Cestovateľský blog@cestujemespolu2025-12-16T11:33:39Zhttps://www.cestujemespolu.com/feed/atom/WordPressjozohttps://www.cestujemespolu.com<![CDATA[Lyžovačka busom na Stuhleck – toto je super!]]>https://www.cestujemespolu.com/?p=1212992025-12-16T11:33:39Z2025-12-16T11:28:55ZIba pár týždňov dozadu sa otvárala lyžiarska sezóna na Stuhlecku, čo je obľúbená destinácia mnohých Slovákov žijúcich v Bratislave a…
]]>Iba pár týždňov dozadu sa otvárala lyžiarska sezóna na Stuhlecku, čo je obľúbená destinácia mnohých Slovákov žijúcich v Bratislave a okolí, pretože sa zhruba 2 hodinky autom si viete dať jednodňovú lyžovačku na otočku. My sme to vyskúšali trocha inak, vybrali sme na lyžovačku autobusom so Slovak Lines a musím sa priznať, že je to fakt super produkt, ktorý nechápem, prečo sme nevyskúšali už skôr. Prinášame vám našu skromnú recenziu na to, ako to v sezóne 2025/2026 funguje.
Žiadne skoré ranné šoférovanie (namiesto toho sme si obaja príjemne podriemali), žiadne šoférovanie späť unavený (tiež si môžete pospať), autobus parkuje na vyhradenom parkovisku priamo na lanovke a rozdiel v cene za tento komfort je fakt minimálny. Bežný skipass stojí 64,50 Eur na deň pre dospeláka, Slovak Lines predáva svoj produkt za 75 Eur a 47 Eur pre deti. Je to špeciálna zimná linka, ktorá funguje presne na to, aby vás dostala na svah. Nikde inde nestojí, iba nastúpite na autobusovej stanici a vystúpite na svahu. V čase našej lyžovačky vyrážali rovno 3 autobusy naraz! Autobus jazdí štvrtky, počas víkendov a sviatkov, ale aj cez jarné prázdniny od decembra 2025 do marca 2026. Svoj trip si môžete naplánovať tu:
Vyrážame 7:00 z modernej autobusovej stanici v OC Nivy v Bratislave, ale ešte predtým musíme zaparkovať auto – môžete si dokúpiť za 1 Eur parkovanie na 24 hodín priamo pod stanicou, čo je za mňa no-brainer. Čakal som, že cesta bude dlhšia, ale kúsok po 9:00 parkujeme na Stuhlecku na parkovisku P2 priamo pri lanovke. Môžete si tu priamo zapožičať lyžiarsku výstroj z menšej lokálnej požičovne (41 Eur na deň za kompletný set lyží), len počítajte s tým, že si chvíľku počkáte – Hanka čakala cca 20 minút, to ale zas nie je nič strašné. Kliknite na obrázok na interaktívnu mapu strediska:
Ak si beriete so sebou do autobusu aj výstroj, s lístkom od Slovak Lines stačí nazuť lyže alebo zobrať do ruky snowboard a môžete si rovno sadnúť na lanovku, ktorá vás vyvezie priamo na svah. Žiadne čakanie v rade do pokladne, ktoré v tomto typickom čase, keď všetci prichádzajú, môže byť vcelku dlhé. Takmer všetky zjazdovky boli počas našej návštevy otvorené, celkovo ponúka Stuhleck až 26 kilometrov zjazdoviek, prevažne ľahších (modrých) a stredne ťažkých (červených) tratí. Detský pás nebol ešte funkčný, ak už vaše ratolesti vedia aspoň trocha lyžovať, na modrých zjazdovkách si s nimi užijete dlhé kilometre pohodovej jazdy. Pre odvážnejších je tu aj skipark s prekážkami, kde si môžete vyskúšať sa vyblázniť.
Perfektné je, že z autobusu máte také svoje malé (vykúrené) zázemie – pohodlne sa prezlečiete, ja som napríklad necestovali v lyžiarskom výstroji, ale prezliekol som sa pre nástupom na svah. Autobus je potom k dispozícii aj medzi 12:00 a 13:00 na obedný oddych, môžete sa tu tak pohodlne neobedovať, ak si zvyknete brať jedlo so sebou. Ale to jedlo v panoramatickej reštaurácii hore na kopci je fakt dobré – buchta s vanilkou omáčkou nesmela chýbať! 🙂
Autobus potom odchádza presne 16:30 smerom do Bratislavy, my sme si tak užili celodennú lyžovačku na maximum. A úprimne som sa mega tešil, že nemusím tak zničený šoférovať 2 hodiny späť. Tesne pred 19tou sme už potom prehodili iba lyže a lyžiarky z autobusu do auta a pobrali sa domov. Inak, ak nemáte celoročné cestovné poistenie (my používame od Tatra Banky cez appku ich celoročný produkt, ktorý pokrýva aj typické športy a zahŕňa aj poistenie pri lyžovaní na vyznačených zjazdovkách vrátane zásahu horskej služby), môžete si dokúpiť jednodňové poistenie počas nákupu lístka za 1,98 Eur. Čo je asi úplne jasné, ale pre istotu – nezabudnite si preukaz (občiansky alebo pas), veď prekračujete hranice.
My sme úplne nevedeli, čo od tohto zážitku očakávať, ale výsledok stál za to. Spraviť si jeden deň lyžovačku na otočku vás mentálne dostane do úplne iného sveta. Keď sme prišli na parkovisko, mali sme nepríjemné pochmúrne počasie, celá dolina bola zahalená v hustnej hmle. Keď sme sa však spodnou lanovkou vyviezli až do strednej stanice, vykuklo na nás slniečko a celý deň nás už potom sprevádzalo. Užili sme si krásnu celodennú inverziu. V spodnej časti lanovky ešte nebol sneh v iných častiach ako na trati, ale hore to už bola krásna zasnežená krajinka s dobre upravenými svahmi. Tu si môžete pozrieť najaktuálnejšie zábery z webkamier (klikni na obrázok!):
Lyžovačku busom sme vyskúšali v sobotu, trocha som sa tak bál, či nebude plnka a nebude sa veľa čakať na lanovkách. Maximálne sme čakali, a aj to iba raz, 7 minút v čase cca do 10:00, potom sa už lyžiari rozprskli po svahoch a naša priemerná doba čakania na akúkoľvek inú lanovka bola niekde v rozpätí 0 až 1 minúta 😉 Inak, keď si chcete pozrieť našu živú panorámu (haha) a ako to presne vyzeralo na svahu počas nášho „testovania“, mrknite naše storky na Instagrame.
Naše skromné zhodnotenie – boli sme prvýkrát na spoločnej lyžovačke s Hankou bez deťúrisiek a mega ma potešilo, že sme toho nemuseli veľa riešiť. Žiadna cesta autom, kúpa diaľničnej známky, správne zaparkovať, kúpa skipassu – o všetko sme mali vďaka tomuto produktu postarané. Ani vstávanie o 6:00 mi neprišlo nijak drastické, práve naopak, cestou tam som si dobre zdriemol a tak sme vyrazili plní energie na super lyžovačku.
]]>jozohttps://www.cestujemespolu.com<![CDATA[Tento mototripový mini cestopis venujem mojej Garmin navigácii]]>https://www.cestujemespolu.com/?p=1178282025-09-10T11:48:11Z2025-09-10T11:48:09ZPredpoveď počasia ukazovala na zamračenú sobotu a slnečnú nedeľu. Hlavne žiadne zrážky a teplota mala oscilovať okolo 20 °C. Ideálne…
]]>Predpoveď počasia ukazovala na zamračenú sobotu a slnečnú nedeľu. Hlavne žiadne zrážky a teplota mala oscilovať okolo 20 °C. Ideálne počasie na motovíkend! A hlavne, konečne mám voľný čas. Najväčší problém bolo vybrať si cestu – kam? Tam, kde som ešte nebol. V piatok večer som teda virtuálne blúdil na internete v Google Maps a ako prvý cieľ vybral Čičmany. Ako rozmýšľam, tak rozmýšľam, vôbec si nepamätám, či som tam niekedy bol. Pre istotu som si v piatok po práci nachystal motorku a v sobotu ráno dobalil drobnosti, pretože plán bol niekde prespať a výživne pojazdiť oba dni.
Vyrážam z domu (Bratislavy) v sobotu ráno niečo po desiatej a do navigácie Garmin dávam Čičmany. Nie, že by som tam bez nej netrafil, ale táto navigácia má absolútnu mega funkciu na motoblúdenie. Vo funkciách mám vypnuté diaľnice a zapnuté Garmin Adventurous Routing, kde mám nastavené na maximum možnosti: uprednostňovať zákruty, uprednostňovať kopce a vyhnúť sa hlavným cestám. Navigácia ma teda ťahá do Trnavy bočnými cestami a odtiaľ do Hlohovca, aby som tesne za mestom odbočil na dedinky ako Veľké Ripňany, Urmince a nechal sa unášať a hompáľať nekonečnými kopcami hornej Nitry až do Topoľčian.
Tam zastavím na krátku prestávku. Nie že by som už nevládal, ale musím dotankovať benzín a veru aj sebe dopriať doplnenie energie. Z tašky vyťahujem dva šunkové rožky, ktoré som si doma ráno poctivo nachystal presne na túto chvíľu ☺. Pokračujem ďalej na sever a začína sa viac zmrákať. Z tmavých dažďových mrakov síce nič nepadá, no cítiť väčší chlad. Míňam priehradu Nitrianske Rudno a spomínam si, že túto časť cesty som snáď nikdy nešiel počas slnečného dňa.
Ako sa blížim do Čičman, s hrôzou zisťujem, že obec je uzavretá pre bežecké preteky. Vojdem len do časti, kde je veľa ľudí. Preteky sa práve končia a ja viem, že peknú fotku mojej motorky s pozadím počmáraných domov veru nespravím. Rýchlo teda zdrhám cez zákaz v protismere z dediny na Fačkove sedlo do Kľačna, kde odbáčam vľavo na Kláštor pod Znievom. Myslím, že túto časť nádhernej cesty som ešte nešiel. Naozaj nádherný kraj, kde mi cestu akurát narúšajú práve prebiehajúce cyklistické preteky. Nemám nervy ísť v kolóne za pelotónom, a tak úspešne predbieham cyklistický tím Železiarne Podbrezová bezpečne v protismere. Našťastie sa tam nerozťahovali ☺.
Ďalej moja cesta vedie do Kremnice, za ktorou som našiel krásnu cestu na Ihráč do Trnavej Hory. Odtiaľ si to šiknem na Hronskú Bzenicu a hore na samoty ako Tŕnie, Turová a okľukou do Budče. Moja cesta pokračuje na juh, pretože v Googli som videl kľukaté cesty do Ostrej Lúky, a tak v dedine zastavujem rovno pred „domčekom“ Adely Ostrolúckej. Nebola doma, zato dom a okolie sú nádherne zrekonštruované a vyzerá to tam ako v rozprávke. Veru oplatí sa vám to tam omrknúť.
Kam ďalej? Neviem. Rozhodujem sa, či pôjdem na juh do Hrušova na Hontiansku parádu alebo pozrieť mamu do Kokavy. Voľba padla na Kokavu, keďže u mamy som nebol viac ako štyri mesiace. Po známej slovenskej Route 66 to teda valím do Zvolena a cez okresné cesty sa teším na zmrzlinu v Hriňovej. Zmrzlina v Hriňovej je ozaj TOPka a ani tento rok nesklamala. Je síce niečo po 17-tej, ale ja si poviem, že ešte nemám dosť, a tak ťahám smer Brezno do Sihli, za ktorou zabočím doprava na Utekáč, kde sa teším do retro bufetu na Dráhovej. Je to milý bufetík s retro exteriérom od starých áut a bicyklov Soby20. Fakt sa oplatí ísť pozrieť. Dávam si konečne pitivo a majiteľ mi ponúka držkovú. Keďže akosi na obed nebolo čas, nechám sa ukecať – veď mám čas a Kokava je za rohom.
No tu sa dám do reči s miestnymi a tí mi spomínajú nejaký motozraz neďaleko v Rimavských Zalužanoch, aby som tam šiel pozrieť.
A tak o 18:30 sadám na motorku a frčím cez Kokavu na zraz. Aj som ho našiel – taký malý lokálny motozraz. Chvíľku som tam pobudol, popozeral a vybral sa ďalej na Hrachovo a krížom do Poltára, kde som konečne natankoval. Za posledného slnečného svitu sobotného dňa trúbil v Zlatne u sestry pred domom. Hoc sme len chvíľu pokecali pri čaji, tie naše debaty so sestrou o duchoch mi na odvahe na zbytok cesty späť po tme do Kokavy k mame nepridali.
Je 20:30 a ja sadám za temna okolitého lesa na motorku a so stiahnutou riťkou dávam ešte malé sedlo v totálnej tme smer Kokava. Už ani neviem, či sa viac bojím tých duchov alebo lesnej zvery, ktorá tu často skáče do cesty. Asi to bude oboje ☺. Hurá, dneska konečná, dojazdil som. Po úvodných výčitkách od mamy „De sem dofčílka byl“ sadám k tomu najdôležitejšiemu – jedlu. S mastnou hubou od palaciniek a únavy zaspávam po desiatej večer s plnou hlavou krásnych motozážitkov.
Žiadne vyspávanie! 7:30 budíček. Mame vysvetľujem, že žiaden obed nebude, pretože motorka volá. A tak síce nerád, musím odrieknuť nedeľné „rízky“ na inokedy a pred deviatou ráno vyrážam smer Klenovec a Hnúšťa, kde sa stretávam s mojim bratrancom Marekom, ktorý ráno vyrazil zo Spišskej, aby sme si konečne spolu trochu pojazdili. Kam ísť, ešte netušíme. Operatívne padne voľba ísť na juh smer priehrada Ružiná. Opäť využívame Garmin navigáciu a cez malé dedinky dorazíme na krásne nové dovolenkové miesto na priehrade. Nádherne upravená pláž Kotva by Momoland s mobilnými domčekmi, glampingom a atrakciami tu vyzerá ako z inej planéty. Sem sa ešte musím vrátiť!
No my pokračujeme ďalej na Divín a popod nádherne, slnečnými lúčami nasvietenú malebnú zrúcaninu hradu smerujeme na samoty a lazy ako Tuhár či Ábelová, kde sa motáme po rôznych cestičkách hore-dole. V Polichne síce nevieme nájsť múzeum B. S. Timravy, zato tu objavujeme nádherne upravené domčeky v pôvodnom štýle. Naozaj krásne Bohom zabudnuté miesto. Lazy!
Celé to tu preštrikujeme cez Madačku až do Šule. Cesta sa tu zhoršila, väčšina trasy je rozbitý asfalt. Na moje enduro ideálna trasa, no Marek mi do vysielačky hlási počet platničiek v chrbtovej kosti a množstvo cmúľajúcich vypadnutých blomb vo svojej „hube“ ☺. Cez Tisovník sa vraciame na Vigľaš a do Zvolena, kde v Kolibe Neresnica dávame obed. Musím povedať, že miestne ceny ma ozaj prekvapili. Polievka za 2 €? To som teda už dlho nevidel! Fakt mali dobré ceny a aj porcie boli veľké. To sa ešte na Slovensku dá za seriózny peniaz najesť? Som rád, že áno.
S plnými bruchami obaja pokračujeme po legendárnej 66 na juh až do Horných Semeroviec, kde sa Marek točí na Veľký Krtíš a pokračuje domov do Spišskej. Ja zase na opačnú stranu smer Bratislava.
Garmin ma opäť ťahá kade-tade cez dedinky ako Santovka či Tlmače k Zlatým Moravciam. Tentokrát sa mi však nepodarí dostať na Beladice, pretože kvôli havárke je cesta uzavretá. Smerujem teda prirodzene naspäť a na juh na Tesárske Mlyňany, aby som znova objavil za dedinkou Nová Ves nad Žitavou nádherný starý turecký most, ktorý stojí vedľa hlavnej cesty hneď pri pútnickom mieste Studničky.
Dám si tu krátku prestávku, šupnem do seba „energeťák“, pokochám sa peknou prírodou a opäť sadám na motorku. V centre Nitry dotankujem plnú nádrž a na hlavu si dávam slnečné okuliare, pretože blížiaca sa zlatá hodinka a cesta na západ dosť výrazne znižujú viditeľnosť.
V Seredi si zanadávam na moju navigáciu, keďže poslednú aktualizáciu mám z roku 2020 a oprava mostu je stále v nedohľadne. Ďalej na dedinku Gáň sa aj tak dostávam na Veľké Úľany a mne veľmi dobre známou trasou sa po 19-tej hodine dostávam domov do Bratislavy.
Mám za sebou krásnych vyše 850 km víkendových motokilometrov a vyčistenú hlavu. Po ceste k sestre som prekonal 60-tisícový míľnik mojej Honda Afriky a v zdraví, šťastí a v pokore som sa vrátil domov. Moja navigácia už však dosluhuje. Plast sa pomaličky rozpadá, dátový konektor mi nevedel nikto opraviť (preto nemám aktualizácie) a ja už viem, že toto je asi môj posledný trip s Garmin ZUMO 595, s ktorým som precestoval celé Rusko, Tunis či Európu krížom-krážom. Bol to dobrý parťák na blúdenie. Ďakujem.
]]>jozohttps://www.cestujemespolu.com<![CDATA[Nabitý na Ironman: S elektromobilom Škoda Enyaq Coupé L&K na môj prvý závod do Chorvátska]]>https://www.cestujemespolu.com/?p=1072102024-11-07T08:50:55Z2024-11-05T10:52:14ZPosledných 9 mesiacov som trávil 20-30 hodín mesačne trénovaním na niečo, čo som fakt neveril, že zvládnem. Rok dozadu som…
]]>Posledných 9 mesiacov som trávil 20-30 hodín mesačne trénovaním na niečo, čo som fakt neveril, že zvládnem. Rok dozadu som prikývol kamošovi na bláznivú výzvu, že pôjdeme absolvovať Ironman. Hneď na úvod skromne doplním, že to bol half-ironman, teda polovičná dĺžka legendárnych pretekov. Stále však pre mňa nepredstaviteľná výzva – zaplávať 1.9 km v mori, odpedálovať 90 km na bicykli a na záver odbehnúť polmaratón, teda 21 km. Vybral som si závod v októbri v chorvátskom Poreči a keď som rozmýšľal, ako tam budem cestovať (kopa batožiny, bicykel…), voľba padla na elektrizujúcu verziu Škoda Enyaq Coupé L&K 85x (teda vo verzii Laurin & Klement) Nešlo mi o ten punc exkluzivity a luxusu, ale že je nabitý energiou a rovnaký pocit som mal zo seba – aspoň do momentu, kým som sa nepostavil na štartovaciu čiaru závodu 😀
Absolvovať polovičného Ironmana bola nepredstaviteľná výzva najmä preto, že som rok dozadu ešte nevlastnil ani len bicykel a v bazéne som nevedel zaplávať 100 m kraulom bez prestávky. Voči behu som mal na záver rešpekt, ale o ten som sa až tak nebál. K tejto bláznivej výzve sa pridali ku mne ďalší štyria kolegovia z práce, takže sme z toho mali skvelú celoročnú zábavu, výzvu a pretekanie sa na Strave.
Je piatok, závod je v nedeľu, začínam sa baliť. Tri-suit, neoprén, bicykel, helma, tretry, tenisky, energetické gély, ionťáky… kks, keď som to všetko doma pripravil, tak som mal pocit, že ideme na týždňovú dovolenku do Chorvátska celá rodina 😀 Pôvodne som chcel dať cestný bajk na nosiče na strechu, ale potom som si v hlave presne predstavil tú situáciu, že vbehnem do nejakej podzemnej garáže, zabudnem, že mám na streche bajk a… a presne to sa stalo na mojej „cikpauze“ v Slovinsku 😀 Takže som bol mega rád, že som sa rozhodol nakoniec dať cesťák priamo do kufra auta. A tým, že som šiel sám, som sklopil zadné sedadlá a vcelku milo som zostal prekvapený, koľko miesta tam vzniklo. Akože bajk som tam zmestil bez problémov a na chvíľu som si predstavoval, že s takýmto autom by sa dobre aj byt sťahoval 😀 Ešte predtým, ako sa vydám na cestu, sa Krištof vrhá za volant a chce sa na parkovisku pohrať, že šoféruje. Objímeme sa, pusa pre šťastie a…
…môžem vyraziť – púšťam si svoj podcast, otvorím desiatu od Hanky (ďakujeeem!) a vydávam sa na sedemhodinový presun. Bolo mi jasné, že 600+ km cestu nedám na jednu „nádrž“, zároveň som ale cez týždeň nemal veľmi čas si cestu naplánovať a vybrať si miesta, kde Enyaq dobijem, tak som to celé nechal na improvizáciu. Proste som dal Poreč ako cieľovú stanicu do Google máp a dúfal som, že niekde sa nabijem. Po prvých 250 km mi palubák ukazuje stav 44% a 177 km dojazd, tak pomaly začínam rozmýšľať, že je čas niekde zastaviť a skúsiť prípadne tohto fešáka dobiť.
Mimochodom, verzia Laurin & Klement znamená prémiový komfort a dizajnovo za mňa to najkrajšie, čo si v Enyaq viete nakonfigurovať – nárazníky, difúzor, strešné lyžiny a celé autíčko sú v nádhernej platinovo šedej farbe. Crystal Face (a.k.a. predná maska) a exkluzívne 21-palcové kolesá (akože sú fakt gigantické!) iba potvrdzujú tomuto elektroautu príslušnosť ku kategórii luxusných áut. Verzia Enyaq Coupé L&K 85x znamená, že sa v jeho útrobách skrýva 82 kWh batéria, ide o pohon 4×4 s maximálnym výkonom elektromotorov 210 kW + 80 kW na zadnej a prednej náprave. Poviem vám to inou rečou – tento viac ako dvojtonový elegán sa rozbehne z 0 na 100 km/h pod 7 sekúnd! Akože keď som dupol prvýkrát na plyn a vyskúšal si to, neveril som tomu pocitu.
Nemám úplne rád dlhé cesty a vždy som obdivoval ľudí, čo dokázali potiahnuť do Chorvátska „na šupu“. Tým, že potrebujem auto dobiť, mám zároveň motiváciu si dať prestávku. Škoda Enyaq Coupé L&K 85x má nabíjací výkon 175 kW – toto je dôležitý údaj, pretože ak nájdete ultrarýchlu nabíjačku (150 kW+), bude si Enyaq z nej vedieť cucnúť maximum a dobíjanie bude trvať kratšie. Sieť e-nabíjacích staníc dramaticky rastie, v Rakúsku boli vo výstavbe dosť výrazne – najmä sieť tankovacích staníc Shell stavia 300 kW+ stanice „Recharge“ na mnohých svojich diaľničných čerpačkách. Slovinsko na tom bolo trocha slabšie, ale Chorvátsko opäť dobre. Predpokladám, že najmä kvôli letnému turizmu.
Nabíjačky elektroáut boli počas mojej cesty stále voľné, ale férovo priznávam, že október je už dávno mimo sezóny a v lete to môže vyzerať horšie. Konektory sú kompatibilné, na ultrarýchlych nabíjacích staniciach už takmer všade je CCS2 konektor, ktorý má aj Enyaq. Na prvej pumpe, kde som zastavil, však bola iba 22 kW nabíjačka – idem teda ďalej. Po pár kilometroch idem okolo Shell-ky, len tu sa práve ich „Recharge“ iba stavia. Nechcem nič riskovať, otváram mapu roamingových čerpacích staníc od ZSE a v malej dedinke Gleisdorf objavujem niečo, čo by som tam vôbec nečakal. 6x 300 kW ultrarýchlych nabíjacích staníc.
Stav baterky po mojom príchode je 36%, pripájam teda konektor a stojan na „pumpe“ hlási, že do 100% bude Enyaq nabitý za 45 min. Rovnakú informáciu ukazuje aj infotainment vo vnútri auta. Typicky sa elektroautá nabíjajú do 80%, na túto hodnotu by bol nabitý za 24 minút. Ja chcem z toho vyťažiť maximum, tak si aspoň idem vybehnúť do obchodu dokúpiť zásoby ovocia. Rozumiem, že kto sa ponáhľa, tak očakáva, že na pumpe strávi tak možno 5 minút pri klasických spaľovákoch. Ale kto má deti, chápe, že akákoľvek zastávka sa pod 20 minút asi ani nedá stihnúť. A nešiel som teraz síce s deťúriskami, ale 45-minútová prestávka mi padla vhod. Poučenie pre mňa na ďalšie dlhšie cesty elektromobilom – poctivo si naplánovať tankovanie, zatiaľ sieť elektrostaníc proste na tom nie je tak, ako sme zvyknutí z bežných áut.
Možno ešte jedna skúsenosť – ak tankujete v zahraničí, nemá zmysel nabíjať na pomalšej nabíjačke. ZSE nedávno zmenilo svoj cenník a v zahraničí nabíjate za hodinovú paušálnu sadzbu 25 Eur/hod. Takže je dobré mať auto, ktoré si dokáže „cucnúť“ čo najviac, čo v prípade Škody Enyaq L&K nie je problém, zvládne až spomínaných 175 kW (viď nižšie obrázok s reálnym odberom počas dobíjania 169 kW – nabíjal som v sieti Ionity po ceste späť). Rýchly prepočet – ak som za 40 minút nabil 55 kW, stálo toto nabíjanie niečo menej ako 17 Eur. Pri priemernej spotrebe 20 kWh dokážem na týchto 55 kW prejsť 275 km, čo nám dáva priemernú cenu 6.20 Eur na 100 km. Pri domácom nabíjaní, prípadne ešte lepšie – ak máte na dome namontované soláry, sa s elektromobilom dostávate do úplne inej dimenzie ekonomiky prevádzky. Nehovoriac o tom, že lokálne emisie CO2 sú proste 0 g/km. Dovetok – jazdu Enyaqom som si výrazne užíval, takže spotreba 20 kWh by sa dala spokojne stiahnut na 16-18 kWh, takže by aj cena za prejdených 100 km klesla.
Ok, späť na cestu, posledných 300 km predo mnou, to už dôjdem bez zastavenia. Hudba ide na plno, zrazu si všímam, že pod volantom mám páčky na ovládanie. V bežnom spaľovacom aute slúžia na zmenu prevodových stupňov, na čo slúžia v Enyaq? Ovládajú stupeň rekuperácie. Inak osobne mám rád ten najnižší stupeň rekuperácie, kedy sa pri dojazde elektromobil správa ako bežné auto (skoro ako na neutrále), ale to je čisto subjektívna záležitosť. Nová generácia infotainment systému so zabudovanou SIM kartou prináša praktické funkcie ako aktuálne informácie o doprave alebo Wi-Fi pripojenie pre zariadenia cestujúcich. Bezdrôtová nabíjačka mobilu v úložnom priestore je už tiež samozrejmosťou.
Krásne kožené sedačky sú v Enyaq veľmi pohodlné, elektricky polohovateľné a okrem vyhrievania majú aj vetranie – to je asi prvé auto, ktoré som testoval s touto vymoženosťou a je to super. Dizajnové prvky Laurin & Klement nájdete na exteriéri, ale samozrejme aj v interiéri. Obe bočné zadné sedadlá ponúkajú ISOFIX, čo je pre mňa ako otca dvoch detí rozhodujúci prvok. Zároveň je vzadu dosť miesta na nohy aj pre akéhokoľvek dlháňa. Samostatný okruh klimatizácie vzadu a sieťky na oknách len dotvárajú komfort pre cestujúcu posádku. A drobnosti ako 2x USB-C konektor pre pasažierov vzadu sú už samozrejmosťou. Obrovská presklená strecha poskytuje úplne inú dimenziu pohľadu na oblohu, najmä keď cestujete v noci. V horúcich letných dňoch treba počítať s tým, že sa auto rýchlejšie vyhreje, ale nie je to nič, s čím by si klimatizácia neporadila.
Cestovanie s týmto elegánom určite priťahuje oči okolostojacich ľudí, pre mňa je však dôležitejší komfort a bezpečnosť na cestách. Trochu som bol skeptický k tým gigantickým 21-palcovým kolesám v kombinácii s úzkoprofilovými pneumatikami, ale veľmi milo ma prekvapilo autíčko – nerovnosti pohlcovalo krásne a vôbec som nemal pocit, že by som mal vytrasený zadok. Práve naopak, bolo to mega komfortných 1600 km strávených v Enyaq a akákoľvek zákruta na Chorvátskej magistrále bola za odmenu.
Pri nastupovaní a vystupovaní sa automaticky odsunie a prisunie sedadlo vodiča a zároveň sa dotiahne bezpečnostný pás, to je ďalší nádych luxusu. Z bezpečnostných asistentov sú v aute snáď všetky, na ktoré si na prvú viem spomenúť. Nechýba adaptívny tempomat, rozpoznávanie značiek, únavy, takže aj pri dlhých cestách vám vie auto odpustiť mnoho šoférskych chybičiek a pomôcť vám sa bezpečne dostať do cieľa. Enyaq je návykovo tichý, viac výkonu takémuto autu ani netreba, čo mňa najviac prekvapilo (okrem luxusu verzie L&K) je ten vnútorný priestor pre rodinu, batožinu a ponúka super pohodlie aj na dlhšie cesty.
Som v cieli – čaká ma najťažší závod, na ktorý som sa kedy postavil. Limit, za ktorý to musím celé absolvovať, je 8 hodín a 30 minút, môj cieľ je dostať sa niekde na 6,5 hod. Len pre porovnanie – víťaz ide pod 4-hodinovú hranicu 😀 Sobotu si ešte s kolegami užívame chill a regeneráciu, nechýba dobrá strava, kopu ovocia a pasta-párty (a.k.a. carb-loading), aby sme sa v nedeľu o 8:00 ráno mohli postaviť na štartovaciu čiaru. Uf, to v praxi znamená budík o 5:30 ráno, aby si človek stihol dať dobré raňajky, ale zároveň nešiel na štart s plným bruchom. Presun na štart, rozcvička, krátky beh, obliecť si neoprén, pozriem na hodinky… 7:50 ráno. Okej teda, tak za 10 minút ideme na to!
default
default
Noc predtým som sa takmer vôbec nevyspal, moja hlava asi mala stres, podarilo sa mi zaspať niekedy o tretej nad ránom, takže sa cítim v stave, že by som tak maximálne odpadol späť do postele a nie ísť absolvovať môj najdlhší pretek v živote. Keď však vidím okolo seba 1800 štartujúcich a do toho hrá pulzujúca hudba, dostávam nával energie a chcem ísť na to. Chcem si to užiť, chcem to absolvovať, chcem dôjsť do cieľa. „Rolling start“ znamená, že neštartuje naraz všetkých 1800 športovcov, ale každé 4 sekundy sú vpúšťaní do vody štyria závodníci. Výhoda tohto systému je, že sa nedokopete vo vode a každý sa zaradí do svojej výkonnostnej skupiny.
Vrhám sa do vody, mám pocit, že to nezvládnem. Postupne sa rozplávam, dostávam sa do rytmu, točím okolo prvej bójky, potom ďalšej. Idem si svoje pohodové tempo, nikoho výrazne nepredbieham, nikto zároveň nepredbieha mňa. Pláva sa mi prekvapivo dobre, úmyselne nepozerám na hodinky, nechcem si pokaziť pocit tým, že som pomalý. Točím ďalšiu bójku, potom ďalšiu a v pozadí vidím záliv, do ktorého sa opierajú ranné slnečné lúče. Plavecké okuliare mám zahmlené, takže vidím iba matne v diaľke cieľ plaveckej časti, len zostávam príjemne prekvapený, že ho už vidím. Plávam ďalej okolo prístavu, obklopený ďalšími plavcami (a plavkyňami) a zrazu vidím cieľ. Čože, už? Pozriem na hodinky – 39 minút. Wau, to je zatiaľ môj najrýchlejší čas na tejto vzdialenosti.
Vyjdem z vody, zakričím si od radosti, pomaly vyzliekam neoprén a s poriadnym úsmevom na tvári sa vydávam do „transition zone“, kde sa v rámci pravidiel musím prezliecť do cyklistického – helma na hlavu, gély do vrecák a utekám k bicyklu. S kolegami sme vyšli z vody takmer všetci v podobnom časovom bloku, tak ešte rýchlo sa navzájom povzbudíme a ide sa na bajk. Môj prvý cestný bicykel som si kupoval rok dozadu (odporúčam machrov z Ground.sk – super poradia s výberom) a napriek tomu, že sa mi v tréningu podarilo nabicyklovať cez 1000 km, viem, že tu zďaleka nebudem patriť k dobrej skupinke pretekárov. Prvých 10 km cesty ide cez olivové háje, začínam si to fakt užívať, cítim sa plný energie…
Zrazu sa cesta stočí na diaľnicu a najbližších 70 km ideme po diaľnici – 15 km stúpanie, 15 km klesanie a toto celé ešte raz. Dosť ma to nudí, nohy mi nejdú, slabotka z mojej strany. Po 3 hodinách a 27 minútach mám toto mierne utrpenie za sebou. Snažím sa udržať si pozitívnu hlavu, počasie máme krásne (21°C, slnečno a bez vetra), necítim sa nejako totálne vyčerpaný (ale kľudne by som pospal), no čaká ma ešte polmaratón. Vôbec netuším, ako sa budú moje nohy cítiť, keď vybehnem na trať, tak začínam veľmi opatrne.
Bežecká trasa je nádherná, od turistickej oblasti 5 km južne od Poreču sa tiahne takmer celý čas popri pobreží, do historickej časti Poreču a späť, toto celé 2x. Byť pri mori ma nabíja energiou, snažím sa dávať do seba energetické gély podľa stanoveného plánu, keď si už ale dáte taký piaty do seba, začína to byť nechutné… 😀 Prvé dva kilometre mi hodinky ukazujú tep cez 180. Nebojím sa, ono sa to ustáli. Keď som si bol niekoľkokrát v tréningu vyskúšať „brick run“ (pár desiatok km na bicykli, po ktorom si následne dáte niekoľko km behu), zistil som, že prvé 2-3 km behu sa telo potrebuje akosi aklimatizovať na „nový“ šport a tepy mi vystrelia šialene vysoko, potom sa ustália späť niekde po 150/160 podľa intenzity.
Zrazu mám za sebou prvých 10 km, cítim sa nečakane svieži, idem priemerne tempom niekde okolo 6 min na km, ale vždy keď o kúsok zrýchlim, tepy vystrelia, snažím sa ich „držať“ niekde okolo 150-155, takže spomaľujem na svoje typické tempo. Hovorím si, že mám pred sebou ešte hodinu behu, to by som mohol zvládnuť. Nikdy som sa na žiadnom závode ani tréningu nedostal „stenu“ (žeby telo už nevládalo, potreboval by som zastaviť, prípadne silné kŕče), ale pred kŕčmi mám veľký rešpekt, lebo to sa už len tak ľahko nerozchodí. Pri 12. km začínam pociťovať riadnu únavu, ale držím tempo a hovorím si, že to už je iba jednociferné množstvo km do cieľa a že to dám… teda, mohol by som.
Každú občerstvovaciu stanicu využívam – banán, ionťák, voda, cola… čokoľvek stihnem zobrať do ruky. Otáčam druhýkrát historické centrum Poreču, takže mám do cieľa niečo okolo 5 km. Už by som sa najradšej videl v cieli a to je moja hlavná motivácia – predstavujem si, ako prebieham cieľovou rovinkou. Myslím na to, aké by to bolo, keby boli v cieli Krištof s Jonášom a videli by svojho tatina tam prebiehať. Musím to nejako dať. Na 19. km som si už takmer istý, že to dokončím, nejakú energiu v sebe ešte nájdem. Ale priznávam, že tieto posledné kilometre je to najmä o hlave. Môj cieľ bol nezastaviť, nedať si prestávku, neprestať behať – podarilo sa. Vchádzam do záverečnej zákruty, vidím červený koberec.
Predo mnou cieľ – časomiera ukazuje 6 hodín, 30 minút a 12 sekúnd. Vbieham do cieľa, ruky nad hlavu (také sme dostali inštrukcie počas briefingu, haha), niekto mi vešia medailu finishera na krk a niekto ďalší podáva ionťák. Skloním sa do kolien a vyhrknú mi slzy – podarilo sa. Bežím (haha, ok, opravujem – veľmi pomaličky kráčam) na hotel, aby som rýchlo zavolal Hanke a chalanom. Som šťastný, ale totálne zničený, nevyspatý, unavený…
Keď po 2 týždňoch od preteku píšem tento článok, asi až teraz na mňa doliehajú tie pocity, aké to bolo super. Stálo to za to, totálne. Veľa ľudí sa ma počas prípravy a aj teraz pýta, prečo to robím. Moja obľúbená odpoveď je, že kvôli svojmu egu. Je to tak trocha pravda, ale tých dôvodov je viac. Prvý je naozaj, že si chcem dokázať, že ešte vo svojom veku mám na to niečo športovo dosiahnuť. Nemám už samozrejme na tých najlepších, ale mám na to absolvovať takýto pretek. Druhý dôvod – keď si o niečom myslíme, že sa nedá, alebo to nemáme šancu zvládnuť – dokázať si, že sa to dá, je nádherná skúsenosť. A krásne presnosná aj do pracovného prostredia.
Rok dozadu som nevedel v bazéne zaplávať 100 m kraula bez prestávky a nemal som vzťah k bicyklovaniu. Dnes je to úplne iné a veľmi tento pocit chcem ukázať aj svojim synom. Oni sú pre mňa ďalším dôvodom a obrovskou motiváciou. A štvrtý a posledný dôvod, asi najprozaickejší – keď sa horolezcov spýtate, prečo lezú na najvyššie hory sveta, povedia vám „lebo tam je“. Takže niečo podobné cítim aj v sebe. Ironman má jeden popisok, ktorý sa objavuje na mnohých miestach: ANYTHING IS POSSIBLE. Takže to je moja odpoveď, prečo tieto veci robím 🙂
Na záver jedno veľké poďakovanie Hanke – tráviť 20-30 hodín mesačne tréningami (=s presunmi, cestovaním cca 40-60 hodín) znamená, že som reálne bol o tento čas menej s našou rodinkou. Hanka ma vždy podporovala, aby som si šiel za svojim snom. A cítim veľkú vďačnosť za túto láskyplnú podporu. Ďakujem, zlatík!
]]>jozohttps://www.cestujemespolu.com<![CDATA[Recenzia: Nová ŠKODA Octavia – rodinné & štýlové & praktické]]>https://www.cestujemespolu.com/?p=1064252024-10-09T12:15:51Z2024-10-08T10:05:28ZJe koniec septembra, v Chorvátsku je už po hlavnej sezóne polovica podnikov zatvorených, turisti sú už všetci doma – paráda,…
]]>Je koniec septembra, v Chorvátsku je už po hlavnej sezóne polovica podnikov zatvorených, turisti sú už všetci doma – paráda, takto to máme najradšej! Jediné, na čo sa pri tomto tripe neteším, je ten dlhý presun s chalanmi autom. Zatiaľ sú ešte malí (4 a 1 rok), takže musíme zastavovať cca každé 2 hodinky a z typickej 6-7 hodinovej cesty sa tak stáva celodenný presun, ktorý nás dospelákov vcelku vyšťaví. Ideme to tentokrát ale vyskúšať inak! Hanka zoberie deťúriská lietadlom, ja s plne naloženou Octaviou vyrazím deň vopred a vybehnem ich zobrať do Zadaru. Normálne som zvedavý, ako toto dopadne 🙂
Kto už kedysi vlastnil Octaviu (ja som ešte asi 10 rokov dozadu mal II. generáciu) alebo sa v nej viezol (a túto podmienku spĺňa snáď 90% Slovákov), tak asi tuší, že pobaliť do nej čokoľvek nebude problém. Nová ŠKODA Octavia vyzerá v mojich očiach o dosť štýlovejšie a športovejšie ako predošlá generácia – nemôžem si pomôcť, ale mne zadok pripomína Audi A4ku (čo je teda pozitívne). Nové zadné LED svetlá majú animované ukazovatele, Krištofovi sa to dosť páčilo. Dizajnéri celú bočnú líniu nazvali „tornádová línia“. Na testovanie sme mali skoro najvyššiu výbavu TOP Selection, nad ňou je už len Sportline.
Kufor na prvý pohľad po otvorení nevyzerá úplne veľký, ale toto je iba nejaký optický klam – narval som sem všetko, čo sme na týždňovú dovolenku v Chorvátsku potrebovali (aj nepotrebovali, haha). Na zadných sedadlách 2 autosedačky, v kufri tri veľké tašky, kufor na kolieskach, kočík, kopa jedla, hračiek, kolobežka… každý rodič vie, o čom hovorím. Minulý rok sme si kupovali aj strešný box, lebo sme sa na takýto typ dovolenky nevedeli komfortne zbaliť, s Octaviou to zvládame komfortne bez strešného boxu – wow.
Pre tých, ktorí majú radi čísla – kufor má bežne 600 litrov, pri sklopní oboch zadných sedadiel až 1555 litrov. Chalani objavili skvelú fíčurku, a.k.a. nový spôsob nastupovania do auta – stredný predel na zadných sedadlách, ktorý slúži na uskladnenie lyží alebo dlhých predmetov v kufri, používali ako „vchod“ na svoje sedačky cez kufor 🙂
Otváram dvere tohto fešáka (v skutočnosti sa vďaka bezkľúčovému systému otvoria sami) v tmavosivej metalíze a začínam cítiť, že som to tentokrát vyhral – sedemstupňový automat, 2.0 dieslový motor s dostatočným výkonom (110 kW), Car Play a bezdrôtová nabíjačka mobilu. Akože toto bude taký krásny „me time“, že až – prepáč Hanka 🙂 Vysvetlím – pohodlne sa usadím do nabaleného auta, iPhone sa mi automaticky pripojí k entertainment systému cez Car Play (funguje to fakt super a hlavne rýchlo), zvolím si na veľkom displej svoj obľúbený podcast, ľavá noha oddychuje, žiadne radenie, prázdne cesty (je mimo sezóny)… och áno, poďme na to.
Máme to namierené do Biogradu na Moru, asi 40 minút autom južne od Zadaru. Na jednu nádrž som s prehľadom prišiel do Biogradu – akože tá rezerva bola tak veľká, že by auto zvládlo ešte ďalších 260 km. Najazdil som dokopy viac ako 1600 km a spotreba? Mega príjemných a rovných 5l/100km. A teda nemal som žiadnu ľahkú nohu, dosť som si užíval to zrýchlenie a predbiehanie, pokiaľ to diaľnice dovolili.
Automat pekne reagoval, kick-down s jemným oneskorením, čo sa dalo vyriešiť prepnutím na „manuál“ a radenie páčkami pod volantom. Keď som si toto skúšal, vcelku som sa usmieval, že mať rodinné auto s radením s páčkami pod volantom je vcelku oxymoron. Ale pekný oxymorom. Ešte v rýchlosti k motorizácii – 110 kW je najviac, čo si viete v novej Octavii nakonfigurovať (ak nepočítame RS-kovú verziu) a teda za mňa skvelá voľba. A s plne naloženým autom (batožina + 4 pasažieri) viete predbehnúť čokoľvek treba, aj v Chorvátskych kopcoch.
Tip na ubytovanie: ak hľadáte rodinné ubytovanie bez masy turistov, naša kamoška prenajíma v dedinke Drage (kúsoček od Biogradu na Moru) nádherný mobilný domček v súkromnom areáli so súkromnou plážou. Ak idete s rodinkou s 2-4 deťmi, je to TOPka na rodinný trip! Na booking.com je hodnotenie 9.5!
Takéto parádne ubytko pre rodinky priamo pri súkromnej pláži si môžete booknuť v rozumnej cene priamo tu.
Veľa ľudí nemá rado kopu doplnkovej elektroniky či asistentov aute, ja patrím tiež asi k tomu striedmejšiemu prúdu, ale cestou z Bratislavy do Chorvátska som tieto technologické vychytávky ocenil na 100%. Keď boli na Slovensku povodne a za 3 dni napršalo viac ako 25% ročného úhrnu zrážok, presne v tej najväčšej búrke v noci som bol niekde na Rakúskej diaľnici. Akože brutál metelica, stierače nestíhali, nevidel som ani na čiary na ceste. Radar (Assist Lane) ich videl, takže som s omnoho väčším pokojom šiel aj v takejto búrke. V kombinácii s adaptívnym tempomatom a rozpoznávanm značiek je to radosť z jazdy. Ako som tak bol na Rakúskej diaľnici, v totálnej búrke, nič nevidno, počúval som práve 20 000 míľ pod humorom a niekde 100 km za Viedňou sa objavili brutálne nárazové vetry (100+ km/h), presne z boku. Zostal som nadšený, ako stabilná bola Octavia. Celkovo ten pocit bezpečia, hlavne keď máte rodinu, je na nezaplatenie. K tomuto pocitu určite prispieva aj 10 airbagov a multikolízny systém.
Ešte drobnosť, ktorá mňa potešila a rozumiem, že ju možno 90% ľudí ani nepoužíva – bezdrôtová nabíjačka, ktorá má dnes už ale dostatočný výkon a aj pri aktívnom používaní zvláda plnohodnotne nabiť telefón. A teda ako ‚aktívne používanie‘ mám na mysli spustené Spotify, navigáciu cez Google Maps, Wi-Fi a Carplay – všetko naraz! Predošlé generácie mali bezdrôtovú nabíjačku menej výkonnú, pri takto aktívnom používaní by ako-tak vedeli udržať telefón na rovnakej hodnote batérie. Táto nová verzia je omnoho výkonnejšia. Zbohom mobilné nabíjacie káble v aute.
Látkové poťahy na prístrojovej doske sú za mňa omnoho pocitovo komfortnejšie ako nejaký plast. Tiež som veľký fanúšik látkových poťahov na sedadlách v porovnaní s kožou – v koži je v lete teplo a v zime zima, kvalitná látka mi príde ako skvelá voľba. Dosť dobré, že látka Alterra je z recyklovaného materiálu. Samozrejme koža na volante musí byť 🙂 A vyhrievaný volant je asi už len čerešničkou na torte – aj keď bolo počas nášho tripu vonku bežne cez 20°C, z princípu som si najnižší stupeň vyhrievania volantu zapol, lebo som mohol – #problemyprvehosveta 🙂
Dve prkotinky, ktoré už má ŠKODA dlhodobo vo svojich autách, ale ja by som ich dal každému autu ako povinnú výbavu – dáždnik v dverách a smetiak v úložnom priestore dverí vodiča. Akože nič praktickejšie si neviem predstaviť. Teda viem, ak máte deti, tak totálne oceníte integrované slnečné roletky bočných dverách v zadnom rade. Och áno, toto je vec, ktorú proste za slnečných dní riešite (a počúvate) od detí snáď stále 🙂 A ešte jedna pre dospelákov na nákupy – také tie plastové zamedzovače pohybu tovaru po veľkom kufri, ktoré sa ľahko prelepujú vďaka suchému zipsu – nemám šajnu ako sa to volá, ale to je skvelé!
Octavia má samozrejme vzadu 2x ISOFIX na detské sedačky. Jonáš sa ešte vozí vo veľkej detskej sedačke Nuna Prym, ktorá je fakt objemná, Krištof už je v takom tom podsedáku s opierkou. Dospelá osoba si medzi nich do stredu nesadne, ak tak iba núdzovo na krátke presuny, na dlhú cestu by to bolo riadne nekomfortné. Čo mňa však potešilo, že Krištof sa nesťažoval, že sa mu mám posunúť vpred. Mám vcelku dlhé nohy, takže nájsť bežné rodinné auto, kde má aj on miesto a aj ja pohodlne sedím, nie je najľahšie. Takže z pohľadu našich synčekov je nová ŠKODA Octavia „Krištof & Jonáš approved“ 🙂
Cenovka novej ŠKODA Octavie začína pri akčnom modeli Octavia Drive na dosť zaujímavej cenovke 20 990 Eur, testovaná výbava (Top Selection) s motorom 2.0 TD 110 kW je za 35 440 Eur. Ok ok, ešte je potom vyššia výbava Sportline a RS, ale to už je viac pre fajnšmekrov. Inak, príplatok za kombi verziu ku klasickému sedanu je iba cca 1000 Eur – za mňa absolútny „no brainer“. Plus všetky modely sú s 5-ročnou zárukou. ŠKODA opäť raz potvrdila, že v segmente rodinných áut patrí dlhodobo k TOPke. Čo mňa potešilo, že aj rodinné a komfortné auto s veľkým kufrom môže vyzerať mega elegantne a športovo.
]]>jozohttps://www.cestujemespolu.com<![CDATA[24 hodín v Karlových Varoch. Čo vidieť a koľko to stojí?]]>https://www.cestujemespolu.com/?p=1054452024-09-10T16:30:43Z2024-09-10T16:13:46ZOd skorého rána sa ľudia v jeho uliciach prechádzajú s kúpeľovým pohárom v ruke a popíjajú liečivé pramene. Cestou ich…
]]>Od skorého rána sa ľudia v jeho uliciach prechádzajú s kúpeľovým pohárom v ruke a popíjajú liečivé pramene. Cestou ich sprevádza rieka, ktorá dodáva už beztak krásnemu centru šmrnc. Po prechádzke si na hoteli dajú zdravotnú kúru, naobedujú sa a vyjdú si na poobednú prechádzku, počas ktorej si zakúpia kúpeľné oplátky a vyhliadnu si miesto na dnešnú večeru. Vitajte v Karlových Varoch. Píše Lucia Matúšková.
Karlove Vary som navštívila ako inak, len s batohom a strávila som tu 24 hodín. V tomto článku sa dozviete ako sa dostať do Karlových Varov, kde sa ubytovať, čo tu vidieť, ochutnať a koľko peňazí si pripraviť.
Cestovanie do Karlových Varov
Návštevu Karlových Varov vám odporúčam v rámci jednodňového výletu z Prahy. Autom, prípadne autobusom od Flixbusu/Regiojetu sem dorazíte za približne 2 hodiny. Pokiaľ sem necestujete na každoročný festival alebo na ozdravný pobyt, jeden deň v Karlových Varoch vám bude určite stačiť.
Centrum Karlových Varov máte pešo prejdené v priebehu 30 minút. Pešia zóna sa začína pri Jan Becher Museum a končí pri legendárnom Grandhoteli Pupp, v ktorého kaviarni Café Pupp sa zastavte na šálok dobrej kávy. Celou cestou budete prechádzať okolo piatich kolonád, v ktorých môžete zadarmo ochutnať minerálne pramene, vďaka ktorým sú Karlove Vary preslávené.
Ubytovanie v Karlových Varoch
V Karlových Varoch nájdete rôzne druhy ubytovania: od luxusného Grandhotela Pupp, cez hotely, ktoré ponúkajú liečebné kúry a wellness (najznámejší je Spa Hotel Thermal), až po klasické hotely a penzióny na kopci za mestom. Ak sem cestujete autom, prípadne sa chcete vyhnúť večernému ruchu na pešej zóne, odporúčam vám práve ubytovanie v penziónoch nad mestom.
Doprava v Karlových Varoch
Ak sa rozhodnete ubytovať v penzióne nad centrom, nemusíte sa báť nekonečného šliapania do kopcov, pretože tu jazdí miestna MHD. Cestovný lístok si kúpite buď v obchode, trafike, prípadne zaplatíte bezkontaktne kartou priamo v autobuse.
Čo vidieť a ochutnať v Karlových Varoch
Úplne prvé, čo odporúčam spraviť po príchode do Karlových Varov, je kúpiť si kúpeľný hrnček na degustáciu minerálnych prameňov. Počas prechádzky po pešej zóne totiž miniete niekoľko minerálnych prameňov vrátane piatich nádherných kolonád, za ktorými sem turisti tak radi jazdia. Tým, ktorí majú s minerálnymi prameňmi premiéru, odporúčam kupovať čo najmenší hrnček, pretože je veľmi pravdepodobné, že vám nebudú chutiť. Hrnček nie je povinný, ak máte so sebou hocijakú nádobu, môžete použiť tú.
Ako chutia minerálne pramene v Karlových Varoch?
Tí, ktorí ste podobne ako ja minerálne pramene nikdy nepili, ich chuť vám pravdepodobne bude pripomínať pot. Sú veľmi slané a teplé. Ja som ochutnala pramene zo všetkých kolonád, no ani jeden mi nechutil a nakoniec som bola rada, že som si kúpila len maličký hrnček na degustáciu. Počas 24 hodín v Karlových Varoch som zvládla vypiť asi dve deci, viac ani omylom.
5 kolonád v Karlových Varoch
Karlove Vary sú známe svojimi ikonickými kolonádami, pri ktorých vyvierajú minerálne pramene. Nachádzajú sa na pešej zóne prakticky hneď veľa seba a ochutnávka každej z nich vás prevedie mestom.
Sadová kolonáda: v Sadovej kolonáde sa nachádza Hadí prameň, ktorý sa svojou teplotou 30°C považuje za najchutnejší. Architektami Sadovej kolonády je známa rakúska dvojica Helmer a Fellner, ktorí navrhli aj Slovenské národné divadlo v Bratislave.
Mlynská kolonáda: najkrajšou a najväčšou kolonádou je Mlynská kolonáda. Nachádza sa tu päť prameňov vrátane Mlynského, ktorý sa zvykne vyvážať aj do zahraničia. Jeho teplota je 56,6 °C. V tejto kolonáde sa tiež konajú rôzne akcie a koncerty.
Zámocká kolonáda: zámocká kolonáda sa nachádza v malom nenápadnom altánku nad centrom Karlových Varov. Vyviera tu Horný zámocký prameň, ktorý má teplotu 49,8 °C.
Trhová kolonáda: Trhová kolonáda je vyrezávaná stavba postavená vo švajčiarskom štýle. V pôvodných projektoch sa mala prepojiť s Mlynskou kolonádou, avšak tento projekt sa nikdy nezrealizoval. Vyvierajú tu tri pramene vrátane Trhového (62 °C) a prameňa Karola IV. (64 °C). Ku prameňu Karola IV. sa dokonca viaže aj povesť. Kráľ Karol IV. vraj počas jednej loveckej výpravy objavil prameň s vyvierajúcou horúcou vodou. Následne jeho lekár usúdil, že táto voda by mu mohla pomôcť v liečbe jeho chorých končatín. Údajne sa tu Karol IV. naozaj začal chodiť liečiť a keď sa mu po čase polepšilo, obsadil toto územie a založil Karlove Vary.
Žriedlová kolonáda: najväčší prameň v Karlových Varoch je gejzír Žriedlo, ktorý vyviera do výšky 12 metrov. Teplota jeho prameňa je 73 °C, čím sa stáva najteplejším termálnym prameňom v celej Českej republike. V Žriedlovej kolonáde sa nachádzajú aj ďalšie tri pramene so žriedlovou vodou: jeden s pôvodnou teplotou a ďalšie dva ochladené na 57°C a 41 °C.
Turistika v Karlových Varoch
Ak túžite navštíviť okolité lesy, môžete sa vybrať na Rozhľadňu Diana, prípadne na Vyhliadku Tri kríže.
Rozhľadňa Diana: obľúbený panoramatický výhľad na Karlove Vary ponúka Rozhľadňa Diana. Dostanete sa sem pešo približne za 45 minút, prípadne lanovkou od Grandhotela Pupp. Vstup na samotnú rozhľadňu je zadarmo a na vyhliadkovú plochu jazdí dokonca aj výťah.
Vyhliadka Tri kríže: počas tejto vychádzky prídete k drevenému vyhliadkovému altánku, za ktorým naozaj stoja tri kríže. Tieto kríže sa nachádzajú na vrchole Trojkrížového vrchu, ktorý je preslávený rôznymi povesťami o bludičkách a násilnej smrti troch bratov, ktorí tu plánovali postaviť hotel. Z centra mesta od Žriedla sem vedie sem vedie 1,9-kilometrový žltý turistický chodník.
Čo ochutnať v Karlových Varoch
Karlové Vary ponúkajú mnoho chutí:
Liečivé pramene: navštíviť Karlove Vary a neochutnať liečivé pramene je ako ísť k moru, ale neokúpať sa v ňom. Nemusíte byť práve fanúšikom kúpania sa v mori (pitia liečebných prameňov), no v oboch prípadoch sú ich liečivé účinky naozaj potvrdené. Nehovoriac o tom, že tieto pramene sú svetovým unikátom.
Česká kuchyňa: v Karlových Varoch je veľa reštaurácii na výber a ceny za hlavné jedlo sa aktuálne pohybujú okolo 14 €. Čo sa mi na Karlových Varoch nepáčilo je, že veľká časť reštaurácií prijíma len hotovosť a neakceptuje platbu kartou. Dokonca aj v niektorých obchodoch so suvenírmi je možná len platba v hotovosti. Preto sa vždy vopred opýtajte, či môžete platiť aj kartou. Pozitívom však je, že v čase obedu veľa reštaurácii podáva obedové menu. Cenovo to vychádza takmer o polovicu lacnejšie a k hlavnému jedlu dostanete aj polievku. Ja som v Karlových Varoch ochutnala pečenú kačku v Plzeňskej Restaurace Palacký, ktorá má na Googli výborné hodnotenia, dá sa tu platiť kartou a paradoxne tu majú najnižšie ceny zo všetkých reštaurácií, ktoré som tu pozerala (takmer každá na pešej zóne).
Kúpeľná oplátka: najlepšie recenzie na karlovarské oplátky som našla na obchod Prodejna Karlovarských oplatek. Nielenže tu kúpite oplátky v rôznych príchutiach, oni sa tu priamo vyrábajú, čiže sú 100% čerstvé.
Becherovka: vedeli ste, že Becherovka sa vyrába v Karlových Varoch? Dokonca tu majú aj múzeum Jána Bechera, v ktorom sa dozviete niečo o histórii a procese výroby Becherovky. Na záver každej prehliadky vás čaká degustácia produktov.
Medzinárodný filmový festival Karlove Vary
Karlove Vary môžete navštíviť aj počas každoročného Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary a ak budete mať šťastie, možno stretnete aj nejakú celebritu. Napríklad v roku 2011 sem prišiel Johnny Depp.
Okrem Johnnyho Deppa sa tohto festivalu zúčastnili aj ďalší svetoznámi herci, napríklad Leonardo DiCaprio (1994), Michael Douglas (1998), Scarlett Johansson (2001), Morgan Freeman (2003), Sharon Stone (2005), Renée Zellweger (2007), Robert De Niro (2008), John Travolta (2013), Mel Gibson (2014), Richard Gere (2015), Uma Thurman (2017), Robert Pattinson (2018), Russell Crowe (2023) a ďalší.
Koľko som zaplatila počas 24 hodín v Karlových Varoch?
Jednodňový výlet do Karlových Varov nás vyšiel 72.84 € na osobu.
Ubytovanie pre 2 osoby na 1 noc: 44.11 €
Flixbus Praha – Karlovy Vary: 8.85 €
Regiojet Karlovy Vary – Český Krumlov: 11.73 €
Jedlo: 26.15 €
MHD: 1.98 €
Iné výdavky: 2.08 €
Návštevu Karlových Varov odporúčam každému kto zavíta do Prahy, chce vidieť niečo unikátne a má čas na jednodňový výlet mimo Prahu. Či už tu strávite niekoľko nocí alebo prídete len na jeden deň, návštevu Karlových Varoch budete odporúčať každému, tak ako to robím práve ja. Určite choďte! Alternatívnou, rovnako nádhernou a relatívne blízkou destináciou na výlet z Prahy je aj Český Krumlov, do ktorého som z Karlových Varov cestovala aj ja.
]]>jozohttps://www.cestujemespolu.com<![CDATA[Synology BeeStation: Vytvorte si za pár minút svoj vlastný cloud]]>https://www.cestujemespolu.com/?p=980502024-03-11T12:11:41Z2024-03-11T12:10:59ZSpoločnosť Synology uviedla na trh zariadenie BeeStation, ďalšiu súčasť radu produktov, ktorého cieľom je umožniť vytvoriť si osobné cloudové úložisko…
]]>Spoločnosť Synology uviedla na trh zariadenie BeeStation, ďalšiu súčasť radu produktov, ktorého cieľom je umožniť vytvoriť si osobné cloudové úložisko prakticky komukoľvek. Predovšetkým tým, ktorí požadujú jednoduchosť a jednoduché používanie. Zariadenie BeeStation umožní prispôsobiť zálohovanie, správu a zdieľanie súborov ľubovoľnému životnému štýlu bez poplatkov za predplatné a s maximálnou kontrolou nad vašimi súkromnými dátami.
Lewis Sheng, produktový manažér v spoločnosti Synology Inc. zdôrazňuje postavenie zariadenia BeeStation v rámci ekosystému Synology: „Už viac ako dve desaťročia je spoločnosť Synology vedúcim predstaviteľom v oblasti riešenia NAS a ponúka pokročilé funkcie technickým nadšencom i profesionálom. Prostredníctvom zariadenia BeeStation chceme však riešiť iné potreby. Zariadenie BeeStation obsahuje všetky základné funkcie pre správu a zálohovanie súborov v oveľa prístupnejšom a jednoduchšom hardvérovom aj softvérovom prostredí.“
Začať sa dá za pár minút
Spustite svoj osobný cloud ihneď po vybalení zariadenia vďaka vstavanému pevnému disku s veľkosťou 4 TB, ponúkajúc tak dostatok miesta pre pracovné dokumenty, osobné súbory, fotografie a videá. Na spustenie služby osobného cloudu za niekoľko málo minút stačí používateľovi naskenovať QR kód a pripojiť potrebné káble. Sprievodné webové, počítačové a mobilné aplikácie ponúkajú jednotné prostredie pre správu a prístup k súborom odkiaľkoľvek a ponúkajú tak rovnaké pohodlie ako obľúbené cloudové služby.
Zdieľanie s rodinami
Zariadenie BeeStation chápe potrebu osobných a rodinných riešení úložísk a umožňuje preto používateľom ľahko vytvárať súkromné priestory úložiska pre jednotlivých členov rodiny. Táto funkcia zaručuje, že bude rešpektované a zaistené individuálne súkromie. Nie sú potrebné žiadne rozsiahle znalosti práce so sieťou alebo v oblasti IT.
Funkcia zálohovania a funkcie na báze umelej inteligencie
Prostredníctvom automatického zálohovania fotografií a videí zo zariadení so systémom iOS a Android dokáže zariadenie BeeStation ochrániť vaše najdôležitejšie spomienky. Organizácia fotografií pomocou hardvérovo akcelerovaného rozpoznávania osôb a objektov s využitím umelej inteligencie ďalej zjednodušuje správu celej knižnice fotografií a uľahčuje vyhľadávanie a zdieľanie konkrétnych fotografií alebo albumov. Medzi pokročilé funkcie zariadenia BeeStation patrí schopnosť zálohovať súbory zo služieb Google Drive, Microsoft OneDrive, Dropbox a pripojených jednotiek USB a zaistiť tak, že používatelia budú mať vždy uchovávanú kópiu svojich dôležitých dát.
Dostupnosť
Zariadenie BeeStation je možné zakúpiť už dnes na webových stránkach spoločnosti Synology alebo prostredníctvom oficiálnych partnerov a predajcov spoločnosti Synology v maloochodnej odporúčanej cene 239,95 € s DPH. Ak chcete zariadenie zakúpiť alebo získať ďalšie informácie, navštívte túto stránku.
]]>jozohttps://www.cestujemespolu.com<![CDATA[List Krištofovi (III.+IV.): Tvoje štvrté narodeniny]]>https://www.cestujemespolu.com/?p=972352024-02-23T13:59:52Z2024-02-23T13:55:19ZHneď na úvod – zabudol som Ti napísať list na tretie narodky, prepáč! A stihlo sa teda toho za ten…
]]>Hneď na úvod – zabudol som Ti napísať list na tretie narodky, prepáč! A stihlo sa teda toho za ten čas udiať v Tvojom živote veľa, šialene veľa… presťahovali sme, zažili sme si spolu ošiaľ labkovej patroly, prišiel nám do našich životov tvoj bratček Jonáško a ty si mu doniesol do nemocnice jeho prvú hračku. Začali sme skúšal prvé športy (hádzanie lopty Ti už teraz ide lepšie ako mamine), no najväčšia zmena v Tvojej každodennej rutine je jednoznačne škôlka. Ja ťa tam vždy ráno chodím odniesť, mamina Ťa spolu s Jonáškom vždy prídu poobede zobrať. Prvé dva-tri mesiace boli vcelku náročné a dobre si po mne pokričal, no dnes už máme naše ranné rituály a lúčiš sa so mnou presne tak, ako aj dnešné ráno: „Papaaa, tschuuss!“.
Zo škôlky nosíš domov prvé nemecké slovíčka a mne občas vyhrkne slza, lebo je to tak nádherné. Keď sme sa s Tvojou maminou pár rokov dozadu rozhodovali, v ktorej krajine zakotvíme naše životy, jeden z dôvodov, prečo sme chceli zostať v Rakúsku, bola práve nemčina pre Teba. A keď vidím, ako bez námahy už vieš tak stovku cudzích slovíčok, robí ma to šťastným 🙂 Okrem nemeckých slovíčok si nosíš so sebou domov aj nejaké tie chorôbky a teda niektoré sú riadne mordy 🙂 Ty yo skvele zvládaš, sople už vyťahujeme vysávačom akoby nič, len ono to „sem-tam“ skolí aj nás dospelákov a potom to začína byť ešte len sranda…
Každý deň sa zobúdzame spolu – pomohli sme mamine, že sme začali spolu spávať v izbičke, aby sa ona mohla venovať Jonáškovi. Na úvod si stále chcel maminku (a to to úplne chápem, veď aj ja ju strašne chcem), ale dnes nám je spolu skvelo a ja sa bez hanby priznávam, že si rád s Tebou schrupnem od 20:00 večer až do rána 🙂 Keď sa prebudíme, vycikáme a vyvlečieme z vačice (Bože vďaka za tento vynález), utekáme do spálne pozdraviť Jonáška, ktorý sa začne triasť od radosti, keď Ťa zbadá. A ty si k nemu nádherne milý – naháňate sa spolu po štvornožky, veľa pusiek od Teba dostáva na hlavičku a ja už tak vidím, ako si prosíš, aby čím skôr vyrástol, aby sa mohol s Tebou hrať. A my si to s maminkou už tiež tak trocha prosíme, leeebo Ty sa dokážeš hrať celý deň to isté a my už niekedy potrebujeme pauzu 🙂
A okrem toho, že sa chceš celý deň hrať, tak stááále rozprávaš, ale že furt… s maminou si robíme srandu, že kým som ja v práci celý deň zavretý na meetingoch, tak mám medzi nimi aspoň prestávku. Mamina ju moc nemá, ona má s Tebou taký celodenný meeting 🙂 Stále sa niečo pýtaš a mega sa zaujímaš o veci okolo Teba – tie blízke aj vzdialené. Strašne Ťa zaujíma vesmír, prečo zapadá slnko a už chápeš, že kým my spíme, na druhej strane zemegule je deň. Hráme sa na astronautov. Staviame Lego (najskôr Ťa chytilo Duplo a veľa sme stavali lietadlá a rakety), dnes to už je „dospelácke“ Lego. Keď Ťa občas prehovoríme na pracovné zošity, odpadávam z toho, ako krásne držíš pero alebo fixku a ako Ťa to dokáže baviť.
No ešte viac ma baví ten Tvoj vyplazený jazýček, keď sa o niečo snažíš. A keď Ťa to potom začne poriadne frustrovať, dokážeš sa aj poriadne vytočiť a teda niekedy aj slušný „meltdown“ predvedieš. Ale je toho máličko – teda minimálne v porovnaní s tým, čo nám hovoria ostatní rodičia. A keď tak pozeráme tie ostatné deťúriská, každý večer si s Tvojou maminou hovoríme, že my sme vyhrali bingo. Máme dvoch nádherných, zdravých a šťastných chlapcov. Vždy keď zaspávaš (sem-tam Ťa ešte prehovoríme cez víkend aj na poobedného šlofíka, len už riadne protestuješ), najviac mi zohreje srdce pohľad na to, ako slastne zavreš oči, schúliš sa a pritisneš si k sebe niektorého plyšáčika. Ja sa Ti potom tak trocha potajmo pohrabkám v Tvojich krásnych vláskoch, dám Ti pusu na líčko, ovoniam si Ťa a… zaspím 🙂
Ako nám rastieš, je z Teba už aj riadny pomocník – všetko chceš skúšať, ťahať, presúvať… Skúšas, ale máš pred všetkým aj zdravý rešpekt, nie si žiaden blázonko. S maminou nám pripravujete víkendové lievance, mne chodíš pomôcť do karavanu, na záhradke okopávaš vedľa mňa, kým sa ja naťahujem s krompáčom. Ty si nám vyberal náš vianočný stromček a udávaš tempo našim voľným chvíľam. A my Ti niekedy nestíhame 🙂
Keď prichádzam z práce, doletíš niekedy s takou energiou, že ju nestihnem absorbovať… a veľa sa chceš hrať a ja Ti často po celom dni v práci neviem dať toľko energie späť, koľko by si si zaslúžil. Prepáč! Len by som chcel, aby si vedel, že návrat domov za Tebou (a maminkou a Jonáškom) je tá najkrajšia chvíľa každého dňa. Keď ste boli naposledy u dedkovcov v Senci, lebo sme mali v práci nejaký event, prišiel som domov a vy ste tam neboli – bol to veľmi zvláštny pocit prázdnoty, v ktorom som si veľmi silno uvedomil, že ja nechcem svoj život bez Teba a bez vás.
V živote sú premenné (práca, počasie, nálady ľudí…) a nepremenné (niečo a niekto, kto je tak úzko spätý s našim životom, že si nechceme a ani nevieme predstaviť život bez neho). K Tvojim štvrtým narodeninkám Ti želám všetko to, čo som Ti osobne zaželal a chcel by som, aby si vedel, že si moja životná nepremenná. Ľúbim Ťa a vždy budem!
]]>jozohttps://www.cestujemespolu.com<![CDATA[Ako vybrať ten správny bicykel? Je to ťažšie, ako by ste si mohli myslieť]]>https://www.cestujemespolu.com/?p=941322023-12-15T20:08:51Z2023-12-15T15:17:11ZPosledných 20 rokov som nevlastnil bike (ja viem, pre niekoho ťažko pochopiteľné). Chcel som to zmeniť a mal som naivnú…
]]>Posledných 20 rokov som nevlastnil bike (ja viem, pre niekoho ťažko pochopiteľné). Chcel som to zmeniť a mal som naivnú predstavu – vrazím do Decathlonu, tam mi niekto poradí a odídem s nejakým univerzálnym bicyklom za pár stovák. Akože presne to sa aj udialo, ale po mesiaci jazdenia na horskom bicykli so širokými riadidlami a bez ťažších prevodov som zistil, že na moje jazdenie po cestách je to pomalé, nevhodné a nemám správnu veľkosť bicykla. Z tohto príbehu si odnášam tri lekcie – neexistuje univerzálny bicykel, musím stráviť viac ako 10 minút nad tým, ako budem bicykel používať a musím si nájsť niekoho, kto mi poradí. Seriózne poradí. Tak som začal hľadať bajkový shop, kde nájdem do budúcna všetko pod jednou strechou. A našiel som!
Keď som si začal o bikoch trocha viac čítať, pozerať videá a sledovať pár borcov, otvoril sa mi zrazu úplne iný vesmír. Začal som pomaličky (ale len veľmi pomaličky) chápať, prečo ľudia jazdia na tak rôznych bicykloch a koľko venujú času (a peňazí) výberu jednotlivých doplnkov. A pri svojom hľadaní som objavil online predajňu Ground.sk – sídlia síce v Trnave, ale majú aj kamenný obchod a nie je to zas tak ďaleko. Tak som si povedal, že im napíšem a dohodnem si u nich pokec – a dopadlo to na výbornú (ďalej v článku sa dočítajte aj to, ktorý konkrétny bike mi poradili)!
Ak si idete kupovať svoj prvý bicykel alebo máte nejakú starú „herku“ a uvažujete nad niečím serióznym, nespravte takú chybu ako ja a zodpovedajte si týchto 5 základných otázok. PS: neznamená to, že v Decathlone si kúpite zlý bajk – ale úroveň poradenstva a kvalitný čas, ktorý vám vie niekto venovať, je na úplne inom leveli v predajni, ktorá tým žije.
5 otázok, ktoré si zodpovedajte pred kúpou nového bicykla
Čo je účel využitia môjho nového/prvého bicykla?
Na akom teréne a ako často budem jazdiť?
Budem jazdiť sám alebo s deťmi či rodinou?
Akú veľkosť bicykla potrebujem?
Aký je môj rozpočet?
A dám vám praktické odpovede (na svojom vlastnom príklade) nižšie, ale aby ste nemali pocit, že je to také jednoduché, v rýchlosti vám ukážem, aké typy bicyklov vlastne existujú.
Aké typy bicyklov existujú?
Horské bicykle – viac do hôr ako na asfaltové cesty, univerzálnejšie do mnohých podmienok, menej vhodný na dlhé výjazdy. Majú rovné riaditka, typický rozmer kolies je 26 až 29 palcov. Horské bicykle sa často delia na Hardtrail (pevná konštrukcia a predná odpružená vydlica) a Full (predné aj zadné odpruženie). Nájdu sa aj horské bicykle bez odpruženia (Rigid), ale potom už majitelia skôr siahnu po graveloch.
Trekingové/crossové bicykle – skôr na spevnenejšie cesty, asfalt a ľahší terén, majú užší dezén na kolesách v porovnaní s horskými bicyklami, ale zas širšie ako cestné bicykle. Zvládnu trávu, štrk aj asfalt a ak by ste hľadali svoj prvý bicykel a chceli by ste, aby bol čo najuniverzálnejší, hľadajte práve v tejto kategórii.
Cestné bicykle – pre všetkých, ktorí milujú rýchlu jazdu po pevných cestách. Riadidlá v tvare „baranov“ sú tvorené s cieľom „donútiť“ jazda nasadnúť do aerodynamickejšieho tvaru. Sú ľahké, aj pre vytrvalcov, aj šprintérov. Ponúkajú viac ťažších prevodov a na nespevnenom povrchu to dajú poriadne „vyžrať“ vašim sedacím svalom. Najlepšie cesťáky sú drahšie ako osobné auto.
Gravel bicykle – z diaľky takmer identické ako cestné bicykle, ale vďaka inej konštrukcii rámu, nižšiemu posedu a o niečo širším pláštom sú vhodné na pravidelné presuny po meste a na jazdu po menej spevnených cestách. Fajn alternatíva aj na dlhší výjazd. Gravel bicykle sú akési krížence cestných a horských bicyklov a zažívajú posledné roky obrovský boom najmä vo veľkomestách, ktoré sa sústreďujú na bikerov (Londýn, Amsterdam).
Mestské/fitness bicykle – ležérna jazda, vysoký a pohodlný posed, ktorý umožňuje si na tento bicykel sadnúť s podobne vystretým chrbtom ako keby ste sedeli na stoličke. Často majú uchytávacie mechanizmy na košíky vpredu alebo vzadu (na nákup, batoh či športové vybavenie). V štandardnej výbave nechýbajú blatníky, zakrytá reťaz a osvetlenie. Typický je znížený rám na pohodlné nasadanie (nie len pre ženy) a najčastejšie sú práve mestské bicykle v ponuke aj vo verzii elektro.
BMX bicykle – špeciálne bicykle na jazdy na rampách, vďaka geometrii sú stvorené na skoky a triky, obľúbené sú najmä v prípade mladšej vekovej kategórie.
Detské/junior bicykle – často odľahčené bicykle s 12 až 20-palcovými kolesami, ktoré sú navrhnuté s cieľom priniesť radosť z bicyklovania našim ratolestiam. Blatníky, stoja, kryt reťaze, rôzne systémy uchytávania popruhov.
Poďme vyberať
Ak vám na tomto mieste dochádza energia a chuť čítať ďalej, nebojte sa, od teraz to bude už iba ľahšie. Skúsim vám na všetkých 5 otázok z úvodu článku odpovedať názorne na mojom príklade:
Čo je účel využitia môjho nového/prvého bicykla? Občasná jazda do práce alebo víkendové výlety s kamošmi po horách? Nie som naivný a zároveň som trocha lenivý (v roku 2023 som najazdi ledva 1000 km). Viem, že ma to neláka (zatiaľ) do hôr a v okolí bytovky, kde bývame, sú desiatky kilometrov vyasfaltovaných cyklociest. Takže za mňa to bude buď cesťák alebo gravel. Mestský bajk je na mňa priveľmi hipster.
Na akom teréne a ako často budem jazdiť? Asfalt a spevnené cesty, môj zadok chce byť v pohodlí 🙂
Budem jazdiť sám alebo s deťmi či rodinou? Na úvod asi sám, občas nejaký výjazd s kamošmi. Ale ako deti odrastú, rád by som bol, aby som si na bicykel mohol pridať detskú sedačku, prípadne vedel pripevniť cyklovozík. V tejto kategórii sú veľmi fajn treginkové bicykle.
Akú veľkosť bicykla potrebujem? Úprimne bola odpoveď na túto otázku pre mňa najväčším prekvapením, lebo som vôbec netušil, že je potrebné sa nad tým zamýšľať. Ale… zlá veľkosť bicykla = bolesti kolien, bedier, chrbta, krčnej chrbtice a ďalšie problémy, ktoré budú viesť k nepohode z jazdy. Pre mňa toto asi najdôležitejší bod, prečo si nechať poradiť u odborníka a mať možnosť sa previezť na rôznych veľkostiach bicyklu. A pod pojmom „previesť sa“ myslím seriózne povoziť, kľudne aj 10-20 minút a nie je len si sadnúť v predajni na vystavený bike a nadobudnúť nejaký pocit. Dnes sa bicykle predávajú podľa veľkosti (v zásade podľa vašej výšky). Pre dámy a pánov, dnes je ale výber konštrukcií a rámov tak obrovský, že sa v tom ako začiatočník nemám šancu vyznať. Väčšina horských bicyklov a gravel bikov má unisex rámy, ale vo väčšine ponúk rôznych značiek nájdete aj verzie dámskych bicyklov so zníženou strednou rúrkou. Ako ďaleko a vysoko majú byť riaditká od sedačky? V akej výške má byť práve sedlo? Odpovede na tieto otázky si len ťažko vyklikáte v eshope.
Aký je môj rozpočet? Považujem sa za relatívne šetrného človeka, tipoval som cca 500 € za kvalitný bicykel v nejakej rozumnej strednej triede. A ako veľmi som sa mýlil. Približne 4x veľmi som sa mýlil. A preto budem teraz veľmi úprimný a realistický – jasné, že nájdete základný horský bicykel v tej sume (500 €), ale ak sa rozhodne pre strednú triedu, spolu so základnou výbavou sa treba realisticky pripraviť na investíciu okolo 2000-2500 €.
Aký bicykel som si vybral?
Keď som analyzoval všetky svoje odpovede vyššie, vyšlo mi, že nechcem kupovať bicykel cez eshop. Za prvé nepríde vždy úplne zložený (a fakt sa mi nechce babrať ani s nahadzovaním pedálov), za druhé sa mi nechce zaoberať s tou obrovskou krabicou a potom tie komplikácie hore-dole, ak nebudem spokojný. Za mňa teda jasná voľba – chcem ísť do kamennej predajne. Štartujem auto a výražam do Trnavy za profíkmi do Ground.sk. Bol som u nich dvakrát – najskôr sme podebatovali o tom, čo od bicykla očakávam, na čo ho budem využívať, vyskúšali sme rôzne veľkosti, stanovili si rozpočet a… na druhýkrát som si už iba prišiel pre svoju novú lásku.
TREK Emonda ALR 4 Radioactive Red to Marigold Fade vo veľkosti 56. Môj nový kamoš. Je to cesťák, lebo 90% môjho okolia z pohľadu terénu tvoria kvalitné cesty a cyklocesty a baví ma (zatiaľ) viac rýchlosť na rovine ako divočina v lesoch. Čo tiež zavážilo pri výbere bol fakt, že väčšina kamošov jazdí tiež na cesťákoch a na kratších aj dlhších výletoch (zatiaľ som dal max. 90 km naraz) sa vie človek dostať na super zaujímavé miesta. Len to má celé jeden háčik… kúpou bicykla to celé iba začína 🙂
Vedeli ste inak, že takmer všetky nové cesťáky sa predávajú bez pedálov? Ja som to netušil, ale má to svoj zmysel – preberieme si v ďalšej časti o tretrách a pedáloch.
Vybavenie, doplnky, oblečenie, tretry, výživa, uskladnenie, servis… hneď po ceste z obochodu som prišiel vyzbrojený tretrami, cyklopočítačom, pumpičkou, náradím, zámkom a fľašami. Čo ma úprimne teší, že som to všetko zohnal na jednom mieste. A hlavne už teraz viem, že keď bike budem servisovať (kľudne si to predstavte podobne ako pravidelný ročný servis auta), kvalitný mechanik je základom úspechu. A teda nenarážam na seba, ale na chalanov v Ground.sk. Ďakujem za ochotu a trpezlivosť pri mojich často super začiatočníckych otázkach.
2 obrovské výhody špecializovaného bicyklového obchodu – nájdete tu všetko na jednom mieste, od bicyklov až po doplnky. Ale to hlavné – pracujú tu úplní nadšenci, z ktorých je láska k tomuto športu totálne cítiť a sú ochotní vám trpezlivo odpovedať na všetky otázky.
]]>jozohttps://www.cestujemespolu.com<![CDATA[S dvomi deťmi autom na jachtu (+exkluzívny tip na nádhernú pieskovú pláž v Chorvátsku)]]>https://www.cestujemespolu.com/?p=932292024-01-03T11:23:18Z2023-12-14T19:29:00ZKaždý rok-dva chodíme na jachtu – pretože to máme radi a pretože je to úplne iný typ dovolenky, ako čokoľvek…
]]>Každý rok-dva chodíme na jachtu – pretože to máme radi a pretože je to úplne iný typ dovolenky, ako čokoľvek iné. Keď bol Krištof malý, zobrali sme aj jeho a mega sme si to užili. A nepremeškali sme príležitosť vyraziť na jachtu už aj s Jonášom. Aké to je byť s dvomi malými deťmi na jachte? Ako naplánovať a zvládnuť cestu? Čo zaujímavé robiť s deťmi na jachte? Na všetky tieto otázky vám dáme praktické odpovede práve v tomto článku a objavíte tu aj dva bonusy od nás – tip na miesta, kde zastaviť na dlhej ceste do Chorvátska tak, aby si to užili aj deti a exkluzívny tip od nás na nádhernú pieskovú pláž v Chorvátsku, kde nechodí veľa turistov.
S dvomi deťmi na jachtu
Dve deti a dovolenka na jachte v Chorvátsku so svokrovcami (jachting je inak prekvapivo jedna z najlacnejších foriem dovolenky) – toto bolo kombo, ktoré sme si naplánovali na prelom augusta a septembra 2023 a dosť sme sa na to tešili. Zároveň je to ale prvýkrát, čo ideme na dovolenku s dvomi deťmi. Už pri balení sme zistili, že budete asi potrebovať strešný box – nikdy som si žiaden neprenajímal, našťastie je to cez bazár otázkou pár minút hľadania a vôbec to nie je drahé (5-6 € na deň).
Priznávam, že bez strešného boxu si už dnes ani veľmi nechcem predstavovať cestovať na rodinné dovolenky. A nie preto, že by sme do kufra nepobalili všetko, čo by sme nutne potrebovali, ale z jedného veľmi praktického dôvodu. S deťmi totiž potrebujete na dlhších cestách (smer napr. Chorvátsko, Taliansko, Grécko…) častejšie zastavovať ako s dospelákmi. A ak potrebujete stále vykladať/nakladať kočík a iné detské veci, so strešným boxom to máte o to jednoduchšie – všetky (na cestu) nepotrebné veci nahádžete hore a vo veľkom kufri auta si komfortne necháte to, s čím najčastejšie manipulujete.
Na dlhú cestu to chce poriadne rodinné SUV
Cinkli sme našim kamošom do ŠKODA Auto Slovensko, či nemajú nejaké poriadne rodinné SUV, ktoré by sme mohli prevetrať. Mali sme pred sebou 720 km cesty a niečo cez 7 hodín za volantom (platí iba v prípade, ak by sme nemuseli zastavovať). Uf, je nám jasné, že toto bude celodenná cesta, lebo ísť viac ako 2-2,5 hodinky naraz s dvomi malými deťmi rôzneho veku je takmer nemožné. Napriek tomu, že audiorozprávky nám fungujú zatiaľ zázračne, potrebujete sa niekde najesť, prebaliť menšieho drobca, oddýchnuť – nižšie v článku máme pre vás dva skvelé tipy, kde zastaviť pri dlhšej ceste do Chorvátska na miestach, ktoré sú totálne kids-friendly. A budete z nich mať radosť aj vy!
720 km pred nami, to by sme za celý deň (aj s prestávkami) mohli zvládnuť.
V ŠKODE nám na týždeň pripravili krásavca v podobe Karoq Sportline 2.0 TSI 140 kW, čo bola štvorkolka s automatickou prevodovkou a adaptívnym podvozkom – omg, to bolo iné povozeníčko 🙂 Mne sa mega páčia odvážne farby a keď to ešte spojíte s takýmto sebavedomým športovým vzhľadom, čiernymi prvkami a tými 18-palcovými kolesami, topka! Zároveň som si mohol byť istý, že akúkoľvek prašnú alebo zlú cestu pri chorvátskom pobreží to zvládne bez problémov. So strešným boxom som cestoval prvýkrát, ale ani pri jeho plnom naložení nebolo nič cítiť. Keď som si v rýchlosti pred cestou pozerali špecifikáciu, objavil som údaj, že na guli môžete s týmto autom ťahať brzdených až 1,9 tony – síce na to už potrebujete iný vodičák, ale to musí byť iná paráda – raz musím vyskúšať s nejakým fakt veľkým karavanom.
ŠKODA Karoq je skvelé rodiné auto, approved by Krištof 🙂
Pohodlná a bezpečná cesta mi pridáva pokoj na duši
Zrýchlenie na stovku za rovných 7 sekúnd, čo v dvomi malými deťmi je síce úplne nepodstatné, dôležité ale je, že ak potrebujete predbehnúť, nikdy nebudete mať problém. V športových sedadlách som sa cítil super. ISOFIX-ové sedačky inak môžete uchytiť na dvoch zadných sedačkách. Náš najmenší člen rodiny je ešte vo vajíčku, takže ten išiel ku mne dopredu na miesto spolujazdca (pozor milí rodičia, nezabudnite manuálne vypnúť airbag spolujazdca!).
Pre pohodlie vodiča ponúka Karoq kopu bezpečnostných systémov, adaptívny tempomat, bezkľúčový systém prevádzky (každý rodič vie, o čom hovorím), ale čo som si najviac pochvaľovať tentokrát – rozpoznávanie dopravných značiek. Možno to niekomu bude znieť ako totálna blbosť, ale keď idete na dovolenku cez tri krajiny, nie vždy si zapamätáte správne rýchlosti a s týmto systémom ich máte stále zobrazené vo virtuálnom kokpite.
Ambientné LED osvetlenie interiéru padne vhod pre deti pri nočnej jazde, že nie je v aute úplná tma. A je to inak aj super zábavka pre deti, že si môžu meniť farbu v aute podľa nálady. So Smartlinkom som si prepojil svoj Android telefón, ktorá sa v boxe zároveň bezdrôtovo nabíjal. Takže môžete mať spustenú neustále navigáciu na 10-palcovom displeji a prídete do cieľa s plne nabitým telefónom. Bezdrôtové nabíjanie je pre mňa jasná budúcnosť v autách. Zadná lakťová opierka s držiakmi nápojov zvyšuje komfort pre mamičku/otecka vzadu starajúceho sa o dieťatko o tri leveli – už žiadne rozliate či zakotúľané fľaše pod sedačkami.
Cena tohto rodinného približovadla je nastavená od 32 980 €, no a s týmto motorom a 4×4 je to za 39 440 €, v oboch prípadoch aktuálne s päťročným servisným balíkom v cene. Nie je to málo, ale keď pozriete ceny poriadnych rodinných SUV-čiek, zistíte, že tá cena je ešte vcelku rozumná. Poďme ale už cestovať! Zaraďujem teda to klasické „D“, dupnem na plyn (citlivo) a vyráťame!
Naše tipy, kde zastaviť s deťmi pri dlhej ceste do Chorvátska
Vedeli sme, že cez 700 km „na šupu“ nedáme – za prvé to nie je zdravé pre detský chrbátik vo vajíčku, za druhé aj nám treba niekedy na nejakú tú potrebu a tým, že tablety a telefóny v aute na pozeranie rozprávok nepoužívame (za to počúvame audiorozprávky a to funguje skvele!), museli sme si naplánovať, ako tú cestu rozbiť na menšie a pritom aj atraktívne kúsky pre deťúriská. Aspoň teda pre staršieho Krištofa. Dlho sme hútali a hľadali na Google mapách, ako to spraviť a potom prišla Hanka s dvomi geniálnymi myšlienkami, kde si spravíme pauzu po ceste do Chorvátska:
Prvú zastávku sme si dali v H2O Hotel-Therme-Resort (v Rakúsku pred Grazom) – termálne kúpalisko s množstvom atrakcií, reštauráciami, ihriskami a zábavkami ponúka všetko, aby si všetci členovia rodiny poriadne oddýchli a zároveň sa decká za 2-3 hodinky super zničia, aby mohli ďalej po ceste spať. Nečakajte asi luxus obrovských aquaparkov, ale účel to úplne splní. My sme z tohto miesta boli totálne nadšení. Vstupné nie je najlacnejšie – cca 70 € na štvorčlennú rodinu, ale garantujeme vám, že ak vaše deti nemajú radi dlhé presuny autom, na toto ich zaručene namotáte!
Druhým miestom na prestávku bol pre nás jazdecký klub ‘Trajbar’ (v Chorvátsku, pred Záhrebom) – neďaleko lokálneho nákupného centra, ale skôr už na samote, ponúka lokálnu reštauráciu a voľne prístupné stajne, kde sú domáci očividne zvyknutí na turistov ako sme my, ktorí sa tu zastavia iba po ceste. Vonku preliezky, pieskovisko, veľká trávnatá plocha, na poschodí rozumná reštika a pre nešoférov chladené čapované pivko. Deťúriská sa vyšantia na ihriskách, môžu si ísť pohladkať kone, nájdete tu dostatok tieňa…
Na dovolenku sme vyrážali koncom augusta a tým, že išlo o najteplejší rok za posledné dekády, vonku bolo teda riadne teplo – cez 35°C. Pobyt na priamom slnku bol niekedy za trest, takže sme boli mega radi, že sme v Karoqu mali komfortných 23°C. Aj keď stál pri našich zastávkach na priamom slnku, do 2-3 minút bolo vnútro na moje milé prekvapenie vychladené. Celá cesta nám tak prebehla prekvapivo v pohode, s dvomi dlhšími zastávkami sme večer dorazili na miesto. Jachtu sme mali preberať na druhý deň (typický sú prenájmy jácht od soboty do soboty), takže sme mali booknutý apartmán ešte na jednu noc. Toto je inak aj môj tip – necestujte s malými deťmi do Chorvátska v sobotu, ak vám turnus (alebo jachta) začína v sobotu. Vybehnite o deň skôr, budete mať prázdne cesty.
Jachta a deti = úplne iný zážitok
Ak ste ešte neboli na jachte, rozhodne vám tento typ dovolenky odporúčame. Áno, bude to niečo iné a občas aj trocha náročnejšie (možno trocha morskej choroby, možno trocha užší priestor na spanie), ale budete vidieť krajinu z úplne inej perspektívy, objavíte za týždeň množstvo miest a budete sa kúpať na takých krásnych miestach a často úplne sami. Pre mňa je práve toto čast jachtingu, ktorú fakt milujem – kedykoľvek máte chuť, stiahnete plachty (alebo zastavíte motor) a hodíte sa do mora. A keď si so sebou pribalíte na cestu aj nejaké vodné hračky (SUP, surf, …), môže sa poriadna zábava nazaj začať.
Veľa ľudí sa nás pýta, či nie je nebezpečné brať deti na jachtu. Za nás je odpoveď jednoznačná – nie je. Samozrejme treba brať do úvahy, že každé dieťa je iné, možno trocha šibalskejšie a treba ich mať vždy na očiach (my máme napr. pravidlo, že sa vždy expliticne dohodneme, kto práve sleduje to-ktoré dieťa, kým iný dospelák ide napr. navariť alebo sa okúpať). A jasné, že s deckami nechodíme na jachtovačku, akú poznáte z Ocean Race – šialené náklony, dlhé preplavby, obrovské vlny. S deťúriskami sú to skôr krátke presuny v čase ich doobedných/poobedných spánkov na miesta, kde by sa im mohlo páčiť. Väčšinou to „zaparkujeme“ v prístave, aby sme mohli vytiahnuť aj kočík, nejaké hračky a ísť sa v pokoji poprechádzať na dobrú kávičku.
Na jachtu berieme so sebou všetko potrebné, vrátane kočíka. Takže za týždeň kočíkujeme na 3-4 rôznych ostrovoch – príjemné, že?
Od akého veku vziať deti na loď? Toto je veľmi individuálne – s Krištofom sme začínali keď mal 6 mesiacov, niekto iný začne až v 2-3 rokoch. A nechceme tu dávať žiadnu konkrétnu radu, vy najlepšie predsa poznáte svoje dieťa. Každopádne spánky pri presunoch, keď sa jachta kolíše zo strany na stranu, si decká najviac vychutnávali.
Naše prvé ráno v Šibeniku, kde nás už čakala naša jachta.
Čo robiť s deťmi na jachte?
Veľa času trávime vo vode, samozrejme nezabúdame na pravidelné natieranie opaľovacími krémami. Cez najväčšie slnko sa schovávame na palube pod strieškou alebo v salóne (vnútorná časť jachty), kde je obrovský gauč – hráme sa nejaké spoločenské hry, alebo sa len tak šantíme. Preplavby sa snažíme využívať na spánky a to nie len detí. A vždy, keď sme v prístave, tak vybehneme na zmrzku, ihrisko, lokálnu pláž – proste presne tak, ako by ste to robili na klasickej dovolenke v rezorte. Len jachtovačka má v porovnaní s rezortom jednu obrovskú výhodu – za týždeň objavíte takýchto miesto hneď niekoľko. Tu je našich 5 tipov, ako skvelo zabaviť deti na jachte:
Učenie o jachte: využite túto príležitosť na to, aby ste deti naučili o základoch jachtingu. Ukážte im, ako fungujú rôzne časti lode a ako sa používajú rôzne nástroje na navigáciu.
Rybačka: ak máte na jachte rybárske vybavenie, môžete deti naučiť rybačke. Je to skvelý spôsob, ako tráviť čas a deti sa môžu naučiť niečo nové.
Plávanie: Ak je to bezpečné, môžete deti nechať plávať okolo jachty. Uistite sa, že majú na sebe záchranné vesty a že ich neustále sledujete.
Pozorovanie gviezd: V noci môžete deti naučiť pozorovať hviezdy. Je to skvelá príležitosť naučiť ich o rôznych súhvezdiach a astronómii. Keďže svetelný smog je na mori omnoho nižší ako v mestách, zrazu uvidíte oblohu tak, ako ste ju už dávno nevideli.
Fotografovanie: naučte deti základy fotografie (kompozícia, protisvetlo, rozostrenie, perspektíva) a nechajte ich fotografovať s vašim telefónom – budete prekvapení, aké nádherné veci spolu objavíte.
Trocha provokácie nezaškodí 🙂
Exkluzívny tip: piesková pláž v Chorvátsku, kde môžete byť úplne sami!
Hankin oco je dlhoročný skúsený kapitán. Keď sme sa ho pri vyplávaní z domovskej maríny pýtali, čo bude naša prvá zastávka, odpoveď bola jasná – Kapranj. Pozerám na Google mapy, vyzerá to na maličký (ale fakt, že maličký) ostrov neďaleko Šibeniku, priamo oproti dedinke Brodarica. Myslel som, že to bude vcelku nuda, strávime jednu noc, dáme si jednu dobrú kúpačku a pôjdeme ďalej.
To som netušil, aký poklad sme zrazu objavili. Na severozápadnej časti ostrova je totiž obrovská piesková pláž, kam chodí iba pár turistov. Nepredstavujete si to ako bielu pieskovú pláž niekde na Maldivách, vstup do mora je cez jemnučko kamenistú časť, no v mori je pieskové podložie… ale tá najlepšia časť – je tu asi metrová hĺbka vody v cca 500-metrovom rádiuse všade naokolo. Perfektné pre deti! Dospeláci si tu zaplávajú a decká sa vyšantia do sýtosti. A keď tu voda nie je hlboká, je zároveň príjemne teplučká.
PS: Ak by ste aj nešli na jachtu, ale boli ste niekde autom na dovolenke v blízkosti Šibeniku, zbehnite do Brodarice a lokálnou „bárkou“ (loďkou, ktorá slúži ako MHD, chodí približne každú hodinu) sa prevezte na Krapanj. Z prístavu to je 10 minút pešo na severozápadný cíp ostrova, kde je táto krásna pláž. Odporúčame hlavne mimo víkendu, vtedy tu viete byť fakt že sami!
Je čas sa vydať domov
Po jachtingu sme si bookli ešte jednu noc v lokálnom apartmáne na pevnine, aby sme sa dobre vyspali pred dlhšou cestou domov. V lokálnej reštike sme nemohli vynechať čerstvú rybu, dali sme si ešte prechádzku pri maríne, pobehali pár múrikov, zmrzku do ruky a vyrazili sme. V Karoqu pripájam mobil, púšťam audiorozprávky a odbáčame na chorvátsku diaľnicu. Úplne rozumiem inak, prečo je Chorvátsko tak obľúbená destinácia – na Slovensku vybehnete na diaľnicu a za pár hodín vás to doslova vypľuje pri chorvátskom pobreží 🙂 Tak znova o rok!
]]>jozohttps://www.cestujemespolu.com<![CDATA[So Scalou na rodinný výlet s naprataným kufrom]]>https://www.cestujemespolu.com/?p=917372023-10-04T12:33:10Z2023-10-04T12:31:55ZMilujeme cestovanie, ale to asi viete. No nedávno sme zažili typ dovolenky, ktorý sme predtým nikdy neabsolvovali – naštartovali sme…
]]>Milujeme cestovanie, ale to asi viete. No nedávno sme zažili typ dovolenky, ktorý sme predtým nikdy neabsolvovali – naštartovali sme auto, vybehli iba kúsok od domova, na pár nocí, s polpenziou, do Modry do hotela Pol Lipou. Doteraz sme si všetko bookovali a vyskladávali sami, vyhľadávali vzdialenejšie destinácie, prípadne sme vyrazili na cestu karavanom. Ale s príchodom druhého synčeka nám už cez deň nezostáva veľa energie, tak sme si povedali, že to ideme vyskúšať inak.
A hlavne, v roku 2023 vychádza pekné množstvo predĺžených víkendov. A keďže som si väčšinu dovolenky vyčerpal pri narodení druhého synčeka, povedal som si, že idem využiť všetky predĺžené víkendy na maximum. Pripravovať karavan, presúvať sa, rozkladať, vykladať – to nemá na (predĺžený) víkend zmysel. Tak sme cinkli našim kamošom do Škody, či nemajú niečo na chvíľu na vyskúšanie. A mali – Škodu Scala. Rýchlo sme nahádzali do nej všetko, čo sme potrebovali a vyrazili sme na netradičný víkend.
Zistili sme, že najbližšie obdobie je presne toto typ dovolenky s dvomi malými, ktorý chceme vyhľadávať. A Scala je ideálny parťák na krátke až stredne dlhé presuny – zbalíte do nej všetko, čo potrebujete, poskytuje príjemné pohodlie, super komfort a pár vychytávok, ktoré ja teda fakt môžem.
Začnem hneď tou základnou vecou, bez ktorého si neotvoríte auto. Kľúčmi, resp. skôr bezkľúčovým systém Kessy – ak už raz vyskúšate, nikdy sa nebudete chcieť vrátiť ku klasickému kľúčovému systému, najmä v kombinácii s bezkľúčovým zapaľovaním. Prečo? Neviem ako vy, ale ja nosím kapsičku, kde mám všetky tie základné veci – kľúče, mobil, peňaženku. Na kľúčoch mám aj kľúč od auta, ale ten prakticky nikdy nevyberám. Keď prídem k autu, dotknem sa dverí a mám otvorené. Naštartujem stlačením tlačidla a pri opúšťaní auta sa opäť iba ľahko dotknem dverí.
Ako rodič dvoch detí, ktoré treba do autosedačiek neustále nakladať a vykladať oceňujem, že nemusím hľadať kľúče počas toho, ako mám minimálne jedno dieťa zavesené na krku 🙂 A keby to bolo len dieťa, často v garáži vyzerá môj príchod k autu tak, že mám v jednej ruke jedno dieťa, v druhej tašku, niekde cez hlavu zavesenú ešte nejakú nafukovačku…
Naši chlapci majú v čase písania tohto článku 3 roky a druhý pár mesiacov, takže na cestovanie potrebujeme rozhodne minimálne jednu ISOFIX sedačku (Scala má dve takéto miesta vzadu a jedno vpredu) a dostatok miesta na uchytenie vajíčka. Neverili by ste inak, koľko áut má problém, že na predné sedadlo už často vajíčko nezmestíte, ak má mať druhé dieťa na zadnom sedadle aspoň trocha miesta na nohy. A často nie sú ani bezpečnostné pásy dostatočne dlhé! Fajn, toto sme so Scalou zvládli a teraz niečo, na čo si fakt ako rodič potrpím – úložný priestor.
467 litrov batožinového priestoru nevyzerá na prvý pohľad nijak presvedčivo. Po sklopení zadných sedadiel sa síce zväčší priestor na 1410 litrov, ale asi tušíte, že s dvomi deťmi to akosi nejde 🙂 Najskôr som bol trocha skeptický, ale pri trocha tetrisu som do tohto kufra narval fakt všetko, čo sme potrebovali. Vrátane dvojkočíka! A keď myslím všetko, tak som si to poctivo zapisoval (a ešte aj fotil) – konštrukcia kočíka, vanička (pre Jonáša), nadstavba (pre Krištofa), takže celý dvojkočík. K tomu dva velikánske 60-litrové kufre, dva menšie batohy a kolobežku (rodičia opäť pochopia). Hanka ešte doniesla nejaké snacky, zabudnuté rukávniky a ďalšie dve malé tašky. A môžeme vyraziť!
Vynikajúca vychytávka je inak medzipodlaha v kufri a obojstranný koberec. Osobne tak trocha neznášam gummené koberce v aute pod nohami, takže som sa za prvé potešil vkladaným tkaným kobercom ako súčasťou výbavy, ale gumenný koberec z jednej strany v kufri je fakt super v zimných mesiacoch. Lebo na kočíku si teda do auta donesiete takmer všetko. A keď hovorím všetko, tak myslím fakt, že všetko, vrátane tých smradľavých záležitostí 🙂 Ešte jedna drobnosť k úložným priestorom – milujem Jumbo box (ten veľký úložný priestor pod lakťovou opierkou), kde sa mi podarilo zmestiť kapsičku so všetkými svojimi dokladmi a vecami.
Čakala nás menej ako hodinová cesta, pohodlne sa usádzam, chytám do rúk dvojramenný kožený volant a s úsmevom a športovým pocitom sa vydávam na cestu. S dvomi deťúriskami sú naše cesty skôr taka poprdkávačka, ale čo vždy zabudnem, je nabiť si telefón. Podľa môjho skromného odhadu fungujem väčšinu dňa v režime šetrenia batérie pod hranicou 20% 🙂 Ale zas som dostatočne lenivý na to, aby som vyťahoval z batohu USB-C nabíjačku, takže sa vždy poteším, keď má nejaké auto bezdrôtové nabíjanie. A Scala toto presne má. Ono to bezdrôtové nabíjanie nie je nijak ultra rýchle, ale aspoň pár percent som sa počas cesty do Modry dobil.
Cesta prebieha úplne pohodičkovo, chalani dokonca obaja zaspali – nevadí, že ich budeme musieť za chvíľku budiť 🙂 Scala má inak kopu asistenčných systémov, minimálne tieto som si zapamätal – Front assist, Pedestrian assist, svetelný a dažďový senzor a Easy light assist. Za mňa je topkou práve Easy light assist, ktorý automaticky upravuje diaľkové svetlá podľa toho, či oproti vám nič ide. Je to super, lebo už nikdy nekoho neoslníte keď patríte do skupiny zábudlivcov ako ja, že diaľkové svetlá proste zabudnú občas vypnúť. Netuším, ako to technologicky funguje, ale diaľkové svetla sa naozaj stihnú zatmaviť skôr, ako príde pred vás auto.
Škoda Scala 30 edition (ktorú sme mali zapožičanú) reprezentuje model pri 30. výročí značky Škoda, ktorý je v predaji s 5-ročným predplateným servisným balíkom (alebo po 75 000 km). Táto verzia obsahuje okrem výbavy Ambition taktiež svetelný a dažďový senzor, alarm, zadnú parkovaciu kameru (opäť ocenia rodičia, ktorý chodia s kufrom nabaleným až po strop), elektrické okná aj vzadu, bezkľúčové otváranie a štartovanie, zatmavenie skiel Sunset, biele ambientné osvetlenie interiéru a 17“ disky z ľahkej zliatiny, ktoré opticky posúvajú auto na vyššiu úroveň. Rozmýšľal som chvíľu, čo mi v aute vlastne chýbalo – prakticky nič, jedine by som doplnil poriadné slnečné clony – lebo keď decká zaspia, aj to málo svetla, čo prenikde cez zatmavené zadné sklá ich občasne zobudí.
Mimochodom, kombinovaná spotreba okolo 6-7 litrov je to so 110 kW motorom vcelku v pohode. Mňa tešilo, že je to sedemstupňový automat a mám o ďalšiu povinnú činnosť v aute menej 🙂 Najslabší motor začína s výkonom 70 kW (samozrejme manuál). V čase písania článku mali inak predajcovia Škoda po Slovensku k dispozícii 80 modelov Scaly na sklade, v najnižšej cene 18 500 € samozrejme začínala tá verzia so slabším motorom, ale 110 kW verzia (rozhodne odporúčam!) sa dá kúpiť novučičká od 20 500 € s mechanickou prevodovkou. Čo bolo prekvapivo ešte lacnejšie ako cenníková cena po odpočítaní bonusu.
Milá Škoda Scala, ďakujeme za super výlet a predĺžený víkend, ktorý sme spolu zažili. Si milé rodinné autíčko, ktoré poslúži na bežné dochádzanie do práce, presúvanie sa za starými rodičmi, ale aj rodinné výlety, kedy potrebujete do auta narvať fakt veľa vecí. Čo by som ešte chcel vyskúšať, že v kombinácii s elektronickým ťažným zariadením skúsiť takýmto autom potiahnuť karavan, ale to možno nabudúce…
