Ako zvládnuť (prvú) cestu autom s bábätkom? 8 tipov od známych blogeriek mamičiek

od jozo

Rozmýšľate nad prvým výletom s novorodencom? Chceli by potešiť a ukázať vaše batoľa rodine, len nebývajú práve najbližšie? Má vaše bábätko za sebou prvé mesiace svojho úžasného života a vás to láka na prvé výlety, len netušíte, či to spolu všetci zvládnete? Zvládnete! Rovnako ako to zvládlo 8 blogeriek-mamičiek, ktoré sa s nami podelili o svoje tipy & triky, ako čo najlepšie zmáknuť cestu autom.

Peťa na Instagrame ako @zmatkymatky

Cestovanie autom s dieťaťom je úplne iný level ako cestovanie bez dieťaťa. Pamätáte si napríklad také rádio? Alebo pokojné rozhovory za jazdy so šoférom? Alebo sedenie na sedadle spolujazdca? Ja si už len matne spomínam. Áno, viem. Sú aj také deti, ktoré cestujú v pohode. My také dieťa nemáme. Obvykle cestujeme trasu Praha – Košice, čo je asi 750 km, teda 8 hodín cesty. Fíííí, to je diaľka čo? Vždy, keď mám nervy, prečo moji rodičia bývajú až v Košiciach, poviem si, že buď rada, mohla si byť z Humenného…

Prvýkrát sme cestovali s Mr. R z Prahy do Košíc, keď mal necelé tri mesiace. Bola to tá najľahšia cesta zo všetkých našich presunov s ním! Predsa len trojmesačné bábätko spí pomerne dobre. Pamätám sa ale, že to boli pre mňa tie najstresujúcejšie prípravy. Dnes sa k tomu staviam už trochu inak a vedieť vtedy to, čo viem dnes, bolo by mi sveta žiť. Najdôležitejšie poznanie, ku ktorému som dospela je, že v aute sa dá kojiť. Vážne! Dá sa! A nezávisí to od vašich fyzických daností, ale skôr od odhodlania, vynaliezavosti a miery akútneho zúfalstva. Nikdy nevyberajte dieťa zo sedačky za jazdy, ale pomôžte si vankúšom pod zadok, poskladanou vetrovkou, dekou, taškou, čímkoľvek. Chce to trochu gymnastickej prípravy, ale fakt to ide. A toto poznanie oceníte, hlavne keď doma zvyknete uspávať bábo kojením a stresujete, ako to bude v aute.

Ďalší tip ostrieľanej matky sú dve tašky, na ktoré nedám dopustiť. Zvláštne na nich je, že na začiatku cesty sú prázdne! Jedna taška sa volá Taška na všetko, čo treba odložiť okamžite. Druhá sa volá Taška na smeti. Keď ste doteraz nezvykli mať tieto dve kamarátky poruke, teraz prišla ich chvíľa. Garantujem vám, že do pol hodiny už nebudú prázdne a za ďalšie 2-3 hodiny budú skoro plné. A na záver ešte jeden tip k usporiadaniu vecí v kabíne – závisí od toho, aké veľké auto máte. Ale také veľké auto hádam nemá nikto. Ja preferujem takéto rozdelenie: taška na hračky, taška s jedlom, taška s prebaľovaním, a dve tašky kamošky. Taška s prebaľovaním môže byť naspodku. Hračky a jedlo poruke. Držte sa, pevné nervy a dorazte šťastlivo! Prečítajte si aj moje ďalšie tipy na dlhšiu cestu autom s malým dieťatkom.

Silvia na Instagrame ako @minidiamondblog

S dcérkou sme začali cestovať asi hneď. Ako dvojmesačná absolvovala prvú dovolenku v Taliansku na Jazere Como. V deň jej prvých narodenín už s nami letela do Ameriky a autom absolvovala trip cez Spojené štáty do Kanady. Maličké deti sú relatívne nehybné. To znamená, že potrebujú hlavne jesť, spinkať, suchú plienku a mať vždy spokojnú mamu po ruke. Nič viac, nič menej. Ak im splníte tieto základné potreby, malo by sa dať s nimi cestovať kamkoľvek, stačí kočík alebo nosič podľa toho , čo majú viac radi a idete kam len chcete.

Pamätajte, že každé dieťa aj to najmenšie bábätko, vníma na nejakej úrovni rozličné podnety, vône, zvuky a tým sa veľmi veľa učí, predovšetkým trpezlivosti. Učí sa tiež podvedome tomu najdôležitejšiemu a to flexibilite. To sú veľké výhody a dôvody, prečo cestovanie s deťmi neodkladať. Pri cestovaní autom u nás fungujú knihy, rozprávky, CD s pesničkami, nálepky a hračky na rozvoj vnemov . Všetky tieto veci Natálka obľubuje už odmalička a dokážu ju zabaviť na dosť dlhú dobu. Dodnes sa vždy snažíme dlhšiu cestu autom plánovať na jej spánok.

Ak nám spávala trikrát do dňa vždy sme sa presúvali práve vtedy, keď mala ísť spať. Keď bola hore stáli sme, najedla sa, prebalili sme ju. V letných mesiacoch je ideálne presúvať sa na dlhé trate autom s dieťaťom v noci. Cesta je plynulá bez dopravných obmedzení, čím sa skracuje čas do cieľa, vzduch studený a dieťa spí. Nech sa vyberiete kamkoľvek, želám Vám veľa šťastných kilometrov a nespočetné množstvo zážitkov a príjemných spomienok.

Kika na Instagrame ako @thetolerantcook

V prvom rade musím ako dvojmatka spomenúť, že každé bábätko je iné a niektorým cestovanie v aute nevadí a niektoré ho priam neznášajú. My teda máme deti dve a prvorodený niekedy v aute vrieskal tak, že nič nepomáhalo, jedine kojenie počas cesty, čo celkom určite nie je povolené. Druhorodená je väčšia pohoďáčka, takže pokiaľ je nakojená a prebalená, tak si prvých 15 min vystačí s nejakou bábätkovskou hračkou. Potom väčšinou zaspí. Najdlhšiu cestu sme s ňou absolvovali zatiaľ dvojhodinovú, so synčekom sme si však užili poriadne tripy (viď nižšie). Oba razy jej stačilo spraviť jednu zástavku na pumpe, kde sa napapala, prebalila a ďalej spala. Keď je niekedy nespokojná, zaberie buď spievanie, detské pesničky, prípadne ak s ňou sedí niekto vzadu a ja šoférujem, tak zaberá aj ukazovanie jej mojich fotiek na mobile 😀

Všeobecne dosť cestujeme všetkými dopravnými prostriedkami a čo sa vyslovene auta týka, tak so starším synom sme absolvovali roadtrip po Škótsku, keď mal osem mesiacov. K tomu viaceré cesty do rakúskych álp, či talianskych Dolomitov a napríklad aj desať dní v karavane v Portugalsku. Čím je starší, tým to viac chápe a je cestovanie jednoduchšie. Na tých extrémne dlhých cestách mu asi od dvoch rokov občas púšťame aj rozprávku na tablete. Teraz, keď má vyše troch, sa už dokáže zabaviť aj sám s rôznymi hračkami, knižkami a jedlom. Kľúčom je však aj v tomto veku, aby čo najväčšiu časť cesty prespal.

Saška na Instagrame ako @doubletrouble.sk

U nás je cestovanie špecifické tým, že som na deti sama a tým sa nám mnoho vecí skomplikovalo. Napríklad do dvoch rokov neprichádzal do úvahy letecký výlet, pretože dve deti si jeden človek na kolená neposadí. A tak sme boli odkázané na auto. Pri malých deťoch som aj tak mala vždy potrebu zbaliť pol domácnosti, tak to bolo pre mňa aj pohodlnejšie. Je zaujímavé, že keď sme spolu samé, vždy sa správajú tak, ako sme sa dohodli a neodvážia sa dohody porušiť. Vedia, že musíme spolupracovať všetky tri na to, aby nám bolo spolu dobre. V rámci výletov teda fungujeme úplne v pohode a veľmi často sa ma na to aj ľudia pýtajú, že ako sa odvážim sama cestovať s dvoma deťmi. Po troch rokoch si cestovanie s babami užívam a začínajú si to užívať aj ony. A to je dôležité.

Ja viem, že vás odvšadiaľ lákajú cestovateľské rodinky s malými deťmi, ktoré vyzerajú veľmi šťastne a zvládajú dlhé lety, či sadnú do karavanov a brázdia krajiny krížom-krážom. Vôbec sa však do ničoho siliť nemusíte. Cestovanie s malými deťmi je úmorné a kým nie sú samostatné v jedení, obliekaní a nemôžete ich nechať ani na chvíľku samé, nemusíte si vyčítať, ak od veľkých výletov upustíte. Ak ste na deti dvaja, vždy je to lepšie. Jeden pekný príklad vám k tomu uvediem. Vyrazíte na výlet autom a deti vám zaspia, vy však potrebujete ísť na záchod a kúpiť si vodu. Čo teraz? Necháte deti v aute na pumpe spať? A čo ak sa práve preberú, keď budete vnútri? Zobudíte ich a vyženiete z auta na pumpu? Vydržíte necikať a nepiť aj v teple?

S menšími deťmi, ktoré nechodia poriadne, je to ešte horšie, pretože musíte rozložiť kočík a naozaj samé ostať nemôžu.
Najviac mi teda v cestovaní s deťmi pomáhal pevný režim, organizovanosť a cesta na spánok. Odmalička som na zabavenie využívala nevysýpacie misky, dobrú fľašku s vodou a veľa trpezlivosti. Momentálne ve2mi využívame na výletoch a do auta aj magnetické knižky. Rozprávky sa mi nikdy neosvedčili a vyťahujem ich iba v krajnom prípade, pretože deťom býva v aute zle. Iné tipy nemám, len veľa trpezlivosti rodičom 🙂

Terka na Instagrame ako @kreativnarodina

Cestovanie s bábom má svoje strasti, ale aj výhody. Neutečie ti, neodvráva a nie je náročné v tom, čo pod zub si zobrať so sebou do auta, pretože ak dojčíte, máte mliečny automat stále so sebou 😀 S Tobiáškom sme cestovali pomerne často už od malička. Od jeho jedných, aj druhých starých rodičov sme bývali cez 100 km a víkendy sme často trávili u nich. Ak sme neboli cez víkend u nich, boli sme niekde na výlete – a ako inak, ako autom. Výhodou bolo, že sme mohli zastaviť kedy sme chceli. Ak sa spustil plač, ktorý sme nevedeli stopnúť prihováraním a hladkaním, zväčša bola na vine plná plienka, alebo hladné bruško. Zastavením na najbližšom odpočívadle, alebo parkovisku sa to dalo jednoducho vyriešiť. Ako švihnutím čarovného prútika, prebalenie a zázračné mliečko skoro vždy pomohli. Ak ani to nepomáhalo, šupli sme Tobiho do nosiča, chvíľku sa poprechádzali, on sa ukľudnil, prípadne zaspal a mohli sme pokračovať ďalej. Joj, keď už píšem o tom spánku – to je dôležitá vec!

Ak Vás nečaká celo-dňové cestovanie, vyštartovať pred spánkom je viac ako užitočné. Pohodlná poloha vo vajíčku, či autosedačke + šum motora + mierne kolísanie v aute počas jazdy = spánok za pár minút. Pri takomto Tobiáškovom auto snívaní, si vždy s mužom víťazoslávne gratulujeme a prajeme si, nech takto vydrží aspoň hodinku 😀 Keď Tobi už nebol až také mini-bábo a začalo mu byť vo vajíčku nepohodlne, autosedačka nás zachránila. Tobi miluje pozorovať cestu von oknom. Vtedy nám začalo skoro bezproblémové cestovanie, kde stačilo zobrať len niečo malé na dzobnutie do rúčky, detské pesničky a zopár hračiek. Tmavé fólie na oknách, alebo tienidlá sú super pomocníci – slnko svietiace do očí ho neraz vyviedli z dobrej nálady. Sedávala som pri ňom vzadu a keďže my sme mojkadlá preveľké, pomáhalo aj to, keď sme sa držali za ruku. Po narodení Klárky už sedávam vpredu.. Plánujeme pridať spätné zrkadielko na zadné sedadlá, aby sme lepšie videli na našu čerstvo narodenú princeznú. Zatiaľ hlavný informátor a kontrolór bábätka je Tobi. Dlhšiu ako 10-minútovú cestu autom k doktorke na kontrolu a späť sme absolvovať nestihli. Po šestonedelí to pomaličky začneme testovať a verím, že za pár týždňov vám budeme vedieť poradiť zlepšováky ako cestovať v aute s aj dvoma deťmi do 3 rokov 😀

Linda na Instagrame ako @lapkinn

S Lilien sme prvýkrát cestovali autom na dlhšiu vzdialenosť, keď mala jeden mesiac. Išli sme vtedy z Košíc do Žiliny pozrieť Liliných starých rodičov. Priznám sa, že trochu som z toho mala obavy, ale upokojovala som sa tým, že sme si dali veľmi záležať na výbere bezpečnej a vhodnej autosedačky – vajíčka s rôznymi bezpečnostnými prvkami, preto sme s manželom Dominikom urobili z hľadiska bezpečnosti pre ňu maximum. Pred každou cestou autom a rovnako pred prvou Lilien vždy prebalím a nakojím, aby mala zabezpečený svoj komfort. Lily vždy celú cestu prespí prípadne všetko pozoruje, takže je super parťáčka na cestovanie. Počas dlhších ciest si vždy spravíme prestávku resp. prestávky a necháme ju, aby sa poriadne ponaťahovala plus ju nakojím a prebalím.

Erika na Instagrame ako @ina_mama_v_chorvatsku

Obidve deti sa nám narodili vo Viedni, kde sme žili, takže sme relatívne skoro vycestovali na Slovensko aj do Chorvátska k starým rodičom. Musím povedať, že najlepšie sa nám cestovalo autom s deťmi do troch mesiacov. Vtedy ešte najdlhšie pospali, takže sme mohli urobiť viac kilometrov. Neskôr sa situácia zmenila a deti už boli viac bdelé. Keďže sú detičky ešte stále malinké, tak zábava rôzneho typu ich dlho nebaví. Samozrejme, snažila som sa animovať rôznymi pískacími, šuštiacimi a inými hračkami, aby som ich zabavila.

Vycestovať sme sa snažili vždy v čase, keď mali deti spánok. Ale pri 7-hodinovej ceste do Chorvátska to bolo v podstate jedno. Je rozdiel, či je bábätko dojčené a napríklad nepoužívate cumlík (ako my) alebo podávate umelé mlieko. U nás bola teda situácia s kŕmením trošku komplikovanejšia a najviac nám zaberalo, keď sa deti dostali k “zdroju” 🙂 Ak by sme mali zastavovať pri každej “potrebe”, tak by sme cestovali pravdepodobne celý deň a tiež sme nedokázali ich nechať plakať. Takže najúčinnejší trik u nás bol, aby som deťom vyhovela. Keďže boli deti vo vajíčku prakticky otočené ku mne, nebol to až taký problém 🙂 Avšak, často ma po týchto atletických výkonoch, začal bolieť chrbát. Čo by sme ale pre spokojnosť našich detí neurobili? 🙂

Tip: 7 tipov, ako sa zbaliť s novorodencom na cesty (BONUS: presný zoznam, čo zbaliť)

Hanka na Instagrame ako @cestujemespolu

Krištofa sme zobrali na prvé výlety, ak nerátame návštevy rodičov, ktorých máme vzdialených našťastie naozaj pár kilometrov, keď mal 3 mesiace – týždeň sme si oddýchli v Banskej Štiavnici, týždeň v Demänová Rezorte a cez víkend sem-tam vybehneme niekam k Neusiedlu (mrknite náš tip na málo známu pláž pri Neusiedli). Prvý poznatok – žiadne auto nie je asi dostatočne veľké, aby doň rodičia-začiatočníci (a.k.a. my) dostali všetko, čo ich napadne 🙂 Ale nie, dá sa to a každým výletom toho berieme vždy o kúsok menej…

Krištofovi sa vo vajíčku nie úplne páči, teda nejakú hodinku to zvládne, potom začne trocha mrnkať na po dvoch hodinách už dáva svojim krikom jasne najavo, že sa už dlho nemojkal 🙂 Ako naši kamoši-blogeri vyššie spomenuli, synchronizácia spánku drobca s časom cestovania je kľúčová. To sa však nie vždy podarí… skúšame zatiaľ pár trikov, niektoré zaberú, niektoré nie, ale radi sa s vami podelíme – zoberieme so sebou 2-3 hračky, ktoré striedame (batoľatá vcelku rýchlo zabudnú, že sa pred nejakým časom hrali s inou hračkou, takže ak ich rotujete, bude ich to baviť znova a znova), zatiaľ je najväčším favoritom žirafka Vulli. Perfektne zaberajú pesničky, ktoré mu spievam a pri ktorých výrazne hýbem perami a pri ceste prírodou sa náramne hodí panoramatická strecha – rýchlo sa hýbajúce stromčeky sa mu náramne páčia.

Keď to však už nejde, spokojne zastavíme a prispôsobíme sa jemu – ponosíme ho, poprechádzame sa a trocha si aj my pritom oddýchneme. Keď sme cestovali iba sami dvaja, boli sme možno až príliš aktívni, chceli sme toho vidieť a zažiť každý deň čo najviac. Cestovanie s bábätkom nám pozmenilo priority, timing a naučilo nás aj väčšej skromnosti. Už toľko neplánujeme, možno 1-2 aktivitky (zastávky, pamiatky, výletíky) za deň a keď aj z toho nič nestihneme, nevadí nám to. Sem-tam sa z nás na cestách s Krištofom stávajú kaviarenskí povaľači a niekedy máme iba úplne chillový deň a pochrapkávame s ním bez ohľadu na to, koľko je hodín. Na záver možno iba jedna drobnosť – keď sa na cestovanie s bábätkom necítite, tak sa na to jednoducho vykašlite. A naopak, ak sa na to cítite a chcete si to užiť alebo len vyskúšať, nenechajte sa odradiť konzervatívnejšími kamarátmi či rodinou 🙂

Prečítaj si tiež