Asi 300 m vzdušnou čiarou (cca 10 minút pešo alebo 1 minútu autom) od svahu stojí na konci dedinky Valča dvojica chát, ktoré nesú spoločné označenie Woodpark. Dostali sme na toto miesto tip od našich kamošov zo Škodovky, pretože tvrdili, že si priamo pri chate môžeme vďaka wallboxu nabiť elektromobil. A keďže som si už poriadne dlho chcel vyskúšať, aké to je v skutočnosti ísť elektromobilom na zimnú dovolenku (a.k.a. zimná elektrodovolenka), hneď som sa pustil do bookovania. Otvorím teda ich web, vyberám chatu Olejkárka (veľmi subjektívne), klikám, bookujem a do pár hodín dostávam potvrdenie, že nás budú očakávať. Mailovou komunikáciou si ešte s domácimi vymením pár správ a už od úvodu cítiť, že je to miesto, na ktorom im veľmi záleží a ktorému venujú veľa energie, aby tu boli ľudia spokojní.

Elektromobilom v zime na dovolenku? Ideme to vyskúšať!

Je pondelok ráno, v práci nahlásená dovolenka, v jednej z bratislavských pobočiek Škody má čaká nový čisto elektrický Enyaq iV 80 – veľké SUV v modrej metalíze s výkonným 150 kW (200+ koní) motorom s 82 kWh batériou. Milujem ten nádych novoty ešte relatívne čerstvého auta, tak rýchlo sadám a fičím pre Hanku s Krištofom, nech sa nabalíme a môžeme vyraziť. Batéria je nabitá na 100%, ukazuje dojazd niečo cez 320 km. Keď sme behali víkend s predošlou ŠKODA Enyaq po Bratislavskom kraji a potom zobrali aj športové Coupé RS iV do českého Olomouca, boli v oboch prípadoch palubné počítače pomerne presné v tom, že ukazovali reálny dojazd. Keď však pozerám na teplomer (v Bratislava 0°C, vo Valči má byť v noci -15°C), je mi jasné, že batéria ako taká musí dostať v takýchto mrazoch poriadne zabrať. Do Woodparku to máme niečo mierne cez 230 km, takže dôjsť by sme mali v pohode – uvidíme za chvíľu.

Keď sa Krištofa doma pýtam, či berieme na chatu aj sánky, s radosťou vykríkne „ánoooo“ 🙂 Utekám teda do pivnice, vyberám sánky, beriem všetky naše veci. Tentokrát sa nám podarilo zbaliť do dvoch cestovných kufrov a jedného batohu, tak sa ešte pousmejem, ako sa postupne lepšíme, ako Krištof rastie 🙂 Ešte nejaké to jedlo, zimné topánky, nosič, a kopu ďalších drobností – na dve otočky to zvládnem všetko ponosiť do auta, tak som len zvedavý, či to tam všetko narvem. Na moje prekvapenie sa všetko krásne zmestilo do takmer 600-litrového kufra, žiaden „tetris“ sa nemusel konať, tak som na seba tak trocha pyšný, haha.

Tip: mrknite cestovné športové tašky na kolieskach Thule Subterra – dá sa rozdeliť na 2 príručné tašky a bez problémov mi ho berú aj do lietadla na služobkách.

Vyrážame, púšťame si pohodovú hudbu, Krištof zaspáva (yesss…), cesta ubieha úplne pohodičkovo. Užívam si výkon elektromobilu, plne naložené SUV sa správa na cestách s úplnou ľahkosťou. Na tichý elektromotor si zvykám extrémne rýchlo. Po pár víkendoch s inými Enyaqmi viem, že zabudovaná navigácia je tak trocha na nič, pripájam teda bezdrôtovo svoj mobil cez Android Auto k multimediálnemu systému Škodovky a zrkadlím si Google mapy a pritom počúvame Piatoček 🙂 ŠKODA Enyaq má inak priehradky na dva telefóny, ktoré zvládne bezdrôtovo nabíjať (cez technológiu Qi) – je to totálne komfortné, aj keď samotné nabíjanie je trocha pomalé.

Máme posledných 50-60 km do cieľa, všetko ide v pohodičke. Zrazu si uvedomím, že nás čaká poriadne stúpanie a rezerva batérie, ktorú sme mali pri štarte (rozdiel medzi predpokladaným dojazdom a reálnou vzdialenosťou) sa akosi skrátil. Začínam trocha stresovať, lebo keď dám do mapy nabíjacie stanice v okolí Kremnice a Kremnických Baní, priveľmi nič nenachádzam (jednu som objavil, prišli sme tam a nič tam nebolo). Do Žiaru a Zvolena sa mi už vracať nechce, Krištof sa už zobúdza. Vonku sa začína stmievať a teplomer ukazuje -9°C. No nič, ideme to skúsiť ďalej… zrazu nachádzam na mape nejakú nabíjačku (aj keď iba s výkonom 22 kW) od pre mňa neznámej firmy Sminn pri kúpeľoch v Turčianskych Tepliciach.

Po chvíľke hľadania sme to miesto našli. Parádička, 5 voľných miest na nabíjanie – len všetky za rampou a kábel nám nedočiahne. Snažím sa nájsť niekoho z kúpeľov, neúspešne. Trocha sa hecnem, zacúvam z boku k nabíjačke. Nejak sa mi podarilo Enyaqa pripojiť. Naskenujem QR kód a zisťujem, že cena za nabíjanie bude 0 Eur. Uhm? Akože nie, že by mi to vadilo, len som zvedavý – kým rýchlo dobíjam Enyaqa, volám na ich infolinku a že vraj to je nabíjačka kúpeľov (jj, to mi došlo) a pravdepodobne majú pre hostí bezplatné nabíjanie v rámci ubytovania – tak snáď sa nenahnevajú v kúpeľoch, že sme si od nich takto „na čierno“ cucli asi 10 kW 🙂

Tentokrát to bude čisto oddychové

Oki, sme trocha dobití, že čas už ísť na chatu, čakajú nás tam kamoši s deťúriskami, tešíme sa na vínko (v každej chatke je súkromná vinotéka s ponukou rodinného vinárstva Vysoké pole v Skalici) a na oddych. Dorazili sme do chaty nakoniec ešte s nejakou rezervou na aute, pri klesaní smerom na Martinu rekuperácia poriadne zabrala, takže sme s veľkosťou pravdepodobnosťou ani nemuseli stáť na „núdzové“ nabíjanie. Čo už 🙂

Otvárame dvere, Krištof sa rozbehne do veľkej obývačky, hneď uvidí hračky, ktoré majú domáci pripravené pre takéto rodinné návštevy. Zvítame sa s kamošmi, rýchlo prehodíme veci z auta do izieb a rozvalíme sa na gauči v spoločenskej miestnosti (obývačko-jedálenská časť), kde už v krbe puká drevo. Cez obrovskú presklennú stenu máme výhľad na Malú Fatru s lyžiarskym strediskom, všade na okolo je nádherné ticho. Začínam tušiť, že toto bude pár krásne oddychových dní 🙂

Musím pochváliť majiteľov chatiek vo Woodparku, že pri dizajnovaní chatiek si dali fakt záležať. Každá chata je pre max. 10 ľudí v 3 spálňach, nočná časť ja na poschodí a cez galériu a schodisko sa schádza do dennej časti, kde sme samozrejme trávili najviac času. Vďaka podlahovému kúreniu sa deťúriská mohli celý čas váľať po zemi a hrať sa. A my sme sa k nim samozrejme pridali 🙂 Keď sme ich však všetky uspali, začal nám ten pravý chill.

Vírivka a sauna priamo pri chate – och áno…

Vonku pred chatou sa totiž nachádza vírivka (dopláca sa 69 Eur za pobyt, vrele odporúčam!). Vonku aktuálne -12°C, vírivka vyhriata na 39°C, OMG, to je parádička 🙂 Na druhý večer som aj Krištofa prehovoril, nech sa ku mne pridá – najskôr bol opatrný, ale ako tušíte, nakoniec sa mu vôbec nechcelo ísť von.

A kamošom sme pozreli na seba, na saunu, na seba… a bolo jasné 🙂 Veľká fínska sauna (zmestí sa sem spokojne 4-6 ľudí) sa vyhreje zhruba za 45 minút a potom nás už čakala perfektná kombinácia – sauna, hodiť sa do snehu a toto celé 2-3x zopakovať. Priznávam sa, že pri tom váľaní sa v snehu som poriadne vrieskal, ale po takejto saunovačke som mal spánok snáď lepší ako Krištof 🙂

Keďže sme boli na chate dve rodinky s malými deťmi, tušili sme, že výletov veľa nespravíme. Za to domáci z Woodparku pripravili pre vás 26 tipov na výlety vo Valčianskej doline a okolí. Vonku pred našim príchodom „nakydalo“ riadne veľa snehu, takže program na ďalší deň je jasný – vyťahujeme sánky, boby a ideme na to. Asi 10 minút pomalou prechádzkou (keďže ťaháme sánky s deťmi) sa ocitáme v rodinnom lyžiarskom stredisku Snowland, ktoré má 8 zjazdoviek s celkovou dĺžkou niečo cez 5 km.

Lyžovačku meníme na sánkovačku

Pre náročných lyžiarov to nebude, na učenie sa a rodinnú lyžovačku úplne ideál. V utorok, stredu aj štvrtok cez týždeň bol svah takmer prázdny a na vleky a sedačky sa vôbec nečakalo. Pod svahom je obrovská „pirátska loď“ na lezenie a šmýkanie – každý rodič určite ocení 🙂 Inak hodina lyžiarskej školy s inštruktorom, zapožičaním výstroja a lístkom na vleky je 36 Eur, čo mi príde ako rozumné. Domáci nám odporučili pre lyžiarov zakúpiť 8-hodinový lístok, ktorý si môžete rozdeliť po hodinách na ľubovoľné množstvo dní! Všetky aktuálne ceny na túto sezónu nájdete tu.

Líca už majú všetky deti riadne vyštípané (chlapi sme dostali úlohu ťahať sánky, aby sa mohli drobcovia spúšťať a my sme im v tom s láskou vyhoveli), rýchlo si dávame obedové menu na svahu a utekáme späť na chatu, kde nás čaká teplúčko a pohoda. Vo Valči je Jednota (otvorená tuším každý deň do 18:00), kde nájdete asi všetko, ale večer čerstvé pečivo nečakajte 🙂 A tým, že chata vo Woodparku má plne vybavenú vlastnú kuchyňu, veľkú chladničku, všetky spotrebiče, tak nemáte problém si navariť, čo vás napadne. U nás bola aj torta 🙂

Chata má veľkú záhradu, súčasťou je altánok s krbom, vonkajším sedením a nechýba aj kotlík na varenie guľášu – myslím, že je jasné, že sa sem musíme vrátiť ešte v lete, pri tých vonkajších teplotách sme sa tentokrát hecli tak na saunu a vírivku. Pre lyžiarov sú tu pripravené stojany na lyže, nechýba sušiak na lyžiarky (taká drobnosť a tak iný pocit na druhé ráno, že?), vonku zaparkujú až štyri autá, drevo do krbu máte v cene bez obmedzenia… my sme sa potešili aj Netflixu, kde sme hľadali Labkovú patrolu 🙂

Valča, my sa vrátime!

Na konci nášho pobytu nám volá pani chatárka, kedy plánujeme odchádzať a že ak chceme, môžeme zostať do 14:00 – toto sa mi už asi dlho nestalo, okamžite prikyvujeme a utekáme ešte na poslednú sánkovačku, následne si na chate dávame rýchly obed, poupratujeme, balíme a vyrážame späť domov. Ďakujeme Valčianska dolina, bolo to super – ako rodič oceňujem, že stredisko nie je nijak šialene veľké a hlavne, že sme mali ubytovanie vo vzdialenosti dohodenia kameňom. Ďakujeme Woodpark, osobne som si tu mega mentálne oddýchol (a moje telo obzvlášť ďakuje za tú saunu a vírivku) 🙂 Vidíme sa čoskoro znova!

The post Tip na rodinnú lyžovačku: Valčianska dolina appeared first on Cestovateľský blog.

Kým sa niektoré staršie auto (najmä s dieslovými motormi) vykúria, môže to trvať spokojne 5-10 minút a pri mínusových tpelotách vonku nikto nechce, aby bolo jeho ratolesti zima. Ak nemáte nezávislé kúrenie, alebo vyhrievanú garáž alebo elektromobil (vedeli ste inak, že jedna z výhod elektromobilu je práve to, že sa v zime veľmi rýchlo vykúria?), stojíte často pred dilemou, ako dieťa doma obliecť tak, aby mu v aute bolo teplo, ale zároveň nebola zima.

Možno si to neuvedomíte, ale…

Začnime tým najzákladnejším – v žiadnom prípade nepriputávajte dieťa (v žiadnom veku) bezpečnostnými pásmi v overale alebo zimnej bunde. Dôvodom je hlavne bezpečnosť – bezpečnostné pásy autosedačky musia priliehať čo najtesnejšie k telu. Overaly a zimné bundy sú často z klzkých materiálov (často kvôli impregnácii proti vlhkosti) a bezpečnostný pás sa dokáže ľahko po takomto materiále skĺznuť . Zároveň sú rôzne zimné páperové bundy plné „vzduchu“ a pri pripútavaní vytvoria medzi bezpečnostným pásom a pokožkou dieťaťa odstup, ktorý sa rovná tomu, akoby ste dostatočne neutiahli bezpečnostné pásy. Toto všetko platí pre batoľatá vo vajíčku, malé deti v autosedačke, väčšie deti na podsedáku či už na sedačke auta. Hrubé oblečenie nepatrí v aute pod bezpečnostné pásy!

Ako správne obliecť dieťa do autosedačky? Výborné video na túto tému pripravila Zuzana Švantnerová:

Ako teda zachovať dieťatku teplo v aute, aj keď je vonku zima a auto nie je ešte zahriate?

Možností je hneď niekoľko:

1. Vrstvite oblečenie – tielko, tričko z dlhých rukávov a mikina, ktorú môžete po vyhriati auta vyzliecť. Tenkú čiapku či nákrčník viete dať tiež ľahko dole. Na spodné končatiny potom podľa veku dieťatka patria body, dupačky, pančuchy, tepláky – podľa toho, v čom mu bude pohodlne.
2. Deka – detské autosedačky bývajú dobre chránené proti podfúknutiu zo spodnej/zadnej strany, preto jedna teplá deka bez problémov (a vcelku rýchlo) pomôže.
3. Funkčné oblečenie z merino vlny – nám sa najviac osvedčilo na dlhšie cesty obliekať Krištofa do bodýčka/teplákov a mikiny a kvalitnej merino vlny, môžete mrknúť napr. kvalitné výrobky od našich kamošov z ActiveKids.sk. Samozrejme pod mikinu ešte patrí tenké tielko a tričko, všetko pekne zakasané. Merino ma vynikajúce termoregulačné vlastnosti, odvádza pot od pokožky a zároveň je jemné k detskej pokožke, pretože jej vlákno je extrémne tenké.

Ak by ste si stále v tomto momente hovorili, že kašlať na všetky tieto rady a radšej dám dieťa do autosedačky v zimnej bunde či overale, pozrite si tento crash test, ktorý vás rýchlo vyvedenie z omylu:

Pozor na batožinu z kufra + ďalšie tipy

Základom každej úspešnej jazdy je bezpečnosť. Tá začína už pri kúpe vhodnej autosedačky či podsedáku s chrbtovou časťou, ktorý chráni aj hlavu a krk dieťaťa pri prípadnom náraze. Je dôležité myslieť na to, aby boli vo vozidle správne nainštalované a aby v nich boli deti pripútané tak, ako uvádza výrobca. Pozor ale aj na batožinu z kufra – v zimnom období, napr. keď idú ľudia na lyžovačku, si zvyknú typicky baliť viac vecí a kufor je rýchlo plný. Pred vyrazením na cesty sa uistite, že aj pri prudkom zabrzdení nebude mať nič šancu prelietieť z kufra do priestoru pre pasažierov. Dobrou pomôckou v tomto smere môže byť sieťový program, ktorý dnes už napr. ŠKODA ponúka takmer pre všetky svoje modely.

Výbornou alternatívou je strešný box (ľudovo nazývaný „truhla“), ktoré dnes viete zohnať napr. od značky Thule v najrôznejších veľkostiach a farbách, s dostupným príslušenstvom takmer na každé auto.

Teplota – niektoré zahraničné médiá odporúčajú vyhriať auto na 22°C, to sa nám však zdá vcelku priveľa, najmä ak máte dieťa na sebe kvalitné merino gate či merino mikinu. My zvykneme cestovať na kratšie aj dlhšie cesty pri 20-21°C. Krištof sa pritom nepotí, neprehrieva a zároveň mu nie je zima – toto zistíte aj pri nemluvniatku ľahko dotykom prsta na jeho zátylku.

Náš tip na záver pre lepší spánok vášho dieťatka v autosedačke – v zimnom období je slnko počas dňa bližšie k horizontu v porovnaní s letnými mesiacmi, takže často svieti pasažierom (vrátane vášho drobca) cez bočné sklo priamo do očí. Ak nemáte v aute integrovanú slnečnú clonu, dnes si viete ľahko dokúpiť slnečné clony bočných či zadných dverí.

The post Ako (ne)obliecť dieťa v zime do autosedačky appeared first on Cestovateľský blog.

7 výhod jazdy elektromobilom v zimnom období

1. Vďaka okamžitému systému kontroly krútiaceho momentu a trakcie sú elektromobily na zasnežených cestách pohotovejšie a stabilnejšie.
2. Zároveň je ťažisko elektromobilu vďaka uloženiu batérie v podvozkovej časti dostatočne nízko, čo prispieva taktiež k stabilite.
3. Regeneračné brzdové systémy, ktoré pri brzdení premieňajú kinetickú energiu na elektrickú energiu, sú účinnejšie pri nízkych teplotách, čím sa zvyšuje dojazd vozidla. Toto je inak vlastnosť, z ktorej mi trocha „odpálilo dekel“ – keď už sme mali do cieľa necelých 40 km, ale dojazd ukazoval Enyaq iba niekde okolo 30 km, zostal som v pomikove, či dôjdeme do cieľa – čakalo nás pred cieľom ale jedno dlhé klesanie, pri ktorom sa iba rekuperáciou dobil dojazd na 51 km!
4. Elektromobily nevyžadujú čas na zahriatie, čo znamená, že môžete začať jazdiť a vykurovať auto takmer okamžite, zatiaľ čo tradičné benzínové/dieselové motory potrebujú na zahriatie niekoľko minút. Ako sme sa v doobedných hodinách išli sánkovať, presunul som zamrznuté auto k vchodu chaty, kde sme boli ubytovaní – do 2 minút bolo auto vyhriate vnútri na 21°C!
5. Elektromobily majú lepšiu kvalitu vzduchu vo vnútri auta, pretože nevypúšťajú žiadne znečisťujúce látky z výfukov – výhodné najmä pri štartovaní a „zohrievaní“ motoru v garáži.
6. EV má menšiu pravdepodobnosť problémov so štartovaním motora alebo poruchami batérie pri extrémne nízkych teplotách, pretože majú menej pohyblivých častí ako spaľovacie motory.
7. Môja osobne najobľúbenejšia výhoda – na parkoviskách v lyžiarskych strediskách už často (aj na Slovensku) nájdete rezervované miesta na dobíjanie elektromobilov. A tušíte asi správne, že často bývajú prázdne – takže máte vlastne „rezervované“ parkovanie počas lyžovačky 🙂

4 nevýhody jazdy elektromobilom v zimnom období

1. Chladné počasie môže ovplyvniť výkon batérie a znížiť dojazd, najmä ak sa batéria neudržiava v teple, keď sa nepoužíva – ŠKODA Enyaq iV 80 má ešte relatívne dobre spracovaný tepelný manažment batérie, napriek tomu sa reálny dojazd z 320 km pri 100% nabitej batérii znížil na 260 km, teda o niečo cez 18%.
2. Používanie ohrievača môže výrazne znížiť dojazd, pretože jeho prevádzka vyžaduje relatívne veľa energie, najmä pri veľmi nízkych teplotách.
3. Časy nabíjania môžu byť v chladnom počasí dlhšie, pretože môže byť potrebné batériu pred nabíjaním zahriať (tepelný manažment) a niektoré rýchlonabíjacie stanice nemusia v extrémnych mrazoch fungovať tak efektívne. Toto inak považujem za jedno z vysvetlení, prečo si na 300 kW nabíjacej stanici „cucol“ Enyaq iba 105 kW v maxime napriek tomu, že by si pri DC dobíjaní mal vedieť zapýtať od nabíjacej stanice 135 kW.
4. Niektoré nabíjacie stanice môžu byť horšie dostupné alebo funkčné v extrémne chladnom alebo zasneženom počasí, čo môže sťažiť nabíjanie vozidla na dlhých cestách. Praktická skúsenosť – pod lyžiarskych svahom po Valčianskej doline som zaparkoval pri nabíjacej stanici na parkovisku, lenže kábel bol na zemi zasnežený a primrznutý k zemi, takže som ho musel najskôr pár minút „vysekávať“.

Ako na efektívnejšiu jazdu elektromobilom v zime?

Pozrite si výborné video na túto tému od automobilového novinára Michala Karpata:

The post 7 výhod a 4 nevýhody jazdy elektromobilom v zime appeared first on Cestovateľský blog.

Nabíjacia stanica (AMIC Energy) bola prázdna, mala dva konektory, z toho jeden typu DC CCS s výkonom 350 kW. ŠKODA ENYAQ COUPÉ RS iV si podľa svojej technickej špecifikácie dokáže cucnúť pri jednosmernom (DC) nabíjaní až 135 kW a z 0 na 80% by sa mal nabiť za 36 minút. Okej, poďme to vyskúšať… zacúval som k „štandu“, vytiahol kábel (kks, poriadne ťažký) a vrazil DC CCS konektor do auta. Na spustenie nabíjania trebalo priložiť RFID kartu, mal som zapožičanú ZSE Drive – vôbec som netušil, či bude fungovať – našťastie fungovala 🙂 Nabíjanie som začal o 18:32, baterka mala 18%. Najskôr som chcel nechať dobiť auto do 100%, ale uvedomil som si, že výrobca aj mnoho odborníkov odporúča kvôli životnosti batérie pri takomto výkone nabíjať max. do 80%. Tak som to rýchlo (na palubnom počítači) nastavil na 80% a vybehol do priľahlého nákupného centra, že ešte nakúpim nejaké potraviny na večeru.

Keď som sa vrátil o 18:59 (fakt rýchly nákup), ukazoval palubný počítač ešte potrebné 3 minútky na nabitie do 80%. To už som trpezlivo počkal. Takže o 19:02, teda presne po 30 minútach, som mohutný DC CCS kábel vyťahoval z auta. Výsledok? Priešiel som na stanicu s mizernými 18% baterky a za čas „jedného nákupu“ som odchádzal s takmer plnou nádržou. Displej nabíjacej stanice zobrazoval chvíľu po pripojení odhad 30 minút nabíjania pri výkone 99 kW a výsledok bol na minútu presný. Nabíjací výkon osciloval medzi dohnotami 98,2 – 99,7 kW – predpokladám, že kvôli horúcemu dňu (vonku bolo ďaleko cez 30°C) si ŠKODA „necucla“ svoje teoretické maximum (135 kW). Ak sa postupne dostaneme s elektroautami pri nabíjacom výkone cez hranicu 150 kW až niekde k 350 kW, bude nabíjania elektroauta z 0 na 80% skutočne otázka pár minút (10-12). A je to len otázkou času, kedy sa tam technologicky dostaneme… môj tip – nebude to trvať viac ako 2-3 roky a takto výkonné nabíjanie bude v elektromobiloch novým normálom.

The post Ako funguje nabíjanie elektroauta na ultrarýchlej nabíjacej stanici? Takto! appeared first on Cestovateľský blog.

Mapa hustoty pokrytia nabíjacími stanicami pre elektromobily

The post V Európe je už 300 000 nabíjacích staníc pre elektromobily (2021) appeared first on Cestovateľský blog.

Čo je to plug-in hybrid alebo PHEV?

PHEV je automobil s dvomi rôznymi pohonnými jednotkami, ktorý má okrem napr. benzínového motoru aj elektropohon. Tomu dodáva energiu veľká integrovaná batéria. Čisto na batériu (teda s nulovými emisiami bez toho, aby sa zapol spaľovací motor) prejdete typicky okolo 50 km, následne máte k dispozícii celú benzínovú nádrž a normálny dojazd auta. Elektromobilita je super, držím jej osobne palce, ale nie je 50 km málo? Aj ja som si to hovoril, až kým si to nevyskúšal na vlastnej koži. Mesiac som testoval plug-in hybrid ŠKODA Octavia iV. Ako vyzerá bežný život s takýmto autom?

Plug-in hybrid je bežné auto, ktoré má navyše niekde vo svojich útrobách schovanú niekoľkostokilogramov vážiacu líthiovú batériu. Tá má kapacitu zväčša niekde medzi 7-12 kWh a umožňuje prejsť čisto v elektrickom režime zhruba 50 km na jedno nabitie. Pre porovnanie, čisto elektromobily majú batériu s kapacitou 40-80 kWh. Ak vám v plug-in hybride kapacita batérie dôjde „na nulu“, nezostanete niekde len tak visieť. Auto klasicky naštartuje benzínový motor a vy normálne idete ďalej.

Môže sa tak stať aj počas jazdy, ani si nevšimnete, že sa auto preplo na klasický spaľovací motor, všetko je krásne plynulé. Pre mňa bol na Octavii iV zaujímavý hybridný režim. Najmä pri jazde po meste, kedy si auto samé volilo, ktoré časti pôjde výlučne na batériu a kedy prepne na benzínový motor. Žiadne trhanie, trasenie pri štarte – dokonca aj keď kopnete plynový pedál na podlahu (tzv. kick-down), prvý „boost“ ide z elektromotoru, zatiaľ sa naštartujete motor a potom už ťahajú spolu. Rozdiel si všimnete iba vo výkone a na budíkoch.

Ako sa nabíja batéria plug-in hybridu?

Okrem klasickej nádrže na benzín nájdete v plug-in hybride aj ďalšie „veko“, za ktorým sa ukrýva špeciálna zásuvka. Sem pripojíte kábel a závislosti od výkonu nabíjačky a technológie vo vašom aute trvá niekoľko desiatok minút až hodín, kým ju nabijete.

Dnešné nabíjacie stanice majú príkon od 3 do 40 kW, takže by menšiu batériu plug-in hybridu mali byť schopné nabiť pri plnom výkone za 15-20 minút. Výrobcovia automobilov však do svojich PHEV modelov dávajú nabíjačky, ktoré sú schopné prijať typicky 3-6 kWh, takže nabitie do plna trvá na nabíjacej stanici typicky 2-3 hodiny. Keď som nabíjal doma v noci lacnejším nočným prúdom z bežnej 230 V zásuvky (aj to je možné), trvalo to 5-7 hodín.

Zoznam plug-in hybridov (PHEV) dostupných na Slovensku aj s ich cenami, kapacitami batérií a dojazdmi nájdete napr. tu.

Parkovacie miesta s nabíjacími stanicami ste už určite videli pri rôznych nákupných centrách či v garážach, ale aj na mnohých pumpách. Veľká výhoda vlastniť dnes plug-in hybrid je, že 90% času sú tieto nabíjacie miesta voľné. Takže napr. v nákupných centrách bez problémov zaparkujete a popritom si auto nabijete (resp. skôr dobijete).

Musel som ísť niečo pred sviatkami vybaviť do bratislavského Auparku, zastavil som na nabíjacej stanici siete Greenway. Auto sa nabíjalo výkonom 3,3 kWh, takže by som tam musel stráviť 3 hodiny, aby sa nabilo na 100%. Po 20-tich minútach som si dobil pár kilometrov jazdy…

Ako nabiť plug-in hybrid, keď bývate v byte? Nóóó…

Problém máme my bežní smrteľníci, ktorí nežijeme v rodinných domoch, ale bytoch a nemáme fixné parkovacie miesto, nie to ešte s elektrickou prípojkou. Našťastie bývame iba na druhom poschodí, tak som na tých pár týždňov „na drzovku“ vyhodil elektrický kábel z balkóna, zaparkoval čo najbližšie a pichol Octaviu iV na 230-ku. Nie som z tohto riešenia šťastný. Ak by mal čo len každý druhý človek v našej bytovke elektromobil alebo plug-in hybrid, vyzeralo by to u nás v štýle „tu-kabel-tam-kabel“.

Dlho som rozmýšľal nad riešením, ako by sa tento problém dal v budúcnosti vyriešiť. Bývame v neďalekej rakúskej dedinke Kittsee hneď za hranicami a našťastie je vedľa hlavnej ulice aj „mestská“ nabíjačka. Ak budeme mať plug-in hybrid, budem chodiť auto nabíjať tam. Alternatívou by bolo si nechať vybudovať elektrické prípojné miesto priamo pred bytovkou (dosť byrokracie a otázka niekoľkých tisíc eur), prípadne si vybudovať prístrešok pre autá, osadiť ho solárnymi panelmi a dobíjať auto z čisto obnoviteľnej energie (opäť dosť byrokracie a taktiež pár tisíc eur). Úlet? Tak trocha, aj keď podobné riešenia už existujú. Zatiaľ si ale musím vystačiť z káblom vyhodeným z balkóna…

50 km na jedno nabitie plug-in hybridu – nie je to málo?

Kým sa dostaneme k „pocitológii“, dajme si dokopy niekoľko faktov (osobne mám veľmi rád dáta, na základe ktorých sa ako používateľ môžem rozhodnúť).

• 80% Európanov jazdí v priemere 40 km denne a väčšinou sedia sami – priznávam sa, v tomto som typický Európan, jazda do práce a spať, za nejakým športom, kamošmi, nákupom a domov…
• 52% obyvateľov Slovenska býva v rodinných domoch, takže nebude mať problém plug-in hybrid alebo elektromobil nabíjať
• 8% šoférov na Slovensku jazdí na aute s e-pohonom (PHEV alebo čistý elektromobil)

Takže späť k otázke – 50 km na jedno nabitie, nie je to akosi málo? Aj mne sa tak zdalo, až som si hovoril, že celý test Octavie iV nebude mať úplne zmysel. Ale už po prvom týždni jazdenia som zistil, že som sa slušne mýlil. Spadám so svojimi jazdnými potrebami do úplného európskeho priemeru. Bez problémov som mal dni, keď som jazdil (do práce a späť) iba na baterku. Z tohto pohľadu je plug-in hybrid skvelou voľbou. Ponúkne dojazd na úrovni vašej dennej potreby bez emisií, nie je problém ho nabíjať v práci ani doma. A keď človek potrebuje vyraziť na dlhšiu trasu (vybehli sme napr. na otočku na skialp na Donovaly), nemusí si plánovať zastávky podľa dostupných nabíjacích staníc ako pri elektromobiloch. Iba vyrazí tým istým autom a má k dispozícii plnú benzínovú nádrž. V jednoduchosti – v meste na elektromotor a bez emisií, pri dlhších presunoch na benzín.

Ten rozdiel v hluku je pre mňa „wow“

Prvý pocit z jazdy v plug-in hybride? Po stlačení tlačidla „Štart“ sa v skutočnosti žiaden motor nenaštartujete, iba na budíkoch vidíte, že auto je ready a môžete vyraziť. Ten odpich na križovatke je brutálne návykový, žiadna výkonnostná nábehová krivka ako pri spaľovacích motoroch. Proste máte hneď plný výkon k dispozícii. ŠKODA Octavia iV ponúka v hybridnom režime výkon 150 kW, pričom klasický benziňák je 1.4 TSI so 110 kW. Elektromotor pridáva ďalších 85 kW, spolu tak systémovo v tandeme dávajú 150 kW (nie, nespočítava sa to, ako som si myslel). Parádnych 201 koní robí z tohto autíčka slušné svižného parťáka. Spolu s preposilovaným volantom je to radosť jazdiť po meste, ale aj dlhšie trasy.

Auto som testoval v decembri 2020, vonku teploty okolo 3-7°C a pocitovo sa mi zdalo, že sa auto rozkúrilo rýchlejšie ako bežné auto. Papierovo by Octavia iV mala prejsť na jedno nabitie 55-79 km (hovoríme o štandardizovanej metodológii WLTP, ktorú udávajú pri dojazdoch všetci výrobcovia). S 10 kWh batériou, ktorá je inštalovaná v Octavii iV som sa dostal na priemerných 41 km na jedno nabitie. V teplejších mesiacoch by to mohlo atakovať možno päťdesiatku… Veľký benefit plug-in hybridov v zime – nezávislé kúrenie/chladenie máte automaticky v cene. Už nič netreba dorábať, je to čisto funkcionalita auta. Pre mňa je však najväčším plusom pri jazde ten rozdiel v hluku. Jasné, že nejdete úplne po tichu (valivý odpor pneumatík tiež tvorí pri jazde hluk), ale rozdiel v porovnaní so spaľovacím motorom je to veľký.

Koľko ma stojí jazda na elektrinu?

Človek by mohol mať pocit, že keď jazdí bez naštartovaného motora čisto na baterku, jazdí zadarmo. Rozumiem, že benzín (alebo nafta) je čosi hmotné, kde musím zastaviť na pumpe a fyzicky do auta palivo doplniť. Elektrina je pre mnohých často nehmotná vec. Dá sa vôbec vypočítať, koľko ma stojí jazda na elektrinu? Jasné, že áno. Pri dnešnej priemernej cene elektrickej energie pre domácnosť stojí nabitie Octavie iV do plna približne 2 €. Na nabíjacej stanici približne 3-4 € podľa zvoleného programu. Napr. ZSE ponúka v službe ZSE DRIVE FLAT balík za 69 € mesačne, s ktorým nabíjate auto zdarma pri štandardnom (nezrýchlenom) nabíjaní koľkokrát chcete.

Zaujímavá je ale napríklad incentíva, ktorú ponúka rakúska Energie Burgenland – ak ste ich zákazníkom, dajú vám zľavu 50% na nabíjanie elektromobilu. Takto sme nabili Octaviu iV už za 1,60 €. Ak počítame dojazd priemerných 50 km na jedno nabitie, dostaneme sa na cenu 3,20 € na 100 km. To je približne polovica (ak nie tretina) nákladov, ktoré ma bežne stojí benzínové (alebo naftové) auto.

Koľko stojí 100 km jazdy na čistom elektromobile?

Oslovili sme jedného z majiteľov Tesly (model S75), ktorý posledných 36 mesiacov vedie podrobnú štatistiku. Po 91-tisíc najazdených kilometroch mu priemerná cena za 100 km pri aktuálnych cenách energie vychádza na 2,36 €! Tu sú presnejšie čísla s pohľadom na posledných 12 mesiacov:

Jazdím skutočne s plug-in hybridom bez emisií?

Na jednej strane sa ponúka odpoveď, že predsa jasné… keď idem na batériu a nie je spustený spaľovací motor, nič nespaľujem a skutočne jazdím bez emisií. Technicky je to pravda, ale v súvislosti s výrobou plug-in hybridov (a elektromobilov) v porovnaní s konvenčnými automobilmi však vznikajú 2 zaujímavé témy:

• Ako veľká záťaž je pre prírodu výroba tak obrovskej batérie, aká je v elektromobile? Akú veľkú uhlíkovú stopu to zanecháva – koľko CO2 sa pri výrobe takejto batérie vypustí do vzduchu?
• Výroba elektrickej energie tiež nie je najčistejšia, nezaťažuje to životné prostredie? Koľko CO2 treba brať do úvahy tu?

Plug-in hybrid a elektromobil si často zvolia ľudia, pre ktorých je ekológia dôležitým argumentom ich životného štýlu. A rovnako sa tí istí ľudia zamýšľajú aj nad tým, či kúpou elektromobilu nespôsobia našej planéte väčšiu ujmu. Jedna švédska štúdia ukazuje, že pri výrobe konvenčného auta pridáte do atmosféry celkovo približne 5,6 ton CO2, zatiaľ čo pri produkcii elektromobilu až 8,8 ton CO2 (rozdiel ide práve na vrub lítiovej batérie). Rozdiel je teda 3,2 tony CO2, teda 3 200 000 gramov CO2. Ak počítame priemernú životnosť batérie elektromobilu 250 000 km, hovoríme o 12,8 gramoch CO2 na každý prejdený kilometer elektromobilom. To je približne desaťkrát menej ako CO2, ktoré sa dostane do vzduchu každý kilometer so spaľovacím motorom.

Najviac znečisťujú vzduch v Európe spaľovacie motory v osobných autách

Najviac dnes znečisťujú vzduch v Európe konvenčné autá, na celkových emisiách vytvorených v doprave sa podieľajú až 60,7 % (zdroj: europa.eu; pozor, v prípade Európy nepočítame lodnú dopravu, ktorá je celosvetovo obrovským emitentom CO2). Tu sa plug-in hybridy a elektromobily môžu javiť ako skvelá alternatíva. Vedeli ste však, že aj výroba elektrickej energie, ktorá sa potom uskladňuje v batériách, sa podieľa na tvorbe CO2? Obrovskou záťažou pre životné prostredie sú najmä uhoľné elektrárne, ktoré sa však na Slovensku podieľajú na elektrickom mixe iba vo výške 7,5% (zdroj: seas.sk).

Na Slovensku je vďaka jadrovej a vodnej energii až 92,5 % elektriny dodanej do siete bez emisií CO2 – z produkcie jadrových, vodných, fotovoltaických elektrární a spoluspaľovaním biomasy. Emisie CO2 pri výrobe 1 kWh energie boli u nás v roku 2019 na úrovni 106,7 gramov CO2 (zdroj: saes.sk). V Českej republike je to až 500 g CO2 na 1 kWh. V susednom Rakúsku pochádza napr. elektrická energia dodávaná do nabíjacích staních výlučne z obnoviteľných zdrojov energie (fotovoltaika, veterné elektrárne).

Ak by sme emisiu CO2 pri výrobe slovenskej elektriny prepočítali na jeden odjazdený kilometer elektromobilu (plug-in hybridu), dostaneme sa na úroveň približne 21 gramov CO2 na km. Ak k tomu pripočítame cca 13 gramov CO2 na každý odjazdený km z produkcie batérií (viď výpočet o 3 odstavce vyššie), dostaneme sa súmarne na 34 gramov CO2 na km, čo je stále približne trikrát menej ako konvenčný automobil. Približne rovnaké dáta ponúka aj Európska agentúra pre životné prostredie. Tvrdí, že celková emisia CO2 v celom životnom cykle automobilu (vrátane výroby automobilov a ich likvidácie, výroby palív a CO2 z výfukových plynov) je v prípade elektromobilu, ktorý je „tankovaný“ z obnoviteľných zdrojov energie cca 3x nižšia ako konvečný automobil (diesel, benzín):

Máme na Slovensku dostatok elektrickej energie, ak by boli zrazu všetky autá iba elektrické? Áno

Problémom našej elektrickej infraštruktúry nie je množstvo vyrobenej energie, tej máme dostatok (výpočet za chvíľu), ale prenosová sústava a množstvo potrebných AC a DC verejných nabíjačiek, ktoré aktuálne nemáme k dispozícii. Často sa objavuje argument, že ak by boli zrazu všetky autá elektrické, nemáme šancu dodať do siete potrebné množstvo elektriny. Poďme sa pozrieť na to, čo hovoria čísla. Slovenské elektrárne dodali v roku 2019 do siete cez 17 000 GWh elektriny. Koľko elektriny by minuli všetky jazdiace autá na Slovensku, ak by boli zrazu elektrické? Na Slovensku evidujeme 3 000 000 áut (zdroj: minv.sk), z toho pravidelne jazdí približne polovica (toto je odhad). Ak priemerný Slovák najazdí 20 000 km, pri priemernej spotrebe elektromobilu cca 20 kWh na 100 km tak potrebuje každý automobil 4 000 kWh (4 MWh) energie ročne. Pri 1 500 000 jazdiacich automobiloch je to 6 000 000 MWh potrebnej elektriny = 6 000 GWh. Zopakujem len, že Slovenské elektrárne už teraz dodávajú do siete cez 17 000 GWh elektrickej energie.

Prečítajte si o mýtoch v elektromobilite (o dĺžke nabíjania či o tom, že prídu ľudia kvôli elektromobilom o prácu).

Je plug-in hybrid budúcnosťou osobnej dopravy?

Ak sa neobjaví v praxi čistejší a efektívnejší spôsob pohonu (napr. vodíkový pohon), je veľmi veľká pravdepodobnosť, že našou budúcnosťou osobnej dopravy budú práve elektromobily. Kým však prejdeme ako používatelia k čistokrvným elektromobilom, odvážne si tipnem, že práve plug-in hybridné autá budú medzistupňom. Zároveň tento medzistupeň umožní, aby sa postupne vybudovala infraštruktúra (nabíjačky, smart nabíjanie, load balancing, …). A časový horizont? V našich končinách strednej Európy tipujem, že sa plug-in hybridy stanú masívnejšie predávané približne v najbližších 4-5 rokoch (do roku 2025). A niekedy od roku 2030 si už budeme fičať výlučne na elektromobiloch.

The post Ako vyzerá bežný život s plug-in hybridom? appeared first on Cestovateľský blog.