Úplne neplánovane sa našou treťou zastávkou počas putovania po severnej Indii stalo mesto Rišikeš. Nič vám to nehovorí? Dva najvýznamnejšie prívlastky tohto mesta na posvätnej rieke Gange sú: „hlavné mesto jógy“ alebo „dvere do Himalájí“. Už sa vám niečo marí? Ak stále nie, pozrite si zopár záberov z tohto, na indické pomery pokojného miesta, ktoré žije jógou, kaviarničkami, vegetariánskymi jedlami, ašrámami, kravami, Beatles a samozrejme turistami.
Prečo Beatles? Beatles-áci sa sem v roku 1968 prišli na pár mesiacov psychicky regenerovať po tom, ako ich manažér spáchal samovraždu. Počas svojho pobytu v Maharishi Mahesh ašrame (do ktorého sa môžete ísť pozrieť) zložili vačšinu skladieb ich Bieleho albumu, a Rišikeš uviedli do povedomia západnej verejnosti…
Rišikeš, mesto na úpätí indických Himalájí sa nám do cesty priplietlo čistou náhodou, ale bola to šťastná náhoda. Keďže sme počas návštevy Amritsaru zistili, že náš vlak do Jaipuru v štáte Rádžastán (na juh od Delhi) bol zrušený kvôli rozsiahlim štrajkom a demonštráciam v oblasti okolo hlavného mesta, museli sme hľadať alternatívu. Tak sme našu cestu otočili na sever Indie. Zvažovali sme známe budhistické mesto Daramshala, kde sídli Dalai Láma a mestečko Shimla, ktoré nám odporúčali kamaráti cestovatelia a spolucestujúci avšak spomenuli sme si aj na Rišikeš, kde bola naša kamarátka na 6 týždňovom jóga inštruktorskom kurze a Rišikeš jej prirástol k srdcu. Na tri dni sme si ho aj my vychutnali, trošku sa snažili splynúť s hippe prostredím a zistili (teda ja – hanka), že k jóge sa musím vrátiť! Rišikeš je na indické pomery relatívne malé mesto (populácia cez 100 tisíc obyvateľov) tiahnúce sa popri posvätnej rieke Gange v štáte Uttarankhand v severozápadnej časti Indie. Centrum (aspoň to turistické) sa pohodlne dá prejsť pešo ale motkať sa v ňom viete aj tri dni práve vďaka nespočetnému množstvu kaviarničiek, reštaurácií, jóga kurzov, kurzov meditovania, sebaobjavovania, varenia, tancovania, hindštiny a asi čohokoľvek čo si vaša turistická sprituálna myseľ zamanie. Športuchtiví si tu tiež prídu na svoje pri raftingu, byciklovaniu, vďaka čistému vzduchu aj príjemnému behaniu a turistike. Rišikeš, oáza pokoja v besnej Indii má čo ponúknuť a toto miesto vás nabije užasnou chuťou na jógu – osobne zažité!
Lakshman/Laxman Jhula (Most Laxman) je jedným z dvoch peších t.j. aj motorkových mostov v centre Rišikešu. Druhým mostom je Ram Jhula, ktorý je asi 15 minút pešo – prechádzkovým tempom smerom „doleprúdom“ od Laxman-u. Turistické centrum Rišikešu je celkom kompaktné a v podstate všetko, čo potrebujete viete nájsť na jednej ulici. Na turistov sú tu veľmi dobre pripravení a príjemní. Ubytovanie, ako vo väčšine indických turisticky navštevovaných destináciach nájdete „na mraky“ a aj priamo na mieste. My sme mali booknuté ubytko v „Bunk Stay Hostel“, z ktorého sme mali takýto famózny výhľad na Laxman Jhula.
Asi najviac kráv, hneď po Varanasí, sme stretli v Rišikeši! Na každej ulici, v strede cesty, pokojne sa špacírujúc pomedzi turistov…totálne flegmatické, až kým nezbadajú Jožkove červené tričko…potom už vydávali aj zvuky…najprv sme sa začali len zo srandy kŕmiť teóriou, že niečo na tej červenej pri býčich zápasoch bude, tá sa sa nám však vo Varanasí potvrdila, keď malý býček Jožka mierne nabral na rožky 🙂 Jožko si odvtedy dáva väčší pozor na farby, ktoré nosí 🙂
Naša obľúbená kaviareň v Rišikeši – „Ganga Cafe“. Väčšinu podnikov označujú v Indii ako „cafe“ aj keď tým často myslia reštauráciu. Keďže Rišikeš leží na Gange, bol by hriech neužívať si túto rieku pri každej návšteve „reštiky“, keďže skoro všetky majú „ganga view“. Ceny v Rišikeši sa nám zdali mierne vyššie ako v Indii, ktorú sme dovtedy zažili (Delhi a Amritsar), čo však bude dané množstvom „západných turistov“, ktorí sa do Rišikešu vyberajú práve kvôli jóge. Ceny vieme porovnať napríklad na zázvorovom čaji, ktorý pijeme v Indii všade: „ginger lemon honey tea“ v Amritsare 35 Rupií – Rišikeši 60 Rupií, a celkovo nám prišlo všetko tak o polovicu drahšie. Čo však v Rišikeši nedostanete a teda ušetríte je 1. Alkohol a 2. Mäso! Hovädze steaky sa tu vyskytujú jedine na ulici a jedine živé 🙂 alkohol aj mäso je zákonom v tomto meste zakázané.
Prechádzkovým tempom sa za cca 15-20 minút dostanete od Laxman Jhula k Ram Jhula. Večer sú oba mosty veselo nasvietené. Najrušnejšie je to v Rišikeši práve pri týchto dvoch mostoch na oboch stranách Gangy. Stačí sa len prejsť, zobrať si po ceste ovocie alebo lassi a užívať si „rišikešskú“ pohodičku.
V Rišikeši sa nedá nezamyslieť sa nad duchovnom, prístupe k životu alebo inou spirituálnou otázkou 🙂 Zo všade na vás prehovárajú rôzne životné pravdy, pozvánky na sedenia o sebaobjavovaní, kurzy jógy a meditácie. Pre mňa úplná novinka bola „laughing“ jóga t.j. smiacia jóga. O čom som sa samozrejme musela dozvedieť viac. Hodinu som síce neabsolvovala, ale podľa vysvetlenia jogína a aj jedného zahraničného účastníka tejto smiacej jógy som pochopila, že sa máte počas hodiny zahĺbiť do svojich pocitov a prežívať svoj smiech, keď sa smejete. Keď som sa pýtala, čo je príčinou toho smiechu počas cvičenia, či ten „precvičovateľ“ „cvičiacich“ nejako rozosmieva alebo nebodaj šteklí som sa nedozvedela… 🙂 Pochopila som teda, že „cvičiaci“ sa rozosmeje sám a potom si len uvedomuje svoje pocity 😀 v tomto momente som však zhodnotila, že túto jógu praktizujem každý deň a zadarmo 🙂 ak však máte niekto aj inú skúsenosť dajte vediet 🙂 som zvedaváááá!
Špeciálne sme si privstali kvôli východu slnka, žiaden div sa však nekonal, keďže bolo mierne oblačno a pozerali sme a na opačnú stranu, tak sme spravili aspoň spoločnú foto 🙂
Nádherný pohľad na most Laxman a ašramy. Na ľavo jeden z najznámejších chrámov v Rišikši – Trayambakeshwar. Tento trinásť-poschodový hinduistický chrám chodia veriaci navštevovať okrem boha Shivu aj kvôli výhľadom na Rišikeš počas modlitby.
Takýchto vtipných nápisov varujúcich pred konzumáciou alkoholu počas jazdy sme v Indii videli viacero. Vtipné je aj to, že v Rišikeši sa opijete len ťažko, keďže alkohol je tu zakázaný, ale v každom prípade prevencia je potrebná. Podľa našich informácií sa v Indii netoleruje za volantom žiaden alkohol. Čo nás však stále udivuje sú silné indické ženy, ktoré vláčia na hlavách rôzne náklady. Majú náš obdiv a rešpekt!
Prvý crashtest telefónu CAT S40 v rieke Ganga…hádzali sme ním žabky! Video si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=kRMA-rjRVxU
Pohľad na most Laxman a Gangu z jóga školy „Vini“. Bola jedna z najviac odporúčaných škôl, kam som sa vybrala aj ja na hodinu jógy, ktorá bola však kvôli „workshopu“ inej skupiny zrušená 🙁 . Pre informáciu v Rišikeši je možné len tak bez ohlásenia zaskočiť na hodinu jógyn“drop in classes“ (presne to, čo som chcela urobiť), hodina stojí tak cca 200 Rupií a stačí len sa v daný čas ukázať. Len sa treba uistiť, že hodiny nie sú zrušené 🙂
Opice okupujúce most Laxman. Tak ako kravy sú všade a po chvíli ich prestanete špeciálne registrovať. Dávať pozor si však treba, ak máte v rukách jedlo. Jedlo vám vraj veľmi radi, bez ostychu vytrhnú z ruky. Vraj sa im tiež netreba pozerať do očí lebo ich to znervózňuje. Ja (Hanka) som bola asi viac nervózna z nich, keď viseli na oboch stranách mosta a mala som pomedzi ne prejsť. 🙂
Jožko sa nechal nahovoriť na zmenu imidžu 🙂 elegantne skombinoval športovú mikinu a vestu s hippie LSD nohavicami – je z neho hippie športovec!
Takto som sa fotila s triedou nepočujúcich indických študetov a učiteľmi. Bola to milá skúsenosť. India vás zaručene obdaruje takýmito unikátnymi chvíľami a zo spoločnej fotky sa tešíte vy aj oni 🙂
Hinduistický „kňaz“ počas večerného Ganga Aarti – ceremoniál konajúci sa na brehu posvätnej rieky Gangy v troch mestách Rišikeš, Haridwar a Varanasí. Počas aarti sa rieke Ganga obetuváva oheň, ako aj kvetiny a malé kvetinové misky s horiacimi sviečkami a vonnými tyčinkami, ktoré sa položia na vodu.
Obeta Gange pripravená. Na ceremoniál „Ganga Aarti“ sme sa prišli pozrieť k najväčšiemu „ghatu“ v Rišikeši – Triveni Ghat. Tisíce veriacich hinduistov sa sem chodia okúpať a zmyť hriechy v Gange a pozrieť si unikátne „Ganga Aarti“. Namaste!
