Kedy je lepšie ísť do Indie s cestovnou kanceláriou?

Hoci ako #cestujemespolu cestujeme po svete momentálne na vlastnú päsť, ale zároveň si uvedomujeme, že nie každý si cestovanie bez sprievodcu a konkrétneho plánu vie predstaviť. Či už jazyková bariéra, strach z neznámeho, potreba väčšieho pohodlia a istoty alebo túžba ísť poznávať alebo nedostatok času na prípravu – to môžu byť dôvody, prečo sa ľudia rozhodnú ísť spoznávať exotiku s cestovnou kanceláriou.

1-IMG_2290

Ráno na Gange vo Varanasí

Možno by ste si mysleli, že na poznávačku so sprievodcom a cestovnou kanceláriou chodí len staršia generácia, ktorá nie je zdatná v angličtine. Nie je to však úplne tak. Sama poznám mojich rovesníkov, už pracujúcich resp. skôr makajúcich, ktorí nemajú jednoducho čas, energiu alebo chuť cestu do neznáma plánovať a pripravovať a viac si to užijú, ak ich niekto na nových miestach povodí a o nič sa nemusia starať. Nie každého hobby je čítanie literatúry typu Lonely Planet alebo Rough Guide, nie každý rád brázdi booking.com a nie každý je pripravený robiť sám sebe sprievodcu a improvizovať, keď sa napríklad v Indii začne štrajk a prestanú jazdiť naplánované vlaky. A práve vďaka tomu, že nie každý je taký ako my, môžu cestovné kancelárie robiť poznávačky.

Ja sama som pár sezón pôsobila ako delegátka CK Satur v talianskej Kalábrií a sprevádzala som nejaké tie jednodňové poznávacie výlety, a preto viem pochopiť, kto asi sú ľudia, ktorí sú verní cestovným kanceláriam pri výbere dovolenky, či poznávačky. Nie každý si trúfne na cestovanie po vlastnej osi a je to úplne legitímne a pochopiteľné, v určitých prípadoch je to aj rozumnejšie, keď si človek zhodnotí svoje sily a poznávačku si užije oveľa viac ako stresy pri cestovaní po vlasntej osi.

Práve taká destinácia ako India môže pre niekoho predstavovať exotiku, kde by na vlastnú päsť nevybral, ale túži tieto miesta navštíviť a tak si výlet zariadi prostredníctvom cestovky.

Keďže cesta po Indii bola našou prvou cestou do tohto nepredvídateľného, chaotického subkontinentu, nechali sme sa pri tvorbe nášho itineráru inšpirovať aj programom cestovnej kancelárie Satur. Pri prvom zoznámenií s touto neobyčajnou krajinou = “Incredible India” sme aj my chceli navštíviť tie najznámejšie miesta, ktoré má každý cestovateľ na zozname.

Naša trasa vo finálnej podobe. India + Nepál za 1 mesiac. Prílet do Dillí – odlet z Kalkaty.

Na Indiu a Nepál máme počas našej štvormesačnej cesty vyhradený cca 1 mesiac, a tak sme s časom a programom museli pracovať veľmi ekonomicky. Je pravdou, že na spoznanie Indie by nám nestačili ani tie štyri mesiace, ale keďže aj náš čas je limitovaný snažili sme sa navštíviť a vidieť čo najviac a zároveň sa nezblázniť.

Ako sme však už zažili na vlastnej koži, cestovanie po nepredvídateľnej Indii má svoje úskalia, kedy príde vhod rýchlo sa zorientovať v indickom chaose. Z našej skúsenosti s Indiou vypichujeme 3 zásadné oblasti a súvisiace situácie, kedy sme usúdili, že môže veľmi pomôcť práve prítomnosť sprievodcu (hlavne pokiaľ sa nevyžívaťe v improvizácií a neistote :), ak áno India bude totálne pre vás!). Ak však máte radi dobrodružstvo ale trošku kontrolované skúsený sprievod v Indii sa určite zíde 🙂

1. Bezpečnosť

O bezpečnosť som sa najviac bála moja mamina, keď sme jej prezradili, že do itineráru sme zahrnuli Indiu začala “googliť” a to neurobilo vôbec dobrotu :D. Keď som argumentovala, že aj jej kamarátka cestovala do Indie a mala z tejto cesty krásny zážitok jej reakcia bola, že jej kamarátka predsa cestovala s cestovnou kanceláriou a v skupine, a teda riziko, že by sa jej niečo stalo bolo oveľa menšie. Samozrejme, keďže mám svoju hlavu do Indie sme aj napriek apokaliptickým scénarom mojej maminy s Jožkom vycestovali a z bezpečia thajského baru môžme prehlásiť, že sme Indiu bez ujmy prežili, ale je pravdou, že nie každý má takú super skúsenosť ako my a nie vždy sme sa s Jožkom cítili 100% bezpečne. Aké sú teda naše skúsenosti a možné nástrahy, čo sa bezpečnosti v Indii týka?

Fotenie sa s domácimi – je to milá skúsenosť, treba si však dávať pozor!

Hoci je India už poriadne turistická destinácia, teda nečakajte, že sa ocitnete na nejakej prvoexpedícii 🙂 a turisti sem bežne cestujú, stále ide o relatívnu exotiku pre našinca. Pre mnohých domácich však budete exotickí vy. Preto je potrebné vedieť do čoho človek ide a čo ho môže v destinácii postretnúť. Treba sa teda pripraviť aj na tie horšie situácie a nie nadarmo sa hovorí “šťastie praje pripraveným”. Toto sú niektoré z pravidiel, ktoré sme sa snažili dodržiavať, aby sme sa cítili bezpečne:

  • v noci sme sa “nešpacírovali” po uliciach,
  • nešli sme nikam, kde sme nevideli motať sa iných ľudí, žiadne skratky cez opustené uličky,
  • vždy sme mali doklady pri sebe v kapsičke, ktorú mám pod tričkom (veľa cestovateľov malo napríklad takzvané “ľadvinky” pod tričkami),
  • keď nás niekto veľmi otravoval alebo pridlho sledoval tak sme rázne povedali, že tovar alebo službu nechceme – dôrazné “NO” alebo “Go away” väčšinou pochopili hneď (aj v múdrych knihách odporúčali, že netreba sa báť zdvihnúť hlas),
  • ak sa s nami chcela fotiť priveľká skupinka predovšetkým chlapcov skôr sme ich odmietli a išli rýchlo ďalej,
  • nevyťahovali sme veľmi telefóny a techniku na miestach, kde sme mali pocit, že by to mohlo vzbudiť nechcenú pozornosť,
  • ak sme nemuseli telefón sme nedali z ruky – keď nám napríklad niekto chcel ukázať cestu na mape na telefóne, Jožko telefón nedal z ruky,
  • ak nám do taxíku alebo tuk-tuku prisadol ďalší vodičov kamarát – hlavne v noci, tak sme vodičovi pohrozili, že vystúpime 😀 (vždy sme chceli byť v “bojovej” presile :D) vždy to zabralo a my sme sa cítili bezpečnejšie,
  • ak sa pýtali na náš vzťah, hovorili sme, že som Jožkova manželka, nakoľko v Indií je manželstvo rešpektované, zatiaľ čo nejaké “randenie” nemá v ich tradičnej kultúre miesto, a tak sme to chceli im aj mne trochu uľahčiť :). Na cestách stretnete aj sólo ženy cestovateľky nosiace falošné obrúčky, ktoré ukazujú zaujímajúcim sa Indom, s vysvetlením, že sem docestovali za manželom.

    O tuk tuk sme sa však s milým pánom so synom radi podelili 🙂

…možno, keď je človek v skupine s cestovkou, nemusí si vymýšľať falošného manžela, ale výhodou znalého sprievodcu je, že vás na veľa vecí upozorní, povie vám kam môžte a nemáte chodiť a je menšia pravdepodobnosť, že by si na vás niekto dovoľoval, keď ste v skupine. Vo všeobecnosti sa treba riadiť aj intuíciou a keď nemáte z niečoho dobrý pocit tak sa otočiť na päte a ísť si po svojom.

Bez sprievodcu a prvý krát v Indií znamená, že si veľa veci musíte vyzistiť sami, či už v múdrych knižkách alebo je dobré sa poinformovať na mieste kde ste ubytovaní. V našom prípade, už pri príchode do Dillí nás recepčný prišiel o štvrtej nad ránom vyzdvihnúť k taxíku a do telefónu nás inštruoval, aby sme v tejto štvrti z taxíku v noci nevystupovali. Takéto veci je potrebné teda buď intuitívne vycítiť alebo o nich treba vedieť, a napríklad o týchto okolnostiach by vás mal informovať sprievodca.

Zbystriť pozornosť a obozretnosť musíte vo veľkých davoch, pri pamiatkach, v “radoch” na lístky, keď sa s vami budú chcieť domáci fotiť! (a nemyslite si, že fotenie s domácimi vás obíde keď máte v pase už možno skorší ročník narodenia, pre nich ste stále fascinujúco  biely! :). Z mnohých príhod ostatných cestovateľov nám utkvela v pamäti “story” jednej Španielky, ktorú sme stretli v Dillí v hosteli, ktorej počas spoločného fotenia s hromadou domácich v Jaipure na vlakovej stanici stihli ukradnúť peniaze aj s dokladmi, bez toho aby si to všimla. Španielku teda čakalo nejaké vybavovanie a extra výdavky, ale v zásade to nebrala ako tragédiu. Bola to lekcia, z ktorej sa poučila ona ako aj my a pri fotení s domácimi sme si naše veci zásadne držali blízko pri tele, aby sme ich vždy mali pod kontrolou.

Aj my sme sa niekedy ocitli v “turistickej skupinke cudzincov” 🙂 pri spoločnom výlete k Taj Mahalu so skupinkou z hostela.

Aj pri cestovani platí staré dobré anglické “strenght in numbers” a teda “v číslach je sila”, čo v praxi znamená, že sólo cestovatelia sú jednoduchšie obete ako skupinka. My s Jožkom, sme sa celkom dobre vedeli navzájom postrážiť a vyhodnotiť možné rizikové situácie. Cestovanie v skupine je teda tiež výhodou, keď cestujete v skupine s cestovnou kanceláriou. Ak sa teda necítite na cestovanie sám a nemáte indicky naladených cestuchtivých známych, práve cesta s cestovkou môže byť fajn riešenie.

2. Peniaze

1-IMG_2486

Vo Varanasí vám s týmto nedajú pokoj 🙂 tak môžete nosiť tričko, ktoré to povie za vás!

Indi poznajú silu “bieleho turistu” a už ako vás v diaľke uvidia, naštartujú taxíky, naskočia do tuk-tuku, rozbehnú sa na cyklo-rikši, aby vám ponúkli svoje služby samozrejme za niekoľko (až sto-) násobok ceny, ktorú dostáva domáci. Je to na ich pomery pochopiteľné, sme pre obchodníkov “chodiace peňaženky” a treba s tým rátať a istým spôsobom sa s tým aj zmieriť. Zvýšiť svoje šance výhodného obchodu pri zjednávaní má len informovaný cestovateľ. Hoci aj tak na vás výrazne zarobí Ind, ale aspoň máte pocit, že ste dostali férovejšiu cenu a neošklbal vás totálne (ale len trošku). Tu je výhoda ak máte nejaké zákulisné informácie od domácich alebo sprievodcu. Nám domáci na hosteloch často poradili koľko má cirka stáť tuk-tuk do mesta, koľko cyklorikša, vybavili nám taxík na stanicu, za indickú taxu a pod.

Dobrý sprievodca vás zorientuje v cenách aj vzdialenostiach, čo výrazne zvyšuje vaše šance na výhodnejší obchod.

3. Zdravie (a strava)

Niekedy zjete aj niečo o čom neviete, čo to je…a dozviete sa až dodatočne 🙂

“Chytené” priedušky, kašeľ, zvýšená teplota, slabosť, črevné ťažkosti, (asi) žihľavka…to je bilancia našich zdravotných stavov, ktorými sme si prešli počas cca 1 mesiaca v Indii. Zdravie na cestách je extrémne dôležité a netreba asi nikomu (ani tomu, kto v Indií nebol) veľmi vysvetľovať, prečo by ste nechceli skončiť v indickej nemocnici. My sme naše zdravotné stavy riešili pomocou cestovateľskej lekárničky – v ktorej nesmú, okrem iného, chýbať širokospektrálne antibiotiká, čierne uhlie, endiex – pomoc pre cestovateľov pri črevných problémoch, ibuprofen, vitamíny, fenistil, atď.

Všetky situácie sme doposiaľ zvládli bez návštevy lekára, prípadne s pomocou “lekára na telefóne/maile” :), nie každý má však také šťastie a vymoženosť. Preto je nevyhnutné sa na exotickejšiu destináciu dobre pripraviť aj po zdravotnej stránke, a treba byť pripravený prípadnú chorobu alebo nevoľnosť riešiť s chladnou hlavou a nepanikáriť. Nie je výnimkou, že pri dlhšom cestovaní, s ktorým je spojená únava, zmena klimatických podmienok, zhoršené hygienické podmienky, úplná zmena stravy atď. vás vaše telo upozorní, že už má toho dosť a dosiahlo svoj limit. Nie každá nevoľnosť musí byť dôvod automaticky utekať do nemocnice, a samozrejme nie v každej lokalite je to vôbec možné. Preto je nutné mať na ceste dobre vybavenú lekárničku, a pri pociťovanej únave dať telu dostatočný oddych.

Iný príbeh sú samozrejme akútne ťažkosti a zdravotný stav, ktorý evidetne vyžaduje zásah lekára. Nie každý je stavaný na to, aby takéto situácie riešil po vlastnej osi, a teda sa potrebuje spoľahnúť na sprievodcu.

So zdravím je úzko prepojená aj strava. Niekedy môžu byť  zdravotné ťažkosti spôsobené iba jednoduchou zmenou stravy, kedy sa telo potrebuje len prispôsobiť, inokedy môže ísť o reálnu otravu jedlom, čo vás môže na pár dní skoliť. Čo sa tohto týka, my sme mali tiež celkom šťastie. Pri výbere jedla sme sa snažili byť obozretní, ale až tak sme sa neobmedzovali. V zásade sme sa vyhýbali ovociu, ktoré by sme museli umývať – t.j. jedli sme iba také čo sa šúpalo, preferovali sme varené/smažené jedlá, žiadne mliečne výrobky – dopriali sme si síce indické lassi, ale len v známom podniku “Blu Lassi” vo Varanasí (nám s Jožkom aj tak mliečne výrobky nechýbali), pili sme samozrejme len balenú vodu a jedli sme v reštauráciach, kde sme videli kopec domácich a opitmálne rodiny aj s deťmi. Až na jeden deň pre Jožka ja pre mňa na záver Indie nás naše telá poslúchali, a veríme teda, že India sa dá zvládnuť aj bez útrpných príhod z toalety. 🙂 Samozrejme aj v takýchto prípadoch pomôžu rady a skúsenosti sprievodcov, ktorí väčšinou vedia, kde jesť a kde radšej len posedieť 🙂 pri balenej vode.

1-IMG_2028

Lassi z Blue Lassi vo Varanasí

Veríme, že aj naše zážitky z tejto neuveriteľnej krajiny môžu byť pre vás inšpiráciou a motiváciou sa nakopnúť a vycestovať do vysnívanej Indie! Či už to bude po vlastnej osi alebo s cestovkou, jedno aj druhé má svoje čaro a svoje výhody, a preto niet čoho sa báť a prečo zaváhať…šup do Indie! Namaste!

Ide sa!