Recenzia: ako sa fotí šport s poriadnym objektívom? (Canon EF 70-300mm f/4-5.6L IS USM)

Nedávno som písal o našich skúsenostiach s poloprofesionálnou zrkadlovkou, ktorou sme sa vyzbrojili na cesty. A keďže nemám ďaleko k športu, chcel som vyskúšať, aké je to stáť na mieste vyhradenom pre športových fotografov. HC Slovan hral začiatkom marca svoj posledný zápas sezóny 2017/2018 v KHL, takže ideálna príležitosť. Avšak s našim cestovateľským objektívom (EF 24-70 mm f/4) by som ďaleko nepochodil, našťastie mi ochotní chalani z Canonu zapožičali súrodenca, ktorý na 70 mm iba začína. Natešený som sa vybral na zápas, aby som okúsil, že práca fotografa za plexisklom nie je med lýzať.

Efektívny rozsah ohniskovej vzdialenosti 70-300 mm umožňuje pohodlne zachytiť akciu pri hokeji od spoza brány až po červenú čiaru.

Keďže nie som profesionálny fotograf, pred zápasom som sa vrhol na všetky možné články, odporúčania a tipy o športovej fotografii. Nenechal som si ujsť ani príležitosť odkonzultovať čo najlepšie nastavenia foťáku so športovým fotografom Pavlom Uhrínom, ktorý sa na túto oblasť špecializuje už dlhé roky. Najviac som sa obával osvetlenia na štadióne, ale Palo mal pravdu – Slovan je dobre a rovnomerne osvetlený, čo mi umožnilo nastaviť expozíciu tesne pred zápasom a potom sa sústrediť na akciu. Takže čistý manuál, miestami som skúšal aj režim dynamickej scény (ktorý Canon EOS 6D Mark II ponúka), ale hneď som sa vrátil k manuálu. Výsledkom (polo)automatiky bola často podexpozícia, keďže práve pri ľadovom hokeji je veľa bielej a presvetlenej plochy kvôli samotnému ľadu. Vyváženie bielej som trocha odvážnejšie nechal na automatiku, aj keď to niektorí odborníci vysoko neodporúčajú. Nepovažujem to za najhoršie rozhodnutie, možno by som vyskúšal nastaviť bielu na čistom ľade po prejdení rolby.

Osobne sa mi páči odlesk na ochrannom skle a výrazný bokeh aj pri nie najnižšom clonovom čísle. (clonové číslo F/5.6, čas expozície 1/640 s, ISO 3200, ohnisková vzdialenosť 300 mm)

Pri najnižšom clonovom čísle (f/4) bol dobrý čas na zachytenie akcie 1/640 s, miestami som sa pohrával s 1/800 s, ISO sa pohybovalo od 3200 do 5000.  A presne v tomto poradí aj osobne odporúčam nastavovať foťák pri športe – najnižšia clona, potom čas podľa druhu športu a potom ISO prispôsobiť, až kým nebudete spokojný so svetelnosťou záberu. Testovaný objektív ponúkal dve úrovne stabilizácie obrazu, ale pri takomto dynamickejšom športe nemá reálny vplyv na výslednú fotku, preto aj mnohí zahraniční fotografii odporúčajú stabilizáciu úplne vypnúť. Ostrenie som zvolil kontinuálne (stredových 9 bodov, snažil som sa ostriť najmä na tváre hokejistov), manuálne ostrenie pri dynamickejších športoch je takmer nemožné, ak neviete presne, ako sa bude akcia na ihrisku vyvíjať (napr. ak pri volejbale viete, že lopta po nahrávke bude pri ľahšom podaní na 90% smerovať do zóny 3 pod sieťou, môžete si predostriť a cvakať).

Čím vyššiu rýchlosť snímania ponúka váš foťák, tým sa zvyšuje šanca na zachytenei akcie – v tomto prípade sneh prskajúci od korčulí. (clonové číslo F/4, čas expozície 1/500 s, ISO 1600, ohnisková vzdialenosť 90 mm)

Testovaný objektív je súčasťou L série objektívov Canon (odolný voči prachu a vlhkosti). Je poriadne robustný a aj slušne ťažký, v tretej tretine zápasu som si už necítil palec 🙂 Avšak pocit poriadnej techniky v rukách je na nezaplatenie. Minimálna zaostrovacia vzdialenosť objektívu je 1,2 m, čo pri fotení spoza plexiskla alebo boku striedačky nebol najmenší problém. Efektívny rozsah ohniskovej vzdialenosti 70-300 mm umožňuje pohodlne zachytiť akciu od spoza brány až po červenú čiaru. V zásade sa dá využiť aj na dlhšie vzdialenosti, ale cez plexisklo sa mi na dlhšiu vzdialenosť ani za svet nepodarilo vytvoriť fotku, s ktorej ostrosťou by som bol naozaj spokojný. Práve plexisklo bolo mojim najväčším nepriateľom na zápase – treba fotiť čo najviac kolmo na samotné sklo a všetky tie šmuhy, mastnoty a nečistosty sa často dostanú do záberu. Zároveň plexisklo mení dopadajúce svetlo na čip.

Ideálne si vyvážiť bielu na čerstvo “umytom” ľade ešte pred rozvičkou. (clonové číslo F/4, čas expozície 1/640, ISO 200, ohnisková vzdiaelnosť 76 mm)

Premenlivej clony objektívu (f/4 pri 70 mm až po f/5.6 pri 300 mm) som sa trocha obával, ale nakoniec som si ju vôbec nemusel všímať, nijak výrazne neovplyvnila kvalitu obrazu. Práve z ostrosti a kresby fotiek som bol nadšený, z môjho subjektívneho hľadiska sa už približuje k objektívom s pevným ihniskom. Ak by som si mal vybrať medzi ľahším objektívom s mierne horšou kresbou alebo takýmto poriadnejším objektívom, ktorý však už v rukách cítiť, ale môžete sa pri ňom tešiť na vynikajúcu kvalitu záberov – radšej by som sa vydal smerom kvality. Rozsah ohniskovej vzdialenosti považujem za perfektný na najrôznejšie zameranie. So 70-kou viete fotiť aj každodenné zábery (samozrejme s fyzickými obmedzeniami v interiéri) a často sa za univerzálny teleobjektív považuje už model 70-200 mm. Ale musím povedať, že tých zvyšných 100 mm pridaných do ohniskovej vzdialenosti umožňuje komfortne fotiť aj zábery, ktoré by ste inak museli digitálne vyrezávať v postprocese a strácať tak na kvalite. Tu je dostupná plná kvalita aj na poriadne veľkú vzdialenosť. Výborne si jeho využitie viem predstaviť aj na cestách pri návšteve.

Emócie sú pri mňa pri športe to najcennejšie. Zároveň som bol nadšený ostrosťou a kresbou aj pri prizoomovaní. (clonové číslo F/4.5, čas expozície 1/250 s, ISO 5000, ohnisková vzdialenosť 104 mm)

Pre mňa najdôležitejšie poznatky z fotenia hokeja:

  • rýchle kontinuálne preostrovanie objektívu pri športe je nutný základ
  • počet snímkov za sekundu ako parameter fotoaparátu – výrazne zvýši šancu na zachytenie toho správneho momentu pri dynamickejšom športe (na zápase som fotil s Canon EOS 6D Mark II so 6,5 snímkami za sekundu, čo mi prišlo tak akurát)
  • dokonale poznať hardvérové tlačidlá na fotoaparáte a vedieť si rýchlo nastaviť, čo potrebujem, výrazne ušetrí čas a môžem sa tak viac sústrediť na akciu na ihrisku
  • z 1600 záberov som bol vo výsledku spokojný s 26-timi snímkami – celú fotogalériu v plnej vyexportovanej kvalite si môžete pozrieť v albume na Iriste.
  • bez teleobjektívu s rozumnou svetelnosťou by som toho veľa nenafotil
  • asi si zakúpim powerball na trénovanie svalov na zápästí a tiež sa lepšie obujem 🙂

Aj pri najväčšom priblížení dokázal objektív pekne “odpichnúť” zaostrený objekt od pozadia. (clonové číslo F/5.6, čas expozície 1/640 s, ISO 4000, ohnisková vzdialenosť 300 mm)

Zhodnotenie na záver

Canon EF 70-300 mm f/4-5,6L IS USM považujem univerzálny telefotografický objektív, s ktorým poľahky odfotíte aj akčnejšie športy. Spokojne by som ho zobral aj na cesty, ale vyššia hmotnosť by mi asi trocha prekážala. Na druhej strane, pri jeho robustnosti a spracovaní by som sa nemusel obávať jeho poškodenia v nie práve ideálnych podmienkach.