Budeme raz všetci jazdiť na iných ako benzínových alebo naftových autách? Určite áno. Sú elektrické autá tá správna cesta? S veľkou pravdepodobnosťou áno. Nastane v najbližších piatich rokoch revolúcia a začnú ľudia masovo kupovať elektromobily? Nie, nemáme na to pripravenú infraštruktúru a ceny elektromobilov sú stále privysoké. Existuje nejaký medzikrok k elektromobilite? Áno, je ním plug-in hybrid (zvykne sa označovať skratkou PHEV).
Čo je to plug-in hybrid alebo PHEV?
PHEV je automobil s dvomi rôznymi pohonnými jednotkami, ktorý má okrem napr. benzínového motoru aj elektropohon. Tomu dodáva energiu veľká integrovaná batéria. Čisto na batériu (teda s nulovými emisiami bez toho, aby sa zapol spaľovací motor) prejdete typicky okolo 50 km, následne máte k dispozícii celú benzínovú nádrž a normálny dojazd auta. Elektromobilita je super, držím jej osobne palce, ale nie je 50 km málo? Aj ja som si to hovoril, až kým si to nevyskúšal na vlastnej koži. Mesiac som testoval plug-in hybrid ŠKODA Octavia iV. Ako vyzerá bežný život s takýmto autom?
Plug-in hybrid je bežné auto, ktoré má navyše niekde vo svojich útrobách schovanú niekoľkostokilogramov vážiacu líthiovú batériu. Tá má kapacitu zväčša niekde medzi 7-12 kWh a umožňuje prejsť čisto v elektrickom režime zhruba 50 km na jedno nabitie. Pre porovnanie, čisto elektromobily majú batériu s kapacitou 40-80 kWh. Ak vám v plug-in hybride kapacita batérie dôjde „na nulu“, nezostanete niekde len tak visieť. Auto klasicky naštartuje benzínový motor a vy normálne idete ďalej.
Môže sa tak stať aj počas jazdy, ani si nevšimnete, že sa auto preplo na klasický spaľovací motor, všetko je krásne plynulé. Pre mňa bol na Octavii iV zaujímavý hybridný režim. Najmä pri jazde po meste, kedy si auto samé volilo, ktoré časti pôjde výlučne na batériu a kedy prepne na benzínový motor. Žiadne trhanie, trasenie pri štarte – dokonca aj keď kopnete plynový pedál na podlahu (tzv. kick-down), prvý „boost“ ide z elektromotoru, zatiaľ sa naštartujete motor a potom už ťahajú spolu. Rozdiel si všimnete iba vo výkone a na budíkoch.
Ako sa nabíja batéria plug-in hybridu?
Okrem klasickej nádrže na benzín nájdete v plug-in hybride aj ďalšie „veko“, za ktorým sa ukrýva špeciálna zásuvka. Sem pripojíte kábel a závislosti od výkonu nabíjačky a technológie vo vašom aute trvá niekoľko desiatok minút až hodín, kým ju nabijete.
Dnešné nabíjacie stanice majú príkon od 3 do 40 kW, takže by menšiu batériu plug-in hybridu mali byť schopné nabiť pri plnom výkone za 15-20 minút. Výrobcovia automobilov však do svojich PHEV modelov dávajú nabíjačky, ktoré sú schopné prijať typicky 3-6 kWh, takže nabitie do plna trvá na nabíjacej stanici typicky 2-3 hodiny. Keď som nabíjal doma v noci lacnejším nočným prúdom z bežnej 230 V zásuvky (aj to je možné), trvalo to 5-7 hodín.
Zoznam plug-in hybridov (PHEV) dostupných na Slovensku aj s ich cenami, kapacitami batérií a dojazdmi nájdete napr. tu.
Parkovacie miesta s nabíjacími stanicami ste už určite videli pri rôznych nákupných centrách či v garážach, ale aj na mnohých pumpách. Veľká výhoda vlastniť dnes plug-in hybrid je, že 90% času sú tieto nabíjacie miesta voľné. Takže napr. v nákupných centrách bez problémov zaparkujete a popritom si auto nabijete (resp. skôr dobijete).
Musel som ísť niečo pred sviatkami vybaviť do bratislavského Auparku, zastavil som na nabíjacej stanici siete Greenway. Auto sa nabíjalo výkonom 3,3 kWh, takže by som tam musel stráviť 3 hodiny, aby sa nabilo na 100%. Po 20-tich minútach som si dobil pár kilometrov jazdy…
Ako nabiť plug-in hybrid, keď bývate v byte? Nóóó…
Problém máme my bežní smrteľníci, ktorí nežijeme v rodinných domoch, ale bytoch a nemáme fixné parkovacie miesto, nie to ešte s elektrickou prípojkou. Našťastie bývame iba na druhom poschodí, tak som na tých pár týždňov „na drzovku“ vyhodil elektrický kábel z balkóna, zaparkoval čo najbližšie a pichol Octaviu iV na 230-ku. Nie som z tohto riešenia šťastný. Ak by mal čo len každý druhý človek v našej bytovke elektromobil alebo plug-in hybrid, vyzeralo by to u nás v štýle „tu-kabel-tam-kabel“.
Dlho som rozmýšľal nad riešením, ako by sa tento problém dal v budúcnosti vyriešiť. Bývame v neďalekej rakúskej dedinke Kittsee hneď za hranicami a našťastie je vedľa hlavnej ulice aj „mestská“ nabíjačka. Ak budeme mať plug-in hybrid, budem chodiť auto nabíjať tam. Alternatívou by bolo si nechať vybudovať elektrické prípojné miesto priamo pred bytovkou (dosť byrokracie a otázka niekoľkých tisíc eur), prípadne si vybudovať prístrešok pre autá, osadiť ho solárnymi panelmi a dobíjať auto z čisto obnoviteľnej energie (opäť dosť byrokracie a taktiež pár tisíc eur). Úlet? Tak trocha, aj keď podobné riešenia už existujú. Zatiaľ si ale musím vystačiť z káblom vyhodeným z balkóna…
50 km na jedno nabitie plug-in hybridu – nie je to málo?
Kým sa dostaneme k „pocitológii“, dajme si dokopy niekoľko faktov (osobne mám veľmi rád dáta, na základe ktorých sa ako používateľ môžem rozhodnúť).
- 80% Európanov jazdí v priemere 40 km denne a väčšinou sedia sami – priznávam sa, v tomto som typický Európan, jazda do práce a spať, za nejakým športom, kamošmi, nákupom a domov…
- 52% obyvateľov Slovenska býva v rodinných domoch, takže nebude mať problém plug-in hybrid alebo elektromobil nabíjať
- 8% šoférov na Slovensku jazdí na aute s e-pohonom (PHEV alebo čistý elektromobil)
Takže späť k otázke – 50 km na jedno nabitie, nie je to akosi málo? Aj mne sa tak zdalo, až som si hovoril, že celý test Octavie iV nebude mať úplne zmysel. Ale už po prvom týždni jazdenia som zistil, že som sa slušne mýlil. Spadám so svojimi jazdnými potrebami do úplného európskeho priemeru. Bez problémov som mal dni, keď som jazdil (do práce a späť) iba na baterku. Z tohto pohľadu je plug-in hybrid skvelou voľbou. Ponúkne dojazd na úrovni vašej dennej potreby bez emisií, nie je problém ho nabíjať v práci ani doma. A keď človek potrebuje vyraziť na dlhšiu trasu (vybehli sme napr. na otočku na skialp na Donovaly), nemusí si plánovať zastávky podľa dostupných nabíjacích staníc ako pri elektromobiloch. Iba vyrazí tým istým autom a má k dispozícii plnú benzínovú nádrž. V jednoduchosti – v meste na elektromotor a bez emisií, pri dlhších presunoch na benzín.
Ten rozdiel v hluku je pre mňa „wow“
Prvý pocit z jazdy v plug-in hybride? Po stlačení tlačidla „Štart“ sa v skutočnosti žiaden motor nenaštartujete, iba na budíkoch vidíte, že auto je ready a môžete vyraziť. Ten odpich na križovatke je brutálne návykový, žiadna výkonnostná nábehová krivka ako pri spaľovacích motoroch. Proste máte hneď plný výkon k dispozícii. ŠKODA Octavia iV ponúka v hybridnom režime výkon 150 kW, pričom klasický benziňák je 1.4 TSI so 110 kW. Elektromotor pridáva ďalších 85 kW, spolu tak systémovo v tandeme dávajú 150 kW (nie, nespočítava sa to, ako som si myslel). Parádnych 201 koní robí z tohto autíčka slušné svižného parťáka. Spolu s preposilovaným volantom je to radosť jazdiť po meste, ale aj dlhšie trasy.
Auto som testoval v decembri 2020, vonku teploty okolo 3-7°C a pocitovo sa mi zdalo, že sa auto rozkúrilo rýchlejšie ako bežné auto. Papierovo by Octavia iV mala prejsť na jedno nabitie 55-79 km (hovoríme o štandardizovanej metodológii WLTP, ktorú udávajú pri dojazdoch všetci výrobcovia). S 10 kWh batériou, ktorá je inštalovaná v Octavii iV som sa dostal na priemerných 41 km na jedno nabitie. V teplejších mesiacoch by to mohlo atakovať možno päťdesiatku… Veľký benefit plug-in hybridov v zime – nezávislé kúrenie/chladenie máte automaticky v cene. Už nič netreba dorábať, je to čisto funkcionalita auta. Pre mňa je však najväčším plusom pri jazde ten rozdiel v hluku. Jasné, že nejdete úplne po tichu (valivý odpor pneumatík tiež tvorí pri jazde hluk), ale rozdiel v porovnaní so spaľovacím motorom je to veľký.
Koľko ma stojí jazda na elektrinu?
Človek by mohol mať pocit, že keď jazdí bez naštartovaného motora čisto na baterku, jazdí zadarmo. Rozumiem, že benzín (alebo nafta) je čosi hmotné, kde musím zastaviť na pumpe a fyzicky do auta palivo doplniť. Elektrina je pre mnohých často nehmotná vec. Dá sa vôbec vypočítať, koľko ma stojí jazda na elektrinu? Jasné, že áno. Pri dnešnej priemernej cene elektrickej energie pre domácnosť stojí nabitie Octavie iV do plna približne 2 €. Na nabíjacej stanici približne 3-4 € podľa zvoleného programu. Napr. ZSE ponúka v službe ZSE DRIVE FLAT balík za 69 € mesačne, s ktorým nabíjate auto zdarma pri štandardnom (nezrýchlenom) nabíjaní koľkokrát chcete.
Zaujímavá je ale napríklad incentíva, ktorú ponúka rakúska Energie Burgenland – ak ste ich zákazníkom, dajú vám zľavu 50% na nabíjanie elektromobilu. Takto sme nabili Octaviu iV už za 1,60 €. Ak počítame dojazd priemerných 50 km na jedno nabitie, dostaneme sa na cenu 3,20 € na 100 km. To je približne polovica (ak nie tretina) nákladov, ktoré ma bežne stojí benzínové (alebo naftové) auto.
Koľko stojí 100 km jazdy na čistom elektromobile?
Oslovili sme jedného z majiteľov Tesly (model S75), ktorý posledných 36 mesiacov vedie podrobnú štatistiku. Po 91-tisíc najazdených kilometroch mu priemerná cena za 100 km pri aktuálnych cenách energie vychádza na 2,36 €! Tu sú presnejšie čísla s pohľadom na posledných 12 mesiacov:
Jazdím skutočne s plug-in hybridom bez emisií?
Na jednej strane sa ponúka odpoveď, že predsa jasné… keď idem na batériu a nie je spustený spaľovací motor, nič nespaľujem a skutočne jazdím bez emisií. Technicky je to pravda, ale v súvislosti s výrobou plug-in hybridov (a elektromobilov) v porovnaní s konvenčnými automobilmi však vznikajú 2 zaujímavé témy:
- Ako veľká záťaž je pre prírodu výroba tak obrovskej batérie, aká je v elektromobile? Akú veľkú uhlíkovú stopu to zanecháva – koľko CO2 sa pri výrobe takejto batérie vypustí do vzduchu?
- Výroba elektrickej energie tiež nie je najčistejšia, nezaťažuje to životné prostredie? Koľko CO2 treba brať do úvahy tu?
Plug-in hybrid a elektromobil si často zvolia ľudia, pre ktorých je ekológia dôležitým argumentom ich životného štýlu. A rovnako sa tí istí ľudia zamýšľajú aj nad tým, či kúpou elektromobilu nespôsobia našej planéte väčšiu ujmu. Jedna švédska štúdia ukazuje, že pri výrobe konvenčného auta pridáte do atmosféry celkovo približne 5,6 ton CO2, zatiaľ čo pri produkcii elektromobilu až 8,8 ton CO2 (rozdiel ide práve na vrub lítiovej batérie). Rozdiel je teda 3,2 tony CO2, teda 3 200 000 gramov CO2. Ak počítame priemernú životnosť batérie elektromobilu 250 000 km, hovoríme o 12,8 gramoch CO2 na každý prejdený kilometer elektromobilom. To je približne desaťkrát menej ako CO2, ktoré sa dostane do vzduchu každý kilometer so spaľovacím motorom.
Najviac znečisťujú vzduch v Európe spaľovacie motory v osobných autách
Najviac dnes znečisťujú vzduch v Európe konvenčné autá, na celkových emisiách vytvorených v doprave sa podieľajú až 60,7 % (zdroj: europa.eu; pozor, v prípade Európy nepočítame lodnú dopravu, ktorá je celosvetovo obrovským emitentom CO2). Tu sa plug-in hybridy a elektromobily môžu javiť ako skvelá alternatíva. Vedeli ste však, že aj výroba elektrickej energie, ktorá sa potom uskladňuje v batériách, sa podieľa na tvorbe CO2? Obrovskou záťažou pre životné prostredie sú najmä uhoľné elektrárne, ktoré sa však na Slovensku podieľajú na elektrickom mixe iba vo výške 7,5% (zdroj: seas.sk).
Na Slovensku je vďaka jadrovej a vodnej energii až 92,5 % elektriny dodanej do siete bez emisií CO2 – z produkcie jadrových, vodných, fotovoltaických elektrární a spoluspaľovaním biomasy. Emisie CO2 pri výrobe 1 kWh energie boli u nás v roku 2019 na úrovni 106,7 gramov CO2 (zdroj: saes.sk). V Českej republike je to až 500 g CO2 na 1 kWh. V susednom Rakúsku pochádza napr. elektrická energia dodávaná do nabíjacích staních výlučne z obnoviteľných zdrojov energie (fotovoltaika, veterné elektrárne).
Ak by sme emisiu CO2 pri výrobe slovenskej elektriny prepočítali na jeden odjazdený kilometer elektromobilu (plug-in hybridu), dostaneme sa na úroveň približne 21 gramov CO2 na km. Ak k tomu pripočítame cca 13 gramov CO2 na každý odjazdený km z produkcie batérií (viď výpočet o 3 odstavce vyššie), dostaneme sa súmarne na 34 gramov CO2 na km, čo je stále približne trikrát menej ako konvenčný automobil. Približne rovnaké dáta ponúka aj Európska agentúra pre životné prostredie. Tvrdí, že celková emisia CO2 v celom životnom cykle automobilu (vrátane výroby automobilov a ich likvidácie, výroby palív a CO2 z výfukových plynov) je v prípade elektromobilu, ktorý je „tankovaný“ z obnoviteľných zdrojov energie cca 3x nižšia ako konvečný automobil (diesel, benzín):
Máme na Slovensku dostatok elektrickej energie, ak by boli zrazu všetky autá iba elektrické? Áno
Problémom našej elektrickej infraštruktúry nie je množstvo vyrobenej energie, tej máme dostatok (výpočet za chvíľu), ale prenosová sústava a množstvo potrebných AC a DC verejných nabíjačiek, ktoré aktuálne nemáme k dispozícii. Často sa objavuje argument, že ak by boli zrazu všetky autá elektrické, nemáme šancu dodať do siete potrebné množstvo elektriny. Poďme sa pozrieť na to, čo hovoria čísla. Slovenské elektrárne dodali v roku 2019 do siete cez 17 000 GWh elektriny. Koľko elektriny by minuli všetky jazdiace autá na Slovensku, ak by boli zrazu elektrické? Na Slovensku evidujeme 3 000 000 áut (zdroj: minv.sk), z toho pravidelne jazdí približne polovica (toto je odhad). Ak priemerný Slovák najazdí 20 000 km, pri priemernej spotrebe elektromobilu cca 20 kWh na 100 km tak potrebuje každý automobil 4 000 kWh (4 MWh) energie ročne. Pri 1 500 000 jazdiacich automobiloch je to 6 000 000 MWh potrebnej elektriny = 6 000 GWh. Zopakujem len, že Slovenské elektrárne už teraz dodávajú do siete cez 17 000 GWh elektrickej energie.
Prečítajte si o mýtoch v elektromobilite (o dĺžke nabíjania či o tom, že prídu ľudia kvôli elektromobilom o prácu).
Je plug-in hybrid budúcnosťou osobnej dopravy?
Ak sa neobjaví v praxi čistejší a efektívnejší spôsob pohonu (napr. vodíkový pohon), je veľmi veľká pravdepodobnosť, že našou budúcnosťou osobnej dopravy budú práve elektromobily. Kým však prejdeme ako používatelia k čistokrvným elektromobilom, odvážne si tipnem, že práve plug-in hybridné autá budú medzistupňom. Zároveň tento medzistupeň umožní, aby sa postupne vybudovala infraštruktúra (nabíjačky, smart nabíjanie, load balancing, …). A časový horizont? V našich končinách strednej Európy tipujem, že sa plug-in hybridy stanú masívnejšie predávané približne v najbližších 4-5 rokoch (do roku 2025). A niekedy od roku 2030 si už budeme fičať výlučne na elektromobiloch.