Rozhovor: Skialp v Indii? Prečo nie! (II. časť)

Po chvíľkovej odmlke vám prinášame druhú časť rozhovoru s tímom www.remotepowder.com. Tromi chalanmi a jednou dievčinou, bláznami do vedy a hôr, ktorí sa v apríli 2017 chystajú na úžasnú expedíciu do indických Himalájí. Prvú časť rozhovoru si môžete prečítať tu. Dnes prinášame pokračovanie aj so zopár provokačnými fotkami z tréningových výstupov v Švajčiarsku.

CS: Okrem klasickej prípravy, ktorú sme spomínali v prvej časti rozhovoru, máte aj nejakú špeciálnu prípravu na lyžovanie v takých výškach do akých sa chystáte? Ako myslíte, že túto výšku budete zvládať?

RP: Samozrejme budeme musieť absolvovať poriadny proces aklimatizácie. Pred tými skutočnými výstupmi, najskôr pár krát vylezieme do výšky 4000 m.n.m. tu v švajčiarskych Alpách, aj keď všetko bude závisieť od počasia a podmienok v marci. Počas prvých dvoch týždňov v Indií budeme lyžovať na nižších vrcholoch (t.j. okolo 4000 m.n.m.) v údolí Kullu a postupne budeme aj spať vo vyšších lokalitách, aby sme sa dobre aklimatizovali a boli pripravení na údolie Parvati v ďalších dvoch týždňoch.

Napriek aklimatizácií, výška vie byť zradná. Výšková choroba nás môže postihnúť bez ohľadu na úroveň fyzickej kondície a je veľmi dôležité, aby sme si to uvedomili a vedeli sa vrátiť, ak by sa čokoľvek stalo. Je niekoľko nástrah, na ktoré sa musíme pripraviť a každá z nich vyžaduje iný postup. Najbežnejšia je akútna výšková choroba, ktorá je zvyčajne zapríčinená príliš rýchlym výstupom. Jej sypmtómy sú: nevoľnosť, zvracanie a nespavosť. Výšková choroba zvyčajne odoznie v priebehu 3 dní, ale je potrebné výstup pozastaviť pokým symptómy neodznejú úplne. Vážnejším problémom sú edém mozgu viazaný na vysokú nadmorskú výšku (High Altitude Cerebral Edema = HACE) a edém pľúc viazaný na vysokú nadmorskú výšku (High Altitude Pulmonary Edema = HAPE). Tieto sú zapríčinené nazbieraním tekutiny v mozgu alebo v pľúcach, čo môže byť smrteľné, ak nie je zabezpečený okamžitý zostup. Na odľahčenie, ak ste žena, výška ovplyvní aj vašu menštruáciu.

My budeme maximálne opatrní a budeme dodržiavať všetky aklimatizačné procesy, aby sme takéto riziká zminimalizovali.

CS: Otázka od človeka neznalého skialpu… Z akej najväčšej výšky človek už zlyžoval? 

RP: To je ľahká otázka. Ktoré miesto vás napadne, keď poviem “najvyššia hora sveta”… tak to je ona!

CS: Potrebujete nejaké špeciálne povolenie na to, aby ste mohli realizovať túto expedíciu. Mám na mysli nejaký typ “permitu” do hôr. Povinného sprievodcu resp. iné byrokratické obmedzenie. 

RP: Odpoveď na túto otázku má dve stránky. V podstate môžeme liezť aj bez povolení, ale ak by sme chceli, aby bol náš “prvo-výstup” oficiálne uznaný, museli by sme podstúpiť dlhú a zložitú byrokratickú prcedúru. Pre nás je však dôležitá samotná skúsenosť, takže byrokratickú procedúru neriešime.

CS: Ako chcete zabezpečiť, aby expedícia prebehla čo najbezpečnejšie? Aké sú vaše bezpečnostné opatrenia?

RP: Bezpečnosť je pre nás samozrejme veľmi dôležitá. Všetci máme základný tréning na záchranu života pri lavínach a poskytovanie prvej pomoci. Avšak zatiaľ čo v Európe máme ten luxus, že sa môžeme spoľahnúť na vynikajúcu záchrannú službu, indické zákony neumožňujú proces záchrany (“search and rescue”) tak promptne ako u nás. Satelitné telefóny sú v krajine zakázané, čiže pokiaľ nebudeme mať signál nebudeme schopní s nikým komunikovať.

Budeme používať osobný lokalizátor, ktorý keď aktivujeme, vyšle núdzový signál s GPS súradnicami do SARSAT-COSPAS, toto je medzinárodná záchranná služba. Zároveň v nižších častiach údolia signál je, ale musíme sa pripraviť na riziko, že v prípade núdze ostaneme sami. V takom prípade je pravidlo číslo 1 – byť konzervatívny a robiť len veľmi dobre prehodnotené rozhodnutia.

Kontaktovali sme niektoré spoločnosti v meste Manali, ktoré majú vrtuľníky a vyjadrili sa, že hoci nám ich dostupnosť nemôžu garantovať, ak budú môcť, tak po nás v prípade potreby zaletia. To znie optimisticky, nie? 🙂

CS: Ešte mám otázku za všetkých, ktorí ešte skialp nevyskúšali. Prečo ste sa vy do tohto športu zamilovali?

RP: Ľudia túto majú túto aktivitu radi z niekoľkých dôvodov. Niektorí to považujú za dobrý kondičný šport ako napr. bicykel alebo beh. Niektorí skialp robia lebo radi lyžujú mimo svahov, sami. Iní zbožňujú adrenalín, ktorý človek má pri strmom zostupe. Vo všeobecnosti je to veľmi komplexný šport. Možeš byť hlavne v prírode a stanovovať si vlastné ciele.

CS: Na Slovensku ste už boli lyžovať? Ak nie, tak vás veľmi radi privítame!

RP: Marcello – ja osobne som na Slovensku ešte nelyžoval, ale stretol som slovenských fanatikov skialpu po celom svete. Samozrejme toto pozvanie prijímam a teším sa!