Vizualizácia

Vežu firma stavia na dlhodobo prenajatom pozemku, ktorý však patrí do 3. stupňa ochrany prírody, ide o odprírodnenú plochu bývalého ihriska. Veža by po dokončení mala poskytovať kapacitu pre 500 návštevníkov, štyri vyhliadkové plošiny, adrenalínú sieť, presklennú časť či suchý tobogán. Ďalej bude na mieste vystavaná kaviareň, múzeum a obchod so suvenírmi.

Vizualizácia

Chodník korunami stromov v Bachledovej doline bol prvým takýmto výrazným komerčným počinom na území Slovenska a očividne tak na Slovensku vyrastie ďalšia stavba v našej krásnej prírode. Na jednej strane takéto vyhliadkové veže ponúkajú zaujímavé výhľady na okolie a investori sa radi brániť vzdelávaním (rôzne náučné tabule, umelo vybudované múzeá), otázkou však zostáva, či je takáto stavba naozaj potrebná. Najmä na Štrbskom Plese, kde si môže návštevník vyšlapať vedľajší kopec (dokonca sa vyviesť lanovkou) a bude mať ešte krajší výhľad na celé okolie. Náš subjektívny názor – takáto stavba sa do našich veľhôr vôbec nehodí.

Vizualizácia

The post Nová vyhliadková veža na Štrbskom Plese – ľudia proti nej bojujú petíciou appeared first on Cestovateľský blog.

Keďže sme s Jožkom extrémne “adaptabilní”, po “check-ine” na ubytovaní, či už ide o hotelovú izbu, hostelovú posteľ alebo Airbnb apartmán, zväčša začneme pre nové miesto použivať pojem “domov”. Počas tohto víkendu sa naším “domovom” stal Hotel u Leva.

Ak sa do týchto končín chystáte zavítať a či už hľadáte nocľah alebo kvalitný gastro zážitok, pošleme vás v Levoči na jednu adresu – Námestie Majstra Pavla 25. Priamo na námestí, v jednom z približne 60 meštianskych domov sa totiž nachádza tento príjemný butikový hotel aj s reštauráciou.

Krásne zrekonštruovaný meštiansky dom zo 16. storočia sa nachádza priamo oproti levočskej radnici a klietke hanby. Ak by vám teda v hlave skrsla nejaká neplecha, či už ohováranie alebo bujaré nočné žúrovanie, vedzte, že za tieto prehrešky sa kedysi ľudia v klietke vystavovali na verejnú hanbu. To len také varovanie 🙂

 

View this post on Instagram

 

A post shared by jozef & hanka (@cestujemespolu) on Nov 9, 2018 at 12:43am PST

Lokalita priamo na námestí je naozaj exkluzívna a už viac v centre sme sa ocitnúť nemohli. Len pár minút od dverí hotela sa nachádza mestská radnica, Bazilika svätého Jakuba, kde je preslávený oltár Majstra Pavla. Z hotela máte celú Levoču vlastne na dlani. Parkovanie nie je ani pri tejto polohe vôbec problém. Hotel má vlastné parkovisko priamo za budovou.

Na recepcií nás privítal milý personál, dostali sme kľúčiky od našej apartmánovej izby a išli sme “domov”. Hotel u Leva si dal na izbách záležať. Každá je trošku iná, vždy vkusne zariadená so skvelými matracmi! Práve táto jedinečnosť izieb a osobný prístup personálu dáva hotelu “butikový” charakter. Hoci sme boli len dvaja, v hoteli nám dopriali izbu, skoro až byt, ktorý by pohodlne ubytoval aj 4 člennú rodinu.

Hádam to nevyznie veľmi “fajnovo”, ale čím dlhšie cestujeme a spíme v rôznych posteliach a izbách, tým viac s Jožkom oceňujeme kvalitné postele a matrace. Preto je pre nás v poslednej dobe najlepším prekvapením, ak je posteľ v hoteli dostatočne veľká a má dobrý matrac. Hotel u Leva, aspoň teda naša izba, bola práve týmto príjemným prekvapením s bonusom absolútneho nočného ticha a kľudu. Hotel u Leva disponuje jednoposteľovými, dvojposteľovými izbami, amartmánmi či rodinnými izbami, za veľmi rozumné ceny.

Raňajky v Hoteli u Leva sú servírované formou bufetových stolov v raňajkovej miestnosti a veľmi sme si na nich pochutnali. Čo nás milo potešilo boli “hotelové noviny”, ktoré nás čakali na stole. Milá pozornosť hotela, kde nám zhrnuli predpoveď počasia na daný deň, inšpirácie na výlety a miestne aktuality. Za takúto pozornosť má u nás Hotel u Leva malé plus.

Jednoznačne TOP gastronomickým zážitkom z nášho výletu bola reštaurácia U Leva, ktorá je otvorená aj pre verejnosť.  Priamo v hoteli na prízemí sa nachádza podľa „tripadvisora“ aj odporúčaní miestnych najlepšia reštaurácia v Levoči. My sme mali pri našom pobyte polpenziu, takže sme si jedlo dosýtosti vychutnali. Každý večer sme sa pohodlne usadili v reštaurácií a s natešením skúšali lokálnu ponuku. Reštaurácia ma okrem skvelého jedla aj veľmi príjemnú atmosféru. Celému priestoru dominuje krásny klavír, a keď budete mať štastie, možno tu zažijete aj večer s klaviristom.

V prípade, ak sa tu neplánujete ubytovať, určite sa zastavte minimálne na večeru a ak môžeme byť takí trúfalí, rovno by sme vám vybrali aj hlavný chod – lahodné pirohy plnené bryndzou! Tie za žiadnych okolností nevynechajte. Dobrú chuť 🙂

The post Kde sa ubytovať a najesť v Levoči: Hotel U Leva (recenzia) appeared first on Cestovateľský blog.

Do Levoče sme zavítali “poriadnejšie”, t.j. aj s nocľahom. Nič sme extra neplánovali. Itineráru sme nechali voľný priebeh. A dobre bolo!

Srdečne nás privítali v Hoteli u Leva, ktorý sa nachádza v jednom zo 60 krásnych meštianskych domov priamo na námestí Majstra Pavla v centre mesta. Podľa milého a ochotného personálu, peknému výhľadu na klietku hanby a vynikajúcemu jedlu sme zhodnotili, že sme dobre zakotvili 🙂 Podľa toho, čo sme sa dočítali, tak asi najlepšie ako sa v Levoči dá.

Keď sa nemusíme pri našich potúlkach naháňať, o čo sa snažíme čím ďalej tým viac,  tak zväčša začíname ráno na dobrej kávičke. Deň sa oficiálne začína, až keď je predo mnou položené dobré cappuccino. Na námestí sme hneď vedľa nášho hotelíka identifikovali perspektívne miesto Leutschau Kafé. Za dobrou kávou, koláčikom a večer príjemným posedením pri vínku vás pošleme my, ale aj domáci, práve sem. Sobotu sme teda rozbehli v príjemnom tempe pri káve a novinách.

Mariánska hora s úžasným výhľadom

Krásnou zastávkou, hlavne počas pekného dňa, je Mariánska hora. Vybehnúť sem môžete v rámci aktívnej prechádzky priamo z Levoče alebo sa pohodlne vyveziete autom. Mariánska hora ponúka úžasný výhľad na Levoču a okolie a ide o jedno z najstarších a najvýznamnejších pútnických miest na Slovensku. Hora vraj slúžila ako úkryt pre miestnych obyvateľov počas vpádu Tatárov a z vďaky, že na tomto mieste našli záchranu, bola postavená kaplnka a vznikla miestna pútnická tradícia. V roku 1995 tu dokonca pápež Ján Pavol II. slúžil omšu a hora zažila najväčšiu púť na Slovensku,  kedy sem zavítalo okolo 650 000 veriacich!

Námestie Majstra Pavla

S Jožkom sme identifikovali tzv. “fenomén najväčších námestí”. A toto nemyslíme vôbec v zlom, skôr sme sa pozastavili nad úsmevnou formou propagácie prvenstiev slovenských námestí. Inými slovami, v mnohých slovenských mestách sme sa dočítali o tom, že námestie je “najväčšie”. Pri bližšom zhodnotení sme však zistili, že námestie je mnohokrát “prvé” vo veľmi špecifickej kategórií. Napríklad to levočské je “najväčšie v Európe so stredovekým tvarom obdĺžnika o stranách v pomere 3:1”. Námestie v Spišskej Novej Vsi je zas jedno z najdlhších námestí šošovkovitého tvaru v Európe 🙂 Ak aj vy poznáte nejaké špecifické prvenstvá, dajte nám pokojne vedieť. Táto téma nás baví!

Srdcom Levoče je ako inak práve námestie. Toto “najväčšie námestie so stredovekým tvarom obdĺžnika o stranách v pomere 3:1” je príjemne kompaktné (z jednej strany na druhú prejdete za pár minút) a je plné zaujímavostí.

Určite sa zastavte pri ikonickej klietke hanby zo 16. storočia. Vtedy vás do klietky mohli dostať aj relatívne banálne prehrešky, ako ohováranie či bujaré nočné hýrenie. Našťastie je jej funkcia už pozastavená, nakoľko by jej kapacity na súčasnú dobu už asi nestačili 🙂

 

View this post on Instagram

 

A post shared by jozef & hanka (@cestujemespolu) on Nov 9, 2018 at 12:43am PST

Bazilika sv. Jakuba

Absolútne “must see” nielen v Levoči, ale v rámci nášho rodného Slovenska, je samozrejme oltár Majstra Pavla z Levoče. Ak ste ho ešte neboli obdivovať, hanba vám 🙂 Najskôr sa teda zavrite do klietky hanby a potom prejdite o pár metrov vyššie do Baziliky sv. Jakuba, ktorá hostí jeden z najväčších skvostov medzi slovenskými pamiatkami. V tomto prípade ide o najvyšší gotický krídlový oltár na svete! My sme mali to šťastie, že nám bolo umožnené oltár odfotiť. Výsledok aj informácie, ktoré sa na nás nalepili počas prehliadky nájdete v našom exkluzívnom článku. Inak je fotenie v bazilike zakázané. Ale každú hodinku sa koná prehliadka aj s výkladom, odporúčame.   

Pracháreň a hľadanie krčmy

Kľúčom k srdcu turistu je samozrejme aj dobré jedlo a pitie. Po ňom sme pátrali aj v Levoči. Výborne sa o nás postarali v Hoteli u Leva, ktorý má skvelú reštauráciu. O tom svedčíme nielen my, ale aj internetové recenzie, ktoré nás pri hľadaní dobrého jedla odporučili práve na „náš“ hotel. Dávame veľký “like” za znamenité jedlo. Keďže sme si večer chceli ešte v Levoči “vyraziť”, začali sme pátrať kam. Recepcia nás nasmerovala na 2 lokálne “krčmy”, ktoré sú z našej skúsenosti kľúčovým elementom pri spoznávaní miestnej atmosféry.

Najskôr sme zavítali do podniku “Divadlo”, z kadiaľ nás však vyštval neskutočný cigaretový dym. Následne sme sa prešli do veľmi peknej reštaurácie “Pracháreň”, kde sme si dopriali vynikajúce lievance so slaným karamelom a zmrzlinou. A keďže nám to stále nedalo a túžba po pravej miestnej “krčme” (bez cigaretového dymu) nás ešte neprešla, zapadli sme do podniku “Planéta”. Za nás – môže byť – atmosféra, drinky, milý pán vedúci. Ešte by sme Levoči a jej miestnym podnikom odporučili zavesiť na stenu šípky alebo nájsť miesto pre biliard, pre takých neposedných hostí ako sme my.

Na Spiš!

Keď už sme boli v Levoči, nechceli sme obísť ani ďalšiu ikonickú pamiatku pri ktorej sme ako “správni” blogeri chceli mať fotku 😀 Spišský hrad. Na Spišskom hrade sme sa zastavili a užili si prehliadku aj miestne slávnosti ešte pred dvoma rokmi, pri našej ceste po Slovensku. Tentokrát sme si hrad teda vychutnali len zvonka, ale opäť sa radi raz vrátime. Ak aj vy zavítate do Levoče, určite viete tieto pekné výlety spojiť a prípadne do plánu primiešať ešte aj návštevu Spišskej kapituly.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by jozef & hanka (@cestujemespolu) on Nov 5, 2018 at 9:53am PST

Krátu zastávku sme si spravili aj v Spišskej Novej Vsi, kde sme sa počas pokojnej slnečnej nedele poprechádzali po krásnom námestí a ochutnali výbornú horúcu čokoládu v miestnej čokoládovni. Na pláne bol aj Tomášovský výhľad, ktorý sa nám ale pri našom ležérnom tempe už do itineráru nevtesnal. Niečo nám predsa musí zostať aj nabudúce 🙂

Ak nás navštívite aj na našom Instagrame @cestujemespolu, v časti „Highlights“ nájdete aj stories z tohto výletu!

The post „Tam okolo Levoči“ – 5 našich tipov na miesta, ktoré určite nevynechať appeared first on Cestovateľský blog.

Píše Michal a Erika.

Našu púť sme začali v Kežmarku. Je to príjemné historické mestečko, kde sa oplatí stráviť aspoň pár hodín. Určite si treba prezriet zámok, historické centrum mesta a drevený artikulárny kostol, ktorý je zapísaný v svetovom dedičstve UNESCO či evanjelické lýceum s jednou z najväčších školských knižníc v strednej Európe.

Z Kežmarku je to na skok k Pieninám. Vhodným východiskovým miestom je Červený Kláštor. Tu môžete začať napríklad túru na kopec Tri koruny vypinajúci sa na poľskej strane ponad Dunajec. My sme sa vydali na obligátny splav Dunajca na pltiach a ak máte štastie na vtipného pltníka, o zábavu je na hodinu a pol postarané. Vysedávanie na plťke sme na spiatočnej ceste vymenili za pohyb v sedle bicykla. Na konečnej zastávke pltiek sa dajú jednoducho požičať alebo si ich môžete objednať, ako my vopred, pri platbe za plavbu (5 eur za jeden bike). Naspäť môžete ísť aj autobusom, mikrobusom, taxíkom, romanticky na koči s konským povozom alebo jednoducho po vlastných, ale je to 10 km 😊. Dá sa to však zvládnuť, nenáročná cesta s minimálnym prevýšením vedie lesom tesne popri Dunajci.

Čo sa týka ubytovania, rozhodli sme sa pre trochu dobrodružný prístup. Nocľah sme si väčšinou hľadali až v daný deň podvečer, keď sme sa plní zážitkov pustili niekde do jedla. Pre každý prípad sme so sebou mali aj stan (vždy sa dá nájsť fajn kemping, v Červenom Kláštore sú dokonca dva), ale napokon sme ho ani raz nevyužili. Keď zlyhal booking.com, megaubytovanie.sk a pod., vždy sme nejaké ubytko objavili priamo na stránke mesta alebo obce, kde sme práve boli. V Červenom Kláštore sme prenocovali v penzióne Jolla. Príjemne nás prekvapila nízka cena a vysoká kvalita ubytovania.

Na tomto mieste sa nedá vynechať samotný kláštor, ktorý určite stojí za prehliadku. Snáď každý už pozná legendu o lietajúcom mníchovi Cypriánovi 😊. My sme odtiaľ vyleteli až ku korunám stromov, ku ktorým nás dostal drevený nadzemný chodník v neďalekej Bachledovej doline otvorený v roku 2017. Škoda len, že kvôli výstavbe novej kabínovej lanovky bola šmýkačka vedúca z rozhľadne z bezpečnostných dôvodov dočasne mimo prevádzky. Adrenalínový zážitok však ponúka aj sieť na vrchole rozhladne, kde sa môžete poprechádzať 32 metrov and zemou.

Zo Spiša sme vyrazili smer Slovenský raj, kde sme za poobedie stihli túru na Tomášovský výhľad, doplniť energiu dobrým jedlom a nájsť si narýchlo ubytovanie v Smižanoch.

Ďalší deň sme si trošku zamakali na ferrate Kyseľ a keďže sme zvolili pracovný deň v týždni, vôbec tam nebola tlačenka, ako nás všetci varovali. Boli sme tam viacmenej úplne sami. Potok Kyseľ vytvoril krásny prielom. Striedajú sa úseky, kde kráčate po vlastných po kameňoch korytom potoka a ten jemne tečie popod vás pomedzi ne (samozrejme záleží od aktuálneho množstva vody v rieke), s náročnejšími úsekmi, kde ferratovými rebríkmi prekonáte vodopád. Ferratový set sa dá požičať napríklad na vstupe do raja Čingov za 10 eur na deň. Cestou späť sme narazili na ruiny kartuziánskeho kláštora (križovatka turistických chodníkov Kláštorisko), kde sme si požičali zjazdové bicykle (10 eur/bike) a trochu si urýchlili cestu dole na Podlesok.

Po osviežení na Ranči Podlesok (veľmi chutné jedlo) sme si našli doslova historické ubytovanie v centre Levoče – 500-ročný meštiansky dom s veľmi príjemnou majiteľkou (privát Marcelina). Na Levoču nám postačilo pol dňa – prezrieť si centrum, Chrám sv. Jakuba s neuveriteľnými drevenými oltármi Majstra Pavla, dať si kávičku, prípadne si spraviť krátky výlet na Mariánsku horu, odkiaľ je krásny výhľad na celú Levoču.

Z Levoče sme sa vydali do Prešova, kde sme si spravili len krátku zastávku na prehliadku historického centra a presunuli sa do Bardejova. Po ceste sme však narazili na dedinku Hervartov, v ktorej sa nachádza pekný artikulárny kostol, ktorý je taktiež zapísaný v UNESCO.

Bardejov nás naozaj očaril. Nečakali sme také rozprávkové staré mesto či druhý najväčší chrám na Slovensku, ktorý je skutočne unikátny. Neobišli sme ani Bardejovské kúpele, kde sme otestovali verejné vonkajšie kúpalisko s bazénom s príjemnou 29-stupňovou vodou a samozrejme sme ochutnali aj z liečivých prameňov.

Naša cesta potom smerovala k najvýchodnejšiemu bodu Slovenska, ku ktorému sa vyráža, ako inak, z najvýchodnejšej obce – Nová Sedlica. Keďže sme nenašli ubytovanie priamo tu (v obci sú dva pekné penzióny, oba však boli plne obsadené), museli sme sa ubytovať v Stakčíne (hotel Armales už svoju slávu zažil, ale ubytovanie bolo príjemné, personál veľmi milý).
Cestou z Bardejova do Stakčína sme sa ešte doslova len mrkli na Domašu a stihli sme nakuknúť aj do Humenného a poobdivovať tamojší kaštieľ.

Zo Stakčína do Novej Sedlice je to cca 40 minút autom cez peknú zelenú krajinu striedajúcu dedinky. V Novej Sedlici sme zaparkovali pri najvýchodnejšej stavbe na Slovensku – informačná kancelária správy národného parku Poloniny, kde nám ochotne poradili s detailami túry k trojhraničnému bodu na vrchu Kremenec. Najmä prales Stužica, cez ktorý trasa vedie, ponúka nezameniteľný zážitok. Dvesto až tristoročné a 40 metrov vysoké buky a jedle sa každý deň nevidia 😊. Vrch Kremenec sme zdolali za pár hodín (9,6 km náročnejšieho stúpania), a ocitli sa na slovensko-poľsko-ukrajinskej hranici. Konečne sme po prvýkrát v živote navštívili Ukrajinu 😊.

Po náročnej túre sme si dopriali relax pri slovenskom mori – Zemplínskej Šírave. Cestou z Novej Sedlice sme opäť narazili na drevený kostolík v dedinke so zaujímavým názvom – Uličské Krivé (všeobecne sme sa počas nášho výletu často bavili rôznymi zaujímavými názvami obcí – víťazom ankety o najinvenčnejší názov bola asi dedina Príslop 😊). Prekvapilo nás, že väčšina slovenských artikulárnych kostolov sa nachádza práve na východe, niektoré z nich sú zapísané v UNESCO. Aj kvôli týmto unikátom by si región zaslúžil oveľa väčšiu propagáciu. Šírava bola veľmi príjemná na kúpanie a niektoré zákutia so zaparkovanými plachetnicami vyzerali ako kdesi v Chorvátsku.

Finálnou destináciou nášho výletu bola vodná nádrž Ružín. Cestou k nej sme sa ešte na chvíľu zastavili v Michalovciach, aby sme doplnili zásoby a pozreli miestny kaštieľ (ten sa však už dlho rekonštruuje a nie je verejnosti prístupný). Osýpky sme nestretli 😊

Na Ružíne sme sa ubytovali v areáli Husia pláž, kde sa dalo nocovať priamo v indiánskom „típí“. Pekne upravený priestor, veľmi vhodný pre rodiny s deťmi je na víkendovku ako stvorený. Ružín síce nie je ideálny na kúpanie, ale dajú sa na pláži prenajať šlapadlá či lodičky. Rybári si tu tiež vedia prísť na svoje.

Potvrdilo sa to, čo sme tušili. Na východe naozaj niečo je a je toho naozaj dosť. A to sme ešte kopec zaujímavých miest nestihli. Nabudúce 😊

The post Michal & Erika Gregorovci: Potulky východným Slovenskom, kde vraj nič nie je appeared first on Cestovateľský blog.

Do Vysokých Tatier sme chodili ako malé deti, staršie deti a aj teraz ako dospeláci. Je to nostalgia spojená s pobytom k nádhernej prírode. Vždy, keď vystúpim z auta alebo vlaku niekde pod Tatrami, sa z chuti poriadne nadýchnem 🙂 Začiatkom júna sa otvárala turistická sezóna a netradične sme si pri Kyselke v Starom Smokovci pozreli toto symbolické otvorenie. Slovenské tradície sú úžasné a sme radi, že ich v Tatrách udržiavajú. Mimochodom, Smokovecká kyselka je veľmi zdravá a môžete si ju nabrať bezplatne z prameňa priamo v Starom Smokovci.

Hneď na druhý deň našej návštevy sme nelenili a pokračovali v návšteve kultúrnych akcií, ktorých sa konalo cez víkend neúrekom. Zašli sme na koncert Cigánskych Diablov do Nového Smokovca (pozrite si našu fotoreportáž). V Spišskej Sobote (prakticky „predmestie“ Popradu) sme zažili unikátny dobový jarmok, kde sme mali možnosť stretnúť skutočných slovenských remeselníkov, orliarov, pochutili sme si na klasických slovenských jedlách z čias našich starých materí a všetkým deťúriskám sa najviac páčilo šermiarske vystúpenie v dobových kostýmoch. V Spišskej Sobote sme nikdy neboli a ak to isté platí aj o vás, rozhodne odporúčame toto mestečko navštíviť – ocitnete sa na historickom námestí s pocitom, že ani nie ste na Slovensku.

Videli ste už niekedy slovenských koscov v akcii? Na Tatrajskom juniálese pod Tatranskou Lomnicou mali dokonca majstrovstvá v kosení – poriadna makačka to je 🙂 Ktorú kosu by ste zvolili vy?

Posledný deň nášho predĺženého víkendu sme sa vybrali na samotný vrchol Lomnického štítu – síce sa nám zamračilo na poslednú chvíľu (skutočne asi 10 minút predtým, ako sme nasadli do lanovky), avšak netradičný pohľad na poľské Tatry nás tiež dostal.

A post shared by cestujemespolu (@cestujemespolu) on Jun 19, 2018 at 6:43am PDT

Vysoké Tatry majú obrovskú výhodu – napriek tomu, že ich cez leto navštívi množstvo turistov, stále sú miesta, kde budete počas túry či výletu sami. Rozhodne odporúčame odložiť auto a zviesť sa tatranskou električkou či zubačkou, obe ponúkajú krásne výhľady na naše veľhory – a po rokoch konečne vidieť, aká je príroda mocná a dokáže sa spamätať aj z kalamity, ktorá pred pár rokmi Tatry postihla.

A či už ste seriózny hiker či horolezec alebo len lenivejší turista, ktorý sa len rád poprechádza po čerstvom vzduchu, treba myslieť aj na dušu – a tu prichádzajú na rad desiatky zaujímavých kultúrných podujatí. Keď sme sa vybrali začiatkom júna do Tatier, rozmýšľali sme nad miestom, kde by sme hlavu sklonili a zároveň mali krásny výhľad na Tatry. Vyskúšajte Hotel Hills v Starej Lesnej, z ktorého vidíte (samozrejme pri peknom počasí) priamo na Lomnický štít. Ak budete cestovať s deťmi, vďaka veľkému parku priamo v prírode a priamo za hotelom máte o program postarané.

A ak si ráno po výborných hotelových raňajkách na terase dáte krátku, azda 10-minútovú prechádzku na vedľajšie pole, budete mať tento úžasný výhľad len sami pre seba:

A post shared by cestujemespolu (@cestujemespolu) on Jun 16, 2018 at 4:01am PDT

A naopak, ak sa budete večer vraciať s náročnej túry, odporúčame hotelový wellness – jacuzzi a najmä parná sauna nám padla naozaj vhod 🙂 Ak máte na pláne návštevu Tatier už tento víkend, rozhodne zavítajte na Štrbské pleso a nechajte sa vtiahnuť do Benátskej noci. Skupina La Goia, tóny harfy a živé zrkadlové sochy, k tomu degustácia vín a romantické člnkovanie. Rozhodne si túto akciu nenechajte ujsť:

7 tipov na zaujímavé akcie v júli a auguste

Vybrali sme pre vás ďalších 7 tipov, ako si užiť netradičnú kultúru pod našimi majestátnymi kopcami:

1. Popradské leto (celý júl aj august 2018) – ide o sériu letných podujatí, ktoré sa odohrávajú v Poprade.
2. Tatranské kultúrne leto (15.06.2018 až 01.09.2018) – seriál víkendových programov počas letnej turistickej sezóny-
3. Ľudové umelecké remeslá (21.-22. 07.2018) – medzinárodná prehliadka ľudových umeleckých remesiel v prostredí Vysokých Tatier, kde sa predstaví okolo 100 ľudových remeselníkov.
4. Cyklistické preteky Tatry Tour (28.07.2018)
5. Medvedie dni (1.-4.8.2018)
6. Svište na Plese (25. -26.8. 2018) – tradičné, veľmi obľúbené víkendové letné podujatie na Štrbskom Plese. Inšpiratívne podujatie pre deti, kedy za plnenie rôznych súťažných úloh môžu deti získavať hodnotné ceny.
7. Festival TatraFlowers (1.9.2018) – veľký multižánrový festival, jedinečný svojho druhu na Slovensku. Programy zložené z menšinových umeleckých žánrov spríjemnia chvíle návštevníkom hôr až na ôsmych netradičných miestach vo vysokohorskom prostredí, ale aj v hlavných centrách Vysokých Tatier – v Tatranskej Lomnici, Starom Smokovci a na Štrbskom Plese.

Kultúrne leto vo Výsokých Tatrách sa koná aj vďaka Oblastnej organizácii cestovného ruchu Región Vysoké Tatry, všetky aktuality nájdete na oficiálnej stránke www.regiontatry.sk (z našich krajov majú Vysoké Tatry asi najpútavejšie spracovaný web) a na Facebooku oblastnej organizácie. A ak vás do Vysokých Tatier  nepriláka ani táto poriadna nádielka kultúry, tak potom možno tento trailer:

Po kliknutí na obrázok nižšie sa otvorí v plnom rozlíšení – takýto nádherný pohľad na panorámu Vysokých Tatier sa vám naskytne pri ceste na diaľnici pred Popradom:

The post Po dobrej túre si vo Vysokých Tatrách toto leto užijete aj kopu kultúry (+7 tipov na nadchádzajúce akcie) appeared first on Cestovateľský blog.

Zdroj: Grand Hotel Praha

Hneď ako vojdete do viac ako 100-ročného hotela na úpätí Tatranskej Lomnice (na pešo je to zo stanice prechádzka na 10 minút, autom je možné parkovať priamo pred hotelom), pozdraví vás príjemný personál hotela – to sa už síce nedá povedať o odchode, keď si skupinka zamestnancov na recepcii veselo hrkútala a na náš spoločný pozdrav ani nikto neodpovedal, nevadí 🙂 Cez foyer smerom vľavo, na koniec chodby a cez veľké dvere, ktoré jasne označujú wellness časť hotela – to bol náš jasný smer. Hneď po otvorení dverí viete, že ste na správnom mieste – horúci vzduchu a príjemná vôňa všetkých tých wellnessových procedúr.

Zdroj: Grand Hotel Praha

Hotel na svojom webe o wellnesse píše: „Naše wellness centrum – Grand Mountain Spa, je skutočnou perlou hotela. Hlavnou inšpiráciou filozofie nášho spa sa stalo tradičné miestne kúpeľníctvo spolu s liečivými účinkami tatranskej prírody. Koncept založený na zdravotných benefitoch typických ihličnanov, ako borovica či kosodrevina, liečivých horských byliniek, sladučkých lesných plodov, mede, ale aj podzemných darov, akými sú soľ či drahé kamene, je tým, čím sa toto spa odlišuje od iných.“

Pohľad na recepciu wellness centra

Na recepcii dostanete kľúčik od šatne, kde vás čaká prvé zaujímavé prekvapenie – šatne patria k tým najmenším, v akých sme kedy boli. Ak sú tu dvaja ľudia, musíte sa pomerne nekomfortne sebe vyhýbať, nehovoriac už o tom, keď sa potrebujete ísť osprchovať a nedajbože je niekto pred vami. Vtedy stojíte v miniatúrnej šatni ako truhlík a len dúfate, že nikto ďalší nepríde 🙂 Mimochodom, cez pootvorené pánske dvere je vidno priamo (aj keď iba kúsok) na recepciu, čo pre hanblivejších nebude práve najpovzbudivejšie. V županoch, s uterákom a plachtou v rukách (tieto tri voňavé veci dostanete spolu s kľúčikom bezplatne pri vstupe – nechápeme len, prečo nedostáva človek aj hotelové papučky, musíte ísť na boso) schádzame o poschodie nižšie, kde sa samotný wellness nachádza:

Čo ďalej píše hotel? „Neopakovateľným zážitkom pre každého návštevníka je pobyt vo vonkajšej časti wellness centra na juhovýchodnom portáli hotela so saunou, ochladzovacím bazénom, vírivou vaňou aj bazénom s dokonale napnutou hladinou. Tu sa človek cez vodnú hladinu pozerá na celú popradskú kotlinu rozprestierajúcu sa pod Lomnickým štítom alebo môže v noci priamo z bazéna sledovať trblietajúce sa hviezdne nebo.“

Netúšim, čo znamená napnutá hladina, ale chápem, že copywriter si musel dať záležať 🙂 Wellness nie je nijak obrovské, vcelku rýchlo sa v ňom zorientujete – asi 15-metrový bazén, jacuzzi a oddychový ostrovček spolu s oddeleným saunovým svetom sú vo vnútri, vo vonkajšej časti (pred hotelom) sa nachádza ďalšia jacuzzi, ďalšia sauna s ochladzovacím bazénom a pokus o infinity pool s horúcou vodou, integrovanými výrivkami sa lehátkami. Veľmi sa mi osobne páčili saunové kade, ktoré však neboli v prevádzke a ani pri predošlej návšteve hotela sme ich v prevádzke nevideli.

Infinity pool je kapacitou určený pre cca 10-12 ľudí tak, aby sa všetci cítili komfortne. Ak je vonku poriadne chladno, z vody sa krásne parí a vy si môžete užívať výhľady na okolité mesto, časť prírody a ak budete mať šťastie, tak aj na večernú hviezdu oblohu.

Zdroj: Grand Hotel Praha

Počas našej návštevy je vonku už jeseň, chladnejšie (cca 6°C) a tak nám pobyt v horúcej vode v polohe ležmo s bublinkami pod chrbtom spravil príjemnú náladu. Je čas ísť vyskúšať saunový svet – hádžeme na seba župany a prebiehame do vnútornej časti – infra, bio, parná či fínska sauna, spolu s ochladzovacím bazénom (z ktorého počuť poriadne vzdychy, keď sa už niekto odhodlá), kneippov kúpeľ a oddychová miestnosť. Máme čas, nikam sa neponáhlame, tak si to ideme poriadne užiť. Každý sauna má inú teplotu, takže si tu nájde to svoje skutočne každý. Začíname fínskou saunou, oddych. Parná sauna, oddych. Bio sauna, oddych. Sme tu už takmer hodinu a stále hrá jedna tá istá „ajurvédska“ pesnička dookola. Tip pre manažment hotela – na Spotify dnes nájdete množstvo chill playlistov vhodných do saunového sveta 🙂

Zdroj: Grand Hotel Praha

Oddychová miestnosť je skvelá, rozľahlá, s bezplatným pitným režimom (voda v džbánoch) a s čerstvým vzduchom. Trocha som zaspal (ale našťastie Hanka tvrdí, že bez chrápania) 🙂 Cítime sa viac ako oddýchnutí, je čas sa presunúť do postele. Pri odchode som si v šatni zabudol mikinu, obozretná recepčná mi ju ihneď doniesla, za čo som jej veľmi vďačný. Vstup do wellness hotela Grandhotel Praha nie je inak časovo obmedzený, iba otváracími hodinami:

• Bazény 10:00 – 21:00
• Sauny 15:00 – 21:00
• Masáže 10:00 – 21:00

Kompletný cenník nájdete na tejto stránke. 27 eur za osobu nie je málo – chápeme pozicioning 4* hotela s viac ako 100-ročnou históriou v srdci našich veľhôr, avšak aspoň pár chybičiek vymakať a bol by pobyt v tomto wellnesse ešte príjemnejší. A ani to nestojí veľa – hotelové papučky (aby človek nemusel chodiť bosý), zmena playlistu (aby milovníci sauny nešli s jednou pesničkou uviaznutou v hlave domov), možno pridať menšie saunové ceremónie a sprevádzkovať aj tie krásne kade, ktoré sú vonku.

PS: Páni, ak chcete spraviť svojej polovičke netradičnú romantickú oslavu, rezervujte si sami dvaja celý infinity bazén spolu s fľašou sektu, nie je to zas až tak cenovo ustrelené. Tu nájdete viac info.

The post Recenzia: wellness v Grandhoteli Praha – menšie šatne, ale ten celkový pokoj a pohoda v prírode appeared first on Cestovateľský blog.

1. Oravská priehrada

Vodná nádrž je vybudovaná na rieke Orava už od štyridsiatych rokov. Na brehoch Oravskej priehrady sa nachádzajú rekreačné oblasti s možnosťou kúpania, jachtingu, jazdy na vodných bicykloch, člnkovania, surfingu a iných vodných športov.

Zdroj: Wikipedia

2. Liptovská Mara

Najväčšia vodná nádrž na Slovensku bola vybudovaná v rokoch 1965 až 1975. Jej hĺbka miestami dosahuje až 43 metrov. Vďaka svojej veľkosti si právom zaslúži prívlastok slovenské alebo liptovské more. Mara je veľmi obľúbenou pre návštevníkov z celého Slovenska a ponúka zaujímavé vyžitie na viacerých lokalitách.

Zdroj: slovakia.travel

3. Domaša

Vodná nádrž Domaša vznikla už v šesťdesiatych rokoch na rieke Ondava. Vďaka svojej obrovskej samočistiacej schopnosti a polohe v oblasti bez znečisťujúceho priemyslu je známa svojou čistou vodou s množstvom rýb a možnosťami na vodné športy a aktivity v jej okolí.

Zdroj: Wikipedia

4. Hrabovo

V krásnom prírodnom prostredí Hrabovskej doliny v bezprostrednej blízkosti mesta Ružomberok sa rozkladá rekreačná osada Hrabovo. Málokto vie, že sa tu nachádza aj vodná nádrž Hrabovo, ktorá bola vybudovaná pôvodne pre zásobovanie bavlnárskych závodov. V súčasnosti sa využíva na rekreačné účely – kúpanie, člnkovanie či rybolov.

Zdroj: Hrabovo

5. Senecké jazerá

Slnečné jazerá v Senci sú jedným z najznámejších a najnavštevovanejších  letných stredísk cestovného ruchu na Slovensku. Dnes má jazero rozlohu vyše 100 ha a areál sa rozdeľuje kvôli orientácii na „sever“ a „juh“. Okolie ponúka rozličné možnosti ubytovania, stravovania, vodných športov a rybolovu.

Zdroj: slnecnejazera.eu

6. Tajchy (Banská Štiavnica)

Štiavnické tajchy s čistou studenou vodou sú miláčikom domácich aj zahraničných návštevníkov. Baníci kedysi vybudovali neuveriteľné vodné dielo, šesťdesiat medzi sebou poprepájaných vodných nádrží dodávalo energiu prosperujúcemu baníctvu.

Zdroj: banskastiavnica.travel

Zdroj: zlavomat.sk

The post 6 vodných plôch na Slovensku, kde sa najlepšie schladíte appeared first on Cestovateľský blog.

Autor: NoMartin

The post Vysoké Tatry – bez ľudí a v 4K rozlíšení appeared first on Cestovateľský blog.

The post 20 000 záberov v jednom krátkom videu – pozrite si Slovensko tak, ako ste ho ešte nevideli appeared first on Cestovateľský blog.

Hotel Montfort, nádych luxusu v hoteli, ktorý si úmyselne uchoval svoj retro look. Kedysi sa volal Poľana a bol určený iba pre vládne špičky, čo je vidieť na každom detaile. Vysoké stropy, obrovská polkruhová vstupná galéria, drevené rytiny, nezameniteľné kryšťáľové lustre. Ako sa sem dostať? Treba doslova obehnúť celé Vysoké a Belianske Tatry a cez Tatranskú kotlinu a Ždiar to nasmerovať k dedinke Tatranská Javorina, ktorá je poslednou obývanou oblasťou pred poľskými hranicami, ku ktorým sa dostanete za pol hodinku aj pešo.

A práve po ceste z Tatranskej Javoriny k poľským hraniciam je odbočka vpravo a potom nevýrazná cestička k hotelu. Montfort je iný ako všetky ostatné hotely v okolí. V kopci uprostred tatranskej prírody zapustená niekoľkoposchodová budova v tvare poloblúka. Zaparkujeme, vchádzame do 4-hviezdičkového hotela, kde nás prekvapí obrovská presklenná galéria s nádherným výhľadom na okolitú prírodu.

Muráň, nádherný kopec nedostupný pre turistov, si môžete na stenách hotela pozrieť v štyroch ročných obdobiach a podľa ročného obdobia, v ktorom navštívite hotel, si môžete v prípade dobrého počasia obzrieť Muráň naživo. Nám sa tu páčilo, ste doslova v srdci prírody.

Tatranská Javorina je malebná severotatranská podhorská obec neďaleko poľských hraníc, nachádzajúca sa  v lesoch, ktorých významnú zložku tvoril v minulosti javor a kde niektoré poľany a lesy dostali zásluhou pastierov “javorové” mená.  K obci patria i osady Podspády a Lysá Poľana. Od Ždiaru je Tatranská Javorina vzdialená 11 kilometrov a od hraničného priechodu do Poľska na Lysej Poľane 2,5 kilometra.

Keď sa vydáte na prechádzku, určite natrafíte na poľovnícky zámoček, bývalé sídlo Kristiana Kraft von Hohenlohe. Dnes je prezidentským zámočkom. Ak budete v Javorine vo štvrtok, môžete sa objednať na krátku exkurziu, len sa nezabudnite zahlásiť vopred.

Hotel Montfort má v logu leva, ktorý súvisí s rádom nemeckých rytierov. Hotel bol prevzatý iba nedávno, v roku 2015 po tom, ako sa dlhé roky volal Poľana a neskôr Kolowrat. Od mája 2016 ponúka svoje služby v renovovanom stave a novej klientele. Montfort znamená v preklade Silná hora, čo zodpovedá práve umiestneniu hotela v centre prírody.

Komfort a ticho je to, čo oceníte aj pri plnom stave hotela. To bol aj náš prípad – 31 dvojlôžkových izieb a 3 apartmány boli počas našej dvojdňovej návšteve plné, napriek tomu sme mali pri popíjaní kávy v hotelovom bare pocit, že okrem nás a čašníka tam nikto iný nie je. Montfort kombinuje komfort 4-hviezdičkového hotela s retro nádychom, ktorý majitelia hotela úmyselne ponechali. Pozerajte najmä po stropoch, kde sú nádherné pôvodné lustre.

Na opačnom konci barového poschodia je drevená rytina a pri ceste výťahom kašlite na výťah a choďte po schodoch – takto vyzeral hotel 30 rokov dozadu. V reštaurácii si všimnite pôvodné drevené kazetové stropy. Zaujímavá kombinácia minulosti a prítomnosti. Niekomu sa to bude páčiť, inému zas nie.

Historické okienko: „Rozdelenie republiky je spojené s jednaním, ktoré viedol predseda českej vlády Václav Klaus a predseda slovenskej vlády Vladimír Mečiar. Tí sa stretli už 8. júla 1992 v brnenskej vile Tugendhat, kde sa dohodli na rozdelení federácie, a v písomnej podobe túto dohodu podpísali pri ďalšej schôdzi tamtiež dňa 26. augusta 1992.“. Traduje sa však, že obsah samotnej dohody o rozdelení našich krajín bol vyjednaný v Červenom salóniku práve v hoteli Poľana, dnešnom Montforte. Zatiaľ nie je tento salónik otvorený verejnosti (malo by sa to v budúcnosti zmeniť). Ak však hotelový personál požiadate, možno vám výjdu v ústrety a vpustia vás dnu 🙂 Dýcha to tu históriou, pri zmene vlastníkov hotela sa v tomto salóniku nič nezmenilo.

Po dobrej večeri si môžete ísť zahrať bowling, billiard, vzdušný hokej, stolný tenis alebo sa len tak posadiť na pohár červeného. Cez deň odporúčame navštíviť wellness centrum, ktoré bolo mimochodom na tomto mieste prvé vo Vysokých Tatrách. Dnes síce nepatrí k najlepším v oblasti, môžete si však užiť jednu zo 7-mich sáun, bazén s protiprúdom či masáže. Pre deti je tu detský bazén či opatrovateľka na vyžiadanie, samozrejmosťou je detský kútik. V priebehu októbra a novembra 2016 prebehne veľká rekonštrukcia, takže by mal návštevníkov po tomto termíne čakať úplne nový wellness.

Montfort si vyberte v prípade, že si chcete užiť pokoj prírody a komfort hotela v nej zapustený. Celý týždeň tu nebudete mať veľmi čo robiť, ale keď sa sem vydáte na 3-4 noci, oceníte to ticho, do ktorého sa budete každý deň prebúdzať. A najmä spoznáte aj Belianske Tatry, časť našich veľhôr, ktorá je krásna a pritom pomerne nepoznaná. Ako domáci hovoria, väčšina ľudí pozná Tatry po Tatranskú Lomnicu. A my musíme súhlasiť, že za Lomnicou sú naše krásne Tatry naozaj krásne.

The post Ubytujte sa na okraji Slovenska s luxusným retro nádychom appeared first on Cestovateľský blog.