Štyria Slováci prekročia 9 časových pásem na motorkách – z Bratislavy až na koniec Ruska!

Predstavte si štyroch chlapíkov po 40-ke, každý s poriadnou dávkou motorkárskych skúseností, hľadajúcich životnú výzvu. A čo tak 20 000 km, 9 časových pásem na dvoch kontinentoch a 45 dní strávených každý deň na svojich milovaných motorkách? O tom je príbeh #cestujemesmoto.  Z Bratislavy až na koniec Ruska, do Magadanu! Ako tento príbeh vznikol? Sledujte spolu s nami putovanie týchto bláznov na motorkách 🙂

Milan, Martin, Patrik a Jozef sa vydajú na cestu presne 30. júna. Ako to budú zvládať štyria chlapi dva mesiace spolu? Ako dlho sa pripravuje takýto trip? Koľko musia denne prejsť a kde budú spávať? Rozprávali sme sa s Milan Dzilským, ktorý túto výpravu logisticky vedie.

Kam sa to vlastne chystáte a aký je cieľ vaše cesty?

Chystáme sa prejsť cez Rusko až do Magadanu. Prejsť Kolymskú diaľnicu, nazývanú tiež cesta kostí a jej letnú časť, tzv. old summer road. Cestou prejdeme Ural, ktorý rozdeľuje Rusko na európsku a azíjskú časť. Po ceste budú mestá, ktoré chceme určite vidieť (Volgograd, Samara, Tumen a kopec ďalších) ako aj Bajkalské jazero. Pre nás všetkých je to životná výzva.

Ako vznikla celá táto myšlienka?

Myšlienky prichádzajú a odchádzajú, avšak táto pretrvala. Pozrel som sa jedného dňa na mapu našiel túto administratívne “jednoduchú” (v podstate najjednoduchšiu) a súčasne najdlhšiu trasu jednou krajinou. Nemusíme sa presúvať trajektami, máme len dva prechody hranicami, pričom iba s Ruskom máme vízovú povinnosť. Vyzeralo to ako ľahký oriešok….

Prečo práve na motorkách? Ste takí fanatickí motorkári?

Nenazval by som to fanatickými motorkármi. Máme pocestovaného síce kus sveta, ale ešte stále veľa pred sebou. Osobne na motorkách jazdím relatívne krátko, vodičák som si spravil až po 30tke. Avšak… učarovalo mi to. Človek je viacej v spojení s krajinou a ľuďmi. Či chceme alebo nie, v aute máme voči ľudom a okoliu väčšiu bariéru ako na motorke. Motorkou sme viacej súčasťou toho, kade prechádzame. Motorky nás viacej spájajú s ľuďmi. Chodia za nami sami a pýtajú sa, kam ideme, čo je to za motorka, atď. Takže skôr vášeň k motorkám ako nejaký fanatizmus 🙂

Ako dlho plánujete, že bude tento trip trvať? Kedy vyrážate a kedy sa plánujete vrátiť?

Plán je byť na ceste 6 týždňov. Vyrážame 30.6. a plán návratu je stanovený na 15.8. – tak držme palec, aby to aj vyšlo.

Keďže idete na motorkách, ako riešite ubytovanie? Beriete si spacáky a stany alebo budete spať pohodlne v hoteloch?

Ubytovanie chceme kombinovať stany/spacáky aj s pocestnými hotelíkmi, motelíkmi. Chceme zažiť čo najviac a stretnúť čo najviac – ľudí. Avšak raz začas je dobré sa vyspať aj na kvalitnej posteli a dať si sprchu. Nemáme presný plán, ako sa tento pomer vyvinie. Necháme to na samotnú cestu a počasie.

Ako dlho sa plánuje takýto trip vo vašom prípade?

Ja sa týmto tripom zaoberám už dlho, asi až veľmi dlho – cez dva roky. Riešil som si v hlave rôzne možnosti trasy, hľadal informácie o mestách, cez ktoré pôjdeme. Hľadal možnosti čo najefektívnejšie vyriešiť cestu späť. A nakoniec nájsť aj správnych parťákov. Takže to rozhodne nie je iba vášnivé vzplanutie.

S akými byrokratickými peripetiami ste sa museli vysporiadať?

Zatiaľ neboli žiadne zasadné byrokratické problémy, ak neriešim neschopnosť poslať si späť motorky kontajnermi. Nakoľko my ich do Ruska dovezieme sami (keďže na nich pôjdeme) a podľa pravidiel opustiť krajinu zase musia iba spôsobom, ako do nej prišli. Proste nám ich nechcú povoliť poslať späť. Takže pôjdeme, podľa posledného plánu, späť transibírskou magistrálou, vlakom, do Moskvy a odtiaľ si ich odšoférujeme domov. Zmena je život…

Čo myslíš, že bude na celom tripe to najlepšie a naopak, to najhoršie?

Najlepšie a najhoršie? To Ti asi poviem až po tripe, nerád špekulujem nad takýmito vecami. Najhoršie však bude byť tak dlho odlúčený od rodiny.

Keďže už ani jeden nie ste vo veku, že by ste často robili takéto úlety – ako to vnímajú práve vaše rodiny?

U každého z nás inak. Každý člen tímu to má iné, jeden ľahšie, druhý ťažšie. Ale ideme do toho spoločne a verím, že po návrate si naše rodiny maximálne užijeme.

Ako sa na samotný trip pripravujete? Máte fyzickú alebo iba “psychickú” prípravu?

Tiež je to individuálne. Ja cvičím už pol roka, po niekoľkých rokoch bez pravidelného športovania mi to veľmi pomohlo. Nechcel som vyštartovať v stave “lečo”. Verím, že mi to cvičenie a fyzická príprava pomože ľahšie zvladnúť tie kilometre, ktoré musíme denne spraviť. (pozn. red. priemerne to vychádza na 450 km denne)

Aké ťažké je zladiť život štyroch ľudí s cieľom dostať ich na motorkách na druhú stranu zemegule?

To sa asi ani nedá zladiť 🙂 Je to dosť aj o náhode. Prišiel som s myšlienkou za Martym po radu a na konci debaty bola otázka, či sa môže pridať. Ako v tej rozprávke ako vajce ide na vandrovku, postupne sa pridávajú ďalší. Jediné čo sme si na začiatku s Martym povedali, že ak nás pôjde viacero, tak max štyria. Menej je niekedy viac. Na cestu vyrážame štyria 🙂

Ako to máte s prácou? Vyčerpáte si všetku dovolenku alebo…?

Dlho, dlho zbieraná dovolenka, aspoň v mojom prípade.

Máte aj nejak podelené úlohy počas cesty? Kto sa o čo stará?

Prirodzene sa to podelilo podľa toho, kto má na čo vlohy. Ja riešim plánovanie cesty, trasy, informácie, víza, letenky, dopravu motoriek. Marty s Heugim riešia veci ohľadom techniky a motoriek. Paťo má na starosti zase IT techniku. Chceli by sme natočiť z cesty aj nejaký dokument – uvidíme či sa nám to podarí…

Nebojíte sa “ponorky”? Predsa len, štyria chlapi s vlastným životným štýlom dva mesiace spolu 24 hodín denne…?

Nie 24, iba 16 až 18, zbytok spíme 🙂 Sme dospelí ľudia, vieme do čoho ideme. Nehovorím, že to bude vždy ideálne, ale bude to zase tiež len také, ako si to sami spravíme.

Držíme palce!

Ako môžete túto výpravu sledovať?

Ak chcete vedieť, ako to chalanom na ceste pôjde, máte hneď niekoľko možností, ako ich sledovať:

Milan Dzilský

S motorkou sa zoznámil vcelku neskoro, po 30-ke – bolo to však rýchle a intenzívne. Cestu na motorke vníma ako svoj vlastný svet, kedy sa sústredí len na jazdu a krajinu, čím úplne zrelaxuje. Postupne posúva svoj rešpekt k tomu, čo motorka dokáže a postupne sa učí si niektoré veci na motorke aj sám opraviť. Tvrdí, že je pre neho zábavné cestovať iba s približným plánom trasy, dôležité je keď pozná jeden dátum – kedy sa má vrátiť domov. Má rád náhodné stretnutia na ceste (ľudí, miesta, veci) a nebráni sa ani spontánnym zmenám.

Jozef “Heugi” Heuger

Od malička mu učarovali motorky, neskôr cestovanie. Prvú motorku mal už ako 16-ročný (JAWA 50 Pionier), neskôr prichádzali ďalšie a ďalšie. Tvrdí, že bez motorky sa žiť nedá. Nikdy nebol na dovolenke cez cestovku, vždy to bolo iba o letenke a plánovaní. Motorka mu však dáva na cestách úplne nový rozmer – slobodu v čase, priestore aj pocitoch. Spoznávanie krajín na dvojkolesovom tátošovi je to, čo ho napĺňa, múti myšlienky aj dobíja energiu. Zúčastňuje sa taktiež pretekov a riadi sa heslom “Vráti sa ti len toľko, koľko dáš sám zo seba”.

Patrik Cvengroš

Sám seba označuje za štastlivca generácie “Husákových detí”. Jeho verným kamošom sú mapy, už v detstve vynikal vo vedomostných súťažiach a poznal všetky hlavné mestá naspamäť. V štrnástich si s kamošom sami pozvárali svoj prvý dvojbicykel a už vtedy mu učarovali motorky. Ako typický motorkár svoju prvú lásku tajil pol roka v garáži pred svojou ženou, no bezcieľne cestovanie krížom-krážom si doslova zamiloval. Obľubuje Discovery kanál, kde si vďaka seriálu “Na mašine okolo sveta” stanovil cieľ – toto chce zažiť raz aj on. Chalan z Vysokej pri Morave, ako sám hovorí, stojí dnes pred najväčšou výzvou svojho života – prejsť na Honde Africa Twin celé Rusko.

Martin “Marty” Alušík

Marty nám zatia o sebe nič nechcel povedať 🙂 Ale keď sa “hecne”, doplníme to sem. Tak zatiaľ aspoň jedna foto:

Prečítajte si aj…