Náš prvotný itinerár zimného Islandu zahŕňal iba západ, juh a juhovýchod ostrova. Viacero kamošov nás však povzbudilo k tomu, že sa nemáme báť obísť celý ostrov, že to za 10 dní pohodlne dáme. My sme sa však nechceli naháňať, chceli sme si aj oddýchnuť, aj si užiť Island. Všetko sa nám to podarilo a ostrov sme prešli celý naokolo.
Výhoda cestovania na Islande v zime – často nestretnete na ceste ani auto…
Presuny nie sú nijak dramatické, západné fjordy sú približne 3 hodinky bežnej jazdy (medzi mestami je povolená 90-ka, v meste 50-ka) cesty z Reyjkaviku. Zo západu do severného Akureiry nám to trvalo cca 5 hodín a potom nás už čakal iba jeden dlhší presun na juhovýchod (mestečko Höfn), ktorý mal trvať 6 a pol hodiny, ale kvôli horším podmienkam na ceste to bolo o hodinku dlhšie. Z juhovýchodu späť do hlavného mesta to boli už iba 2x po 2 hodinky.
Dá sa Island spoznávať bez auta?
Úprimne, neviem si to veľmi predstaviť, najmä nie v zime. Mestskú hromadnú dopravu sme videli skutočne iba párkrát, v zime je výraznejšie obmedzená. Viete sa prepravovať letecky v rámci ostrova, čo paradoxne nie je nejak extra drahý spôsob (napr. letenky z Reyjkaviku do Akureiry stála okolo 80 eur), ale čo potom? Mnoho prírodných krás je pri Ring Road, mnohé musíte zístiť a ísť dlhé kilometre z cesty. Existuje ešte možnosť využiť organizovaných tour, ale to nie je úplne naša šálka kávy. K tomu treba počítať s tým, že si budete chcieť ísť pravdepodobne niekam nakúpiť, zastaviť sa v domácej reštaurácii, len tak niekde zísť z cesty a spoznávať spontánne krásy Islandu (ten ostrov je na to ako stvorený)… takže ak chcete intenzívne spoznávať Island, jedine na aute. Zároveň bolo auto pre nás útočiskom – mali sme tu náhradné suché veci, zásobu jedla a keby nás kdekoľvek zavialo, s plnou nádržou si viete spraviť teplo aj na niekoľko dní. Na čo všetko nezabudnúť pri prenájme auta si môžete prečítať v tomto našom článku.
Ako je to na Islande s tankovaním?
Bez problémov, aj keď sme raz prišli na pumpu asi s 5-litrovou rezervou 🙂 Rozšírené sú najmä čerpacie stanice N1 a Opid, dokopy je ich na ostrove viac ako stovka. V každej väčšej dedinke (s aspoň pár tisíc obyvateľmi) nájdete čerpaciu stanicu. Treba si len dať pozor pri dlhších presunoch, napr. pri severovýchodných planinách – tu sú miesta, kde neuvidíte čerpačku 130-150 km. Takéto úseky sú však poctivo označené, takže sa vždy môžete informovane rozhodnúť. Cena benzínu a nafty bola v januári 2018 o približne 30-40% drahšia v porovnaní so Slovenskými cenami, liter paliva sa pohyboval niekde medzi 1,7-1,8 eur. Naša požičaná X1-ka od Procar.is mala priemernú spotrebu po 10-dňovom tripe na úrovni 6,3 litra. Vcelku pohoda…
Niekde na severe, aj v takejto maličkej dedine je pumpa.
Väčšina púmp bola s obsluhou a s menším obchodíkom, kde môžete zakúpiť bežné snacky či pitie. Ceny týchto drobností na zahryznutie sú rovnaké akoby ste ich kupovali v obchode. Ak je pumpa s obsluhou, môžete platiť rovnako ako doma – debetnou alebo kreditnou kartou, prípadne v hotovosti. Všetci (naozaj že všetci Islanďania, ktorých sme stretli) hovoria plynulo po anglicky. V prípade, že budete chcieť platiť na samoobslužnej pumpe (neveľké stojančeky v menších dedinkách), najskôr je potrebné vložiť platobnú kartu (debetnú alebo kreditnú), zvoliť obnos (500, 1000, 2000, 5000, 10000 ISK) – táto suma sa zablokuje na vašej karte. Keď natankujete za menej, reálne sa strhne z účtu (do niekoľkých dní) menšia suma a zvyšná hodnota sa z účtu odblokuje.
Parkovanie na Islande – oh yeah 🙂
Totálna pohoda. V Reyjkaviku zaparkujete pár stovák metrov od každého významnejšieho bodu, bezplatne. Drvivá väčšina prírodných úkazov, ktoré sme chceli vidieť (vodopády, splazy, krátery, gejzíry) je ľahko dostupná autom, pričom sú vybudované spevnené štrkové parkoviská, od ktorých to máte k danému miestu väčšinou prechádzkovým tempom na pár minút. Asi 2x z takmer dvadsiatky rôznych miest sme platili parkovné, inak je vo väčšine prípadov parkovisko bezplatné.
Parkovanie na Islande je… pohoda 🙂
V menších mestách a dedinkách je parkovanie taktiež zdarma, zaparkovali sme vždy priamo pri ubytku. Keďže je na Islande kriminalita na bode mrazu (aké príznačné z pohľadu počasia), nebáli sme sa nechať aj hodnotnejšie veci v aute. V jednej serverskej dedinke sme nechali dokonca auto pol hodinu naštartované (aby sme sa po návrate rýchlo zohriali) so všetkými vecami a išli sme sa prejsť do neďalekého prístavu.