Prvý ponor – hádžeme Chasing Dory do mora

V balení nájdete samotnú „ponorku“, dlhý žltý kábel (15 m) a malú žltú plávajúcu bóju. V Dory je batéria, ktorá ju poháňa, avšak plávajúca bójka v sebe ukrýva Wi-Fi vysielač, ktorý komunikuje s mobilom. A práve Wi-Fi bójka je káblom spojená priamo s Dory. Je to super vymyslené – tým, že bójka pláva neustále na hladine, máte prehľad, kde sa podvodný dron približne nachádza. A s tak dlhým káblom sa zároveň viete s dronom ponoriť do max. hĺbky 15 m, pričom nemusíte byť vy fyzicky pri drone – tu ste obmedzený iba dosahom Wi-Fi signálu medzi bójkou a mobilom, u nás to fungovalo bez problémov aj na vzdialenosť 50 m.

Dory je inak veľmi šikovná čo do veľkosti a hmotnosti. Pohodlne s ňou budú vedieť zaobchádzať aj vaše ratolesti. Zároveň pôsobí robustným spracovaním a čo je dôležité, že všetkých 5 vrtúľ, ktoré sa starajú o pohyb Dory vo vode, je vnorených v tele a sú chránené ochrannými časťami. Takže ak náhodou zapnete Dory na suchu a roztočia sa vrtule, nemusíte sa báť o svoje prsty.

Pre iOS aj Android je k dispozícii appka Chasing GO2, ktorá je extrémne intuitívna. Wi-Fi bójka vytvorí Wi-Fi sieť, na ktorú sa pripojíte (heslo je 12345678) a keď ste pripojení na tejto sieti, stačí spustiť appku. Žiadne nastavovania ani zbytočné zoznamovania sa, môžete sa rovno pustiť do objavovania podmorského sveta alebo si pozrieť fotky a videá, ktoré ste už zaznamenali. Ovládanie je dosť jednoduché. Stačí hodiť (doslova) Dory do vody, spustiť appku, stlačiť v nej tlačidlo zapnutia (motory sa naštartujú) a potom už pohyb Dory ovládate dvomi palcami – virtuálnymi joystickmi. Stačí sa pravý palcom dotknúť displeja kdekoľvek v pravej polovici, objaví sa virtuálny joystick a a pohybom hore a dole volíte hĺbku ponoru a pohybom vpravo a vľavo náklon. Ak sa dotknete ľavým palcom ľavej polovici obrazovky, objaví sa druhý virtuálny joystick, s ktorým ovládate pohyb vpred/vzad a otočenie vľavo/vpravo.

Dory vie plávať dvomi rýchlosťami, hneď na úvod sa smelo prepnite do tej vyššej rýchlosti (max. rýchlosť je okolo 3 km/h). Prekvapila ma stabilita samotného drona, keď už bol v nejakej hĺbke. Keď sa displeja nedotýkate (neovládate joysticky), dron automaticky sám drží hĺbku ponoru aj smer, ktorým sa pozeráte. Takže ak nájdete pod hladinou niečo, čo vás zaujalo (alebo budete čakať na rybky), viete sa zostať vznášať na jednom stabilnom mieste.

Dory si vcelku dobre poradila aj s vodnými prúdmi, neodporúčal by som ju však vziať do miest, kde sú veľké vlny. Do kábla, ktorý si „ťahá“ za sebou, sa nezamotala ani raz. Dory sme zobrali so sebou na mesačný trip do Chorvátska a je perfektné, že výrobca sa nebojí ani slanej vody a môžete tak tento podvodný dron pohodlne používať aj v moriach a oceánoch. Súčasťou balenia je aj extrémne savá handra, do ktorej sme dron vyutierali, keď sme ho vybrali z vody.

Full HD kamera, 45° náklon a 2 LED svetlá

Keď sa budete potápať s Dory (teda vy budete sedieť v pohodlí a suchu na pláži a budete si obzerať podmorský svet na mobile), oceníte určite funkciu 45° náklonu (smerom nahor alebo nadol). Je to fajn fíčurka, keď napr. objavíte podmorský život, prípadne sa budete blížiť k dnu a budete sa chcieť pozrieť, ako to na ňom vyzerá. Stačí Dory nakloniť a už vidíte všetko v 45° uhle nad vami a v 45° uhle pod vami.

Samotná kamera má full HD rozlíšenie (16:9) so štandardným 1/2.9″ CMOS senzorom. Je umiestnená vpredu na „čumáku“, takže na mobile neustále vidíte, kam smerujete. Vedľa kamery sú aj 2 LED svetlá – my sme sa s Dory potápali iba cez deň a tu zapnutie LED svetiel nijak nepocítite, ani keď ste blízko nejakých predmetov (napr. trupu lode).

Už pár rokov lietam s hobby leteckým dronom (DJI Mavic Pro), ktorý na jedno nabitie nevydrží vo vzduchu reálne viac ako 20 minút. Dosť ma prekvapila výdrž Dory – výrobca udáva prevádzkovú výdrž na plné nabitie 60 minút, my sme sa s ňou hrali pod vodou takmer 75 minút. Do plna ju potom znova nabitie za 2 hodinky.

Kvalitu fotografií si netrúfam nejak objektívne zhodnotiť, nemám totiž mnoho skúseností s podvodnou fotografiou a tá má isté úskalia. Množstvo dostupného svetla klesá s hĺbkou, zároveň sa s hĺbkou vytrácajú určité farby (ktoré treba kompenzovať) a je úplne iné snímať objekt vzdialený 2 m na suchu a pod vodou. Mrknite si zábery, ktoré sa nám podarilo počas niekoľkých ponorov s Dory zachytiť a sami si zhodnoťte, či sa vám páčia alebo nie 🙂 Zábery sme nijak neorezávali ani farebne neupravovali, ide o „surové“ zábery tak, ako sme ich stiahli z Dory.

Cena, využitie a zhodnotenie Chasing Dory

Oficiálna cena Chasing Dory je 470 eur, na testovanie nám ju zapožičali z Focus Nordic. Asi som v duchu očakával vyššiu cenu, hlavne z dôvodu, že takéto nové hračky stoja vždy „majland“ a toto mi príde ako rozumne stanovená cenovka. Otázne za mňa je, aké ma Dory využitie? Viem si predstaviť niekoľko kategórii ľudí – tí, čo nemajú potápačský preukaz alebo sa boja (z akéhokoľvek dôvodu) vody, ale predsa chcú objavovať podmorský svet. Ostatní plavci a potápači asi skôr siahnu po akčných vodeodolných kamerách typu GoPro, ktoré sú však bez špeciálneho obalu typicky vhodné iba do hĺbky 10 m. Avšak omnoho praktickejšie využitie sme objavili práve v marínach v Chorvátsku – pre vodné kluby, majiteľov lodí, chartrové spoločnosti a všade, kde je potrebné pravidelnejšie kontrolovať stav a trup lodí pod vodou, tu si viem Dory predstaviť ako perfektného spoločníka na prácu.

Technické parametre Chasing Dory

Hmotnosť: 1,3 kg

Rozmery: 247 × 188 × 92 mm

Batéria: 4800 mAh (integrovaná v drone)

Kamera: 1080p f/1.6, 1/2.9″ CMOS senzor, ISO 100-3200

Maximálny ponor: 15 m

Produktová fotogaléria Chasing Dory

The post Recenzia: podvodný dron Chasing Dory – cool hračka pre milovníkov vody appeared first on Cestovateľský blog.

Prvić Luka

Prvić Šepurine

The post Fotopohľad: Prvić – pokoj, pohoda a jedno hasičské auto appeared first on Cestovateľský blog.

The post Fotopohľad: Primošten s rybím trhom a závodmi somárov appeared first on Cestovateľský blog.

The post Fotopohľad: Ostrov Zlarin, na ktorom sú zakázané autá appeared first on Cestovateľský blog.

3x povysávaný karavan na jedno nabitie

Mi ručný vysávač je v podstate batériový (nabíjateľný) vysávač určený pre domácnosti. Keďže sa hlavná kefa, ale aj predlžovací nadstavec dajú odmontovať, zostane vám v rukách základ. Držiak, ktorý obsahuje bezkefový jednosmerný elektromotor, batériu, odpadovú nádrž a k tomu sú dva menšie nadstavce. Jeden so štetinami a druhý zúžený, aby ste sa dostali aj do menších špár. Odmontoval som teda všetko to, čo je určené na vysávanie v domácnosti a zobral som „zbytok“ ako svoj ručný vysávač do karavanu. Výsledok? Omg, radosť upratovať. Xiaomi udáva výdrž 30 minút vysávania na jedno nabitie (a 160 m2 plochy) – u mňa je to odhadom 25 minút a trikrát komplet povysávaný karavan 🙂

Xiaomi produkty sú minimalistické, takže žiadne zbytočné ovládanie nehľadajte. Ak máte radi produkty ako je napr. práčka či umývačka riadu s miliónmi programov, toto nebude nič pre vás. Ja nie som ten typ, práve naopak. Pre mňa je to však super produkt – stlačím spúšť „pištole“ a vysávam, pustím – vysávač sa samovoľne vypne. Je tu iba jedno tlačidlo navyše, Max. To vygeneruje 4x väčší sací výkon, ale aj poriadne žerie batériu a z približne 25 minút vysávania sa reálne dostanete na 4-5 minút. Štandardný režim vysávania je na bežné nečistoty úplne v pohode. Už týždeň sme v kempe v borovicovom lese, odkiaľ píšem túto recenziu, tak si viete predstaviť ten bordel, čo si nosíme do karavanu.

Cyklónová technológia + HEPA filtrácia absorbujú aj jemnejší prach, vysával som s ním aj piliny po rôznych drevených orezoch. Pocitovo som mal pocit, že som vždy všetko dobre povysával. Podľa technických parametrov by mal Mi ručný vysávač vedieť povysávať častice do veľkosti až 0,3µm, ale toto fakt nemám ako verifikovať 🙂

Nabitý za menej ako 2 hodiny

Vysypávanie odpadu je jednoduché – potlačíte poistku a spodná časť sa vyklopí aj so všetkým neporiadkom. Ponaučenie – robte to vždy rovno nad smetiakom, nie ako ja, že som chcel zistiť, čo sa stane… vysával som po sebe znova toho pol litra bordelu, čo nádoba pojme 🙂 Jedna vlastnosť, ktorá je za mňa asi najlepšia a tou je nabíjanie. Všetky ručné vysávače sa nabíjajú dlhé hodiny, často 12+ hodín, niektoré dokonca 18 hodín a potom vydržia reálne vysávať pár minút. Asi by ma porazilo, ak by som mal vedieť vysávať 4 minúty a potom čakať do druhého dňa, kým budem môcť dovysávať. Xiaomi Mi ručný vysávač sa nabil z nuly (fakt som ho vymlátil ako to len išlo) do plna za cca 80 minút, takže mega pohoda. Batéria samotná má kapacitu 2,5 Ah.

Čo je v balení a záver

Súčasťou balenia je:

• samotný ručný vysávač
• elektrická kefa na roztoče
• extra mäkká kefa
• plochá dýza
• nástenná dokovacia stanica

Prvú kefu (na roztoče) nepoužívam, druhé dve áno (extra mäkká kefa a dýza) a striedam ich podľa toho, čo potrebujem povysávať. Celkovo tento ručný vysávač váži cca 1,5 kg. Hlučnosť je 72 dbm – subjektívne je rovnako hlučný ako všetky tiché domáce vysávače (ktoré majú samozrejme väčší výkon). Cena je 188 € a kúpite ho v oficiálnom obchode www.mi-store.sk.

Tip: Prečítajte si aj recenziu robotického vysávača Xiaomi Mi, ktorý za nás vysáva (aj mopuje), kým sme na cestách 🙂

The post Recenzia: Xiaomi Mi ručný vysávač – konečne niečo normálne do auta, karavanu či lode appeared first on Cestovateľský blog.

Kapitánsky kurz – v skutočnosti je celý názov Kurz veliteľa námorného rekreačného plavidla kategórie C, ale zjednodušene tomu radšej hovorme kapitánsky kurz – cieľom je môcť si prenajať jachtu niekde v Chorvátsku (alebo kdekoľvek vo svete) a vydať sa na more do vzdialenosti max. 12 námorných míľ od pobrežia. O jachtingu som toho veľa nevedel a keďže sa rád učím nové veci, začal som hľadať, čo všetko kapitánsky kurz obnáša.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by hanka & jozo (@cestujemespolu) on May 8, 2018 at 11:45pm PDT

Prečo jachting?

Je to jedna z najlacnejších dovoleniek, akú môžete absolvovať. Začiatkom sezóny vás týždeň all-inclusive s prenájmom lodi, dopravou, jedlom a pitím vyjde cca 400-450 eur. Treba si dať samozrejme pozor na výber posádky, lebo trávite dosť času v kruhu ľudí na obmedzenom priestore. Bežne sa na lodi pohybuje 6-8 ľudí a predstavte si, že priestoru máte približne ako v 1-izbovom byte. A samozrejme musíte mať k dispozícii v okruhu priateľov skippera (kapitána) – človeka, ktorý má povolenie/licenciu na vedenie takéhoto plavidla. A to bol aj môj cieľ, získať toto osvedčenie. Predtým, ako sa vrhnete na kapitánsky kurz odporúčam absolvovať aspoň jeden jachtingový trip s kamošmi alebo inou posádkou a celú tu atmosféru si vyskúšať. Niekomu to ulahodí takmer okamžite, no môže sa stať, že vám takýto spôsob trávenia voľného času nebude práve najpríjemnejší (napr. už len vďaka morskej chorobe, ktorá sa môže/nemusí dostaviť).

Viac k téme cenovej dostupnosti jachtingu si môžete prečítať v našom článku Týždeň na jachte iba pre bohatých? Naopak, môže to byť vaša najlacnejšia dovolenka!

Hor sa do hľadania ponúk

Kapitánsky kurzov je viacero, existujú rôzne kategórie. V zásade hľadám kapitánsky kurz, pri ktorom si budem môcť požičať jachtu (najbližšie v Chorvátsku, ideálne však kdekoľvek vo svete) a budem sa môcť plaviť do vzdialenosti 12 míľ od pobrežia s loďou do dĺžky 24 m (čo na začiatok a dovolenkový režim úplne, ale úplne stačí).

Pri googlení narazíte na ponuky od rôznych spoločností. Od kurzu vodcu malého plavidla, cez rôzne kategórie námorného rekreačného plavidla až po kurz rádiotelefonistu. Keďže na úvod netuším, čo všetko to reálne obnáša, začínam zháňať informácie – práve vyššie spomenutá kategória „C“ je to, čo dnes hovorovo vo väčšine prípadov nazývame kapitánskym kurzom. „B“-čko sú potom skúsenejší kapitáni s povolením plávať do vzdialenosti 200 Nm od pobrežia a kategória „A“ už je následne bez míľových obmedzení. Späť teda ku Kurzu veliteľa námorného rekreačného plavidla kategórie C – na Slovensku nájdete množstvo ponúk rôznych spoločností:

• Kapitanskykurz.sk ponúka mnou hľadaný kurz za 349 eur
• Lodicak.sk nemá zverejnené ceny za kapitánsky kurz, ale cena by mala byť podobná
• Maxo.sk ponúka tento kurz za 350 eur
• Yachter.sk taktiež za 350 eur
• YachtAcademy.sk rovnako za 350 eur
• …a rôzne inzeráty na bazos.sk nájdete niekde od 270 eur 🙂

Cenové vytriezvenie = pripravte si niečo cez tisícku

Fajn, vyzerá to, že trh je „harmonizovaný“ a nebude treba vyberať na základe ceny. Rozhliadam sa teda po odporúčaniach u známych a dostávam tip (od dlhohoročného kapitána), ktorý mi odporúča Yachter.sk. Volám a začínam sériou všetkých najzákladnejších otázok, pretože sa v tento moment v názvosloví a celkových požiadavkách dosť strácam. Trpezlivá majiteľka mi na druhej strane všetko vysvetľuje, volám kamošovi, či sa nechce pridať a za týždeň sme obaja prihlásení 🙂

Pred samotným prihlásením však príde vytriezvenie, pretože 350 eur má od momentu, keď dostanete do rúk preukaz, slušne ďaleko… približne asi tak trojnásobne ďaleko 🙂 Samozrejme sa všetky informácie dozviete pred prihlásením, celý proces je transparentný. Na vysvetlenie, čo všetko potrebujete absolvovať, aby ste reálny kapitánsky preukaz dostali:

1. Absolvovať teoretickú skúšku (4 dni) Kurzu veliteľa námorného rekreačného plavidla (350 eur) + 40 eur za kolky za štátnu skúšku, ktorá je v iný deň. V Yachter.sk sa teoretická skúška koná typicky v termínoch štvrtok-nedeľa, takže tu stačia 3 dni voľna celkovo aj so skúškou. Podľa informácií od ďalších už kapitánov sú aj firmy, ktoré teóriu zvládajú za 2,5 dňa.
2. Absolvovať teoretickú skúšku rádiotelefonistu (trvá jeden deň a slúži na to, aby sme mohli obsluhovať vysielačku na lodi) – 100 eur + 20 eur za kolky za štátnu skúšku, ktorá je v iný deň, takže dva ďalšie dni dovolenky, keďže v mojom prípade pripadli oba termíny na pracovné dni.
3. Potvrdenie od lekára, že ste spôsobilý… (23 eur)
4. Praktická časť. Tu máte viacero možností – buď dokladujete naplávanie aspoň 200 Nm (a jasné, že sa to dá ľahko „ofejkovať“), alebo si skúšku spravíte na Dunaji alebo v Čunove za cca 100 Eur alebo vycestujete do Chorvátska na týždňový praktický kurz, ktorý stojí cca 530 eur + náklady na dopravu a stravu + sa skladáte na dopravu a stravu pre kapitána (zaokrúhlene všetko spolu pri troche skromnosti okolo 700 eur). Keďže som tak trocha poctivec a neviem si úplne predstaviť, ako by mi prax v Čunove úplne pomohla v Chorvátsku pri reálnom prenájme lode, zvolil som týždňový praktický pobyt v Chorvátsku.

Spočítajme to – 1233 eur je konečná suma. Niečo približne 3-násobne viac ako 350 eur, ktoré nájdete v ponukách. Nemám to organizátorom kurzov za zlé, to vôbec – všetky poplatky sú na stránkach uvedené, len si to ako laik na úvod pred kurzom neviem úplne spočítať.

Jasné, že môžete ušetriť absolvovať praktickú časť aj na Slovensku, čo má podľa mňa asi takú „kvalitu“ akoby ste si pri vodičáku trénovali parkovanie na bicykli. Zobral som to poctivo a bol som na tento výdavok psychicky pripravený 🙂 Jediné, čo ma mrzí, že som na Slovensku neobjavil jedinú firmu, ktorá by túto cenu mala na svojej stránke uvedenú ako kompletnú a konečnú. Príde mi fér, ak by mi niekto v telefóne povedal – „viete, bude vás to stáť celé niečo cez tisícku“ vs. „za 350 eur ponúkame kurz…“ – a možno som iba tak trocha naivný 🙂 Alternatívou sú české spoločnosti, ktoré ponúkajú vybrané teoretické aj praktické časti miestami o niečo (niekedy aj výrazne) lacnejšie, na druhej strane je zas otázne cestovanie, ktoré tiež zaberie istý čas.

Ako dlho to celé trvá? Kedy sa treba prihlásiť?

Termínov na teoretické skúšky (KNVRP, Rádiotelefonista) aj praktické skúšky (na Slovensku, v Chorvátsku) nájdete na Slovensku desiatky, je len na vás, ako si vyskladáte ich časovú následnosť. Odporúčam však prihlasovanie na kurzy riešiť v dostatočnom predstihu, o kapitánske kurzy je posledné roky na Slovensku pomerne veľký záujem a dobré termíny sa rozchytajú vcelku rýchlo. Prvýkrát som sa začal vážnejšie zaujímať o kapitánsky kurz v januári 2019, teoretickú časť som absolvoval v apríli a hneď na to sme aj vyplávali na praktickú časť do Chorvátska, takže som v priebehu 2 mesiacov získal aj samotné osvedčenie. Po zložení teoretickej skúšky však máte 2 roky na to, aby ste zavŕšili aj praktickú časť a nie je vôbec ojedinelé, že si niekto celý kapitánsky kurz (teóriu aj prax) natiahne v rámci svojich pracovných povinností aj na celý rok.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by hanka & jozo (@cestujemespolu) on Sep 30, 2018 at 7:22am PDT

Z čoho pozostáva teoretická časť a skúška z nej?

Keď som dorazil do učebne Yachteru, potešila ma príjemná atmosféra a nálada všetkých zúčastnených a skoro mi padla sánka, keď som uvidel to skriptum, ktoré nás čakalo na štúdium – challenge accepted 🙂 Vo výsledku sú to všetko veľmi zaujímavé témy a oblasti, ktoré určite rozšíria obzory vašich všeobecných znalostí a odporúčam prísť na tieto štyri dni oddýchnutý s cieľom načerpať toho čo najviac (bude sa to v praxi hodiť). Predmety, ktoré sú súčasťou výučby:

• Námorné právo – veľmi zaujímavá oblasť aj s výkladom histórie a vývinu tohto práva.
• Navigácia – dôležitá súčasť, tento predmet ma asi najviac zaujal – navigačné znaky, mapy, ako sa navigovať bez GPS…
• Meteorológia – extrémne dôležitá súčasť, zároveň tak trocha ťažšia na uchopenie, keďže sa dá lepšie pochopiť najmä rokmi praxe.
• Angličtina – na úvod som si hovoril, že toto bude „brnkačka“ a bolo to najväčšie prekvapenie – stovky námorných výrazov, ktoré nemáte odkiaľ vedieť.
• Plavebná náuka – taký ten typ predmetu, ktorý viete, že „musíte“ absolvovať (súčasti vznetového motora, vztlakový režim plavby, metacentrum…).
• Zdravoveda – veľmi dobré osvieženie všetkého základného spojeného so záchranou života. Len mi je ľúto, že sme nemali možnosť si prakticky znova vyskúšať oživovanie, aj keď „Anču“ sme na kurze mali.

Ako dlho sa trvá toto všetko naučiť a ako prebieha skúška?

Ak budete štyri dni relatívne čerství a jednotlivé témy vás budú zaujímať, stačí si následne skriptá 2-3-krát prečítať a skúšku bez problémov zložíte. „Prečítaním“ myslím vyhradiť si na to niekoľko večerov, kedy sa do jednotlivých tém skutočne zahĺbite. Pre mňa to boli 2 večery návratu do vysokoškolských čias a riadne ponamáhanie šedej kôry 🙂

Samotná skúška sa skladá pred štátnou komisiou, keď pred každým členom skladáte písomnú aj ústnu skúšku. Na vypracovanie písomnej časti (zo všetkých predmetov naraz) máte 3 hodiny, čo je dostatočný čas. Nasleduje ústna skúška pred jednotlivými členmi komisie, keď každý člen zastupuje jeden skúšaný predmet. Niektorí prednášajúci sú zároveň skúšajúcimi a musím povedať, že sú to odborníci a veľmi milí ľudia, ktorých cieľom nie je vás potopiť, ale skutočne naučiť. Aj keď sme sa často pýtali počas teórie možno banálne otázky, vždy sme dostali trpezlivú odpoveď. Takže za teoretickú časť palec hore, môžem len odporučiť. S tou praktickou časťou je to už ale o „kúsok“ horšie…

Praktická časť – týždeň v Chorvátsku

Je začiatok sezóny, ideálne obdobie pre „kurzistov“ – na mori minimum lodí, voľné móla, perfektné na cvičenie. Partia piatich budúcich adeptov sa spolu so skúseným kapitánom (doslova morským vlkom) vydávame autom do Chorvátska. Preberáme 8-miestnu športovejšiu jachtu a vydávame sa na more. Počasie nám veľmi nepraje, 5 dní zo 7 pomerne výdatne prší, napriek tomu máme snahu a chceme sa čo najviac naučiť.

Veľmi dôležité je oblečenie, najmä na začiatku sezóny – určite si požičajte kompletné jachtárske oblečenie (bunda, nohavice, gumáky).

Kormidlovať jachtu je niečo úplne iné ako šoférovať automobil. Musíte tu počítať s vetrom, prúdmi, každá jachta reaguje inak na kormidlo, inak zaberá spiatočka a potom to ešte len začne – práca s plachtami 🙂 Je to veľká alchýmia a na úvod som z toho trocha nesvoj, zároveň je to vzrušujúce to všetko zažiť a učiť sa. Prvé dni trénujeme trocha prácu s plachtami, niekoľkokrát nacúvanie na prázdne mólo či bójku. Kritické momenty (pristávanie do plnej maríny, vyplávanie z plnej maríny) sme si vyskúšali iba raz, aj to iba ku kraju móla 🙁 Viazanie uzlov nám bolo ukázané až v momente, keď sme si o to požiadali. Niekde v polovici týždňa na vode som sa začal zamýšľať, či som ja iba tak zbytočne náročný, alebo… za celý týždeň som nemal kormidlo dlhšie v ruke viac ako 45 minút. Žalostne málo na to, aby som si trúfol (aj keď teraz už s papiermi) požičať si jachtu bez skúsenejšieho kapitána, nie to si zobrať na zodpovednosť ďalšie životy – a myslím si, že priestor na učenie bol, len vôľa akosi chýbala.. Mrzí ma to, ale takto som si praktický výcvik (za nemalé peniaze) skutočne nepredstavoval. A možno mám iba ja prehnané očakávania. Takže suma sumárum, za mňa sklamanie a premárnený čas. Aspoň som spoznal niekoľko veľmi milých a zaujímavých ľudí 🙂

Týždňový praktický výcvik na mori je zakončený potvrdením o naplávaní zákonom požadovaných 200 Nm. Tento dokument ide spolu s ostatnou hŕbou papierov (teoretická skúška, potvrdenie od lekára, žiadosti, fotografie…) na Námorný úrad Ministerstva dopravy a o niekoľko týždňov na to získate 2 preukazy – licenciu veliteľa námorného rekreačného plavibla a licenciu rádiotelefonistu. A teraz už hor sa jachtovať a trénovať 🙂

The post Ako a kde absolvovať kapitánsky kurz? Detailný prehľad (+porovnanie cien) appeared first on Cestovateľský blog.