Pár dní pred tohtoročnou Pohodou som dostala neodolateľnú chuť zažiť toľko ospevovanú akciu konečne už aj na vlastnej koži. Rozhodla som sa zahodiť všetky moje predsudky, zbaliť spacáky, stan a prvýkrát v živote vyraziť nasávať atmosféru umenia, slobody a tolerancie na jeden z popredných európskych letných festivalov.
A ako ináč, kedže sme v rubrike Cestujeme s deťmi, tak som sa na Pohodu vybrala rovno aj s trojročným dieťaťom. Pri každom rodinnom cestovaní zaujímajú rodičov približne rovnaké otázky. Ako sa tam dostaneme, koľko budeme čakať, ako to zvládnu moje malé deti, kde budeme spať, čo budeme jesť a piť, a hlavne, čo tam budeme robiť? V mojom článku sa vám pokúsim na všetko odpovedať a preniesť na vás kúsok skvelej a neopakovateľnej atmosféry, ktorú sme si potajomky ukradli a v spacákoch priniesli domov.
Zdroj: www.pohodafestival.sk
Príchod
Na trenčianske letisko sme s kamarátkou dorazili v prvý deň festivalu pred štvrtou poobede a hneď sme pochopili, že bolo veľmi naivné myslieť si, že vo štvrtok ešte nebude taký nával. Bol. A riadny. Dopravu už pri zjazde z diaľnice riadili policajti, všade smerové tabule a množstvo organizátorov. Ani s mínusovým orientačným zmyslom by nebolo možné zablúdiť. Po vstupe do areálu sa nám obidve deti zobudili, no takmer hodinku a pol čakania na parkovacie miesto sme strávili relatívne pokojne. Predbehnúť sme sa nemohli, teleportovať na iné miesto tiež nie, takže nám nezostávalo nič iné, ako sa pozitívne naladiť a vymyslieť si program v aute. Rýchlo som si spomenula na moje tipy z článku, z ktorých sa veľa dalo využiť aj v tento Pohodový víkend. Heslo týchto dní nám bolo jasné i v dopravnej zápche – poďme si to užiť! Veľmi milo nás prekvapila informácia, že v rámci zakúpeného obyčajného parkovania máme nárok na VIP parkovaciu zónu, kedže cestujeme s deťmi do 6 rokov.
Stačilo “dokázať” deti v aute a dostali sme ružovú VIP nálepku na čelné sklo, s ktorou sme sa dostali takmer až pred vstupnú bránu. Ďalším príjemným prekvapením, hneď na úvod, bola registrácia detí a vstup bočným vchodom mimo nekonečných radov a prehliadok osobných vecí. Každé dieťa dostalo na ruku náramok so svojím menom a mobilným číslom rodiča, ktorého môžu v prípadne straty dieťaťa kontaktovať usporiadatelia. K dispozícii bola aj núdzová infolinka. Veľmi dôsledne som vysvetlila Alex, na čo náramok slúži. To, že počúvala pozorne, mi dokázala hneď na druhý deň, keď sme boli vybaviť nový náramok, kedže jej ten pôvodný vydržal na ruke asi tak 4 hodiny. Niežeby bol nekvalitný, no Alex mala veľmi silnú potrebu preskúmať jeho životnosť a venovala mu takmer celú svoju pozornosť. Veľmi hrdá, že má nový náramok na ruke, vyhlásila: “Teraz sa už možem stratiť, maminka.” Nakoniec si to predsa rozmyslela, takže report, ako funguje hľadanie malého dieťaťa v 30-tisícovom dave písať tentokrát nemusím.
Family park
Po vstupnej registrácii sme sa vybrali zložiť do hlavnej časti nášho trojdňového pobytu, tzv. Family Parku. Stačilo nasledovať najviac obložených ľudí, ktorým pod množstvom vecí bolo vidieť jedine oči. Viacerým na ramenách sedelo dieťa, ktoré už nevládalo v tom teple dokončiť zhruba kilometer chôdze po dráhe smerom k riadiacej veži. Na preplnený prepravný vláčik sme sa nedostali, takže nám tento úsek po vlastných a s nákladom, živým aj neživým, trval pomerne dlho. Mnohí to vyriešili cyklovozíkmi, všelijakými káričkami alebo kočíkmi. Bol to výborný nápad, no nič z toho sa nám však do auta už nezmestilo. Za celé tri dni sa nám nepodarilo zistiť, kde sa dali požičať tie skvelé drevené vozíky Daylong.
Family park je ohradený areál s veľkým šapitó, ktorý má vlastné stanové mestečko. Je zámerne postavený v blízkosti riadiacej veže. V prípade nepriaznivého počasia sú priestory riadiacej veže údajne využité ako bezpečný úkryt práve pre rodiny s deťmi. V celom areáli Family parku platí absolútny zákaz konzumácie alkoholu a fajčenia. Cítili sme sa tu maximálne bezpečne aj v noci, keďže bol vstup organizátormi kontrolovaný 24 hodín. Rodinný park každoročne poskytuje aj profesionálne stráženie detí na 3 hodiny denne. Túto službu sme my tento rok ešte nevyužili.
V rámci servisu pre najmenšie deti je v areáli postavený oddychový stan s detskými postieľkami, nočníkmi, prebaľovacími pultmi, zdarma sú plienky a plná chladnička tvarohových dezertov. V tejto časti Family parku je aj menší stan plný pohodlných mäkkých vankúšov, vyhradený ako tichá dojčiaca a spacia zóna. Tento stan sme si vyskúšali, no jediná z nás dvoch, kto mal chuť si v ňom zdriemnuť, som bola samozrejme ja. Alex fascinovaná každým malým bábätkom v stane, šepotom komentovala dianie a bolo mi jasné, že si tam nezdriemne.
Ja som sa však predstavy hodiny voľného času samej pre seba tvrdohlavo nechcela vzdať, a tak začal rodičom dôverne známy nezmyselný mocenský boj – “Spi! Nebudem! Spi! Nebudem!…” Samozrejme, že platila priama úmernosť. Čím viac som tlačila, tým viac rástol odpor. Nakoniec, po vyčerpávajúcom boji, Alex súhlasila s nosičom, v ktorom nebola pekných pár mesiacov. Hoci z neho už pretŕčala na všetky strany a moja chrbtica tých štrnásť kíl cítila, bolo nakoniec veľmi príjemné si ju opäť ponosiť a ešte príjemnejšie, že to bolo tentokrát s vychladeným radlerom v ruke.
Stanujeme
Vstup do stanového mestečka Family parku bol len so špeciálnym zeleným náramkom, ktorý sme spolu so štupľami do uší a detským opaľovacím krémom dostali hneď pri úvodnej registrácii stanov a počtu osôb. Mestečko bolo postavené mimo hlavných stageov, v relatívne tichej časti letiska. Slovo relatívne tichá časť letiska je vzhľadom na hudobný festival veľmi výstižné. Nečakajte ticho ani v noci, je to nereálna túžba. My sme dobrí spáči, takže zaspať sme nemali problém ani jednu noc. Alex bola po celom dni taká unavená, že „odkväcla“ bez problémov do 15 min. Čo však bolo prvú noc veľmi nepríjemné, bola zima, údajne len 8 stupňov. Mnohých to odradilo natoľko, že sa na ďalšiu noc presunuli zo stanov do chatiek Chill Village, za ktoré si ale poriadne priplatili. Počasie sa nesmie podceniť a zbaliť je nutné aj teplé veci. Nám stan vyhovoval, bolo to dobrodružstvo, na ktoré si hocikedy s úsmevom spomenieme.
Teplý spacák a čelovka na čítanie rozprávky nám zaistili pohodu aj v noci. V stanovom mestečku boli splachovacie WC a dve sprchy. Myslím, že Family park bol jediné miesto, kde bola fronta na sprchu už o siedmej ráno a kde v tomto čase začínal bežný deň. My sme vyše polhodinové čakanie na teplú vodu vždy vzdali a s heslom, “čo nás nezabije, to nás posilní” sme našli veľmi dobré využitie plastového pivového pohára, ktorý nám poslúžil ako krhlička. Každodennú hygienu zvládla Alex v umývadlách so studenou vodou a jej smiech pritom bolo určite počuť aj za brány Family parku. Ešteže sa festival koná v lete a dieťa mi pri umývaní nezamrzlo.
Program
Vo Family parku nechýbali ani tento rok skákacie hrady, rôzne hudobné, tanečné, cirkusové či náučné aktivity a workshopy pre deti aj rodičov. Svoje stany mali napr. aj Montessori klub Trenčín a Katedra hudobnej výchovy UK. Priaznivcov si určite získala aj prvá slovenská škola moderného cirkusu CirKus-Kus a majster mikromágie a zábavy Talosan. Každé ráno si mohli zatancovať maminy s bábätkami v šatke a tehuľky zacvičiť jógu. V piatok a sobotu bol program v hlavnom stane naozaj pestrý. Takmer každú hodinu bolo predstavenie. Striedali sa bábkové divadlá, detské folklórne a tanečné súbory, vystúpenia detí zo ZUŠ, dramatizované čítanie a to všetko v príjemnom chládku.
Množstvo aktivít a zábavy pre deti bolo aj mimo areálu Family parku. Orange Roller Disco neďaleko Orange stage mal každý deň vyhradený čas pre deti. Požičať sa dali dokonca aj najmenšie kolieskové korčule. Alex bola presvedčená, že práve korčuľovanie bude pre ňu nesmierne zábavné a vydržala trpezlivo čakať na korčule pol hodiny. Pre trojročné dieťa priam nadľudský výkon. No jej nadšenie z tohto nového pohybu trvalo dokopy asi tak päť minút. Keď zistila, že inštruktor je od slova inštrukcie, na ktoré v tomto svojom životnom období zásadne reaguje slovom NIE, tak sa radšej s plačom vyzula a presunula sa o stánok vedľa ku svojmu najobľúbenejšiemu maskotovi celej Pohody – mega veľkej Treske, ktorá bola v tom teple naložená minimálne vo vlastnej šťave.
Ten spotený chudák v sobotu pooobede už pred Alex takmer utekal ako medveď Míša pred Mášou. (A kto pozná našu Alex, tuší, že istá podoba s Mášou tam je. A nie len tá fyzická.) Treska mala veľmi strategickú polohu, pohybovala sa hneď vedľa stánku Algida s nanukmi, kde sme za 3 dni minuli viac peňazí ako na vodu. Ako ináč, aj oni boli pripravení na tých najmenších zákazníkov a detské stoličky, stolíky, omaľovánky a farbičky boli samozrejmosťou. V sobotu večer sme sa povozili na kolotoči v Budiš zóne a cez deň strávili veľa času na pieskovisku a ležadlách. Každý deň nám zbehol pomerne rýchlo, a to sme určite nestihli všetky ponúkané aktivity pre deti. Vychutnali sme si však aj leňošenie a tak vzácne ničnerobenie.
Kuchyňa
Domáca, tradičná, moderná, bezlepková, bezlaktózová, vegetariánska, vegánska, makrobiotická, raw, dojčenská, paleo, francúzska, talianska, izraelská, ázijská, americká, indická, turecká, klasická, tučná aj diétna. Čerstvé ovocie, nanuky, zmrzlinové shaky, ľadové kávy, frappé, presso, kapučíno, ovocné a zeleninové šťavy, miešané kokteily, čaje, radlery a samozrejme vychladené pivo. Palacinky, bratislavské rožky, pečené kuratá, steaky, varené kukurice, kebaby, kapustnica, guláš, cigánske pečienky, pizze, gyros, hamburgery, cestoviny, ryža, kuskus, bryndzové halušky a pirohy, grilované oštiepky, podpecníky, domáce štúdle, zemiakové placky, vegan burgre, fish&chips, treska v bagete, falafel, obložené bagety, langoše, opekané rezance, husacina, lokše, pannini, klobásy, belgické wafle, dojčenské výživy, špaldové a krupicové kaše, tvarohové detské dezerty. To všetko ponúkalo 116 stánkov a 5 mobilných prevádzok. Neviem si predstaviť, že by sa v tomto 30-tisícovom dave našiel jeden jediný človek (vrátane detí od šiestich mesiacov), ktorý by mohol s čistým svedomím vyhlásiť, že si nemal čo kúpiť jesť a piť v súlade so svojimi stravovacími návykmi, náboženským či akýmkoľvek iným presvedčením.
Osobne som mala skôr opačný problém. Ako človek s takmer nulovou schopnosťou rozhodnúť sa, čo chce jesť, kedže mám chuť vždy na všetko, som zmätene pobehovala medzi stánkami a nevedela sa rozhodnúť, čo ochutnať. Alex v tom mala úplne jasno. Keď jej na raňajky zachutil podpecník, jedla ho pravidelne v ten deň až do večera. V tomto duchu sa niesol jej stravovací režim počas celého festivalu. Niektoré stánky boli vyťažené takmer non-stop, v iných sa nečakalo dlhšie ako 5 minút. Boli tu pochúťky, ktoré vzbudzovali nechápavé pohľady, a to hlavne cudzincov, ako napr. obľúbená čapovaná treska v čerstvej bagete. Organizátori mysleli aj na tie najmenšie deti. Priamo vo Family parku sa dali na raňajky kúpiť rôzne obilninové kaše, čerstvé ovocné šťavy, zadarmo boli už spomínané tvarohové dezerty. Z výberu a kvality jedál som bola veľmi milo prekvapená. Batohy plné jedla nechajte pokojne doma. Vyberie si tu určite aj ten najnáročnejší detský návštevník, vrátane tých, ktorí práve prežívajú svoje „obdobie bieleho jedla“ a nič iné ako suchú ryžu či cestoviny do úst nevložia.
A rada na záver…
Už pri rozhodnutí vyraziť na Pohodu vytesnite z mysle neprimerané očakávania. O to viac si tieto dni užijete. Ticho ani úplný pokoj nebudete mať celé tri dni, určite nestihnete všetky vami v programe zakrúžkované predstavenia, teplá voda sa s vysokou pravdepodobnosťou minie skôr, ako sa po pár dňoch dostanete do sprchy. Nebudete môcť hýriť do tretej v noci a ráno do desiatej dospávať, lebo vás určite zobudí nejaké dieťa, hoci aj cudzie z vedľajšieho stanu. Všetky tieto predstavy nechajte radšej doma a prijmite fakt, že vo Family parku strávite okrem spania pomerne veľa času. Keď ste sa už rozhodli ísť na festival s deťmi, nezabudnite, že aj ony si to chcú užiť rovnako ako vy. Dohodnite sa s priteľmi a stanujte pokope.
O nepretržitú zábavu máte takto určite postarané 🙂 Tak čo priatelia, vidíme sa ďalší rok opäť na Pohode?