Zuzana Sepešiová a Ivan – dvaja mladí Slováci, ktorí pracujú druhým rokom na výletnej lodi. Ako vyzerá život krupiéra v plávajúcom hoteli? Čo sa z toho dá vyťažiť, ak máte radi cestovanie? A koľko hodín do mesiaca pracujú? Zuzana s Ivanom nám napísali o ich živote krupiérov.
Na úvod sa predstavíme. Volám sa Zuzana, som z Košíc a mám 28 rokov. Prácu krupiérky som začala po vysokej škole asi mesačným kurzom a od januára 2013 som začala pracovať v košickom kasíne. Po takmer dvoch rokoch tejto praxe som si zmyslela, že ešte chcem cestovať a tak teraz je to už vyše roka, čo som na lodi.
Ivan tiež Košičan, má 26 a ako krupiér pracoval v kasíne o rok dlhšie. Naše kroky viedli cez spoločnosť Carnival, ktorá má na starosti kasína pre viaceré „cruise lines“ a podporuje „couple policy“, keďže naša podmienka bola ísť spolu. Sama by som pravdepodobne nešla alebo nevydržala. Vymyslel to Ivan, ale keďže som počas vysokej školy už trocha cestovala, nemusel ma presviedčať. Platovo to pre nás nie je až také zaujímavé, no nešli sme sem zarábať a šetriť, takže si toto cestovanie chceme čo najviac užívať. Práca v kasíne na lodi je o niečo iná, ale o tom za chvíľu 🙂
Náš prvý kontrakt bol pre americkú Princess Cruises, na lodi strednej veľkosti Island Princess so zhruba 2100 pasažiermi a asi 800 členmi posádky. Svojimi rozmermi sa zmestí do Panamského prieplavu. Všetko to začalo v Benátkach 22.5.2015, kde sme sa nalodili. A to bol náš home port na najbližší polrok. Mali sme veľké šťastie – hneď po príchode nás privítala osobne asistentka manažérky kasína…. Slovenka Katka:) Bolo to krásne prekvapenie a veľmi nám to uľahčilo začiatky a prve oťukávanie sa na lodi a so samotným životom na lodi. Na tejto lodi sme sa zišli celkom pekná československá „mafia“, čo zhodnotili Katka a český supervízor Martin, plus k nám pribudla Češka Petra ako manažérka kasy. Oni sú na lodiach viac ako 10 rokov. Spolu s poľskou manažérkou nám zo začiatku ukazovali prístavy a čo ako chodí.
Naša polročná plavba bola po stredozemnom mori, stále dvojtýždňové plavby sem a tam. Všetky hlavné a turistami nabité miesta sme prešli niekoľkokrát. Naša plavba začínala v Benátkach, cez Istanbul, grécky ostrov Mykonos a aténsky prístav Piraeus do talianskeho Neapolu, Civitavecchia, čo je prístav pre Rím a Livorno prístav pre Florenciu a Pisu. Odtiaľ do francúzskeho Toulonu, z ktorého sme išli až do Marseille a plavba sa končila v úžasnej Barcelone. Cestou späť sme mali extra turecký prístav, no už na ázijskej strane – Kusadasi – odkiaľ sa dá napr. navštíviť Efezus. Prípadne ak sme kvoli nepokojom vynechali Istanbul, tak sme išli na grécky ostrov Santorini, tzn. Atlantída a pri plavbe do Ameriky cez Atlantik sme mali znova nove prístavy ako Dubrovník, Ponta Delgada. Pamiatky ako Pompeje a ďalšie talianske ostrovy sme navštívili niekoľkokrát, rovnako Vatikán a rímske Koloseum. Fotiek máme nespočetné množstvo a veľmi tazko sa vyberá, nehovoriac o spomienkach a zážitkoch. Ochutnali sme všemožné jedlá a kuchyne, no najviac zo všetkého nám chýba kyslá kapusta 🙂
Za týchto 6 mesiacov sme mali vždy prvý a posledný deň plavby prenocovanie v Benátkach a tam nás prišli navštíviť moje dve kamarátky a rodičia a o mesiac neskôr aj bývali kolegovia Samozrejme boli uchvatení loďou, v podstate sme im ukázali všetko, keďže ako krupiéri máme „deck privileges“ – to znamená, že sa môžme stravovať v pasažierskom bufete a v podstate cez voľno sa pohybovať v pasažierskych priestoroch a využívať ich. Samozrejme obľúbené a nenávidené „passengers first“ musí fungovať. Sú rôzne pozície a podľa toho sú aj pridelené privilégiá. Kasíno a obchody sú vždy v prístavoch zavreté, všetko je tax free, takže otvárame po vyplávaní, teda až v medzinárodných vodách. Ideálne, keďže v každom prístave ideme von.
Na zimu naša „princeznička“ zamierila do Karibiku cez Panamu až do tichého oceánu a to bolo úplne niečo iné ako Európa a Stredozemné more. Navštívili sme niektoré ostrovy ako Aruba, Jamakka a Kajmany. Za Strednú Ameriku to bola Kostarika, Panama, Nikaragua, Kolumbia a Mexiko – nádherne pieskové biele pláže, exotické krajiny a krásne zvieratká (milujem zvieratá a tie moje doma mi veľmi chýbajú). Vianoce a Nový rok v 30-stupňovych teplotách mne veľmi sviatočne nepripadali, ale keďže som túžila zažiť americké Vianoce s moriakom, bol to tak trocha daľší bod na mojom zozname. No Vianoce doma s rodinou, snehom a pečením sú pre mňa tie najkrajšie spomienky z detstva a práve to som si na lodi uvedomila. Moja kolegyňa Petra mi to len potvrdila, že na niečo ta loď dobrá – naučíme sa vážiť si veci doma…
Náš prvý pracovný kontrakt na bol 8 mesiacov, počas ktorých sme tiež spoznali plno národností, precestovali veľa kilometrov a videli… veľa 🙂 Ako? Na lodi je veľa pozícií, veľa zamestnancov – od upratovačiek, čašníkov, predavačov, krupiérov, opatrovateľky, maskérky, kaderníčky, masérky (celé spa oddelenie), tlačiari, smetiari, herci, tanečnici, animátori, doktori, inžinieri a kapitán, ktorí sa starajú o to, aby sme sa plavili. Niektoré pozície majú viac voľna ako iné, určite sa to odrazí aj platovo, no dostať sa chcem k tomu, že existuje možnosť požiadať o pozíciu eskorta na tour organizovanej loďou. Spočíva to v pomoci sprievodcovi a zhodnotenie samotnej tour v jej priebehu. Takže takto môžete cestovať zadarmo, vlastne vám za to ešte platia 🙂 Takže už žiadne statusy typu „Keby bolo cestovanie zadarmo, tak ma už neuvidíte“ 🙂
Život na lodi samotný nie je až taká rozprávka a tiež to nie je pre každého. Kajuta je menšia ako internátová izba, niekedy v podstate pod vodou, bez okna a denného svetla, plus k tomu pravidlá co môžete a nemôžete a kedy to môžete a kedy nie. Tréningy, školenia, najmä na začiatku, ďalšie dodatkové povinnosti, čo je všade iné a keďže sa zmluva podpisuje tak, že súhlasíme, že pomôžeme keď treba, tak občas sme v tendrových loďkách, občas ukazujeme smer k výťahom a podobne. Pracujeme každý deň, hneď ako loď vypláva otvárame kasíno. Kolegov sme stretli z mnohých kútov sveta, väčšinou sme mali šťastie na dobrých ľudí. Ak je loď na mori, pracujeme celý deň od rána až kým hráči neodídu, s prestávkou 2-4 hodiny denne.
Krásne na tom je, že hráči sa menia – to pochopia hlavne krupiéri – to je hlavný rozdiel medzi kasínom na lodi a kasínom na súši. Museli sme sa naučiť ďalšie hry, ktoré sme doma nemali a aj tie čo sme mali, boli iné – ruleta a blackjack na americký štýl. Je to krásna práca a krásna možnosť pre mladých ľudí cestovať. Ivanu to aj veľmi baví, no keďže je to práca pod tlakom a neustálym stresom, samé čísla a rátanie, myslím, že to nie je práca na celý život. Typickí klienti lode sa vždy na všetko sťažujú, aby dostali niečo zadarmo… 🙂 Typickí klienti kasína chcú vždy vyhrať, ale pravdepodobne nechápu, ako môžu kasína fungovať, ak by každý vyhrával… Moja rada je, že to treba brať ako zábavu, za ktorú sa platí (aj keď možno trochu viac), do kasina ísť s tým že prehrám, mám „stovku“ navyše a idem sa zabaviť. Prípadne ak vyhrám, tak sa už nikdy nevrátim späť – no to ľudia nevedia 🙂 No hráči na lodi toto viac-menej chápu a s úsmevom sa aj poďakujú, nedá sa to porovnať s hráčmi na súši.
Takí Američania sa veľmi tešia, keď môžu na lodi „gambliť“, pretože doma nemajú kasína na každom kroku. My sme momentálne na britskej lodi, väčšej, no kasíno je menšie a aj hráčov je menej. Pravdepodobne to pre nich nie je až tak zaujímavé ako pre Američanov. Prvý kontrakt sme končili v Miami, nasledovali nákupy a domov sme šli so šiestimi kuframi plnými magnetiek, darčekov a oblečenia 🙂 Nebolo to ľahké, no človek rýchlo zabudne na to zlé a znova sa na loď vráti a tak sme sa rozhodli aj my.
Náš druhý kontrakt je pre britskú spoločnosť P&O Cruises, loď Azura pre 3100 pasažierov a okolo 1200 ľudí v posádke, krajšia, novšia a väčšia ako loď predtým, no spoločnosť je skromnejšia a Briti skúpejší na tringelty a práve tie robia krupiérom a vlastne väčšine zamestnancov jadro ich výplat. Náš home port je aktuálne Southampton. Úplne iná angličtina, ak sa to pri škótskych hosťoch tak vôbec nazvať dá 🙂 No učíme sa stále nové veci alebo zaručeným receptom je usmievať a pritakávať 🙂
Znova chodíme na všetky možné tours po nórskych ľadovcoch a fjordoch, islandských horúcich prameňoch a lávových poliach, navštívili sme Helsinky, Petrohrad, Tallin, Stockholm, Oslo, Kodaň, Brugy. Všetko nádherné miesta, kde som sa pristihla pri myšlienke, že tu by som si vedela predstaviť žiť. Znova sme navštívili jedny z mojich obľúbených miest a to grécke ostrovy. Pribudli pre nás aj nové ako Zakynthos alebo olympijský Katakolon. Teplejšie počasie máme ešte na portugalskej Madeire a španielskej Mallorke či v Bilbau a tiež francúzskej La Rochelle, kde je známa pevnosť Boyard. Absolvovali sme aj noc v Amsterdame. Najbližšie nás čakaju kanárske ostrovy La Palma, Tenerife, Gran Canaria, Lanzarote a končíme v Lisabone. Konečne budeme mať aj my teplo cez leto, kedže máme znova nasmerované do stredozemného mora cez Gibraltár na Korziku, ale aj miesta kde sme ešte neboli – Monte Carlo, La Spezia a Cadiz.
Tento kontrakt bude asi náš posledný, je to krásna skúsenosť, ale stačilo – pracujeme 200 hodín mesačne, za co by sme mali doma paradoxne zaplatené viac. No ja by som toto odporúčala vyskúšať mnohým. Určite ste sa aj vy stretli s tým, že vám kamaráti či známi píšu, ako vám je super a ako závidia, ja vždy odpíšem: aj ja vám závidím všetky festivaly (Pohoda, Sziget, Šírava, Domaša, rodinné grilovačky, vychádzky so psom, vianočné pečenie). Všetko má svoje pre a proti, stačí si vyskúšať. Byť v zahraničí vás toho naučí veľa.
Späť k práci – v pasažierskych priestoroch môžeme chodiť len v uniformách alebo elegantne oblečení, s menovkami, zhruba každé dva týždne máme „drills“, kde nacvičujeme ako evakuovať v nebezpečenstve loď, každý ma svoju pozíciu a funkciu. To, že máte na lodi všetko možne pre pasažierov, asi viete. Pre posádku máme „crew shop“, obchod, kde nájdete rôzne veci od prášku na pranie, laku na vlasy, až po sladkosti a chipsy. Ďalej máme „crew bar“, kde sa stretáva crew po práci a organizujú sa aj diskotéky a párty. Za internet si musíme platiť, o niečo menej ako pasažieri. Môžeme navštevovať reštaurácie a bary, v rámci našich pozícii máme k dispozícii aj niektoré zľavy. Máme aj súkromný „open deck“ pre posádku a tiez „crew pool“, bazén a vírivky.
Ľudia z našich končín to možno považujú za luxusnú dovolenku, no samotní pasažieri sú často hostia, ktorí sa vracajú a plavia sa dokonca niekoľkokrát ročne. Okrem zákazníkov z USA a UK sú to najmä Kanaďania a Austrálčania, ktorí cestujú po svete veľa. Väčšinou dôchodcovia, ale samozrejme nájdu sa ľudia takmer z každého kúta sveta, rovnako medzi pasažiermi ako aj posádkou. Určite by ste si raz plavbu na výletnej lodi mali vyskúšať 🙂
Niekoľko ďalších útržkových informácií:
- Morskú chorobu sme našťastie zatiaľ nemali, rovnako sme nezažili zatiaľ ani žiadnu väčšiu búrku.
- Zásuvky sú európske aj americké.
- V izbách sú vždy dvaja, poschodová posteľ a skromne zariadenie vrátane vlastnej kúpeľne, niekde však zdieľajú kúpeľňu aj dve izby.
- Vždy sa nájde nejaký väčší hráč alebo tzv. „inventár“ a sú aj takí, ktorí strávia v kasíne celú svoju dovolenku.
- Všade sa organizujú hry, kvízy a súťaže, čo majú hostia veľmi radi. V kasíne napr. gaming lessons a samozrejme ruletové či blackjackové turnaje.
- Naša loď má 19 poschodí, z toho prvé 3 sú pod úrovňou mora.
- Najlacnejšie kabíny sú na 5. poschodí.
- Je to obrovský plávajúci hotel.
- Naše steny sú obsypané magnetkami 🙂
