Michal Gregor: Kuba na vlastnú päsť s kubánskym autom

Slnkom zaliate pláže, tyrkysové more, vášnivá salsa, bohatá história, koloniálna architektúra, komunistický režim (zaujímavý vzhľadom aj na našu vlastnú históriu) a množstvo rumu. Jednoducho exotika, ktorú sa oplatí spoznať detailnejšie.

Článok je rozdelený na nasledujúce kapitoly, na ktoré môžete po kliknutí priamo preskočiť:

Všetko kubánske nás veľmi lákalo. Stále sme to však nejako odkladali. Rozhýbali sme sa, až keď sa objavili správy o uvoľňovaní vzťahov medzi USA a Kubou. Vízia zmeny špecifickej atmosféry ostrova rozrastajúcim sa turizmom nás prinútila konečne začať plánovať náš výlet. Kubu sme jednoducho chceli zastihnúť ešte stále takú romanticky zaostalú (v tom najlepšom možnom zmysle slova :).

Začali sme uvažovať nad spôsobom, akým náš výlet zrealizujeme. Vedeli sme, že chceme rozumne skĺbiť ozajstné spoznávanie ostrova s oddychom na pláži. Balíkové zájazdy do rezortu sme preto hneď vylúčili. Napokon sme sa rozhodovali medzi ponukou organizovaných zájazdov od Buba a dovolenkou kompletne vo vlastnej réžii. Keďže obľubujeme nezávislosť a aj istú dávku dobrodružstva, rozhodoli sme sa pre druhú možnosť, objednali najnovšie vydanie sprievodcu Lonely Planet (české vydanie od Svojtka&Co, 2016 – vrelo odporúčame, nám veľmi pomohlo počas príprav, ale aj priamo na cestách po ostrove) a pustili sa do štúdia.

Plánovanie trasy

Vzhľadom na pracovné povinnosti sme dĺžku pobytu museli obmedziť na cca dva týždne. Našli sme vhodné spiatočné letenky z Viedne do Havany s jedným prestupom v nemeckom Düsseldorfe (Air Berlin, cca 700 eur na osobu). Dali by sa určite nájsť aj lacnejšie, ale boli s viacerými prestupmi a nevyhovovali nám dátumy.

Dĺžke pobytu sme prispôsobili aj rozhodovanie aké miesta navštíviť. Bola to naša prvá návšteva Kuby, takže voľba padla najmä na známe turisitické miesta. Po detailnejšom naštudovaní mapy sme zhodnotili, že v rámci dvoch týzdňov sa pohodlným tempom dá urobiť okružná jazda po západnej polovici ostrova a vybrali sme si tieto zastávky:

  • Havana – živé staré mesto plné hudby, história, architektúra, zaujimavé nové súkromné reštaurácie
  • Las Terrazas – oáza pokoja, eko dedinka na úpätí kopčekov vybudovaná na mieste pôvodnej kávovej plantáže, kúpanie v riečnych kaskádach
  • Viñales – dedinka v údolí medzi vápencovými kopcami vystupujúcimi z roviny, terasy s hojdacími kreslami, tabakové plantáže, pekná príroda, krásne výhľady, výlety na koňoch do okolia
  • Zátoka svíň – neslávne známa pre nepodarenú inváziu kubánskych exilantov pod riadením CIA, karibik, pekné jendoduché pláže, najlacnejšie potápanie na Kube
  • Cienfuegos – mestečko s krásnou koloniálnou architektúrou (centrum patrí pod Unesco), akoby ste sa presunuli pár storočí vzad a ocitli sa v americkej Louisiane
  • Trinidad – malebné mestečko plné farebných domčekov, kamienkové ulice, bary so živou hudbou, pestrý nočný život a ruch
  • Topes de Collantes – národný park, pestovanie kávy, turistické trasy k viacerým vodopádom, kúpanie v sladkej vode
  • Remedios – malé mestečko s útulným a živým námestím, lokálna diskotéka so vstupným 1 CUC a hodinovým tanečným latino programom
  • Cayo Santa Maria – atlantik, luxusné strediská s krásnymi bielymi plážami a tyrkysovou vodou
  • Varadero – najznámejšie a najstaršie letovisko na Kube, 20 km dlhá biela pláž, koralový útes neďaleko od brehu

Pre dopravu po zvolenej trase sme si zvolili nezávislosť a rezervovali požičanie auta (proces nášho rozhodovania aj popis ako na to nájdete nižšie v článku).

Ubytovanie

Už niekoľko rokov môžu Kubánci prenajímať ubytovanie v súkromí (casas particulares). Okrem možnosti zažiť skutočnú kubánsku domácnosť to turistom prináša príležitosť finančne pomôcť priamo bežným kubáncom. Z vlastnej skúsenosti túto možnosť vrelo odporúčame. Mnoho casas sa dá už nájsť online a aj rezervovať vopred e-mailom. Prenajímatelia vám ochotne pomôžu aj s ďalšími požiadavkami (taxík z letiska a pod.). Za 3-5 CUC si môžete objednať raňajky. Nás vždy zasýtili (tanier čerstvého exotického ovocia, čerstvo odšťavený džús, chutné pečivo, maslo, vajcia na rôzne spôsoby, niekedy navyše džem, šunka, syr).

My sme si pre prvých zopár nocí v Havane na základe dobrých recenzií na TripAdvisore rezervovali izbu v Aby’s casa (30 CUC za dvojlôžkovú izbu za noc). Aby (domáca) hovorila plynule po anglicky (nie vždy je to samozrejmosť, odporúčame si pred cestou dať aspoň zopár lekcií španielčiny :), bola veľmi milá a ochotne poradila, keď bolo treba. Poteší, keď váš výlet naštartuje príjemné ubytovanie aj prístup majiteľov.

Pohľad z ubytovania nie je síce najvábnejší, nič nám však k šťastiu nechýbalo…

Vopred sme si rezervovali ešte hotelové ubytovanie na záver našej cesty: jednu noc v rezorte Cayo Santa Maria (najbližšie casas boli vcelku ďaleko) a pár nocí na Varadere (po naozaj zlej skúsenosti s hotelom Gran Caribe Sun Beach*** sme však veľmi ľutovali, že sme aj vo Varadere radšej nevolili ubytovanie v casas. Tomuto hotelu sa radšej zďaleka vyhnite). Inak sme na našich cestách ubytovanie riešili dobrodružne až na mieste. Po príchode do ciela cesty v daný deň, sme podľa odporúčaní z príručky zaklopali na niektorú casa. Ak náhodou aj nemali voľnú izbu, radi nás odprevadili k svojim známym, kde voľné mali. Vždy sa vhodné ubytovanie našlo.

Casas particulares sú označené špeciálnym znakom (niečo ako kotva :), čo pomáha turistom jednoducho ich identifikovať, ale zároveň je to istá forma ochrany pred podvodmi, keďže do domu s takouto značkou môže kedykoľvek zavítať kubánska „ŠTB“ a urobiť kontrolu.

Nevyhnutné formality

Na cestu na Kubu potrebujete tzv. turistickú kartu. Vybaviť si ju môžete na kubánskom veľvyslanectve v Bratislave za poplatok 22 eur (len v hotovosti). Na jej vybavenie potrebujete:

  • platný cestovný pas
  • fotokópiu letenky – spiatočnej (rezervačný email, e-ticket alebo pod.)
  • potvrdenie o rezervácii ubytovania (nám stačil potvrdzujúci email z Aby’s casa, kde bola uvedená ich adresa na Kube)
  • vyplnené tlačivo Application form for tourist cardembacuba.sk

Časť turistickej karty odovzdéte pri vstupe na Kubu, druhú polovicu si starostlivo uschovajte, vypýtajú si ju pri vašom odchode. Kedysi sa platil tzv. výstupný poplatok, ale od tohoto dalšieho kasírovania turistov už chvalabohu upustili. Samozrejme je, tak ako pri akejkoľvek ceste do zahraničia, dobré myslieť na cestovné poistenie.

Kubánske peniaze

S peniazmi je to na Kube vcelku vtipné. Majú totiž dve oficiálne meny: jednu národnú (moneda nacional alebo peso cubano, CUP) a potom tzv. peso cubano convertible (CUC). Obe kubánci volajú skrátka pesos a jednoduchosti nepridáva ani fakt, že sa označujú rovnako – znakom $. Národné pesos by oficiálne mali používať len kubánci a turisti by sa mali dostať len ku convertibles (v oficiálných zmenárňach cadeca dostanete CUC), ale viete ako to chodí. Ak by ste sa chceli trochu zahrať na lokálnych (a napríklad nakúpiť prídelové potraviny), vždy sa dá nájsť niekto, kto ochotne zamení… 🙂

Kurz medzi menami bol stanovený vládou na 1 CUC = 25 CUP. 1 CUC sa aktuálne pohybuje na úrovni jedného amerického dolára (niečo málo pod jedným eurom). V podstate nie je nutné prerátavať, a tak vás až tak ľahko nevy-CUC-ajú 🙂

Očkovanie

Čo sa týka očkovaní, pri vstupe do krajiny nie sú vyžadované žiadne. Očkovanie proti žltačke je však vo všeobecnosti cestovateľmi odporúčané (to platí pre rôzne krajiny), keďže niektoré formy žltačky môžete “získať” aj na Slovensku. Pri očkovaní proti žltačke si dajte dostatočnú časovú rezervu, keďže klasické dvojočkovanie sa podáva v rozmedzí troch mesiacov pred cestou.

Havana

Ako som už spomínal, náš kubánsky výlet sme začali v naozaj krásnej Havane. Niekto by mohol namietať, že ulice časti Centro Habana pôsobia na pohľad naozaj nevľúdne, ako tretí svet, že budovy, niekedy určite krásne, dnes držia pohromade len silou vôle, že zápach z výfukov dieslových áut z 50. rokov je miestami na nevydržanie, ale to všetko razom prekryje energia tohoto mesta. Energia, ktorá vyžaruje z ľudí a dala by sa krájať nožom. Stačí sa prejsť uličkami starej Havany (Habana Vieja) a mať oči a uši dokorán otvorené, nechať sa uniesť rytmami salsy znejúcej takmer z každého baru, do niektorého z nich napokon zapadnúť a vychutnať si tú atmosféru najlepšie ako sa len dá – pri poriadnom mojite (s rumom naozaj nešetria). S každým ďalším sa vám tu bude páčiť viac a viac.

Prvé dni sme ale zažili aj úplne inú Havanu. Tichšiu a takmer bez rumu :). Smrť Fidela Castra a následný niekoľkodňový štátny smútok sa prejavoval aj takto. Živá hudba nesmela hrať nikde, zrušené boli všetky kultúrne akcie a niektoré podniky nenalievali alkohol (zrejme však nie všetci až tak veľmi smútili – v súkromne vlastnených podnikoch sme predsalen mojito dostali). Na mnohých domoch viseli jeho portréty… Jednoducho Castro – svojim ľudom milovaný aj nenávidený zároveň.

Pozitívne dojmy z hlavného mesta nám nepokazili ani početní jineteros – doslova „naháňači“, ktorí vás chcú nalákať do tej najlepšej reštaurácie, skvelého obchodu so suvenírmi, prípadne ponúknuť rôzne iné služby, ktoré „zaručene nenájdete“ v bedekri a zarobiť na provízii. Tých je v Havane vcelku dosť. Treba sa obrniť trpezlivosťou, slušne dokola odmietať ponúkanú „pomoc“, byť vytrvalejšim ako oni. Stretnete ich aj v iných mestách, ale mimo Havany ich je podstatne menej.

Kubánska kuchyňa

Mnohé staršie blogy a bedekre popisovali možnosti stravovania ako veľmi jednoduché, jedlá nie veľmi chutné. Rovnako ako ich najnovšie vydania aj my môžeme s radosťou potvrdiť, že to už neplatí. Po povolení „podnikania“ v niektorých oblastiach kubánskymi úradmi si rôzni šéfkuchári začali otvárať súkromné reštaurácie a experimentovať s lokálnymi surovinami, kombinovať miestne tradície s kulinárskymi trendami. Naštartovali novú vlnu kubánskej kuchyne. Našim highlightom boli banánové chipsy zo zelených banánov (chutili viac ako zemiakové lupienky než banány, neboli však také mastné). Nechápem, že sa tam už dávno nepredávajú ako street food (isto by mali úspech aj u nás).

Z kulinárskych miest odporúčame:

Požičanie auta, šoférovanie, premávka, taxi

Po pár dňoch strávených v Havane sme zašli do pobočky požičovňe vyzdvihnúť rezervované auto. Na Kube autá požičiava len zopár štátnych firiem. My sme mali z Cubacar (bežné osobné autá). Potom sú ešte ďalšie, ktoré sa špecializujú na iné typy vozidiel (minivany, luxusné autá a pod.).

Počas hlavnej sezóny (december – marec) je lepšie si auto rozervovať aspoň 2 týždne pred vyzdvihnutím. Rezerváciu však môže urobiť len niekto lokálny, a tak existuje viacero zahraničných firiem, ktoré majú svoje kancelárie na Kube a poskytujú takúto službu. V tomto prípade je nutné zaplatiť celú sumu za prenájom vopred. Práve pre tento fakt sme to veľmi dlho zvažovali. Po prečítaní viacerých pozitívnych hodnotení sme si vybrali firmu Cubacation, ktorá mala najnižšie ceny a ponúkala výhodný balík zahŕňajúci poistenie auta (je povinné a vychádzalo to drahšie, ak by sme ho platili až pri vyzdvihnutí auta – 15 CUC na deň v prípade bežného osobného auta). Auto sme si požičali na 8 dní, cena na deň s poistením vyšla 55 eur.

Auto dostanete doplna natankované (ťažko si tým však byť istý), plnú nádrž musíte zaplatiť (okolo 60 CUC) a vrátiť ho máte prázdne. Snaha vrátiť ho naozaj prázdne vyvoláva predstavy naozaj vtipných situácií. Biznis plán majú skrátka dobre premyslený.

Ak máte čas, určite nezaškodí zastaviť sa v pobočke požičovne vopred a overiť si, že vašu rezerváciu evidujú. V deň vyzdvihnutia sa obrňte trpezlivosťou. Kuba nie je Nemecko. Dvojhodinové čakanie na auto v našom prípade v podstate nestojí za reč.

Rozhodnutie počkať v kancelárii a mierne naznačovanie nervozity pánovi na pobočke sa vyplatilo, nikto nás nepredbehol (vyzeralo to tak, že ak by sme sa šli prejsť, a medzitým by sa nejaké auto uvoľnilo, dali by ho niekomu inému, kto by práve vtedy v kancelárii bol) a namiesto očakávaného menšieho economy sme dostali vačší nový čínsky „Opel“ – Geely Emgrand EC7:

Malo veľmi priestranný kufor, takže sme mohli pohodlne v kufri zamknúť oba naše veľké cestovné kufre, batohy a ďalšie drobnosti. Dobrodružstvo sa mohlo začať… Ak často nadávate na kvalitu ciest u nás, po šoférovaní na Kube sa vám naše cesty budu zdať naozaj luxusné. Cesty majú mnoho výtlkov a jám, chýba dopravné značenie (musíte oveľa viac zapájať starý dobrý inštinkt). Paradoxom je, že horšie na tom sú dialnice. Najhoršia skúsenosť bola dialnica z Havany smerom na Vinales. Tu bola frekvencia výtlkov ozaj vyššia a hlavne v noci, ak sa nechcete hrať na pretekára rally, prípadne nemáte fetiš vo vymienaní deravého kolesa, prinúti vás to ísť bezpečnou 60-kou.

Počty áut na cestach sú vo všeobecnosti mizivé (neplatí pre Havanu). Dialnice sú takmer prázdne. S povzdychom na to spomínam vždy, keď idem D1-kou v piatok podvečer von z Bratislavy. Paleta účastníkov cestnej (ne)premávky je však naozaj pestrá. Okrem tých bežných (autá, motorky, bicykle – tých je neúrekom) vám pobyt na vozovke často spestria kone, kone s ľuďmi, kone s vozmi a ľuďmi, kravy, kozy, sliepky a iná zver. Samozrejme v noci neosvetlené (pri kozách a kravách vcelku pochopiteľné, pri autách a motorkách už trocha menej).

Najmä v blízkostí dedín alebo priamo v nich sa môžete stretnúť so snahou domácich prinútiť vás zastaviť, aby vám následne mohli niečo predať. Niekedy sa môže zdať, že ide o niečo dôležité, že sa niečo stalo a potrebujú pomoc. Vždy sme spomalili, snažili sme sa poriadne pozrieť a zhodnotiť situáciu, ale vždy išlo o tzv. jineteros.

Jednoducho, buďte pripravení na všetko. Nikdy nič nepredpokladajte, naopak očákavajte nečakané. Ani u nás sa predpokladanie nie vždy vypláca. Na Kube to však platí dvojnásobne.

Kapitolou samou o sebe je premávka v Havane. Nám určite stačila jedna cesta z požičovne von z Havany. Na presun po Havane určite použivajte iné formy dopravy: coco taxi – žlté trojkolky v tvare vajíčka, bici taxi, normálne žlté taxíky, lacnejšie boli staré Lady. Najlacnejšia doprava na kratšie vzdialenosti (3-5 km) boli coco a bici taxi (5-7 CUC).

Či sa rozhodnete ísť do toho, zažiť viac dobrodružstva a požičať si na Kube auto, alebo po prečítaní predošlých riadkov radšej nie, zostáva na ás. Prečítali sme vcelku dosť negatívnych skúseností iných cestovateľov (problémy s rezervou, vybitá batéria a pod.). Niekto preto radšej uprednostní menej stresu a zvolí presuny klimatizovanými autobusmi Viazul, prípadne si prenajme auto aj so šoférom. Na druhej strane, vozový park CubaCar-u sa asi dost obnovil, a tak tie problémy, ktoré možete nájst v diskusiách spred pár rokov, sú už teraz sporadickejšie.

My sme sa po dlhom zvažovaní všetkých pre a proti rozhodli pre požičanie auta a spätne vôbec neľutujeme. Práve naopak, dalo nám viac slobody a asi aj zážitkov. Samozrejme záleží od povahy, ale na tie negatíva sa dá po pár dňoch zvyknúť a šoférovať ako pravý Kubánec.

K tejto téme ešte zopár praktických rád:

  • vzhľadom na veľmi zlé (neprítomné) značenie je offline navigácia v smartfóne na nezaplatenie;
  • viacerí ľudia v diskusiách uvádzali, že GPS sa na Kube používať nesmie a ak by vás zastavila polícia, treba povedať, že navigáciu nemáte. Nás zastavili len raz pri vjazde na pedraplén smerom na ostrov Cayo Santa Maria a nič také sa nepýtali (pre istotu som ale mobil predtým rýchlo schoval);
  • my sme používali aplikáciu OSMAnd so stiahnutou mapou Kuby. Bol to skvelý pomocník aj mimo auta. Na mape sú zaznačené reštaurácie, bary, bankomaty, zmenárne, turistické chodníky atď. Všetko sa dá vyhladávať offline.

Na Kube majú dva druhy benzínu. Autá z požičovne spravidla jazdia na kvalitnejši benzín – špeciál (especial). Samozrejme ak si vyslovene nevyžiadate dízel. Especial nenájdete na každej benzínke. Na každej vám však ochotne poradia, kde je najbližšia, kde môžete svoje autíčko „nakŕmiť“. Cena za liter sa momentálne pohybuje okolo jedného dolára. Aktuálne ceny je možné sledovať napríklad tu.

Stopovanie

Vzhľadom na zlú situáciu s hromadnou dopravou je na Kube veľmi populárne stopovanie. Kubánci vačšinou stopujú mávaním zopár drobnými v ruke. Využívajú najmä tzv. group taxi – neoficiálne taxíky – veterány. Keď sme prišli bližšie a zistili, že sme cudzinci, vačšinou dali ruku dolu (myslim, že úrady oficiálne “zakazujú” domácim stopovať tursitov). My sme vo všeobecnosti stopárov nebrali. Raz sme zviezli malého chlapca, čo šiel pešo zo školy a mal to vcelku daľeko. Ale prečitali sme si aj mnoho pozitívnych skúseností iných cestovateľov, takže je to na každého zvážení, ako sa rozhodnete.

Ľudia

Jedným z bohatstiev Kuby sú určite samotní Kubánci. Vynechajúc jineteros (ktorí su pochopiteľným produktom zlej ekonomickej situácie) sme mali s lokálnymi ľuďmi len dobré skúsenosti. Vždy nám ochotne poradili, keď sme potrebovali, „doučili“ medzery v španielčine, vysvetlili, čo nás zaujímalo. Prenajímatelia v casas particulares by pokojne mohli u nás poskytovať konzultačné služby o tom, ako sa správať k zákazníkovi. Za všetky aspoň jeden príklad: Keď som si od jedného majiteľa v Havane pýtal vedro s vodou a handru na umytie špinavých okien na aute, Jorge sa do toho ochotne pustil sám a so slovami o kubánskej pohostinnosti rázne odmietol drobné, ktoré som mu za to chcel prihodiť k cene za nocľah.

Hygiena

Hygienické štandardy sa pre našinca môžu zdať trochu nižšie, v diskusiách sme čítali o tráviacich problémoch iných cestovateľov, my osobne sme však za celé dva týždne nemali žiadne problémy. Stravovali sme sa v casas a prevažne v súkromných reštauráciách, ale navštívili sme aj dve štátne (kde je jedlo spravidla horšie a vyzeralo, že aj na hygienu majú odlišný meter oproti tým súkromným). Najprv sme sa radšej vyhýbali čerstvej zelenine, premýšľali sme, v akej vode ju umývajú – na Kube nie je dobrá vodovodná infraštruktúra a tak sa odporúča piť len kupovanú balenú vodu. Potom, čo sme videli mnohých turistov pochutnávať si na šalátoch, sme to s nimi riskli aj my. Neskôr nám jedna prenajímateľka vysvetlila, že vo všeobecnosti sa používa filtrovaná voda na výrobu ľadu a umývanie zeleniny. Vyzerá, že my sme mali tú česť len s miestami, kde to naozaj dodržiavali. Okrem stravy, keď človek používa zdravý sedliacky rozum a dezinfekčný gél na ruky, všetko by malo byť ok.

Internet

Prístup na internet má samozrejme plne v rukách vláda a prevádzkuje ho cez štátnu firmu Etecsa. Na turistických miestach sú k dispozícii Wi-Fi hotspoty, ktoré možete využiť po zakúpení prístupu. Ten nie je veľmi lacný. Jedna stieracia kartička s prístupovými údajmi vám umožní surfovať jednu hodinu za 4,50 CUC (pripojenie môžete prerušiť a zvyšný čas využiť neskôr).

Wi-Fi hotspoty nie sú nijako špecialne označené, spoznáte ich však jednoducho. Ak vidíte zrazu podozrivo veľa Kubáncov a turistov zhrbených nad rozžiarenými displejmi, ste správne 🙂 Kartičky s prístupom je možné zakúpiť na recepciách hotelov (kde sú vačšinou aj hotspoty), prípadne priamo v pobočkách Etecsa.

Prekvapujúco nie sú žiadne stránky blokované, normálne fungoval Gmail aj Facebook. Blokované sú vraj stránky opozície. Aj keď pre lokálnych je cena za prístup zhruba polovičná, stále je to pre vačšinu Kubáncov príliš drahé.

Vybavení “koníkmi pod kapotou” sme sa z Havany vybrali v ústrety daľším kubánskym dobrodružstvám. A veru na tomto ostrove si vás nájdu samé: V údolí Viñales sme sa zrazu ocitli v juhoamerickej telenovele – rančeri v klobúkoch preháňajúci sa na koňoch pomedzi tabakove plantáže. Na južnom pobreží, neďaleko Zátoky svíň, sme prekvapivo ochutnali krokodílie mäso. Po koloniálnom Cienfuegos nás naozaj adrenalínovo povozil v bici tixi mladý vtipný Kubánec. Trinidad zasa odhalil rušný nočný život plný kubánskych rytmov. Počas túry v pohorí Topes de Collantes sme takmer stúpili na hada. Chvalabohu na Kube nežijú žiadne jedovaté 🙂

Záver

To nie je všetko, a to sme šli len po turisticky populárnych miestach na západnej polovici ostrova. Ďalšie zážitky sa určite skrývajú na tej východnej, prípadne mimo vychodených trás. Kuba nás naozaj očarila. Už teraz môžeme naozaj úprimne zvolať: ¡Cuba, hasta luego!

Autor: Michal Gregor