V Peru je cieľ všetkých cestovateľov jasný, Machu Picchu. Kým sa však k nemu veľkou krajinou dostanete, je príjemné sa zastaviť na pokojných a tak trocha netradičných miestach. Jedným takým je mestečko Ica (veľkosti asi 300 000 obyvateľov) na ceste z Limy. Z Icy je to navyše 5 minút taxi do Huacachiny, púštnej oázy, kde si môžete vyskúšať napr. sandboarding.
Ica je pre mnohých cestovateľov zastávkou na 1 ÷ 2 noci – ak máte naponáhlo, všetko stihnete plnohodnotne prejsť aj za 1 deň a teda stačí prespať 1 noc. Ak máte dostatok času, spokojne si tu objednajte 2 noci. Možností ubytovania je tu niekoľko, my odporúčame 2-hviezdičkový hotel Ollanta, v ktorom sa viete ubytovať za 6 eur/os/noc v súkromnej tichej izbe s vlastnou sprchou s horúcou vodou. Nechýba rooftop teraska, veľmi ochotný majiteľ a zároveň to máte všade blízko na pešo. Ak si budete chcieť pomôcť, v rámci Icy stojí rikša paušálny poplatok 2,5 soles (cca 70 centov), klasické taxi v podobe miniautíčiek cca 4 ÷ 5 soles (cca 1,20 eura). Do rikše sa napracate traja, do taxi štyria.
Do Icy, ktorá dostala svoje meno po rovnomennej rieke, odporúčame naplánovať príchod približne na obed. V poobedných hodinách to všetci smerujú do oázy Huacachina (Huacachina Oasis), motorikšou to vyjde na 4 soles, taxíkom na 5 soles. Ak máte dosť energie v nohách, je to z hotela Ollanta cez jeden kopec 15-minútová prechádzka. Huacachina je menšia oáza prakticky hneď za mestom, avšak už v peruánskej púšti v nádherných a fotogenických dunách. Pred 15 rokmi to mohla byť krásna romantická oáza, dnes je to skôr marketingový komplex okolo menšieho jazierka v púšti. Viete sa tu ubytovať, je tu supermarket, reštaurácie… ale v praxi vám stačia na Huacachinu dve hodinky, aby ste si ju naplno užili 🙂
V Huacachine vás budú všetci lákať na jazdu buginami po púšti (25 ÷ 35 soles na osobu podľa toho, ako veľmi vás baví zjednávanie). My sme túto aktivitu tak trocha tvrdohlavo odmietli, vzali sandboard do ruky (5 soles za 1,5 hodiny) a zobrali púštne duny ako výzvu. Vyšlapali sme si ich 🙂 Ak budete mať rovnaké chute, zoberte to na pravú hornú dunu (z pohľadu hlavného vstupu do oázy; vedie sem iba jedna cesta) – pieskový kopec vyzerá tak strmo, že sa nedá zdolať ani za 2 hodiny, avšak za 30 minút trpezlivým zabáraním sa v horúcom piesku to dáte až na vrchol. A tu si môžete len tak sadnúť a užívať si tú piesočnú krásu s tým, že máte slnko za chrbtom a priestor na krásne fotografie. Ak sa vydáte na opačnú dunu (ľavú po vstupe do oázy), bude vám svietiť slnko priamo do objektívu 🙂
Cesta dole trvá na sandboarde asi minútku, pešo tak maximálne dve, behom to dáte aj za 30 sekúnd 🙂 Sandboarding je tiež iba takým lákadlom pre turistov, avšak za 1,5 eura je to vcelku zábava – my sme zároveň množstvo piesku využili na crash test smartfónu CAT S30 a Hanka si zatiaľ užívala sandboarding.
Pri ceste späť sa vás taxikári budú snažiť prehovoriť na jazdu za 10 soles, avšak po 3 minútach zjednávania a podídeniu k tretiemu taxikárovi sme sa dohodli za 4 soles. Ak máte radi vínko, Ica je obrovským producentom nie len vína, ale aj pisca (peruánskeho národného alkoholu). Ak máte chuť, rovno poproste taxikára, aby vás vzal do vinárstva Tacama (11 km za mestom) alebo Botegas Vista Alegre (2 km za mestom) – obe robia bezplatné ochutnávky spolu s komentovanou prehliadkou vinárstva v angličtine.
Cesta do vzdialenejšieho vinárstva stojí taxíkom 15 soles (4 eur), 10 soles do toho bližšieho (2,7 eur). S taxikárom sa môžete dohodnúť, nech vás počas prehliadky počká (trvá väčšinou 30 ÷ 60 minút vrátane ochutnávky domácich vín) a milé prekvapenie – taxikári si za čakanie nič nepýtajú 🙂 Ešte lepšia kombinácia je ísť do vzdialenejšieho vinárstva, cestou späť do toho bližšieho a do Icy prídete späť s úsmevom na tvári. Celú cestu viete dať s jedným taxikárom, niečo ako lokálne autobusy do týchto končín veľmi nechodia. Ak s ním strávite 2 prehliadky, nezabudnite na drobné sprepitné 🙂
Ica je tiché peruánske mesto, takže si tu užijete aspoň pokojný spánok. Na druhý deň zvládnete všetko dôležité prejsť prakticky za pol dňa – pre dámy je tu veľké nákupné centrum na Avenida Maestros, pre ostatných napríklad zoologická záhrada. Vstup stojí 1 soles (25 centov), budete v nej prakticky sami a niekedy vám tých zvieratok bude aj ľúto, máte tu však možnosť vidieť kondora, lamu, pumu či tučniačiky.
V Museo Regional, ktoré je kúsok od zoologickej záhrady, si môžete pozrieť obrazce z Nazcy v miniatúrnych spracovaniach (vstup 7 soles na osobu). Skorší či neskorší obed vrele odporúčame v obrovskej hale na križovatke Avenida San Martin a Ayabaca oproti nákupnému centru, menu tu stojí priemerne 8 soles na osobu. Môžete si vybrať pultík, ktorý vám je najsympatickejší. Menu napísané na tabuli neobsahuje samozrejme fotky, odporúčame vybrať úplne náhodné menu – spravili sme tak aj my a najedli sme sa fantasticky 🙂 Každé menu obsahuje polievku, v našom prípade to bol hustý zeleninový vývar s kukuricou, po ktorom sme už nemali ani priestor na hlavné jedlo. Avšak potom prišla ešte výborná vyprážaná ryba. A drobná Peruánka, ktorá okolo nás obskakovala, nám dopĺňala bezodný pohár jablkovej šťavy. Za 2,5 eur na osobu sa tu najete do prasknutia.
Ako v každom peruánskom meste a mestečku, ani tu nechýba Plaza de Armas. Na tomto hlavnom námestí toho veľa k videniu nie je, avšak je tu pokoj a môžete si tu dať nejaký dobrý drink s domácimi. Po ceste naspäť si môžete obzrieť jeden zo štyroch krásnych chrámov, nezabudnite vyzdvihnúť vašu drahú polovičku späť v nákupnom centre a pokračovať na vašej ceste z Icy ďalej. Na 95% pôjdete autobusovou spoločnosťou Cruz del Sur, PeruBus alebo Soyuz, ich stanice sídlia v rovnakom bloku a každý taxikár toto miesto pozná a zoberie vás sem za 5 soles. Prajeme šťastnú cestu ďalej 🙂
