Pohľad pracovníka bezpečnostnej kontroly na letisku: aj opľutý som už bol, kvôli fľaške vody

Moje meno je Tomáš a pracujem na letisku vo Viedni (Schwechat) už 7 rokov na bezpečnostnej kontrole pasažierov a príručnej batožiny. “Ahoj Tomáš”, odznelo by teraz asi na sedení pri skupinovej terapii. Prečo? Lebo si naozaj niekedy pripadám ako človek, hm… alebo robot pracujúci s ľuďmi, ktorí mi dajú zabrať a nebyť čokolády a psychickej podpory najbližších, tak tu terapiu asi aj potrebujem 🙂 Táto práca ma veľmi baví a napĺňa, rád pracujem s ľuďmi a pre ľudí. Ale každý, kto má rovnaký osud vie, že pracovať pre ľudí je náročná výzva.

Píše Tomáš Fischer. Ak máte záujem aj vy o zverejnenie vášho príbehu či cestovateľského zážitku alebo tripu, smelo nám napíšte na info@cestujemespolu.com.

Budíček o 2:45

Jedna moja smena má 12,5 hodín a to 4× do týždňa. Pracujem na všetkých pozíciách, ktoré sa od tejto funkcie vyžadujú.  Určite viem zaškatuľkovať a často už aj z diaľky odhadnúť o akého pasažiera ide. Z ktorej je krajiny, či je skúseným cestovateľom. Ale pekne po poriadku. Nasledujúce riadky sú spísaním môjho osobného a pracovného života na letisku, kde sa číslo odbavených pasažierov blíži k 30-tim miliónom za rok, čo je viac ako 80 000 pasažierov denne. Jedna z množstva mojich smien začína o 5:00 ráno. Dochádzam denne z Bratislavy, takže vstávam o 2:45 🙂 Z domu odchádzam o 3:30, cesty sú vždy prázdne. V aute počúvam svoju obľúbenú hudbu a pomaličky sa prebúdzam. O 4:15 zaparkujem na letisku o 4:30 som v našej oddychovej miestnosti.

Pri pešom presune z parkoviska sa to však už celé začína. “Entschuldigung”, “Excuse me”, “Sorry”, “Héj”, “Halooooo!” Zastavujú ma prví pasažieri s veľkými otáznikmi v očiach. Ako sa dostanem…? Kde je moja odletová brána…? Kde je check-in…? Kde je WC…? Prečo je to letisko tak veľké…? Všetko tu je neprehľadné…! Ja s rozlepenými očkami a kruhmi pod nimi: “Dobré ránko, toto nájdete tu…”, “Toto nájdete tam, pozrite sa, tu je šípka a tu je tabuľa”. Milí cestujúci, všetko je na letisku popísané. Skúste sa zhlboka nadýchnuť a otvoriť oči a nepanikáriť 🙂

Vítač/vkladateľ

Po spŕške otázok sa dostanem do mojej oddychovej miestnosti. Načerpám síl a o 5:00 sa začne ten kolotoč. Na bezpečnostnej kontrole existujú 4 hlavné pozície. Prvou je vítač/vkladateľ. Tu príde k prvému kontaktu mňa a cestujúceho. “Dobrý deň, pozdravím”. Nič. “Helouuu”. Nič. Ok, stáva sa. Aj keď by sa to nemalo – pozdraviť je slušnosť. Začínam spŕšku obligatórnych otázok – “Máte tekutiny, spreje, krémy, fľašky, duty free, rozotierateľné potraviny?” Čakám na odpoveď, milý pasažier. Prosím, buď k nám úprimný a zdvorilý. Áno, aj najmenšia tekutina sa musí vybrať. Áno, aj keď sú “liquids” do 100 ml v uzatvárateľnom vrecku povolené, neznamená to, že ostanú v taške alebo kufríku. Treba ich vybrať. Tvaroh, Nutella, bryndza, nápoje a kozmetika nad 100 ml je zakázaná a odobraná, ak už nechce pasažier svoj kufor ísť späť zacheckovať.

Tu to už začína – nadávky, nervozita a osočovanie – akoto, že to je zakázané. Tu som si už vyslúžil nadávky, vyhrážky a aj opľutý som už bol. Kvôli fľaške vody. Akože fakt? Takto sa správa dospelý človek? Nie, nemal by. Ty si urobil chybu, ja si robím len svoju prácu. Prosím vyzlečte si bundu, mikinu, šál, poprípade aj opasok a hodiny. Vrecká si vyprázdnite. “Ale však to nie je kovové”. A? Pýtam sa na kov? Som v zberných surovinách alebo na kontrole na letisku? 🙂 Zbrane a nebezpečné veci môžu byť aj nekovové. “Aaaah….máte pravdu”. Dostanem odpoveď. “Vyberte elektroniku, PC, tablet a kameru” – pokračujem v mojej práci. Ďakujem za spoluprácu a prajem pekný let. Rozlúčim sa s pasažierom.

Hmatač

Pasažier prejde kontrolnou bránou. Niekedy s a niekedy bez alarmu. Áno, zvoní opasok, hodiny, náušnice, náramky, podprsenka… A áno, smieme vás milí cestujúci skontrolovať, aj keď nezvoníte. Proste smieme. A musíme to robiť. A prosím opäť bez urážok tipu – “prečo ma šikanujete?” No lebo musím. Toto je pozícia hmatača. Chcem svoju výplatu, tak jednoducho musím. A mám veľkú prosbu na vás – prosím o hygienu. Osprchujte sa pred odletom, použite dezodorant, parfém, ohoľte si podpazušie. Dajte si čistú košeľu/tričko/blúzku a nohavice. Naozaj v momente, keď vás ohmatávam, som k vám veľmi blízko a cítim všetko. Naozaj všetko. A milí pasažier obľubujúci sivé tepláky. Ako to povedať milo… keď ste boli na malej potrebe, treba dať všetko zo seba. Aj tá posledná kvapka vám prejde cez tie tepláky a naozaj to vyzerá veľmi nepríjemne, nehovoriac o vôni. Ďakujem za spoluprácu a prajem krásny let.

Monitor

Ďalšou pozíciou je monitor. Kolega sediaci za obrazovkou je sústredený na každú maličkosť. Naozaj nemusíte na neho kričať, že tam máte to či ono. Áno, vidíme všetko. Od pera, cez topánky a suveníriky až po sexuálne hračky a zakázané predmety.

Konečná kontrola

Posledná pozícia. Ak je niečo nejasné pre monitoristu, vytiahne vašu batožinu a pošle ju kolegovi na kontrolu. Zavolá si ho a poprosí o otvorenie batožiny. Tam sú cestujúci najnervóznejší. Častokrát hľadáme tekutiny, na ktoré sme sa pýtali hneď na začiatku a vy ste povedali, že žiadne nemáte. No máte. Aj lak na vlasy, aj maslo, aj šampón aj dezodorant pod 100 ml sú tekutiny s povinnosťou ukázať ich na kontrole. Ak by ste to urobili hneď na začiatku, ušetríme si mnoho roboty, času a nervov. A opäť nie – nešikanujeme vás. Proste pracujeme na základe zákonov, nariadení a vyhlášok. Sme stále pod drobnohľadom, máme neustále previerky a skúšky, ktoré musíme absolvovať, aby ste vy, cestujúci, boli “tam hore” v bezpečí. Ukončujeme to sterom na výbušniny. Nebojte sa, nebolí to. Ďakujem za spoluprácu a prajem krásny let.

Moju robotu mám rád. Väčšina pasažierov je úctivá, dobre naladená a usmiata. A to mám rád. Je to ľudské a nateraz by som svoju prácu nemenil. Chodím tam proste rád. Aj vďaka kolegom a aj cestujúcim, s ktorými častokrát zažijeme úsmevné, ale aj smutné chvíľky a vždy sa snažíme pomôcť alebo vás aspoň správne nasmerovať. Čo sa národností týka, tak komplikovanejší cestujúci sú tí z južného Balkánu alebo ruskí občania. Veľmi neutrálni až chladní vedia byť cestujúci z Nemecka a Rakúska. Úctiví sú arabskí pasažieri. Ale vcelku je to mix národov, kedy treba pristupovať ku každému s úctou a pochopením. Na oboch stranách barikády bezpečnostnej kontroly. O 17:30 mi končí smena. Rezkým krokom idem k autu a domov. O pár hodín sa začína ďalšia. Ďakujem za spoluprácu a prajem krásny let.