Janka Bartovičová je mladá sympatická cestovateľka, ktorá vďaka cestovaniu objavila svoju prácu. Janka šije veci z merino oblečenia po svojom obchodíku www.froggywear.sk, ktoré aj my radi nosíme. Tak sme Janku trocha vyspovedali 🙂
Ako si sa dozvedela o materiále Merino?
Bolo to niekedy ešte počas vysokej školy. V tom čase sme chodili často na lyžovačky a vtedy som mala prvý kontakt s termoprádlom. Niekto tam spomenul merino, že vraj je to super funkčný materiál, ktorý nepáchne a hreje lepšie ako bežné. Vtedy som tomu nejako neverila. Internet som mala iba v škole (bolo to okolo roku 2005), takže kvantum dostupných informácií, ktoré sa na nás valí dnes, také niečo neexistovalo. S merinom som nemala osobnú skúsenosť, lebo na tie lyžovačky mi postačilo aj priemerné termo a ďalej som tomu nevenovala pozornosť.
Kedy si sa začala pohrávať s myšlienkou o podnikaní s cestovateľským oblečením a príslušenstvom?
V roku 2013 som bola 9 mesiacov na cestách. Keď sa blížila cesta ku koncu, rozmýšľala som, čo budem robiť ďalej. Nemala som v tom úplne jasno. Zo školy aj predošlých zamestnaní som mala ekonomický/IT background, zároveň som mala organizačné zručnosti, geografický prehľad a chcela som sa v prvom rade realizovať. Hľadala som vhodné zamestnanie, ale časom som prišla na to, že hľadám niečo, čo neexistuje. Podnikanie teda prišlo samé ako vhodná forma toho, vytvoriť si niečo podľa svojich požiadaviek. Skúšala som súbežne aj cestovný ruch aj e-shop s merinom. Človek však nemôže naraz sedieť na dvoch stoličkách bez toho, aby nespadol, tak som sa rozhodla pre merino.
Ako dlho sa venuješ podnikaniu a ako sa Ti darí? A prečo práve názov FroggyWear?
Je to už tretí rok, ale aktívne s FroggyWear len necelý rok. Na začiatku som hľadala, čo budem robiť, potom na tú realizáciu zarábala v zahraničí. Darí sa super odkedy som začala poriadne makať 🙂 Dôležité je nevzdať to v najťažších začiatkoch. Práve vtedy je dôležité, aby človek robil niečo, čo ho baví. Lebo pokiaľ ho to nebaví, a ešte k tomu sa ani nedarí, nevydrží sa motivovať dlho. Aby som bola konkrétna, založila som „eseročku“, plánujeme už kolekcie produktov a farieb na jeseň/zimu a jar/leto. Doteraz som viacmenej skúmala aký je môj zákazník a po čom sa dopytuje, teraz už máme aj nejaké štatistiky, ľahšie sa potom plánuje výroba aj skladové zásoby.
Značka produktu je niečo, nad čím veľa ľudí zabije príliš veľa času. A keď máte meno, už sa nad významom nikto nepozastavuje. Myšlienku mi vnukla sestra, na toto ja príliš nemám fantáziu a potrebovala som rýchlo nejaký názov, lebo chcela budovať značku a nie len vlastniť nejakú doménu www.obleceniezmerina.sk 🙂
Ako reagujú Slováci na slovenský produkt z unikátneho materiálu? Všetky veci šiješ sama? A koľko času Ti to zaberie?
Bola som prekvapená, že veľa ľudí z kruhov turistov a cestovateľov merino ako také vôbec nepozná. V prvom rade teda šírim osvetu. Trh nie je presýtený. Potom keď ma porovnávajú so zahraničnými značkami, tak ocenia prijateľnejšiu cenu na pomery slovenskej peňaženky. Poskytujem aj poradenstvo pre nováčikov, ktorí sa v tejto problematike potrebujú zorientovať a vybrať si produkt, ktorý bude slúžiť ich potrebám. Tí čo merino už poznajú, bývajú milo prekvapení, že to na Slovensku vôbec niekto šije. Reakcie sú viac ako dobré a aj referencie si ľudia medzi sebou šíria sami.
Šijem prevažne sama, aj keď v časoch nestíhania mi pomáhala sestra a bežecké návleky sú produkt môjho priateľa Tomáša, ktoré zase dokončuje on. Výroba produktov nie je najväčší žrút času. Tričko trvá v priemere od strihania, zošitia, zarovnania krajov, po vysačku a zabalenie na kompletku okolo 1,5 až 2 hodiny. Záleží od materiálu a postupu. Keď šijem 10 kusov v rovnakej farbe, tak je to samozrejme efektívnejšie, lebo nemusím toľko krát meniť nite. Na Vianoce sme si kúpili priemyselný stroj a výrobu sa snažíme technicky zjednodušovať. Oveľa viac času mi zaberá réžia – tj. komunikácia, poradenstvo zákazníkom a celý marketing.
Kto je tvoj typický zákazník – cestovateľ alebo aj niekto iný?
O tomto nemám presné čísla. Píšu mi ľudia, ktorí cestujú do exotických krajín alebo aj západných tatier a Malej Fatry. Ale aj ultra bežci, alebo cyklisti, že potrebujú merino.
Ako je na tom Tvoja cestovateľská duša? Stíhaš cestovať?
Povedala by som skôr, že odkedy robím to, čo ma naozaj baví, tak nemám také záchvaty kupovania leteniek, ako keď som robila v kancelárií. Mám rada výzvy. Odkedy som sa presvedčila, že ak chcem, môžem si kúpiť jednosmernú letenku a cestovať polroka-rok vkuse, tak to pre mňa už nie je taká výzva. S Tomášom teraz cestujeme viacej po Slovensku a po okolí a orientujeme sa skôr na hory a prírodu. Vyšlapať na nejaký kopec je pre mňa stále náročné a chce to veľa sebazaprenia a vôle. Na cestách testujeme nové produkty, fotíme, vytvárame obsah na ďalší marketing. To je ďalšia pridaná hodnota, takže mi to cestovanie dáva väčší zmysel.
Ktorá je Tvoja obľúbená destinácia?
Bezpochyby Španielsko. Bola som tam asi 8 krát, vždy na iných miestach. Prepchatým plážam sa tam dá vyhnúť. Krajina je veľmi rôznorodá a hornatá.
Kam by si sa rada vrátila a naopak, ktoré miesto by si rada navštívila prvýkrát?
Mám také nutkanie sa vracať do krajín na miesta, kde mám nejaké resty. Na Zélande nám nevyšlo počasie, keď sme chceli vystúpiť na Muller hut pod Mt.Cookom, je to iba vo výške 1800 metrov, ale bola jar a nasnežilo asi pol metra. Hrozili lavíny a nemali sme ani zimnú výbavu, tak to nevyšlo.
Chcela som ísť do juhozápadnej Číny pozrieť si tibetských nomádov, ale vo Vietname mi neudelili víza. Potom sa zmenili plány a skončila som na Slovensku na Kráľovej holi a na Malofatranskom Kriváni.
V Nepále som bola dvakrát, ale láka ma Mustang, oblasť ťažko dostupná fyzicky aj finančne, kvôli drahému povoleniu. Chcela by som ísť niekedy do Škótska, na Lofoty, Kaukaz… uvidíme. Vidím to na obytnú dodávku a brázdenie Európy z času na čas 🙂
Má niečo dobdrodružné cestovanie spoločné s podnikaním?
Hneď niekoľko vecí:
- Treba vedieť aj zariskovať.
- Odhovárať od dobrodružného cestovania aj podnikania vás budú predovšetkým ľudia neznalí problematiky (tí, čo cestujú skôr prstom na mape a tí, čo nikdy nepodnikali).
- Musíte byť flexibilný a prispôsobiť sa, počítať so zmenami plánov. Ináč to bude ťažké a neužijete si to.
- Niekedy je okolo toho toľko byrokracie, že väčšinu odradí a vy potom nemáte žiadnu konkurenciu (napr. krajiny, kde je najťažšia časť získať víza. Odmenou potom je, že stretáte minimum turistov. V podnikaní je veľa papierovačiek, čo odradí priemerných smrteľníkov, aby čo i len začali.)
- Pri jednom aj druhom treba vedieť strážiť budget
- Začiatky sú najhoršie. Keď sa človek rozbehne a zahreje, už to ide ľahšie.
Ktoré kúty sveta si navštívila? Nechcela si niekedy žiť mimo Slovenska?
V Európe to boli skôr iba eurovíkendy a chýba mi toho veľa. Boli sme na Azoroch, v Maroku. Jedno leto som strávila v Španielsku, polroka v Austrálií, jednu zimnú sezónu v Tirolských Alpách. Bola som v kanadských Rockies, v južnej Amerike sme dali zopár highlightov. Prešla som kus Japonska, Indický subkontinent a JV áziu, na Zélande sme boli mesiac.
Život inde som si vyskúšala, sú to cenné skúsenosti, ale neviem si predstaviť žiť inde ako na Slovensku. Máme výhodnú geografickú polohu. Jednak na výjazdy po Európe, ale aj čo sa týka lacných leteckých spojení z Bratislavy, Viedne, Prahy alebo Budapešti. Austrálčan ak chce ísť do susedného štátu, musí si kúpiť nie lacnú letenku. U nás sú žiadne zemetrasenia, smrteľné choroby, jedovatý hmyz a klíma je znesiteľná. A v neposlednom rade, dá sa tu aj realizovať.
Máš nejaké tipy na lacné cestovanie pre fanúšikov #cestujemespolu?
V lacných krajinách treba využívať miestnu dopravu. Netreba sa báť aj lacnejších cestovných tried. Čím viac nepohodlia, tým viac spomienok a zážitkov. Stravovať sa v miestnych vývarovniach, kde je veľa ľudí, jedlo nestojí na pulte, je čerstvé a je lacné. V drahých vyspelých krajinách odporúčam násť si sparing parťákov, požičať si auto a zdieľať náklady. Je to lacnejšie ako verejná doprava. Navyše ste flexibilní. Kto nechce couchsurfovať, nech si vezme stan a spacák. Kempy sú na vysokej úrovni a oveľa lacnejšie. Pri dlhodobom kempovaní odporúčam investovať do pohodlnej nafukovacej karimatky 🙂 A s lacnými letenkami sa roztrhlo vrece.
Ďakujeme za rozhovor 🙂