Často počúvam, že indonézsky ostrov Bali stráca svoju autenticitu pre davy turistov, ktoré sem prúdia. Ukážem vám, že to nie je pravda a malý ostrov má stále svoje čaro, ktoré poteší všetky ľudské zmysly!
Píše Michel Struhárová
Čuch
Je možné, že už pri kráčaní dolu schodíkmi z lietadla zacítite špecifickú vôňu s nádychom vanilky. Táto vôňa vás bude sprevádzať počas celého pobytu na Bali, pretože sú tu vonné tyčinky, ktoré sa používajú do hinduistických obiet bohom. Je ich niekoľko druhov, no najčastejšie budete mať šťastie na košíčky s názvom Canang Sari, ktoré ženy každé ráno poctivo pripravujú, posväcujú a ukladajú na miesta, kde by mohlo hroziť nebezpečenstvo.
Tento druh obety má slúžiť pre démonov. Balijci veria, že démoni si pri prechádzaní miestom, kde je obeta položená, vezmú sušienku alebo malé množstvo peňazí a nespôsobia nič zlé. Často ich preto nájdete na mostoch, zákrutách alebo pred vchodovou bránou do domu, aby démoni nevstupovali do príbytkov ľudí a dali im pokoj. Okrem každodenných obiet pripravujú balijské ženy na dôležité obrady honosné koše s ovocím, prípadne prinesú aj zvieratá.
Sluch
Podobne ako špecifická vôňa, v jednotlivých dedinách sa z miestnych chrámov často rozlieha cinkavá melódia. Nebojte sa zastaviť a započúvať. Má ju na svedomí tradičný orchester Gamelan, ktorý tvorí niekoľko zvonkohier, bubnov a gongov. Ovládanie hry na tieto nástroje je súčasťou výučby na základných školách, pretože hranie je nevyhnutnou súčasťou obradov v chráme. Zaujímavosťou je, že balijský gamelan má mierne odlišný zvuk než napríklad gamelan zo susednej Jávy.
Zrak
Najrozsiahlejšiu časť venujem nádherám, ktoré vám odporúčam na Bali objavovať. To, čo asi každý na Bali hľadá, sú rozprávkové pláže. Aby ste sa vyhli sklamaniu, treba povedať, že nie všetky pláže majú biely piesok ako na pohľadniciach. Juhozápadná a severná časť ostrova je obklopená plážami s tmavým pieskom sopečného pôvodu.
V obľúbených častiach ako Kuta, Seminyak alebo Canggu sa preto pripravte na tmavé pláže. To im samozrejme neuberá na príťažlivosti. Od niektorého z miestnych predajcov si kúpte kokosový orech a z pohodlia lehátka si vychutnávajte slnečné lúče. Za tými s bielym pieskom budete musieť cestovať na juh, najmä polostrov Bukit a východ ostrova. Platí tu zaujímavé pravidlo. Keďže polostrov tvoria vysoké útesy, čím nedostupnejšia je pláž, tým väčšiu šancu máte, že na nej nikto nebude. Niekedy budete musieť zvládnuť aj 500 schodov, ako napríklad na pláž Green Bowl. Myslite však na to, že na týchto plážach zvyčajne nie sú predajcovia občerstvenia, preto si vezmite so sebou dostatok vody.
Bali sa často označuje ako “ostrov bohov”, pretože náboženstvo ovplyvňuje do veľkej miery každodenný život miestnych ľudí. Na ostrove nájdete okolo 13 000 chrámov. Odporúčam vám zažiť západ slnka z chrámu Uluwatu na juhu ostrova. Ak máte radi dobrodružstvo, vydajte sa na severovýchod ostrova, dajte si do tela a vyšlapte po 1 700 schodoch, aby ste vyšli na magický chrám Pura Lempuyang. Pri jasnom počasí dokonca uvidíte najvyššiu horu ostrova, posvätnú sopku Agung.
Nech vás neprekvapí, že pred vstupom budete počuť češtinu. Sprievodca, ktorý vám bude vysvetľovať cestu automaticky reaguje na slovenčinu pozdravom v češtine a rovnako sa naučil povedať v češtine aj celý výklad. Okrem toho som dostala aj kompliment: “Máš pekné nohy, máš pekné vlasy”. V bujnej vegetácii si našli svoje cestičky rieky a vytvorili úžasné vodopády. Môj obľúbený je Nung Nung severne od mestečka Ubud. Áno, asi to vyznie tak, že obľubujem schody, pretože aj k tomuto vodopádu budete musieť zdolať pár stoviek schodov. Odmenou vám však bude nádherný pohľad a vysoká šanca, že si vodopád užijete úplne osamote.
Poslednou, no absolútne neodmysliteľnou súčasťou Bali sú ryžové polia. Väčšina turistov smeruje k fotogenickým terasám Tegalalang, no ak radi objavujete a nevadí vám dlhšia jazda na motorke, odvezte sa k ryžovým terasám Jatiluwih. Je možné, že cestou úplnou náhodou objavíte aj ďalšie políčka. Mimochodom, terasovité usporiadanie nie je náhodné. Ryžové polia totiž zavlažuje tradičný systém subak, ktorého vznik sa datuje približne do 9. storočia a je zaradený aj do zoznamu UNESCO.
Chuť
Ázijská kuchyňa patrí medzi najchutnejšie na svete a Bali ponukou dobrôt nezaostáva. Klasikou, ktorou nič nepokazíte, je Nasi Goreng – smažená ryža.
Keďže Bali je hinduistický ostrov, kde sa nekonzumuje hovädzie mäso, lokálnou špecialitou je pečené prasiatko – Babi Guling. Na tanier dostanete ryžu, klíčky, štipľavú omáčku, chudé mäsko a aj trochu mastnejšieho. Pre tých, ktorí nejedia mäso, je na ostrove zeleninový šalát Gado Gado s tofu, tempeh, vajíčkom a arašidovou omáčkou.
Verziou rýchleho občerstvenia sú mäsové tyčinky Satay s krekrami a arašidovou omáčkou. Pripravujú sa z rôznych druhov mäsa, domáci ich opekajú na griloch kdekoľvek na ulici. Keď dostanete neočakávaný hlad, je to stávka na istotu.
Hmat
Najmä po intenzívnom jazdení na motorke dobre padne kvalitná masáž. Vychytené salóny nájdete najmä v mestečku Ubud, kde si môžete užiť aj 2-hodinovú procedúru s masážou, zábalom, peelingom a horúcim kúpeľom. Počas kúpeľa dostanete misku čerstvého ovocia a zázvorový čaj. Cena závisí od náročnosti a dĺžky procedúr, no za podobnú 2-hodinovú relaxáciu som zaplatila asi 12 eur. Tradičná balijská masáž je súbor techník, ktoré podporujú prekrvenie a v kombinácii s esenciálnymi olejmi vám navodí príjemné uvoľnenie. Miestne salóny sú známe tým, že si krémy a oleje vyrábajú sami a suroviny pestujú za domom v záhradke.
Kedy je najlepšie cestovať na Bali?
Verím, že sa mi podarilo presvedčiť vás, že na ostrove si každý nájde niečo svoje. Ak ste začali uvažovať, kedy si naplánovať svoju dovolenku na Bali, padne vhod informácia o počasí. Zažila som tu sezónu dažďov aj obdobie sucha, preto z vlastnej skúsenosti odporúčam mesiace apríl a máj alebo október a november, kedy sa menia sezóny.
Najstabilnejšie počasie je v mesiacoch júl a august, no počítajte s drahším ubytovaním, letenkami a aj oveľa väčším počtom turistov. Naopak, január a február si daždivejšie, v pobrežných častiach to však nie je nič hrozivé. Zväčša sa zaprší na 2-3 hodinky a opäť je slnečno. Viac dažďa je v horských oblastiach.
Autorka cestopisu: Michel Struhárová