The post 9 tipov na výlety a nezabudnuteľné miesta na Orave appeared first on Cestovateľský blog.

Pohodové 2 a pol hodinky cesty autom z Bratislavy a podobná vzdialenosť z Košíc, či už vrchom alebo spodkom a ste tu. Od Ľubochne po Bešeňovú, z juhu ohraničuje túto oblasť dedinka Liptovské Revúce. My sme sa vybrali z hlavného mesta v piatok na večer, spodnou trasou cez Donovaly (našťastie ešte neboli zasnežené, cestovali sme začiatkom decembra) a zakotvili sme v Liptovskej Osade. Na jeden predĺžený víkend sme si povedali, že si totálne oddýchneme a vynikajúco nám tento účel splnila magická chalúpka v Gothale. Keď budete aj vy hľadať netradičné ubytovanie, mrknite práve tu – každá chalúpka je iná, niektoré sú útulnejšie pre pár, niektoré poriadne veľké pre rodiny s deťmi či partie.

No a keď sa už budete pohybovať v tomto okolí, rozhodne si dajte pol dňa na Vodný svet – neverím, že je na Slovensku ešte veľa miest, kde máte novučičký vodný komplex takto sami pre seba. Prečítajte si o ňom v tomto našom článku.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by jozef & hanka (@cestujemespolu) on Dec 15, 2018 at 11:25am PST

TOP 20 aktivít v ružomberskom okrese

Keď sme začali hľadať, čo všetko sa dá naokolo a v ružomberskom okrese robiť, zostali sme príjemne prekvapení… tu je TOP 20 aktivít, ktoré stoja za to, keď sa vydáte do týchto slovenských končín 🙂

1. Lyžovačka v Nízkych Tatrách
2. Ružomberok (dolný Liptov) je obkolesený štyrmi krásnymi pohoriami – na juhu Nízkymi Tatrami, na západe Veľkou Fatrou, na severe Chočskými vrchmi a na východe Podtatranskou kotlinou. Nespočetné množstvo turistických chodníkov…
3. Pre rodiny s deťmi Donovalkovo alebo Habakuky
4. Pamiatková rezervácia Vlkolínec zapísaná v UNESCO –  (ak ste neboli, rozhodne si sem dajte prechádzku, stačí vám pohodová hodinka)
5. Demänovské jaskyne (vrátane tej unikátnej ľadovej)
6. Hrad Likava či Blatnica
7. Letná bobová dráha Žiarce
8. Ovečkoland
9. Golfové ihrisko na Táloch
10. Vyhliadkové vrchy Rakytov, Krížna, Sidorovo, Malinô
11. Travertínová terasa Jazierce
12. Veľký Choč (1 607 m) – známy svojim nádherným kruhovým výhľadom
13. Kúpeľné pramene v Lúčkach, minerálne pramene v Korytnici (v minulosti svetoznáme kúpele, dnes miesto plnenia minerálnej vody)
14. Termálny výver pri Kalamenoch
15. Lúčanský alebo Brankovský vodopád
16. Bešeňovské travertíny 
17. Jánošíkova (skalná) päsť pri Liskovej
18. Skalné útvary v osade Studničná pri Komjatnej (využívané na lezenie)
19. Kostol sv. Martina v Martinčeku s nástennými maľbami z 13. storočia
20. Splav Váhu od Bešeňovej, ale iba v lete 🙂

The post Ružomberok: 20 tipov na zaujímavé výlety appeared first on Cestovateľský blog.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by jozef & hanka (@cestujemespolu) on Dec 9, 2018 at 9:35am PST

Gothal ako výraz má veľmi dlhé korene. Je to pôvodný názov Liptovskej Osady, ktorý dedinke dali benediktínski mnísi v roku 1288 a v preklade znamená ,,božie domčeky“.

Gothal je netradičný projekt – kĺbi oddych, šport a relax (neopozeraný moderný vodný svet) do jedného veľkého komplexu. Síce na svojom webe píšu „V Gothale nielenže dokonale vypnete, ale práve naopak, toto miesto vás naštartuje a nabije pozitívnou energiou“, no my sme si tu za víkend práveže perfektne oddýchli.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by jozef & hanka (@cestujemespolu) on Dec 16, 2018 at 11:41am PST

Keďže je po našom príchode už neskorý piatkový večer, šupneme do seba jeden drink na bare a vydávame sa zaspať do našej chalúpky. Chalupy sú každá iná (aspoň na prvý pohľad zvonka) a veľmi pekne pripomínajú slovenskú ľudovú architektúru, napr. neďaleký Vlkolínec. Čo sa mne osobne najviac páči – drevo a kameň sú základnými prvkami vo vnútri chatky. Je to omnoho útulnejšie ako sterilné hotelové prostredia. A tááá pohodlná posteľ a ticho 🙂 Oukej, na dnes ideme odkväcnúť 🙂

Sobota ráno – otváram oči, hecujem z postele aj Hanku a vydávame sa na raňajky. V tomto momente príde niečo, čo som nevidel na raňajkách v akomkoľvek ubytovacom komplexe na Slovensku už roky – domáca krupicová kaša (oh yeah, s grankom…) a na druhé ráno dokonca treska! 🙂 Síce sú to riadne netradičné pochúťky, ale garantujem vám, že toto boli prvé veci, po ktorých sa na raňajkách zaprášilo…

Cestou z raňajok (ktoré sa podávajú spoločne pre všetkých hostí v apartmánovom dome Smrek, ktorý máme vzdialený asi 30 m – haha, Hanka si omylom sadla ráno do auta, tak som sa z chuti zasmial) sa konečne zhlboka nadýchnem a už presne viem, že som opustil pracovnú Bratislavu. hostý vzduch, pokoj a okolitá príroda… milujem tento pocit, či už dorazíme do Vysokých alebo Nízkych Tatier, na Oravu alebo na Liptov.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by jozef & hanka (@cestujemespolu) on Dec 12, 2018 at 11:56am PST

Rozmýšľame čo s načatým dňom, fakt sa nám nechce robiť nič priveľmi aktívne. Rozhodnutie je jasné, ideme omrknúť vodný svet. Už pri včerajšom príchode do Gothalu sme na križovatke videli veľkú nasvietenú budovu, takže nám bolo jasné, kam máme ísť. Zostali sme však milo prekvapení, keď sme vošli do vnútra – dorazili sme asi 9:50 bez toho, aby sme tušili, kedy otvárajú 🙂 Stačilo počkať 10 minút a užili sme si niečo, čo sme už dávno nezažili – obrovský vodný svet sme mali zrazu iba pre seba, kým neprišli prví hostia (asi tak za pol hodinku – ale ani mimo toho bol tento vodný svet na míle vzdialený od plného stavu).

Dostávam na ruku čipové hodinky, zhadzujem veci v šatni a okamžite skáčem do 25-metrového bazéna. Nie, že by som bol takým vášnivým plavcom, poctivo som predtým strčil špičku do bazéna, či nie je voda príliš studená (priznávam, som veľmi teplomilný tvor) a pri 28°C som si schuti zaplával – kedy inak by som mal totiž celučičký bazén sám pre seba?

…po 20 minútach ma to prestalo baviť, tak som sa prevalil do vedľajšieho relaxačného bazéna (35°C) s masážnymi tryskami 🙂 Do ruky prosečko – bublinky do hlavy aj do tela – užívam si vodnú masáž dlhé minúty… Veľa návštevníkov tu nie je, pýtam sa teda pána za barom, čím to je – cez týždeň býva že vraj pomerne prázdno (takže tip pre vás) a asi musel byť nejaký jarmok naokolo, že bolo tak pomenej ľudí.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by jozef & hanka (@cestujemespolu) on Dec 15, 2018 at 11:25am PST

Nie, že by nám to prekážalo… to vôôôbec nie 🙂 Oddychujúc pri pohľade na ten úžasný strop (stačí tak málo a vytvorí to brutálny efekt) mi zrazu pípa alarm, že masáž. Chrbát stuhnutý, na masáži som nebol už večnosť. K tomu sauna – nie, že by som nejak extra dlho vydržal, ale po saune dokážem zaspať asi v momente… poznáte ten pocit?

Ale na dnes nás vo Vodnom svete Gothal čaká ešte jedna netradičnosť – simulácia Mŕtveho mora (floating). Je to neveľký bazén (cca 2,5 x 2 m) so slanou vodou z Mŕtveho mora. V Izraeli sme ešte neboli (je to ale našom bucket liste pomerne vysoko) a tak sme fakt zvedaví – ide sa sem bez plaviek (no problemo) a máte bazénik na hodinku iba pre seba. Skúšame si ľahnúť na hladinu a… tak netradičný pocit, že telo neskesá, ale skutočne ho slaná voda nadnáša, sme ešte nezažili! Najskôr sa hrbím, trocha ma z toho bolí krk a potom to vyskúšam – úplne sa uvoľním a jednoducho si ľahnem tak, akoby som ležal na posteli. Drží… fakt to drží. Ležíme tu s Hankou azda pol hodinu, totálne uvoľnení, mám pocit, že aj zadriemem. Takto nejak sa asi cítia astronauti v beztiažovom stave.

Keď kráčame z vodného sveta von (nemôžem zabudnúť inak pochváliť veľmi príjemný personál vo Vodnom svete, extra silný fén aj v mužskej šatni a odstredivku na plavky!), začína sa pomaly stmievať a to sme ešte neboli na lezeckej stene, vo fitku a nestihli sme ani bowling (snáď nabudúce). Ak patríte k aktívnejším ľuďom, je okolie Gothalu & Liptovskej Osady plné zaujímavých možností:

• lyžovačka a hiking v Nízkych Tatrách alebo na Donovaloch (tie my moc nemusíme)
• pre rodiny s deťmi Donovalkovo a Habakuky
• pamiatková rezervácia zapísaná v UNESCO – Vlkolínec (ak ste neboli, rozhodne si sem dajte prechádzku)
• Demänovské jaskyne (vrátane tej unikátnej ľadovej)
• Hrad Likava či Blatnica
• Letná bobová dráha Žiarce
• Ovečkoland
• Golfové ihrisko na Táloch

 

View this post on Instagram

 

A post shared by jozef & hanka (@cestujemespolu) on Dec 10, 2018 at 1:00pm PST

My sme sa rozhodli tento víkend aktívne oddychovať, tak si dávame prechádzku po okolí pomedzi chalúpky smerom k samotnej Liptovskej Osade. Pomaly sa stmieva, kráčame späť k chatke, otvárame fľašku červeného (dík Kati) a napriek tomu, že máme na chalúpke kuchynku a obývačku s TV, diaľkový ovládač nás ani nenapadne zobrať do rúk, užívame si to krásne ticho.

Večera v apartmánovom dome Smrek pri vianočnom stromčeku a stolíku pri okne je výborná, kombinujeme mäsko a makové šúľance 🙂 Zajtra je síce už nedeľa a víkend ubehol tradične rýchlo, no pri vzájomnom pohľade s Hankou vieme, čo bude nasledovať – bežíme do chalupy na poschodie, hádžeme sa do perín a užívame si luxusný spánok v nadštandardne pohodlnej posteli. Cesta domov na druhý deň už ubieha rýchlo a s úsmevom na tvári musíme skonštatovať, že takto príjemný a najmä oddychový víkend sme už dlho nezažili. Sem sa v 2019 určite vrátime…

PS: Chalúpky v Gothale sú menšie aj väčšie, pre páriky, partie aj rodinky s deťmi.

PS2: Zabudli sme sa spýtať na meno pána, ktorý nás obsluhoval počas raňajok aj večere – veľká pochvala a pozdrav, takto si predstavujeme služby na vysokej úrovni. Milý, vtipný, nevtieravý a úprimný prejav. Och áno, nech sa prídu slovenskí hotelieri inšpirovať, prosím 🙂

Fotogaléria

The post Čarovná chalúpka uprostred Slovenska (recenzia) appeared first on Cestovateľský blog.

1. Oravská priehrada

Vodná nádrž je vybudovaná na rieke Orava už od štyridsiatych rokov. Na brehoch Oravskej priehrady sa nachádzajú rekreačné oblasti s možnosťou kúpania, jachtingu, jazdy na vodných bicykloch, člnkovania, surfingu a iných vodných športov.

Zdroj: Wikipedia

2. Liptovská Mara

Najväčšia vodná nádrž na Slovensku bola vybudovaná v rokoch 1965 až 1975. Jej hĺbka miestami dosahuje až 43 metrov. Vďaka svojej veľkosti si právom zaslúži prívlastok slovenské alebo liptovské more. Mara je veľmi obľúbenou pre návštevníkov z celého Slovenska a ponúka zaujímavé vyžitie na viacerých lokalitách.

Zdroj: slovakia.travel

3. Domaša

Vodná nádrž Domaša vznikla už v šesťdesiatych rokoch na rieke Ondava. Vďaka svojej obrovskej samočistiacej schopnosti a polohe v oblasti bez znečisťujúceho priemyslu je známa svojou čistou vodou s množstvom rýb a možnosťami na vodné športy a aktivity v jej okolí.

Zdroj: Wikipedia

4. Hrabovo

V krásnom prírodnom prostredí Hrabovskej doliny v bezprostrednej blízkosti mesta Ružomberok sa rozkladá rekreačná osada Hrabovo. Málokto vie, že sa tu nachádza aj vodná nádrž Hrabovo, ktorá bola vybudovaná pôvodne pre zásobovanie bavlnárskych závodov. V súčasnosti sa využíva na rekreačné účely – kúpanie, člnkovanie či rybolov.

Zdroj: Hrabovo

5. Senecké jazerá

Slnečné jazerá v Senci sú jedným z najznámejších a najnavštevovanejších  letných stredísk cestovného ruchu na Slovensku. Dnes má jazero rozlohu vyše 100 ha a areál sa rozdeľuje kvôli orientácii na „sever“ a „juh“. Okolie ponúka rozličné možnosti ubytovania, stravovania, vodných športov a rybolovu.

Zdroj: slnecnejazera.eu

6. Tajchy (Banská Štiavnica)

Štiavnické tajchy s čistou studenou vodou sú miláčikom domácich aj zahraničných návštevníkov. Baníci kedysi vybudovali neuveriteľné vodné dielo, šesťdesiat medzi sebou poprepájaných vodných nádrží dodávalo energiu prosperujúcemu baníctvu.

Zdroj: banskastiavnica.travel

Zdroj: zlavomat.sk

The post 6 vodných plôch na Slovensku, kde sa najlepšie schladíte appeared first on Cestovateľský blog.

Niekomu sa možno zakomponovanie postavičky mimozemšťana do propagačného videa páčiť nebude. Ak si však odmyslíte túto drobnosť, určite uznáte, že Žilinský kraj je v tomto videu zachytený skutočne úžasne:

The post Klip o Žilinskom kraji v podaní pohľadu mimozemšťana? appeared first on Cestovateľský blog.

ST. NICOLAUS je podľa trhového podielu najväčší výrobca liehovín na Slovensku a hrdo sa k nemu hlásia aj jeho slovenskí akcionári. Nenachádza sa tu totiž žiaden zahraničný kapitál. Likérka, do ktorej vstupujeme, bude spolu s firmou oslavovať na búduci rok 150 výročie svojho založenia, ktoré sa traduje až do roku 1867. Pri vstupe do likérky nás už čakajú dve milé dámy (jedna z marketingu, druhá z vývoja). Dostávame biele plášte, šiltovky a povolenie vstúpiť na miesta, kam obvykle môže vstúpiť iba niekoľko ľudí zo spoločnosti. Ako prechádzame vnútorným parkoviskom, slniečko sa príjemne opiera do našich chrbátov a my začíname chŕliť otázky.

Celú dobu nás sprevádza p. Ivanková, vedúca oddelenia vývoja. Nie, že by sa obávala, že nafotíme niečo, čo by sme nemali, ale práve ona je tá najpovolanejšia a vie nám najlepšie vysvetliť každučký detail, ktorý sa tu odohráva. Vyštudovaná chemička, ktorá sa vývoju likérov a produktov pre ST. NICOLAUS venuje nepretržite už 24 rokov. Každý deň nové vzorky a produkty degustuje (to je robotka, čo?) a ako sama priznáva, Demänovka jej chutí najviac. Patrí k dvom ľuďom, ktorí ako jediní poznajú presné zloženie Demänovky. Ako sa teda samotná Demänovka vyrába? Ako dlho trvá, kým sa od namiešania bylín dostane až na pult predajne? Čo všetko sa v nej nachádza? Poďme sa na to pozrieť zblízka.

Našu prehliadku začíname pri maceračných kotloch – veľké, vekom opradené medené kotly, v ktorých sa macerujú byliny. Všetko naokolo nádherne vonia, veď sa tu mieša štrnásť druhov bylín zväčša zo Slovenska (no niektoré aj také, ktoré nerastú ani v Európe). Tieto sa približne raz za mesiac vložia do týchto maceračných medených kotlov, zalejú sa liehom a vodou a zahrejú sa. Práve kombinácia byliniek je to, čo pozná iba chemička, ktorá nás celou výrobou sprevádza a jej ďalší kolega, taktiež chemik. Keďže má každá bylinka 7 častí (od koreňa až po kvet) a predpokladajme, že rozpätie prímesí sa pohybuje vo výslednej maceračnej zmesi od 1 g po 10 kg, tak šanca, že by niekto náhodou trafil presnú zmes bylín obsiahnutú v Demänovke je, matematicky vzaté, približne 70 000 na 14-tu, čo je šanca asi 1 k číslu, ktoré má za sebou 67 núl 🙂 A pritom sa táto zmes za posledných 60 rokov zmenila iba minimálne, preto si naši rodičia a starí rodičia pamätajú Demänovku s chuťou takou, ako si ju môžeme vychutnávať dnes.

Takže, bylinky máme v kotlíku, zaliate liehom, je čas ich zahriať. Medené kotle sa zahrievajú po dobu dvoch týždňoch, počas ktorých sa tvorí bylinný výluh. Výluh, teda extrakt, je polotovarom, ktorý putuje ďalej na 3-mesačné vyzrievanie, počas ktorého sa tvorí celý komplex senzoricky aktívnych a zároveň jedinečných látok vo vôni a v chuti. Z extraktu sa na konci oddelí kal vo forme vysedimentovaného  bylinného zvyšku a všetko čo je nad samotným kalom, je cieľom, ku ktorému sa chemici potrebujú dostať. Všetok extrakt sa hromadí v tzv. egalizačnom tanku. Tak sa vyrovnávajú finálne chute a preto Demänovka vyrobená vo februári chutí rovnako ako tá septembrová. Je to veľmi dôležité, pretože bylinky ako čisto prírodný produkt sú závislé od faktorov podnebia a počasia ako dážď či slnko a všetci vieme, že donútiť mraky pršať a slnko svietiť rovnako počas celého roka je tak trocha nemožné 🙂 Preto finálny, vyzretý extrakt z egalizačného tanku má vyrovnaný charakter a smelo môžeme povedať, že je srdcom samotnej Demänovky.

K tomuto extraktu sa následne pridá voda, lieh, cukor, med, prírodné karamelové farbivo a takýto takmer výsledný produkt „odchádza“ do obrovského tanku na 3-mesačné zrenie – finálne zušľachťovanie. Minimálne raz za mesiac sa každý tank s Demänovkou prefiltrujte čím sa zbavuje posledných menej rozpustných zvyškov bylín a až po 3 mesiacoch je finálny produkt  pripravený na stáčanie do fliaš. Takže od prvotného miešania bylín, cez výrobu extraktu, jeho vyzrievanie až po finálne stáčanie ubehne najmenej 6 mesiacov.

Pali Báči, tak sa traduje meno prvého vývojára Demänovky spred 60-tich rokov, najskôr namiešal Demänovku sladkú. Horká verzia vznikla až po sladkej, čo si mnoho ľudí mýli a má dojem, že sladká verzia je modernou verziou pre dámy. Nie milí páni, práve naopak – horká bola vyrobená pre nás neskôr, z tej sladkej 🙂 Demänovka sladká má 33 % alkoholu, horká má 38 %. Tento rozdiel je daný z veľmi pragmatického dôvodu – ženy chcú menej, muži chcú viac.

Ešte sme sa nezmienili o najmladšej Demänovke s brusnicovou príchuťou 30 % (pre Liptov je brusnica typickou a vzácnou plodinou). Zadanie pre jej vývoj vzali vývojári naozaj s rešpektom a veľkou zodpovednosťou aby na jednej strane v plnej miere nadviazali na tradíciu horkej a sladkej verzie a na druhej strane aby to bol produkt, ktorý bude mať veľký potenciál rastu u súčasného,  náročného spotrebiteľa. Jej vývoj spolu s testami kvality a stability preto trval takmer 2 roky. Na trh ju spoločnosť ST. NICOLAUS uviedla ako prekvapenie pre verného spotrebiteľa k Vianociam v r. 2013. Odvtedy má rastúci trend a zvyšujúcu sa obľubu u spotrebiteľov. V roku 2015 získal tento výrobok cenu voľby spotrebiteľa ako najlepšia novinka roka v kategórii likérov.

Na záver našej prehliadky odkladáme plášte a vydávame sa po schodoch do miestnosti, kde obvykle zasadá komisia. Nie tá školská, ale „vývojárska, degustačná“. Ešte pred tým, ako sa finálny produkt dostane na trh, komisia zasadá v pravidelných intervaloch počas jeho vývoja v nepárnom počte aby zhodnotila celú škálu senzorických (zmyslových) vlastností navrhovaného výrobku (vôňu, chuť, farbu a vzhľad). Ak navrhovaná vzorka výrobku prejde prísnou komisiou školených degustátorov, potom je predložená nemenej dôležitej komisii v externom prostredí. A táto komisia je veľmi pestrá, vždy tu musí byť zástupca marketingu, predaja a samozrejme sa nezabúda na zástupcov z radu spotrebiteľov. Keď je všetko ako má byť, až potom si môžeme z regálu v obchode vložiť do košíka fľašku Demänovky.

Miestnosť, kde obvykle zasadá komisia, sa za dlhé roky nezmenila a práve preto sa nám toto miesto obzvlášť zapáčilo – doslova dýcha atmosférou aj preto, že sú tu všetky fľašky Demänovky od jej vzniku až po dnes. Takže aj vďaka tomu vám vieme ukázať, ako vyzerá pôvodná retro fľaška zo 60-tych rokov minulého storočia. Hneď sme navrhli, že by sa k retro verzii mohli v ST. NICOLAUS-e vrátiť, my by sme patrili k prvým zákazníkom. Pridali by ste sa? 🙂

Na záver nás čakala veľmi milá povinnosť, pre nás vcelku prekvapivá – dostali sme za úlohu ochutnať a zhodnotiť novú príchuť Demänovky, ktorá sa ešte len „varí“ v laboratóriách ST. NICOLAUS-u. O akú príchuť ide, vám samozrejme nesmieme prezradiť, ale nám vyčarila príjemný úsmev na tvári. Tak verme, že sa čoskoro dostane do predaja aj táto príchuť. Keď sme nasadali späť do auta, boli sme veľmi radi, že sme mali možnosť nahliadnuť do tajov výroby slovenského bylinného likéru, ktorý popíjali už naši starí rodičia. Na zdravie!

The post Exkluzívne: pohľad do vnútra likérky, ktorá vyrába najviac liehovín na Slovensku appeared first on Cestovateľský blog.

The post 20 000 záberov v jednom krátkom videu – pozrite si Slovensko tak, ako ste ho ešte nevideli appeared first on Cestovateľský blog.

The post 29 obcí Oravy v jednej videoprezentácii appeared first on Cestovateľský blog.

Aj keď pri pohľade na mapu rakúskych elektro-čerpacích staníc ešte máme čo doháňať, vyzerá to tak, že aj Slovensko by malo byť možné prejsť autom bez toho, aby ste spálili čo len jedinú kvapku benzínu alebo dieselu. Podarilo sa už niekomu z vás prejsť okolo Slovenska autom iba na elektrinu? Ak áno, dajte nám vedieť vaše zážitky a skúsenosti na info@cestujemespolu.com, sme zvedaví!

The post Prejsť celé Slovensko autom iba na elektrinu? appeared first on Cestovateľský blog.

Tento drevený kostolík je pýchou Tvrdošína, nakoľko je jeho najstaršou zachovanou stavebnou pamiatkou. Gotický drevený rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých pochádza z prvej polovice 15. storočia a v 17. storočí bol renesančne upravený. Kostol je zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO. Pre nás laikov, je celý z dreva a je krásny.

Vnútri sa nachádza taktiež drevený barokový oltár s obrázkom Všetkých svätých.

 Ako sme sa však presvedčili na cestách po Slovensku, nič nie je zadarmo. Ani vstup do kostola. Vstupné pre dospelých 1 Euro. Nakoľko však v prípade kostolíka v Tvrdošíne ide o pamiatku s veľkou historickou hodnotou a mladý muž predávajúci lístky, nám k prehliadke prihodil aj výklad, táto zastávka na ceste po Orave stála za to.

The post Drevený skvost v Tvrdošíne appeared first on Cestovateľský blog.