Cesta hrdinov SNP je najznámejšia diaľková turistická trasa na Slovensku, vedúca od Dukly až na Devín. Je výzvou pre mnohých bláznov, čudákov a dobrodruhov. Meria 765 kilometrov a podľa značkového času jej prechod trvá 224 hodín nepretržitého kráčania. Celkové prevýšenie na tejto trase dosahuje 31 000 výškových metrov. Bežne prechod „esenpéčky“ turisticky trvá od 20 do 30 dní. Zdolať ju v rozpätí 7 až 9 dní, je poriadna výzva, aká sa nevidí každý deň. Traja ultrabežci a jeden kameraman sa na to dali – pozrite si trailer k filmu, ktorý už túto sobotu zažije svoju premiéru a rozhovor s autorom.
Rozprávali sme sa s Adamom Lisým, ktorý je autorom filmu, ktorého premiéra sa odohrá už túto sobotu 10.11. na festivale HoryZonty v Trenčíne.
Adam, ako si sa k tomuto filmu dostal, kedy a kde sa objavila prvá myšlienka?
Myslím že to je asi 3 roky dozadu. Mal som to šťastie a spoznal som sa chalanmi – Mikim Kérim a Máriom Jakúbkom. Oni dvaja sa tiež spoznali na diaľkových behocha, mnoho závodov spolu dokončili. A myslím, že Mário niekedy vtedy dostal nápad o spoločnom prechode „SNP-čky“. So mnou sa podelili o tento nápad, lebo vedeli, že rád natáčam a ja som im povedal, že samozrejme chcem byť pri tom. Veľa trénovali dokonca, si jednotlivé úseky chodili spolu prechádzať. Obaja boli v úžasnej forme, Mário dokonca vyhrával všetky závody, na ktorých sa zúčastnil. Bohužiaľ potom Mário ochorel a celá akcia sa vlastne zrušila. Asi až o rok na to myšlienka zase ožila, tak trocha v novej zostave.
Cestu hrdinov SNP sami v popise traileru označujete za výzvu pre mnohých bláznov, čudákov a dobrodruhov – považuješ sa Ty a Tvoja partia za rovnakých bláznov?
Myslím, že áno. Každý, kto dobrovne trávi svoj čas od skorého rána do neskorého večera na nohách, niekdy aj dlhši,e je pokladaný medzi “normálnmi” tak trochu za “blázna”.
224 hodín kráčania – koľko pri tom vzniklo filmového záznamu?
Ono toho kráčania bolo trochu menej. 224 hodín je to podľa značkového času, ale tak či tak ho bolo veľa. Neviem to prepočitať na minúty záznamu, ale zložka v mojom počítači z názvom SNP má 225 GB. Môže sa to zdať vcelku veľa, ale realita je taká, že toho kvalitného materiálu sa mi zdalo aj tak málo. Pri výbere záberov som dosť kritický, najmä keď ide o dukument.
Čo Teba na ceste dlhej 765 kilometrov najviac prekvapilo? Či už z pohľadu kameramana, ale aj z pohľadu bežcov, prírody…?
Musím povedať, že som bol po všetkých stránkach dobre pripravený. Mal som už skúsensoti z podobných “projektov”, takže som v podstate vedel do čoho idem. Najhoršie bolo, že chalani moc neplánovali. Termín bol síce pevne daný, no ako sa blížil, tak sa stále akosi nič nedialo. Ja osobne som už bol vnútorne aj zmierený s tým, že sa nikam nepôjde. Taký čulý ruch začal možno dva týždne pred samotnou akciou.
Čo má byť odkaz filmu?
Film nenesie žiadny hlboký odkaz. Nič nerieši a na nič nepoukazuje. Je to film s jednoduchým príbehom plnenia si spoločného sna troch super ľudí. Chcel by som, aby ho brali hlavne chalani ako krásnu spomienku na spoločné dobrodružstvo a možno ho niekdy aj ukázali deťom. Ak sa bude páčiť aj divákom a ešte si z neho niečo aj zoberú, tak to bude pre mňa len bonus.
Poznali ste sa s chalanmi už pred natáčaním?
Áno poznali sme sa. S dvoma chalanmi (Miki a Paťo) som sa poznal úplne dobre. Ale s Ivanom, ktorý sa stal nakoniec klúčovou postavou, som sa poznal menej. Popravde som sa ho trochu aj bál 🙂 Bol pre mňa tak trocha nečitateľný a vôbec som netušil, čo si o mne myslí.
Čo Tebe a celej partii tento film dal?
Mne naozaj veľa. Bolo veľmi inšpiratívne takýto výkon pozorovať z tak bezprostrednej vzdialenosti. Ale ešte viac ma fascinovala vyrovnanosť chalanov, s ktoru to celé podnikli. Na konci toho všetkého nemali potrebu ani len dať status na Facebook. A to si myslím, že väčšina ľudí, vrátane mňa, by posledné tri dni premýšlala nad tým, ako ten príspevok napíše a akú fotku tam dá. Toto ma na tom fascinovalo asi najviac. Bolo to tak čisté, že keby nevznikne tento film, tak vie o tom len hŕstka zanietených ľudí. A tak to má byť – robiť niečo pre seba, nie pre „páčiky“ na sociálnych sieťach. Chalanom to dalo určite tiež veľa, ale o tom by už museli povedať oni. Možno sa ich zážitky dozviete práve z filmu.
Uvidíme dlhú verziu filmu v kinách alebo na nete?
Film sa objaví najskôr na festivaloch u nás a dúfam, aj v zahraničí. A potom určite neskôr pôjde aj na net, bola by škoda si ho nechať doma v šuflíku 🙂 Prvá možnosť bude už túto sobotu, 10.11., V Trenčíne na festival HoryZonty.
Na čo ďalšie z Tvojej tvorby sa môžeme tešiť?
Zitiaľ nič veľké. Pripravujem len jeden film o zabudnutom lyžiarskom “stredisku”. Na niečo ďalšie si dúfam čoskoro nájdem dobrý námet. Kľudne ak niekto o nejakom vie, môže ma osloviť a inšpirovať.
Ďakujeme za rozhovor.