Milan Dzilsky: Enduro training BMW Park Hechlingen

O školách šmyku a tréningoch na motorkách sme už písali. Avšak čert nikdy nespí a rovnako nespia ani moje pokusy poskúšať sa vždy o niečo nové. Ideálne spôsobom, ktorý nezruinuje moje rozpočty (napríklad neplánovanou potrebou opravy mojej zbytočne oplieskanej motorky).

enduro-park-bmw

Najmä po osobnom stretnutí so Števom Svitkom na firemných hrách v marci 2015, kde bol ambasádorom hier, ktorý ešte viac nakopol môj záujem a potrebu vyskúšať aj jazdu s motorkou po iných ako asfaltových cestách. Debaty o rôznych školách v blízkom okolí ma však nejako špeciálne nenadchli a ako vždy náhodou, som sa dostal k dedinke Hechlingen v Nemecku, kde v jej blízkom okolí majú taký nejaký BMW Enduro Park Training Center.

08_enduro-park

Po preštudovaní si ich stránky a zistení si vzdialenosti od Bratislavy došlo k mentálnemu nastaveniu mysle. Toto rozhodne treba vyskúšať. Vzhľadom na vzdialenosť treba zobrať rovno dvojdňový tréning a dúfať, že si to poriadne užijeme. Prvýkrát zažijem, čo je to mať motorku obutú na enduro gumách. Tak sme začali riešiť enduro zážitok na ich 27 hektároch. Očakávania sú veľké. Už po prečítaní si ich webu a inštrukcií je badať nemeckú precíznosť.

snimka-obrazovky-2016-11-27-o-11-18-44

Ubytovanie v lokálnom hoteli Forellenhof sme brali ako súčasť uceleného zážitku. Výhodou môže byť aj to, že sa tam bude diať aj spoločná večera po prvom dni tréningu (ktorá je súčasťou tréningového balíka). Rozhodnutie ísť autom tam aj späť a na mieste si požičať motorku z enduro parku je rozumné a praktické rozhodnutie. Dôvodom je napríklad rýchlejší a pohodlnejší presun autom. Ideme tam po diaľnici, keďže v našom prípade nebol čas na zážitkovú moto jazdu krajinou. Ďalším dôvodom sú potenciálne pády, zranenia a potenciálna oprava vlastnej motorky. Z Bratislavy vyrážame v porovnaní s plánom neskôr a na hotel prichádzame až okolo 21:30 (pondelok je voľný deň a kuchyňa nevarí, pripravte sa preto na túto situáciu – pivo však predajú, aj keď len fľaškové). Ideme rovno spať (po tých dvoch pivách). Ráno sa budíme a balíme si veci na tréning. Nevieme presne ako to celé bude prebiehať, čo si zobrať so sebou a do čoho sa obliecť.

01_enduro-park

Nakoniec je vonku celkom teplo a tak chladiace termo prádlo je vcelku dobrý výber. Ďalej rukavice, odporúčajú sa enduro čižmy (ale dá sa aj v akýchkoľvek pevných moto čižmách). Enduro čižmy odporúčajú pre prípad padnutia motorky na členok, čo iste chápete, že môže byť veľký rozdiel. Na bezpečnosť si tu naozaj potrpia a je prvoradá vo všetkom.

Prvotná inštruktáž prebieha v nemčine, pre skupinku 3 účastníkov (aj mňa) to prekladá náš tréner do angličtiny. Nakoniec zisťujem, že by som to pochopil aj v nemčine. Nič až tak komplikované. Ideme sa prezliecť, zázemie je na dobrej úrovni, žiadne unimobunky. Prezliekáreň, sprchy, toalety (uteráky si zoberte však svoje). Čaje, káva, džúsy, voda a snacky dostupné počas celého dňa. Je úplne bežné a aj požadované, že ak niekto cíti smäd počas tréningu, aby sa odpojil a išiel sa napiť.  Dehydratácia môže byť nepríjemným nepriateľom. Okrem toho sa robia aj pravidelné občerstvovacie prestávky.

07_enduro-park

Preberanie motoriek je svojím sposôbom zážitok. Idete k radu zaparkovaných motoriek. Každá označená menom jazdca. Vyzerá to famózne a spraví to pekný dojem. Zoznamovanie sa s motorkami a hlavne trénermi ide potom relatívne rýchlo. Tréner si nás kus poobzerá ako jazdíme, zopár zahrievacích cvikov na motorke. Jazda v rôznych polohách a prekračovanie zo strany na stranu za jazdy. Ja som z toho mal na začiatku rešpekt, ale cvik robí majstra. Zrazu si človek proste zvykne a začne to robiť nejako ľahšie.

03_bmw-enduro-park

Potom ideme k prvému nácviku. Tréner nám postupne vysvetľuje techniku výjazdov/zjazdov a následne sa prechádza k jazdeniu. Opravuje chyby – náprava polohy tela, dáva rady k prenášaniu ťažiska, atď. Dva dni jázd po enduro parku znamená jazdiť po šotoline, blate, piesku, kameňoch či štrku. Proste vyskúšate si všetko. Aj jazdu pomedzi stromy, cez korene stromov a všelijaké iné pochúťky. Tréner dáva rady ako postaviť motorku po páde, kedy môžete skončiť v rôznych polohách.  Tých pádov sa tam dá zažiť dosť (aj keď Slováci patrili naozaj medzi najšikovnejších a na konci aj najrýchlejších jazdcov).

10_bmw-enduro-park

Najväčším zážitkom boli aj zjazdy po strmých svahoch. Keď som sa na svah postavil bez motorky, neveril som,  že sa to dá zísť pešo a už vôbec nie na motorke. Ale keďže išiel tréner prvý, rozhodol som sa ho jednoducho nasledovať. S presvedčením, že ak to dá on, musíme predsa každý. Prvý krát je ten pocit na nezaplatenie, ako vám motorka zmizne pod rukami a zadkom a vy sa v podstate ocitnete za ňou. Detto výjazdy, pred ktorými je jedna z inštrukcií: ak to nevyjdete a začnete padať, nesnažte sa motorku silou mocou držať. Ak máte pocit, že to neustojíte, uskočte a nechajte ju padnúť (s požičanou motorkou sa táto rada prijíma akosi ľahšie). Samozrejme, že nik nespadol. To len tá nemecká dôslednosť a snaha pripraviť nás na všetky alternatívy.

11_bmw-enduro-park

Všetko prebieha v absolútnom kľude, tréner je nadmieru trpezlivý. Nikdy nebudete mať pocit, že niečo kazíte alebo niekoho zdržujete. Rodinná a pohodová atmosféra, ktorá trvá aj počas večere. S trénermi sa dobre debatuje o všetkom. Majú pojazdené rôzne motorky a značky. Vedia poradiť aj cesty na tripy. Sami ich organizujú a ponúkajú. Na môj štýl sú však až veľmi detailne zorganizované a bohužiaľ sú v cenách, ktoré nepovažujem zrovna za priateľské pre obyvateľov časti Európy, v ktorej žijeme my.

12_bmw-enduro-park

Druhý deň ráno sa pokračuje, už bez briefingu. Zato rozcvičkou, akú sme zvykli mávať pred telesnou výchovou (k dokonalosti mi chýbali len červené trenky a biele tielko). Ale pustili k tomu aspoň peknú hudbu. Následuje opäť zahrievacia jazda na motorkách v kruhu, s cvičením na motorke.

Highlightmi dňa sú prejazdy hlbokým pieskom a panic breaking s vypnutým asistentom trakcie a bez ABS. Vysvetlili nám “enduro pro” režim a vyskúšali sme si ho pri jazde. Tesne pred cvičením panic breakingu nájdem na moto malú chybu krásy. Po jednom prejazde vodnej prekážky, ktorá je takou malou zákrutou a kde som si z motorky pekne vystúpil, som zistil, že som ohol a nalomil nožnú brzdu. Spomínal som niekde, že sme nejako zásadne nepadli? Tak toto naozaj po tej vodnej prekážke ani nemožno nazvať pádom. Ona bola naozaj hlboká a dalo sa z moto pekne vystúpiť. Motorka si ľaha na bok a ani motor jej nezhasol,  keďže jej nadvihlo zadné koleso a točilo sa ďalej. Tak som si ju len zobral, zaspojkoval, postavil ju a išiel ďalej. Toto predsa nemožno nazvať pádom 🙂

13_bmw-enduro-park

Na brzdu som upozornil trénera. Išli sme pred garáž, kde už čakal mechanik. Na počkanie vymenil brzdu. Počas výmeny sme dostali inštrukcie na panic breaking a jazdili ďalej. Pri mojom namietaní, že výmena nie je potrebnám mi bolo vysvetlené,  že potrebná je, nakoľko pri panic breaking musím na ňu tlačiť maximálnou silou a tréner nechce riskovať jej ulomenie a môj pád. Myslím, že súhlasíte, že len táto drobnosť stojí za požičanie si moto z ich garáže.

Tréningový deň vrcholí poobede záverečnou jazdou po blízkom okolí enduro parku, po poľných cestách a cez lesy. Ide sa v skupine a tu sme sa dokázali trénera naozaj držať len my, štyria Slováci. Musím však priznať, že sme ho k tomu kus vyhecovali. A on teda na naše naliehanie pridal a nejazdili sme konečne iba ako paničky. Zbytok skupiny sme často čakali. Až tréner skonštatoval “Slovaks fucked up all the west europeans”.

06_enduro-park

Tréning sa končí okolo 16:00. Zaparkujete motorku za garáž/depo. Mne ako fanúšikovi BMW sa naskytol krásny pohľad na kopu GS-iek zašmudlaných po dvojdňovom jazdení. Do hodiny sa dá osprchovať, zbaliť si veci a vyraziť späť domov na cestu cca 600 km do Bratislavy. Za menej ako 6 hodín sme boli doma.  Spokojne zničený a plný nových zážitkov. A v hlave z toho v našich hlavách zkvitli plány na rok 2017 a enduro prejazdy v rumunských horách.

Väčšina fotografií bola nasnímaná smartfónom Sony Xperia X.