Motovýprava Magadan: Niekedy musíme spať aj na zemi, obľúbili sme si však už aj ruskú hudbu

Štyria Slováci sa vydali na bláznivú životnú cestu – chcú prejsť 9 časových pásem, 20 000 km, z Bratislavy do Magadanu na motorkách, bez sprievodného vozidla. Podarí sa im to? Sledujte ich cestu online…

Píše Patrik Cvengroš.

Po dvoch týdžňoch putovania sme tak trocha “switchli” na ruskú hudbu. Do našich playlistov pribudli ruskí interpreti, keďže v reštauráciách a v telke aj tak prakticky nič iné nepočujeme. Za hymnu našej cesty sme si zvolili 2Masi a skladbu Bosaja – počuli sme ju na diskotéke v Skovorodine a cez Shazam sme ľahko zistili interpreta. Čo poviete?

Cesta nám riadne „zendurovala“, už žiaden asfalt, len utlačená zemina. Nejakú civilizáciu vidíme každých ani nie 100 až 150 km. Ďalší náš cestovateľský cieľ už však máme na dosah –  najchladnejšie obývané miesto na severnej pologuli. Tomtor. Kvôli zlému počasiu pobudneme v dedinke 2 dni. Stále prší, takže musíme aj v daždi po starej Ceste kostí naspäť do Kyubeme na hlavnú Kolymskú cestu.

Naše plány zabrzdí rozvodnená rieka, čakáme 10 hodín na pomoc v podobe veľkého auta, ktoré nám motorky prevezie. Dobrodružstvo v priamom prenose, pár brodov sme však na motorkách prešli. To, že voda siaha po tašky a v taškách máme notebook už nejako neriešim. Spolieham sa, že naše Lenovo ThinkPad X270 vydrží naozaj všetko.

Večer sme konečne v Kyubeme. Nie je tu prakticky nič, len malá pumpa a jeden bufet. Keďže stále husto prší, ukecáme bufetárku a zostávame po záverečnej spať na zemi v bufete. Čas treba dobre využiť, tak otváram notebook, zapisujem poznámky, kontrolujeme natočené zábery. Baterku vôbec neriešim, úprimne, už ani neviem, kedy som naposledy nabíjal – podľa mňa sa blížim k týždňu. Každý deň na 2-3 hodinky urobím, čo je treba. Zatváram notebook a konečne sa môžem vydať spať. Na zem 🙂

Ráno pokračujeme smer Usť Nera. Počasie sa zlepšuje. Približne 50 km pre cieľom dnešného dňa vidíme konečne slnko. Aj cesta vyschla a na kamenistej Kolyme sa neskutočne práši. Ak prejde okolo kamión, musíme zastaviť, pretože cez ten prach nie je ani vidieť. Na ubytovni vybaľujem notebook a nestačím sa čudovať, kam sa ten prach dostal. Nemyslel som si, že za tých 50 km v prachu sa dostane všade. Neskutočné. Ventilátor ale nehučí, nevydáva žiadne divné zvuky, vetranie je teda v poriadku, všetko funguje tak, ako má. Zajtra nás už čaká posledná časť našej cesty, dobitie Magadanu! Lenovo ThinkPad X270 síce vyzerá na povrchu ako poriadne používaný nástroj, v skutočnosti je však v plnej paráde.

Prečítajte si aj…