Ako sa dostať do Varšavy? Letecky alebo nočným vlakom

Z Bratislavy je spojenie pomerne jednoduché – priama linka Wizz Air lieta priamo z bratislavského letiska (k dispozícii je aj alternatíva aj z budapeštianskeho), k tomu sa pridáva poľský LOT lieta priamym letom z Viedne. A potom existuje množstvo leteckých kombinácií nízkonákladovými linkami, záleží len od toho, ako dlho ste ochotný stráviť na ceste. Kolega v práci inak dorazil nočným vlakom, ktorý si pochvaľoval. Zobudil sa dobre vyspatý na hlavnej stanici uprostred Varšavy. Tým priamo ušetríte aj nejaké za ubytovanie na prvú noc. Ja som doletel na letisko Chopina (IATA kód WAW), do centra je to 15-20 minút jazdy Uberom, za ktorý reálne zaplatíte 4-5 €. Vo Varšave som strávil iba 48 hodín, tak som si na všetky presuny vybral práve Uber. Nikdy som neplatil príplatok (tzv. surcharge) a to som sa pohyboval v najrôznejších časoch, ráno aj večer, v špičke aj mimo nej. Cena za presun medzi pamiatkami netrvá viac ako 10-15 minút a nikdy som nezaplatil viac ako 2-3 € za jednu cestu. Ak cestujete minimálne dvaja, nemá asi ani zmysel riešiť mestskú dopravu 🙂 Ak sa do Varšavy chystáte, určite si pozriete aké sú aktuálne ceny v Poľsku.

Ubytovanie vo Varšave – rozhodne cez Airbnb

Ubytko som zvolil menší apartmán neďaleko centra, kúsok od známej ulice Nowy Sviat. Airbnb ponúka stovky lacných ubytovaní v cene od 15 eur za izbu na noc. Neďaleko som mal sochu Kopernika, vedľa ktorého je hneď (reálne na vzdialenosť, na ktorú dohodíte kameňom) kostol Sv. Kríža.

Odtiaľ som sa vydal do Starého mesta, ktoré by v istom zmysle pripomenulo to bratislavské – príjemná prechádzka mimo dopravnej špičky. Krásne zrekonštruované pamiatky a lokálne domy dávajú veľmi autentický obraz o tom, ako sa kedysi žilo v staršej Varšave. Osobne sa mi páčila prechádzka po okolitých hradbách, záleží však asi od toho, koľko turistov sa práve vyhrnie z autobusov.

Must see vo Varšave? Palác kultúry a vedy

Klikám do mobilu a do 15 minút vystupujem pri Paláci kultúry a vedy. Impozantná stavba (najvyššia v Poľsku s výškou 237 m), ku ktorej sa vraciam aj v noci, kedy na mňa pôsobí ešte majestátnejším dojmom. Niekoľko blokov opodiaľ vzniká nové biznisové centrum Varšavy, kam sa presúvajú do mrakodrapov najznámejšie firmy ako Samsung, Deloitte a ďalšie.

Paradoxne vedľa moderných výškových budov stojí pozostatok múru varšavského geta s pamätnou tabuľou. Pre mňa osobne veľmi zaujímavé a silné miesto (posledné roky som prečítal niekoľko kníh o poľských koncentračných táboroch, tak možno aj preto). Veľká škoda však, že mestskí architekti dovolili vystavať v tesnej blízkosti toľko moderny.

Varšava povstala z popola

Nedá mi to a smerujem do múzea židovského povstania, ktorý je oddelený od ruchu biznisu. Svojim spôsobom veľmi smutné miesto, ktoré však dáva reálny obraz o dvoch veciach. Za prvé, koľko hrôzy sa iba pred 60-timi rokmi odohralo na tomto mieste. Na druhej strane je však pozitívne, že za rovnaké obdobie dokázala Varšava povstať z popola, doslova. V múzeu premietajú v rámci vstupného (20 PLN na dospelú osobu, dnešným kurzom cca 4 €) aj krátky unikátny 3D film.

Preletíte sa v ňom ponad vojnou zničenú Varšavu počas druhej svetovej vojny. Práve preto je pre mňa neuveriteľné, že sa „mesto ruín“, ako samotné múzeum svoje mesto nazýva, dokázalo premeniť na moderné hlavné mesto plné príležitostí. Vedeli ste inak, že historické centrum Varšavy je zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO?

Subway, KFC, McDonald’s, Carrefour Expres a množstvo ďalších lokálnych mini-obchodníkov (napr. Žabka) nájdete na každom rohu. Príjemne som bol prekvapený, že na rozdiel od nášho hlavného mesta sa koncept menších obchodíkov ujal a ulice sú tu nimi posiate. Všade akceptujú kreditné karty, za 48 hodín som s poľskými zlotými nedošiel ani raz do kontaktu – nebolo treba 🙂

Čo určite vidieť ešte vo Varšave?

Počas dňa sa venujem práci, takže menej času zostáva na mesto samotné. Večer si však nenechávam ujsť príležitosť prejsť sa „pulzujúcej ulici“ Nowy Swiat. Prečo úvodzovky? Keď som tu bol počas pracovných dní, večer bola ulica rušná ako bežné ulice veľkomiest. Je však známe, že cez víkendy sa toto miesto mení na pulzujúce centrum stretnutí a zábavy.

Ak by ste do Varšavy prišiel čo len na jeden deň (pričom dva-tri vám budú na toto mesto bohato postačovať), určite odporúčame navštíviť ešte:

• Krakowskie Przedmieście – asi najznámejšia a najprestížnejšia ulica Varšavy
• Kráľovský park Łazienki – pre zamilované páry alebo na mentálny relax, ide o jeden z najväčších mestských parkov v Európe
• Keretov dom – ževraj najužší dom na svete, ktoré má v najužšom mieste iba 92 cm
• Trakt Krolewski – história prepletená s množstvom kaviarničiek

10 faktov, ktoré ste o Varšave určite netušili

Osobne milujem „fun facts“ o všetkých mestách, kam smerujú moje kroky. Takže na záver nesmú chýbať netradičné fakty o Varšave:

1. Varšava je nie len politickým, ale aj ekonomickým centrom Poľska – 15% celého príjmu krajiny sa tvorí práve tu. Zároveň je tu menej ako 3% nezamestnanosť, jedna z najnižších na svete.
2. Varšava je 7. najväčším hlavným mestom v rámci európskej únie.
3. Maria Skłodowska-Curie pochádza práve z Varšavy – získala prvú Nobelovu cenu za fyziku.
4. Varšava sa označuje aj ako Phoenix City (mesto vtáka Fénixa) – po druhej svetovej vojne bolo zničených 85% mesta. Mesto sa niekedy ešte označuje aj ako Paríž severu.
5. Varšava je zapísaná v Guinessovej knihe rekordov za najväčšiu prehliadku hybridných automobilov.
6. V meste sa nachádza spolu 88 parkov, pričom až 14% plochy mesta je tvorených lesom.
7. Varšavu niektorí označujú aj ako hlavné mesto cukríkov.
8. Mesto je plné byrokracie – pozostáva z 18-tich samostatných distriktov, pričom každý distrikt má svoju „vládu“.
9. Symbolom mesta je morská panna a nájdete ju na najrôznejších miestach po meste, vrátane mestských múrov.
10. Najznámejším Varšavčanom je Fryderyk Chopin. Napriek tomu, že posledné roky svojho života prežil v Paríži, prial si, aby jeho srdce bolo pochované vo Varšave.

Pár ďalších fotopohľadov na Varšavu

The post Varšava: čo všetko vidieť, zažiť a navštíviť za 48 hodín appeared first on Cestovateľský blog.

Prečo som chcel vyskúšať freediving?

Keď sme sa učili potápať ešte v 2016 na thajskom ostrovčeku Koh Tao, boli tam naši česko-slovenskí kamoši a práve česká polovička tohto páru si tam robila Freediving Master/Instructor (kurz). Už z prvého rozprávania som tušil, že toto by som si rád niekedy vyskúšal, vtedy som sa však sústredil na prístrojové potápanie a tak nadýchové potápanie (freediving) zostalo v mojej hlave niekde ako hlbšie uložená myšlienka (ktorá trpezlivo čakala, kým na ňu dozrie čas). Milujem všetky nové kurzy, učiť sa nové veci (najmä športové), prijímať výzvy a posúvať po malých kúskoch svoje vlastné hranice. A tak som za tie roky vyskúšal kadečo – som certifikovaný masér, učil som sa lietať na paraglajde, minulé leto mi to nedalo a vrhol som sa na kapitánsky kurz a keď sa nás doma pred Vianocami pýtali, čo by nás potešilo ako darček, vyhŕkol som – „kurz freedivingu“.

Možno sa niekomu bude zdať toto všetko ako zbytočný rozmar, ale opak je pravdou – paraglajding vás donúti pochopiť silu vetra, kapitánsky kurz rešpektovať silu mora a potápanie vám otvorí novú dimenziu sveta (toho, ktorý väčšinou nevidíme, toho podvodného). A freediving? Posunie vám hranice vášho vlastného tela. Resp., ani neposunie tak veľmi, ako vám pomôže ich objaviť – máte totiž v sebe niečo, o čom ani netušíte. Keď plávam v bazéne, už pri hĺbke 1-2 m ma vcelku bolia uši a neodvážim sa ísť hlbšie. Na nádych na suchu nevydržím ani minútu. A po 3 dňoch pod dohľadom tých najskúsenejších v našich končinách? Ponoril som sa na nádych do hĺbky 14 m a v bazéne som si to na jeden nádych užíval 3 minúty a 52 sekúnd (ok, posledných 40-50 sekúnd už nebolo úplne príjemných) 🙂

Ako si vybrať ten správny kurz freedivingu?

Úprimne, na toto nepoznám správnu odpoveď, ale rád vám prezradím, ako som v tomto rozmýšľal. Dnes už akýkoľvek kurz, workshop či aktivitu nájdete na najrôznejších zľavových portáloch. Týmto sa v podobnom prípade vyhýbam, lebo som presvedčený, že kvalita nemôže ísť na úkor kvantity. Ak niektorá spoločnosť, ktorá poskytuje danú služby roky, predáva rovnaký kurz za cca 190 eur a na zľavovom portáli ju nájdem za 59 eur, toto mi proste nesedí. Nevravím, že zľavové portály nemajú v niektorých prípadoch zmysel či dokonca ekonomickú výhodu, ale osobne by som ich nevolil pri freedivingu či kúpe tataráku (jednoducho neverím, že kvalitné mäso s prípravou a servírovaním sa zrazu dá predať za polovičnú cenu) 🙂 Ale je to iba môj subjektívny pohľad…

Pri výbere sa snažím obzerať sa po lokálnych poskytovateľoch (podporiť tak slovenskú ekonomiku) a tým, že jedným z prírodných miest, kde je hĺbka 40 m, sú Veľké Košariská, je to miesto, kam sa zbiehajú freediveri aj z okolitých krajín. Takže kurzov freedivingu nájdete na Slovensku hneď niekoľko, s tým problém nie je – napr. Aqua-pro.sk, Freediving.sk, Freedivingacademy.sk a ďalší. Čím som starší (haha), tým viac si potrpím na kvalitu (napr. jedla, ale najmä služieb). Dostal som odporúčanie na český (brnenský) klub Ocean Devils, pozrel som sa kto je inštruktorom daných kurzov a zaujali ma tieto dve mená:

• Petr Vala – majster ČR, master sveta v tímovej súťaži a niekoľkonásobný držiteľ národných rekordov
• Vendula Strachotová – štvornásobná majsterka ČR, vicemajsterka sveta a niekoľkonásobná držiteľka národných rekordov

Keď som zistil, že obaja sú inštruktormi freedivingu kurzu úrovne 1, ktorý sa otváral za pár týždňov, neváhal som dlho a prihlásil som sa. Brno je z Bratislavy na skok, Česi sú naši bratia (takže nepodporujem príliš „cudziu“ ekonomiku), do pár dní som dostal veľmi priateľský prvý mail bez žiadnych zbytočných formalít, tak som sa začal pomaly tešiť na nový zážitok…

Kurzy a ich úrovne – slušný zmätok

V prístrojom potápaní to máte vcelku jednoduché – základy sa učíte v bazéne, prvá úroveň je potápanie do istej hĺbky 18 m (Open Water), nasleduje rozširujúci kurz do väčšej hĺbky (Advanced Open Water) a špecializujúce kurzy. Pri freedivingu som čakal niečo podobné, ono to v skutočnosti tak aj je, ale názvoslovie je niekedy trocha mätúce. Teda pre mňa bolo vcelku dosť, ale to je asi dané tým, pod akou organizáciou daná freedivingová akadémia vystupuje.

Pri niektorých akadémiách je postupnosť výučby od Basic, cez Level 1, 2, Master a Instructor. Iné akadémie ponúkajú bazénový kurz, rozšírenie bazénové kurzu a množstvo kempov (hĺbkový, statický, tréningový) a rôzne „discovery“ programy, čo sú väčšinou ochutnávkové programy pre rôzne zľavové portály s menším obsahom výuky aj času stráveným na vode. Uf, kde začať? Pokúsim sa to trocha sprehľadniť:

• Teoretická časť – extrémne potrebná a nutná časť každého freedivera-začiatočníka. Preberá sa tu fyziológia freedivingu, spôsoby dýchania, bezpečnosť pri ponoroch, vyrovnávanie tlaku, vybavenie, ktoré na freediving potrebujete a všeobecné pravidlá. Typicky táto časť zaberie 1 deň.
• Bazénová časť – povinný základ, kde sa zoznámite s neoprénovým oblečením, plutvami, závažím, freedivingovými okuliarmi. Toto všetko si nie len na seba oblečiete, ale naučíte sa s tým komfortne fungovať. Keďže sú freedivingové plutvy omnoho dlhšie ako tie rekreačné, treba sa s nimi naučiť tiež plávať (ale to trvá iba chvíľu). V bazénovej časti sa väčšinou učí statická apnoe – maximálna výdrž pod vodou na jeden nádych v súčinnosti s dychovými cvičeniami. Samotná bazénová časť je cca 1/2 dňa. V tejto úrovni by ste mali vedieť zadržať dych pod vodou po dobu 2 minút.
• Freediver úrovne 1 (niekedy označovaný ako Basic) – tréning v hĺbkach na niektorých z prírodných lomov (na Slovensku obľúbené Veľké Košariská), kde sa učia spôsoby a princípy správneho vyrovnávania tlaku (ekvalizácia), správne zanorenie, bezpečnosť, pomoc a záchrana. V tejto úrovni by ste sa mali pod dohľadom inštruktora vedieť ponoriť komfortne do hĺbky 14 m (hĺbku každej úrovne má každá organizácia stanovenú inak). Typicky táto časť zaberie 1 deň.
• Freediver úrovne 2 (niekedy označovaný ako Advanced) – prehĺbenie znalostí predošlej úrovne, pokročilé techniky vyrovnávania tlaku v hĺbkach, zvyšovanie flexibility tela, predĺženie výdrže pri ponore na jeden nádych, plánovanie ponorov. Cieľom je naučiť sa zadržať dych pod vodou na dobu 3 minút a ponoriť sa do hĺbky 26 m.
• Freediver úrovne 3 (niekedy označovaný ako Master) – skôr pre tých, ktorí budú mať s týmto športom závodné ambície. Učia sa tu princípy dlhodobého tréningu, správnej životosprávy, odstraňujú sa chyby v technike plávania a zanorenia a doplnia sa metódy efektívnejšieho nádychu. Cieľ? Ponor vlastnými silami do hĺbky 35 m.

Aby toho nebolo málo, sú tieto úrovne, najmä tie úvodné, rôzne zmiešané a prípadne si ich viete aj rozdeliť, ak to časovo nestíhate. Ja som si zvolil úroveň 1, ktorá zahŕňala teóriu + bazénovú časť + tréning v hĺbke do úrovne 18 m. Celkovo trval kurz 3 dni (piatok podvečer + sobota + nedeľa). Viacero známych na úvod absolvovalo práve podobnú kombináciu (bazénová časť spolu so zážitkom v hlbokej vode) a prišlo mi to ako najlepší pomer ceny a výkonu za daný čas. V brnenskom Ocean Devils za tento kurz pýtajú v prepočte cca 190 eur s tým, že dopravu, ubytovanie a stravu si hradí každý sám. Výučbové materiály sú v cene, výstroj sa dá zapožičať za ani nie 15 eur na celé 3 dni, čo odporúčam.

Maska, šnorchel, plutvy, neoprén, závažie

Týchto 5 vecí budete potrebovať, ak sa budete chcieť učiť freedivovať. Ak máte pocit, že niektorú z týchto vecí doma máte (napr. rekreačnú masku, šnorchel či plutvy), spokojne na ich využitie pri freedivingu zabudnite. Masku, ktorú zrejme používate pri šnorchlovaní, budete musieť vymeniť za maloobjemovú verziu (kvôli tlaku vody). Plutvy na freediving sú dlhšie, aby ste šetrili každým kopom energiu. Ak máte celotelový neoprén z iných športov, ako napr. kitesurfingu či windsurfingu, tak paráda. Závažie (cca 4 kg na 80 kg človeka) budete mať asi iba v prípade, že sa častejšie potápate. Mne prišlo zbytočné si toto všetko na úvod kupovať, lebo som netušil, či ma tento šport chytí a budem v ňom chcieť pokračovať a najmä, všetko som si vedel prenajať na mieste za 400 Kč, čo je pri aktuálnom kurze menej ako 15 eur na celé 3 dni kurzu.

Štartujem karavan a vyrážam do Brna

Je piatok 16:30, štartujem karavan (a.k.a. #karavankarol) a vyrážam do Brna. Je to pre mňa prvá cesta karavanom, takže je moje nadšenie dvojnásobné 🙂 Kurz, ktorý som si vybral (Freediver úroveň 1) začína v piatok podvečer, končí v nedeľu popoludní. Prichádzam na kancelárie menšej firmy v okrajovej časti Brna, na kurze sme dvaja Slováci a siedmi Česi. Vyzerá to na veľmi pohodovú partičku a ešte pohodovejších inštruktorov. Zoznámime sa a začíname s teóriou.

Teoretické časti kurzov sú často nuda, tu však tuším, že ide v prvom rade o moju bezpečnosť, takže ma to podvedome núti dávať väčší pozor. Zároveň je však pre mňa najmä fyziológia ľudského dýchania niečo perfektné. Niečo, čo robíme X rokov nášho života úplne podvedome a pritom nie úplne tušíme, čo a ako nás núti dýchať. Vedeli ste, že ten pocit, keď sa už-už musíte nadýchnuť, nie je spôsobený nedostatkom kyslíka (O2), ale prebytkom (CO2)? Aj keď ste pod vodou a dochádzajú prvé nepríjemné pocity (musieť sa nadýchnuť, prehltnutie na sucho, kŕče bránice a ďalšie…) stále prichádzajú ako signály mozgu v čase, keď máte ešte poriadnu zásobu kyslíka.

Z celej teórie za mňa jeden postreh, aby ste nemali pocit, že si nejakým spôsobom ničíte alebo ohrozujete vlastné telo – freediving nie je nebezpečný šport (ak dodržujete všetky zásady) a potápanie na nádych nemá žiaden negatívny vplyv na vaše telo, orgány či fungovanie. Nič nevystavujete riziku a neodumierajú vám žiadne bunky na nedostatok kyslíka. Áno, bez kyslíka mozgové bunky odumierajú už do pár minút, ale až po tom, čo vaše telo úplne vypovedá službu a do tohto stavu sa nikto nechce dostať. A najmä, takýto stav sa nachádza ďaleko za limitmi, ktoré sú na tomto kurze dosahované.

Je po deviatej večer, pred rozchodom a oddychom sa ešte učíme prvé dychové cviky freediverského warm-upu. Jogínske a trojuholníkové dýchanie, výplachy CO2, aktívny výdych, hlboký nádych cez bránicu aj pľúca. Na začiatok si každý robíme pokusný zádrž dychu, ja dávam na sucho ani nie 50 sekúnd. Po dychových cvičeniach (cca 30 minút) a správnejšom nastavení hlavy to skúšame znova – všetci sme cez 2 minúty. Na sucho. Áno, „nastavenie hlavy“ môže znieť trocha ezotericky, spokojne si sem dosaďte iný výraz (uvoľnenie, jóga, meditácia, modlitba…). Freediving je najmä o nastavení hlavy, vedomej relaxácii. Ja zvyknem byť voči týmto témam skeptickejší, ale funguje to.

Narvať sa do neoprénu a ideš prekonať samého seba

Sobotné doobedie je vyhradené na bazénovú časť. Ak ste ešte nemali na sebe neoprén a bude to pre vás premiéra, určite sa na sebe zasmejete. Ja som už skúsenosť s neoprénom mal viackrát, aj tak sme sa všetci v sprche na sebe smiali 🙂 Pekne nasúkaný v 5 mm hrubých neoprénoch, s plutvami, maskou a závažiami v ruke kráčame cez brnenský aquapark do plaveckej časti, kde máme vyhradenú jednu dráhu. Decká čvachtajúce sa v bazénoch sa na nás smejú, vyzeráme ako tulene. Sme rozdelení do tímov po 2 (tzv. buddy systém – extrémne dôležitá vec, prosím nikdy nechoďte a ani neskúšajte freediving sami), učíme sa základne záchranné akcie, ako manipulovať s ľudským telom v neopréne na vode a ako ho odtiahnuť do bezpečia.

Začíname s dychovými cvičeniami – tie, čo sme včera skúšali na sucho, dnes v neopréne vo vode. V samotnom neopréne je príjemne teplo, teplotu vody v bazéne (cca 23°C) vôbec nevnímate, ako by ste boli na dovolenke v karibiku. Freediverský warmp-up (poradie dychových cvičení) spravíme prvýkrát a vyskúšame statickú apnoe (výdrž na nádych pod vodou). To isté skúšame druhýkrát, tretíkrát. Vendy (inštruktorka) nám úmyselne nehovorí čas, aký sme boli pod vodou, aby nás to nevyrušilo v sústredení samých na seba. Pomáha to…

Keď skúšam pri plávaní či len tak na nádych v bazéne výdrž na nádych, vždy ma po pár desiatkach sekúnd popadnú prvé nepríjemné pocity a moje telo ich nechce prekonať. Nie, freediving nie je o tom, že vám je väčšinu času nepríjemne a máte túto fázu silou-mocou prekonávať. Freediving je o spoznaní svojho tela, svojich limitov a pochopení signálov, ktoré vám telo dáva. A verte mi, že keď ste úplne zrelaxovaný a dobre rozdýchaný, prvú minútu sa budete pod hladinou cítiť tak pohodlne, že nepríjemné pocity vôbec mať nebudete. Naopak, ja som si užíval to nadnášanie vodou, to ticho a sústredil som sa na pekné myšlienky (sobota, Krištof, ako mám uvoľnené končatiny a som v akomsi beztiažovom stave…). Netušil som, aký čas som pod vodou, čakal som na signály tela, ktoré postupne prišli. 80% času som sa cítil príjemne (až priveľmi), posledných 20% som začínal pociťovať prvé nepríjemné pocity – potreboval som prehltnúť a bránica začala trocha „kopať“. Chcel som to prekonať, ale trocha vzduchu (a s ním bublinky) vyšli zo mňa a dostal som od pomocnej inštruktorky signál, že sa mám vynoriť. 3 minúty a 52 sekúnd na nádych. Do tohto dňa som nikdy nedal viac ako minútu…

25 m zaplávaš s plutvami na nádych s prstom v nose

Obúvame plutvy (poriadne dlhé), je to zábava. Pláva sa s ním výrazne inak ako s krátkymi plutvami, po pár záberoch sa cítim pod vodou veľmi prirodzene a hlavne plávate extrémne rýchlejšie. Súčasťou tohto kurzu je aj podmienka, že musíte zaplávať dynamickú apnoe (na nádych sa plávajú dĺžky v bazéne) aspoň 25 m. Sme v dvadsaťpäťke bazéne, nadychujem sa, odrážam a za menej ako 20 sekúnd som na druhej strane bazéna. Splnené. Nerád by som, aby toto vyznelo ako chvastúnstvo – ak už viete, že v statickej apnoe vydržíte niekoľko minút (a dvojminútový limit dá úplne každý, lebo to každý v sebe má), tak zrazu zistíte, že zaplávať 20-30 sekúnd pod vodou bude pre vás hračka.

Zajtra náš čakajú hĺbky… mám rešpekt

Po bazénovej časti si dávame spoločný obed, ktorý chutí všetkým výborne. Vymieňame si pocity, každý prekonal sám seba a netrebalo k tomu veľa. Stačilo chcieť spoznať nové veci a vyskúšať to. Počas obeda nás čaká písomný test, ktorý treba vypracovať aspoň na 70%. Ak ste dávali počas teórie (v predvečer) pozor, resp. vás táto téma zaujíma, nemá vás veľmi čo prekvapiť a netreba sa to skutočne ani učiť. Sú to zaujímavé veci, ktoré pri tomto športe budete aj tak potrebovať poznať. Test sme spravili všetci. Lúčime sa, zajtra sa stretávame skorej ráno, čaká nás presun na zatopený lom Horní Cerekev na Vysočině, asi hodinka a pol autom.

Počasie vychádza na výbornú, lom je opustený, obrovský a s dobrou hĺbkou (miestami 20 m), takže na splnenie limitu 14 m v tejto úrovni ponúka dostatok priestoru. Začínam mať rešpekt. Potápanie do hĺbok mi nikdy nešlo, boleli ma riadne uši (jasné, že som vtedy o vyrovnávaní tlaku v ušiach veľa nevedel), no ten pocit, keď nad sebou máte niekoľko metrov vody a až potom vidíte hladinu (poznal som tento pocit z prístrojového potápania) – mám veľký rešpekt pred prírodou a najmä vodou ako živlom. Pri bežnom potápaní ma z tohto pocitu vytiahlo vždy akési upokojenie, že mám na chrbte fľašu kyslíka na niekoľko desiatok minút. Pri freedivingu mám vzduchu toľko, koľko som sa nadýchol a v tej hĺbke mám niekoľkonásobne menšie pľúca kvôli okolitému tlaku. Ak človek spanikári, nemusí to byť príjemné (zámerne nechcem použiť slovko fatálne, lebo od toho to má v týchto hĺbkach ešte ďaleko).

Rovnako ako mám rešpekt, rovnako dôverujem ľuďom, ktorí tento šport robia 15+ rokov a patria k najlepším v krajine, dokonca na svete. Takže opäť – neoprény, plutvy, závažia, masky, šnorchle. Rozdeľujeme sa do skupín, tentokrát po 3-4, každá skupinka bude mať vlastnú bójku. Dnes mám inštruktora Petra, moja dôvera stúpa na maximum 🙂 Na úvod sa učíme zanárať dvomi rôznymi spôsobmi tak, aby sme pri ponore ušetrili čo najviac energie. Najskôr treba naštartovať „diving reflex“, takže sa pohodlne (a na úvod veľmi pomaly) dostávame do hĺbky 4-5 metrov pod vodou, tam chvíľku pobudneme, rozhliadneme po okolí, nech si telo zvykne na to, že sa ide potápať.

Potápa sa vždy jeden, inštruktor dozerá, ostatný dvaja žiaci/kurzisti si robia dychové cvičenia a pripravujú sa na ponor. Takto to skúšame niekoľkokrát, až kým sa necítime komfortne. Môže sa stať, že niekomu „nefungujú“ uši – vyrovnávanie tlaku v dutinách pocítite pri ponore najmä uvoľnením tlaku v ušiach. Nie vždy to ide na prvýkrát, dá sa to „rozhýbať“. Ak to nefunguje, ponor sa ukončí, zdravie je prvoradé. Bez fungujúcej ekvalizácie sa jednoducho neponoríte, už pri cca 10 m by to bolo z pohľadu tlaku v ušnom bubienku kritické.

Prvé ponory sú veľmi príjemné, už len v hĺbke 5-6 m je to zaujímavý pocit – vlastne, v takejto hĺbke som asi nikdy ešte nebol 🙂 Cítim sa nadšený, stále mám však rešpekt – viditeľnosť nie je najlepšia, lano a s ním pomyselný cieľ hlboký 14 m končí niekde v tme. Skúšame sa ponárať rôznymi spôsobmi – môžete plávať rukami, kopať nohami alebo sa priťahovať lanom. Mne sa najviac pozdáva technika priťahovania lanom, teda zatiaľ. Opakujeme a opakujeme, kým sa necítime komfortne. Nemyslel som si, že to bude zložité, zosynchronizovať však toľko prvkov naraz ja zaujímavá výzva. Správne dýchanie, relax v myšlienkach, správne zanorenie, správne postavenie tela, krku a hlavy, pravidelná ekvalizácia, postupné ponáranie, správna otočka, uvedomenie si signálov, ktoré prichádzajú z tela. Všetko to dáva zmysel, ale cítim, že bez tréningu to nepôjde.

Prvé dve hodinky skúšame, skúšame a skúšame. Ideme si oddýchnuť na dobrý obed, nikam sa neponáhľame. Poobede nás čakajú ďalšie hĺbkové ponory, pôjdeme hlbšie a hlbšie. Cieľ je jasný – tenisová loptička na konci lana. Oddychujem na hladine v neopréne, pridŕžam sa bójky, ponáram sa kotúľom vzad, chytám lano, postupne sa priťahujem a vždy opačnou rukou vyrovnávam tlak v ušiach (zatlačením vzduchu do nosa). Čím idem hlbšie, tým je chladnejšie – výrazne chladnejšie 🙂 Takto hlboko som na nádych ešte nikdy nebol, už cítim, že to chce otočku a zrazu škrtám plutvou o dno – paráda.

Je tu vcelku tmavo, zima. Chvíľu tu pobudnem, rozhliadnem sa okolo (v mori by to bolo asi o niečo romantickejšie) a vydávam sa na povrch. Ako som mal dole pocit, že mi dochádza kyslík (čo viem, že nie je pravda) a pľúca som mal polovičnej veľkosti, cestou hore sa moje dýchacie ústrojenstvo znova rozťahuje a zrazu mám pocit, že kyslíka v tele pribúda 🙂 Bol som pod hladinou niečo cez minútu, v hĺbke 14 m. Po vynorení nemám žiaden euforický stav, nekričím od nadšenia, poctivo ventilujem – bezpečnosť na prvom mieste. Je to super pocit 🙂

Učíme sa zachraňovať našich buddy (parťákov)…

…a zároveň dúfame, že to nikdy nebudeme musieť zažiť v praxi. Súčasťou kurzu je aj prvotná príprava na momenty, keď budete musieť niekoho vytiahnuť na lane z hĺbky a verte mi, je to slušná makačka. Aby ste však mohli úspešne absolvovať túto časť kurzu, musíte vedieť aj nehybné telo bezpečným spôsobom vytiahnuť z hĺbky 8 metrov na povrch. Inštruktor Petr hrá blackout-nutého freedivera (v ľudovej reči odpadnutého), štartujem za ním, chytám špeciálnym úchopom bradu a plávame spolu nahor. V teórii veci fungujú, v praxi ak sa takéto niečo stane, asi sa pose***m od strachu.

Stálo to za to a budem pokračovať?

Jednoznačne stálo. Opäť som spoznal svoje telo a jeho možnosti (a limity) o čosi viac. Strávil čas s príjemnými ľuďmi a pričuchol k športu, o ktorom sa veľa nehovorí. Čo sa mi na tomto športe zároveň naozaj páči, že v ňom nie sú prakticky žiadne peniaze, ani na svetovej úrovni. Neviete ho robiť profesionálne a živiť sa tým (iba skutočne málokto), každý freediver má svoju bežnú prácu a nádychové potápanie je jeho záľuba. Neskazenosť tohto športu z finančného hľadiska zároveň dáva ten pocit čistoty – ak sa niekomu pred vami niečo podarí, tešíte sa z neho a nemáte takú tú závisť, že ho musíte prekonať. Prekonávate iba samých seba, keď to tak cítite.

A či budem pokračovať – neviem. Rád by som si išiel niekam zapotápať s nejakým buddym, zdokonaliť sa v tom, čo sme sa za tento víkend naučili a užiť si väčšiu istotu prvých freedivingových ponorov. A potom možno pomaličky opäť posunúť tu hranicu niekam 🙂 Vďaka Vendy & Petr za váš profi a zároveň priateľský prístup, bol to skvelý víkend. Štartujem karavan a vyrážam z Brna domov.

PS: Ak by sa náhodou objavila táto otázka – nejde o platenú spoluprácu, celý kurz so všetkými nákladmi som si platil vo vlastnej réžii.

The post Moje prvé pokusy s freedivingom – ako a prečo som začal? appeared first on Cestovateľský blog.

Prekvapivo lacné ubytovanie

14 z 20 najväčších hotelov na svete nájdete priamo v Las Vegas. Mesto, ktoré vďaka legalizácii hazardných hier v 30. rokoch minulého storočia zažilo boom, ktorý si ani nevieme predstaviť. Výstavba hotela Mirage stála 630 miliónov dolárov. Na najlukratívnejšom pozemku v Las Vegas, kde sa dnes nachádza svetoznáma fontána pred hotelom Bellagio, je najväčšie umelo vybudované jazero uprostred púšte. A to len preto, že majitelia boli tak bohatí, že mohli 🙂 Dnes nie je mesto v takom rozkvete ako kedysi, stále je však priemerná hotelová obsadenosť na úrovni 97%. Dlhodobo. Mnohí hotelieri teraz len ticho závidia.

Či už je sezóna alebo nie, turistov a gamblerov sem chodia plné autobusy a letisko nestíha prijímať nové lety. Odporúčam sem zájsť mimo sezóny (ideálne v našej zime), kedy sa ceny aj v tých najluxusnejších hotelov dostávajú na hranicu 80 USD za noc, treba len trocha pohľadať. V hoteli Circus Circus (20 min od Stripu) zoženiete bežne ubytovanie od 20 do 40 USD za noc vrátane niekoľkých kupónov na atrakcie v hoteli. V tomto hoteli inak nájdete jeden z najlepších steak-housov na svete! Ak si potrpíte na kvalitné mäso, ceny vôbec nie sú prehnané – miesto na večeru si môžete booknuť tu.

Pri dobrých akciách (odporúčame preklikať webové stránky jednotlivých hotelov napriamo) sa dajú aj hotely priamo na Stripe zohnať pod 50 USD na osobu a noc. Odporúčame vložiť pri check-ine do pasu pár dolárov (napr. 10) a s veľkou pravdepodobnosťou vám dá recepčný lepšiu izbu (väčšiu alebo aspoň s lepším výhľadom). Extra atraktívne ceny ubytovania ponúka hotel Luxor, ktorý však osobne neodporúčam – je trocha nešikovne umiestnený a k tým starším. Svetlo vychádzajúce z vrcholu jeho pyramídy však vidno až z mesiaca!

Strip vs Downtown

Najväčšia, najznámejšia, najsvetelnejšia ulica, kde nájdete najznámejšia kasína ako MGM, Mirage, New York New York… Odohráva sa tu 90% nočného života, ulice sú neustále preplnené až do skorého rána – The Strip. Mnoho turistov tvrdí, že Las Vegas je jedna veľká ulica (The Strip) a to je všetko. A toto je tak veľká hlúposť asi ako tvrdenie, že zem je plochá 🙂 Vystúpenia hviezd, na ktoré sa v Európe čaká roky (David Copperfield, Celine Dion, Cirque du Soleil, zápasy v boxe či MMA, svetoznámi DJ’s). Neskutočné atrakcie, repliky najznámejších svetových miest (kópia benátskeho kanála Grande vrátane gondol!), špičková gastronómia, detské atrakcie a výlety po okolí, z ktorých vám padne sánka. Zahoďte predsudky, Las Vegas už dávno nie je o hazarde a striptérkach.

Mnoho ľudí, ktorí navštívili Vegas, nikdy nepočuli o Downtowne – bývalom centre Las Vegas vzdialenom od Stripu cca 20 minút autom smerom na sever. Staré kasína a pouličná zábava vás teleportujú o niekoľko desaťročí späť. Minimálne jednu prechádzku Downtownom musíte absolvovať!

Vstupenky, vstupenky, vstupenky

Vstupenky kúpite na každom rohu, v každom kasíne či hoteli. Na všetko. Od letu helikoptérou, cez vystúpenia hviezd až po jazdy limuzínami. V Las Vegas neplatí, že najlepšie ceny poskytuje priamo dodávateľ služby. Nebojte sa zjednávať. Všetko! Argumentujte tvrdo, ale s úsmevom – pýtajte si lepší rad v divadle (takmer každý hotel má divadlo, ktoré pojme niekoľko tisíc ľudí), miesto pri okne pri sprevádzanej tour, množstevné zľavy. Lístky, za ktoré by ste u nás zaplatili stovky eur, tu zoženiete za pár desiatok dolárov.

Sprepitné

Trinkgeldy sú v Las Vegas tak trocha pritiahnuté za vlasy 🙂 Preto sú aj základné ceny za služby (ubytovanie, doprava, atrakcie) nastavené tak nízko, pretože tu väčšina zamestnancov v službách žije zo sprepitného. V reštauráciách sa bežne očakáva 10-20%, pri veľkej spokojnosti dokonca 20-40%. Pri všetkých cenách pripočítajte približne 20% navyše, aby ste sa dostali na koncové ceny. Ceny v obchodoch sú pevné, avšak ako v celých Spojených štátoch, sú uvádzané bez DPH – na rôzne typy tovarov je DPH-čka rôzna, výslednú cenu sa tak dozviete pri pokladni 🙂

Uprostred púšte, klimatizácia a vône

Las Vegas sa nachádza doslova uprostred púšte. Magický pohľad je pri pristávaní lietadlom na medzinárodnom letisku McCarran, ktoré mesto doslova obrástlo. Všade naokolo vidíte samú vyschnutú krajinu, piesok a nehostinné prostredie. Las Vegas sa vám vo svojej kráse ukáže na poslednú chvíľu. Samozrejme je to iný pohľad ak prilietate večer a iný cez deň. Po prílete pochopíte veľmi rýchlo, že ste pristáli v úplne inom svete – už v príletovej hale vás čakajú herné automaty 🙂 Ak máte chuť sa na úvod prejsť a jet-lag vás nezmoril, spokojne sa prejdite do mesta pešo, je to približne 20-minútová prechádzka.

Las Vegas je púštne mesto a pocítite to najmä v noci. Mimo sezóny sú denné teploty niekde okolo 16-24°C, v hlavnej sezóne môžu spokojne atakovať 40°C. V noci je situácia opačná a teploty klesajú k nule. Klimatizácie v hoteloch a kasínach sú „vyhúlené“ snáď vždy na maximum, takže 16-18°C považujte prosím za bežnú teplotu. Ak je vonku takmer 40°C, viete si predstaviť tie teplotné šoky, ktoré vaše telo zažíva.

Vône? Áno a určite vám to po návrate z Vegas utkvie v pamäti – keď vstúpite do ktoréhokoľvek kasína, ucítite príjemnú, na prvý nádych trocha nasladlú vôňu, ktorá vás bude sprevádzať celým pobytom v kasíne. Možno už teraz tušíte správne, že ide o istý druh arómaterapie, ktorá vás má uvoľniť a naviesť na väčšie útraty v kasíne. A ževraj to skutočne funguje… Nemusíte sa báť, nejde o žiadne omamné ani psychotropné látky, ale iba o kombináciu vôní.

Tip: Suchý púštny vzduch pocítite už po prvých hodinách na perách. Nezabudnite si z domu zobrať krém na pery (labello) a aj keď ste tvrdý chlap, krémujte si pery od začiatku 🙂

Pár pravidiel v kasínach

Nebojte sa vstúpiť do kasína. Všetky kasína sú prístupné osobám starším ako 18 rokov a všade vás s úsmevom privítajú. Úroveň služieb je v USA na vysokej úrovni a v Las Vegas je dotiahnutá asi do dokonalosti – čokoľvek bude chcieť zažiť, nájde sa spôsob. Oblečenie pri vstupe do kasína veľmi riešiť nemusíte, žiaden frak či oblek sa neočakáva. Ľudí v šortkách či teplákoch tu uvidíte bežne, avšak k stolom s vyšším obnosom peňazí vás nemusia v tomto prípade pripustiť. Každý si chce „hodiť mincu“ s Las Vegas, správne? Dnes je už však väčšina automatov na kreditné karty, klasické automaty nahradili videoautomaty.

Ak si vyberiete hry s čipmi/žetónmi, ako napr. ruleta či poker, v každom kasíne vám ich vymenia za hotovosť alebo opäť môžete použiť kartu. Bankomaty sú na každom rohu, poplatky sú väčšinou okolo 5 USD za výber. Keď hráte a začnete míňať o kúsok väčší obnos peňazí (desiatky dolárov), radi vám obsluha prinesie bezplatný drink (nezabudnite na sprepitné). Ak si chcete skutočne iba „hodiť mincu“, odporúčame si vymeniť pár dolárov za žetóny a zahrať si blackjack alebo ruletu. Ak aj pravidlá nepoznáte, kľudne sa pristavte pri hocktorom stole a sledujte, prípadne sa spýtajte krupiéra. Ak sa rozhodnete pre hru, nadviažte očný kontakt s krupiérom a informujte ho o tom. Rovnakým signálom pre kuriéra je vaše prisadnutie si k hraciemu stolu.

Nefoťte! Všade sú kamery (pozrite sa hore na stropy, tie malé čierne gule, ktorými sú stropy posiate – to všetko sú kamery na odhaľovanie podvodníkov). V kasínach obecne nemajú radi, ak sa čokoľvek fotí. Ak budete mať fotoaparát prehodený cez plece pri vstupe do kasína, na 90% vás zastaví ostraha kasína so žiadosťou, aby ste si fotoaparát schovali, prípadne vás slušne upozornia na to, že fotografovať je zakázané. Ak sa rozhodnete pre fotenie v kasíne, môžete si byť istí, že máte do pár sekúnd pri sebe niekoho z „domácej“ SBS-ky.

Tip: Ak sa chcete kasínom iba prejsť a nechcete hrať, spokojne môžete. Pri väčšine hracích stolov sa môžete pristaviť a sledovať hru. Stoly, kde sa uzatvárajú vyššie stávky (obvykle 1000 USD a vyššie) sa nachádzajú vo vyhradených priestoroch kasína, kam sa nedostanete, kým nebudete chcieť taktiež hrať.

Alkohol na ulici

Kedysi bola konzumácia alkoholu na uliciach úplne zakázaná (čože, v Las Vegas?), pred pár rokmi sa však politika mesta uvoľnila a dnes môžete konzumovať alkohol na ulici bez toho, aby ste ho museli mať zabalený v kartónovom vrecku, ako to je vidno v mnohých amerických filmoch. Policajné hliadky uvidíte na každom rohu, pokým však nebudete robiť výtržnosti, ani sa pri vás nezastavia. Napriek tomu, že je Nevada americkým štátom s najvyššou mierou kriminality, v samotnom meste som sa cítil veľmi bezpečne. Polícia, súkromné SBS-ky kasín – asi nenájdete miesto, kde by ste týchto ľudí nevideli.

Kde sa najesť?

Nájdete tu azda každý typ kuchyne, po akej ste kedy túžili. Varia sú svetové šéfkuchárske megahviezdy, v Las Vegas sa spotrebuje najviac kreviet na osobu v USA, BBQ a steak-housy tu nájdete na každom rohu… treba sa však pripraviť aj na vyššie ceny za lepšiu gastronómiu. Dá sa však najesť sa rozumne a lacno? Ide to. Bežné supermarkety v Las Vegas nenájdete, kúpiť tu napr. slaný chleba je výzva, ktorú sa mne za 6 návštev tohto mesta nepodarilo splniť 🙂 Odporúčam si priplatiť za raňajky (ak ich už nemáte v cene ubytovania), tie bývajú kráľovské v každom hoteli – za cca 10-15 USD sa môžete prejesť všetkých tých amerických nezdravých vecí 🙂 Také palacinky s preliate javorovým sirupom uvidíte na stole takmer všade. Na ulici potom cez deň nájdete nejaké to ázijské bistro, večeru potom skúste v niektorej z BBQ reštaurácií v okolí Stripu alebo v Downtowne, napr. Gilley’s Saloon.

Noc vs. deň

Las Vegas je po západe slnka radikálne iným mestom ako cez deň. Strip aj kasína sú večer plné, preľudnené, zápchy sú tu na dennom poriadku. Pred najväčšími kasínami sa musíte tlačiť s davom, na každom kroku vám niekto ponúka vstupenku na koncert či výlet po okolí. Ak patríte k introvertnejším ľuďom, odporúčam prechádzku po Vegas cez deň, kedy mesto doslova spí a na uliciach sa takmer nič nedeje. Minimálne jeden večer si však nechajte na osvetlený Strip, je to zážitok ako sa patrí.

Napriek zdaniu, že sú jednotlivé kasína husto na sebe – áno, avšak ide o tak megalomanské hotelové komplexy, že prejsť z jedného konca Stripu na druhý môže zabrať hodiny. Ak však radi chodíte pešo, práve prechádzky cez jednotlivé hotely a kasína budú pre vás zážitkom.

Extra lacné outlety vs. najdrahšie značky

Na severe a juhu Las Vegas sú dva veľké outlety (Premium Outlets). Ja som si obľúbil ten severný, pretože je to konečná električkovej pozemnej dráhy za 45 minút sa tam viete ľahko dostať bez taxíka. Ceny aj výber značiek je podobný, ak budete mať požičané auto, bude vám viac vyhovovať asi ten južný, ktorý je spojený s väčším nákupným centrom. Ceny najmä za oblečenie sú tu neskutočne nízke. Pri návšteve outletu vo Vegas budete mať pocit, že sa tu lacnejšie oblečiete ako nejete a musím priznať, že je to pravda 🙂 Značkové tričká za pár dolárov, tenisky za 20-40 USD, mikiny za 10-20 USD – o to hovoríme o značkách ako Nike, Rip Curl, O’Neill a pod. Aby sa vám po návšteve takéhoto outletového centra nestalo, že budete potrebovať dokúpiť novú batožinu pri ceste domov 🙂

Úplným opakom sú potom tie najluxusnejšie značky, ktoré nájdete nielen na bulvári (napr. v The Shops at Crystals), ale najmä v jednotlivých hoteloch. Nie je neobvyklé, že do obchodov ako Prada ci Gucci sa tu čakajú rady… V Las Vegas neexistuje tovar, ktorý by ste si tu nemohli kúpiť.

Limuzíny za pár dolárov

Nebojte sa zjednávať a odvezte sa do nočného klubu za pár dolárov – po Stripe aj ďalších uliciach sa premávajú tisícky limuzín. Jasné, že si ich radi objednávajú partie na rozlúčky so slobodu, ich primárnym cieľom je však zvážať zákazníkov do nočných klubov a podnikov. Ak ste sa ešte neviezli limuzínou a aj tak ste chceli ísť do niektorých z lasvegaských klubov (napr. na poriadnu house tanečnú párty), nájdite správnu limuzínu a tvrdo zjednávajte. Bežne sa ceny za odvoz pohybyjú niekde od 30 do 100 USD za osobu, bez problémov to však pri skupinke ľudí zjednáte pod 10 USD za hlavu. Často vás budú presviedčať, že máte v cene aj odvoz z klubu – toto vo väčšina prípadov neplatí a je to iba trik, ako prehovoriť zákazníka, aby nastúpil.

Mestská doprava vs. večné zápchy

Keď som si pripravoval zápisky k tomuto článku, prekvapilo ma, ako mnohé blogy a médiá píšu o prakticky neexistujúcej MHD v Las Vegas a že jediným spôsobom dopravy sú to taxíky. No, ono to akosi nie je pravda. MHD nie je vo Vegas nijak výnimočná, pozostáva z kombinácie autobusov a pozemných električiek, avšak funguje bez problémov a dovezie vás na miesta, kam potrebujete. Od Stripu cez Downtown až po nákupné centrá. Las Vegas je však mestom večných zápch, do ktorých keď sa pridajú autobusy, výsledkom je jeden veľký chaos – na časové rozpisy sa spoľahnúť veľmi nedá, MHD má však GPS prijímače, podľa ktorých na zastávkach vidíte časy príchodov v reálnom čase. Ak sa však potrebujete dostať napr. ku vchodu konkrétneho hotela, odporúčame naozaj si vziať radšej taxík – obísť hotel v Las Vegas môže spokojne znamenať 20-minútovú prechádzku 🙂 Ceny taxíkov sú normálne, bežnú cestu v rámci presunov zvládnete okolo 10-15 USD. Osobne som cca polovicu dopravy riešil MHD, polovicu taxi-službami.

150-tisíc svadieb za rok

Na svete už je len jedno miesto, kde sa zoberie viac párov – Instanbul 🙂 Kaplnky sú v Las Vegas na každom rohu, oddajú vás za pár minút. V tomto buďte rozumní – svadobný zväzok uzavretý na území Nevady nie je právne záväzný na území Slovenskej republiky (legalizácia je slušná horda papierovačiek), ale ak si váš lasvegaský zväzok rozmyslíte, musíte cestovať späť do USA.

Čo vidieť a nevynechať s Las Vegas?

Nápis Welcome to Fabulous Las Vegas – každý návštevník Vegas si chce spraviť fotku s týmto legendárnym nápisom. Nemyslím si, že je to niečo výnimočné, ak však musíte – príďte sem v doobedných hodinách, budete tu sami, prípadne iba s hŕstkou turistov. Pri západe slnka sa môže spokojne stať, že si budete musieť vystáť dlhý rad.

Horská dráha v hoteli New York New York (The Big Apple Coaster) – prejdite cez hotelové kasíno na poschodie, kde majú inak detská obrovskú hernú (nie gamblerskú) zónu a zároveň je tu nástupište známej horskej dráhy, ktorú vidno už z ďaleka. Ponúka krásne výhľady po okolí, teda až do momentu, kým sa nenavalí všetok ten adrenalín 🙂

Hotel Venetian je „must-see“ vašej návštevy v Las Vegas – netuším, ktorý blázon navrhol postaviť repliku benátskeho kanále Grande s reálnymi gondolami priamo v hoteli, ale padne vám sánka, keď sem vojdete. Pozrite sa najmä hore – ešte aj strop pripomína slnečnú oblohu v Benátkach.

Akváriá v Mandala Bay – žraloky, krokodíly, raje a manty si užívajú svoj bezstarostný život (bohužiaľ v zajatí) v obrovskom akváriu, v ktorom sa môžete prejsť vďaka priehľadnému tunelu.

Hotel a kasíno MGM Grand – jeho mramorovú recepciu nesmiete vynechať. Niekedy sa tu prechádzali dokonca levy a tigre! MGM je druhým najväčším hotelom na svete, drží si však prvenstvo a je najväčším kasínom. MGM Resorts ako hotelová sieť vlastní väčšinu najväčších kasín vo Vegas 🙂

Fontána Bellagio – bezplatne dostupná svetelno-hudobno-vodná šou, ktorá vás ohromí. 1200+ trysiek strieka synchronizovane vodu až do 30-metrovej výšky. Keď si uvedomíte, že stojíte v strede púšte a všade okolo vás strieka voda…

Let helikoptérou okolo Grand Canyonu – toto môže znieť ako zbohatlícka aktivita, ak ste však ešte neleteli s helikoptérou, je Las Vegas ideálnym miestom. Miestenka v helikoptére (typicky sú 4 až 6-miestne; pri 6-miestnych si rýchlo uchmatnite miesto pri okne) vyjde od 100 do 300 USD na osobu a celý let trvá cca 40-60 minút.

Bežný okruh zahŕňa Grand Canyon a Hoover Dam. Áno, máte možnosť ísť lacnejšie 3-4 hodinky autom/autobusom ku Grand Canyonu, ale nikdy ho neuvidíte tak ako z helikoptéry. Pilot totiž nelieta iba nad ním, ale aj priamo v ňom! Ak mu dáte fajn sprepitné (40-50 USD), rád vám zastaví niekde po ceste, aby ste sa mohli s helikoptérou vyfotiť 😊

Stratosphere – relatívne staručké kasíno mimo Stripu je najvyššou budovou v Las Vegas a okrem nádherného výhľadu na mesto z diaľky ponúka aj horské dráhy a adrenalínové atrakcie na vrchu budovy. Osobne mám adrenalín rád, no musím povedať, že tu som už bol na hrane 🙂

The post Las Vegas – trocha iný pohľad na mesto, ktoré všetci tak radi ohovárajú appeared first on Cestovateľský blog.

Vizualizácia

Vežu firma stavia na dlhodobo prenajatom pozemku, ktorý však patrí do 3. stupňa ochrany prírody, ide o odprírodnenú plochu bývalého ihriska. Veža by po dokončení mala poskytovať kapacitu pre 500 návštevníkov, štyri vyhliadkové plošiny, adrenalínú sieť, presklennú časť či suchý tobogán. Ďalej bude na mieste vystavaná kaviareň, múzeum a obchod so suvenírmi.

Vizualizácia

Chodník korunami stromov v Bachledovej doline bol prvým takýmto výrazným komerčným počinom na území Slovenska a očividne tak na Slovensku vyrastie ďalšia stavba v našej krásnej prírode. Na jednej strane takéto vyhliadkové veže ponúkajú zaujímavé výhľady na okolie a investori sa radi brániť vzdelávaním (rôzne náučné tabule, umelo vybudované múzeá), otázkou však zostáva, či je takáto stavba naozaj potrebná. Najmä na Štrbskom Plese, kde si môže návštevník vyšlapať vedľajší kopec (dokonca sa vyviesť lanovkou) a bude mať ešte krajší výhľad na celé okolie. Náš subjektívny názor – takáto stavba sa do našich veľhôr vôbec nehodí.

Vizualizácia

The post Nová vyhliadková veža na Štrbskom Plese – ľudia proti nej bojujú petíciou appeared first on Cestovateľský blog.

View this post on Instagram

A post shared by hanka & jozo (@cestujemespolu) on Sep 10, 2019 at 11:26am PDT

Ako sa do Barcelony dostať?

Ráno sa vydáte na cestu, na obed si už môžete vychutnávať domáce tapas so sangriou 🙂 Barcelona je dostupná skutočne ľahko letecky. My sme leteli z Viedne leteckou spoločnosťou FLY LEVEL s príletom na hlavné barcelonské letisko El Prat. To je veľmi dôležité, pretože iné nízkonákladovky často dolietavajú na letisko Barcelona-Girona, ktoré je vzdialené od mesta ďalších takmer 100 km!

Po takmer presne dvojhodinovom lete stačí siahnuť po jednej z týchto možností, aby ste sa ľahko dostali do centra Barcelony:

• Lokálny autobus č. 46 (v noci sú to linky N16, N17 a N18), čo je síce najpomalší, ale zároveň najlacnejší variant – 2,20 eur stojí jednosmerný, 4,40 eur obojsmerný lístok. Lokálny denný autobus, linka č. 46, premáva každých približne 20 minút a cesta do centra vám zaberie 50 minút.
• Zrýchlený AeroBus, ktorý nezastavuje na mnohých zastávkach a cesta s ním trvá do centra iba 35 minút. Odchádza každých 5 minút a okrem skorých ranných časov (01:00-05:00) premáva prakticky neustále. Jednosmerný lístok stojí 5,90 eur, obojsmerný 10,20 eur. V autobuse je bezplatná Wi-Fi, na sedadlách sú USB zásuvky na nabíjanie mobilov.
• Vlak – odchádza každých 30 minút v terminálu T2, cesta trvá približne rovnako dlho, je pohodlný a priestranný. Jednosmerný lístok vyjde na 4,50 eur.
• Metro, linka L9S – jednosmerný lístok stojí 4,60 eur. Cesta metrom do mesta je trocha zdĺhavá, my sme sa vo výsledku rozhodli pre vlak (možno aj kvôli výhľadom).
• Taxi – nemusí ísť o najrýchlejší spôsob prepravy, pretože najmä centrum Barcelony býva v okolí exponovaných miest. Cena sa presun taxíkom do centra sa pohybuje medzi 30-40 eurami, určite sa nezabudnite spýtať na cenu vopred pred nastúpením.

Náš tip: Pri odlete z barcelonského letiska El Prat si vopred pozrite, či odlietate z Terminálu 1 alebo 2. Vlak totiž prichádza k terminálu T2 a treba počítať ešte s bezplatným presunom autobusom na terminál 1, tento presun však zaberie 20 minút! AeroBus z mesta ide aj na T1 aj T2.

Prepitné, platba kartou, hotovosť, mobilné dáta…

Pri prechádzaní sa po mestom sme si zapisovali pár tipov, aby bol váš city-break v Barcelone čo najjednoduchší. Takže pár poznámok:

• Takmer všade je možné platiť platobnou kartou, okrem autobusov!
• Ak budete potrebovať vybrať hotovosť z bankomatu (v Španielsku sa samozrejme platí eurom), vyhnite sa žlto-modrým bankomatom ATM Euronet – majú najnevýhodnejší kurz a vysoké poplatky. Vyberajte v bankomatoch niektorej z týchto bánk: Banco Santander, La Caixa, Banco Popular, Banco Sabadell. Každý bankomat ponúka možnosť výberu v angličtine.
• Azda na každom rohu je nejaký menší supermarket, predajňa ovocia/zeleniny, tapas bar či reštika. Nech vás ani nenapadne brať si nejaké jedlo z domu! 🙂
• Mobilné dáta, hovory a SMS správy sú spoplatnené tak, ako by ste boli na Slovensku. Takže sa nemusíte báť byť pripojení neustále na internete.
• Španieli a angličtina veľmi nejdú dokopy. Základnou angličtinou sa dohovoríte všade, nebudete mať problém si nič kúpiť. A neverbálnej komunikácii (ruky-nohy) rozumejú domáci veľmi dobre 🙂
• Prepitné sa necháva väčšinou neveľké, zaokrúhlené na celé euro smerom nahor. Domáci vám aj tak zväčša vydajú presne. Nechať euríčko za osobu počas večere nikoho nezruinuje a zároveň obsluhe vyjadríte svoju spokojnosť 🙂

Náš tip: Ak sa chcete rozpozerať po Barcelone, či to stojí za to (rozhodne áno), mrknite náš výber stories na Instagrame!

Uber ani Bolt si v Barcelone neobjednáte

Ideálnym spôsobom dopravy v Barcelone je MHD (autobusy a veľmi slušná sieť metra v kombinácii s podzemnými a nadzemnými vlakmi). Uber ani Bolt si neobjednáte, nie sú tu dostupné. Ak však nedôverujete taxikárom „z ulice“, stiahnite si appku FREE NOW (v minulosti sa volala MyTaxi), ktorá je dostupná pre Android aj iOS. V Barcelone sú však dostupné oficiálne iba čierno-žlté taxíky, ktoré sú na každom rohu a rovnaký taxi príde pre vás aj vtedy, ak využijete spomínanú mobilnú appku. Ceny sú takmer identické, akoby taxikár spustil taxameter – pri kratších cestách (do 10 minút) sa vám dokonca oplatí si zastaviť taxi na ulici a ísť na taxameter.

Autobusom a metrom sa však dostanete všade. Jedna jazda stojí 2,20 eur a môžete cestovať 75 minút. Odporúčame zakúpiť lístok T-10 (na 10 jázd, v cene 10 eur), ktorým okamžite ušetríte cez 50% na každej jazde a 10 jázd po Barcelone za víkend dáte bez problémov. My sme si ho prvý deň nekúpili a neskôr sme ľutovali. T-10 lístok neplatí na cestu na letisko El Prat, tu musíte počítať s príplatkom 4,60 eur na osobu. Ak smerujete do Barcelony iba na 2 dni, odporúčame zakúpiť 2-dňovú Hola BCN kartu, v rámci ktorej môžete cestovať celou MHD a platí aj na cestu na letisko.

Lístky na autobus zakúpite priamo u šoféra (nedá sa platiť kartou), na metro hneď pri vstupe do stanice v automatoch. K dispozícii sú aj viacdňové „električenky“:

• Hola BCN na 2 dni stojí 15,20 eur
• Hola BCN na 3 dni stojí 22,20 eur
• Hola BCN na 4 dni stojí 28,80 eur
• Hola BCN na 5 dní stojí 35,40 eur

Na spoznanie mesta nemá zmysel si požičiavať auto, budete mať viac oštary s parkovaním ako úžitku z auta. Ak však chcete vyskúšať netradičný a štýlový spôsob, požičajte si červenú Vespu napr. cez www.viavespabarcelona.com. Požičať si motorku môžete aj iba na pár hodín.

Koľko stojí city-break v Barcelone?

V sérii článkov Koľko stojí… zapisujeme všetky naše výdavky po našich cestách už niekoľko rokov. Nič neskrývame, nič nevynechávame – takto si môžete mrknúť aj, koľko stojí city-break v Barcelone.

Kam v Barcelone za dobrým jedlom?

Tak toto by mohlo byť na niekoľkostranový samostatný článok 🙂 Barcelonu si môžete predstaviť ako jednu veľkú reštauráciu – tapas bary, domáce reštaurácie, na tenučko nakrájaný jamon, neuveriteľne čerstvý sea-food, nezameniteľná paella so sangriou! Za jeden víkendový city-break azda nemáte šancu ochutnať všetko to dobré, čo barcelonská gastronómia ponúka. Food-bloger Tomáš Bomba pripravil pre #cestujemespolu jeho 8 tipov od ľudových (€) až po tie drahšie (€€€) miesta, kam v Barcelone za skvelým jedlom. Určite nevynechajte jeho článok.

My vám dáme 2 naše skromné odporúčania z toho, čo sme za jeden víkend stihli ochutnať a stálo to za to:

• Domáca reštaurácia La Cepa, ktorá sa z veľkej časti rozprestiera na ulici. Starší domáci pánko, majiteľ, ktorého ľahko spoznáte podľa prehodenej utierky cez plece, je človekom, ktorý miluje svoju prácu. Zabáva návštevníkov, ľudí naokolo, rád vám pripraví nápoje ako prekvapenie (nechajte si napr. namiešať domáci nealko nápoj z jeho dielne ako náhradu sangrie). La Cepa sa síce nachádza vedľa autobusovej zastávky, ale už aj podľa vravy ľudí sediacich za stolov zistíte, že ide väčšinou o domácich. My sme tu vyskúšali domácu paellu a bola… neskutočne dobrá! Nezľaknite sa hodnotenia Googlu (iba 2,9* z 5) – pravda je niekde inde 🙂
• La Bombeta – domáci šalát, vyprážaná chobotnica a samozrejme, nefalšovaná španielska sangria. Malý podnik ukrytý v uličkách v mestskej časti Barcelonetta nevidno hneď vďaka jeho veľkým nápisom, no keď ho objavíte, pochopíte, že ste správne. Jedna veľká miestnosť pre cca 30 hostí je takmer vždy plná, rad sa tvorí až pred podnik (určite si ho vystojte, stojí to za to, neoľutovali sme), jednoduché menu na výber a najmä je všetko tak čerstvé!

Náš tip: My zvykneme vyberať reštauráciu na bruch/obed/večeru veľmi jednoducho – prechádzame sa náhodnými menšími uličkami a tam, kde vidíme veľa domácich, si jednoducho prisadneme 🙂

Miesta, ktoré v Barcelone musíte vidieť, zažiť a navštíviť!

Poslednú dobu sme čoraz menší fanúšikovia masového turizmu, hľadáme skôr miesta, ktoré nás čímsi zaujmú. Na druhej strane chceme na vlastné oči vidieť historické a kultúrne hodnoty, ktoré dané mesto skrýva, takže sa snažíme náš pobyt skombinovať – dopriať či tradičné aj netradičné, „must-see“ aj menej známe miesta. Tu je našich 9 tipov, ktoré v Barcelone za víkendový city-break ravo zvládnete!

Sagrada Família je vo výstavbe od roku 1882 a ešte nebola dostavaná (očakáva sa jej ukončenie v roku 2026).  Nájdete ju snáď na obálke väčšiny bedekrov o Barcelone a nejsť aspoň okolo je hriech. Áno, denne ju navštívi 14 000 turistov a stoja sa tu hodinové rady (samozrejme máme pre vás o chvíľu drobný tip), ale je to chrám ako žiaden iný.

Rímskokatolícka bazilika v štýle stredovekých katedrál v kombinácii s Gaudího originálnym štýlom, masívne symbolické fasády z troch strán (západná fasáda Utrpenia, východná fasáda zrodenia Ježiša Krista, južná fasáda Chvály), zhorené plány a dnes už moderné stavebné postupy – to všetko tvorí najvýraznejšiu dominantu mesta.

Niektorí povedia že bláznivú, niektorí ju označujú za výnimočnú. Ja som až tento rok pri cca desiatej návšteve Barcelony bol vo vnútri a tak mi trocha padla sánka 🙂 A ako sa vyhnúť davom? Ak tu budete cez víkend, zastavte sa na rannú sv. omšu o 9:00. Budete mať celú hodinku na to, kedy si budete môcť vychutnať tu krásu. Odporúčame prísť však už na 8:15-8:20, pretože aj tieto miesta sa vcelku rýchlo míňajú a bežne už o 8:45 nevpúšťajú do vnútra.

Casa Batlló / Casa Milá / Casa Vicens – jedny z mnohých Guadího stavieb. Je na vás, ktorú si vyberiete, my sme tentokrát siahli po Casa Mila 🙂 Lístok stojí 22 eur (rozhodne kupujte cez oficiálnu stránku www.lapedrera.com), čo nie je málo, všetky výnosy z predaja však idú na sociálne projekty v okolí!

Zákazka na tvorbu Casa Mila bola poslednou Gaudího komerčnou zákazkou, po nej sa už venoval iba Sagrade Familii. Hlavnou inšpiráciou pri tvorbe návrhu bola príroda a mali by ste sa tu cítiť ako v lese 🙂 Výnimočným miestom tejto budovy je strecha, ktorý okrem výhľadu na Barcelonu ponúka skulptúry (obri recitujúce katalánske básne) pripomínajúce prírodné elementy.

Všetky stavby na streche sú ventilačné priestory a komíny ukryté za umením. V rámci prehliadky sa dostanete aj do jedného z bytov v Casa Mila, ktoré dnes múzeum života, ako sa tu žilo v minulosti.

Prechádzka po starej rybárskej štvrti Barceloneta – toto miesto sa snáď ani nedá minúť, pretože sem ústi aj slávna La Rambla, je tu mestská pláž La Barceloneta, krásna promenáda, mestské mólo, prístav a mnoho ďalšieho.

Odporúčame však odbočiť z hlavného bulváru do menších uličiek, v ktorých objavíte napr. pouličnú školu tanca či vône, ktoré vás zavedú do jednej z domácich (skutočne domácich) reštaurácií.

Historická lanovka nad mestom – 80 rokov stará a stále funkčná visutá lanovka nad mestom je podľa mnohých už iba turistickou atrakciou (domácich v nej nehľadajte) a spája vrch Montjuic a malebnú Barcelonetu. Najkrajší je však výhľad z lanovky na samotné mesto.

Park Güell je rozľahlý park nad Barcelonou obrátený smerom k moru, ktorý Gaudí navrhol ako záhradné mesto. Projekt sa však nepodarilo dokončiť, dnes tu nájdete niekoľko domčekov a architektonických prvkov prepletených zeleňou. Ak patríte ako Hanka medzi fanúšikov farebných kachličiek, budete sa tu cítiť ako v raji 🙂

Väčšina parku je dostupná bezplatne, do stredovej vyhradenej časti sa platí vstupné 10 eur a je vcelku plné turistov. Prišiel nám však zaujímavý tip od našej čitateľky, ktorá tvrdí, že ráno okolo 7:00 sa vstup neplatí a nenájdete tu takmer živej duše 🙂

Sitges – za 8 eur (cena spiatočného lístka) nasadnite na vlak do neďalekého mestečka, kam chodia najmä domáci oddychovať a unikať z hluku veľkomesta. Mestská pláž La Barceloneta môže byť plná a rušná, tu nájdete oddych a pocit, že ste skutočne na dovolenke.

Montserrat – najposvätnejšie katalánske miesto. Kláštor postavený vysoko v horách je dobrým celodenným výletom v prípade, že budete mať chuť zdrhnúť z preplnenej La Rambly. Tentokrát sme sem nezavítali, tak prikladáme odkaz, kde sa dočítate o tomto mieste kopu zaujímavostí (po slovensky).

Magické Tibidabo – zoberte linku metra L7, na zastávke Avenida Tibidavo prestúpte na autobus 196 a na zastávke Pl. del Doctor Andreu preskočte na pozemnú lanovku Funicular del Tibidabo a užívajte si postupne sa otvárajúci výhľad na mesto a more. Za návštevu zábavného parku na tomto vrchu budú vďačné najmä deti. Ak cestujete bez nich, vydajte sa na Tibidabo najmä pred západom slnka a po cestičke smerom k dominante tohto vrchu, kostolu Temple de Sagrat Cor. Vstup do chrámu je zdarma, za 3,5 eur sa však môžete dostať výtahom na jednu z najvyšších veží a užiť si magický panoramatický pohľad na Barcelonu a jej okolie.

Arc de Triomf – neprehliadnuteľné mieste pri prechádzke centrom Barcelony bolo postavené ako vstupná brána pre Svetovú výstavu v roku 1888. Je to obľúbené miesto pouličných umelcov, bikerov a zaujímavým miestom na netradičný piknik.

Tipy v Barcelone od ďalších cestovateľov

Pred cestou do Barcelony nám mnoho z vás písalo s vašimi tipmi, čo navštíviť a určite nevynechať. Za tieto tipy sme veľmi vďační a bol by škoda sa o ne nepodeliť!

Travel bloger Milan bez mapy nám poradil, aby sme vyšli na rooftop hotela Ayre Rosellón, ktorý ponúka výhľad priamo na Sagradu Familiu. Toto bol jeden z najlepších tipov, pretože máte výhľad, ktorý sa len ťažko popisuje. Veď posúďte nižšie sami a my len dodáme, že pre verejnosť (mimo ubytovaných hostí) je strešný bar otvorený od 11:00 do 19:00, miešaný drink stojí 13 eur, cola 2,50 eur, pivo 3,50 eur a obedové šaláty tu robia za stále rozumných 9-12 eur. Nikto vás nevyhodí, ak príde na kávičku a kolu a budete si hodinku-dve užívať ten výhľad.

Peter Kučerka: „Čo potrebujete určite navštíviť je Freixenet, ktorého sídlo je asi 6 hodín vlakom od Barcelony v San Sadurnii (priamy spoj sem ide z barcelonskej vlakovej stanice Santa Espana). Vínna azda 6-poschodová pivnica, každá s veľkosťou futbalového ihriska, je skladom skvelého sektu. Je tu spolu… 140 miliónov fliaš! V tejto dedinke je zároveň ďalších 50+ výrobcov „bubliniek“, takže si môžete dať tour po vinárňach.“ 

Monika Budayová: „Choďte si dať na ulicu Carrer Blai super pinchos!“ – táto ulica je posiata podnikmi, z ktorých hladný rozhodný odchádzať nebudete 🙂

Natália: „Ak budete mať večer čas, vyberte sa práve ku sklonku dňa vláčikom do Montgatu a navštívte bar El Panoramatic – ponúka nielen krásne miesta na sedenia, ale najmä neskutočný výhľad.“

Alena Rezková: „Určite nevynechajte rockovú reštauráciu El Desvan, vlastní ju Slovenka, všetky jedlá (burgre, nachos, pulled pork, cookies, koláče, atď.) pripravuje sama vrátane omáčok. Patria už 2 roky medzi TOP 10 svojho druhu v Katalánsku.“

Blogerka Nelkafood: „Ak môžem doporučiť dobré jedlo pre vegatariánov a vegánov, tak reštaurácia Bestial na pláži – quinoa šalát, lososový tatarák a paella z morských plodov. Vrátila som sa sem viackrát.“ 

Peter Husák nám poradil športový zážitok, ktorý sme síce nestihli, ale práve kvôli nemu by sme sa do Barcelony ešte radi vrátili. Castellers je rýdzo katalánska tradícia stavania ľudských veží. Barcelona, Terassa, Taragona a Vilafranca sú najlepšími tímami, spýtajte sa ideálne domácich, kedy a kde môžete tento šport na uliciach dediniek vidieť na živo.

A ešte raz tip od Peťa Husáka – ak máte radi pekné výhľady, vybehnite na vrch múzea katalánskej histórie (neďaleko Mare Magnum), na ktorého vrchu je bar. Nemusíte platiť vstupné do múzea, dajte si drink a obdivujte výhľad na veľkú časť Barcelony.

Bezpečnosť v Barcelone

Exponované miesta v Barcelone sú rajom pre vreckárov. Nás za víkend hneď traja domáci zastavili, aby sme si dávali pozor na foťák a batoh. Chápeme, že veľa turistov = veľa príležitostí, netreba sa však Barcelony obávať. Ak používate zdravý sedliacky rozum, ste bežne obozretní, nič sa vám nestane. V Barcelone sme boli viac ako 10×, vždy to bola veľmi príjemná cesta a spoznávanie mesta.

Pri jednom posedení na kávičke neďaleko trhoviska sa nám prihovorila američanka, ktorá už ale 27 rokov žije v Barcelone. Potvrdila nám, že posledné roky je jedno z najhorších období ohľadom drobnej kriminality v Barcelone a to najmä kvôli zákonom, ktoré drobné krádeže do 400 eur hodnotia iba ako priestupok a reálne páchateľov netrestajú. Odporúčila nám dávať extrémny pozor najmä na zrkadlovku. Za tip sme slušne poďakovali, obozretní sme stále, no taktiež stále razíme aj teóriu, že ak človek pozitívne vníma svoje okolie, aj jeho zážitky sú často omnoho pozitívnejšie 🙂 Tak už sa len zbaliť (na víkend úplne stačí príručná batožina) a vyraziť!

Fotogaléria

The post Barcelona: miesta, ktoré musíte vidieť, zažiť a navštíviť! (ideálny city-break) appeared first on Cestovateľský blog.

Piknik pri rímskom amfiteátri

Začnite netradične v historických uličkách, kde objavíte na tomto mieste polo-zrúcaninu rímskeho amfiteátra, v ktorom sa však ešte dnes hrávajú predstavenia a vy sa môžete posadiť doslova na kus histórie. Ak sa práve nekoná žiadne predstavenie, v neďaleko supermarkete (pozrite sa smerom vľavo od pamiatky) si kúpte pár snackov, posaďte sa jednoducho na ulicu a dajte si piknik s priateľmi.

Piazza Unità d’Italia

Kolosálne štvorcové námestie je čerešničkou stáročnej histórie Trieste, z ktorého máte výhľad priamo na more (mapa). Ide v skutočnosti o najväčšie európske námestie pri mori. Priamo na námestí sa nachádza radnica a niekoľko palácov – každý s unikátnou architektúrou. V Trieste sa často budú vaše zraky uberať práve smerom nahor, každá budova je čímsi iná.

Molo Audace

Keď sa postavíte chrbtom k námestiu Piazza Unità d’Italia, zrak vám padne na otvorené more a móla kolmé na breh Trieste (mapa). Zoberte priateľku/ženu/milenku za ruku a prejdite sa po romantickom kamennom, 300 m dlhom móle Molo Audace. Odporúčame sem zájsť na večer, keď scenériu historického mesta dotvárajú teplé tlmené svetlá ulice. Priamo na móle sú obrovské mooringové úchyty a keď budete mať šťastie, uvidíte tu zaparkovanú niektorú z majestátnych výletných lodí.

Piazza della Borsa

Druhé najznámejšie a najväčšie námestie v Trieste bolo bývalým ekonomickým centrom mesta (mapa) – symbolom tejto doby je budova rímskeho štýlu s majestátnymi stĺpmi – obchodná komora. Dnes priamo na ňom a v jeho okolí nájdete desiatky domácich reštaurácií. Ak sa vám tu zapáči, dajte si drink, no s jedlom ešte počkajte, máme pre vás lepší tip.

Eataly

Keď sa budete prechádzať marínou v Trieste, padne vám zrak na veľkú budovu v tvare kocky s obrovským nápisom Eataly (mapa). Trojposchodová budova je netradičným nákupno-reštauračným miestom, kam vám odporúčame zájsť. V suteréne si milovníci vína môžu nechať poradiť s výberom z tisícok fliaš, na prízemí a prvom poschodí je supermarket s reštauráciou, ktoré sú tak trocha netradičné – prídete, nakúpite si na čo máte chuť a rovno si to v reštaurácii aj zjete 🙂

Miramare Castle

Fotogenické miesto iba 15 minút autom severozápadne od Trieste. Hrad z 19. storočia je tvorený akoby včera vyčistený bielymi hradnými múrmi a je obklopený veľkými zazelenanými záhradami. Kedže leží priamo pri mori, viete si predstaviť tej výhľad pri západe slnka (mapa).

Canale Grande di Trieste

Späť však do Trieste, keď v histórii zájdeme ešte do 18. storočia. Tovar vtedy prichádzal do mesta loďami a aby to mali námorníci jednoduchšie, vybudovalo mesto asi 200 m dlhú vodnú cestu až priamo do mesta. Nie sú to Benátky, no pár mostíkov vám dopraje príjemný pocit a priestor na zaujímavé fotografie. Navyše je Canale Grande obklopené množstvom kaviarničiek na posedenie a oddych (mapa).

Life

Lokálny bar, na ktorý sme narazili náhodou pri túlaní sa mestom. Nazreli sme dovnútra a tušili sme, že sme správne. Platíte iba za drinky, ktoré si objednáte (napr. Aperol Spritz 4,50 eur) a všetko jedlo a snacky, čo sú na bare (olivy, cestoviny, sušené paradajky, bruscettky, šunka a množstvo ďalšieho) sú na účet podniku. Ak chcete mať pocit, že aj pri jednom drinku dokážete mať nadštandardnú a milú obsluhu, zájdite sem – mapa.

Zátoka pri mestečku Sistiana

Keď budete odchádzať z Trieste, namierte si to severovýchodne do mestečka Sistiana (mapa). Po 20 minútach objavíte zátoku s pobrežnými domčekmi a plážami, ktoré akoby príroda ponorila do vnútra zátoky.

The post Trieste: 9 miest, ktoré musíte vidieť, zažiť a navštíviť appeared first on Cestovateľský blog.

Photo by Pavol Kudiváni (www.kudivaniphotography.com & Instagram)

…že ste o tejto dedinke ešte nepočuli? Nič si z toho nerobte, ani my .) Poctivo zadávame do navigácie, za Nitrou zbiehame z diaľnice a valíme sa naprieč kopcovitovou stredoslovenskou krajinou plnou zelenej prírody. Festival sa nachádza doslova na poli za dedinou, keď dorazíte do Hontianskych Nemiec, s navigáciou problém mať nebudete, stačí sledovať značky pri ceste.

Photo by Pavol Kudiváni (www.kudivaniphotography.com & Instagram)

Prvý deň sme zaparkovali za areálom na vyznačenom priestranstve, cca 10 minút pešo od festivalu. V sobotu už však bol parkovací areál plný, dobrovoľníci odkláňali parkujúcich na príjazdové cesty, čo znamenalo paradoxne pre nás iba 2-minútovú prechádzku k hlavnému vstupu. Parkovanie samo o sebe je bezplatné a inak deti a dôchodcovia neplatia vstup na festival vôbec 🙂 Kapacita je limitovaná na 2000 ľudí, tento rok bolo vypredané. Organizátori chcú tento limit držať aj do budúcna a my pevne veríme, že tento sľub dodržia. Práve rozumné množstvo ľudí, neveľký areál a hlavne typ ľudí, ktorí na Atmosféru chodia, robia z festivalu oddychový víkend plný dobrej energie.

Photo by Pavol Kudiváni (www.kudivaniphotography.com & Instagram)

Grétka Pavlovová, zakladateľka festivalu Atmosféra sa rozhodla pred ôsmymi rokmi priniesť do neznámej dediny kúsok kultúry, osvieženia a festivalovej atmosféry.

Photo by Pavol Kudiváni (www.kudivaniphotography.com & Instagram)

Nečakajte množstvo stejdžov, špičkový line-up ani technologické vychytávky (často sme boli bez dátového signálu, čo bolo vo výsledku vynikajúce) – no môžete sa tešiť na netradične unikátnu atmosféru. Pre mňa boli vystúpenia mnohých umelcov premiérové, veľmi príjemne ma prekvapili napr. Medial Banana.

Photo by Pavol Kudiváni (www.kudivaniphotography.com & Instagram)

Celý festival sa odohráva v kruhovom areáli, v ktorom vidíte do každého kúta. Hlavný stejdž je doplnený o menší dub stejdž, čo je skôr komornejšie označenie pre miesto na menšie koncertíky a vystúpenia, svojich fanúšikov si však rozhodne našiel.

Photo by Pavol Kudiváni (www.kudivaniphotography.com & Instagram)

Vstupujeme do areálu, kde nám usmievaví dobrovoľníci menia QR kód v mobile za festivalový náramok. Žiadna tlačenica, nikde (ak nepočítam rad na pivko). Na zemi nie sú žiadne odpadky, v areáli sú zo štyri miesta s triedeným odpadom, kde vám vždy niekto ochotne poradí, čo kam vyhodiť. Všetky tácky, poháre a príbory sú kompostovateľné. U všetkých, povinne. Poháre na pivo a kofolu boli zálohované (tzv. Nicknacks). Nemôže takto fungovať každá verejná akcia?

Photo by Pavol Kudiváni (www.kudivaniphotography.com & Instagram)

Po areáli behá cez deň kopa decák, čo úplne chápeme – nemajú sa kde stratiť – kam dovidíte, stále sú v areáli. Diskusie, workshopy, cestovateľské prednášky, miesta na hry pre deti aj dospelých.

Photo by Pavol Kudiváni (www.kudivaniphotography.com & Instagram)

Rozkladáme si deku niekde uprostred areálu a keďže sa nám nechce pár našich vecí vláčiť so sebou, tak ich nechávame na deke. Postupne sa zakecáme so známymi, ktorých sme tu náhodne stretli a k deke sa vlastne vrátime až pri našom polnočnom odchode – nič nechýba, všetko je na svojom mieste 🙂

Photo by Pavol Kudiváni (www.kudivaniphotography.com & Instagram)

Od menšieho festivalu by sme čakali o kúsok horšiu gastronómiu. Osobne sa teším vždy na leto, keď si budem môcť opäť dopriať langoš, kukuricu a kofolu, no z tejto trojice som našiel na Atmosfére len tú kofolu 🙂 To nechce byť výčitka, stihli sme totiž ochutnať výborné Pho Ga, burger aj wrap, indickú aj peruánsku kuchyňu, domácu pizzu, čerstvé buchty a výborný Aperol Spritz z pojazdného autíčka.

Photo by Pavol Kudiváni (www.kudivaniphotography.com & Instagram)

Ceny jedál a nápojov neboli celkovo najnižšie, ale zároveň boli relatívne podobné ako na iných festivaloch. Akoby ste sa šli najesť niekam v Bratislave alebo Košiciach. Jediné, čo som osobne naozaj nepochopil, bola absencia možnosti platiť platobnými kartami. Všade sa dalo platiť iba hotovosťou a najbližší bankomat bol až v Krupine. To mi príde v roku 2019 trocha zvláštne, veď aj platobný terminál sa dá už dnes zohnať za pár eur…

Photo by Pavol Kudiváni (www.kudivaniphotography.com & Instagram)

Deviaty atmosférický víkend sa bude konať 7. až 9. augusta 2020 v Hontianskych Nemciach. Prvých 300 lístkov je v predpredaji za cenu 30 eur. Mrknite www.festivalatmosfera.sk

Jediný tvrdý alkohol, ktorý sme na festivale videli, bol Jack Daniel’s a musím povedať, že tak optimistického čašníka ako v tomto prívese som už dávno nestretol 🙂 Celkovo však množstvo opitých ľudí bolo neporovnateľne menšie ako na iných festivaloch.

Photo by Pavol Kudiváni (www.kudivaniphotography.com & Instagram)

Žiadna agresia, skôr naopak. Mali sme pocit, že 99% návštevníkov prišlo tak pozitívne naladených, ako my a rozdávali dobrú náladu aj naokolo. Prvú noc sa podľa neoficiálnych správ vyčapovalo všetkých 4000 l piva.

Photo by Pavol Kudiváni (www.kudivaniphotography.com & Instagram)

Ubytovaní sme boli v neďalekej obci Žemberovce (cca 25 km), v cene 15 eur na osobu a noc sa nám podarilo zohnať útulné a veľmi tiché ubytovanie cca 2 týždne pred festivalom. Niektorí návštevníci využívali stany, iní zas karavany, takže som mal dušu na mieste až v momente, kým som pár z nich neokukol aj z vnútra 🙂

Photo by Pavol Kudiváni (www.kudivaniphotography.com & Instagram)

Hlavný stejdž bol dominantným prvkom celého areálu, vedľajší dub stejdž bol skôr doplnkom.

Photo by Pavol Kudiváni (www.kudivaniphotography.com & Instagram)

V diskusnom lese sa odohrávalo niekoľko zaujímavých diskusií, tú hlavnú s Denníkom N sme bohužiaľ nepočuli práve kvôli prebiehajúcemu koncertu na hlavnom pódiu, ktorý prehlušil práve prebiehajúcu diskusiu (a z pohľadu timingu sa to dalo vyposúvať vcelku pohodlne – nevadí). Naši kamoši Romčo a Hacka z Bronco namiesto hotela mali skvelú cestovateľskú offroadovú prednášku o ich tripe na Sibíri, ktorú si spolu s nami užilo asi 70 ľudí.

Photo by Pavol Kudiváni (www.kudivaniphotography.com & Instagram)

Obe noci sme odchádzali niečo po polnoci, v areáli stále veselo pobehovalo dosť detí. Keďže sme prvý deň parkovali vcelku obďaleč, museli sme sa k autu vracať tmavou neosvetlenou cestou (možno tip na zlepšenie do budúcna?), za to sme si však užili nádhernú nočnú oblohu s minimálnym okolitým svetelným smogom.

Photo by Pavol Kudiváni (www.kudivaniphotography.com & Instagram)

Druhý deň sme prišli ešte za svetla, Hanka sa chcela potúlať medzi stánkami s handmade výrobkami (doniesli sme si domov veľkú lufu) a celkovo bol plán skôr chillovať a pokecať s kamošmi.

Photo by Pavol Kudiváni (www.kudivaniphotography.com & Instagram)

Atmosféra je dog-friendly festival, čo nás veľmi teší, aj keď psíka ešte nemáme (ale raz veľmi chceme) – majitelia dostali pri vstupe vrecká, aby si po svojich štvornohých miláčikoch aj poupratovali. A musím povedať, že sme za oba dni nestupili ani do jedného hovienka 🙂

Photo by Pavol Kudiváni (www.kudivaniphotography.com & Instagram)

Atmosféra nemá generálneho partnera a organizátori sa k tomu aj hrdo hlásia – hneď pri vstupe sme objavili jeden z nápisov „náš festival slobodne rastie ďalej – nemáme generálnych partnerov a obrandované stejdže“. Je to určite pekná myšlienka, na druhej strane by som sa spolupráci s uvedomelými značkami až tak nestránil.

Photo by Pavol Kudiváni (www.kudivaniphotography.com & Instagram)

Ak sa podarí udržať samotnú atmosféru festivalu, ľudia prídu za ňou a nie kvôli akémukoľvek brandu (čo potom ten obrovský Jack Daniel’s stánok, ktorý vytŕčal spomedzi ostatných?). Vďaka tejto pôvodnej myšlienke je však vizuálny smog na festivale minimálny, čo je skvelé!

Photo by Pavol Kudiváni (www.kudivaniphotography.com & Instagram)

Bol to pre nás prvý ročník Atmosféry – po víkende sme prišli do práce oddýchnutejší ako bežne, s akýmsi širším úsmevom na tvári. Nie sme žiadni hudobní fajnšmekri, takže to pre nás nebolo toľko o hudbe, ako o samotnej atmosfére tohto miesta. Je uvoľnená, slobodná, na dnešné pomery netradičná a tvoria ju najmä samotní návštevníci. Uvedomelí, na jednej vlne, vnímajúci pocit slobody a ľudskej srdečnosti. Niektorí ich môžu nazvať hippíkmi, nám je asi jedno, ako to nazveme… Ide o ten pocit a ten náš zostal po Atmosfére veľmi príjemne atmosferický.

Fotogaléria

My sme išli na Atmosféru bez foťáku, takže sa veľmi tešíme, že môžeme s vami zdieľať krásne fotky od Pavla Kudivániho (www.kudivaniphotography.com), mrknite aj jeho Instagram!

The post Aký bol festival Atmosféra? Boli sme prvýkrát a bolo to… appeared first on Cestovateľský blog.

Úžasný výhľad nad vinice nesie prozaický názov – Weinblick 🙂

Parádna cyklistika po Burgenlande

Začiatok a koniec cyklocesty je v Oberwarte, samozrejme vám nič nebráni začať kdekoľvek a ísť kamkoľvek. Dokonca si môžete u domácich booknuť aj týždňový e-bike výlet – trvá obvykle 5-6 dní a ponúka neskutočné výhľady naprieč pahorkatou krajinou.

Paradise Route – viac ako 260 km cyklotrás cez dedinky, kopce, hory, vinice…

Balíček týždňového ubytovania, požičanie e-biku, raňajky na každý deň, 2x gurmánska večera a prevoz batožiny sprievodným vozidlom vyjde na cca 490 eur (www.ebikesuedburgenland.at). Ak však hľadáte miesto, kam utieť na (predĺžený) víkend – ubytujte sa v lokálnych domčekoch na úpätí viníc, ktorých je tu aktuálne ale iba 60-65. Takýto domček s pravou lokálnou atmosférou sa dá booknuť priamo u domácich (uf, to môže byť s nemčinou pre mnohých náročné) alebo cez www.novasol.at (do vyhľadávania ako oblasť zadajte Südburgenland). Novasol.at je niečo ako Booking.com alebo Airbnb.com, len v našich končinách menej známe, ale za našimi hranicami ide o čoraz viac obľúbený a bezpečný spôsob bookovania dovolenkových miest. A cena? Našli sme moderne prerobenú chatku na týždeň pre 4 osoby v cene od 15 eur na osobu a noc! Treba sa ale poponáhľať, posledné roky je turizmus v tejto oblasti na vzostupe a počet prenocovaní sa z roka na rok zdvojnásobuje! V 2019 a 2020 to ale bude stále veľká pohoda…

Predstavte si, že strávite pár dní v takomto domčeku priamo vo vinici.

Sedíme na e-bajkoch, prechádzam cez dedinky a rozmýšľame, prečo a cítime tak inak. Zrazu nám to trkne – žiaden vizuálny smog (billboardy, reklamy), krásne upravené okolie rodinných domčekov, žiadne vysoké betónov ploty a ticho. V tejto východnej časti Rakúska sa toho veľa nedeje a to je dobre! Dnes nás čaká 50 km na biku a keďže je okolie v štýle „raz dole raz hore“, sme radi, že je to e-bike. Cyklocesty sú tu všade, doprava je minimálna a kamkoľvek sa obzriete, všade vidíte na kopcoch vinice. Ak budete hľadať zaujímavé miesta na dobrú bajkovačku práve v južnom Burgenlande, určite mrknite aj do tejto interkatívnej mapky.

Víno, Uhudler & Prosciutto priamo z Burgenlandu

Vyšlo nám počasie (a zľahka sme sa opálili na „bikerov“) a za tri dni sa nám vcelku úspešne podarilo zabudnúť na pracovné povinnosti. Príroda je tu úžasná, o to viac nás však fascinoval ten počet „turistov“ – dedinky sú cez deň takmer mŕtve, na ulici stretnete iba sem-tam niekoho z domácich – mimochodom, je to oblasť, kde väčšina hovorí okrem nemčiny plynulo aj maďarsky. Južný Burgenland je najchudobnejším regiónom Rakúska  Domáci to vedia, no nevešajú hlavy a hľadajú to pozitívne – žiaden priemysel síce znamená menej práce, avšak aj menej dopravy, čistejší vzduch a najmä pokoj. Žiadna diaľnica (a chýbajúce vlakové spojenie) síce znamená horšie dochádzanie za prácou, za to však aj menej celkového ruchu, kamiónov či áut. Pre cestovateľov je to oblasť ako stvorená, navyše v spojení s termálnymi prameňmi… ale pekne po poriadku 🙂

Tento piknik sme si užili – za celý čas okolo nás neprešla ani jedna živá duša.

V lete je tu teplo a sucho, v zime chladno a sucho, v drvivej väčšine prípadov bez snehu. Čo to znamená? Výborné prostredie na pestovanie vína! Skúšali ste už domáci Uhudler? „Sovie víno“, ktoré je typické pre túto oblasť sa veľmi neexportuje a preto ho napríklad na Slovensko zoženiete len extrémne ťažko. Ide o víno dopestované bez akéhokoľvek zásahu človeka – odroda vínnej révy pôvodom z amerických oblastí je odolná voči plesniam, muškám a je viac bio ako bio víno 🙂 Biely Uhudler je vcelku rarita, červený tu dostanete takmer všade. Chuťou pripomína lesné ovocie, je mierne „frizzante“ a ako domáci tvrdia, ráno z neho nie je bolehlav – neskúšali sme to až do tejto miery, takže nevieme potvrdiť 🙂 Ak sa chcete o Uhudleri dozvedieť viac, odporúčame tento článok.

Milujeme prechádzky… aj ten nápoj, čo držím v ruke 🙂

Prosciutto si mnohí spájajú s Talianskom (oprávnene), no keď v Südburgenlande poviete toto slovo, mnohým domácim vinárom sa rozjasnia oči. My sme na začiatku nášho tripu vbehli do domáceho vinárstva Hans Bauer – Wein & Prosciutto v Pöttelsdorfe a slinky nám tiekli po ochutnávkovom tanieri plnom prosciutta. Domáce prasiatka, poctivo odležané mäso a výsledok? Ak zavriete oči, ako by ste boli v Taliansku. A špecialita – „slaninkové“ prosciutto z mangalice!

Najskôr sa spotíme na golfe, neskôr oddychujeme v prírodných prameňoch

Golf mám stále tak trocha zafixovaný ako tak trocha „snobský“ šport (sorry golfisti) a netušil som, že práve v Burgenlande budeme mať možnosť si ho prvýkrát vyskúšať. Na okraji mestečka Bad Tatzmannsdorf, ktoré je známe svojim termálnymi prameňmi, sa rozprestieraja spolu 27 jamiek (jedno 18-jamkové a jedno 9-jamkové ihrisko) v luxusnom areáli Golf & Country Club Reiters, ktorého súčasťou je aj jeden z nalepších 5* wellness hotelov v Rakúsku. Reiters Reserve Supreme je typu adult only a ponúka wellness s rozlohou 8000 m2. To nie je niekoľkonásobne viac ako najväčší wellness rezort na Slovensku a zároveň najväčší súkromný spa rezort v Rakúsku. Ok, keď trocha viac zarobíme, pôjdem sem na pár týždňov 🙂 Hneď vedľa sa nachádza aj rodinný 4* Reiters Reserve Finest Family, ktorý ponúka niečo pre rodičov, ktorí si už naozaj potrebujú oddýchnuť – starostlivosť pre deti od 6 mesiacov do 12 rokov po celý deň! Prídete, „odložíte“ a šup do spa 🙂

Sranda bokom, prišli sme sem seriózne – najskôr pohladkať nádherné lipicanské kone a potom sa postaviť na odpalisko. Profi tréner si nás berie na hodinku, v rýchlosti vysvetľujeme, že vieme o golfe fakt že nič… nevadí, dá nám krátke antré, pálku (železo šestku) do ruky a ide sa na to. Po hodine som spotení poriadne, ale pár odpalov sme dali obaja. Ako nám to išlo? Mrknite v našich storkách na Instagrame. Je to príjemná nová skúsenosť – obaja radi skúšame nové veci a priznávam sa, že si budem chcieť tento šport čoskoro opäť zahrať 🙂 Už to nebudem viac volať snobský, ale skôr elegantný šport… haha.

Dedinku Bad Tatzmannsdorf sme spomenuli úmyselne – prírodné termálne pramene totiž vyvierajú priamo pod Avita Resort – okrem perfektných raňajok je tu wellness & spa, ktoré sa mi za jeden deň nepodarilo prejsť celé 🙂 A boli sme príjemne prekvapení, že veková kategória nebola taká, akú sme očakávali – naopak, stretli sme tu mnoho športovcov a rodín, ktorí si sem prišli užiť pohodu.

Výlet do histórie

Čachtická pani mala v minulosti mnoho zámkov a aj keď pôsobenie Alžbety Bátoriovej často prisudzuje práve na Slovensku, jej majetky boli rozsiahle a niekoľko rokov žila aj na hrade Lockenhaus práve v južnom Burgenlande. Dnes si môžete na tomto mieste vyskúšať rytierske aktivity (jasnééé, že sme vyskúšali) – pre decká je to príjemná aktivitka na pár desiatok minút.

Burgenland – 2 hodiny od Bratislavy

Nekupujte si diaľničnú známku, zoberte to starou cestou z Bratislavy okolo Parndorfu, Neusiedl am See, Eisenstadtu až priamo do niektorého z mestečiek južného Burgenlandu, napr. Oberwartu. Keď pôjdete autom, nezabudnite bicykle alebo aspoň kolieskové korčule!

Ak autobusom, každé 2 hodiny je dostupné spojenie z/do Viedne. Či už budete mať chuť vypadnúť z civilizácie na pár dní alebo celý týždeň, ideálne si to predstavujeme takto – booknuť si chatku do vinici, po večeroch ochutnávať domáce vínko a Uhudler, cez deň spoznávať okolité bajkerské trasy a 1-2 dni si vyhradiť na leňošenie vo wellnesse. Takže, kto sa k nám nabudúce pridá?

Fotogaléria

The post Tip na výlet: raj pre bikerov v Burgenlande! appeared first on Cestovateľský blog.

Autobusové spojenie do Viedne využívam pomerne často na služobkách, keď sa potrebujem dostať do Viedne. Nenapadlo mi však zatiaľ využiť tento spoj z AS Nivy až do centra Viedne a keďže skúšame radi nové veci, nemali sme dôvod nevyskúšať. Zvolili sme si odchod v sobotu o 9:00 ráno (aby sme sa aj trocha vyspali), z dočasnej autobusky AS Nivy, ktorá vyzerá mimochodom desaťnásobne lepšie ako stará stanica, vyrazil poloprázdny autobus 🙂 Beriem do ruky bezplatnú fľašku vody, pichám slúchadlá do multimediálneho systému a púšťam film Mládí v hajzlu – musím nabudúce ešte dopozerať… Za hodinku a desať minút pristávame vo Viedni na hlavnej vlakovej stanici, pozeráme na seba s Hankou – kašleme na verejnú dopravu, dáme si to dnes na pešo 🙂 Do centra (k Rathausu) je to ani nie pol hodinka, volíme menšie uličky, ktoré nepoznáme a zrazu sa ocitáme na maličkom námestíčku pri kostole sv. Alžbety, kde sa práve koná aj miniatúrny sobotný trh – celé okolie vyzerá, ako by sme boli v stredovekom Anglicku, po turistoch ani slychu…

Zámok Belvedere je síce jednou z najznámejších „must see“ Viedne, ale vzhľadom na ešte stále slušnú zimu (avšak prerývanú teplejšími slnečnými lúčmi) je park pred zámkom takmer prázdny. Veľmi sme už dlhšie chceli ísť na výstavu Gustava Klimta, na druhej strane si chceme užiť aj výlet po samotnom meste, tak snáď nabudúce…

Tesne pod zámkom (na severnej strane) sa nachádza známa fontána Hochstralbrunnen a v jej pozadí aj pamätník hrdinov Červenej armády ako poďakovanie za oslobodenie mesta od vplyvu nacistickej armády. Je to väčšinou miesto, pri ktorom sa turisti nezastavia, no len samotná fontána má pre Viedeň historický obrovský význam.

Iba o dve ulice vedľa smerom na západ sa nachádza nádherná Karlskirche, v ktorej popredí je veľká fontána s umelým jazierkom a ešte väčším parkom – najmä v lete je to miesto, na ktorom sa radi stretávajú mladí, je plné alternatívnej tvorby a energie. Samotná Karlskirche je považovaná za výnimočnú barokovú stavbu a domáci ju dlhodobo zaraďujú k najkrajším stavbám Viedne. Často jú cestovatelia nevyhľadávajú, čo je možno chyba, no zároveň výhoda pre vás – stretnete tu mnoho domácich, objednajte si pivko a užívajte atmosféru.

Je pomaly čas obeda, v žalúdkoch nám začína škvŕkať, neďaleko je Naschmarkt, takže voľba je jasná. Najznámejší viedenský trh je unikátnym miestom, kde si domáci chodia radi vychutnať pohárik vínka. Bohužiaľ aj miestom, kde sa ceny za dobroty na trhu šplhajú do zbytočne vysokých súm 🙁 Napriek tomu je tu práve v sobotu krásne sledovať stretnutie mladšej a staršej generácie, spojenie klasických trhov s viac ako 120 stánkami spolu s blšákom, ktorý sa tu však koná iba v sobotu. Tip od nás – kúpte si za hrsť olív, sadnite na barovú stoličku pred niektorý z podnikov, kde sa podáva rakúske vínko a nasávajte atmosféru historického trhu. Ak ste milovníkmi rýb, vybrané predajne na Naschmarkte sú známe svojou čerstvosťou – najmä ak hľadáte kvalitné suroviny na sushi, odporúčame sa vydať práve na Naschmarkt.

Oblasť medzi Viedňou a Bratislavou je v Rakúsku známa svojou bohatou vinárskou tradíciou a tak sa povzbudený pohárikom vína vydávame na našu ďalšiu prechádzku po Viedni. Od centra to už máme iba pár stovák metrov, na našom facebookovom profile ste nám odporučili Dom motýľov.

V srdci Viedne neďaleko svetoznámej opery je v historickej budove v štýle art nouveau umiestnená tropická oáza plná motýľov. Vstup je 7 eur, trocha váhame, ale povieme si, že to vyskúšame. Lepšie rozhodnutie sme nemohli spraviť 🙂 Cez 400 nádherných veľkých motýľov poletujete okolo vás, naháňajú sa, pochutnávajú si na kvetoch poprášených medom, na ovocí, či len tak slastne oddychujúc na kvetoch a stromoch sú vábivým prvkom mnohých fotografov.

Nie som veľmi na motýle, ale musím priznať, že táto 30-minútová návšteva nám obom vyčarila veľký úsmev na tvári. Obrovské pestrofarebné motýľe, presklené inkubátory, v ktorých môžete vidieť, ako sa z kukly liahne pred vašimi očami nový motýľ až po moment, keď vám spontánne pristane motýľ na foťáku. Deti, romantické dvojice, ale aj staršie páry či rodinky sme stretli v Schmetterlinghause počas našej návštevy a presne tak to má byť – všetci sa rovnako tešili z tohto kúska tropickej prírody, ktorú by sme inak v našich končinách ťažko hľadali.

Vedeli sme, že sa pri našej návšteve chceme vyhnúť miestam ako Stephansdom, Kertnerstrasse, Viedenskej štátnej opere či radnici, Opernringu, Hofburgu a ďalším – nie preto, že by si tieto miesta náš čas nezaslúžili – práve naopak, sú to históriou a atmosférou dýchajúce miesta. No chceli sme skúsiť niečo iné a radi sa inšpirujeme odporúčaniami ostatných – zamierili sme teda do Viedenskej národnej knižnice a aj keď knihám až tak neholdujem, toto miesto ma dostalo.

Najväčšia knižnica v Rakúsku s viac ako 12 miliónmi položiek (!) je súčasťou nádhernej barokovej stavby Hofburgu v centre Viedne. Zvonka vyzerá nádherne, avšak to, čo uvidíte vo vnútri, vás posadí na zadok. Verejnosť nemá prístup do mnohých častí, hlavným lákadlom je Prunksaal – centrálna časť historickej imperiálnej knižnice – tu netreba veľa slov, pozrite si zábery priamo z vnútra. Predstavujeme si, ako to asi vyzeralo niekoľko storočí dozadu, keď sa významné osobnosti prechádzali po Prunksaale a vyberali si na večerné čítanie niektorú z dostupných kníh…

Je miesto, na ktoré sa vo Viedni radi vraciame – Hundertwasserhaus. Štýl architektúry, aký dnes už takmer nikde nevidno. Neobsahuje žiadne rovné či pravidelné línie, rohový dom je plný hravých farieb, najmä v lete je Hundertwasserhaus doslova prerastený zeleňou a preto nečudo, že si tu každý cestovateľ chce dať zastávku a spraviť jednu fotku. Ak ste dostali chuť na poobednú kávičku, odporúčame sa vydať o 400 m obďaleč – múzeum Hundertwasserhausu a Kunst Haus Wien ponúkajú vo svojom prízemí útulnú kaviarničku, v ktorej si môžete v lete posedieť na záhrade a obdivovať architektonický štýl, ktorý je tak unikátny.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by jozef & hanka (@cestujemespolu) on Feb 23, 2019 at 8:10am PST

Slnko pomaly zapadá, berieme rýchlo električku s magickým číslom 0 a smerujeme na hlavnú stanicu. Autobusový lístok máme síce spať až o 19:00, ale dúfame, že aj šofér o 18:00 nás vezme – podarilo sa 🙂 Cestou spať pozeráme fotky a rozmýšľame, čo všetko sme ešte nestihli navštíviť a budeme sa musieť vrátiť. Je toho vcelku dosť:

• Republik of Kugelmugel
• Obervation Tower
• Haus des Meeres
• Wotruba Church
• Albertina
• Brunnenmarkt
• Gasometer Town
• Narrenturm
• Alterlaa
• Flak Tower

Viedeň je perfektné miesto na jednodňový výlet a keďže nám „pár“ zaujímavých vecí stále chýba, určite sa sem čoskoro vrátime 🙂

Fotogaléria

The post Tip na jednodňový city-break: netradičné miesta vo Viedni appeared first on Cestovateľský blog.

Ako sa vy pasujete s horucavami 🏜🌞? My sme vcera vybehli na kupalisko @thermalcorvinus do Velkeho Medera a veruze nam to prospelo😉Okrem ineho sme zistili, ze sme spolu prvy krat na kupalisku, iba tak vo dvojici👫 Ak by ste radi nazreli, ako to tam vyzera a ako sme sa realizovali na kupalisku, par fotiek sme pre vas prichystali aj do nasich instastoriek✌🏼krasny tropicky vikend prajeme…asi si to kupko dame este raz…📸 #cestujemespolu #thermalcorvinus #velkymeder #travelcouple #travelblogger #weekendvibes #summer

A post shared by jozef & hanka (@cestujemespolu) on Aug 4, 2018 at 10:49am PDT

Všade nejaký bazén

Ak som správne napočítal, presne 10 bazénov – od krytého rodinného bazénu, kde po obrátení nadrozmerného kýbla s vodou všetky decká kričia od radosti, cez horúci perličkový kúpeľ až po vonkajšiu päťdesiatku.

Sme tu prvýkrát, takže cieľ je jednoduchý – nájsť miesto, kde si zložíme veci (čo môže byť v piatok a najmä cez víkend trocha problém), niečo rýchlo schrumnúť a ísť vyskúšať všetky vodné atrakcie 🙂

Pri vstupe dostávame oranžový náramok, na ktorý si môžete dobiť kredit – najskôr trocha nechápeme, veď všade v areáli sa dá platiť hotovosťou alebo kartami.

Ale potom pochopíme – v Thermal Corvinus ste prakticky stále niekde pri bazéne a je omnoho praktickejšie mať peniaze digitálne „na ruke“ ako ich rozmočené nosiť vo vreckách. Alebo potom musíte siahnuť do minulosti a zaobstarať si takú vodotesnú rolku (puzdro), ktoré si zavesíte na krk.

Čip všetko zachraňuje – zároveň  slúži ako kód k skrinke, kam si môžete bezplatne uložiť veci. Ceny za vstup inak nie sú vôbec zlé – 6,50 eur na hlavu za 3-hodinový vstup, prípadne 9 eur za neobmedzený celodenný. Rodinka (2+1) to má za dvacku. Deti do 3 rokov to majú zdarma 🙂 K tomu najrôznejšie balíčky v kombinácii so saunovým svetom (neskúšali sme, sauna bola vonku) a Tarzániou – veď prípadne mrknite tu.

Milované tobogány

Sadáme do prvej reštiky, Hanka siaha po kuracích prsiach v sezame, ja skúšam segedínsky guláš a zeleninovú. Vieme, že na juhu Slovenska je to s tou slovenčinou horšie, miestami máme ale pocit, že nám fakt obsluha nerozumie 🙂 Ale pohoda, tu sme s našou slovenčinou menšina a plne to rešpektujeme (úplne úprimne).

Ja som s mojim segedínom spokojný, Hankina miešaná príloha znamená v praxi hranolky a kapustu… smejeme sa, dáme frťana, kofolu a šups s nami na atrakcie. Ich dostupnosť sa delí podľa ročného obdobia, v lete ich je asi najviac:

• celoročné detské ihrisko
• interaktívne vodné ihrisko (to su tie, od radosti kričiace, deti)
• tobogány
• športoviská
• Tarzánia
• drevené hrady
• animačné programy

Nedá nám to nevyskúšať tobogány – ak si ich chcete užiť na plno, príďte po 16:00 – z nejakého dôvodu sa všetci domáci začínajú zdvíhať, na tobogány sa nečaká a zároveň si aj v 3-hodinovom vstupe užijete toto „kupko“ na plno. Bežím na recepciu, kupujem 20 jázd (4 eurá, je možné to dať aj na jeden náramok), cennosti odkladám do skrinky a ideme na to.

Family slide a multislide nie sú nič moc, ale keď vidíme tie rodiny s deckami, tak chápeme – povolené sú totiž aj jazdy viacerých ľudí súčasne, takže rodinný teambuilding ako vyšitý. Tunnel-funnel nám mierne prečistí dutiny, ale najväčšia zábava je pre nás určite Váhadlo – nasadnete v dvojici na nafukovačku, spustíte sa takmer strhmhlav dole, aby ste za pár sekúnd smerovali spiatočkou cez prekážku do bazénu – toto sme museli dať viackrát za sebou 🙂 Niektoré tobogány majú aj radary, ktoré vám merajú najrýchlejší čas či najvyššiu dosiahnutú rýchlosť – len sme nie úplne zistli, ako to reálne funguje… nevadí, vodu sme mali doslova všade 🙂

Točená zmrzlina, cukrová vata a dočasné tetovačky

Keď vás už voda omrzí, stačí sa ísť prejsť po areáli a garantujeme vám, že nejaké to euríčko zase raz minitie. Úprimne som bol prekvapený, koľko ľudí čakalo na točenú zmrzlinu či cukrovú vatu – a je jasné, že tieto veci musíte vyskúšať – ale highlight dňa boli pre mňa dočasné tetovačky. Na túto „aktivitu“ stál rad priemerne 10 metrov dlhý a keďže aj dočasné tetovanie chvíľu trvá, podľa mňa si tie decká (a samozrejme chudáci rodičia) odstáli spokojne 30+ minút. Hanka zahájala protestný „powernap“ (tíško jej závidím), tak ja si dávam zatiaľ kukuricu, jedno orosené a idem sa prejsť. Musím povedať, že ak by mali na kúpalisku aj iba langoš s kukuricou, ja by som bol dostatočne happy. Možností stravovania je však dostatok, každý si tu nájde niečo svoje. Najmä vaše ratolesti – pre decká je tu toho pripraveného skutočne neúrekom a ak má návšteve Termalu Corvinus neodídu zničení, tak si fakt neviem predstaviť, čo by ich potom malo zničiť. Pre dospelákov je tu beachvolejbal či tenis.

Prestavba za jazdy

Nedalo sa nevšimnúť si, že priamo v termalparku prebiehajú stavebné práce – žiaden strach, ani hluk ani prach sa nekonali, len vidieť, že sa niečo veľké chystá.

V roku 2019 totiž má Thermal Corvinus otvoriť veľkú novú outdoorovú časť. Podľa mňa sa budeme musieť vrátiť, vizualizácia zatiaľ vyzerá super:

Nabudúce to vyskúšame RegioJetom

Keď slnko padá pomaly za obzor (začiatkom augusta to je okolo 19:30), v areáli už nie je veľa ľudí, čo sme príjemne prekvapení. Plavecký bazén máme takmer iba pre seba, voda je príjemná, v tomto ročnom období doslova osviežujúca. Za pol dňa v tomto termalparku sme sa stihli vyblázniť, oddýchnuť, zaplávať, prepláchnuť všetky dutiny… je čas pobrať sa domov.

Celodenné parkovné činí 3 eurá – niekomu sa to môže zdať veľa, ak však viete, aké sú ceny parkovania v Bratislave, táto cenovka vám príde úplne v pohode 🙂 Nabudúce by sme však chceli vyskúšať vlakom – nie, že by hodinová cesta autom  Bratislavy nebola príjemná, ale poslednú dobu máme radi vlaky. Termal Corvinus ponúka v spolupráci práve s týmto prepravcom balík za 11,50 eur, ktorý zahŕňa cestu vlakom Bratislava-Veľký Meder, dopravu autobusom zo stanice na kúpalisko, vstup do termálu a celú cestu späť. Pohodka… Pri odchode ešte oceňujeme drobnosti ako fén (áno áno, aj pre nás pánov) a žmýkač na prádlo. Vonku za areálom sa už spúšťajú prvé diskotéky, ak by sme boli lokálni a nečakala by nás cesta domov, možno by sme sa aj pridali 🙂 A zhodnotenie na záver? Pomer ceny a výkonu nám príde perfektný – žiaden zbytočne „fancy“ aquapark, ani premrštené ceny na mieste, ale úplne praktické miesto, kde viete stráviť pohodový deň. Či už ako párik alebo rodinka… V okolí je taktiež veľké množstvo ubytovania – priamo v areáli ale aj v jeho okolí toho vyrástlo ako húb po daždi. Ani sa nečudujeme, prečo majú ľudia Termal Corvinus tak radi. Ešte musíme prísť vyskúšať cez zimu termálnu a wellnessovú časť – na to sme si v týchto teplách netrúfli 🙂

The post Recenzia: Thermal Corvinus vo Veľkom Mederi – pohodovo-bláznivý vodný svet appeared first on Cestovateľský blog.