5 týždňov, každý deň v sedle, 14 000 km, podklady sa striedali ako ministri našej vlády. Vyrazili sme na najdlhší trip našej doterajšej motorkárskej kariéry, do ruského Magadanu. Pre väčšinu z nás to bola životná cesta. Štyria chlapi na štyroch motorkách.
Pokúsim sa objektívne a stručne zhodnotiť naše stroje, motorky, ich správanie, funkčnosť, poruchovosť. Zloženie nášho vozového parku bolo rôznorodé:
- 2 x KTM 1190 R ADVENTURE
- 1 x BMW R 1200 GS ADV vzducháč
- 1 x nová Africa TWIN CRF 1000 L DCT automat.
Pri tomto zložení hovoriť o kompatibilite dielov je nemožné, takže každý bral čo potreboval.
Prvú rozpitvám BMW R 1200 GS ADV vzducháč, myslím že je to 2012 rok výroby. Motorku dôverne poznám, kedže to bol môj prvý motocykel, ktorý som mal. Stroj sme poctivo pred výjazdom odservisovali v Motoshope Žubor, výmena motorového oleja, oleja v prevodovke aj v kardane, brzdová ako aj spojková kvapalina, všetky náplne boli od Motorexu. Po 10 000 km sme robili servis. Vymenili sme pneumatiky a použili sme penový, naolejovaný vzduchový UNI filter aj s predfiltrom, ktorý sa navlieka na sacie hrdlo do airboxu. Za celý čas na ceste aj neceste motorka nevykázala žiadnu poruchu, dokonca ani defekt! Jedinou vecou, čo zo stroja odišlo, ako u väčšiny, bol zadný plastový blatníček. Ako povedal jeden môj známy, čo tam nemá byť, to odpadne 🙂
Džokej Miňonka, ktorý sedlal tohto koňa (bez urážky – Miňonka, prosím, nepatrí medzi offroadové hviezdy motocyklového športu, tak ako ani jeden z nás). Musím ale povedať, úprimne, že zvládal veľmi slušne jazdiť, miestami som mu nestíhal, na povrchoch, ktoré nemožno vôbec považovať za jednoduché. Mokré, s kašovitou zmesou blata na povrchu. Myslím si, že rozmer, priemer kolies a konštrukcia podvozku zohrali značnú rolu v bezpečnosti a plynulosti jeho jazdy na týchto úsekoch. Priznám sa, že som bol veľmi prekvapený aký cestovateľský výkon podávala táto dvojica. Použitím už vyššie spomínaných náplní do agregátu sme docielili viac než o polovicu zníženú spotrebu motorového oleja. Holý fakt, žiadna reklama! Spotreba paliva absolútne bežná pre tento typ motora, žiadna anomália na obzore. Záverom, Nemčúri vyvinuli skvelú cestovateľskú motorku, ktorá podľa môjho skromného názoru zastáva popredné miesta v rebríčkoch cestovateľských motoriek. V skratke a jednoducho, bez poruchy, bez závad. S chladom a konzervou typickým pre túto značku preplávala celým Ruskom bez zaváhania. Za mňa jednoznačne palec hore páni z Nemecka a taktiež palec hore aj vodičovi!
Africa TWIN CRF 1000 L DCT automat r.v. 2017, ktorú sedlal Paťo, Heker našej výpravy, bola pre mňa asi najväčším prekvapením. Postup bol rovnaký, ako pri všetkých koňoch tejto výpravy, pred výjazdom riadne odservisované. DCT, automatická prevodovka na motorke, niečo čo vo mne vyvoláva odpor, stratu identity, stratu podstaty a radosti z motorkovania sa. Paťo si vybral svojho Avatara a postupom času a kilometrov sa s ním veľmi slušne zžil, prepojili sa a naučili sa spolu fungovať. DCT prevodovka je tupá, pomalá, dlho jej trvá, kým pochopí čo jazdec chce a potrebuje. Skvelá na pojazdenie, vyprdenie sa. Našťastie páni z krajiny vychádzajúceho slnka mysleli aj na tých, ktorí chcú a potrebujú jazdiť svižnejšie. Pomocou manuálneho radenia si Paťo už vopred naklikal prevod a čakal na vhodný okamžik na predbiehanie. Naučil sa to a bolo vidieť, že ho to aj začalo baviť. Takže áno, aj s DCT sa dá nie len voziť, ale aj jazdiť, Paťo je toho žijúcim dôkazom. Ale prečo nemá DCT verzia už tempomat, tomu už vôbec nerozumiem. Ešte stále používajú lanko na plyne, tak asi preto. Veľké prekvapenia pre mňa bola spotreba paliva. Pri rýchlosti do cca 120 km/h to bolo veľmi príjemné, niečo pod 5 litrov. Pri cca 19 litrovej nádrži boli naše dojazdy, okrem tankeru z nemecka, skoro identické. Prekvapenie nastalo v momente, keď sme cestovnú rýchlosť prehupli cez 140 km/h a viac. Spotreba narástla cca o 1,5 až 2 litre! Tento fakt mi už po našom návrate potvrdil aj ďalší užívateľ tejto značky. O nič samozrejme nejde, nieje to žiadna vada, vychádza to z konštrukcie, sily agregátu. Chceš jazdiť, tak ma nakŕm prosím.
Ďalšie prekvapenie prišlo v podobe podvozku na tomto cestovnom „endure“. To, že vykrvácali predné tlmiče nepovažujem za chybu alebo problém. To sa mohlo stať komukoľvek z nás, cesta bola náročná. Môj údiv a sklamanie spôsobila tvrdosť pružín na predných tlmičoch, ako aj na zadnom. Predpätie pružín dotiahnuté naplno a Hondička sa neustále hojdala ako na mori. Netuším či páni z Japonska, možno aj dámy, nerátali s tým, že by si človek išiel zajazdiť trochu ďalej, mimo asfalt a nedaj Boh aj naložený, nabalený na ďalekú cestu. V skratke, podvozok nedostačujúci, mäkký. Trend cestovných endúr rastie z roka na rok, ale nejak nám nerastú jazdci. O tom ale možno niekedy inokedy a hlavne niekde inde. Moje skromné doporučenie, siahnite na podvozok na svojom stroji, investujte skôr do neho než do kadejakých zbytočných krytiek, chráničiek a iných somarín. Investícia do podvozku sa vám vráti v podobe radosti a hlavne bezpečnosti. Odmysliac si ten mäkký sériový podvozok, tak je to skvelá, typicky japonsky spoľahlivá cestovateľská motorka. Aj ona to so svojím pilotom prešla bez defektu a väčších technických problémov.
KTM ADVENTURE 1190 R, obe, r.v. 2014. Hmm, toto bude oriešok, kedže obaja, aj Hojgi, sme KTM ORANGE pozitívni. Opäť oba stroje poriadne odservisované. 150 koní výkonu pod zadkom, bleskurýchle reagujúc na zvrtnutie šulca plynu. Veľký benefit pri predbiehaní, kto neskúsil, neuverí. Ale cestovali sme, nie pretekali. Rozmerom kolies sme totožní s Afrikou. 21″ koleso vpredu nieje zrovna to pravé orechové na asfaltové cestovanie. Vráti vám to ale na nespevnenom povrchu a o teréne ani nehovorím, všetko je otázka zvyku. Obaja sme pred touto cestou siahli na predné tlmiče. Tvrdšie predné pružiny ako aj výmena prietokového ventilu, dosiahnutá zmena charakteristiky tlmenia. Taktiež výmena oleja v predných teleskopoch. Osadené návlekové pančuchy, neoprény, na klzáky predných vidiel. Zmena charakteru tlmenia radikálne zlepšená a bezproblémová funkčnosť na celej ceste.
Všetci štyria sme obuli pneumatiky Continental TKC 70. Za mňa absolútne skvelá guma či už za sucha alebo za mokra. Jazdené až na hranu, a pri výmene za offroadové pneu po 10 000 km dokážem smelo tvrdiť, že predok by ešte zvládol minimálne 5000 km a zadok na mojej tak cca 2000 km. Myslím, že všetci zdieľame tento názor, skvelé pneumatiky. U KTMky sa často v „odborných“ kuloároch vyčíta nadmerná teplota v oblasti pánskeho rozkroku, resp. zadného valca. Áno, je to citeľné, ja osobne jej to ale za tie emócie, čo mi dáva, s láskou odpustím. Veľmi som ocenil možnosť nastavovania zmeny, útlmu, ako aj odskoku na predných teleskopoch počas jazdy. Pár klikov do plusu alebo do mínusu neskutočne menilo charakteristiku tlmenia na roletách. Tak isto sme priebežne upravovali nastavenia zadného tlmiča, no nie už za jazdy. Toto KTM ponúka už v základe, v štandarde z fabriky. V skratke, zhrnuté a podčiarknuté, podvozok je plne manuálne nastaviteľný, predok aj zadok.
Hojgiho KTMka, Barbora, prešla cestu bez jediného technického zaváhania. Vedeli sme približne do akých klimatických podmienok ideme, preto na Barbore prebehla úprava nasávania vzduchu. Fabrický airbox bol kompletne odstránený a nahradený aftermarketovým, otvoreným saním. Ukázalo sa to ako absolútne najlepšie riešenie, bezstarostné, a hlavne totálne bezpečné pre veľkoobjemový motor akým 1190 disponuje. Motorka by to absolvovala samozrejme aj so štandardným vzduchovým filtrom, ale na poslednom úseku dlhom cca 3000 km by bolo potrebné meniť vzduchový filter hneď niekoľkokrát. Prístup k nemu nieje bohužiaľ jednoduchý, v porovnaní s nemeckým bávom. Ďalším dôvodom je zmena charakteru motora. Po nasadení takéhoto filtra motor dostáva do seba vzduch omnoho jednoduchšie, hladšie a v spodných, malých otáčkach sa správa príjemnejšie. Ale hlavne je zabezpečená dokonalá filtrácia. Takýto filter sa vyperie, namastí a je opäť použiteľný. Ja som použil novinku, penový filter do pôvodného airboxu. Ani zďaleka tak kvalitná filtrácia nasávaného vzduchu, ako v prvom prípade. Moja motorka začala postupne vykazovať technické problémy.
Ako prvé sa objavilo zatečenie prístrojovky, netuším kade, zistíme. Voda v elektronike odstavila všetky bezpečnostné systémy od ABS, cez trakciu, zmenu jazdných režimov, snímače všetkých druhov a typov. Posledných 2500 km som si užil „pure“ motorkovanie, bez akýchkoľvek systémov dnešnej modernej doby. Brzdil som opatrnejšie, skôr a s plynom ako s novou frajerkou. Nemal som snímače tlaku v pneu a aj bez nich som dokázal vycítiť, kedy mám defekt. Dnes vravím, že som za túto skúsenosť vďačný. Viac som sa naučil stroj (svojho Avatara) cítiť a vnímať. 125 km pred cieľom, niekde na Tinkovskej trase v horách, som nemohol v jeden moment absolútne stlačiť spojku. O 45 km ďalej som prišiel o zadný valec, respektíve o jeho vačky. Hojgiho Barbora nás dotiahla do vytúženého cieľa. Ďakujeme im obom. Príčinou problémov bola povolená matica spojkového koša, ktorá umožnila pohyb koša a následné rozpojenie náhonu olejového čerpadla. V skratke povedané, jedna KTM-ka, Barbora, prišla do cieľa nie ľahkej etapy bez jediného zaváhania, druhá nie. Hm, sú to len stroje! Ale urobili sme maximum preto, aby to bol bezproblémový priebeh. Hold, niektoré veci sú medzi nebom a zemou, neovplyvniteľné. My sme si defekty rozdelili spravodlivým pomerom, 3:3. Na posledných 3000 km našej cesty sme opäť všetci obúvali rovnaké pneu, SHINKO E804/805. Výborná guma na tvrdý, kamenistý povrch, podľa mňa úplne na hovno do mäkkého/blata. Ale jazdili sme s tým, čo sme mali. Je veľký rozdiel, ako je rozložený dezén na pneumatike so šírkou 110, ako na 90-ke. Radikálne sa mení hustota vzorky, čo má následne vplyv na jazdné vlastnosti. Ďalej je to už len o jazdcovi.
Za tých osem rokov v brandži silne motorkárskej, za tých niekoľko stoviek spokojných aj nervných zákazníkov, sa čím ďalej tým viac utvrdzujem v tom, že Avatar je obrazom a zrkadlom svojho pilota. Motorka, typ, model, značka, je tak trochu zrkadlom majiteľovej duše, povahy, osobnosti, jeho samého. A ktorá moto je teda tá najlepšia? No predsa tá VAŠA!
Krásny deň, priatelia 🙂