Motovýprava Magadan: Prvé tri dni, prvých 700 km – naše pocity?

od Jozef Heuger

Štyria Slováci sa vydali na bláznivú životnú cestu – chcú prejsť 9 časových pásem, 20 000 km, z Bratislavy do Magadanu, bez sprievodného vozidla. Podarí sa im to? Sledujte ich cestu online:

29.06.2018, piatok

Trasa: Bratislava – Liptov
Celkovo prejdených km: 300

Cesta začína. Milan ju zahajuje svojim odchodom z domu okolo obeda, vyzdvihuje Paťa. V Bystrici sa k ním pridáva Maťo a okolo piatej poobede ich privítam u seba na Liptove. Nálada je výborná, pri destiláte a pivku preberáme posledné detaily cesty. Snažíme sa striedmo požívať tieto moky, do postele padáme o polnoci. Deň spoločného odchodu sa nezadržateľne priblížil.

Ešte sa vrátim pár dní dozadu… ja som začal rozoberať motorku v nedeľu, bolo treba všetko skontrolovať, podoťahovať, vymeniť všetky náplne a nastaviť ventily. Postupnosť nasledovná – rozober polovicu motorky, vypusti chladič, zmeraj vôle na ventiloch, utekaj do Banskej Bystrice pre podložky pre nastavenie ich správnych hodnôt, po návrate zmontuj a začni sa baliť na cestu, aby ťa nič neprekvapilo. Lenže šponováky rozvodových reťazí neosadím správne, teda v jeden moment prichádzam na to, že mám komplet rozhádzané časovanie ventilov. Výborne. 4 dni do odchodu a ja mám rozhádzanú motorku po dielni. Netušiac ako dať všetko do pôvodného funkčného stavu obvolávam ľudí, u ktorých je predpoklad, že mi poradia. Nakoniec mi Robo z KTM Bratislava dáva rady, ktoré začnem hneď aplikovať. Keď všetko zložím, zistím, že batéria má 5V a ani len budíky nerozsvieti. Čakajúc s naštartovaním do rána tŕpnem, či som to dobre zložil. V utorok ešte bežím do Žiliny na colnicu pre penový vzducháč, ktorý by inak prišiel až vo štvrtok a to už potrebujem byť zbalený…

V stredu ráno s malou dušičkou prichádzam do garáže, otočím kľúčom a s nesmiernou radosťou počúvam ten šepot motora. Podarilo sa. Domontujem prídavné svetlo a konečne môžem vo štvrtok začať baliť. V piatok ráno idem komplet nabalený aspoň trochu prevetrať zadok, aby ma niečo zajtra pri odchode neprekvapilo. Len tak pre zvedavosť idem do zberného dvora na váhu. Číslo 320 kg ma vovedie do reality… bude to drina. Myslím, že všetci sa už nesmierne tešíme na moment, keď vyštartujeme, pretože posledné dni boli vyčerpávajúce a náročné.

30.6.2018, sobota

Trasa: Liptov – Ľvov
Celkovo prejdených km: 788

Okolo siedmej ráno sa začneme pohybovať ako mravce po dome. Nervozitu každý zvládame po svojom, ale nijako nás neobmedzuje. Spoločná cesta sa začala odchodom ľahko pred desiatou. Rozlúčili sme sa a vydali na dlhú trať. Posledné objatia, stisky rúk, pohľady na okolité hory, kolesá sa roztočili a my začíname žiť očakávaný sen. Našu zem prechádzame okolo Tatier, cez Duklu. Do Poľska vstupujeme cez Vyšný Komárnik o trinástej. Cesta je pohodová, postupne si zvykáme na motorky a ich brutálnu váhu. Na Ukrajinské hranice prichádzame 16:15. Colné odbavenie trvá hodinu, čo príjemne prekvapuje.

Začíname oprašovať pozostatky zo znalosti ruštiny. Keď sa nás „pasováčka“ opýta, koľko nás je a ako sa volá naša grupa, pohotovo jej odpoviem “sorok”. Baba nechápavo zdvihne zadok zo stoličky a vykukne okienkom von. 40 zbojníkov nevidí a nechápe úplne ani náš smiech po uvedomení si tejto hlúposti. Pre istotu ukľudníme situáciu trápnym tichom a po chvíľke vstupujeme na Ukrajinu. Dnešným cieľom je mesto Ľvov. Zakotvíme pár kilometrov za mestom v moteli za čarovnú cenu 5,50 eur za hlavu. Prvý deň máme zdarne za sebou.

01.07.2018, nedeľa

Trasa: Ľvov – niekde za Kyjevom
Celkovo prejdených km: 1 478

Zobúdzame sa do chladného rána a zvažujeme obliecť nepremoky. Dohodli sme sa, že naše ranné odchody budú o deviatej, čo znamená vstávať o siedmej. Hodinový posun mierne pociťujem, hlavne kvoli vyčerpaniu z posledných dní.

Jazda krajinou je dynamická, prevažne ideme po cestách 1. triedy s povolenou rýchlosťou 90 km/h. Na konci dňa máme priemerku 105 🙂 Snažíme sa vnímať okolie, každý si v hlave premieta to svoje, najmä postupným naberaním kilometrov.

Kyjev preletíme ako domáci štrikovaním pomedzi nekonečné kolóny. Nad mestom trčí majestátna socha ženy so vztýčeným mečom a štítom s celkovou výškou cez 80 m.

Zdroj: https://www.facebook.com/bazutin

Celý deň je viacmenej o tankovaní, kávovaní, fajčení a naháňaní kilometrov. Dopravná situácia to dovoľovala, takže o siedmej večer máme natočenú bezmála sedemstovku a spokojní zvažujeme potiahnúť až do Ruska. Pochopiteľne sa táto stupídna myšlienka vytráca asi 800 m za pumpou, keď zbadáme príjemný motel vedľa cesty. Netreba to preháňať, aj zajtra vychádza slnko. V dobrej nálade večeriame, pivo s vodkou nám chutí, ale štvrtú dvojdecovku si už neobjednávame 🙂

Najväčším nedostatkom ubytovania je nefunkčná Wi-Fi. No katastrofa 🙂 Paťo ako zodpovedný za IT navrhuje prisadnúť si k dvom vedľasediacim dievčinám. Zaujímavá myšlienka, len nechápeme ako súvisí s pripojením na net… jednoducho – vy sa budete s nimi rozprávať a ja im zatiaľ vytvorím hotspot na mobiloch… vždy som vravel, že tieto IT mozgy sú iné 🙂

Trasa, ktorú sme v tomto článku „prešli“

Po kliknutí sa mapa zväčší.

Prečítajte si aj…

Prečítaj si tiež