Recenzia: Nikon Z7 - poloprofík pre nadšených cestovateľov

V Londýne nás víta typické upršané počasie. Vystupujeme bez batožiny, iba menší ruksak a cez plece prehodená bezzrkadlovka. Od predĺženého víkendu v tomto veľkomeste nemáme žiadne špeciálne očakávania, chceme sa len tak potúlať a užiť si atmosféru tohto multikulturálneho mesta. A zároveň otestovať Nikon Z7, ktorí sa pasuje do role výborného cestovateľského foťáku. Je však tomu tak?

Ak netlačíte aspoň formáte A3, siahnite radšej po lacnejšej Z6-ke

675 gramov s batériou a pamäťovou kartou (bez objektívu) je vcelku fajn hmotnosť. Dobre padne do ruky, určite nemám pocit, že by som držal niečo nekvalitné. Skôr naopak, ani londýnsky dážď mu nevadí a nemusím ho pred ním schovávať. Bezzrkadlovky si našli svoju obrovskú základňu fanúšikov a nečudo, že cestovatelia sa do tejto skupiny pridávajú – nižšia hmotnosť, dobrá dostupnosť objektívov (starších aj novších) a najmä výborná kvalita obrazového výstupu (vďaka full-frame snímačom). Od Nikonu v tejto kategórii nájdete aktuálne dva modely:

Z7 – s rozlíšením 45,7 Mpix a pri cene 2659 eur patrí k tomu najlepšiemu, čo aktuálne Nikon ponúka.
Z6 – lacnejší súrodenec v rovnakom tele, s rovnakými vlastnosťami, len so snímačom s nižším rozlíšením (24,5 Mpix) stojí takmer o tisícku menej! Aktuálne je cena na konci decembra 1569 eur. Ak netlačíte svoje cestovateľské fotky vo formáte väčšom ako A3/A2, spokojne siahnite po Z6-ke!

Ovládanie, bajonet a FTZ adaptér

V zásade používame na cestách Canon, sme na jeho ovládanie zvyknutí, o to viac sme však boli zvedaví, ako bude na nás pôsobiť Nikon, keď s ním začneme fotiť. Nemáme veľmi radi návody, tak sme ho jednoducho vzali na menší trip – hneď od začiatku príjemne prekvapila intuitívnosť ovládania najmä vďaka rýchlemu menu (tlačidlo i), kde sú zhromaždené všetky základné nastavenia, s ktorými sa na cestách potrebujete pohrať. Pár desiatok fotiek nám na úvod nevyšlo, neskôr sme si na ovládanie zvykli. Pohoda. Konštrukčne by mala táto bezzrkadlovka zvládnuť 200-tisíc cvakov. Pri pohľade zhora mám pocit, akoby Nikon Z7 vypadol z oka svojmu konkurentovi Canon EOS R.

Priama konkurencia Nikonu Z7 je: Canon EOS R, Fujifilm X-T3, Panasonic G9, Olympus OMD E-M1 Mark II.

Už pri prvom poťažkaní zaujme novší a najmä väčší bajonet (55 mm), ktorý je fyzicky ešte bližšie pri zrkadle (odstup iba 16 mm) – treba tak byť opatrnejší pri výmene objektívov. Majitelia starších FF skiel sa budú pýtať, čo s ich sklami – v niektorých promo-baleniach k foťáku dostanete aj FTZ adaptér práve na F bajonety aj s prenosom clony. Po pár záberoch ani nebudete tušiť, že máte nasadený akýkoľvek adaptér. A nový bajonet zároveň pomôže v nástupe nových ultra-svetelných objektívov od Nikonu v blízkej budúcnosti.

Akurátna batéria, výborný OLED hľadáčik

Full-frame snímač je stabilizovaný v 5 osiach, čoho výhodu pocítite pri používaní manuálnych objektívov (napr. širokáče pri architektúre), kde máte dosť času na fotku. Výdrž batérie býva pri bezzrkadlovkách kritickým prvkom – svadbu napr. na jednu batériu rozhodne nenafotíte, avšak pri túlaní sa Londýnom sme na konci dňa prišli ešte s kapacitou 20-30%, ale nefotili sme zas ako šialení. Nikon udáva výdrž batérie približne 300 záberov, čo približne môžeme potvrdiť. Z7-čka je pripravená na batériový grip, ale nebudete sa dať z neho ovládať foťák (druhá spúšť), chýbajú tu totiž potrebné konektory.

Nikon Z7 nemá integrovaný blesk, za čo my dávame palec hore, pretože to používateľa núti vytĺcť spod kapoty tohto pracanta čo najviac. Čo som však mierne nepochopil je výklopný displej, ktorý nie je otočný – takýto typ foťáku si to doslova pýta. Na podhľady a nadhľady si síce s výklopným displejom vystačíte, pri cestovaní sa však niekedy máte chuť vyblbnúť a užiť si fotenie aj netradičnejších uhlov. Hľadáčik nie je optický, ale elektronický a ukrýva v sebe menší OLED displej, ktorý patrí k najlepším, s ktorým som zatiaľ pracoval. Konečne hľadáčik pri bezzrkadlovke, z ktorého ma nebolela hlava 🙂

Nepochopiteľné zobrazovanie nafotených záberov

Po vytvorení záberu foťák najskôr zobrazí čiernu obrazovku na krátku dobu (akási prestávka) a až potom zobrazí nafotenú fotku. Je to nepraktické a ak potrebujete často kontrolovať, čo ste nafotili, vie to byť až nepríjemné. Rýchlosť prehliadania fotiek je však výborná. Ak budete mať pri cestovaní dlhšie presuny, môžete si fotky označiť hviezdičkami, čo pomôže pri následnom postprocese. Výhodou je aj to, že pri živom náhľade na hlavnom displeji zobrazuje Z7-čka verne to, ako bude záber vyzerať. Výnimkou sú silné podexpozície, kedy neukazuje úplne pravdivý obraz.

Keď je málo svetla (napr. v metre), nebojte sa záber podexponovať a potom postprocese trocha vytiahnuť.

Wi-Fi a prenos fotiek cez appku funguje super (aj s Androidom), pre nás je to na cestách obľúbený spôsob, ako dostať do mobilu fotky, tam ich rýchlo upraviť a dať na sociálne siete. Nezabudnite však Wi-Fi funkciu vypnúť pri nepoužívaní – zbytočne vám „vyláduje“ baterku.

Žiadne filtrové motívy (čo je dobre), slabší burst shot

Z používateľských režimov sú k dispozícii tri používateľom nastaviteľné (U1, U2, U3) a štandardné režimy (Automatika, priorita clony – A, priorita času – S a programová automatika – P). Som veľmi rád, že sa tu výrobca zbytočne nesnažil nacpať rôzne motívové a filtrové režimy, ktoré si dnes nadšený amatér a poloprofesionál dotvorí sám v postprocese, ak je to potrebné. Naopak, na výber je množstvo obrazových profilov a úrovní kvality fotiek (JPEG-y a TIFF-y v kombinácii s RAW-mi) – celkovo je tu 14 kombinácií.

Z7-čka zaostrila v 95% prípadov tam, kde som potreboval.

Pri maximálnom rozlíšení zvládne Z7-čka“iba“ 5,5 snímok za sekundu – úprimne, tu by som čakal aspoň o 50% vyššiu hodnotu, najmä pri akčnejších záberoch by to mohol byť výrazný argument v prospech tohto modelu v porovnaní so zrkadlovkami. Minimálny čas zachytenia snímky je 1/8000 s, čo poteší najmä cestovateľov s nakúpenými vysokosvetelnými objektívmi. ISO už od 64 rozhodne poteší, aj keď voľným okom nie je šanca zistiť rozdiel v porovnaní so štandardným ISO 100 od konkurencie. Samotné ISO je potom možné ťahať až do 25 600, za maximálnu rozumnú hranicu pri tomto foťáku považujem 12 800 a aj to iba v prípade, že fotku nebudete tlačiť. Ak áno, treba stlačiť ISO max. na 6400.

ISO 25 600 – už aj na obrazovke vidieť výrazný šum, na tlač je to nepoužiteľný záber.

QXD pamäťová karta je (zatiaľ) cenové šialenstvo

Pamäťová QXD karta je niečo, čo vo mne vyvoláva zmiešané pocity. Výrazne zmiešané 🙂 Sú drahšie, nedostupnejšie, zohnať adaptér na tento typ pamäťovky je stále dosť náročné. Áno, fotky je stále možné prenášať cez USB-C kábel, ale pri veľkosti fotiek, ktoré tento foťák tvorí (JPEG bez RAW-u má cez 20 MB) je to nepraktické. A teraz bacha – čítačka QXD kariet stojí od 40 do 100 eur, 64 GB karta stojí takmer 200 eur (!) a ak počítame, že v tejto kapacite sem zmestíte max. 500 RAW záberov, budete potrebovať 3-4 pamäťové karty pri väčších tripoch/foteniach a to je spolu ďalších 500 eur k foťáku. Nemálo. Ak sa QXD nestane štandardom aj u ostatných výrobcov, bude táto voľba Nikonu používateľov iba dosť hnevať 🙂 Model Z7 neponúka duálnu šachtu na pamäťovú kartu a úplne chápeme tie hádky fotografov, či duálny slot áno alebo nie a profíci budú tvrdiť, že bez duálneho slotu ani na krok, nám však iba jedna šachta na pamäťovku vôbec nevadí.

Niekde v Londýne… páči sa mi akási mäkkosť, ktorú Nikon Z7 dáva svojim záberom.

Perfektný intervalometer

Ok, poďme už fotiť 🙂 Potešili nás vcelku užitočné funkcie – timelapse, intervalometer (s nastavením času rozostupu záberov aj množstva záberov – konečne to niekto spravil poriadne), HDR a Focus Stacking. Ak máte radi časozber (mimochodom, Nikon, prečo sú nastavenia time-lapse medzi fotkami a nie vo videu?), nepoužívajte maximálne rozlíšenie fotiek. Pri 46 Mpix buffer jednoducho nestíhal zábery ukladať, už po 20-25 záberoch sa jednoducho zasekol a trvalo mu ďalších cca 30 sekúnd, kým sa spamätal. Ak chcete časozber ukončiť skôr, ako ste nastavili, nepomôže nič iné, iba foťák na tvrdo vypnúť. Alebo som možno iba ja hlúpy a nenašiel som iný spôsob 🙂

Práve cestu lanovkou sme chceli nahrať na časozber, bohužiaľ však Z7-čka nezvláda plnú kvalitu záberov ukladať tak rýchlo, ako by bolo treba.

Minimálny obrazový odpad

Ostrenie funguje perfektne, obrazového odpadu je minimálne. Bez ohľadu na použitý objektív sa vám prakticky nestane, že by nebolo zaostrené tam, kde ste zvolili. Čo nefunguje najlepšie je sledovanie tváre, preto sme sa radšej vždy priklonili ku klasike – manuálnej voľbe ostriaceho bodu. V horších svetelných podmienkach sa Z7-čka s ostrením trocha trápi, vždy síce nejak zaostrí, ale niekedy jej to trvá aj pár sekúnd. Rovnako sa trocha foťák potrápil pri športe v indoore, v tomto prípade by však pomohol svetelnejší objektív (na test sme mali Nikkor 24-70/4 S). Keby ste videli moju vysmiatu tvár, keď som objavil, ako jednoducho funguje lupa (pri fotení aj prehrávaní záberov). Perfektne intuitívne, rýchlo, jednoducho priblížite to, čo potrebujete.

Ak potrebujete rýchlo zistiť, či je záber ostrý, práca s lupou je veľmi jednoduchá.

Obrazová kvalita je v našom hodnotení špičková, na úrovni profi zrkadloviek. Z7-čka nám pomohla zachytiť to, čo sme v skutočnosti chceli – žiadne prekvapenia v postprocese (napr. problémy s ostrením), pekné ostré fotografie, slušný dynamický rozsah, úplna pohoda. V prípade, že fotíte krajiny, architektúru, často s foťákom cestujete – v prípade Nikonu sa už viac nemusíte rozhodovať medzi zrkadlovkami a bezzrkadlovkami.

Trocha by som sa zamyslel, ak je vašim koníčkom či zamestnaním fotografovanie rýchlejších akcií – tu Z7-čka trocha stráca dych. Ak však fotíte napr. svadby, zážitky na cestách, prírodu, budete s touto bezzrkadlovkou veľmi spokojní. Ak hľadáte bezzrkadlovku na cesty s tým, že radi zdieľate vaše zážitky max. na sociálnych sieťach a sem-tam si niečo vytlačíte do domáceho albumu, zvolili by som osobne Z6-ku a radšej investoval ušetrených 1000 eur do kvalitnejších objektívov.

Odporúčam pozrieť zábery Tomáša Hulíka, dlhoročného Nikonistu a dokumentaristu, ktorý už viac ako rok používa Nikon Z7 a výsledky jeho práce sú neskutočné.

Záver

Full-frame bezzrkadlovky zaznamenali za posledný rok veľký nástup (do súboja sa zapojili Canon, Nikon, Panasonic aj Sony) a nečudo, že táto technologická vojna tlačí ceny zrkadloviek výrazne nadol. Prvé verzie FF bezrkadloviek sa už objavujú v cene pod psychologickou hranicou 1000 eur. Nikonisti obzerajúci sa práve po full-frame bezzrkadle nebudú mať dôvod na prestup ku konkurencii. Nikon Z6 poľuje po amatéroch, ktorí hľadajú svoj prvý poloprofesionálny stroj a taktiež cestovatelia sú výbornou cieľovkou. Z7-čka je už potom vylepšená verzia so snímačom s vyšším rozlíšením pre tých fotografov, ktorí to myslia vážnejšie. Úplne si viem testovaný model predstaviť rovnako v rukách svadobného fotografa (ktorý sa dokáže preniesť cez absenciu duálneho pamäťového slotu) aj profíka na cestách.