Pokračovanie náhodných zápiskov pri našich potulkách Indiou, ktoré vznikli niekde po ceste na týchto miestach: Amritsar, Rishikesh, Agra, Varanasi a doslovne na cestách vlakmi či autobusmi 🙂
- Oholiť sa môžete nechať kdekoľvek na prechádzke mestom či dedinkou, za menej ako 50 centov – takú „detskú prdelku“ ste už dávno nemali 🙂
- V Rishikeshi tak trocha zastal čas – stále tú cítiť a vidieť dobu hippies či The Beatles, ktorí sú tu mimochodom až dodnes v podobe Beatles Ashramu, kde zložili album White – len za to pýtajú 600 rs pre turistov a spojili to s tigriou zoo…
- Zjednávanie cien začína byť čoraz väčšia zábava – cesta v Rishikeshi z jednej časti mesta na druhú nás vyšla na 30 rs, na úvod pýtali 200 rs. Zjednávanie trvalo približne 5 minút 🙂
- Vo svetovom meste jógy si dáte indické Thali za 40 rs (približne 60 eurocentov) a je naozaj vynikajúce. Len si musíte odmyslieť vedľa sediacu kravičku. Slovenský street food je v porovnaní s týmto miestom luxusná reštaurácia.
- Hanka sa ma každý deň pýta, aký je deň a vždy to zabudne 🙂
- Cafe de Goa v Rishikeshi – majú tu vynikajúcu cesnakovú polievku. Resp. takú cesnakovú polievku, akú som ešte v živote nejdel – máte pocit, že je hustejšia ako samotný cesnak. Až sa vám sople pustia 🙂
- Za všetkými cenami hovoria a píšu Indi „only“… takže aj na oficiálnych dokladoch ako potvrdenkách z hotela máte napísané Price: 300 rs Only
- Lyžičky, ktoré dostanete k omáčkam sa nepoužívajú na jedenie, ale na naberanie omáčky na placku, ktorú si rukou dávate do úst.
- Z pokojného Rishikeshu sa terigáme horskou dráhou (lokálnym autobusom) do Haridwaru a odtiaľ nočným autobusom do Agry – bude to pre nás prvýkrát nočný autobus a naozaj sme zvedaví, v čom sa budeme viezť.
- Prekvapivo je v tomto autobuse minimum ľudí a aplikácia PressPlay, vďaka ktorej môžete cez Wi-Fi v autobuse pozerať filmy, nanešťastie iba bolywoodske a v hindčtine 🙂 V autobuse sme stretli Kanaďanku, ktorá cestuje úplne sama. Nakoniec sme s ňou na cestách strávili niekoľko dní.
- Predavač lístkov na vlak vedel, kde je Československo – vysvetliť, že sme sa rozdelili, nemá veľmi zmysel 🙂
- Autobusy medzi mestečkami v Indii si môžete booknuť cez www.redbus.in, prípadne za nejaký poplatok aj v lokálnych obchodíkoch, ktoré ponúkajú túto službu. Poplatok je opäť otázkou zjednávania, ale nič vám iné neostane, pretože redbus.in nepodporuje zahraničné platobné karty 🙂
- Pôvodná depka z preplnených vlakov (nedostali sme lístok z Agry do Varanasi, pretože vlaky sú plné už mesiac vopred – čo teraz?) sa zmenila na radosť keď sme zistili, že vlaky majú aj voľnú turist kvótu. Len nie všetci predajcovia lístkov o tom vedia, resp. ako nám domáci povedali, veľmi ju nechcú predávať – pretože od vás za to nedostanú nijakú províziu v porovnaní s lokálnymi „cestovkami“.
- Diners, Visa ani MasterCard nefungujú na väčšine známych platobných portálov v Indii – napr. kúpiť lístok na Taj Mahal sa dá online, ale iba s indickou kartou.
- Ak chcete zapadnúť, zoberte si do Indie najstaršie džínsy a najstaršie tričko, len ich ešte predtým poriadne vyváľajte v prachu.
- Red alert zone – miesto za Taj Mahalom, kde sa natáčať Slum Dog Millionare je zakázanou zónou. Ak sa tam prepravíte loďkou cez neveľkú rieku, začnú po vás strielať.
- Oproti krásne bielemu Taj Mahalu mal byť čierny Taj Mahal, ale ževraj je to mýtus. Ale lokálni tomu veria.
- Big Brother Hostel v Agre – ak nemáte vysoké očakávania, za pár eur tu nájdete ideálne ubytovanie kúsok od východnej brány do Taj Mahalu. A domáci vám vybavia takmer všetko a to 24 hodín denne – možno si sem-tam „fičia“ na niečom, ale sú veľmi ochotní.
- Ževraj najlepší lokálny Old Munk Rum, ktorí nám odporúčali, chutí približne ako náš tuzemák – takže nám chutil 🙂
- Vstávame 5:45, aby sme mohli vidieť Taj Mahal pri východe slnka. Wow, stálo to za to.
- Ak pôjdete do Agra Fortu, vezmite si jeden keksík (čím starší, tým lepší) – omrvinky z neho si dajte na ruku a ponúknite lokálnym veveričkám. Nebojte sa, keď vám vylezú na ruku, spokojne si tam budú pochutnávať, kým nezbaštia celý keksík.
- Na vlakovej stanici sa mladí chalani od vás postavia tak na vzdialenosť 50-80 cm a zízajú a začnú si vás fotiť. Ak vyberiete fotoaparát a začnete si ich fotiť tiež, máte o zábavu postarané.
- Na cestách stretnete množstvo úžasných ľudí, ktorí vás naučia vnímať veci pozitívne a mať otvorenú myseľ.
- Vráťme sa k tomu rumu – 2 dcl fľašku nám predali včera za 350 rs (cca 5 eur). Zistili sme však, že cena na fľaške je 150 rs (na väčšine vecí, ktoré kupujete v obchodoch, majú Indi vytlačené ceny). Vybrali sme sa teda do Wine Shopu túto drobnosť reklamovať – najskôr sa vyhovárali na vysoké dane, potom, že predavač je v robote iba chvíľu. Najskôr nám peniaze vrátiť nechceli, tak sme povedali, že sa vrátime späť s políciou… a hneď sme mali v rukách novú fľašku rumu zdarma 🙂
- Pri spaľovacích ghatoch vo Varanasi od vás možno budú pýtať peniaze na drevo – ževraj sú to domáci „feťáci“, ktorí si za to kupujú heroín. Mimochodom, toľko ponúk na hašiš ako vo Varanasi sme nikde na svete nedostali.
- Blue Lassi vo Varanasi – ak prídete na chuť Lassi (niečo ako náš jogurt, v najrôznejších príchutiach a predávajú ho vo Varanasi všade), nezabudnite zablúdiť do tohto obchodíku. Obrovský výber, výborná chuť.
- Keď si objednáte jedlo v menších kaviarničkách či pohostinstvách, často si naň počkáte aj 20 ÷ 30 minút – nie z lenivosti, ale kvôli tomu, že ho čerstvo pre vás pripravujú.
- Vo Varanasi stretnete na ulici množstvo žien s malými bábätkami na rukách, ktoré nepýtajú peniaze, ale mlieko pre malé dieťa. Ide vám srdce roztrhnúť, ale potom si uvedomíte, že ide o menší podvod – tieto panie sú dohodnuté s obchodíkmi, kde im kúpite mlieko, oni ho vrátia a dostanú za to dohodnutú províziu. Win-win pre obe strany (ženu aj obchodníka), loose-loose pre vás aj dieťa. Smutné.
- Sme v roku opice 2143, v roku Buddhu 2559 a inak v našom letopočte A.D. v roku 2016
