Náš kamarát Slávo Mačička sa vybral s priateľmi do Namíbie takmer na mesiac. Pozrite si túto nádhernú africkú krajinu v Slávovej fotoreportáži s komentármi.
Začínali sme vo Windhoeku. 20 dní dobrodružstva sa končilo na letisku v Johannesburgu
Partia pozitívne naladených cestovateľov…
Auto to s nami vydržalo po cestách necestách. V stanoch sme strávili takmer celú dovolenku
Christuskirche – kostolík ako z perníka – najkrajšia stavba Windhoeku – hlavného mesta Namíbie
Namíbijské cesty, od hlavného mesta to bol ešte asfalt. Kam až oko dovidelo
Krokodília farma, najprv nám guide ukázal výbehy, kde chovajú staré krokodíly na vajíčka..
..menšie – dvojročné – ešte musia dospieť, kým pôjdu na mäso a kožu
a najmenšie sme si mohli zobrať aj do ruky 🙂
Na tých menej štastných sme si nakoniec pochutili v priľahlej reštaurácií – tuto konkrétne krokodílie chvosty
Smerom k Waterbergu – stolovej hore, kde sme plánovali prespať
Kemp priamo pod horou, s nezabudnuteľnou nočnou oblohou..
Mesiac v nove, žiaden svetelný smog a čistá obloha = výsledok
A teraz si predstavte, že takto vyzerá celá obloha nad Vami a vy sa nestačíte dívať. Bomba
Ranná túra s východom slnka hore na stolovú horu..
.. a výhľad po ceste na krajinu pred nami
Hore, slnko je ešte len tesne nad horizontom..
Heslo Namíbie je Endless horizont – naozaj veľmi výstižné..
Hoba meteorit – najväčší na zemi nájdení meteorit..
Nevyzerá, ale je to 76 ton zmesi železa, niklu a kobaltu
Bývalá nemecká pevnosť Namutomi – súčasť areálu nášho prvého kempu v národnom parku Etosha
Skoro ráno vyrážame na safari – prvé zvieratá sú antilopy
Etosha je o čakaní pri napájadlách. Prídete, zaparkujete a čakáte, či sa bude niečo diať. Pri treťom sme natrafili na stádo samíc kudu
Než odíšli, k napájadlu dorazilo aj stádo zebier..
.. a aj zopár pštrosov, ktoré však boli veľmi vystrašené a neustále jeden dával pozor
Najjednoduchšie však bolo spozorovať žirafy, tie sa jednoducho nevedeli schovať
Pri ďalšom napájadle sme natrafili na obrovské stádo impál
Dokonca sa prišla napiť aj žirafa. Pri vode sa striedalo množstvo druhov zvierat
Zaprášené stromy naokolo vytvárali dojem zimnej krajiny
Pri napájadle v kempe sme natrafili na prvého slona
Niekedy sa zvieratá potulovali aj v blízkosti cesty ako tento čierny nosorožec
Prasa a hyena pijú vedľa seba, čakáme čo sa asi tak môže diať..
.. neočakávane z lesa oproti vychádza stádo slonov aj s malými sloníkmi
nekompromisne zaberú takmer celé napájadlo a pijú
Nasleduje striekanie sa vodou, pozorujeme celú scénu z auta
Do zotmenia musíme byť späť v kempe, nanešťastie nám cestu zatarasilo iné stádo slonov
Na slony sme mali šťastie aj druhý deň, opäť stádo pri napájadle
Kým sme však pozorovali jedno, z druhej strany, asi 3 metre od nás prešlo druhé, rovnako smädné..
na ostatné zvieratká tak zostala len mláka vedľa
Etosha to je predovšetkým vyschnutá rovná panva – druhý deň sme sa presúvali po jej okraji
Práve zvieratká na okraji panvy tvorili nádherné obrázky, tu samce kudu
vďaka presúvaniu sme natrafili aj na nové zvieratá – Hartbeest
Mňa najviac zaujal oryx
Niektoré napájadla boli prázdne, inde sme natrafili naozaj na pestrú paletu zvierat
Prišlo aj na dravce – šakaly síce pobehovali kade tade..
..no vďaka černoškovi v autobuse sme zhliadli aj spiace levy
Napájadlo Goas, auta parkujú na vyznačenom mieste, sledujú ďalšie stádo slonov
Okaukuejo – veľmi pekný kemp, s pekným napájadlom plným zvery. Kemp bol obohnaný plotom a zvieratá sme pozorovali bezpečne z areálu
Napájadlo bolo v noci osvetlené, chytili sme, ako inak, skupinku slonov
Avšak po dlhšom čakaní sme sa dočkali aj nosorožcov
Vingerklip – 35 metrov vysoká skala len tak, uprostred ničoho. Ako toto vzniklo??
Výhľad z Vingerklipu na okolie
Petrified forest – stromy sa vplyvom prírodných podmienok a dlhého času zmenili na kameň (uhlík bol nahradený železom
Twyfelfontein, najväčšia zbierka malieb pravekých ľudí
Vďaka železu sú skaly v oblasti červené, no maľby postupom času narušil dážď
V okolí Twyfelfontein-u sme cestovali cez neskutočnú krajinu, aj keď cesta samotná nám dala zabrať
Nechýbala ani štandardná africká značka 🙂
Najkrajší kemp sme našli v tejto oblasti – priamo pod skalou..
.. kúpelňa. V noci s výhľadom na hviezdy, ráno na krajinu okolo
Cape Cross – kolónia 100 000 tuleňov – slušný smrad a hluk všade naokolo (Babám sa akosi nepáčilo) 🙂 …
…aj keď tam boli aj také malé chutnučke zlatučke tuleniky. Ňu Ňu Ňu
Swakopmund – bývalé nemecké mesto, ktoré nič nestratilo zo svojej histórie
Vzhľadom na veľký počet nemeckých turistov (rozumej dôchodcov) tu mali aj svoj vlastný Brauhaus
Od Swakopmundu na juh už začína namíbska púšť
Náhodou sme natrafili na možnosť požičať si FAT Biky…
…na ktorých sa dá jazdiť po piesočných dunách.
Hore, dolu, …
… raziť si cestu krajinou
Jednoznačne najlepší zážitok v Namíbií.
Kayaking s tuleňmi, v zátoke no na oceáne, prečo nie?
Tulene boli celkom zvyknuté, takže sa dalo prísť naozaj blízko
Kristal galerie – boli sme pozrieť čo tu po okoli vykopali zo zeme
Ale tiež aj ako to vyzera pod hladinou oceána v miestom vodnom svete
Spitzkoppe& Pondoks – fotogenický horský masív a raj horolezcov
Pozreli sme prírodný kamenný most…
.. a spravili sme si aj zopár fotiek ako do katalógu…
…niekto robil fotky krajiny …
..iný sa zapotil pri portrétoch 🙂
Púšť v Namíbií nie sú len piesočné duny, cestou sa krajina menila
vlastne jedný “horský” prechod po ceste a výhľad zo sedla
Solitaire – sídlo uprostred ničoho žijúce z benzinky a reštaurácie
Kemp v Sessriem – pohoda po dlhej ceste
Zvieratko kempu bol oryx, bez vonkajšieho oplotenia im nič nebránilo vo voľnom pohybe po areáli
Ráno sme sa rozhodli privítať ráno slnko na dune. Žiadalo si to vyšľapať 150 metrov hore po prebárajúcom sa piesku
Všetci sme to stihli včas na slnečné divadlo
Slnko pomaly osvetľovalo vrcholky dún
Postupne zalievalo krajinu svetlom
Prvá časť stúpania – neskôr ráno sa vynorili zástupy ďalších turistov
Cestou k Sossusvlei
Posledných 5 km sme šli naboso po jemnom piesku púšte..
… a obdivovali krajinu vedľa cesty
Cieľová destinácia – surreálne údolie Sossusvlei
Vybrali sme si stromček, ktorý sa nám najviac páčil..
…a spravili si spoločné fotky
Určite niečo, čo treba navštíviť a super zážitok
Zvyšok dňa už len oddych v kempe pri bazéne vo vybranej spoločnosti 🙂
Cesta ďalej na juh nemala koniec..
Kolmanskop – bývalé banícke mesto postavené počas diamantovej horúčky
V súčasnosti opustené mesto duchov
Niektoré budovy bolo možné preskúmať aj zvnútra…
… a sledovať, ako ich postupne pohlcuje piesok
Kemp Klein Aus Vista so zaujímavou krajinou a množstvom cyklistických trás
Niektoré zjazdy boli naozaj náročné..
Quivertree forest – les zvláštneho druhu Aloe
Giant’s Playground – kopy obrovských balvanov naukladané na sebe.
Ako to, že tie balvany ešte nepopadali, a ako to vlastne celé vzniko? Záhada 🙂
Fish River Canyon – druhý najväčší kaňon na svete s dlžkou 160 km
Nepoznáte niekto túto modelku? Stále sa mi vtierala pred objektív 🙂
Naľavo hore budova vyhliadky, kaňon dosahuje hlbku až 550 metrov
Juhoafrická republika, po dlhom presune sa zobúdzame na to, ako sa nám paviány prehrabávajú v smetiach
Rezervácia Pilanesberg – krajina sa od tej namíbijskej líšila hlavne množstvom vody a zelene
Vďaka množstvu veľkých vodných plôch sme doplnili zoznam zvierat o krokodýla (voľnežijúceho)…
…Zopár spiacich hrochov
ale podarilo sa nám odchytiť hrocha aj mimo vody ako sa presúval z jedného jazera do druhého
Vervet monkey
Ale predovšetkým sme natrafili na biele nosorožce…
… sú omnoho mohutnejšie ako čierne nosorožce, ktoré sú rozšírenejšie v Etoshi.
Pripomienka na kolobeh života
Posledný deň pred odletom sme sa zastavili ešte v jaskyni Sterkfontein, kde boli nájdené pozostatky australopitekusa
Helmy sa naozaj zišli, cez niektoré časti jaskyne bolo potrebné loziť a každý z nás aspoň raz ťukol hlavou
Živí, zdraví a o zážitky bohatší na letisku v Káhire. Howgh!