Keď mi zavolali naši kamoši zo ŠKODA AUTO Slovensko, či by sme nechceli prevetrať ich novinku, neváhal som ani sekundu. Kodiaq je najväčšie SUV, ktoré má výrobca vo svojom portfóliu (takže sa pohodlne zbalíme na cesty a pri nakladaní Krištofa do autosedačky nebudú trpieť moje kríže) a zároveň vám RS-ková verzia dopraje výkon (180 kW = 245 koní) a pocit bezpečia, keďže ide o štvorkolku. Automatická prevodovka práve spolu s náhonom 4×4 a všetkými tými asistentami – ok, tušil som, že týždňová cesta do rakúskych álp bude mega pohodlná 🙂
Priznávam sa, táto farba môže byť
Modrá metalíza s 20-palcovými diskami Sagitarius a ostro ladenými hranami prednej masky, športové nárazníky – toto všetko pôsobí trocha agresívne, ale keď si sadnete do vnútra a zahmýrite sa v sedadlách, hneď zacítite komfort. Mne sa takéto odvážnejšie farby dlhodobo páčia, ale úprimne si myslím, že táto modra ku Kodiaqu RS pasuje ako „riť na šerbeľ“. Keď som ho videl prvýkrát pri preberaní na test, tak trocha sa mi rozbúchalo srdce a mega som sa tešil na najbližších 7 dní. Kým sa pustíme ďalej, mrknite si pár oficiálnych fotiek z exteriéru:
Zvyknem jazdiť v úplnom klídku, hlavne po narodení Krištofa (a najmä keď je v aute) sa vám priority na cestách tak trocha pomenia 🙂 Keď som si ale sadol do týchto športových sedadiel, tušil som, že musím Kodiaqa zobrať sa trocha prevetrať aj niekedy večer, keď budem sám na cestách. Jediná nevýhoda týchto sedačiek – opierka hlavy sa nedá dať dole a Krištof sa rád pozerá na cestu 🙂 Možnosť bola ho dať aj na predné sedadlo, ktoré malo tiež ISOFIX – ale rozhodli sme sa ho pekne nechať vzadu, lebo sme tušili, že po ceste zalomí 🙂 Inak ISOFIX a športový interiér sú vcelku srandovná kombinácia:
Zima, sneh, kľukaté cesty v alpách
Ako destináciu sme si vybrali dedinku St. Lambrecht v rakúskych alpách položenú vo výške niečo cez 1000 m.n.m., nachádza sa tu super rodinné lyžiarske stredisko Ski Grebenzen. Inak, mega odporúčam – žiadne davy, žiadne párty a pritom 20+ km zjazdoviek… nečakal som ani sekundu v rade a na sedačke som bol celý deň sám (fakt, ani raz si ku mne nikto neprisadol!) 🙂 Cestu do St. Lambrechtu tvorí 80% času diaľnica – takže som zapol Front assist, adaptívny tempomat, Lane assist a mohol som sa vydať na cestu – v tomto nastavení prakticky nemusíme mať ani nohu na volante 🙂
Mobil (Xiaomi 11 – Android) som si spároval cez SmartLink s 9,2-palcovým infotainment systémom, Krištofkovi sme pustili jeho obľúbený playlist cez Spotify, vytiahli roletky vzadu na bočných sklách. Stiahli roletu na celom panoramatickom skle, ja som si zapol navigáciu, odložil telefón do priehradky s bezdrôtovým nabíjaním a za menej ako 3 hodinky sme boli v cieli. Elektrickú detskú poistku zatiaľ pri Krištofovi používať nepotrebujeme, keďže je pevne pripútaný vo svojej sedačke.
Do kufra sme na týždňový trip dostali všetko
Tým, že Kodiaq automaticky rozpoznáva značky na cestách (funguje to inak na 98% dobre), za vás aj spomalí, ak ste napr. na diaľnici a zrazu na vás vyskočí rýchlostné obmedzenie (v Rakúsku ich býva vcelku dosť). Len musíte mať zapnutý tempomat a potom už auto spraví všetko za vás. Ja somár som mal na jednom úseku diaľnice toto kombo vypnuté, takže som zvedavý, aká pokuta mi príde za 130ku na zníženej 110ke… no nič, stáva sa. Prichádzame pomaly do našej destinácie – s parkovacou kamerou vzadu a všetkými tými senzormi zaparkujete aj v tých najtesnejších miestach a úzkych garážových priestoroch. Do 725-litrového kufra sme zbalili všetko, čo sme potrebovali na týždeň – každý z nás mal svoj batoh/kufor, nechýbal zložený kočík, kopa jedla, hračiek a zimného oblečenia 🙂
Páči sa mi, ako ŠKODA už dlhodobejšie tlačí USB-C konektory vo svojich automobiloch, osobne mám všetky zariadenia (notebook, mobil, bezdrôtové slúchadlá, tablet, …) už iba s týmito konektormi, takže vám stačí jedna nabíjačka na cesty pre všetky zariadenia. Za neveľký príplatok si môžete nechať vo fabrike doinštalovať aj 230V zásuvku v zadnej časti – ak zvyknete na cestách veľa pracovať na notebooku, vrele odporúčame, mne to už neraz zachránilo situáciu, keď mi skapala baterka.
Automatizované parkovanie (aj s karavanom)
Testovaná verzia mala aj mechanicky sklopné (elektronicky uzamykateľné) ťažné zariadenie – s 245 koňmi pod kapotou to musí utiahnuť akýkoľvek karavan, čo musím ešte niekedy vyskúšať. Čo by som chcel hlavne vyskúšať je automatizované parkovanie s prívesom/karavanom, pretože verím, že toto je „dealbreaker“ keď sa niekto rozhoduje, či si (ne)kúpi karavan – že s ním nebude vedieť parkovať. A musím vám povedať, že som v rôznych kempov už videl teda rôzne divočiny pri parkovaní karavanu 🙂 Motor je klasický benziňák, tentokrát s objemom 2,0l. Nóóó, na spotrebu sa radšej ale nepýtajte… niečo cez 11l v priemere (oficiálne v papieroch je niečo okolo 8l, ale keď som bol v aute sám, vcelku som si užíval tú dynamickú, ktorú Kodiaq RS ponúka). Ale treba zas férovo dodať, že si snáď RS-kovú verziu nekúpi niekto, kto chce šetriť na spotrebe 🙂
Aj športové auto vie mať rodinný charakter
A aké boli moje pocity z jazdy? Čo sa mi fakt páči, že Kodiaq RS vie byť komfortným a hlavne bezpečným rodinným autom a keď potrebujete, premení sa tak trocha na agresívneho draka. Zrýchlenie z 0 na 100 km/h zvládne za 6,9 sekundy, čo je pri jeho hmotnosti niekde okolo 2 ton vcelku slušné. Ak to zošliapnete v športovom režime až na podlahu, zatlačí vás to príjemne do tých športových sedačiek, ale nie až tak, že sa máte chuť vyzvracať 🙂
Práve sedačky som ocenil na kľukatých a strmých cestách v alpách, kde som sa teda vcelku vybláznil – vôbec nemáte pocit, že lietate, práve naopak, dávajú vám istotu, že cítite všetko, čo sa s autom deje. Jazdil som väčšinu času na mokrých vozovkách v polo roztopeným snehom, pár dní na čistom snehu a ľade a musím povedať, že táto štvorkolka sa veľmi nenechá vyviezť z rovnováhy. Čo mňa vyviedlo z rovnováhy bol moment, keď som si presne na tomto mieste (viď foto nižšie) pribuchol palec do dverí 🙂 No čo už, idem teda navštíviť vysokohorskú nemocnicu…
Blu blu blu…
Výborne drží v zákrutách. Rozdiel v jazdných režimoch (napr. Normál vs Šport) je teda poriadne cítiť, RS-ko sa v športovom režime rado nechá vytáčať niekde cez 6000 otáčok. Čo sa mi páčilo bolo to blubotanie motora (teda skôr výfuku) po naštartovaní, ktoré sa po prepnutí do športového režimu ešte o kus zvýraznilo. Keď naštartujete na plnom parkovisku, môže si byť istý, že sa po vás pár očí pozrie 🙂
Či automat alebo manuál – rozumiem tým argumentom, ktoré hovoria, že pri športovom aute iba manuál. Ja už (asi kvôli veku?) prichádzam čoraz viac na chuť automatu – najmä v meste je to fakt komfortné. A musím priznať, že ani pri takto športovom ladenom Kodiaqu mi manuál nechýbal. Sedemstupňový automat radil podľa očakávaní, plynule a rýchlo. Ak by vám to bolo málo, stále si môžete užiť dynamiku „manuálu“ radením páčkami pod volantom.
Cenou inak začína Kodiaq RS na 51 160€ (detailný cenník), čo teda nie je málo, ale tohto fešáka si vyberie niekto, kto presne vie, po čom jeho srdce túži. V bežnej verzii v balíku Active začína na 29-tisíc eurách. Pár pocitov na záver – mňa Kodiaq RS teda dosť bavil. Svojou farbou, vzhľadom, komfortom keď som to potreboval aj dravosťou, keď to moje srdce chcelo. Kodiaq sa inak predáva ešte aj vo verzii Sportline (ak by RS-ko bolo pre niekoho priveľa). Na mňa to priveľa nebolo a kedykoľvek by som sa k tomu fešákovi vrátil 🙂 Viem si ho predstaviť ako hlavné rodinné auto? Jasné, bez problémov!