Pri ceste do brazílskeho Ria sme si takmer všade prečítali, aké je nebezpečné čo len prekročiť hranicu favely, ako sa tam turisti nemajú opovážiť vkročiť a aké nebezpečia na nás číhajú. Slovák Juraj Vajda, ktorý prevádzkuje priamo v Riu sympatický hostel Lisetonga nám však na vlastné oči ukázal, že mnohé veci treba brať s rezervou. Pozrite sa spolu s nami do vnútra favely priamo nad Copacabanou v Riu.
Čo je favela? Niečo ako indický slum, náš Luník IX. či Plavecký Štvrtok, bydlisko drogových dílerov a bezdomovcov… To boli naše informácie a myšlienky predtým, ako sme tam vkročili. Keď sme sa Juraja spýtali, ako by on zadefinoval slovo favela, použil veľmi elegantné a o dosť pravdivejšie spojenie – neriadená mestská urbanizácia. Favelu rozpoznáte jednoducho. Zväčša je na kopci a na mieste, kde sa končia „pekné“ domy s omietkami a končí klasická ulica, kde začínajú najmä tehlové, zvonka na pohľad nedokončené domy postavené jeden na druhom v tesnej blízkosti, to je v praxi hranica medzi favelou a bežnou mestskou zástavbou. Vo favelách žije v Brazílii približne 6 % obyvateľstva.
Život je tu rovnaký ako všade inde – chodí sem pošta, kuriér, sú tu lokálne miesta s jedlom, bary, elektrina či prívod vody, moto-taxi. Len na pohľad to však vyzerá všetko chudobnejšie. Výrazne chudobnejšie. Ako však Juraj hovorí, ak by neboli Brazílci vo favelách leniví a dokončili si svoje domy aj zvonka, mohla by byť každá favela paradoxne krásnou časťou obrovského Ria. Tá „naša“ favela nad Copacabanou, v ktorej sme sa boli pozrieť, patrí k tým menším, bezpečnejším, až luxusnejším. Čo sme si hneď všimli – každý sa tu slušne pozdraví, nechýba úsmev keď náš hostiteľ domácim vysvetľuje, prečo sme sa sem prišli pozrieť. Decká pobehujú po uliciach, niektoré majú nové smartfóny v rukách.
Veľký fotoaparát so sebou neberieme, aby sme zbytočne nepútali pozornosť. Máme vo vrecku pár desiatok realov a mobil, aby sme mohli zachytiť nejaké tie snímky. Ostatnú výbavu neberieme, ale nie ani tak zo strachu, ale na čo zbytočne provokovať. Prudké schody sú nečakanou rozcvičkou, avšak sú kvalitne postavené – magistrátom. Či sú rovnako kvalitne postavené aj domy, nevedno povedať – najmä nikto netuší, koľko poschodí znesú pôvodné základy daného domu. Pôdu si tu „domáci“ vydržali a v prípade ďalších záujemcov o stavbu domu (ktorý sa stavia jednoducho na nejakom inom dome), sa predáva „právo na povalu“. Ak si takéto právo zakúpite, môžete postaviť dom na povale daného domu. Ak by ste chceli kúpiť po favele dom s kuchyňou a jednou-dvomi izbami, vyšiel by vás približne na desatinu toho, čo stoja byty dole neďaleko Copacabany, cca 150 000 realov (cca 40 000 Eur). Pre domácich je to obrovské množstvo peňazí.
Nikde po favele nevidno potetovaných strážcov so samopalmi, ako to poznáme z filmov. V tejto favele dokonca nie je ani bežné, aby mali ľudia zbrane za opaskami. Samozrejme tu zbrane sú. Pod vrcholom kopca je aj policajná stanica – všetci sa tu „naučili“ žiť so všetkými. V uličkách je pokoj, sem-tam počuť hlasnú hudbu z niektorého z okien a sem-tam zazrieme aj nejaké domáce zviera, banánovník či iné plodiny. Keď vyjdeme na „vrchol“ favely, zbadáme kostol evanjelizačnej cirkvi a keď sa otočíme, naskytne sa nám krásny výhľad cez Copacabanu na Atlantický oceán. Vrchol tejto favely je na úrovni jedného z najvyšších hotelov na Copacabane. Výhľad, za ktorý platia hoteloví hostia stovky eur za noc, tú máte zadarmo 🙂
Samozrejme tu existuje kriminalita, žijú tu naozaj chudobní ľudia. Avšak ako nám Juraj vysvetľuje, tá závisí od ekonomickej situácie v štáte celkovo. Keď ľudia majú prácu, nie je dôvod na výtržníctvo. Posledného pol roka bola favela pokojná, sem-tam však ževraj bolo počuť streľbu. „Rojnice“ mladých zlodejíčkov na jednej z najznámejších pláží sveta sa už dlho neobjavili, avšak nedávno ohlásila najväčšia ropná spoločnosť Petrobras problémy, objavili sa korupčné škandály a prepúšťanie a štát Rio de Janeiro vyhlásil pred olympiádou stav finančnej krízy, takže policajti nedostali niekoľko posledných mesiacov svoje výplaty. Všetko toto môže mať svoje následky.
Favely sa považujú sa sídla drogových mafií, tie však majú očividne podelené svoje oblasti a každý, aj chudobní žijúci vo favelách, chcú žiť svoj každodenný život, takže sa riadia pravidlami svojej favely. Určite nechceme život v takejto oblasti obhajovať a už vôbec nie hovoriť o pokojnom spolužití drogových mafií, avšak je veľký rozdiel to, čo nájdete napísané napríklad na prvých stranách Lonely Planet pred kapitolou o Rio de Janeiru a tým, aká je skutočnosť v tejto malej favele. Smutnou skutočnosťou však zostáva, že drogový biznis vo favelách v Riu sa odhaduje na 150 miliónov USD mesačne. Toto miesto je ideálnym dôkazom toho, že iba dlhodobá edukácia a vzdelanie novej generácie môže pomôcť vyriešiť tieto problémy.
Našu návštevu sme zakončili v lokálnom bare s lokálnym pivom. Domáci práve pripravovali hudobnú aparatúru na podvečernú párty a keď zistili, že sme tu na návšteve, neváhali nás pozvať na grilovačku a neskoršiu párty (nakoniec sme neboli, pivo s krásnym výhľadom sme si však vychutnali). Vo favele sme boli chvíľu, určite sa nechceme pasovať do polohy, že zrazu vieme o favelách toho veľa. Iba sme chceli priniesť „na papieri“ naše pocity z úplne bežnej soboty vo favele. Asi by sme sami do tejto oblasti nešli v neskorých večerných hodinách, avšak cez deň v sprievode domácich je to miesto ako každé iné. Ak by sa domáci trocha „hecli“, mohlo by to byť miesto dokonca pekné.
