Island – cestovateľský fetiš

“Aj keď je to už pár rokov, čo som mala možnosť prežiť pár mesiacov na Islande, presne si pamätám ten pocit, keď som prvýkrát vyšla z letiskovej haly v Keflavíku. Bolo asi pol štvrtej poobede, januárová zima, navôkol tma, a tá príroda bez jediného stromu…”, píše Eva Gendiarová.

Cestou do hlavného mesta som toho veľa nevidela. Vedela som, že Island má len okolo 300 000 obyvateľov, no za 45 minút jazdy som neuvidela žiadny dom, žiadny strom, žiadnu krajnicu, len samý štrk namiesto nej. Až neskôr som pochopila, prečo to tak je. Veď načo by ju aj islandskí cestári spevňovali, keď sa u nich zem trasie prakticky každý druhý deň. 🙂

Reykjavík – malé veľké mesto

Najsevernejšie hlavné mesto sveta som si rýchlo zamilovala. Ulice starého centra žiarili typickou farebnosťou a čistotou pre škandinávske krajiny. A vôkol krásny tmavomodrý oceán. Romantika na požiadanie. Väčšinu roka však pri mínusových teplotách.

Viac ako tretina islandskej populácie pôsobí práve v hlavnom meste, kde to žije nielen cez deň ale najmä cez víkend v nočných hodinách. Ak máte radi zábavu, zamierte na populárnu ulicu Laugavegur, kde nájdete nespočetné množstvo podnikov. Ale nachystajte si aj svoju peňaženku, za pivo tu dáte v bare o 100 % viac ako u nás. Napriek tomu, Islanďania mávajú časté pletky s alkoholom, hoci ho dostať iba v špecializovaných obchodoch v špeciálnych hodinách a za nekresťanské peniaze. 🙂

Najkrajší je Reykjavík aj tak cez deň, a to z vtáčej perspektívy, vie o tom katedrála Hallgrímskirkja a reštauračná rozhladňa Perlan.

Akureyri – najmenej obývaná metropola severu

Ani nie 20-tisícové mesto zažíva nápor pri letnej rovnodennosti. Slnko tam vraj sadne na oceán a nezapadne, začne opäť stúpať nahor. Toto krásne divadlo som bohužiaľ nezažila na vlastnej koži, ale za to mi bolo súdené vidieť polárnu žiaru. A boli zimomriavky… 🙂 A nehanbím sa za to – veď aj krutí a nebojácni Vikingovia sa jej kedysi strachovali.

Ak sa vydáte krajinou smerom na východ, veľa toho nestretnete, vynímkou su divé či domestikované zvieratá a turisti. Oblasti sú najredšie osídlené práve na východnej časti ostrova. Pravda, v centrálnej časti ostrova nestretnete ani ľudskú nohu, pretože je neobývaná a existuje tam veľa miest, kde tá ľudská noha naozaj nikdy nevkročila. Až tu skutočne pochopíte, aké to je, ocitnúť sa uprostred ničoho, a predsa sa do tejto krajiny zamilujete. Letecká obhliadka najrozhľahlejšieho európskeho ľadovca Vatnajökull preto patrí k mojim top islandským zážitkom vôbec.

Golden circle

Povinnou turistickou trasou je Zlatý okruh, je to v podstate celodenný výlet, ak vyrazíte autom z Reykjavíku. Island sa preslávil gejzírmi, ktorým dal meno. Najväčí je Geysir, ktorý je v súčasnosti už málo aktívny, avšak jeho menší braček Strókkur vám určite vyrazí dych, keď sa ukáže v plnej sile. Gejzíry patria spolu s najstarším parlamentom sveta (Alþing) a s najmohutnejším vodopádom krajiny (Gullfoss) medzi najnavštevovanejšie atrakcie krajiny vôbec. Kto má takúto plnku rád, nech zájde do verejných kúpeľov v Reykjavíku. Vírivky milujú aj domáci islanďania, kde dokážu bez problémov vybaviť aj obchodné stretnutia. Domáci sú totiž workoholici, pracovný týždeň bývajú z pravidla zavretý v práci „od nevidím do nevidím.“ Ale keď príde víkend, nekončí to vírivkou… 🙂

Kulinárske špeciality

Islandská kuchyňa vychádza z vikingských tradícii, je naozaj odstrašujúca. Delikatesy ako baranie semenníky, polievka s ovčou hlavou, či plesnivý žralok odradia už len pri tých názvoch. Ale ten losos, chutí lahodne aj keď ho kúpite v obchode a ten túnfiskur (islandský tuniak v konzerve) za babku, či populárny skyr (mix jogurtu a tvarohu), alebo domáca čokoláda – to je teda delikatesa. Z alkoholu silno odporúčam Brennivín – ale len keď nemáte niekoho radi. 🙂

Eyjafjallajökkull (čítaj ejjafjachtlajokutl), gejzíry, hádzaná, dnes už aj futbal, krach bánk, kosatky – veľa vecí preslávilo najredšie osídlenú krajinu Európy a azda najfotogenickejšiu krajinu sveta. Za pár mesiacov, čo som tu žila sa mi hlboko vryla nielen do pamäti, ale aj do srdca. Pochopila som, prečo je islandská hudba taká tichá (Sigur rós), alebo naopak taká ukričaná (Björk), proste nič medzi. Prečo je tu zbytočné nosiť dáždnik (lebo prší vždy horizontálne), prečo je prírodné bohatstvo viac ako lukratívny automobilový priemysel (lebo šetrí, zarába a neznečisťuje životné prostredie), prečo si domáci nesiakajú nos (lebo sa ušetria lesy, keď to vtiahnu naspäť), prečo sa islandský jazyk nemenil už 1000 rokov (lebo by inak sa školopovinné decká zbavili povinného čítania vikingských ság) a prečo sú každému islanďania, priami potomkovia neľútostných vikingov, takí sympatickí. Sú malý národ, majú málo slnka, drsnú krajinu, drsný život, drahý alkohol, no aj tak sa na vás usmievajú… 🙂