Vchádzame do Liptovského Mikuláša, prechádzame centrom a na Ulici 1. mája nachádzame parkovisko, kde máme dohodnuté stretnutie. ST. NICOLAUS a jeho likérka, kde sa vyrába slovenská Demänovka podľa rovnakej receptúry už viac ako 60 rokov. Veľmi sme zvedaví, média sem totiž obvykle nemajú prístup, takže všetky nasledujúce riadky a obrázky patria medzi exkluzívne.
ST. NICOLAUS je podľa trhového podielu najväčší výrobca liehovín na Slovensku a hrdo sa k nemu hlásia aj jeho slovenskí akcionári. Nenachádza sa tu totiž žiaden zahraničný kapitál. Likérka, do ktorej vstupujeme, bude spolu s firmou oslavovať na búduci rok 150 výročie svojho založenia, ktoré sa traduje až do roku 1867. Pri vstupe do likérky nás už čakajú dve milé dámy (jedna z marketingu, druhá z vývoja). Dostávame biele plášte, šiltovky a povolenie vstúpiť na miesta, kam obvykle môže vstúpiť iba niekoľko ľudí zo spoločnosti. Ako prechádzame vnútorným parkoviskom, slniečko sa príjemne opiera do našich chrbátov a my začíname chŕliť otázky.
Celú dobu nás sprevádza p. Ivanková, vedúca oddelenia vývoja. Nie, že by sa obávala, že nafotíme niečo, čo by sme nemali, ale práve ona je tá najpovolanejšia a vie nám najlepšie vysvetliť každučký detail, ktorý sa tu odohráva. Vyštudovaná chemička, ktorá sa vývoju likérov a produktov pre ST. NICOLAUS venuje nepretržite už 24 rokov. Každý deň nové vzorky a produkty degustuje (to je robotka, čo?) a ako sama priznáva, Demänovka jej chutí najviac. Patrí k dvom ľuďom, ktorí ako jediní poznajú presné zloženie Demänovky. Ako sa teda samotná Demänovka vyrába? Ako dlho trvá, kým sa od namiešania bylín dostane až na pult predajne? Čo všetko sa v nej nachádza? Poďme sa na to pozrieť zblízka.
Našu prehliadku začíname pri maceračných kotloch – veľké, vekom opradené medené kotly, v ktorých sa macerujú byliny. Všetko naokolo nádherne vonia, veď sa tu mieša štrnásť druhov bylín zväčša zo Slovenska (no niektoré aj také, ktoré nerastú ani v Európe). Tieto sa približne raz za mesiac vložia do týchto maceračných medených kotlov, zalejú sa liehom a vodou a zahrejú sa. Práve kombinácia byliniek je to, čo pozná iba chemička, ktorá nás celou výrobou sprevádza a jej ďalší kolega, taktiež chemik. Keďže má každá bylinka 7 častí (od koreňa až po kvet) a predpokladajme, že rozpätie prímesí sa pohybuje vo výslednej maceračnej zmesi od 1 g po 10 kg, tak šanca, že by niekto náhodou trafil presnú zmes bylín obsiahnutú v Demänovke je, matematicky vzaté, približne 70 000 na 14-tu, čo je šanca asi 1 k číslu, ktoré má za sebou 67 núl 🙂 A pritom sa táto zmes za posledných 60 rokov zmenila iba minimálne, preto si naši rodičia a starí rodičia pamätajú Demänovku s chuťou takou, ako si ju môžeme vychutnávať dnes.
Takže, bylinky máme v kotlíku, zaliate liehom, je čas ich zahriať. Medené kotle sa zahrievajú po dobu dvoch týždňoch, počas ktorých sa tvorí bylinný výluh. Výluh, teda extrakt, je polotovarom, ktorý putuje ďalej na 3-mesačné vyzrievanie, počas ktorého sa tvorí celý komplex senzoricky aktívnych a zároveň jedinečných látok vo vôni a v chuti. Z extraktu sa na konci oddelí kal vo forme vysedimentovaného bylinného zvyšku a všetko čo je nad samotným kalom, je cieľom, ku ktorému sa chemici potrebujú dostať. Všetok extrakt sa hromadí v tzv. egalizačnom tanku. Tak sa vyrovnávajú finálne chute a preto Demänovka vyrobená vo februári chutí rovnako ako tá septembrová. Je to veľmi dôležité, pretože bylinky ako čisto prírodný produkt sú závislé od faktorov podnebia a počasia ako dážď či slnko a všetci vieme, že donútiť mraky pršať a slnko svietiť rovnako počas celého roka je tak trocha nemožné 🙂 Preto finálny, vyzretý extrakt z egalizačného tanku má vyrovnaný charakter a smelo môžeme povedať, že je srdcom samotnej Demänovky.
K tomuto extraktu sa následne pridá voda, lieh, cukor, med, prírodné karamelové farbivo a takýto takmer výsledný produkt „odchádza“ do obrovského tanku na 3-mesačné zrenie – finálne zušľachťovanie. Minimálne raz za mesiac sa každý tank s Demänovkou prefiltrujte čím sa zbavuje posledných menej rozpustných zvyškov bylín a až po 3 mesiacoch je finálny produkt pripravený na stáčanie do fliaš. Takže od prvotného miešania bylín, cez výrobu extraktu, jeho vyzrievanie až po finálne stáčanie ubehne najmenej 6 mesiacov.
Pali Báči, tak sa traduje meno prvého vývojára Demänovky spred 60-tich rokov, najskôr namiešal Demänovku sladkú. Horká verzia vznikla až po sladkej, čo si mnoho ľudí mýli a má dojem, že sladká verzia je modernou verziou pre dámy. Nie milí páni, práve naopak – horká bola vyrobená pre nás neskôr, z tej sladkej 🙂 Demänovka sladká má 33 % alkoholu, horká má 38 %. Tento rozdiel je daný z veľmi pragmatického dôvodu – ženy chcú menej, muži chcú viac.
Ešte sme sa nezmienili o najmladšej Demänovke s brusnicovou príchuťou 30 % (pre Liptov je brusnica typickou a vzácnou plodinou). Zadanie pre jej vývoj vzali vývojári naozaj s rešpektom a veľkou zodpovednosťou aby na jednej strane v plnej miere nadviazali na tradíciu horkej a sladkej verzie a na druhej strane aby to bol produkt, ktorý bude mať veľký potenciál rastu u súčasného, náročného spotrebiteľa. Jej vývoj spolu s testami kvality a stability preto trval takmer 2 roky. Na trh ju spoločnosť ST. NICOLAUS uviedla ako prekvapenie pre verného spotrebiteľa k Vianociam v r. 2013. Odvtedy má rastúci trend a zvyšujúcu sa obľubu u spotrebiteľov. V roku 2015 získal tento výrobok cenu voľby spotrebiteľa ako najlepšia novinka roka v kategórii likérov.
Na záver našej prehliadky odkladáme plášte a vydávame sa po schodoch do miestnosti, kde obvykle zasadá komisia. Nie tá školská, ale „vývojárska, degustačná“. Ešte pred tým, ako sa finálny produkt dostane na trh, komisia zasadá v pravidelných intervaloch počas jeho vývoja v nepárnom počte aby zhodnotila celú škálu senzorických (zmyslových) vlastností navrhovaného výrobku (vôňu, chuť, farbu a vzhľad). Ak navrhovaná vzorka výrobku prejde prísnou komisiou školených degustátorov, potom je predložená nemenej dôležitej komisii v externom prostredí. A táto komisia je veľmi pestrá, vždy tu musí byť zástupca marketingu, predaja a samozrejme sa nezabúda na zástupcov z radu spotrebiteľov. Keď je všetko ako má byť, až potom si môžeme z regálu v obchode vložiť do košíka fľašku Demänovky.
Miestnosť, kde obvykle zasadá komisia, sa za dlhé roky nezmenila a práve preto sa nám toto miesto obzvlášť zapáčilo – doslova dýcha atmosférou aj preto, že sú tu všetky fľašky Demänovky od jej vzniku až po dnes. Takže aj vďaka tomu vám vieme ukázať, ako vyzerá pôvodná retro fľaška zo 60-tych rokov minulého storočia. Hneď sme navrhli, že by sa k retro verzii mohli v ST. NICOLAUS-e vrátiť, my by sme patrili k prvým zákazníkom. Pridali by ste sa? 🙂
Na záver nás čakala veľmi milá povinnosť, pre nás vcelku prekvapivá – dostali sme za úlohu ochutnať a zhodnotiť novú príchuť Demänovky, ktorá sa ešte len „varí“ v laboratóriách ST. NICOLAUS-u. O akú príchuť ide, vám samozrejme nesmieme prezradiť, ale nám vyčarila príjemný úsmev na tvári. Tak verme, že sa čoskoro dostane do predaja aj táto príchuť. Keď sme nasadali späť do auta, boli sme veľmi radi, že sme mali možnosť nahliadnuť do tajov výroby slovenského bylinného likéru, ktorý popíjali už naši starí rodičia. Na zdravie!