Dominiku môžeš sledovať na jej Instagrame @dominika_kcng

Máme radšej kľud tak sme si vybrali parcelu „Equipped 300 – first row“ ktorá je na opačnej strane od mora smerovaná na lagúnu (cena za 5 nocí cca 130€ – prípojka na vodu aj elektrinu + odpad). Cez deň aj slnko aj tieň, je tu veľa stromov čiže sa neuškvaríte. Tu by som chcela upozorniť, že pôvodne sme chceli ísť na parcelu „Equipped Mare“ ktorá je ihneď pri mori (tuším sú parcely v tejto časti aj najdrahšie) ale po prechádzke keď sme si robili prehliadku kempu by som túto časť neodporúčala…😶 máličko stromov, žiadne „kríky“, skoro žiadny tieň a prišlo mi to ako bez súkromia a „fádne“.

Páčili sa mi aj ostatné parcely, ktoré boli „vo vnútri kempu“, ako som už písala je tu veľa stromov a zelene čiže máte aj veľa tieňa aj súkromia. V kempe si viete požičať bicykle (10€ deň), je tu veľmi pekná a dlhá cyklotrasa, ktorou sa dostanete až do mesta.

Mali sme problém mimo sezóny dostať sa do centra inak ako autom (alebo bicyklom), premáva tu iba nejaká súkromná BUS linka a neviete si kúpiť lístky u vodiča (dokonca ani na recepcii nám nevedeli poradiť) avšak hneď v meste pri Luna Parku je veľké parkovisko zdarma (teda aspoň teraz bolo a boli na ňom od parkované aj karavany), inak od 28.5. premáva vláčik až do centra, lístok cca 1,80€ na osobu. Inak to máte do centra hodinu pešo.

Priamo v kempe sú potraviny, v ktorých nájdete všetko čo potrebujete (cenovo cca ako u nás, žiadna dráma). Odporúčame čapované víno Frizzante 🥂 to je fakt dobré 😁 Jedlo sme mali vlastné, takže reštauráciu priamo v kempe sme nevyskúšali. Pláž je obrovská, dlhá, s pozvoľným vstupom a more je dlho plytké. Na pláži si vyberiete miesto aké chcete alebo si zaplatíte 24€ za lehátko (na osobu v prvom rade alebo ostatné za 12€). V meste je klasicky hlavná ulica kde nájdete plno obchodíkov a reštaurácií. Opäť cenovo ako u nás +- (napr. klasická veľká pizza okolo 8€)

Tankovali sme v Maďarsku, avšak cena phm aktuálne v Taliansku je 1,80€ za diesel. Za diaľnicu sme platili poplatok do 14€ (išli sme cez Rateče prechod v Slovinsku, tu je phm okolo 1,60€). Ak by som to celé zhodnotila, kemp je pekný a aktuálne je tu kľud, keďže väčšina „obyvateľov“ sú dôchodcovia, pláž môže byť, Bibione ako mesto ma nezaujalo (zatiaľ sa mi páči viac Lido di Jesolo). Prikladám zopár foto 🙂

The post Recenzia: Camping Capalonga**** v talianskom Bibione appeared first on Cestovateľský blog.

Článok pripravila Kristína Suchánková z blogu The Tolerant Cook v spolupráci s portálom austria.info/sk.

Ubytovanie vo Flachau

Chcela som si konečne si vyskúšať ubytovanie na rakúskom „bauernhofe“. Dogooglila som sa k stránke Urlaub am Bauernhof, čo je niečo ako Booking, ale poskytuje iba ubytovania na rakúskych farmách, BIO farmách, horských chatách a podobne. Keďže som ubytovanie riešila na poslednú chvíľu, nenašla som nič voľné, ale inou cestou som sa dopátrala k voľným miestam u Laubichlhof. Akonáhle som zbadala, že tam deti môžu jazdiť na koňoch a majú Alpaky (pozor, nie sú to lamy), bolo pre mňa rozhodnuté. Už by mi mohol hocikto hocičo iné núkať. Ak vás niečo podobné s deťmi tiež láka, pozrite si web Urlaub am Bauernhof, majú to perfektne podelené na kategórie (s deťmi, pár, so psom, camping, BIO, atď.) a je to aj po anglicky. Ak sa vám páči priamo Laubichlhof, treba ísť priamo cez ich web.

Tipy na rodinné aktivity vo Flachau a okolí

DETSKÉ ATRAKCIE
1. Grafenberg Wagrain: Lanovkou sa vyveziete ku rozľahlému areálu plnému originálnych atrakcií pre deti všetkých vekov (áno aj pre 37 ročné deti ako ste ma mohli vidieť v stories na Instagrame @zrza.sk, teraz aj v highlights. Je to dokonale spracované, nadizajnované aj udržiavané. Dá sa za 20 minút vybehnúť aj takýto “kopček” Sonntagskogel a máte mini=túru a nádherný výhľad široko-ďaleko (swipe doľava). Za mňa absolútny top areál na 15 bodov z 10.

2. Floris Erlebnispfad Flachau: Sem sa vyveziete opäť lanovkou alebo autom a dostanete nenápadne deti na 1,5km “túru” lesom. Je tu 16 stanovíšť na ktorých hádajú indície aby rozlúštili tajničku. Medzi indícimi je vždy aj nejaká atrakcia aby decká ostali motivované pokračovať ďalej.

3. Lucky Flitzer Flachau: Areál ako u nás na jarmokoch. Skákacie hrady, minifarma, strielanie lukom, loptičkový guľomet, autodráha. Trošku gýčik, ale pre deti to bol raj. Všetko zadarmo. Platí sa len z bobovú dráhu a segway.

4. Kleinarl lezecký areál pre malých aj veľkých. Opičia dráha, zipliny, ferraty. Raj zas pre akčných rodičov 😄

5. Aquapark Therme Amade: Aquapark s vnútornými aj vonkajšími bazénmi a tobogánmi.

Tipy na výlety do prírody v okolí Flachau

1. Jagger see: Vizuálna dokonalosť. Jazero obkolesené vysokými kopcami, možnosť počlnkovať sa na ňom, alebo obísť si ho peši a dať si pri ňom večeru s top výhľadom a atmosférou.

2. Lichtensteinklamm: Najhlbší a najdlhší kaňon v Alpách. Fascinujúca energia vody ktorá vás vtiahne.

3. Johanneswasserfall: obrovský vodopád ktorý sa dá obísť aj zozadu.

Zaujímavé mestečká v okolí Flachau

Aj Flachau aj Wagrain majú silnú atmosféru. Hotelíky s muškátmi v oknách, reštaurácie s vycibreným dizajnom a skvelou gastronómiou. Rakušáci to proste vedia. Zbehli sme aj do Hallstattu, ktorý je už ale hodinu vzdialený a venujeme mu neskôr samostatný post. Okrem toho je tu milión možností na bajkovačky a túry. Nudiť sa tu rozhodne nestihnete.

Tipy na výborné gastro vo Flachau

Netajím sa pred vami tým, že Rakúsko navštevujem strašne rada. Začiatkom Augusta sme prvý krát navštívili Flachau, ktoré leží v Salzburgskom kraji a okrem toho, že sme si tam užili super program s deťmi sme si tam užili aj jedlo. Musím povedať, že mňa teda tie ich klobásy s hranolkami neberú, ale sladké fakt vychytali. Podotýkam, že pri vstupe do každej jednej reštaurácie kontrolovali očkovacie preukazy, potvrdenie o prekonaní COVID-19 alebo negtívne PCR testy. Vypichnem štyri reštaurácie, v ktorých nám chutilo najviac:
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
1. Wald Gasthof Flachau: Reštaurácia pri areáli detskej turistickej trasy Floris erlebnispfand. Gule, aké držím na fotke moja stará mama nazývala „viedenské“ , tuto ich volali „tirolské“. Tu ich spravili s repou, špenátom a syrom 🙂 Prekvapilo ma, že oni tieto gule podávajú ako hlavné jedlo s teplou kyslou kapustou, alebo so šalátom. Ja ich aj tak stále vnímam viac ako prílohu k mojej obľúbenej pečenej kačke a kapuste. Inak údajne prvý recept na tieto gule je uvedený v tirolskej kuchárke zo 16.storočia. No v dnešnom Taliansku dokazuje ešte o 400 rokov staršia „Freska s knedličkou“, že tam si na nich pochutnávali už skôr.

2. Steakhouse Schusterhaeusl: Steakhouse v centre Flachau. Výborné jedlo, vonku majú detské ihrisko.

3. Gasthaus Jägersee: Reštaurácia na brehu nádherného Jägersee, kde sedíte tak blízko vody, že sa jej prakticky môžete dotýkať, ak chcete. V reštaurácii si môžete prenajať drevené člnky a povoziť sa po jazere.

4. Hotel Winterbauer: Jednoznačne najlepšie jedlo, ktoré sme počas celého výletu jedli. Do hotela sme sa dostali náhodou v rámci výletu na bicykloch. Hotel je krásny a určite by som nabudúce zvažovala ubytovanie na tomto mieste. Dá sa tam ísť len do reštaurácie, kde bolo jedlo naozaj famôzne.

Najviac ma ako foodblogera na tomto výlete oslovil lokálny dezert „slazburgské halušky“. Najviac vám samozrejme odporúčam vyskúšať ho priamo v niekde v Salzburgskom kraji, ale ak sa tam nechystáte a ste zvedaví, recept na neho nájdete napríklad tu.

The post Rakúske Flachau v lete – tipy pre aktívne rodiny s deťmi vo veku 2-8 rokov appeared first on Cestovateľský blog.

Práva cestujúcich v prípade odmietnutia nástupu do lietadla

V prípade, ak bol váš nástup do lietadla leteckou spoločnosťou odmietnutý, máte v zmysle príslušných európskych predpisov nároky, ktoré si voči leteckému dopravcovi môžete uplatniť.

Stručný opis podmienok a následných nárokov

Ak váš prípad spĺňa nasledovné podmienky:

• bol mi odmietnutý nástup do lietadla
• môj let odlieta:
  • z letiska na umiestneného na území členského štátu EÚ alebo
  • z letiska umiestneného v tretej krajine na letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu, ak prevádzkujúcim leteckým dopravcom je dopravcom spoločenstva;
• splnil som podmienky prezentovania sa na nástup do lietadla (check-in);
• môj nástup do lietadla nebol odmietnutý v súvislosti so zdravím, bezpečnosťou alebo ochranou, alebo nedostatočnými cestovnými dokladmi;

máte nárok na:

• náhradu vo výške 250 eur až 600 eur (v závislosti od typu letu či už v rámci EÚ alebo mimo EÚ a vzdialenosti letu),
• výber z alternatív:
  • úhrady nákladov na letenku/spiatočným letom
  • presmerovaním letu pri najbližšej príležitosti
  • presmerovaním letu v neskoršom dátume podľa Vášho želania
• bezplatné jedlo a občerstvenie, dva telefónne hovory, telexy alebo faxové správy, alebo e-maily
• hotelové ubytovanie, prepravu medzi letiskom a miestom ubytovania (v prípade ak je nutný pobyt na jednu a viac nocí).

Odmietnutie nástupu do lietadla znamená odmietnutie prepravy cestujúcich, hoci sa prezentovali na nástup (check-in) podľa nasledovných podmienok:

• majú potvrdenú rezerváciu na príslušný let a s výnimkou prípadu zrušenia letu, sa dostavili na odbavenie, § ako je určené a v čase, ktorý vopred písomne (vrátane elektronických prostriedkov) stanovil letecký dopravca, cestovná kancelária alebo splnomocnený cestovný agent, alebo ak nie je stanovený žiadny čas, § najneskôr 45 minút pred uverejneným časom odletu; alebo
• boli leteckým dopravcom alebo cestovnou kanceláriou prepísaní z letu, na ktorý mali rezerváciu na iný let, bez ohľadu na dôvody, okrem prípadov, keď existujú oprávnené dôvody na odmietnutie nástupu do lietadla v súvislosti so zdravím, bezpečnosťou alebo ochranou, alebo nedostatočnými cestovnými dokumentmi.

Váš nárok na náhradu

Ak je cestujúcim proti ich vôli odmietnutý nástup do lietadla, prevádzkujúci letecký dopravca im ihneď poskytne náhradu:

Lety v rámci EÚ:

• v prípade letov na vzdialenosť 1 500 km alebo menej vo výške 250 eur;
• v prípade letov na vzdialenosť nad 1 500 km vo výške 400 eur;

Lety medzi letiskom v EÚ a letiskom mimo EÚ:

• v prípade letov na vzdialenosť 1 500 km alebo menej vo výške 250 eur;
• v prípade letov na vzdialenosť od 1 500 km do 3 500 km vo výške 400 eur;
• v prípade letov na vzdialenosť viac ako 3 500 km vo výške 600 eur;

a poskytne im možnosť vybrať si medzi:

• § úhradou úplných nákladov na letenku v cene, za ktorú bola kúpená, za časť alebo časti nevykonanej cesty a za časť alebo časti už vykonanej cesty, ak let už naďalej neslúži účelu vo vzťahu k pôvodnému cestovnému plánu cestujúceho alebo v spojení s ním, do siedmich dní, § spiatočným letom do prvého miesta odletu pri najbližšej príležitosti; alebo
• presmerovaním za porovnateľných prepravných podmienok na ich konečné cieľové miesto pri najbližšej príležitosti; alebo
• presmerovaním za porovnateľných prepravných podmienok na ich konečné cieľové miesto v neskoršom dátume podľa želania cestujúceho, za predpokladu voľných miest.

A cestujúcim sa bezplatne ponúkne:

• jedlo a občerstvenie zodpovedajúce času čakania;
• hotelové ubytovanie v prípadoch: § keď je nutný pobyt jednu noc alebo viac nocí, alebo § keď je nutný pobyt dodatočný k pobytu, ktorý predpokladal cestujúci;
• prepravu medzi letiskom a miestom ubytovania (hotel alebo iné).

Okrem toho sa cestujúcemu bezplatne ponúknu dva telefónne hovory, telexy alebo faxové správy, alebo e-maily.

Ponúknuté presmerovanie a možnosť zníženia náhrady

Keď sa cestujúcim ponúkne presmerovanie do ich cieľového miesta náhradným letom, ktorého čas príletu nepresiahne plánovaný čas príletu pôvodne rezervovaného letu v súvislosti s:

Letmi v rámci EÚ:

• o dve hodiny v súvislosti s letmi v rámci EÚ na vzdialenosť 1 500 km alebo menej;
• o tri hodiny alebo viac v súvislosti s letmi v rámci EÚ nad 1 500 km

Letmi medzi letiskom v EÚ a letiskom mimo EÚ:

• o dve hodiny na vzdialenosť 1 500 km alebo menej;
• o tri hodiny alebo viac na vzdialenosť od 1 500 km do 3 500 km;
• o štyri hodiny na vzdialenosť nad 3 500 km;

prevádzkujúci letecký dopravca môže cestujúcim znížiť náhradu o 50 %.

Radíme

Prevádzkujúci letecký dopravca má vo vzťahu k cestujúcim informačné povinnosti vo vzťahu k pravidlám náhrady a pomoci. Žiadajte si pri odbavovacom pulte alebo nástupnom východe o písomné informácie o vašich právach (náhrade a pomoci). Ak sa domnievate, že máte oprávnenú sťažnosť na leteckú spoločnosť môžete postupovať podľa nasledovného postupu.

Autor: JUDr. Ing. Monika Reháková, advokátka

The post Práva cestujúceho II.: odmietnutie nástupu do lietadla appeared first on Cestovateľský blog.

Nezabudnuteľnú atmosféru pri sledovaní na neónové reklamy, ktoré sa menia takmer každých päť sekúnd, vám zaručene poskytne Times Square na Manhattane. Námestie, ktoré chodia každoročne navštevovať tisícky turistov z každého kúta sveta, vítajú vás rozprávkové postavičky, ktoré sa chcú s vami vyfotografovať a je to miesto, kde sa oslavuje Nový rok. Vtedy sa uzavrie celá táto križovatka a státisíce ľudí čaká na spúšťanie krištáľovej, 6-tonovej gule, ktorá sa pomaly spúšťa po špici jedného z mrakodrapov, aby najnižší bod dosiahla v okamihu príchodu Nového roka A akoby povedali Američania: „Times Square is a must see!“ Jednoducho tu zažijete mesto v pohybe.

Keďže som milovníčka mrakodrapov, po príchode do New Yorku, som sa najviac tešila na ne. Myslela som si, že už pri pristávaní na letisko JF Kennedyho ma budú vítať výškové budovy Manhattanu, ale nebolo to tak. Keďže letisko sa nachádza v časti Queens, 12 míľ juhovýchodne od dolného Manhattanu, mrakodrapy zblízka neuvidíte. Sklamanie však rýchlo pominulo, keď som sa z letiska dostala na Grand Central a 42ndStreet a pri vychádzaní z metra, ma privítal mrakodrap tak vysoký, že sa mi ho nepodarilo celý odfotiť. Ide o budovu Chrysler Building, ktorá bol počas jedného roka (1930-1931) najvyššou budovou na svete.

Nasledujúce dni v NY sa to len tak mrakodrapmi hemžilo. Krk som už mala tak vykrútený, ale to, čo videli moje oči, je na nezaplatenie. Avšak, dala by som vám jednu radu. Ulice New Yorku môžeme prirovnať k mravcom na mravenisku – ak sa teda  rozhodnete obdivovať mrakodrapy a odfotiť si ich, zastavte, nájdite si v pozadí nejaké miestečko, aby ste zbytočne nenarážali do chodiaceho davu. Najkrajšiu panorámu mrakodrapov, už spomínaného Manhattanu, je najlepšie obdivovať z Brooklynu, či ešte lepšie, z Brooklyn Bridge. Ide o pestrofarebnú scenériu rôzne vysokých budov a tvaru. Na Manhattane nie sú len mrakodrapy, ale prekvapili ma aj klasické paneláky, za ktorými sa v pozadí pýši slávna Empire State Building. Aj takýto výhľad ponúka Brooklynský most.

Už spomínaný Brooklyn Bridge – most, po ktorom sa pri návšteve New Yorku musíte prejsť. Prechádzka na tomto moste bude vašou nezabudnuteľnou. Treba však byť opatrný, keďže cyklisti sa po moste premávajú ako šialení. Je to jeden z najstarších visutých mostov v USA. Spája dve časti New Yorku – Brooklyn a Manhattan.

Z Brooklynského mostu sa môžete asi za vyše pol hodinky dostať pešo do Chinatown a Little Italy. Budete mať pocit, ako keby ste sa zrazu ocitli v Číne a v Taliansku. Chinatown som len tak preletela, ale keď ma privítal veľký nápis Welcome to Little Italy, srdce mi zajasalo a okamžite som sa preniesla do môjho milovaného Talianska. Neváhala som ani minútu, si dať pravé talianske cestoviny. A pizza? Number 1! A ešte k tomu Taliansku. Ak budete mať chuť, nielen sa dobre najesť, ale vychutnať aj výbornú kávu či si nakúpiť tie najkvalitnejšie produkty, neváhajte navštíviť EATALY na 5th Avenue a 23rd Street.

Na to, aby ste v New Yorku videli tie najzaujímavejšie miesta, zažili rôzne atrakcie alebo jednoducho len si tak oddýchli, potrebujete aspoň niekoľko dní. Mohla by som tu písať o všetkom možnom, čo sa dá v New Yorku vidieť a zažiť. Od Wall Street, výlet loďou, Broadway až po Sochu slobody a rôzne iné miesta či atrakcie. Avšak, podrobný itinerár nepíšem, všetko si môžete pohľadať v knihách a na webových stránkach. Skôr sa chcem podeliť o prvé dojmy a osobné skúsenosti z miest, ktoré som v NY navštívila a ktoré možno trošku zužitkujete pri vašej ceste do NY.

Keď som odchádzala do New Yorku, jedna známa mi povedala, že v New Yorku ešte nebola, ale ak tam raz pôjde, určite to bude predovšetkým kvôli Central parku. Priznám sa, že na ten zelený prales som bola zvedavá aj ja. Ako prvé sa mi v pamäti vynorí malý Kevin, utekajúc z hotela Plaza, do tejto čarovnej ríše. Hotel Plaza sa nachádza v tesnej blízkosti parku, čo by človek kameňom dohodil. Central Park je ako východiskový únik, od rušných, hektických ulíc, betónovej newyorskej džungle, aj keď celkom rušno je aj v parku, ale tichšie miesto na oddych si tam nájdete a určite sa nedá porovnať s rušnými ulicami Manhattanu.

Je tak veľký, že pri vstupe si môžete zakúpiť mapu parku, aby ste sa lepšie zorientovali. Ja som ho pomenovala malým mestom alebo predmestím New Yorku. Taxíky, koče, svetelné semafory, cyklisti, bežci, chodci, zvieratá… Najviac ma očarili veveričky, ktoré vám ochotne zapózujú ako modelky, keď si ich chcete vyfotografovať. Sú tak krotké, alebo možno aj hladné, že si k vám sadnú na lavičku, samozrejme iba v tom prípade, ak máte pre nich ich obľúbené oriešky.

Okrem veveričiek, holubov tu nájdete aj rôzne ďalšie zvieratká, konkrétne v ZOO, ktorá sa nachádza priamo v parku. Má samostatný vstup a musíte si navyše zaplatiť. Aj takúto romantickú atmosféru môžete zažiť v Central parku. Člnkovať sa, v jarnom a letnom období, vám určite spríjemní deň. Keďže sa o New Yorku hovorí, teda aspoň my s kamarátkou sme ho tak nazvali, že je druhým Anglickom, aspoň čo sa týka sychravého počasia, preto slnečné počasie na člnkovanie musíte vystihnúť.

Ak by ste mali chodenia vyše hlavy, môžete v parku využiť jednu z najobľúbenejších atrakcíí pre turistov – jazdu na koči. Príjemne si oddýchnete a vychutnáte si atmosféru trošku z iného pohľadu. Koče bývajú pristavené pred parkom, takže kočišov môžete osloviť už pred vstupom do parku. Jazda sa dá aj vopred zarezervovať. Čas jazdy si môžete určiť vy, môžete sa voziť 20 alebo 40 minút alebo aj hodinu. Samozrejme, od toho sa odvíja aj cena. Central Park je obľúbeným miestom aj pre korčuliarov, ponúka rôzne športové ihriská, uskutočňujú sa tu rôzne kultúrne, spoločenské podujatia. Ak budete mať taktiež chuť si vyraziť s priateľmi na piknik, lepšie miesto ako Central Park nenájdete.

Návštevou NY, by ste si nemali nechať ujsť aj vyhliadku z Empire State Building, ktorá vám vyrazí dych. Známa budova vám ponúkne výhľad NY, na ktorý len tak nezabudnete. Predtým, než budete mať „hlavu v oblakoch“, si budete musieť odstáť niekoľko minút, no niekedy aj hodiny, kým sa dostanete na strechu. Pred budovou je niekedy taký rad, že moja kamarátka počas vianočných sviatkov odstála niekoľko hodín vonku v zime. Bohužiaľ, nedá sa presne naplánovať, kedy je najlepší čas navštíviť Empire State. Musíte mať jednoducho šťastie. Ak sa však už dostanete dovnútra, ešte celkom si nevydýchnete, pretože si budete musieť prejsť bezpečnostnými kontrolami, pri ktorých som mala chvíľami pocit, že som na letisku. Potom vás postupne výťahmi budú vyvážať na 86. poschodie k vytúženému cieľu alebo sa môžete vyviezť až na 102. poschodie. Panorámu môžete obdivovať koľko len uznáte za vhodné. Na terase sa nachádza security guide, ktorého som poprosila, aby mi urobil fotku, ale bohužiaľ fotenie návštevníkov má zakázané, takže mi nič iné neostávalo, ako si urobiť selfie alebo poprosiť niekoho z turistov. V Empire State si môžete zakúpiť na pamiatku aj rôzne suveníry, ktoré vám budú pripomínať vašu návštevu budovy. Tiež môžete na obrázkoch sledovať historickú dokumentáciu/výstavu ako vznikala budova.

„Ground Zero“ – miesto, ktoré vám určite úsmev na tvári nevyčarí. Ide totiž o miesto, kde sa kedysi hrdo týčili americké twins, dvojičky. Keď som sa blížila k tomuto miestu, aby som si aj ja, na vlastné oči pozrela, kde stáli dvojičky a kde sa udiala tá neuveriteľná katastrofa, mala som pocit, že sa približujem k niečomu zvláštnemu. Srdce mi zvieralo. Na mieste bývalých dvojičiek sú dnes dve veľké diery, ktoré slúžia ako fontány a na okraji sú vyryté mená obetí teroristického útoku. Blízko sa nachádza aj múzeum, kde si môžete pozrieť dokumentáciu, čo všetko sa odohralo 11. septembra 2001 a kde nájdete rôzne zvyšky predmetov po teroristickom útoku. Vedľa múzea sa nachádzajú rôzne stánky s knihami, v ktorých tí, ktorí prežili a boli svedkami terorizmu opisujú tento čierny deň.

Film Sám doma 2: Stratený v New Yorku pozná asi každý, keďže pravidelne cez vianočné sviatky sa vysiela v našich televíziach. Miesto pri vianočnom stromčeku, kde Kevin prosí, aby našiel svoju matku, sa nachádza na Rockefellerovom námestí, kde každý rok počas Vianoc stojí vianočný stromček v New Yorku. Mne sa podarilo odfotiť presne ten bod, kde stromček stojí. Aj dámy si prídu na svoje… Ak si potrpíte na kvalitné spodné prádielko, nezabudnite navštíviť slávnu Victoria’s Secret. Ceny sú prijateľné a výber je obrovský. Pri nakupovaní tejto sexy farebnej bielizne,môžete na veľkej obrazovke sledovať aj módnu prehliadku týchto „anjelikov,“ ktorá vám možno poradia pri výbere, čo na seba.

A ešte jedna rada na záver: Ak sa niekedy rozhodnete žiť v New Yorku, tak nech je to čo najbližšie pri hasičoch, nemocnici a možno aj polícii. Prečo? V New Yorských uliciach býva taká dopravná zápcha, že kým by k vám prišla sanitka alebo hasiči, mohlo by byť neskoro. Aj na vlastné oči som videla, že sanitka aj hasiči si museli  počkať chvíľu v rade, kým sa im uvoľnila cesta…

Autor: Ivana Mirilovičová

The post New York – prechádzka ikonickými miestami appeared first on Cestovateľský blog.

V tejto sérii článkov nájdete opis nárokov pre jednotlivé situácie, ktoré sa v rámci leteckej dopravy môžu vyskytnúť, ako aj postup podávania sťažností v prípade, ak máte za to, že vaše práva boli porušené. Autorkou je JUDr. Ing. Monika Reháková.

Zničenie, strata alebo poškodenie batožiny

Výška nároku

V prípade, ak sa vám v rámci vášho medzinárodného letu zničila, stratila alebo poškodila batožina, máte v zmysle príslušných predpisov nároky, ktoré si voči leteckému dopravcovi môžete uplatniť. V prípade tzv. zapísanej batožiny (podaná batožina – check-in) vám môže vzniknúť nárok na náhradu škody vo výške približne do 1 220 Eur.

Ako a kedy uplatniť nárok

V prípade škody musí osoba, ktorá je oprávnená na dodanie prepravovaných vecí, vzniesť reklamáciu voči dopravcovi ihneď po zistení škody a najneskôr do siedmich dní po dni prijatia zapísanej batožiny. V prípade omeškania musí byť reklamácia vznesená najneskôr do 21 dní po dni, keď jej boli batožina alebo náklad dané k dispozícii.

Každá reklamácia musí mať písomnú formu a musí byť odovzdaná alebo odoslaná v horeuvedených lehotách. Ak v horeuvedenej lehote nebola vznesená reklamácia, proti dopravcovi nemožno začať konanie s výnimkou podvodu z jeho strany.

Právo na odškodnenie zanikne, ak nie je žaloba uplatnená v lehote dvoch rokov odo dňa príchodu na miesto určenia alebo odo dňa, kedy malo prísť lietadlo, alebo odo dňa, kedy bola preprava zastavená.

Odmietnutie nástupu do lietadla, zrušený a meškajúci let či zmenená cestovná trieda

V prípade, ak bol váš nástup do lietadla leteckou spoločnosťou odmietnutý alebo bol let zrušený, pripadne má dlho meškanie alebo vám letecká spoločnosť zmenila objednanú cestovnú triedu, máte v zmysle príslušných európskych predpisov nároky, ktoré si voči leteckému dopravcovi môžete uplatniť.

Právny základ

Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (ďalej len „Nariadenie“) ustanovuje minimálne práva cestujúci v prípade ak:

• im bol proti ich vôli odmietnutý nástup do lietadla;
• bol ich let zrušený;
• ich let má meškanie;
• došlo k zmene cestovnej triedy.

Na ktoré lety sa nariadenie vzťahuje

Podľa článku 3 Nariadenia sa toto Nariadenie uplatňuje:

• pri cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy;
• pri cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného v tretej krajine na letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy, pokiaľ im nebola poskytnutá protislužba alebo náhrada a pomoc v tejto tretej krajine, ak prevádzkujúcim leteckým dopravcom je dopravcom spoločenstva.

Povinnosť informovať cestujúcich o ich právach

Prevádzkujúci letecký dopravca zabezpečí, aby pri odbavovaní bolo, spôsobom viditeľným pre cestujúcich, umiestnené zreteľne čitateľné upozornenie, ktoré obsahuje nasledovný text:

„Ak vám bol odmietnutý nástup do lietadla, alebo ak je váš let zrušený alebo omeškaný aspoň dve hodiny, požiadajte pri odbavovacom pulte alebo nástupnom východe o písomné informácie o vašich právach, najmä o náhrade a pomoci“.

Prevádzkujúci letecký dopravca, ktorý odmietol nástup do lietadla alebo zrušil let, poskytne každému postihnutému cestujúcemu písomné informácie, ktoré obsahujú pravidlá náhrady a pomoci v súlade s Nariadením. Písomné informácie poskytne aj každému cestujúcemu postihnutému meškaním v čase aspoň dvoch hodín.

Radíme

Postup podávania sťažností na leteckú spoločnosť

Ak som cestujúci, ktorý sa domnieva, že má oprávnenú sťažnosť na leteckú spoločnosť týkajúcu sa odmietnutia nástupu do lietadla, preradenia do nižšej cestovnej triedy, zrušenia alebo dlhého meškania letu, postupujem nasledovne:

• § mali by ste túto sťažnosť podať najskôr leteckej spoločnosti prevádzkujúcej príslušný let;
• § na tento účel môžete použiť priložený formulár; kópiu tohto formulára si ponechajte pre vlastnú potrebu.

Ak som cestujúci, ktorý podal sťažnosť a letecká spoločnosť mi neposkytla odpoveď ani do 6 týždňov od prijatia sťažnosti / s jej odpoveďou nie som spokojný:

• § mali by ste tento formulár (možno použiť kópiu pôvodného formulára zaslaného leteckej spoločnosti) poslať vnútroštátnemu orgánu zodpovednému za presadzovanie právnych predpisov v tom členskom štáte, v ktorom tento prípad nastal. Zoznam vnútroštátnych orgánov zodpovedných za presadzovanie právnych predpisov nájdete tu. V Slovenskej republike je týmto orgánom Slovenská obchodná inšpekcia. Ak tento prípad nastal na letisku mimo EÚ, môžete kontaktovať vnútroštátny orgán zodpovedný za presadzovanie právnych predpisov v členskom štáte príletu.

Ak som cestujúci, ktorý podal sťažnosť na leteckú spoločnosť a ani po vyjadrení vnútroštátneho orgánu ma odpoveď neuspokojila:

• § budete sa musieť v predmetnej záležitosti obrátiť na súd alebo sa pokúsiť o alternatívne riešenie sporu.

Autor: JUDr. Ing. Monika Reháková, advokátka

The post Právo cestujúceho I.: Niektoré neočakávané prípady a postup podávania sťažností appeared first on Cestovateľský blog.

V našej spoločnosti panujú názory, že Afrika je rozvojový svetadiel, ktorý nemôže konkurovať napríklad našej pokrokovej Európe, no ako som mala možnosť na vlastnej koži zistiť, nie je to tak celkom pravda…

Nie je jar ako JAR. Do Juhoafrickej republiky som vycestovala v roku 2010, keď jar už u nás na Slovensku končila, tam pre zmenu končila jeseň. Začínali Majstrovstvá sveta vo futbale a ja som mala to šťastie zúčastniť sa historického zápasu Slovensko – Taliansko (3:2). Bola som súčasťou výjazdu, ktorý mal dopredu záležitosti vybavené, pred čím zatvára oči každý backpacker. Ale aj tak som tam niečo zažila, tak aj to sa snáď počíta… 🙂

Bodyguardi. Vysoká kriminalita, najvyšší počet vrážd na svete, najvyšší počet chorých na AIDS, to sú údaje, ktoré neukazujú Juhoafrickú republiku v pozitívnom svetle. Ochranka, ktorá nám bola počas našej cesty udelená, ma presvedčila o pravosti niektorých čísel, avšak, je otázne, koľko krajín skutočné údaje v týchto parametroch zatajuje. S „esbeeskármi“, ktorí v slnečných okuliaroch prehľadávali autobus pred každým naším odchodom, som sa cítila ako Whitney Houston v americkom kasovom trháku Osobný strážca. No s jediným rozdielom, ani jeden z nich nevyzeral ako Kevin Costner v najlepších rokoch a navyše, keď sme boli na asi na najnebezpečnejšom mieste Juhoafrickej republiky, pred domom Nelsona Mandelu v sowetskom gete, paradoxne nechali bez dohľadu náš autobus s dverami dokorán a odišli pozdraviť kamarátov, ktorých tam stretli.

Krajina prekvapení. Čím ma JAR neprekvapila, bola osobná hygiena. V štvorhviezdičkovom stanovom tábore (to naozaj existuje!) sme síce nemohli čakať veľké zázraky. Na jednej strane mi však každý deň vyupratovali stan, vymenili posteľnú bielizeň, umyli zahodenú zubnú kefku z koša a dali ju na miesto, keby som sa ju náhodou opäť rozhodla použiť. Pri jedení nás obskakovali ako v najluxusnejšej reštaurácii v New Yorku, no na strane druhej, sprchovací kútik a záchod znižoval úroveň hviezdičiek na mínus štyri. Azda za prvej svetovej vojny mali pešiaci v zákopoch podobné podmienky. Ale človek si zvykne na všetko a dokonca veľmi rýchlo. Po pár dňoch nám bol ílovitý piesok na pokožke a šatstve najlepším kamarátom. Navyše na zlé sa pri vysoko romantických afrických západoch slnka rýchlo zabúda 🙂

Náš stanový tábor bol situovaný v údolí nazývanom Kolíska ľudstva (Cradle of humankind), kde sa pračlovek prvýkrát postavil na „zadné nohy“. Hoci zimná vyschnutá krajina neposkytovala očarujúci pohľad, zaujala opicami, antilopami, divokou prasačou rodinkou a žirafami za elektrickým plotom nášho tábora. Je predsa len iné vidieť tieto zvieratká v bratislavskej ZOO ako ráno nachádzať neidentifikovateľné bobky pred svojím stanom (napriek elektrickému plotu).

Cesty – necesty. Safari máme aj za rohom v Rakúsku.  No tam sa nenachádzajú waka, waka – divoké antilopy, ktoré sa ležérne pasú hneď pri diaľnici. JAR narýchlo (kvôli Majstrovstvám sveta vo futbale) zlepšila katastrofálny stav kvality svojich cestných komunikácií a vystavala diaľnice porovnateľné s európskym štandardom. Africkí cestári však zabudli na zvodidlá a takisto upozorniť miestnych obyvateľov, že po autostrádach sa pešo nechodí, tobôž koziam nachádzajúcim najlepšiu trávu uprostred cesty. Svetovým unikátom sú aj stopky a spomaľovače v hlavnom smere, ktoré dávajú prednosť autám prichádzajúcim z vedľajších ciest, aby tak dlho nemuseli čakať, kým sa dostanú na diaľnicu. Ak teda nie ste zvyknutí a nestihnete vo vysokej rýchlosti pribrzdiť, pokojne môžete zastať aj v križovatke, kde vás obslúžia pouliční predavači.

Mimochodom, Juhoafričania sú vyznavači bielej farby na svojich karosériách, v tejto krajine som totiž videla najviac bielych áut vo svojom živote. Azda z dôvodu, že biela farba odráža slnečné žiarenie, čo môže byť v tropických teplotách veľmi výhodné. Napriek všetkému, čo tam postihlo mojich priateľov (pár krádeží), Juhoafričanov považujem za najmilších ľudí, akých som kedy stretla. Teda tých chudobných. Nikdy som nevidela toľko radosti na tvárach ľudí, ako keď videli cudziu neidentifikovateľnú vlajku (odniekadiaľ zo Slovinska, či Srbska, či Slovenska). Išli vyskočiť z kože od šťastia, že k nim zavítali cudzinci z takej diaľky.

Metro-pole. Protiklady, ktoré sú charakteristické pre JAR, spočívajú predovšetkým v bohatstve či chudobe. Bohatí ľudia sú tu oveľa bohatší a chudobní ľudia oveľa chudobnejší ako u nás. Stredná vrstva takmer neexistuje a vláda čiernych si po spacifikovaní aparteidu medlí ruky, v ktorých má moc nad v minulosti preferovanou bielou menšinou.

Pretoria získala štatút hlavného mesta v roku 1860, aj keď Kapské mesto či Johannesburg boli v tom čase rozvinutejšími aglomeráciami. Dominantou mesta je Union buildings, kde sídli nielen juhoafrický parlament, ale aj prezident. Zo záhrad nachádzajúcich sa pred dominantou sa núka nádherný výhľad na celé mesto. Hlavné námestie vo veľkom americkom štýle narúša odbočka do vedľajšej uličky, kde miestny trh pripomína košický Luník IX., ale práve na týchto miestach si môžete utvoriť reálny obraz o štýle života Juhoafričanov.

Johannesburg je rozlohou najväčším mestom sveta, ktoré neleží na rieke, pri jazere, alebo na pobreží. Všetkým pripomína svetovú metropolu, nachádzajú sa tu tri najvyššie budovy Juhoafrickej republiky: Sentech Tower, Hillbrow Tower a Carlton Centre. Zaujme najmä vyznavačov metropolitného štýlu života. Sídli tu veľa úspešných národných či nadnárodných korporácií. Obrovské geto – Soweto leží na predmestí Johannesburgu. Počas aparteidu mohli síce afroameričania pracovať v centre Johannesburgu, ale po práci sa museli vracať do chatrčí v Sowete, do ktorých boli vytláčaní. Ak náhodou niekto z vás zažil brazílsku favelu, Soweto mu dodá ešte väčší pocit neistoty. Od čias aparteidu sa však v Sowete toho veľa nezmenilo, snáď len úsmev, ktorý pribudol na tvárach miestnych. Aj to možno len vďaka stúpajúcemu počtu turistov, ktorých možno ľahko okradnúť. Nájdete tu aj dom Nelsona Mandelu. Až keď uvidíte ulicu, na ktorej vyrástol na vlastné oči, pochopíte, kam to skutočne ten muž dotiahol. Veľký americký sen splnený v Afrike.

Kapské mesto najviac z afrických metropol pripomína zmes americkej a európskej kultúry.  Matka juhoafrických miest sídli pod Table Mountain. Kapské mesto je považované za raj turizmu, nachádzajú sa tu atrakcie od výmyslu sveta. Avšak okrem nich láka aj z kultúrnych, kulinárskych a historických dôvodov. Neďaleko od pobrežia leží ostrov Robben Island, kde bol počas aparteidu väznený Nelson Mandela s ďalšími politickými lídrami. Ženy však zo všetkého najviac ocenia pohľad na opálené telá surfistov, ktorí tu režú vlny každý deň v roku napriek obávaným útokom bielych žralokov. Opálený ležérne zarastený surfista, ktorý sa nebojí ani žralokov. Poznáte lepšiu kombináciu pre pána pravého? 🙂

Zlatý odpad. V zime, keď je na poliach vysoká tráva, nepracujú žiadne mechanizmy, ktoré by ju pokosili. Trávu jednoducho niekto zapáli a ona si horí už podľa svojej vôle. Počas zimy býva vo vnútrozemí neuveriteľné sucho vyvolávajúce astmatické záchvaty, ktoré vytrvá aj pol roka bez kvapky dažďa. Počas svojho pobytu som tam videla asi poltucet požiarov, ani pri jednom nezasahovali hasiči. Ktovie či tam také povolanie vôbec existuje. Alebo len domáci hrajú hru, že kto uvidí hasiča vyhrá diamant…

Keď už sme pri tých diamantoch, v škole nás učili, že JAR je krajina bohatá na drahé kovy. Je to tak. Diamanty tu kúpite za babku oproti ich skutočnej hodnote v západných krajinách. Pri Sowete sa nachádzajú haldy ako pri Žiari nad Hronom, sú to zbytky, ktoré vznikli pri výrobe zlata, t. j. obsahujú ešte nejaké to percento zlata. Takže, kto by mal chuť zbohatnúť, má šancu, no jedine s miliónmi ton tohto odpadu.

Ak raz budete mať možnosť zájsť do JAR, nech Vás neodradia negatívne reči. Za pár dní je tam človek schopný absorbovať viac zážitkov a skúseností ako za celý rok doma. Vďaka tejto krajine budete mať možnosť dospieť opäť o niečo viac a zamyslieť sa nad tým, čo je pre život naozaj dôležité. Je to skutočne poučná cesta, veď my ľudia sme sa zrodili práve  v juhoafrickej kolíske, cítiť to tam na každom kroku…

Čo sa oplatí vedieť o JAR?

• O Austrálii vieme, že keď je u nás leto, tam je zima, ale ľudia často zabúdajú, že to platí aj pre celú južnú pologuľu, teda aj pre JAR.
• Na peniazoch (juhoafrických randoch) nenájdete osobnosti juhoafrickej histórie, ale predstaviteľov živočíšnej ríše.
• Úradnými jazykmi sú angličtina, afrikánčina a ďalšími deviatimi južná a severná ndebelečina, južná a severná sothočina, swazijčina, tsongačina, tswanačina, vendačina, xhosačina a zulučina. Ak teda neviete po anglicky, nezúfajte, máte šancu sa dohovoriť tými ostatnými… 🙂

The post Juhoafrická republika – krajina najväčších protikladov appeared first on Cestovateľský blog.

Současný název získaly v roce 1586 díky anglickému mořeplavci a korzárovi Francisovi Drakeovi. Tentokrát podle plazů, které zde uviděl – leguánů, které považoval mylně za kajmany. Od roku 1962, kdy sousední Jamajka vyhlásila svou nezávislost, zůstali Kajmanské ostrovy součástí Britského zámořského teritoria, což jim umožnilo velký hospodářský rozvoj.

Tato ostrovní země je známá především díky zvláštnímu daňovému režimu s více než 500 registrovaných bank. S oblibou se zde zakládají nejrůznější společnosti, partnerství a smlouvy. Díky tomu je životní úroveň místních obyvatel, kterých je pouhých cca 51 000, na vysoké úrovni. Kajmanské ostrovy jsou rájem pro filatelisty, potápěče a turisty. Zaujímají rozlohu pouze cca 260 km2.  Nachází se jižně od Kuby a západně od Jamajky. Hlavním městem je George Town. Nejvyšší bod ostrova The Bluff je pouhých 43 metrů nad mořem. Úředním jazykem je angličtina.

Tisíce turistů především z Ameriky lákají především tři ostrovy – Grand Cayman, Cayman Brac a Little Cayman díky celoročnímu tropickému počasí, nádherným písečným plážím, korálovým útesům a bohatému podmořskému světu.

S jakými mořskými živočichy se tu můžete potkat?
Především s rejnoky (po slovensky raja), kteří tu mají své „město“ Stigrain City přímo v uprostřed širého moře severně od hlavního ostrova Grand Cayman. Než vyplujete do Stigrain City, můžete dovádět v moři s delfíny nebo želvami. S rejnoky si můžete zaplavat také přímo u nejvyhlášenější a nejkrásnější pláže Seven Milies Beach. V okolí se nachází cca 200 potápěčských destinací, kde máte možnost sledovat velké množství pestrobarevných korálů, ryb i rybiček, ale také chobotnice, langusty a spoustu dalších mořských živočichů.

Co vše zde můžete vidět a zažít?
Nejoblíbenější atrakcí na těchto ostrovech je jednoznačně plaváním s rejnoky a delfíny ve Stigrain City (výlet i s dopravou minibusem a lodí z George Townu pořídíte od 112 USD na osobu + focení s delfíny a rejnoky 110 USD).

Díky minimálnímu převýšení je ostrov vhodný na cyklovýlety po ostrově. Naleznete zde i přírodní útvar nazvaný Peklo a opodál doporučujeme navštívit želví farmu, delfinárium a Tortuga Rum Cake Factory (výrobnu originálních karibských dortíků s rumem, které jsou podobné spíše velmi sladké bábovce.

Na ostrově je možno také navštívit botanickou zahradu Elisabeth Queen II., udělat okruh po ostrově do cca 40 USD nebo projížďku na džípech apod. Také se můžete vykoupat na slavné Seven Miles Beach (taxi z George Townu od 5 USD) nebo Tiki Beach.

The post Raje + korytnačky = Kajmanské ostrovy appeared first on Cestovateľský blog.

Pred nami stojí hora vysoká 4478 m.n.m. Počasie nám zatiaľ nepraje, v dolinách prší a kopce zahalené v mrakoch pokrýva sneh. Zlepší sa počasie a budeme mať šancu na výstup? Náš príbeh začína v mestečku Tasch, kde sme po príchode do campu založili náš prvý tábor. Bol obklopený strmými svahmi okolitých kopcov, s prekrásnymi výhľadmi na ich vrcholky. Na celú prípravu až po dosiahnutie vrcholu sme mali mať 7 dní. Po aktuálnych správach o počasí na ďalší týždeň sa nám náš plán skrátil na polovicu. Pokus o vrchol bol ideálny v jediný deň, ďalej už bola pred nami iba vidina zhoršeného počasia. Takže dátum výstupu bol jasný.

Známa skalná veža Matterhornu sa týči nad malebným švajčiarskym mestečkom Zermatt (najznámejší pohľad) a talianskym mestom Breuil-Cervinia vo Val Tournanche. Názov Matterhorn vznikol pravdepodobne z nemeckých slov „matt“ vo význame údolie, lúka a „horn“ – roh. Matterhorn má na každú svetovú stranu obrátenú jednu stenu, ktoré sú nezvyčajne strmé. Viac na Wikipédii.

Najskôr bolo potrebné absolvovať aklimatizačný výstup. Nanešťastie stále prší, slnko je v nedohľadne a nám sa už nechce vysedávať v stane. Tak sme v priebehu dvoch dní absolvovali nejaké tie zahrievacie výstupy aj za cenu, že zmokneme v okolí Matterhornu, Breithornu a okolitých ľadovcoch.

Konečne! Prvé slnečné lúče, ktoré vykukli spoza oblakov. Je tretí deň ráno a my sa začíname baliť na presun do nášho základného tábora pod Matterhornom. S vopred zle podanými informáciami sme sa až na vysokohorskej chate Hornlihute dozvedeli, že miesto campu pre stany je už presunuté. Nie je priamo pod stenou vo výške 3200 m.n.m., ale ďalšie dve a pol hodiny chôdze od pôvodného miesta vo výške 3000 m.n.m. Trochu nám táto informácia pridala na neistote, v hlave plno pochybností, ale nakoniec spokojný sediac pri rozloženom stane sme sa uspokojovali vytúženými pohľadmi na okolité hory. Dni sa krátia a času máme málo.

Aklimatizačný výstup sa zvyčajne koná na okolité kopce ako napr. Breithorn, ale keďže máme už len deň na prípravu, zvolili sme aklimatizáciu priamo na Matterhorne s tou výhodou, že si aspoň obhliadneme cestu, ktorú pôjdeme skoro za tmy. V ten deň sa nekonali žiadny výstupy a bolo hneď jasné, čo bol dôvod – silný vietor (skoro nám odfúklo stan), blížiace sa mraky a aj preto sme nedocielili stanovenú aklimatizačnú výšku, ktorú sme mali dosiahnuť a museli sa vrátiť.

Čaká nás posledná noc a máme tak jediný pokus. Zhohodnotili sme, že dve noci vo výške 3000 m.n.m. a aklimatizačný výstup do 3500 m.n.m. by nám mohli ako základ aklimatizácie postačovať. Výstup na vrchol sa obvykle začína o 5:00 ráno. Nám však bolo jasné, že kým sa dostaneme k bodu nástupu na stenu, musíme začať už o druhej ráno. Budík sme si tak nastavili na polnoc. Čakalo nás však drsné prebudenie. Dážď. To je koniec, môžeme to zbaliť.

To boli naše prvé myšlenky po prebudí, ale naša túžba nás neodradila. Najedli sme sa dúfajúc, že sa počasie umúdri. Po niekoľkých hodinách vyčkávania sme o pol piatej ráno vyrazili zo stanu. Vopred vyrovnaný s tým, že na vrchol sa dnes nepozrieme, ale minimálne sa o to pokúsime. Užívajúc si výstup a okolitú krásu postupne začal vietor silnieť, obklopili nás mraky a čoskoro sme si nevideli ani na nos. Limit na bezpečný výstup a zostup sa blíži a tak sme vo výške 3800 m.n.m. so zdravím rozumom usúdili, že tu sa dnes nača cesta končí. Čakal nás samotný zostup a pri príchode do stanu sme si mohli vydýchnuť.

Stojac pri aute pripravený na cestu domov sme sa lúčili s poslednými pohľadmi na okolie. Unavený, trošku aj sklamaný. Ale nič sme z toho neľutovali, bezpečnosť je predsa na prvom mieste.

Napriek tomu, že nám naša expedícia nevyšla a vrchol sme nedosiahli, nám sa náš výlet páčil a určite sa sem raz vrátime. Nejde vždy len o to zdolať vrchol, ale o zážitky priamo z hôr. A ako sa hovorí, nejde o výstup, ale o prístup 🙂

Mariovu fotografickú prácu môžete sledovať na jeho webe alebo facebookovom profile.

The post Matterhorn – nejde o výstup, ale o prístup appeared first on Cestovateľský blog.

Toto je pokračovanie Romanovo predchádzajúceho článku o Indii a Varanasi, z ktorého sa potom presunul nočným vlakom do Agry. Ďalej už píše samotný Roman:

Po nástupe na vlak sa klasicky zakecám so zopár Indami, odfotím sa, chvíľu sa cítim ako Brad Pitt bez Angeliny. Takto to vyzeralo vo vlaku:

Tie tri ventilátory, zamrežované otvorené okná sú synonymum pre klimatizáciu. Vo vedľajšom kumbálku je jeden Francúz, tak pokecáme a dohodneme sa, že na seba a svoje veci dáme bacha. K našej forever alone partii sa pridávajú neskôr traja Aziati. Človek toho vo vlaku veľa nenaspí. Ja som bol úplne hore a sem tam nejaký Ind zapálil svetlo… posadil sa, popremýšľal, povydával zvuky, pošomral dačo na iného nespiaceho Inda a po piatich minútach zhasol a spal ďalej. Takto to prebiehalo celú noc. Už keď to vyzeralo, že to svetlo bude zapálené dlhšie, som vytiahol knihu, nech niečo prečítam. Ale ako na truc, keď som začal čítať, môj tmavý friend zhasol svetlo. Keď vlak zastavil na stanici, tak kopa ľudí vybehla do staničných obchodíkov, resp. pouličných stánkov, k[piť si malé občerstvenie a rýchlo naskákali nazad. Jeden z aziatov mi takto doniesol džús a ani som ho nepýtal. Na cestách si treba pomáhať!

Agra a Taj Mahal

Po 15/tich hodinách (namiesto plánovaných 11) sme konečne v Agre! Viete koľko má táto jazda stála? Ani nie 5 Eur. Dá sa cestovať aj pohodlnejšie, ale tento vlak bol proste zážitok. Na odporúčanie prichádzam na hostel Zostel, asi 1 km od Taj Mahalu. Na izbe som bol sám, neskôr došiel Talian Dom. Dom tiež veľmi rád fotil, hlavne ľudí. Poukazovali sme si fotky a dohodli sa, že v Jaipure ho naučím používať Adobe Lightroom, lebo mal v tých fotkách nehorázny bordel. V izbe sme mali patkaň, ale keď sme sa po celom horúcom dni vrátili na hostel, patkaň zmizol. Ešte v ten večer som teda šiel k legendárnemu Taj-u. Teraz ma možno niekto sprdne, Taj je síce krásny a určite stojí za návštevu, ale vôbec to nemá takú atmosféru. Milión turistov, ktorý sa fotia v rôznych naštýlovaných polohách. Je to také “see and go”. Vstup stal cca 10 Eur a ako mi potom povedal večer Dom, na druhý deň bol vstup zadarmo. Nevadí.

Čo ale stálo za privstanie, bol pohľad na Taj z Kachhpura gardens na druhej strane rieky pri východe slnka. Bez ľudí, len zopár Indov pobehovalo hore dole. Za návštevu stojí ešte Agra Fort, ináč v tej Agre zdochol pes.

Posledný deň som si našiel dobrovoľnícke centrum pre slony asi hodinu od Agry, vybavil taxík a šiel tam. Čo sa mi páči na Indoch je, že vám nikdy nepovedia “Neviem, kde to je”. Oni vždy vedia a to, že po ceste obvolajú aj sesternicu babky svojho deda a zastavia v každom druhom meste, aby sa opýtali na cestu, je “Just to be sure my frieeeend”.

Wildlife S.O.S. Elephant Conservation and Care Center je centrum pre slony, ktoré boli oslobodené z nehostinných podmienok. Tu si žijú pokojný život bez toho, aby boli týrané či podobne zneužívané. V centre som strávil asi 2 hodiny. Okrem mňa tam boli len dve Texasanky, ktoré prišli na dva týždne pomôcť a potom letia domov. Najprv som pomáhal krájať ovocie. Ja som krájal a indický kamoško rozhadzoval do vedier, aby v každom bolo približne 8 kg ovocia. Potom sme dostali kefy do ruky a drhli ležiaceho slona. No a nakoniec, kým oni umývali ďalšieho, som toho svojho nakŕmil ovocím. Najedený, čistý a spokojný potom na seba chobotom naniesol parádnu vrstvu zeme, takže bol zase špinavý ako na začiatku. Centrum bolo dosť od mesta a keďže som sa celý výlet ničím nenatieral, schytal som pár kvalitných štípancov od komárov. Sadám do taxíka a padáme nazad na hostel, nech stihnem vlak do Jaipuru.

Na hosteli zisťujeme s Domom, že ideme rovnakým vlakom, ale sedíme v iných vagónoch. Dal som mu môj odporúčaný hostel, že sa tam stretneme. 3-hodinovú cestu sme absolvovali v celkom pohodlných vlakoch, ktoré by sa dali prirovnať k naším rýchlikom. Otvorené vozne, klíma, elektrina a jedlo v cene. Premýšľam, či to jesť, či nie. Nakoniec som odmietol. Zase nejaké podávačky rúk a malý pokec s jedným pánom. Sedkám a driemkam.

Jaipur – ružové mesto

Prichádzam do Jaipuru neskoro večer. V tej mase ľudí nečakám na Doma a idem rovno splašiť rikšu na hostel. A tu sa to stalo! Bol som prvýkrát v živote vyhodený z rikše! Vodič ma silou mocou chcel na druhý deň povoziť po meste a tak ďalej, a ja dosť hladný, unavený a podráždený som to odmietal, až som mu povedal, nech tú rikšu naštartuje, lebo nezarobí ani za cestu na hostel. “Get out, you are not my friend, find another driver”. Oka oka.

Ďalší rikšák sa volal Ali Handsome a vytiahol knižku plnú skvelých referencií. Že po mňa príde na druhý deň a koľko mu dám, toľko mu dám. Peniaze vraj nie sú všetko. Už ma nebavilo sa naťahovať, tak sme sa dohodli a odviezol ma na hostel Moustache.

Na recepcii sa stretávame s Domom a ešte jedným britom, ktorého meno som zabudol. Majiteľ hostelu bol ten najspomalenejší a najvysmiatejší človek, akého som v živote videl a ktorý nám začal vysvetľovať ako sa púšťa teplá a zimná voda. Modrá = studená. Teplá = červená. Samozrejme hráme jeho hru a trikrát sa uisťujeme.
Pre Doma je tento hostel veľmi drahý a dosť fancy (cca 6 Eur na noc) a na druhý deň to balí. Cestuje dlhšie, tak musí šetriť každé euro.

Jaipur je ako hlavné mesto štátu Rajasthan celkom živé a hlučné. V roku 1883 bolo celé natreté na ružovo ako znak pohostinstva pre návštevu Alberta z Walesu. Mesto je obstavané veľkým múrom s niekoľkými vstupnými bránami. Nedá sa nevšimnúť, že je aj celkom usporiadané a ulice sa križujú v pravom uhle. Oproti Varanasi hotová doba moderná.

Čo som teda v tom Jaipure okrem potulovania sa videl?

• Amber, Jaighar a Nahargarh Fort – tri paláce 11 km za mestom, rovno vedľa seba. Treba sa prejsť na vrchol. Tie výhľady stoja za to.
• Hawa Mahal – palác, ktorý keď budete blúdiť mestom, určite nevynecháte.
• Jal Mahal – palác v strede jazera

Čo určite tiež nevynechajte je Monkey Temple. Pri prechádzke na vrchol uvidíte kopu opíc, na ktoré si treba dávať pozor. Ja som ho navštívil na západ slnka. Úžasný výhľad na hlučné mesto.

Agra aj Jaipur sú už také modernejšie mestá, ale aj v nich sa nájdu zákutia plné smradu, špiny, zvierat a chudoby v podobe ležiacich a žobrajúcih ľudí alebo aj celých rodín.

V Jaipure som prvýkrát vyskúšal Uber taxi. Asi 25 minútová cesta na letisko ma stála 150 rupií (cca 2 eurá). 25 minút v pohodlnom klimatizovanom aute. Neviem, či by vás nejaký šofér rikšy odviezol pod 300 ÷ 500 rupií. Takže priority odvozu v Indii: Uber > Pre-paid taxi > Vlastné nohy > Rikša.

Na letisku ma už pri vstupe pýtali pas a letenku. Moje meno zase vzbudzovalo pozornosť a neunikol som ani niekoľkým spovediam o tom, či som kresťan, moslim alebo Ind. Ale všetci boli veľmi milí… 🙂

Letenka stála približne 60 eur a mala mi ušetriť nekončené hodiny vo vlaku. Lietadlo meškalo 4 hodiny. Tu som prvýkrát videl ako sa dokážu aj Indovia nahnevať a dali pracovníčke aeroliniek za tie hodiny riadne zabrať. Na letisku sa nepripojíte na Wi-Fi bez lokálneho čísla kvôli potvrdzujúcej sms, ale hocktorí domáci vám určite s radosťou pomôže, ako mne. Po 4 hodinách konečne v lietadle. Smer Dehra Dun – letisko najbližšie k Rishikeshu, asi hodinu jazdy autom.

The post Roman Málik: Incredible India II.: Legendárny Taj a ružové mesto appeared first on Cestovateľský blog.

„Havaj bol veľmi dlhý čas moja vysnívaná destinácia, najmä pre neskutočnú prírodu a túžbu zažiť každodenný život na ostrove. Sny treba meniť na plány a postupne si ich aj plniť. Svoje dobrodružstvo som začala plánovať už niekoľko mesiacov vopred a po úspešnom skúškovom období na košickej medicíne som bola pripravená odísť, spoznávať nové miesta a ľudí“, píše Saša pre portál kosicednes.sk. Pozrite si jej dobrodružstvo v krátkom videu:

The post Saša Kmecv: môj havajský sen appeared first on Cestovateľský blog.