Motovýprava Magadan: Nie je to vždy ideálne – dážď, blato, bez elektriny…

od jozo

Štyria Slováci sa vydali na bláznivú životnú cestu – chcú prejsť 9 časových pásem, 20 000 km, z Bratislavy do Magadanu, na motorkách bez sprievodného vozidla. Podarí sa im to? Sledujte ich cestu online…

Píše Patrik Cvengroš.

S pribúdajúcimi kilometrami ako keby sme strácali pojem o čase. Keďže v priemere každý tretí deň meníme časové pásmo, je to ešte zvláštnejší pocit. V našom bežnom živote každému trvá v priemere jeden týždeň, kým si zvykne na zmenu času zo zimného na letný a opačne. U nás to pôsobí skôr tak, že večer ešte nie sme unavení a ráno by sme ešte vyspávali. Čas sa posúva pre nás smerom vpred. Najdynamickejšie to bolo okolo mesta Samara. Okolie mesta Samary má totiž vlastné časové pásmo, takže za dva dni sme zostarli o dve hodiny navyše! 🙂

Ako ubieha cesta, snažíme sa prinášať aj aktuálne informácie o jej priebehu. Z príspevkov na sociálnych sieťach to môže vyzerať ako ideálny motorkový výlet, avšak dosť si aj vytrpíme. Ja som mal teraz krízu v nedeľu, hneď po prvom týždni – zobudili sme sa do daždivého rána. Bolo potrebné zbaliť stan, pobaliť sa v blate a vyraziť na cestu – cítil som sa ako valcom zrazený.

Bolelo ma celé telo, ako keď na vás lezie chrípka a chlapi vedia, že to je predsa smrteľná choroba. Po pár kilometroch som sa ledva držal na motorke. Výlet ku kamennému jazeru bol pre mňa zabijakom, keď sme dorazili na ubytovanie, ani som poriadne nevnímal, kde to vlastne sme. Priznám sa – zaspal som na posteli počas prezliekania, zobudil som sa až na zimnicu, ktorá mnou triasla. Táto noc bola pre mňa asi najhoršia – potenie, teplota, bolesti žalúdka. Ráno sa mi však energia až zázračne vrátila.

Na druhý deň som sa už cítil prekvapivo výborne, ale na predošlú noc by som najradšej zabudol.

Problém je aj s elektrinou, keďže cestujeme na motorkách a k tomu kempujeme, je elektrická prípojka často luxusom. Preto som extrémne rád za prídavnú batériu k nášmu Lenovo ThinkPad X270, ktorá má kapacitu až 70 Wh, teda niekde na úrovni 20 až 27 hodín kancelárskej práce. Ako je to však v praxi?

Najradšej by som, aby sme sa aj my mohli pochváliť takouto fotkou… ale po 5000 km na motorkách vyzeráme trocha inak 🙂

Keď sme spali našu prvú noc (na Ukrajine), písal som kratší článok a pár postov na Facebooku, následne som nechal notebook na noc nabíjať. Potom sme sa už vydali na cestu – aktuálne sme cca 400 km pred Omskom, prípadne pre lepšiu predstavu asi 200 km od rodiska našej olympioničky Nasti Kuzminovej (Tiumen) alebo ešte pre lepšiu predstavu 5000 km od Bratislavy. Notebook si stále frčí. Každý večer spisujem poznámky, zálohujem fotky, komunikujem so svetom. Dnes ho už budem musieť dobiť (ak teda nájdem prípojku), ale blížim sa k 20-tim hodinám práce na jedno nabitie!

Asi najviac som dal baterke zabrať 5-ty deň cesty. Jeden z našich kolegov Jožo dostal defekt. Defekt sa rýchlo opravil, ale na ďalší deň sme zistil, že pomaličky ale isto stále vzduch uniká. Takže návšteva pneuservisu bola potrebná. Zistili, že jediná cesta ako to opraviť je 4-hodinový úkon – vulkanizácia. Štyri hodiny voľna padlo vhod, v reštaurácii som okamžite rozbalil notebook a pustil sa do nahrávania obsahu kamier a fotoaparátu do notebooku. Nešlo len o obyčajné kopírovanie, ale aj o prehliadnutie každého videa a pripravenie popisiek, ktoré by malo neskôr zjednodušiť prácu pri tvorení finálneho dokumentu o našej ceste. Popri kopírovaní som sa stihol VPN-kou pripojiť do firmy a vybaviť klasické kancelárske úkony, nech mám pocit, že mám svoju firmu stále pod kontrolou. Takže kombinácia kancelárskej práce a práce s multimédiami a baterka to zatiaľ dáva na pána.

Tak držte palce, nech nám ďalšie kilometre na ceste ubiehajú o niečo príjemnejšie 🙂

Prečítajte si aj…

Prečítaj si tiež