Na východnej strane Malej Fatry je dolina, ktorá má iba 6 km, prechádza ňou modro-značkovaný chodník z Valče do Kuneradu a ústí v známom lyžiarskom stredisku Snowland. Nikdy sme tu neboli, ale na 110% sa sem vrátime – Valčianska dolina. Z Bratislavy je to sem menej ako 3 hodinky autom (230 km), z Košíc podobne dlho (246 km). Neveľká dedinka Valča neponúka nič zvláštne v porovnaní s ostatnými slovenskými dedinkami, ale najmä v zimných mesiacoch sem smeruje húf áut kvôli lyžiarskemu stredisku. Ak hľadáte miesto na oddych a chatu v štýle „prídem, zaparkujem a oddýchnem si“, máme pre vás skvelý tip.
Asi 300 m vzdušnou čiarou (cca 10 minút pešo alebo 1 minútu autom) od svahu stojí na konci dedinky Valča dvojica chát, ktoré nesú spoločné označenie Woodpark. Dostali sme na toto miesto tip od našich kamošov zo Škodovky, pretože tvrdili, že si priamo pri chate môžeme vďaka wallboxu nabiť elektromobil. A keďže som si už poriadne dlho chcel vyskúšať, aké to je v skutočnosti ísť elektromobilom na zimnú dovolenku (a.k.a. zimná elektrodovolenka), hneď som sa pustil do bookovania. Otvorím teda ich web, vyberám chatu Olejkárka (veľmi subjektívne), klikám, bookujem a do pár hodín dostávam potvrdenie, že nás budú očakávať. Mailovou komunikáciou si ešte s domácimi vymením pár správ a už od úvodu cítiť, že je to miesto, na ktorom im veľmi záleží a ktorému venujú veľa energie, aby tu boli ľudia spokojní.
Elektromobilom v zime na dovolenku? Ideme to vyskúšať!
Je pondelok ráno, v práci nahlásená dovolenka, v jednej z bratislavských pobočiek Škody má čaká nový čisto elektrický Enyaq iV 80 – veľké SUV v modrej metalíze s výkonným 150 kW (200+ koní) motorom s 82 kWh batériou. Milujem ten nádych novoty ešte relatívne čerstvého auta, tak rýchlo sadám a fičím pre Hanku s Krištofom, nech sa nabalíme a môžeme vyraziť. Batéria je nabitá na 100%, ukazuje dojazd niečo cez 320 km. Keď sme behali víkend s predošlou ŠKODA Enyaq po Bratislavskom kraji a potom zobrali aj športové Coupé RS iV do českého Olomouca, boli v oboch prípadoch palubné počítače pomerne presné v tom, že ukazovali reálny dojazd. Keď však pozerám na teplomer (v Bratislava 0°C, vo Valči má byť v noci -15°C), je mi jasné, že batéria ako taká musí dostať v takýchto mrazoch poriadne zabrať. Do Woodparku to máme niečo mierne cez 230 km, takže dôjsť by sme mali v pohode – uvidíme za chvíľu.
Keď sa Krištofa doma pýtam, či berieme na chatu aj sánky, s radosťou vykríkne „ánoooo“ 🙂 Utekám teda do pivnice, vyberám sánky, beriem všetky naše veci. Tentokrát sa nám podarilo zbaliť do dvoch cestovných kufrov a jedného batohu, tak sa ešte pousmejem, ako sa postupne lepšíme, ako Krištof rastie 🙂 Ešte nejaké to jedlo, zimné topánky, nosič, a kopu ďalších drobností – na dve otočky to zvládnem všetko ponosiť do auta, tak som len zvedavý, či to tam všetko narvem. Na moje prekvapenie sa všetko krásne zmestilo do takmer 600-litrového kufra, žiaden „tetris“ sa nemusel konať, tak som na seba tak trocha pyšný, haha.
Tip: mrknite cestovné športové tašky na kolieskach Thule Subterra – dá sa rozdeliť na 2 príručné tašky a bez problémov mi ho berú aj do lietadla na služobkách.
Vyrážame, púšťame si pohodovú hudbu, Krištof zaspáva (yesss…), cesta ubieha úplne pohodičkovo. Užívam si výkon elektromobilu, plne naložené SUV sa správa na cestách s úplnou ľahkosťou. Na tichý elektromotor si zvykám extrémne rýchlo. Po pár víkendoch s inými Enyaqmi viem, že zabudovaná navigácia je tak trocha na nič, pripájam teda bezdrôtovo svoj mobil cez Android Auto k multimediálnemu systému Škodovky a zrkadlím si Google mapy a pritom počúvame Piatoček 🙂 ŠKODA Enyaq má inak priehradky na dva telefóny, ktoré zvládne bezdrôtovo nabíjať (cez technológiu Qi) – je to totálne komfortné, aj keď samotné nabíjanie je trocha pomalé.
Máme posledných 50-60 km do cieľa, všetko ide v pohodičke. Zrazu si uvedomím, že nás čaká poriadne stúpanie a rezerva batérie, ktorú sme mali pri štarte (rozdiel medzi predpokladaným dojazdom a reálnou vzdialenosťou) sa akosi skrátil. Začínam trocha stresovať, lebo keď dám do mapy nabíjacie stanice v okolí Kremnice a Kremnických Baní, priveľmi nič nenachádzam (jednu som objavil, prišli sme tam a nič tam nebolo). Do Žiaru a Zvolena sa mi už vracať nechce, Krištof sa už zobúdza. Vonku sa začína stmievať a teplomer ukazuje -9°C. No nič, ideme to skúsiť ďalej… zrazu nachádzam na mape nejakú nabíjačku (aj keď iba s výkonom 22 kW) od pre mňa neznámej firmy Sminn pri kúpeľoch v Turčianskych Tepliciach.
Po chvíľke hľadania sme to miesto našli. Parádička, 5 voľných miest na nabíjanie – len všetky za rampou a kábel nám nedočiahne. Snažím sa nájsť niekoho z kúpeľov, neúspešne. Trocha sa hecnem, zacúvam z boku k nabíjačke. Nejak sa mi podarilo Enyaqa pripojiť. Naskenujem QR kód a zisťujem, že cena za nabíjanie bude 0 Eur. Uhm? Akože nie, že by mi to vadilo, len som zvedavý – kým rýchlo dobíjam Enyaqa, volám na ich infolinku a že vraj to je nabíjačka kúpeľov (jj, to mi došlo) a pravdepodobne majú pre hostí bezplatné nabíjanie v rámci ubytovania – tak snáď sa nenahnevajú v kúpeľoch, že sme si od nich takto „na čierno“ cucli asi 10 kW 🙂
Tentokrát to bude čisto oddychové
Oki, sme trocha dobití, že čas už ísť na chatu, čakajú nás tam kamoši s deťúriskami, tešíme sa na vínko (v každej chatke je súkromná vinotéka s ponukou rodinného vinárstva Vysoké pole v Skalici) a na oddych. Dorazili sme do chaty nakoniec ešte s nejakou rezervou na aute, pri klesaní smerom na Martinu rekuperácia poriadne zabrala, takže sme s veľkosťou pravdepodobnosťou ani nemuseli stáť na „núdzové“ nabíjanie. Čo už 🙂
Otvárame dvere, Krištof sa rozbehne do veľkej obývačky, hneď uvidí hračky, ktoré majú domáci pripravené pre takéto rodinné návštevy. Zvítame sa s kamošmi, rýchlo prehodíme veci z auta do izieb a rozvalíme sa na gauči v spoločenskej miestnosti (obývačko-jedálenská časť), kde už v krbe puká drevo. Cez obrovskú presklennú stenu máme výhľad na Malú Fatru s lyžiarskym strediskom, všade na okolo je nádherné ticho. Začínam tušiť, že toto bude pár krásne oddychových dní 🙂
Musím pochváliť majiteľov chatiek vo Woodparku, že pri dizajnovaní chatiek si dali fakt záležať. Každá chata je pre max. 10 ľudí v 3 spálňach, nočná časť ja na poschodí a cez galériu a schodisko sa schádza do dennej časti, kde sme samozrejme trávili najviac času. Vďaka podlahovému kúreniu sa deťúriská mohli celý čas váľať po zemi a hrať sa. A my sme sa k nim samozrejme pridali 🙂 Keď sme ich však všetky uspali, začal nám ten pravý chill.
Vírivka a sauna priamo pri chate – och áno…
Vonku pred chatou sa totiž nachádza vírivka (dopláca sa 69 Eur za pobyt, vrele odporúčam!). Vonku aktuálne -12°C, vírivka vyhriata na 39°C, OMG, to je parádička 🙂 Na druhý večer som aj Krištofa prehovoril, nech sa ku mne pridá – najskôr bol opatrný, ale ako tušíte, nakoniec sa mu vôbec nechcelo ísť von.
A kamošom sme pozreli na seba, na saunu, na seba… a bolo jasné 🙂 Veľká fínska sauna (zmestí sa sem spokojne 4-6 ľudí) sa vyhreje zhruba za 45 minút a potom nás už čakala perfektná kombinácia – sauna, hodiť sa do snehu a toto celé 2-3x zopakovať. Priznávam sa, že pri tom váľaní sa v snehu som poriadne vrieskal, ale po takejto saunovačke som mal spánok snáď lepší ako Krištof 🙂
Keďže sme boli na chate dve rodinky s malými deťmi, tušili sme, že výletov veľa nespravíme. Za to domáci z Woodparku pripravili pre vás 26 tipov na výlety vo Valčianskej doline a okolí. Vonku pred našim príchodom „nakydalo“ riadne veľa snehu, takže program na ďalší deň je jasný – vyťahujeme sánky, boby a ideme na to. Asi 10 minút pomalou prechádzkou (keďže ťaháme sánky s deťmi) sa ocitáme v rodinnom lyžiarskom stredisku Snowland, ktoré má 8 zjazdoviek s celkovou dĺžkou niečo cez 5 km.
Lyžovačku meníme na sánkovačku
Pre náročných lyžiarov to nebude, na učenie sa a rodinnú lyžovačku úplne ideál. V utorok, stredu aj štvrtok cez týždeň bol svah takmer prázdny a na vleky a sedačky sa vôbec nečakalo. Pod svahom je obrovská „pirátska loď“ na lezenie a šmýkanie – každý rodič určite ocení 🙂 Inak hodina lyžiarskej školy s inštruktorom, zapožičaním výstroja a lístkom na vleky je 36 Eur, čo mi príde ako rozumné. Domáci nám odporučili pre lyžiarov zakúpiť 8-hodinový lístok, ktorý si môžete rozdeliť po hodinách na ľubovoľné množstvo dní! Všetky aktuálne ceny na túto sezónu nájdete tu.
Líca už majú všetky deti riadne vyštípané (chlapi sme dostali úlohu ťahať sánky, aby sa mohli drobcovia spúšťať a my sme im v tom s láskou vyhoveli), rýchlo si dávame obedové menu na svahu a utekáme späť na chatu, kde nás čaká teplúčko a pohoda. Vo Valči je Jednota (otvorená tuším každý deň do 18:00), kde nájdete asi všetko, ale večer čerstvé pečivo nečakajte 🙂 A tým, že chata vo Woodparku má plne vybavenú vlastnú kuchyňu, veľkú chladničku, všetky spotrebiče, tak nemáte problém si navariť, čo vás napadne. U nás bola aj torta 🙂
Chata má veľkú záhradu, súčasťou je altánok s krbom, vonkajším sedením a nechýba aj kotlík na varenie guľášu – myslím, že je jasné, že sa sem musíme vrátiť ešte v lete, pri tých vonkajších teplotách sme sa tentokrát hecli tak na saunu a vírivku. Pre lyžiarov sú tu pripravené stojany na lyže, nechýba sušiak na lyžiarky (taká drobnosť a tak iný pocit na druhé ráno, že?), vonku zaparkujú až štyri autá, drevo do krbu máte v cene bez obmedzenia… my sme sa potešili aj Netflixu, kde sme hľadali Labkovú patrolu 🙂
Valča, my sa vrátime!
Na konci nášho pobytu nám volá pani chatárka, kedy plánujeme odchádzať a že ak chceme, môžeme zostať do 14:00 – toto sa mi už asi dlho nestalo, okamžite prikyvujeme a utekáme ešte na poslednú sánkovačku, následne si na chate dávame rýchly obed, poupratujeme, balíme a vyrážame späť domov. Ďakujeme Valčianska dolina, bolo to super – ako rodič oceňujem, že stredisko nie je nijak šialene veľké a hlavne, že sme mali ubytovanie vo vzdialenosti dohodenia kameňom. Ďakujeme Woodpark, osobne som si tu mega mentálne oddýchol (a moje telo obzvlášť ďakuje za tú saunu a vírivku) 🙂 Vidíme sa čoskoro znova!