Hneď na úvod – zabudol som Ti napísať list na tretie narodky, prepáč! A stihlo sa teda toho za ten čas udiať v Tvojom živote veľa, šialene veľa… presťahovali sme, zažili sme si spolu ošiaľ labkovej patroly, prišiel nám do našich životov tvoj bratček Jonáško a ty si mu doniesol do nemocnice jeho prvú hračku. Začali sme skúšal prvé športy (hádzanie lopty Ti už teraz ide lepšie ako mamine), no najväčšia zmena v Tvojej každodennej rutine je jednoznačne škôlka. Ja ťa tam vždy ráno chodím odniesť, mamina Ťa spolu s Jonáškom vždy prídu poobede zobrať. Prvé dva-tri mesiace boli vcelku náročné a dobre si po mne pokričal, no dnes už máme naše ranné rituály a lúčiš sa so mnou presne tak, ako aj dnešné ráno: „Papaaa, tschuuss!“.
Zo škôlky nosíš domov prvé nemecké slovíčka a mne občas vyhrkne slza, lebo je to tak nádherné. Keď sme sa s Tvojou maminou pár rokov dozadu rozhodovali, v ktorej krajine zakotvíme naše životy, jeden z dôvodov, prečo sme chceli zostať v Rakúsku, bola práve nemčina pre Teba. A keď vidím, ako bez námahy už vieš tak stovku cudzích slovíčok, robí ma to šťastným 🙂 Okrem nemeckých slovíčok si nosíš so sebou domov aj nejaké tie chorôbky a teda niektoré sú riadne mordy 🙂 Ty yo skvele zvládaš, sople už vyťahujeme vysávačom akoby nič, len ono to „sem-tam“ skolí aj nás dospelákov a potom to začína byť ešte len sranda…
Každý deň sa zobúdzame spolu – pomohli sme mamine, že sme začali spolu spávať v izbičke, aby sa ona mohla venovať Jonáškovi. Na úvod si stále chcel maminku (a to to úplne chápem, veď aj ja ju strašne chcem), ale dnes nám je spolu skvelo a ja sa bez hanby priznávam, že si rád s Tebou schrupnem od 20:00 večer až do rána 🙂 Keď sa prebudíme, vycikáme a vyvlečieme z vačice (Bože vďaka za tento vynález), utekáme do spálne pozdraviť Jonáška, ktorý sa začne triasť od radosti, keď Ťa zbadá. A ty si k nemu nádherne milý – naháňate sa spolu po štvornožky, veľa pusiek od Teba dostáva na hlavičku a ja už tak vidím, ako si prosíš, aby čím skôr vyrástol, aby sa mohol s Tebou hrať. A my si to s maminkou už tiež tak trocha prosíme, leeebo Ty sa dokážeš hrať celý deň to isté a my už niekedy potrebujeme pauzu 🙂
A okrem toho, že sa chceš celý deň hrať, tak stááále rozprávaš, ale že furt… s maminou si robíme srandu, že kým som ja v práci celý deň zavretý na meetingoch, tak mám medzi nimi aspoň prestávku. Mamina ju moc nemá, ona má s Tebou taký celodenný meeting 🙂 Stále sa niečo pýtaš a mega sa zaujímaš o veci okolo Teba – tie blízke aj vzdialené. Strašne Ťa zaujíma vesmír, prečo zapadá slnko a už chápeš, že kým my spíme, na druhej strane zemegule je deň. Hráme sa na astronautov. Staviame Lego (najskôr Ťa chytilo Duplo a veľa sme stavali lietadlá a rakety), dnes to už je „dospelácke“ Lego. Keď Ťa občas prehovoríme na pracovné zošity, odpadávam z toho, ako krásne držíš pero alebo fixku a ako Ťa to dokáže baviť.
No ešte viac ma baví ten Tvoj vyplazený jazýček, keď sa o niečo snažíš. A keď Ťa to potom začne poriadne frustrovať, dokážeš sa aj poriadne vytočiť a teda niekedy aj slušný „meltdown“ predvedieš. Ale je toho máličko – teda minimálne v porovnaní s tým, čo nám hovoria ostatní rodičia. A keď tak pozeráme tie ostatné deťúriská, každý večer si s Tvojou maminou hovoríme, že my sme vyhrali bingo. Máme dvoch nádherných, zdravých a šťastných chlapcov. Vždy keď zaspávaš (sem-tam Ťa ešte prehovoríme cez víkend aj na poobedného šlofíka, len už riadne protestuješ), najviac mi zohreje srdce pohľad na to, ako slastne zavreš oči, schúliš sa a pritisneš si k sebe niektorého plyšáčika. Ja sa Ti potom tak trocha potajmo pohrabkám v Tvojich krásnych vláskoch, dám Ti pusu na líčko, ovoniam si Ťa a… zaspím 🙂
Ako nám rastieš, je z Teba už aj riadny pomocník – všetko chceš skúšať, ťahať, presúvať… Skúšas, ale máš pred všetkým aj zdravý rešpekt, nie si žiaden blázonko. S maminou nám pripravujete víkendové lievance, mne chodíš pomôcť do karavanu, na záhradke okopávaš vedľa mňa, kým sa ja naťahujem s krompáčom. Ty si nám vyberal náš vianočný stromček a udávaš tempo našim voľným chvíľam. A my Ti niekedy nestíhame 🙂
Keď prichádzam z práce, doletíš niekedy s takou energiou, že ju nestihnem absorbovať… a veľa sa chceš hrať a ja Ti často po celom dni v práci neviem dať toľko energie späť, koľko by si si zaslúžil. Prepáč! Len by som chcel, aby si vedel, že návrat domov za Tebou (a maminkou a Jonáškom) je tá najkrajšia chvíľa každého dňa. Keď ste boli naposledy u dedkovcov v Senci, lebo sme mali v práci nejaký event, prišiel som domov a vy ste tam neboli – bol to veľmi zvláštny pocit prázdnoty, v ktorom som si veľmi silno uvedomil, že ja nechcem svoj život bez Teba a bez vás.
V živote sú premenné (práca, počasie, nálady ľudí…) a nepremenné (niečo a niekto, kto je tak úzko spätý s našim životom, že si nechceme a ani nevieme predstaviť život bez neho). K Tvojim štvrtým narodeninkám Ti želám všetko to, čo som Ti osobne zaželal a chcel by som, aby si vedel, že si moja životná nepremenná. Ľúbim Ťa a vždy budem!
Tvoj tato