The post Roman Málik: 3 týždne v Nepále – strhujúce video appeared first on Cestovateľský blog.

Je zrejmé, že väčšiu časť cestovných nákladov tvorí letenka tam a spať či víza, no my sme chceli vedieť aj to, koľko nás stála vo výsledku lokálna preprava, ubytovanie, jedlo, pár darčekov a zážitky. Do našich výdavkov sme počítali skutočne všetko – dokupovanie potrebnej hygieny, lokálnu SIM kartu s dostatočným množstvom dát, drobné darčeky (knižky, magnetky). Nezabudli sme započítať aj všetky vstupné poplatky (Taj Mahal, Qutub Minar a pod), výlet loďkou na Gange, jazdu cyklorikšou, kúpanie so sloníkmi, večerné posedenie pri pive, každý obed či nákup… Jednoducho všetko. Celý náš štvormesačný trip sme poňali low-budgetovo, našil cieľom bolo dostať sa pod nákladovú hranicu 20 eur/os/deň (mimo letenky). Takže, poďme to celé spočítať, takto nás vyšiel mesiac v Indii a Nepále na dve osoby celkovo:

• Letenky z Viedne cez Londýn do Delhi a späť s British Airways = 931 Eur
• Víza do Indie aj Nepálu = 156 Eur
• Lokálna doprava (vlaky, autobusy, rikše, loďky) = 203 Eur
• Ubytovanie (väčšinou lacné hostely) = 182 Eur
• Jedlo (kombinácia street foodu, supermarketov a lacných reštaurácií) = 262 Eur
• Zážitky (vstupné k pamiatkam, lokálny holič, kvety na procesiu na Gange, atď) = 142 Eur
• Ostatné náklady (hygiena, SIM karta, suveníry, dokúpenie nutných vecí) = 80 Eur
• Spolu: 1956 Eur na dve osoby na mesiac „all inclusive“ 🙂

Keď by sme to rozpočítali, tak nám to vyjde 978 Eur na osobu na celý mesiac cestovania vrátane leteniek, dopravy, jedla, ubytovania, suvenírov.

Celkové náklady za mesiac cestovania po Indii a Nepále, vrátane leteniek, dopravy, jedla, ubytovania, suvenírov, zážitkov, jednoducho komplet: 978 Eur na osobu

Ak by sme počítali ďalej, naše náklady boli:

• 17,60 Eur na osobu a deň (ubytovanie, lokálna doprava, strava, vstupné, všetky zvyšné náklady; bez letenky)
• 34 Eur na osobu a deň za to isté čo vyššie, tentokrát aj vrátane leteniek
• 3,15 Eur na osobu a deň za ubytovanie
• 3,50 Eur na osobu a deň za lokálnu dopravu
• 4,50 Eur na osobu a deň za stravu
• 2,50 Eur za osobu a deň za zážitky
• 1,40 Eur za osobu a deň za ostatné náklady

A čo všetko sme v tejto cene navštívili? Dílí, Amritsar, Rišikéš, Agru, Varanasi, Kathmandú, Chitwan, Patnu a Kalkatu.

A čo všetko sme zažili? Povozili sme sa na rikši v Díli, oddýchli si v tamojšom parku, vychutnali si pohľad na Gangu v mieste, kde je ešte menšou riekou, navštívili sme nádherný Zlatý chrám v Amritsare, prešli sa pri India Gate, ochutnali množstvo vynikajúceho indického jedla, pozreli si Taj Mahal pri východe slnka, najedli sa zadarmo s ďalšímí 80-tisíc pútnikmi v Amritsare, pozreli si procesiu Ganga Aarti z prvého radu, upútala nás pamiatka, ktorú si Indovia najviac vážia, našli oázu pokoja v Pokhare, preskúmali hippie mesto Rišikéš do detailu, vyšantili sme sa s fotoaparátom v Agre a množstvo množstvo ďalšieho.

Stálo to celé za to? Bez váhania 🙂

The post Koľko stojí mesiac cestovania po Indii a Nepále? appeared first on Cestovateľský blog.

1.Dajte si „momos“ na streche 

Vítame vás v Kathmandú – hlavnom meste Nepálu s takmer 1 miliónom obyvateľov. Je to rušné, prašné mesto, ale treba ho zažiť. Brázdime uličky Kathmandú až nás hlad vyhnal na tento roof top, kde v napätí očakávame nepálske národné jedlo „momos“ – niečo ako naše plnené pirohy, akurát nie bryndzou, ale mäsom či zeleninou.

Naše obľúbené nepálske „buff momos“ plnené byvolým mäsom. Cena v pouličnom stánku je 100 nepálskych rupií (cca 80 centov), v reštaurácií cca 150 nepálskych rupií a viac. Je to dobrotka!

2. Užite si slalom pomedzi skútre a autá v uličkách

Preslávené nepálske umelecké diela z elektrických káblov

Krásky z Nepálu

Aj v uličkách Kathmandú sa obzerajte. My sme v jednej uličke objavili takúto krásnu stupu.

Siesta v rikši…

3. Usmievajte sa na nepálske deti

Zvedavec

Zvedavcove kamošky

Tehly, holuby a chlapček na Durbarskom námestí.

4. Kúpte si rúško proti prachu

Kathmandú bolo jedno z najprašnejších miest, aké sme na cestách zažili, prašnejšie už boli len niektoré pohraničné nepálsko-indické mestečká. Ale aj v porovnaní s Indiou, ktorú sme navštívili, boli nepálske mestá najhoršie, čo sa prachu týka. Domáci to zjavne tiež pociťujú, nakoľko väčšina z nich nosila rúška. Ja som mala pre najhoršie prípady šatku a Jožko…

…Jožko si zaobstaral veselé rúško 🙂

5. Prejdite sa po zemetrasením poznačenom, ale stále krásnom námestí Durbar 

Poobedie na Durbar square (Durbarské námestie) v srdci Kathmandú. O pár dní to bude rok (25. apríla 2015) od nepálskeho zemetrasenia s magnitúdou 7,8 stupňa, kedy v Nepále v dôsledku zemetrasenia zahynulo viac ako 8000 ľudí a bolo zničených mnoho pamiatok nevyčísliteľnej historickej hodnoty. V dôsledku zemetrasenia sa zrútilo aj niekoľko chrámov na námestí Durbar v Kathmandú. Z pohľadu bežného (Kathmandú neznalého) turistu to vyzerá, že mesto sa z katastrofy pozviechalo, avšak ešte nedávnu udalosť pripomínajú hŕby tehál a trámami podopierané steny niektorých budov.

Pre niektorých už asi námestie Durbar nebude to, čo pred tým, ale snahu Nepálcov o jeho obnovu treba podporiť a Kathmandú navštíviť.

Miestami to vyzerá, že Durbarské námestie držia pokope už len drevené trámy. Vstup na námestie je 1000 nepálskych rupií (cca 8 Eur) pre cudzincov, zadarmo pre Nepálcov. Do areálu Durbarského námestia sa dá bočnými uličkami dostať aj bezplatne, ale zaplatením vstupného prispejete k obnove zničených pamiatok.

6. Navštívte Pašupatinát gáth a pridajte s k miestnej slávnosti 

Jeden so vstupov do areálu obklopujúceho Pashupatinat ghát – najposvätnejší ghát v Nepále (niečo ako Manikarnika vo Varanasí). V deň nášho príchodu do Káthmandú sa konalo vyvrcholenie jednej z najvýznamnejších hinduistických slávností „Shivaratri“, oslavy boha „Shiva“.

Na vstup do chrámu, kde sa modlili svätí muži stáli ľudia niekoľko hodinové (3 a viac) rady. My sme samozrejme rad vystáť nechceli, tak sme sa predbehli a snažili ukecať ochranku, aby nás dnu pustili prednostne, na čo však reagovali, že nás nepustia. Lebo nie sme hinduisti a keď sme sa spýtali, že odkiaľ vedia, že nie sme, tak nás poslali sa postaviť do radu. Ani milý úsmev a prosebné pohľady nepomohli 🙁

Počas festivalu „Shivaratri“ sa oslavuje boh Shiva (Šiva) jeho duchovné narodenie resp. osvietenie. Predstavu o tom, čo sa asi odohráva v chráme kam nás nechceli pustiť sme získali hneď za rohom. Okolo stanu bola zhromaždená skupinka mužov sledujúcich ďalších asi ôsmych „huliacich“ veriacich. Hlavný aktér (pripaľovač jointa 🙂 bol kompletne nahý, trávu fajčiaci, dredatý, popolom potretý, tzv. svätý muž („bába“). Pri zhliadnutí tohto ceremoniálu sme pochopili výrok jedného nášho nepálskeho kamaráta, ktorý nám oslavovaného boha „Shivu“ opísal ako „prvého feťáka na svete“ (jeho slovami „world’s first junkie“), a tak nejak vyzerá sviatok „Shivaratri“ – jediná udalosť v roku, kedy aj nepálska a indická vláda toleruje konzumáciu marihuany… náboženský sviatok hinduistov 🙂

Pashupatinat ghát slúži ako spaľovací ghát v Kathmandú.

Počas týždňa kedy prebieha „Shivaratri“ sa svätý muži zhromažďujú v najposvätnejších chrámoch po Indií a Nepále. Najväčšie oslavy prebiehajú práve v Pashupatinath chráme v Kathmandú, kam smerujú počas tohto obdobia milióny hinduistov z Nepálu ale aj Indie.

7. Kúpte si knihu

V uličkách štvrti „Thamel“ je množstvo kníhkupectiev. Prevažuje himalájska, budhistická a jogínska tematika. My sme si kúpili knižku o expedícií na Mt. Everest „Into thin Air“ – dychberúci príbeh o katastrofickej expedícií na Everest z roku 1996, ktorá bola nedávno už po niekoľký krát sfilmovaná – film „Everest“.

Keby ste si chceli začať už teraz niečo čítať, tu je kúsok inšpirácie na vysokohorskú literatúru.

8. Vyšliapte si schody k chrámu Swayambhu a užite si výhľad

Strážca. Z nášho ubytovania v štvrti Thamel sme sa pešo prešli k Swayambhu chrámu na kopčeku nad Kathmandú. Swayambhu chrám je prezývaný aj „Monkey temple“ (chrám opíc).

Jožko utužoval dobré diplomatické vzťahy s Nepálom 🙂 K stupe vedie zopár strmých schodov.

Po výstupe a zaplatení 250 nepálskych rupií za vstup sa vám naskytnú krásne pohľady na stúpu s Budhovými očami…

..a celé Kathmandú

Hoci Swayambhu stupa zemetrasenie prežila na pohľad nepoškodená, dôsledky zemetrasenia badať na okolitých budovách.

Pelikán bol samozrejme s nami 🙂

Neoddeliteľný symbol Nepálu – motlitebné vlajočky, na ktorých sú napísané mantry (motlitby), ktoré sú vetrom rozposielané do sveta.

9. Dajte si dezert v kultovej kaviarni „Snowman“ na známej „Freak street“

Interiér kaviarne „Snowman“ na známej ulici „Freak Street“ len kúsok od Durbarského námestia. Zafajčenú kaviarničku v hippie štýle a zaujímavým interiérom nám odporučil nepálsky kamarát. Vraj majú najlepšie koláče v meste. Veru majú!

Vyzerá to na slabý výber, ale sú naozaj delikátne!

10. Oddýchnite si v „Garden of Dreams“

Kúsok zelene v inak prašnom Kathmandú – Garden of Dreams. V Kathmandú sme veľa zelene a parkov nevideli, tak táto záhrada (alebo skôr záhradka) bude vzácnosť – asi preto si za vstup zaplatíte 250 nepálskych rupií.

11. Poprechádzajte sa okolo Budhovej stupy a potočte modlitebnými mlynčekmi

Budhova stupa v Kathmandú. Jedna z najväčších budhistických stúp na svete a jedno z najposvätnejších budhistických miest. Pozlatený vrchol stupy s očami Budhu sa zrútil počas zemetrasenia. Aj počas našej návštevy však prebiehali intenzívne práce na stupe.

Budhova stupa je obkolesená množstvom kláštorov, ktoré sú v okolí areálu stupy. Do niektorých je možné sa ísť pozrieť. Vždy sa však pred tým ako vstúpite spýtajte, či môžete vojsť a fotiť.

Mnísi trénujú tvorbu mandaly.

Točte vždy v smere hodinových ručičiek.

12. Prevezte sa na cyklorikši

Prevezte sa, ale dohodnite si vopred rozumnú cenu. Je to síce príjemný a jednoduchý, ale pre turistov finančne nevýhodný spôsob prepravy (hoci prerátané na naše peniaze je to stále super lacné :). Cenu môžte zjednávať, ale vždy nakoniec zaplatíte ako turista niekoľko násobok skutočnej ceny a cyklo-rikšár vás potom vozí dlhšou trasou, nech máte aspoň pocit, že ste zaplatili adekvátnu sumu. Tento pánko na fotke nás, ako sme neskôr zistili trošku „ofintil“. Potom sme sa už pekne naučili používať malé modré mikrobusy, ktoré domáci volajú „mikro“, ktoré sú oveľa oveľa lacnejšie, len sa trošku treba popýtať domácich a oni vás už usmernia.

13. Nedajte si v Kathmandú robiť zuby

Ocitli sme sa evidentne na zubárskej ulici, keďže každý druhý výklad vyzeral asi takto. Stačí si vyhliadnuť zúbok a v útrobách pofidérne vyzerajúcej kliniky vám ho už asi nejako nainštalujú. Veríme, že za lacnejšie ako na Slovensku, či kvalitnejšie… toto rozhodnutie asi necháme na odborníkov 🙂

Vybrali by ste si?

The post 13 tipov pri ceste do nepálskeho Kathmandú appeared first on Cestovateľský blog.

Taxikári veľmi nevedia, kde sa The Pavilions Himalayas nachádza, musíte ich trocha navigovať. Prípadne z letiska pre vás vedia prísť aj vrtuľníkom a pristáť s vami na vlastnom heliporte 🙂 Najmladší nepálsky súrodenec rodiny The Pavilions (ďalšie sú v Phukete, Amsterdame či na Bali) pozostáva z 15 domčekov, z ktorých je 5 dvojposchodových a 10 jednoposchodových, každý s krbom, stovkami satelitných kanálov, vlastnou jacuzzi, kuchynkou s minibarom a najmä obrovskými gaučami a posteľami, v ktorých oceníte na indicko-nepálske pomery dokonalú čistotu.

Spať budete ako malé deti, teda minimálne my sme a po 14-tich dňoch cestovania bolo toto prvé miesto, kde sme nepotrebovali štuple do uší, aby sme mohli snívať. Prírodné drevo použité všade, kde sa pohnete vás doslova núti vyzuť sa a dotýkať sa holými nohami prírody priamo v domčeku. Po odhrnutí závesov si môžete každé ráno užiť spev tamojších vtákov a ak budete mať trocha šťastia s počasím, tak aj výhľad na pohorie Anapurny.

Čerstvý vzduch si užijete vďaka prírodnej ventilácii, v celom rezorte neobjavíte ani jednu klimatizáciu. Pasívny systém stavieb udržuje celoročnú teplou na úrovni 23°C vo vnútorných priestoroch bez ohľadu na to, či je vonku 40°C alebo sú okolité kopce zasnežené.

Hneď pri vstupe zistíte, že toto je iné miesto, aké akékoľvek iné v Pokhare či Nepále. Hotelová stylistka pochádzajúca z Thajska si dala záležať, aby spojila nepálsku kultúru, moderný aj retro štýl, nezabudla na množstvo kameňa (typického pre tamojšiu oblasť) a dreva. Zároveň spojila celý komplex s okolitou faunou a flórou. Súčasťou hotela ja taktiež domáca farma, ktorá výrazne ovplyvňuje aktuálnu kuchyňu, ktorá je založená na organických potravinách, ktoré vám rastú doslova priamo za chrbtom. Celý rezort riadi veľmi sympatický Rajiv, ktorý má úplne jasno v tom, ako bude jeho rezort fungovať. Nechce sa označovať za 5-hviezdičkový hotel, avšak chce ponúknuť zákazníkov luxus a osobitný prístup, na ktoré budú radi spomínať.

V clubhouse, ktorý je centrálnym bodom celého areálu, si môžete užiť klasické sedenie pod medenými zvonmi alebo sa len tak rozvaliť do závesných kresiel. Druhé poschodie tejto budovy ponúka saunu, luxusné spa a menšiu posilňovňu.

Neprehliadnuteľný je infinity pool kombinovaný s vyhrievanou výrivkou.

Otváracie časy v clubhouse s obrovským krbom veľmi neexistujú, všetko záleží iba na vás. Áno, The Pavilions Himalayas sú určite synonymom luxusu, avšak s úplne iným prístupom k zákazníkovi. Nikomu sa nepreukazujete číslom izby, každý vás pozná po mene a každé ráno vás prvým menom privítajú aj na raňajkách – či už sú pre vás raňajky o 6:00 alebo 12:00 🙂 Zaujímavé je, že celý rezort nie je nijak oplotený či ohradený, môžete sa tam ísť aj len tak prejsť.

Rezort vznikol na pozemku, ktorý patril jednej z neziskoviek (NGO), ktorú riadi v Pokhare Dougles MacLagan, ktorý si našiel v Nepále svoju milovanú ženu. A pokým hotel stavali, dohodli úplne iné princípy fungovania, založené najmä na humanitárnom prístupe. 70% ziskov hotela ide späť do lokálnej neziskovky, ktorá aktuálne stavia iba kúsok od hotela školu, do ktorej budú môcť chodiť všetci domáci. A zároveň sa tak v hoteli môžu pridať k 36-člennému tímu. Ak budete mať chuť, môžete sa ísť na prácu neziskoviek v blízkosti Pokhary pozrieť sami, prípadne pridať ruku k dielu a napríklad učiť nepálske deti angličtinu 🙂

Za hlavným „hubom“ hotela je menšia záhradka s posedením obkolesená 15-timi domčekmi, v ktorých si môžete užívať ticho a spojenie s prírodou. V celom hoteli sa používa iba voda tečúca priamo z hôr a použije sa 3×, kým sa znova zrecykluje. 50 % „vodných“ potrieb rezortu je zabezpečených zberom dažďovej vody, dokonca aj odpadová voda je centralizovaná do nádrže na tvorbu bio paliva – metán odtiaľto sa potom využíva v lokálnej kuchyni. Komplikovaný systém solárnych panelov zabezpečuje 100% autonómiu od elektrickej siete Nepálu, ktorá je neslávne známa svojimi výpadkami. Naopak, hotel vydrží 5 dní aj v upršaných dňoch iba vďaka energii z batérii a solárnych panelov. Nikde v hoteli nenájdete plastové fľaše, iba sklenené – či už na izbe, alebo v hotelovej reštaurácii.

Klientela tohto mladého a odvážneho hotela (otvoreného v novembri 2015) je celosvetová, ľudia sem prichádzajú z rôznych kútov sveta, či už kvôli trekkingu alebo oddychu. The Pavilions Himalayas je síce miestom pre solventnejších klientov, ktorí si uprostred Himalájí chcú užiť pokoj a vydať sa trekking priamo zo srdca tohto pohoria, prípadne pre tých, ktorí prišli zregenerovať telo a dušu. Toto miesto sa nedá inak ako odporučiť!

360° videá a kompletná fotogaléria:

The post Recenzia: oáza pokoja a oddychu v Pokhare (+3x 360° video) appeared first on Cestovateľský blog.