavých faktov

Kým vám ukážem, čo všetko sa v tomto aquaparku nachádza, pár vcelku zaujímavých faktov:

• Aquapark bol otvorený iba nedávno, vo februári 2020, jeho výstavba stála cez 160 miliónov €, všetko je tu krásne nové a čisté
• Pod obrovskou presklennou kupolou je viac ako 700 paliem dovezených z Malajzie, Costa Ricy a Floridy
• Tobogánová časť aquaparku má 32 tobogánov s celkovou dĺžkou 3,2 km
• Môžete sa tu učiť surfovať vďaka unikátnemu indoorovému surfing bazénu
• Vďaka geotermálnej energii je celá ventilácia a klimatizácia v celom komplexe nezávislá na elektrickej energii!
• Väčšina bazénov je termálnych, takže či je vonku leto alebo zima, môžete tu celý deň pobehovať v plavkách

Vstúpte so mnou do Park of Poland – aké sú ceny?

Tak poďme na to, ide sa Suntago Water World, a.k.a Park of Poland, najväčšieho aquaparku v Európe! Už len parkovisko napovedá, že to bude vo vnútri fakt veľké – je tu priestor pre tisíce áut. Nechýbajú desiatky miest pre autobusy, e-nabíjacie stanice, státie pre karavany (zatiaľ som neprišiel na to, že by sa za toto státie platilo, takže “free” pre karavanistov?). Ja som prespal 2 noci v Sutango Village (prečítajte si moju recenziu), čo je dedinka bungalovov iba pár minút priamo od aquaparku a priamo z vášho mobilného domčeka vás do vodného raja odvezie bezplatný elektrický minibus. PS: pre náročných – mal by byť čoskoro otvorený aj 4* hotel priamo spojený s aquaparkom.

Vchádzam teda do vnútra, všetko je tu obrovské – asi 20 miest, kde si môžete zakúpiť vstupenky. Tie inak odporúčam kúpiť online na tomto oficiálnom mieste, majú rôzne akcie a viete si nakombinovať všetko ako potrebujete. Lístky sa dajú kúpiť podľa zón (viď nižšie) a vždy na 2 hodiny, 4 hodiny alebo celý deň. Úprimne, nepozerajte ani po ničom inom ako po celom dni, za 2 hodiny celý areál ani neprejdete, za 4 hodiny ani nevyskúšajú decká všetky tobogány a cenovo to už nie je až taký strašný rozdiel. Ceny na rok 2022 platilo tieto:

• Celý deň v Jamango zóne stojí 139 PLN (približne 30 €)
• Celý deň v Jamango a Relax zóne máte za154 PLN (33 €)
• Celý deň v Jamango, Relax zóne a Saunárii vyjde na 164 PLN (35 €)

Keď zoberiem do úvahy ceny slovenských aquaparkov (senecký aquapark pýta za celodenný vstup so saunami 41,80 €, Tatralandia vrátane saunového sveta 47 € – fakt neuveriteľné pálky…), tu máte pomer ceny a výkonu taký, že padnete na zadok 🙂 Veď mrknite na tú mapku areálu – ja keď som ju pri vstupe videl prvýkrát, mi padla sánka (PS: kompletný cenník Park of Poland nájdete tu):

3 (šialene veľké) časti aquaparku

Aquapark je rozdelený na 3 tematické časti:

Relax – oddychová zóna plná bazénov, paliem, lehátok, nájdete tu vonkajší aj vnútorný termálny bazén, “Dead Sea Pool”. Dajte si jedno mojito alebo gin & tonic priamo vo vnútornom termálnom bazéne alebo si drink zoberte na lehátko pod palmu, zavrite oči a oddychujte 🙂 Bazény s rozlohou 840 m2 ponúkajú luxusný priestor pre každého, záhrada (s vlastnými záhradníkmi) má 20 000 m2. Vonkajší bazén ponúka vodu s krásnymi 34C, takže je jeasné, že celoročné kúpanie tu nie je problém. Môj tip: vyskúšajte z 18 unikátnych bazénov určite “Dead Sea”, čo je relaxačný mazén s mineralizovanou slanou vodou – perfektný oddych!

Saunaria – tu som strávil asi 2 hodiny a vyšiel som odtiaľto totálne vyrelaxovaný 🙂 Turecká sauna, fínska sauna, kórejská oddychová miestnosť, aromatická či soľná sauna, Valhalla, egyptská “dedinka”… wau, aspoň to si povedalo moje telo, keď som odtiaľto odchádzal. Najhorúcejšia sauna má 95C, celkovo je tu 10 rôznych typov saun, parných miestností a jacuzzi. V tomto saunovom svete sa očakáva, že budete mať na sebe plachtu (ktorú bezplatne dostanete). Môj tip: vyskúšajte Mont Blanc – suchú saunu s -12C, kde sa môžete schladiť napr. po horúcej fínskej saune. Keďže v saunovom svete by bolo nefér robiť akékoľvek fotky, pozrite si aspoň pár oficiálnych fotiek:

Jamango – no dobre, toto je topka, na ktorú všetci asi čakáte 🙂 Okrem šialene veľkého tobogánového sveta, ku ktorému sa dostaneme nižšie, tu nájdete rôzne bublinkové kúpele, jacuzzi, obrovský bazén s umelými vlnami s animačným programom, ďalších vnútorný aj vonkajší termálny bazén, oddychový bazén, divokú rieku, umelú surfovaciu vlnu… Tobogánový svet Jamango si ale zaslúži svoju vlastnú sekciu, takže skrolujte nižšie kamoši 🙂

Náramok na jedlo a pitie

Inak v Park of Poland to majú vcelku dobré vymyslené s jedlom a pitím (vlastné jedlo a pitie je inak myslím zakázané, ale to je hádam pochopiteľné) – pri vstupe dostanete náramok, na ktorý konzumujete počas celé dňa a potom pri výstupe zaplatíte naraz. Tzn. do bazénov si nemusíte brať žiadne cennosti, ani to veľmi neodporúčam. Každý náramok má “nárok” na skrinku – môžete si vybrať menšiu alebo väčšiu, kde sa v pokoji prezlečiete a odložíte si tu všetky cennosti a do vnútra už idete naozaj iba v plavkách a prehodeným uterákom cez plece 🙂 Ja som si vzal aj mobil a chcel si areál trocha nafotiť, boli na to vcelku hákliví… čomu ale rozumiem, fotiť si ľudí v plavkách nemusí byť pre mnohých nič komfortné. PS: v celom areáli je protišmyková podlaha, ja som tu pobehoval celý čas bosí – mnoho ľudí uprednostní flip-flopy, tak možno len dovetok, že všade bolo extrémne čisto.

Pre hladošov ponúkam aj zoznam reštaurácii – asi názvy nepotrebujú ďalšie vysvetlenie, o aký tip kuchyne ide:

• Arizona American Burgers
• Poleczka
• Asiatica
• Va Bene
• Juice Bar
• Pirat Snack Bar

Jamangooooooo – ok, mením sa na dieťa 🙂

Musím povedať, že veľa vecí ma nezvykne prekvapiť, ale keď som vošiel do Jamango zóny, odkryla sa vo mne akási detská radosť 🙂 Vôbec mi nevadilo, keď som videl ostatných dospelákov oddychovať na jednom zo štyritisíc lehátok, alebo sa len tak v tematických bazénoch nadnášali na nafukovačkách… ja som chcel vyskúšať každý z 32 (!) tobogánov 🙂 Približne 18 je ich fakt obrovských, zvyšené sú detské až rozprávkové – takže bez ohľadu na vek vášho dieťaťa sa tu zabavia všetci od 2 rokov až do… no ja máme v čase písania tohto článku 37 a fakt som si to mega užil 🙂 Ale vopred hovorím, že sa mi podarilo vyskúšať tak možno polovicu všetkých atrakcí, haha…

Tobogánová hala je tak obrovská, že musíte ísť na tobogány výťahom! A keďže asi tipujete správne, že tie budú dosť vyťažené, lebo o tobogány je mega záujem, máte ešte možnost ísť po schodoch. Poviete si, že veď pohodka, aspoň budem rýchlejší a nemusím sa mačkať do výťahoch – čo je pravda, lenže táto tobogánová hala je tak vysoká, že má 5 poschodí! Takže priatelia, vybehnúť si to na -5. poschodie hore po schodoch kvôli jednej jazde a toto zopakovať všetko 20-30x, fakt sa namakáte 🙂 Najkratší tobogán (začína na 1. poschodí) má “iba” 36 metrov, tie najdlhšie začínajú samozrejme na najvyššom 5. poschodí a majú 190 m (Mad Octopus), 215 m (Black Thunder), 236 m (Tiger’s Eclipse) a 256 m (Jungle Eclipse). Víťazom na dĺžku je ale Green Mamba s dĺžou 294 m!

Tobogány sú rozdelené podľa náročnosti – Easy, Moderate, Difficult a pri niektorých z kategórie Difficult sa fakt pose**** alebo si minimálne dobre zakričíte 🙂 Jaw Drap je má síce iba 58 m na dĺžku, ale je to takmer čisto vertikálny tobogán, taký Crazy Dive je najrýchlejší a prepláchne vám všetky otvory 🙂 Niektoré tobogány idete na nafukovačkách (samostatných alebo dvojitých), mnohé sú však klasické tobogány, kde idete iba s vlastným telom… každý tobogán má svoje pravidlá, ako ho máte (musíte) používať, napr. nohami napred, prekrížené ruky. Každý tobogán je sledovaný dohľadom, vopred hovorím, že tu sa veľmi nevyvádza skúšaním nových metód – za to máte rovno vyhadzov 🙂 Ale skúšať nové metódy ani nie je veľmi treba, kým vyskúšate všetky tobogány, budete riadne zničený na konci dňa… vravím, mne sa to ani nepodarilo.

Moje hodnotenie 🙂

Akože vychádzal som odtiaľto po celom dni riadne vysmiaty, spokojný a akosi príjemne zničený a zároveň oddýchnutý. Snažil som sa vyskúšať všetko, čo sa dalo a stále mám pocit, že som tak polovicu vecí ani nestihol vidieť 🙂 Skúsim na záver svoje hodnotenie vtesnať do niekoľkých pocitov:

• Určite sa sem musím vrátiť aj s Hankou a Krištofom a keď už sem pôjdeme, tak minimálne na predĺžený víkend, aby sme tu mohli ísť aspoň na jeden celý, ideálne možno dva dni.
• Vstup na 2 alebo 4 hodiny je síce lacnejší, ale akosi mi nedáva zmysel, lebo už len s cestou z Varšavy (cca hodinka), zaparkovaním, prezlečením a užívaním si aquaparku – hneď máte pol dňa preč. Takže za mňa jedine celodenný vstup.
• Ceny jedál a nápojov nie su nijak atraktívne, je to tak na úrovni vysokohorskej prirážky, ktorú poznáme v slovenských lyžiarskych strediskách. Ale zase nie je to nič, že by ste mali zostať hladní celý deň.
• Fakt som nečakal, že niekde za dedinkou uprostred ničoho (fakt je to niekde na konci poľa, kam vedie jedna cesta) nájdem najväčší aquapark v Európe 🙂 Ale dáva to zmysel, lebo práve tu sú geotermálne pramene.
• Z Bratislavy, Popradu aj Košíc je to vždy okolo 6 hodín cesty (každá cesta je iná, napr. z Bratislavy to ťahá ideálne cez Českú republiku), takže Park of Poland nie je pre Slovákov určite destinácia na otočku. Ak ale máte naplánovaný trip do Krakova alebo ideálnejšie Varšavy, Park of Poland určite odporúčam pridať ako zastávku.
• Keď som vstúpil do tobogánového sveta, moja prvá myšlienka bola “to sa tu snáď nebudem čvachtať po tobogánoch” a asi 10 minút na to som vrieskal od radosti 🙂 Nemám teda veľa aquaparkov pochodených (asi zaradím na zoznam keď Krištof trocha vyrastie), ale toto bola pre mňa topka – až mi bolo ľúto, že som tu sám a nemám s kým zdieľať svoju radosť…
• Celková známka? 9/10 a to ten jeden bodík som stiahol iba pre to, že je to tak ďaleko z Bratislavy 🙂
• Ak hľadáte darček alebo spôsob, ako zničiť vaše decká – práve ste ho našli – volá sa Park of Poland.

The post Park of Poland – aquapark, z ktorého mi padla sánka appeared first on Cestovateľský blog.

Do Olomouca nás zlákal email z Nezvalovej Archy, hotela, ktorý vznikol úžasnou premenou výmenníku tepla na sídlisku, neďaleko vlakovej stanice v Olomouci. A hoci lokalita nie je taká zvyčajná ani prvoplánova, je vlastne výborná. Hneď po príjazde sme zistili, že v tomto hoteli nie je prvoplánové vlastne nič. Je to do detailu a s citom prepracovaná vízia umeleckých duší pretavená do reality, kde sa vám bude naozaj perfektne oddychodvať po dni strávenom v Olomouci alebo v jeho okolí.

Kde to tá Archa vlastne je?

Nájdete ju na sídlisku. Na Nezvalovej ulici. Tým sme už odhalili dôvod názvu „Nezvalova“. Prečo „Archa“ to si povieme o kúsok ďalej. Len teda toho sídliska sa prosím neľakajte. Má to dosť výhod. Do centra mesta sa dostanete peši (s kočíkom a 2 ročným dieťaťom) za cca 15 – 20 minút, bez dieťaťa to bude rýchlejšie. Je to prechádzka po peknej hlavnej ulici, kde sú kaviarne, obchody atď. (t.j. po ceste sa nenudíte). Prípadne môžete ísť električkou a ste tam asi za 4 minúty. Parkovanie v okolí hotela je „easy peasy“ a zadarmo alebo za 150 Kč priamo pred hotelom. Ak by ste si chceli robiť výlety vlakom, stanica je vzdialená iba pár minút peši od hotela. Na sídlisku pred hotelom je hneď aj detské ihrisko a večer úplný pokoj a ticho.

Prečo Archa?

Vízia Archy skrsla v hlavách dvoch pánov. Podľa toho čo sme sa dopočuli a navnímali, sú to umelecké a vizionárske osobnosti. Riaditeľ a „otec“ Archy – Marek Novotný si ju vysníval a spolu s umelcom Jiří Davidem jej dali umeleckú dušu, ktorá vás bude sprevádzať od prvého pohľadu, cez cestu vo výťahu až po posteľ na ktorej spíte.

Archa sa nachádza a mieste výmenníku tepla na sídlisku. Bežne takéto kvádrovité budovy vidíme medzi panelákmi a ani nevnímame, že tam sú. Niektorí (ako ja) ani netušíme načo vlastne sú. Ako som sa dozvedela v Arche, výmenník tepla slúži na dodávku teplej vody do bytov. Kedysi, t.j. pred cca 50 rokmi na to bolo treba celú tú budovu. Dnes už technológia pokročila a samotná „mašinka“ zaberá už len 1/3 plochy výmenníku. Zvyšok miesta si teda zobral tím Archy a vytvorili kus umenia.

Vízia bola, aby stavba pripomínala loď. V pomyselnom podpalubí sa nachádza minimalistická recepcia, samoobslužná kuchyňa a spoločný priestor, ktorý služi ako „cowork“ alebo konferencná miestnosť. Nad „čiarou ponoru“, tak je prezývaná nadstavba na výmenníku sú z kontajnerových modulov vyskladané izby – 36 izieb. Tvar „paluby“ aj chodieb pripomína loď. A aby nás pán umelec David ešte viac zmiatol a zaujal na fasáde sa vyníma inštalácia, ktorú nazvali „tekutý kubizmus“. Schválne sa zapozerajte, čo uvidíte „tiecť z budovy“. Vraj sú to tekuté kryštály. Fantázii sa v tomto hoteli medze nekladú. Určite si všimnite, či na fasáde zbadáte malé hviezdy. Aj tie sú rukopisom umelca.

S interiérom sa tiež krásne vyhrali. Umelecké e a originálne maľby sirén na dverách. Hrajúce opice na izbách. Levitujúci stôl na recepcií. Presklené vhľady do útrob výmenníku a verše rozhádzané medzi armatúrami. Takto z prečítania si to asi ani človek nevie predstaviť, tak si určite pozrite aj fotky alebo spravte výlet do Olomouca.

Vo výťahu nájdete útržky z „poetického šachu“ medzi riaditeľom hotela a umelcom. Ja som o takomto niečom veru nikdy nepočula, ale o to je ten zážitok krajší. Že vsetko má v Arche aj príbeh a radi vám ho porozprávajú.

Pre koho je toto ubytovanie v Olomouci určené?

Pôvodná myšlienka bola vytvoriť dlhodobé ubytovanie pre študentov. Od toho sa postupne upustilo, ale z konceptu dlhodobého ubytovania v hoteli ostalo veľa skvelých vlastností. Napríklad „self check-in“. Pred tým ako prídete na hotel vám príde sms-ka s kódom do hotela, na stolíku si nájdete kľuč od izby alebo si viete nainštalovať applikáciu do mobilu, ktorou si izbu otvoríte. Dosť cool. Recepcia funguje v minimalistickom režime, teda iba doobeda, ak potrebujete niečo zistiť či vyplatiť.

Čo sme my veľmi ocenili bola „samoobslužná kuchyňa“. V low-cost hosteloch toto funguje bežne, v hoteloch sme to ešte nevideli a pritom je to skvelý koncept. V Arche je veľmi pekná, bohato zariadená, zásobená kuchyňa, ktorá je hosťom plne k dispozícií. Ak aj nemáte z čoho variť, môžete si z chladničky a poličiek zobrať na čo máte chuť a zaplatíte rovno v kuchyni kartou na platobnom termináli. Tento systém je založený na dôvere personálu hotela voči hosťom. Kamery nemajú. Vraj s tým majú výbornú skúsenosť.

Ako rodičia cestujúci s detičkami sme ocenili aj mini, ale veľmi funkčne vymyslené kuchynky, ktoré sú aj priamo na izbách. Dvojplatnička, rýchlovarná kanvica, mikrovlnka, umývadlo, riady, príbory aj malý jedálenský kútik. Bolo vidieť, že priestor v izbách je veľmi efektívne a prakticky využitý do posledného centimetra. Zmestili tam aj pracovný kútik a pritom izby sú krásne svetelné a opticky priestranné. Ak máte so sebou dieťatko, radi vám na izbu doplnia detskú postieľku. Do izieb sa však už nezmestí prístelka a všetky izby sú rovnako veľké s manželskými posteľami. Pri zariaďovaní sa najviac myslelo na jednotlivcov, prípadne páry. Na krátky, stredný ale aj dlhodobý prenájom.

Archa nás veľmi bavila, cítili sme sa tu skvele. Celé miesto ešte vonia novotou a umením. Ak máte radi netradičné, éterické miesta a rozmýšľate nad príjemným víkendom v nejakom krásnom kúte Moravy – Olomouc a Nezvalova Archa sú náš tip.

The post Tip na ubytovanie v Olomouci – Nezvalova Archa appeared first on Cestovateľský blog.

Ubytovanie v plne zariadených bungalovoch Suntago Village = väčší komfort ako na hotelovej izbe

Osobne mám bungalovy veľmi rád – pripomína mi to kempy a naše cesty karavanom, zároveň máte omnoho viac priestoru ako na klasickej hotelovej izbe. V Suntago Village je celkovo 92 bungalovov. Tým, že som bol sám, som si vybral ten menší – má samostatnú spálňu, kuchynku spojenú s obývačkou a terasku s dostatočným priestorom, aby ste sa cítili v súkromí a so spokojným srdcom môžete vypustiť deti sa šantiť pred bungalov. Obytnú plochu bungalovu odhadujem na 35 m2. Kuchynka je plnohodnotne vybavená – elektrická dvojplatnička, mikrovlnka, toastovač, kanvica, chladnička s mrazničkou.

Na privítanie dostanete dokonca pivko s vizitkou na manažéra 🙂 Och, aby som nezabudol – v tomto menšom bungalove sa vyspia komfortne 4 ľudia. Takže ideálne pre rodinku s dvomi deťmi alebo menšiu partiu kamošov. Alternatívou pre väčšie rodinky alebo skupinky je potom väčší bungalov (DUO), čo je vlastne rovnaký bungalov ako „menší“, len sú spoločnými dverami spojené dva takého menšie bungalovy dokopy.

V bungalove bolo všetko ešte úplne novučké, keďže celý areál (aj s aquaparkom) boli otvorené iba pred dvomi rokmi – vo februári 2020. Pár drobností, ktoré sa mi v bungalove páčili:

• zabudovaný menší trezor (pri posteli)
• 2 klimatizačné jednotky (jedna v spálni, druhá v obývacej časti)
• žehlička a žehliaca doska
• fén
• detská postieľka (na vyžiadanie)

PS: všetky bungalovy sú dostupné pre vozíčkarov, od vystúpenia z auta, cez recepciu až po vstup do bungalovu netreba prekonať ani jeden schod.

Ceny ubytovania v Suntago Village je pohodová

Recepcia je dostupná 24/7, čomu však tlieskam je menší obchodík priamo pri recepcii, ktorý je taktiež otvorený non-stop. Nájdete tu všetky základné potraviny aj polotovary, aby ste si mohli v bungalove navariť obed či večeru bez ohľadu na to, kedy vás prepadne hlad 🙂

Cena za bungalov vo februári 2022, keď som tu bol ja, bola 88 € za bungalov na noc, čo pri obsadenosti 2 dospelými a 2 deťmi vyjde na veľmi príjemnú cenu za osobo-noc. Keď ste ubytovaní v Suntago Village, máte k vstupenkám do aquaparku 10% zľavu. Oficiálny cenník neexistuje, Suntago Village používa dynamické ceny, takže si vždy musíte pozrieť aktuálne na booking.com.

Síce máme v rámci Poľska bezplatný dátový roaming (resp. dáta sa vám do istej maximálnej výšky odpočítavajú z vášho balíka tak, ako by ste surfovali doma), v celom areáli Suntago Village je ale bezplatná otvorená vysokorýchlostná Wi-Fi sieť s rýchlosťou takmer 50 Mbit/s – takže odtiaľto môžete pohodlne pracovať (Zoom, Google Meets, Teams a pod):

V závislosti od sezóny (pri mojej návšteve nás tu bolo doslova pár) je k dispozícii v areáli ubytovania niekoľko aktivít:

• organizované výlety na bicykli
• denné animačné aktivity pre deti (nechýba detské ihrisko)
• volejbal
• jóga

Ekologická bezplatná doprava do aquaparku, bezplatné parkovanie

Ak tu zostanete pár dní (a ak máte deti, nebudete mať asi inú šancu), nebudete musieť ísť do blízkeho aquaparku pešo, ale ani štartovať auto. K dispozícii sú také mikrobusíky, ktoré vás odvezú tam a späť bezplatne. A sú pritom ekologické – ide o elektrické autíčka. A drobnosť – parkovanie autom je tu bezplatné. Platí to dokonca aj pre karavany, k dispozícii na vybraných miestach parkoviska aj elektrická prípojka.

Presná adresa a GPS súradnice Suntago Village

Suntago Village nájdete kúsoček od najväčšieho indoorového aquaparku Európy: Żukowska 57 Street, 96-320 Świnice, Poľsko. GPS súradnice: 51°58’59.4″N 20°27’57.4″E.

Suntago Village sa nachádza juhozápadne od Varšavy, do centra Varšavy je to 45 min (51 km) autom. Z Bratislavy je to do Suntago Village vcelku ďaleko (620 km, 6 hodín cesty), s Košíc je to podobne dlho (6 hodín). Ak ste však niekedy plánovali návštevu Varšavy, určite ju odporúčam spojiť s návštevou najväčšieho aquaparku v Európe. Na záver drobnosť – ak pôjdete z Bratislavy, odporúčam ísť cez Brno, Olomouc, Ostravu, Katovice a Čestochovu. Príjemne ma prekvapilo, že som išiel úplne celú cestu po diaľnici a iba posledných asi 10 km som zišiel z diaľnice. Poľská časť diaľnice je na tomto úseku inak bezplatná, česká diaľničná známka sa už dá kúpiť online.

The post Tip na ubytovanie pri návšteve Suntaga – najväčšieho aquaparku v Európe appeared first on Cestovateľský blog.

Ako sa dostať na farmu v Hrubej Borši?

Najlepšie autom. Autobus síce do Hrubej Borši taktiež chodí, len sa musíte z dedinky pár minút prejsť a dôjsť na koniec Jazdeckej ulice – dostanete sa k veľkému drevenému salónu aký poznáte z kovbojok. Salón normálne funguje a zároveň je to fajn fotogenické miesto.

Zo Senca je to 10 minút autom, ak pôjdete z Bratislavy, môžete ísť aj po starej ceste cez Ivanku pri Dunaji. Parkovanie je zdarma priamo pri areáli. V okolí farmy bolo kedysi obrovské pole, dnes je tu výrazná zástavba rodinných domov, každopádne s parkovaním mať problém nebudete.

Kedy je farba v Hrubej Borši otvorená?

Každý deň od 10:00 do 18:00, okrem pondelka. Vstupné je 1 euro na osobu a je to skôr symbolický príspevok na chod rodinnej farmy. Vstup do areálu stráži veľký pes Atos (hovavard) – je to veľký parťák, veľmi rád sa nechá pohladkať kýmkoľvek.

Čo farma v Hrubej Borši ponúka?

Po správnosti ide skôr o jazdecký klub, ku ktorému domáci postupom času pridali rôzne zvieratká, o ktoré sa starajú. Dnes je to jeden z mála pólo jazdeckých klubov (Danube Polo Club) na Slovensku. Je ich tak málo, že prakticky nemajú domáci proti komu hrávať, tak vyzývajú na súboje rakúske družstvá. Na farme je veľká stajňa, kde je odhadom 20+ koní, ktoré patria domácim, ale majú ich tu ustajnené aj súkromníci.

My doma veľmi neinklinujeme k zoologickým záhradám, radi pozorujeme zvieratká v ich prirodzenom prostredí. Rodinné farmy sú super miesta, kde sa zvieratkám skvele žije a zároveň ich deťúriská môžu spoznať, priblížiť sa k nim, pohladkať si ich a dozvedieť sa od domácich o živote viac.

Prosím, neočakávajte od tejto farmy veľkoleposť nejakých snobských jazdeckých stajní – je to miesto, ktoré prejdete za pár minút, všade budete naokolo cítiť vôňu koníkov a zvierat. Nie je to určite výlet na celý deň, dokonca ani na pol dňa – my sme sem zašli na poobedné kočíkovanie a účel to perfektne splnilo. Môžete ísť priamo na kolbisko sa pozrieť, ako sa trénujú kone, zájsť do stajne, koníky si pohladkať… aspoň zmeníte na chvíľu zaužívané prostredie.

Spýtajte sa vždy domácich, či a ktorého koníka si môžu deti pohladkať 🙂 Domáci sú celoživotný koníčkári, majú bohaté skúseností s detským jazdením a veľmi radi sa vám prihovoria a zodpovedajú vaše (aj detské) zvedavé otázky. Niektoré zvieratká je možné aj kŕmiť, poraďte sa opäť s domácimi – najmä strava pre kone môže je citlivá záležitosť.

Lama Carlos a radosť z veľkého traktora

Doma sa Krištof najradšej hrá s kolesami rôznych vecí, nechýba traktor. No mali ste vidieť jeho výraz (vypleštené oči), keď uvidel obrovský, skutočný a poriadne zašpinený traktor. Jasné, že sme išli hneď chytiť jeho kolesá 🙂

Mňa osobne prekvapila lama, ktorá bola nadšená z toho, že vidí na kolbisku jazdiť kone, haha. Volá sa Carlos, ale ani za svet som nevedel prísť na to, ako prilákať lamu na pohladkanie 🙂 Takže namiesto Carlosa máme fotku prasiatka Mickeyho…

Škola jazdenia aj detské tábory v Hrubej Borši

Ak ste na koni ešte nikdy nejazdili a chceli by ste, prípadne rozmýšľate, že na tento vznešený šport dáte svoje deti, smelo tak môžete spraviť priamo v Hrubej Borši. Škola jazdenia tu funguje desaťročia, tréneri sú skúsení a celosvetovo uznávaní profesionáli, ktorí vás od základov dovedú až na pretekársku úroveň. Nehanbite sa spýtať. Ak už jazdíte, robia domáci pravidelné výjazdy na koňoch po okolí – môžete sa pridať (a nemusíte vlastniť koňa).

Farma v Hrubej Borši je zároveň fajn miesto v lete, kam môžete prihlásiť svoje ratolesti na detský tábor. V cene okolo 16 eur na deň (vrátane troch jedál) sa tu naučia starostlivosti o koníky a iné zvieratká, naučia sa jazdiť a bude to pre nich určite nová skúsenosť v porovnaní so sídliskami a domovými zástavbami. Len počítajte s tým, že prídu domov riadne zašpinené, ale zas plné radosti 🙂

The post Tip na výlet s malými deťmi v okolí Senca: rodinná farma Hrubá Borša appeared first on Cestovateľský blog.

Kúsok z histórie Château Béla

Pred 2. svetovou vojnou to bolo letné sídlo rodiny Ullmanovcov, ktorí však práve počas vojny museli emigrovať. V súčasnosti je však kaštiel stále v rukách grófov, presnejšie vnučky Ilony a jej manžela Matthiasa Von Krockow. Ide o bankársku rodinu – kedysi majitelia privátnej banky Sal Oppenheim (dnes je súčasťou Deutsche Bank). Neskôr po vojne sa z kaštieľa vytratila romantika, vznikla tu väznica pre politických väzňov. Vojaci všetko vyrabovali, po vojne zostali už iba múry. V roku 2000 sa do schátranej budovy a okolia zakusli stavebné mechanizmy a nastala 8-ročná poctivá rekonštrukcia.

Šľachtická rodina začala zháňať mobiliár a výbavu hotela z aukcií po celom svete, aby sa čo najviac priblížili pôvodnému vzhľadu kaštieľa. Na dizajn a celkovú atmosféru novozrekonštruovaného hotela dohliadala renomovaná belgická galéria Axel Vervoordt. Ako spomienka na historické ťažké časy tohto miesta zostal v hlavnej fresco miestnosti jediný pôvodný kus nábytku. Stôl, ktorí sa podarilo pred vojakmi skryť v kaplnke.

Prechádzka po hlavných miestnostiach Château Béla

Toto krásne miesto sme navštívili ešte v lete 2020. Napriek tomu, že bol kaštieľ počas našej návštevy vybookovaný (kapacita je 44 izieb), mali sme pocit, že sme všade stále sami a na ľudí sme narazili iba na raňajkách a večeri. Je to dané rozlohou nielen samotného kaštieľa, ale najmä jeho okolia.

Keď vstúpite cez kruhovú predzáhradu do kaštiela, za hlavným vstupom vás čaká obrovská už spomínaná fresco miestnosť. Jej názov vznikol veľmi ľahko – na stenách sú totiž pôvodné fresky, ktoré objavili pri reštaurovaní. Pokračovať môžete smerom vpravo do modrého salónika zobrazujúceho moria, ale nás očarili najmä historické a stále fungujúce kachle.

Bridge salón je krásne veľký salón s hernými stolmi, kde sa v minulosti hrali typické kráľovské hry a bridge nesmel chýbať. Mojim obľúbeným miestom je knižnica, v ktorej si môžete zobrať do ruky ktorúkoľvek knihu a začítať sa do dávnej histórie. Tým, že dva dni z našej návštevy boli pracovné, bola práve knižnica mojou „zašívarňou“, kde som si pohodlne pracoval. Wi-Fi pripojenie je inak k dispozícii v celom hoteli, ak však potrebujete vyššiu rýchlosť kvôli práci, odporúčam skôr vlastný hotspot.

Späť však k našej prechádzke – zelený salónik je určený na relax a nájdete tu výraznú červenú stoličku, kde sú 2 kreslá spojené a otočené oproti sebe. Nie, neslúži na hrkútanie si zaľúbených párov. Naopak, bolo to miesto stretnutia biznismenov.

Gobelínový salón bol určený na menšie stretnutia, dnes si ho môžete booknuť na firemné meetingy. Najsvetelnejší zo všetkých v kaštieli je zlatý salón, do ktorého sa celý deň opierajú slnečné lúče. Práve tu začínajú hoteloví hostia raňajkami svoj deň. No a zostáva ešte bálová sála a oranžéria, ktoré sú ideálnym miesto pre svadby, oslavy, či len tak si pochutnať na fajn večeri.

Prekvapivo veľa programu pre deťúriská

Tento kaštieľ je romantika ako vyšitá. Alebo boli sme príjemne prekvapení, koľko bolo k dispozícii programu pre deti – v lete je každodenný kids program s animátormi a maskotom od rána až do večera. Každý deň zhruba desať rôznych aktivít. Cez víkendy je tu unikátny archeologický výpravný program pre deti. V obrovskom areáli kaštieľa nechýbajú vlastné zvieratká, detské ihrisko, bazén, tenisové kurty a najmä obrovská plocha, na ktorej sa deti môžu do sýtosti vyblbnúť.

Užijú si to aj dospelí

V podzemí kaštieľa je rozumne veľká spa zóna – ponúka parný kúpeľ, saunu či posilku v akejsi fitness zóne. Všetky tieto služby sú v cene ubytka! Pre dámy sú tu voliteľne k dispozícii aj skrášľovacie služby a.k.a. kozmetika či masáže. Ak máte chuť vašu romantiku posunúť ešte o kúsok vyššie, k dispozícii je aj súkromné kino.

Každá izba je iná

V kaštieli je 48 izieb pre hostí. Privátna veža je nedostupná pre verejnosť, reálne tu bývajú jej majitelia. Pre hostí je však na výber Superior alebo Deluxe izba, ďalej Junior apartmán s 2 miestnosťami, Svadobný apartmán a Château Béla apartmán. Všetky izby sú obrovské, s viac ako 4-metrovými vysokými stropmi. A nemusíte sa báť žiadneho hotelového sterilného a neautentického prostredia. Každý izba je originálna, s vlastným nábytkom, v inej farbe. Čo nám na veľkosti našej izby najviac vyhovovalo, že sme sem mohli pohodlne zaparkovať kočík, rozhádzať všetky veci kade-tade a stále sme mali množstvo priestoru pre nás. Posteľ mala na šírku azda cez 2 metre, takže drobec sa rozvaľoval v noci medzi nami a ani sme nevyužili detskú postieľku, ktorú nám do izby pripravili.

Ružová záhrada venovaná našej prezidentke

Vo vrchnej časti záhrad kaštieľa je vybudovaná bylinková záhrada, z ktorej sa čerstvé bylinky dostanú na váš každodenný stôl v hotelovej reštaurácii. Nechýbajú vlastné vinice a vína, o ktoré sa starajú Miroslav Petrech a Egon Müller. Odtiaľto sa dokonca vína exportujú do celého sveta, typické pre túto oblasť sú najmä rízlingy. V kaštieľskom bare vám ponúknu aj vlastné pálenky, ktoré pre Château Béla vypaľuje Marsen. V záhradách kaštieľa nájdete ovocné stromy, z ktorých si môžete spokojne odtrhnúť. Nádherná je ružová záhrada, ktorá je venovaná našej prezidentke. Keď kvitne, je to fotogenický raj a pre záhradkári a milovníci ruží tu určite strávia nejakú chvíľu. Nesmieme zabudnúť na tri jazierka či fontánu.

Hodnotenie Château Béla (a náš tip na výlet v okolí)

V týchto končinách na juhu Slovenska sme neboli už veľmi dávno, tak trocha sa za to aj hanbíme. Preto sme obzvlášť radi, že sme sa mohli aj s drobcom vydať týmto smerom. Čo robiť v okolí Château Béla? Jednoznačne odporúčame celodenný alebo aspoň poldenný výlet do neďalekého Štúrova a mostom Márie Valérie do Ostrihomu. Ani v najväčšej sezóne, keď sa vo Vysokých Tatrách tlačia desaťtisíce ľudí, tu nenájdete mnoho turistov. Pohodlne zaparkujete kdekoľvek na ulici v Štúrove a aj s kočíkom sa viete dostať priamo do Ostrihomu priamo k bazilike.

Rozmýšľam, ako zhodnotiť tento výlet… z tohto romantického miesta sme prišli príjemne oddýchnutí a akýsi spokojní. Pri príchode do kaštieľa idete niekoľko desiatok kilometrov mimo diaľnic, po lokálnych cestách, čo vás už samo o sebe navnadí. Kaštieľ Château Béla je iný, ako akékoľvek iné ubytovanie, v ktorom sme zatiaľ na Slovensku boli. Je unikátny najmä tým, že vás prenesie do histórie a reálne máte pocit, že niekoľko dní žijete v skutočnom kaštieli tak trocha šľachticky.

Obrovský areál je vám celý k dispozícii a v noci je tu božské ticho. Personál je príjemní, ale zároveň neškrobení. Páni, ak hľadáte netradičný darček alebo výlet pre vašu polovičku, máte od nás tip. Nebude to asi najlacnejší výlet, ale bude netradičný. Kúsok môžete ušetriť s rôznymi balíkmi (Jógový pobyt, Husacie a kačacie hody, Romantický balík, Sila ticha, atď.), ich prehľad nájdete na tejto stránke. Ale čo sa nám na celom pobyte najviac páčilo – navnadilo nás to na spoznávanie južného Slovenska.

Pár ďalších záberov bez zbytočných komentárov

Článok vznikol v spolupráci so Château Béla s cieľom propagácie tohto hotela. Mali sme hradené ubytovanie a polpenziu, ostatné náklady boli v našej réžii.

The post Recenzia: Château Béla – keď chcete zažiť ubytovanie v kaštieli a spať ako šľachtic appeared first on Cestovateľský blog.

Prečo som chcel vyskúšať freediving?

Keď sme sa učili potápať ešte v 2016 na thajskom ostrovčeku Koh Tao, boli tam naši česko-slovenskí kamoši a práve česká polovička tohto páru si tam robila Freediving Master/Instructor (kurz). Už z prvého rozprávania som tušil, že toto by som si rád niekedy vyskúšal, vtedy som sa však sústredil na prístrojové potápanie a tak nadýchové potápanie (freediving) zostalo v mojej hlave niekde ako hlbšie uložená myšlienka (ktorá trpezlivo čakala, kým na ňu dozrie čas). Milujem všetky nové kurzy, učiť sa nové veci (najmä športové), prijímať výzvy a posúvať po malých kúskoch svoje vlastné hranice. A tak som za tie roky vyskúšal kadečo – som certifikovaný masér, učil som sa lietať na paraglajde, minulé leto mi to nedalo a vrhol som sa na kapitánsky kurz a keď sa nás doma pred Vianocami pýtali, čo by nás potešilo ako darček, vyhŕkol som – „kurz freedivingu“.

Možno sa niekomu bude zdať toto všetko ako zbytočný rozmar, ale opak je pravdou – paraglajding vás donúti pochopiť silu vetra, kapitánsky kurz rešpektovať silu mora a potápanie vám otvorí novú dimenziu sveta (toho, ktorý väčšinou nevidíme, toho podvodného). A freediving? Posunie vám hranice vášho vlastného tela. Resp., ani neposunie tak veľmi, ako vám pomôže ich objaviť – máte totiž v sebe niečo, o čom ani netušíte. Keď plávam v bazéne, už pri hĺbke 1-2 m ma vcelku bolia uši a neodvážim sa ísť hlbšie. Na nádych na suchu nevydržím ani minútu. A po 3 dňoch pod dohľadom tých najskúsenejších v našich končinách? Ponoril som sa na nádych do hĺbky 14 m a v bazéne som si to na jeden nádych užíval 3 minúty a 52 sekúnd (ok, posledných 40-50 sekúnd už nebolo úplne príjemných) 🙂

Ako si vybrať ten správny kurz freedivingu?

Úprimne, na toto nepoznám správnu odpoveď, ale rád vám prezradím, ako som v tomto rozmýšľal. Dnes už akýkoľvek kurz, workshop či aktivitu nájdete na najrôznejších zľavových portáloch. Týmto sa v podobnom prípade vyhýbam, lebo som presvedčený, že kvalita nemôže ísť na úkor kvantity. Ak niektorá spoločnosť, ktorá poskytuje danú služby roky, predáva rovnaký kurz za cca 190 eur a na zľavovom portáli ju nájdem za 59 eur, toto mi proste nesedí. Nevravím, že zľavové portály nemajú v niektorých prípadoch zmysel či dokonca ekonomickú výhodu, ale osobne by som ich nevolil pri freedivingu či kúpe tataráku (jednoducho neverím, že kvalitné mäso s prípravou a servírovaním sa zrazu dá predať za polovičnú cenu) 🙂 Ale je to iba môj subjektívny pohľad…

Pri výbere sa snažím obzerať sa po lokálnych poskytovateľoch (podporiť tak slovenskú ekonomiku) a tým, že jedným z prírodných miest, kde je hĺbka 40 m, sú Veľké Košariská, je to miesto, kam sa zbiehajú freediveri aj z okolitých krajín. Takže kurzov freedivingu nájdete na Slovensku hneď niekoľko, s tým problém nie je – napr. Aqua-pro.sk, Freediving.sk, Freedivingacademy.sk a ďalší. Čím som starší (haha), tým viac si potrpím na kvalitu (napr. jedla, ale najmä služieb). Dostal som odporúčanie na český (brnenský) klub Ocean Devils, pozrel som sa kto je inštruktorom daných kurzov a zaujali ma tieto dve mená:

• Petr Vala – majster ČR, master sveta v tímovej súťaži a niekoľkonásobný držiteľ národných rekordov
• Vendula Strachotová – štvornásobná majsterka ČR, vicemajsterka sveta a niekoľkonásobná držiteľka národných rekordov

Keď som zistil, že obaja sú inštruktormi freedivingu kurzu úrovne 1, ktorý sa otváral za pár týždňov, neváhal som dlho a prihlásil som sa. Brno je z Bratislavy na skok, Česi sú naši bratia (takže nepodporujem príliš „cudziu“ ekonomiku), do pár dní som dostal veľmi priateľský prvý mail bez žiadnych zbytočných formalít, tak som sa začal pomaly tešiť na nový zážitok…

Kurzy a ich úrovne – slušný zmätok

V prístrojom potápaní to máte vcelku jednoduché – základy sa učíte v bazéne, prvá úroveň je potápanie do istej hĺbky 18 m (Open Water), nasleduje rozširujúci kurz do väčšej hĺbky (Advanced Open Water) a špecializujúce kurzy. Pri freedivingu som čakal niečo podobné, ono to v skutočnosti tak aj je, ale názvoslovie je niekedy trocha mätúce. Teda pre mňa bolo vcelku dosť, ale to je asi dané tým, pod akou organizáciou daná freedivingová akadémia vystupuje.

Pri niektorých akadémiách je postupnosť výučby od Basic, cez Level 1, 2, Master a Instructor. Iné akadémie ponúkajú bazénový kurz, rozšírenie bazénové kurzu a množstvo kempov (hĺbkový, statický, tréningový) a rôzne „discovery“ programy, čo sú väčšinou ochutnávkové programy pre rôzne zľavové portály s menším obsahom výuky aj času stráveným na vode. Uf, kde začať? Pokúsim sa to trocha sprehľadniť:

• Teoretická časť – extrémne potrebná a nutná časť každého freedivera-začiatočníka. Preberá sa tu fyziológia freedivingu, spôsoby dýchania, bezpečnosť pri ponoroch, vyrovnávanie tlaku, vybavenie, ktoré na freediving potrebujete a všeobecné pravidlá. Typicky táto časť zaberie 1 deň.
• Bazénová časť – povinný základ, kde sa zoznámite s neoprénovým oblečením, plutvami, závažím, freedivingovými okuliarmi. Toto všetko si nie len na seba oblečiete, ale naučíte sa s tým komfortne fungovať. Keďže sú freedivingové plutvy omnoho dlhšie ako tie rekreačné, treba sa s nimi naučiť tiež plávať (ale to trvá iba chvíľu). V bazénovej časti sa väčšinou učí statická apnoe – maximálna výdrž pod vodou na jeden nádych v súčinnosti s dychovými cvičeniami. Samotná bazénová časť je cca 1/2 dňa. V tejto úrovni by ste mali vedieť zadržať dych pod vodou po dobu 2 minút.
• Freediver úrovne 1 (niekedy označovaný ako Basic) – tréning v hĺbkach na niektorých z prírodných lomov (na Slovensku obľúbené Veľké Košariská), kde sa učia spôsoby a princípy správneho vyrovnávania tlaku (ekvalizácia), správne zanorenie, bezpečnosť, pomoc a záchrana. V tejto úrovni by ste sa mali pod dohľadom inštruktora vedieť ponoriť komfortne do hĺbky 14 m (hĺbku každej úrovne má každá organizácia stanovenú inak). Typicky táto časť zaberie 1 deň.
• Freediver úrovne 2 (niekedy označovaný ako Advanced) – prehĺbenie znalostí predošlej úrovne, pokročilé techniky vyrovnávania tlaku v hĺbkach, zvyšovanie flexibility tela, predĺženie výdrže pri ponore na jeden nádych, plánovanie ponorov. Cieľom je naučiť sa zadržať dych pod vodou na dobu 3 minút a ponoriť sa do hĺbky 26 m.
• Freediver úrovne 3 (niekedy označovaný ako Master) – skôr pre tých, ktorí budú mať s týmto športom závodné ambície. Učia sa tu princípy dlhodobého tréningu, správnej životosprávy, odstraňujú sa chyby v technike plávania a zanorenia a doplnia sa metódy efektívnejšieho nádychu. Cieľ? Ponor vlastnými silami do hĺbky 35 m.

Aby toho nebolo málo, sú tieto úrovne, najmä tie úvodné, rôzne zmiešané a prípadne si ich viete aj rozdeliť, ak to časovo nestíhate. Ja som si zvolil úroveň 1, ktorá zahŕňala teóriu + bazénovú časť + tréning v hĺbke do úrovne 18 m. Celkovo trval kurz 3 dni (piatok podvečer + sobota + nedeľa). Viacero známych na úvod absolvovalo práve podobnú kombináciu (bazénová časť spolu so zážitkom v hlbokej vode) a prišlo mi to ako najlepší pomer ceny a výkonu za daný čas. V brnenskom Ocean Devils za tento kurz pýtajú v prepočte cca 190 eur s tým, že dopravu, ubytovanie a stravu si hradí každý sám. Výučbové materiály sú v cene, výstroj sa dá zapožičať za ani nie 15 eur na celé 3 dni, čo odporúčam.

Maska, šnorchel, plutvy, neoprén, závažie

Týchto 5 vecí budete potrebovať, ak sa budete chcieť učiť freedivovať. Ak máte pocit, že niektorú z týchto vecí doma máte (napr. rekreačnú masku, šnorchel či plutvy), spokojne na ich využitie pri freedivingu zabudnite. Masku, ktorú zrejme používate pri šnorchlovaní, budete musieť vymeniť za maloobjemovú verziu (kvôli tlaku vody). Plutvy na freediving sú dlhšie, aby ste šetrili každým kopom energiu. Ak máte celotelový neoprén z iných športov, ako napr. kitesurfingu či windsurfingu, tak paráda. Závažie (cca 4 kg na 80 kg človeka) budete mať asi iba v prípade, že sa častejšie potápate. Mne prišlo zbytočné si toto všetko na úvod kupovať, lebo som netušil, či ma tento šport chytí a budem v ňom chcieť pokračovať a najmä, všetko som si vedel prenajať na mieste za 400 Kč, čo je pri aktuálnom kurze menej ako 15 eur na celé 3 dni kurzu.

Štartujem karavan a vyrážam do Brna

Je piatok 16:30, štartujem karavan (a.k.a. #karavankarol) a vyrážam do Brna. Je to pre mňa prvá cesta karavanom, takže je moje nadšenie dvojnásobné 🙂 Kurz, ktorý som si vybral (Freediver úroveň 1) začína v piatok podvečer, končí v nedeľu popoludní. Prichádzam na kancelárie menšej firmy v okrajovej časti Brna, na kurze sme dvaja Slováci a siedmi Česi. Vyzerá to na veľmi pohodovú partičku a ešte pohodovejších inštruktorov. Zoznámime sa a začíname s teóriou.

Teoretické časti kurzov sú často nuda, tu však tuším, že ide v prvom rade o moju bezpečnosť, takže ma to podvedome núti dávať väčší pozor. Zároveň je však pre mňa najmä fyziológia ľudského dýchania niečo perfektné. Niečo, čo robíme X rokov nášho života úplne podvedome a pritom nie úplne tušíme, čo a ako nás núti dýchať. Vedeli ste, že ten pocit, keď sa už-už musíte nadýchnuť, nie je spôsobený nedostatkom kyslíka (O2), ale prebytkom (CO2)? Aj keď ste pod vodou a dochádzajú prvé nepríjemné pocity (musieť sa nadýchnuť, prehltnutie na sucho, kŕče bránice a ďalšie…) stále prichádzajú ako signály mozgu v čase, keď máte ešte poriadnu zásobu kyslíka.

Z celej teórie za mňa jeden postreh, aby ste nemali pocit, že si nejakým spôsobom ničíte alebo ohrozujete vlastné telo – freediving nie je nebezpečný šport (ak dodržujete všetky zásady) a potápanie na nádych nemá žiaden negatívny vplyv na vaše telo, orgány či fungovanie. Nič nevystavujete riziku a neodumierajú vám žiadne bunky na nedostatok kyslíka. Áno, bez kyslíka mozgové bunky odumierajú už do pár minút, ale až po tom, čo vaše telo úplne vypovedá službu a do tohto stavu sa nikto nechce dostať. A najmä, takýto stav sa nachádza ďaleko za limitmi, ktoré sú na tomto kurze dosahované.

Je po deviatej večer, pred rozchodom a oddychom sa ešte učíme prvé dychové cviky freediverského warm-upu. Jogínske a trojuholníkové dýchanie, výplachy CO2, aktívny výdych, hlboký nádych cez bránicu aj pľúca. Na začiatok si každý robíme pokusný zádrž dychu, ja dávam na sucho ani nie 50 sekúnd. Po dychových cvičeniach (cca 30 minút) a správnejšom nastavení hlavy to skúšame znova – všetci sme cez 2 minúty. Na sucho. Áno, „nastavenie hlavy“ môže znieť trocha ezotericky, spokojne si sem dosaďte iný výraz (uvoľnenie, jóga, meditácia, modlitba…). Freediving je najmä o nastavení hlavy, vedomej relaxácii. Ja zvyknem byť voči týmto témam skeptickejší, ale funguje to.

Narvať sa do neoprénu a ideš prekonať samého seba

Sobotné doobedie je vyhradené na bazénovú časť. Ak ste ešte nemali na sebe neoprén a bude to pre vás premiéra, určite sa na sebe zasmejete. Ja som už skúsenosť s neoprénom mal viackrát, aj tak sme sa všetci v sprche na sebe smiali 🙂 Pekne nasúkaný v 5 mm hrubých neoprénoch, s plutvami, maskou a závažiami v ruke kráčame cez brnenský aquapark do plaveckej časti, kde máme vyhradenú jednu dráhu. Decká čvachtajúce sa v bazénoch sa na nás smejú, vyzeráme ako tulene. Sme rozdelení do tímov po 2 (tzv. buddy systém – extrémne dôležitá vec, prosím nikdy nechoďte a ani neskúšajte freediving sami), učíme sa základne záchranné akcie, ako manipulovať s ľudským telom v neopréne na vode a ako ho odtiahnuť do bezpečia.

Začíname s dychovými cvičeniami – tie, čo sme včera skúšali na sucho, dnes v neopréne vo vode. V samotnom neopréne je príjemne teplo, teplotu vody v bazéne (cca 23°C) vôbec nevnímate, ako by ste boli na dovolenke v karibiku. Freediverský warmp-up (poradie dychových cvičení) spravíme prvýkrát a vyskúšame statickú apnoe (výdrž na nádych pod vodou). To isté skúšame druhýkrát, tretíkrát. Vendy (inštruktorka) nám úmyselne nehovorí čas, aký sme boli pod vodou, aby nás to nevyrušilo v sústredení samých na seba. Pomáha to…

Keď skúšam pri plávaní či len tak na nádych v bazéne výdrž na nádych, vždy ma po pár desiatkach sekúnd popadnú prvé nepríjemné pocity a moje telo ich nechce prekonať. Nie, freediving nie je o tom, že vám je väčšinu času nepríjemne a máte túto fázu silou-mocou prekonávať. Freediving je o spoznaní svojho tela, svojich limitov a pochopení signálov, ktoré vám telo dáva. A verte mi, že keď ste úplne zrelaxovaný a dobre rozdýchaný, prvú minútu sa budete pod hladinou cítiť tak pohodlne, že nepríjemné pocity vôbec mať nebudete. Naopak, ja som si užíval to nadnášanie vodou, to ticho a sústredil som sa na pekné myšlienky (sobota, Krištof, ako mám uvoľnené končatiny a som v akomsi beztiažovom stave…). Netušil som, aký čas som pod vodou, čakal som na signály tela, ktoré postupne prišli. 80% času som sa cítil príjemne (až priveľmi), posledných 20% som začínal pociťovať prvé nepríjemné pocity – potreboval som prehltnúť a bránica začala trocha „kopať“. Chcel som to prekonať, ale trocha vzduchu (a s ním bublinky) vyšli zo mňa a dostal som od pomocnej inštruktorky signál, že sa mám vynoriť. 3 minúty a 52 sekúnd na nádych. Do tohto dňa som nikdy nedal viac ako minútu…

25 m zaplávaš s plutvami na nádych s prstom v nose

Obúvame plutvy (poriadne dlhé), je to zábava. Pláva sa s ním výrazne inak ako s krátkymi plutvami, po pár záberoch sa cítim pod vodou veľmi prirodzene a hlavne plávate extrémne rýchlejšie. Súčasťou tohto kurzu je aj podmienka, že musíte zaplávať dynamickú apnoe (na nádych sa plávajú dĺžky v bazéne) aspoň 25 m. Sme v dvadsaťpäťke bazéne, nadychujem sa, odrážam a za menej ako 20 sekúnd som na druhej strane bazéna. Splnené. Nerád by som, aby toto vyznelo ako chvastúnstvo – ak už viete, že v statickej apnoe vydržíte niekoľko minút (a dvojminútový limit dá úplne každý, lebo to každý v sebe má), tak zrazu zistíte, že zaplávať 20-30 sekúnd pod vodou bude pre vás hračka.

Zajtra náš čakajú hĺbky… mám rešpekt

Po bazénovej časti si dávame spoločný obed, ktorý chutí všetkým výborne. Vymieňame si pocity, každý prekonal sám seba a netrebalo k tomu veľa. Stačilo chcieť spoznať nové veci a vyskúšať to. Počas obeda nás čaká písomný test, ktorý treba vypracovať aspoň na 70%. Ak ste dávali počas teórie (v predvečer) pozor, resp. vás táto téma zaujíma, nemá vás veľmi čo prekvapiť a netreba sa to skutočne ani učiť. Sú to zaujímavé veci, ktoré pri tomto športe budete aj tak potrebovať poznať. Test sme spravili všetci. Lúčime sa, zajtra sa stretávame skorej ráno, čaká nás presun na zatopený lom Horní Cerekev na Vysočině, asi hodinka a pol autom.

Počasie vychádza na výbornú, lom je opustený, obrovský a s dobrou hĺbkou (miestami 20 m), takže na splnenie limitu 14 m v tejto úrovni ponúka dostatok priestoru. Začínam mať rešpekt. Potápanie do hĺbok mi nikdy nešlo, boleli ma riadne uši (jasné, že som vtedy o vyrovnávaní tlaku v ušiach veľa nevedel), no ten pocit, keď nad sebou máte niekoľko metrov vody a až potom vidíte hladinu (poznal som tento pocit z prístrojového potápania) – mám veľký rešpekt pred prírodou a najmä vodou ako živlom. Pri bežnom potápaní ma z tohto pocitu vytiahlo vždy akési upokojenie, že mám na chrbte fľašu kyslíka na niekoľko desiatok minút. Pri freedivingu mám vzduchu toľko, koľko som sa nadýchol a v tej hĺbke mám niekoľkonásobne menšie pľúca kvôli okolitému tlaku. Ak človek spanikári, nemusí to byť príjemné (zámerne nechcem použiť slovko fatálne, lebo od toho to má v týchto hĺbkach ešte ďaleko).

Rovnako ako mám rešpekt, rovnako dôverujem ľuďom, ktorí tento šport robia 15+ rokov a patria k najlepším v krajine, dokonca na svete. Takže opäť – neoprény, plutvy, závažia, masky, šnorchle. Rozdeľujeme sa do skupín, tentokrát po 3-4, každá skupinka bude mať vlastnú bójku. Dnes mám inštruktora Petra, moja dôvera stúpa na maximum 🙂 Na úvod sa učíme zanárať dvomi rôznymi spôsobmi tak, aby sme pri ponore ušetrili čo najviac energie. Najskôr treba naštartovať „diving reflex“, takže sa pohodlne (a na úvod veľmi pomaly) dostávame do hĺbky 4-5 metrov pod vodou, tam chvíľku pobudneme, rozhliadneme po okolí, nech si telo zvykne na to, že sa ide potápať.

Potápa sa vždy jeden, inštruktor dozerá, ostatný dvaja žiaci/kurzisti si robia dychové cvičenia a pripravujú sa na ponor. Takto to skúšame niekoľkokrát, až kým sa necítime komfortne. Môže sa stať, že niekomu „nefungujú“ uši – vyrovnávanie tlaku v dutinách pocítite pri ponore najmä uvoľnením tlaku v ušiach. Nie vždy to ide na prvýkrát, dá sa to „rozhýbať“. Ak to nefunguje, ponor sa ukončí, zdravie je prvoradé. Bez fungujúcej ekvalizácie sa jednoducho neponoríte, už pri cca 10 m by to bolo z pohľadu tlaku v ušnom bubienku kritické.

Prvé ponory sú veľmi príjemné, už len v hĺbke 5-6 m je to zaujímavý pocit – vlastne, v takejto hĺbke som asi nikdy ešte nebol 🙂 Cítim sa nadšený, stále mám však rešpekt – viditeľnosť nie je najlepšia, lano a s ním pomyselný cieľ hlboký 14 m končí niekde v tme. Skúšame sa ponárať rôznymi spôsobmi – môžete plávať rukami, kopať nohami alebo sa priťahovať lanom. Mne sa najviac pozdáva technika priťahovania lanom, teda zatiaľ. Opakujeme a opakujeme, kým sa necítime komfortne. Nemyslel som si, že to bude zložité, zosynchronizovať však toľko prvkov naraz ja zaujímavá výzva. Správne dýchanie, relax v myšlienkach, správne zanorenie, správne postavenie tela, krku a hlavy, pravidelná ekvalizácia, postupné ponáranie, správna otočka, uvedomenie si signálov, ktoré prichádzajú z tela. Všetko to dáva zmysel, ale cítim, že bez tréningu to nepôjde.

Prvé dve hodinky skúšame, skúšame a skúšame. Ideme si oddýchnuť na dobrý obed, nikam sa neponáhľame. Poobede nás čakajú ďalšie hĺbkové ponory, pôjdeme hlbšie a hlbšie. Cieľ je jasný – tenisová loptička na konci lana. Oddychujem na hladine v neopréne, pridŕžam sa bójky, ponáram sa kotúľom vzad, chytám lano, postupne sa priťahujem a vždy opačnou rukou vyrovnávam tlak v ušiach (zatlačením vzduchu do nosa). Čím idem hlbšie, tým je chladnejšie – výrazne chladnejšie 🙂 Takto hlboko som na nádych ešte nikdy nebol, už cítim, že to chce otočku a zrazu škrtám plutvou o dno – paráda.

Je tu vcelku tmavo, zima. Chvíľu tu pobudnem, rozhliadnem sa okolo (v mori by to bolo asi o niečo romantickejšie) a vydávam sa na povrch. Ako som mal dole pocit, že mi dochádza kyslík (čo viem, že nie je pravda) a pľúca som mal polovičnej veľkosti, cestou hore sa moje dýchacie ústrojenstvo znova rozťahuje a zrazu mám pocit, že kyslíka v tele pribúda 🙂 Bol som pod hladinou niečo cez minútu, v hĺbke 14 m. Po vynorení nemám žiaden euforický stav, nekričím od nadšenia, poctivo ventilujem – bezpečnosť na prvom mieste. Je to super pocit 🙂

Učíme sa zachraňovať našich buddy (parťákov)…

…a zároveň dúfame, že to nikdy nebudeme musieť zažiť v praxi. Súčasťou kurzu je aj prvotná príprava na momenty, keď budete musieť niekoho vytiahnuť na lane z hĺbky a verte mi, je to slušná makačka. Aby ste však mohli úspešne absolvovať túto časť kurzu, musíte vedieť aj nehybné telo bezpečným spôsobom vytiahnuť z hĺbky 8 metrov na povrch. Inštruktor Petr hrá blackout-nutého freedivera (v ľudovej reči odpadnutého), štartujem za ním, chytám špeciálnym úchopom bradu a plávame spolu nahor. V teórii veci fungujú, v praxi ak sa takéto niečo stane, asi sa pose***m od strachu.

Stálo to za to a budem pokračovať?

Jednoznačne stálo. Opäť som spoznal svoje telo a jeho možnosti (a limity) o čosi viac. Strávil čas s príjemnými ľuďmi a pričuchol k športu, o ktorom sa veľa nehovorí. Čo sa mi na tomto športe zároveň naozaj páči, že v ňom nie sú prakticky žiadne peniaze, ani na svetovej úrovni. Neviete ho robiť profesionálne a živiť sa tým (iba skutočne málokto), každý freediver má svoju bežnú prácu a nádychové potápanie je jeho záľuba. Neskazenosť tohto športu z finančného hľadiska zároveň dáva ten pocit čistoty – ak sa niekomu pred vami niečo podarí, tešíte sa z neho a nemáte takú tú závisť, že ho musíte prekonať. Prekonávate iba samých seba, keď to tak cítite.

A či budem pokračovať – neviem. Rád by som si išiel niekam zapotápať s nejakým buddym, zdokonaliť sa v tom, čo sme sa za tento víkend naučili a užiť si väčšiu istotu prvých freedivingových ponorov. A potom možno pomaličky opäť posunúť tu hranicu niekam 🙂 Vďaka Vendy & Petr za váš profi a zároveň priateľský prístup, bol to skvelý víkend. Štartujem karavan a vyrážam z Brna domov.

PS: Ak by sa náhodou objavila táto otázka – nejde o platenú spoluprácu, celý kurz so všetkými nákladmi som si platil vo vlastnej réžii.

The post Moje prvé pokusy s freedivingom – ako a prečo som začal? appeared first on Cestovateľský blog.