Matterhorn má každú stenu obrátenú na inú svetovú stranu

Tvar Matterhornu je nezameniteľný – strmé stúpanie, ostré hrebene a najvyšší bod v nadmorskej výške 4 478 m.m.m. Dnes je to jeden z najfrekventovanejších vrcholov, pretože ho vedia zdolať turisti bez výraznej či niekoľkomesačnej prípravy.

The post Matterhorn – zábery, z ktorých vám padne sánka appeared first on Cestovateľský blog.

Pripravili sme pre vás veľký prehľad spolu viac ako 40 tratí v okolí Neziderského jazera. Rozdelili sme ich podľa štartovacích miest, nechýba náhľad trate aj jej dĺžka – vybrať si tak môžu začiatočníci ako aj tí, ktorí sa pripravujú na maratón. Číslovanie tratí zodpovedá náhľadom na obrázkoch.

Bežecké trate z mestečka Mönchhof

• 1 – Panorama-Run (10,1 km)
• 1a – Energy (15,0 km)
• 2 – Wiesenäcker-Rondell (11,3 km)
• 3 – Wiesenweg-Sprint (5,7 km)

Bežecké trate z mestečka Frauenkirchen

• 4 – Hoadäcker-Eck (8,9 km)
• 5 – Wilhelmshof-Turn (13,5 km)
• 5a – Variante Wilhelmshof-Turn (9,4 km)
• 6 – Großfeld-Runde (23,0 km)
• 7 – Birnbaumlacken-Trail (17,6 km)

Bežecké trate zo St. Martins Therme & Lodge

• 8 – Entdecker-Runde (4,9 km)
• 8a – Sport-Runde (8,1 km)
• 8b – Artenvielfalt-Runde (7,0 km)
• 9 – Über die Seeäcker (5,7 km)

Bežecké trate zo St. Andrä am Zicksee

• 9 – Über die Seeäcker (5,7 km)
• 10 – Meierhofweg (18,4 km)
• 11 – Am Ganslstrich (14,0 km)
• 12 – Huldenlacken-Lauf (9,2 km)

Bežecké trate v okolí Vila Vita Pannonia

• 13 – Silberlacken-Runde (8,8 km)
• 14 – Burg-Bogen (9,0 km)
• 15 – Birkenlauf (10,1 km)
• 16 – Antibirken-Allergielauf (9,9 km)
• 17 – Pusztalauf (7,8 km)
• 18 – Obstgartenlauf (3,1 km)
• 19 – Rund 4 Fun (4,6 km)
• 20 – The Mile of Frame (2,6 km)
• 21 – Storchenlauf (1,1 km)
• 22 – Grenzlauf (15,8 km)

Bežecké trate z Apetlonu

• 23 – Hubertus-Runde (7,8 km)
• 24 – Lange Lacke-Lauf (8,0 km, neoznačená)
• 25 – Große Apetlon-Runde (8,3 km)
• 26 – Darscho-Schleife (12,2,km)

Bežecké trate z Illmitzu

• 27 – Illmitz-Apetlon-Runde (7,6 km)
• 28 – Sandeck-Runde (10,4 km)
• 29 – Kirchsee-Runde (5,2 km)
• 30 – Zicklacken-Runde (8,6 km)
• 31 – Zicklacke-Hölle (4,3 km)

Bežecké trate v okolí Hölle

• 31 – Hölle Zicklacke (4,3 km)
• 32 – Höllen-Ritt (8,9 km)

The post Veľký prehľad: 40 bežeckých tratí v okolí Neziderského jazera (Neusiedler See) appeared first on Cestovateľský blog.

V rozhovore sa dočítate aj:

• Aký je vlastne rozdiel medzi jazerom, vodnou stavbou, plesom a tajchom
• Tajchy predstavujú v skutočnosti niečo iné, ako ich vnímajú návštevníci
• Prečo sa na tajch Rozgrund „nechytá“ ani Gabčíkovo a je to z pohľadu historickej stavbárskej veľkoleposti naša „egyptská pyramída“
• Ak by ste chceli obísť všetkých 23 verejne dostupných tajchov, nakráčate sa 50 km
• Vďaka tajchom a čerpacím strojom bola Štiavnica jedno z najbohatších miest Európy
• Ako sa prihlásiť sa na unikátne sprevádzanie tajchami

Michal, o banskoštiavnických tajchoch nájdeme na rôznych blogov desiatky článkov. Čo sú tajchy v skutočnosti zač?

Áno, to je pravda, na internete nájdeme rôzne články o tajchoch, aj mnoho záverečných prác sa venuje tajchom. Táto téma je veľmi obľúbená a môžeme sa na ňu pozrieť z mnohých uhlov. Avšak takéto kvantum článkov a príspevkov sa nevenuje tomu najpodstatnejšiemu, a to samotným hrádzam tajchov a tomu čo sú vlastne tajchy zač.

Tajchy predstavujú v skutočnosti niečo iné, ako ich vnímajú návštevníci. Sú to najstaršie vodné stavby na územní našej krajiny. Na tom by nebolo nič zvláštne pokiaľ by to neboli v skutku unikátne stavby, ktoré nemali obdobu širko-ďaleko.

Aký je vlastne rozdiel medzi jazerom, vodnou stavbou, plesom a tajchom?

Plesá a jazerá boli vytvorené prírodnými silami. Plesá sú typické pre vysokohorské prostredie a jazerá pre nížinné. Slovensko jednoznačne nie je krajinou jazier.

Druhá kategória, úplne odlišná, sú vodné stavby. Diela, ktoré budoval človek, aby zachytil a využil voľne tečúcu vodu. Tajchy sú historické vodné stavby. Názov tajch pochádza z nemeckého slova „teich“ – čo je starý nemecký názov umelej vodnej nádrže. Keď toto slovo prečíta nemec bude to znieť ako „tajch“. V časoch budovania tajchov pred 500-250 rokmi sa v Banskej Štiavnici používala nemčina, takže vodná stavba a tajch je úplne jedno a to isté, len tieto názvy sú z iných storočí a z iných jazykov.

Sú všetky tajchy rovnaké alebo podobné? Alebo ja každý tajch niečím významný?

Každý tajch je iný. V okolí Banskej Štiavnice nenájdeme podobný tajch, aj keď vzhľadovo sa na prvý pohľad môžu javiť. Podobnejšie sú si menšie tajchy navzájom, ale aj sú tam mnohé rozdiely medzi nimi.

Sú všetky tajchy dnes ešte dostupné? Tie najznámejšie sú aj turisticky vyhľadávané, čo však tie menej známe?

Doposiaľ v okolí Banskej Štiavnice existuje 26 tajchov, z ktorých je 23 v štátnom vlastníctve. Z tohto množstva nie je dostupný iba tajch Rozgrund, ktorý je vodárenskou nádržou. Dva tajchy sú v súkromnom vlastníctve a jeden tajch je z časti štátny a z časti súkromný. Avšak ani jeden z týchto troch tajchov nie je oplotený.

Na Rozgrund sa ževraj „nechytá“ ani Gabčíkovo, prečo?

Rozgrund je legenda. Tento tajch bol v 19. stor. považovaný za najodvážnejšiu vodnú stavbu na svete. Generácie odborníkov sleduje túto unikátnu priehradu s údivom. Prakticky je nemožné, aby naši predkovia postavili niečo takéto už v 18. stor. Je to naša pyramída. Nemusíme cestovať za pyramídami do Egypta, niečo podobné máme práve vo Vyhnianskej doline v podobe tajchu Rozgrund!

Existuje nejaká zaujímavá celodenná túra medzi tajchami?

V podstatne neexistuje nejaká ucelená turistická trasa, ktorá by spájala všetky tajchy. Ak by sme chceli navštíviť všetky tajchy za deň, je to prakticky pre bežného turistu nemožné. Pri krste našej knihy som sa vydal prejsť od tajchu k tajchu a pokrstiť jeden výtlačok knihy vodou z tajchov. Celkovo som obišiel 23 tajchov a celý výlet bol dlhý cca 50 km. Takže aj tento výlet by bol len pre zdatných turistov.

Hovorí sa, že v 18. storočí tvorili štiavnické tajchy asi najdokonalejšiu vodohospodársku sústavu Európy, je to pravda? Kto ich vymyslel a ako dlho ich stavali? Na čo všetko slúžili v minulosti a na čo slúžia dnes?

Áno, je to pravda, dokonca toto tvrdenie platilo ešte aj v 19. stor. Najväčší boom výstavby tajchov bol od roku 1712 do roku 1779, kedy sa postavilo všetko podstatné a všetko čo sa zachovalo dodnes. A takýto boom vo výstavbe bol preto, lebo sa osvedčili nové čerpacie stotroje, ktoré dokázali odčerpať podzemnú vodu zo zatopených baní. Tieto čerpacie stroje boli poháňané vodou – povrchovou vodou akumulovanou v nádržiach tajchov. Vďaka odčerpaniu podzemnej vody zo zatopených baní, mohli baníci dobývať drahé kovy hlbšie a hlbšie. Vďaka tajchom a čerpacím strojom bola Štiavnica jedno z najbohatších miest Európy.

Celý systém budovania tajchov a vodohospodárskych sústav projektovali skutoční odborníci na čele so Samuelom Mikovínym a rodom Hellovcov. Dnes sú tajchy už na „dôchodku“. Prakticky okrem Horného Hodrušského tajchu, ktorý slúži sezónne ako zasnežovacia nádrž, sa už zo žiadneho nevykonáva odber, teda žiaden neslúži vodohospodárskym účelom.

Ako sa v dávnej minulosti udržiavali, prevádzkovali tajchy, ich výšky hladín?

V minulosti sme nemali vodu v tajchoch na maximálnej možnej úrovni počas celého roka ako je tomu dnes. Tajchy boli plné iba v obdobiach výdatných zrážok, alebo v obdobiach topenia sa snehu. V týchto obdobiach dochádzalo k akumulácii vody, po zbytok roka sa takto nakulmovaná voda využívala. Takže ak bolo dlhé suché leto, tajchy boli jednoznačne poloprázdne až prázdne. Každý tajch, alebo sústava tajchov mala svojho „Tajchára“, ktorý sa o tajch staral. Toto povolanie existuje dodnes.

Stalo sa, že sa tajchy hrádze tajchov preliali a zaplavili okolie?

Najhoršie čo sa môže stať hrádzi je jej pretrhnutie. Takú katastrofu tajchy svojím obyvateľom žijúcim pod hrádzami nepripravili. Avšak niektoré tajchy boli počas svojej histórie preliate s tým, že hrádza odolala vo všetkých prípadoch a nebola pretrhnutá. Tým, že niektoré tajchy boli preliate, spôsobili iba väčšiu povodeň v údolí pod tajchom.

Majú tajchy dnes ešte nejaké opodstatnenie?

Tým, že sa tajchy vodohospodársky nevyužívajú, to ešte neznamená, že je všetko v poriadku a že si už ďalej nezaslúžia našu pozornosť.

Hrádza tajchu musí dennodenne odolávať tlaku vody, ktorá sa neúprosne tlačí na hrádzu a snaží sa ju prelomiť. Tlak vody vyrovnáva tlak zeminy – hrádze, okrem toho táto voda vniká do hrádze a snaží sa ju rozrušiť. Tiež hrádza musí odolávať rôznym zaťažovacím stavom, ako sú vlny, ľad, zmeny hladiny a nakoniec ľuďom, ktorí ju dokážu chrániť, ale aj najviac ohroziť.

Ktorý je Tvoj najobľúbenejší tajch a prečo?

Mám rád všetky tajchy, nemám favorita.

Keby si nám na záver mal dať 3-4 netradičné tipy, čo by sme si mali najbližšie na tajchoch všimnúť, čo by to bolo?

1. Vzdušný svah hrádze tajchu Rozgrund, ktorý je dychvyrážajúco strmý. Aj keď len spoza plota, ale oplatí sa tu zataviť.
2. Prejsť sa okolo Počúvadlianskeho tajchu a napočítať všetkých 6 hrádzi tajchu, čím si uvedomíte, že celý tajch bol postavený na vrchole kopca.
3. „Úspornú“ hrádzu Dolného Hodrušského tajchu, ktorá je bola a bude najproblematickejšou hrádzou spomedzi všetkých tajchov.
4. Na chvíľu sa zamyslieť na Veľkej a Malej Richňave s pomyslením, že tieto tajchy boli najvýznamnejšie a že samotní princovia Leopold a Jozef, synovia cisára Františka Lotrinského a jeho manželky cisárovnej a uhorskej kráľovnej Márie Terézie obdivovali toto veľkolepé dielo.

Ak by niekto chcel zistiť o tajchoch viac, kde má hľadať? Robia sa aj nejaké sprevádzania?

Ak niekoho bude zaujímať viac než len teplota vody v nádržiach tajchov, môže nám napísať našu facebookovú stránku BanskoŠtiavnické tajchy, alebo na bstajchy@gmail.com. Takisto nás nájdete aj na Instagrame a na webe www.bstajchy.sk, na ktorého príprave ale ešte pracujeme.

Organizujeme aj sprevádzania podľa našej knihy Banskoštiavnická vodohospodárska sústava. Sprevádzania sú krátke výlety po jednotlivých vodohospodárskych sústavách, zhruba 10 km dlhé. Každé sprevádzanie je špecifické a jedinečné, pretože každá vodohospodárska sústava, každý tajch je jedinečný a odlišný. Sprevádzania sú vždy s hovoreným slovom formou krátkych opisov zaujímavých miest a udalostí alebo objektov, pri ktorých sa zastavíme. Sprevádzania sú vhodné pre všetky vekové kategórie, ktoré majú záujem spoznať najvýznamnejšiu technickú pamiatku našej krajiny. Pridaj sa!
Sprevádzania pridávame na náš facebook formou udalosti, kde sa stačí pridať a kde nájdete všetky podrobné informácie. V súčasnosti máme cca 20 trás sprevádzaní od tajchu k tajchu po vodohospodárskych objektoch, chodníčkoch, lesoch a lúkach s výhľadmi aj bez nich.

Ďakujem za rozhovor Michal!

The post Rozhovor o banskoštiavnických tajchoch – generácie odborníkov ich sledujú s údivom appeared first on Cestovateľský blog.

Ako sa dostať ku Grüner See?

Zadajte do navigácie Gasthof Grüner See alebo kliknite priamo na túto Google mapu. Od hostinca je to k jazeru 2 minúty pešo, prípadne ak sa kúsok vrátite po ceste späť a odbočíte na Hinterer See Weg, dostanete sa k jazeru aj z opačnej strany. Ak máte čas a chuť si spraviť jednodňový výlet, z Bratislavy je to menej ako 3 hodiny autom.

Potápanie & freediving v Grüner See

Grüner See – ako to vyzerá v okolí

Autor fotografie titulného obrázku: Filippo Marangoni

The post Grüner See – les pod vodou, v ktorom sa môžete potápať! (2x video) appeared first on Cestovateľský blog.

Kde si požičať skialpový výstroj v Bratislave a koľko to stojí?

Je 4:30 ráno, vyrážame zo Senca pri Bratislave, aby sme boli na svahu medzi prvými. Do auta sadáme o 4:50, pohodovou jazdou prázdnymi cestami sme 6:40 na mieste. Na parkovisku pár áut, rampy zdvihnuté. Výstroj sme si požičali deň vopred v Šport Servis Bekr v Bratislave – skialpové lyže so špeciálnym skialpovým (rámovým) viazaním, skialpové lyžiarky, teleskopické palice. Komplet výstroj na jeden deň stojí 25 eur, čo mi príde ako fér cena. Musím pochváliť pohodový a veľmi priateľský prístup majiteľov predajne (PS: toto nie je spolupráca, vôbec netušili o našich blogerských aktivitách). Na rovinu sme im povedali, že sme skialpinisti-začiatočníci, ochotne nám všetko vysvetlili, nastavili, nahodili pásy…

Prvýkrát na skialpe

Šálka horúceho čaju, snack, obúvame lyžiarky, helmy na hlavách a presne 7:00 sme už nad spodnou stanicou lanovky Telemix na Donovaloch, ktorá dnes nepremáva (super pre nás, lebo aj po spustení prevádzky o 8:30 sme mali svah takmer iba pre seba). Netušíme, čo máme od tejto aktivity očakávať, ale keďže radi skúšame nové veci, sme plní endorfínov. Na tento trip doslova na otočku som prehovoril švagra Sama, ani jeden z nás nestál predtým na skialpoch. Samo snowboarduje a ja lyžujem, obaja cez 20 rokov. Je to zvláštny pocit, stáť na lyžiach, ktoré sa nešmýkajú, haha 🙂 Drží to s tými pásmi „jak hluchý dvere“. Osobne som si myslel, že to bude ľahké, ale šľapať technicky správne (teda to sme si o sebe naivne mysleli) a pritom si vystúpať nejaký kopec, no slušná makačka 🙂

Nová Hoľa na Donovaloch (1361 m.n.m.), ktorú trasu zvoliť?

Výšľap sme začali v nadmorskej výške 916 m.n.m, horná stanica lanovky Telemix, ku ktorej sme prišli po lyžiarskej trati Nová Hoľa I., je vo výške 1361 m.n.m. Prekonali sme teda 445 výškových metrov. Netušíme, či je to málo alebo veľa, ale boli sme z tohto športu na prvý pokus nadšení napriek tomu, že hore bola taká hmla, že sme si pomaly pred nos nevideli 🙂

Mali sme výhodu, že aktuálne lanovka Telemix ani okolité vleky nepremávali, takže na svahu sme okrem pár skialpinistov nikoho nestretli. Keďže sme prišli vcelku skoro ráno, mali sme tento skialpový zážitok sami pre seba a mohli sme stúpať po bezpečných lyžiarskych tratiach.

Zjazdovka Nová Hoľa po tom, čo vyšľapete nad bobovú dráhu, ponúka možnosť sa vydať dvomi smermi – vľavo z pohľadu skialpinistu je Nová Hoľa I. a vpravo Nová Hoľa II. Pýtam sa Sama, ktorou stranou chceme ísť. Jeden milý pán, ktorý už mal výšľap za sebou, nám odporučil ísť na Novú Hoľu II., nám sa viac páčila ľavá strana (Nová Hoľa I.) – chyba 🙂 Svah bol v tejto časti dosť neupravený a cca 300 m to bola taká stupačka, že nám skoro stehná odišli (jasné, že sa nám teraz skialpinisti-profíci zasmejú, aj my sme sa na sebe)…

Zalyžovať si bez toho, aby ste platili za vleky…

Keď vidím na Slovensku ceny za celodenné skipasy, je mi miestami do plaču. Možno aj preto som bol tak nadšený, lebo tento skialpový zážitok nás okrem požičania výstroja a benzínu nestál nič, iba chuť si privstať a zažič niečo nové. A musím povedať, že je to úplne iný pocit si kopec poctivo vyšľapať a potom si užiť jednu jazdu, ako sa voziť lanovkou 10-20x za deň a „iba“ sa spúšťať.

V žiadnom prípade to nie je myslené ako hejt lyžiarov, to vôbec, veď sám celý život lyžujem (a určite aj ďalej budem). Za mňa je to skôr pochvala a v dobrom závisť skialpinistom, ktorý tento krásny šport robia už dlhšie. Je to iné, netradičné a nás to dosť nabilo endorfínmi. Takže sa môžete tešiť na pár ďalších skialpových článkov od nás.

The post Skialp na Donovaloch: výstup na Novú Hoľu appeared first on Cestovateľský blog.

Mapa ideálnej cesty po Slovensku

The post Ako precestovať Slovensko čo najefektívnejšie? appeared first on Cestovateľský blog.

The post Parádna kombinácia – krásy (nielen) Slovenska a skvelé domáce jedlo appeared first on Cestovateľský blog.

Ako sa dostať čo najrýchlejšie na Vysokú?

Vysoká (754 m n. m.) sa nachádza v rovnomennej prírodnej rezervácii, ktorá je ľahko turisticky dostupná a zavďačí sa vám pri dobrom počasí výhľadom na široké okolie – od Koliby, cez Podunajskú pahorkatinu až po Považský Inovec. Na vrchole Vysokej je veľký drevený kríž a prechádza tadeto modrá turistická značka. Ako sa sem dostať? Možností je hneď niekoľko:

• modrou značkou z obce Kuchyňa (2:35 hod)
• modrou značkou zo Zochovej chaty (2:40 hod)
• môj tip: modrou značkou z Odbočky na Pulmanovu farmu (1:35 hod)

Keď pôjdete autom severne za obec Kuchyňa smerom na rohožník, cca po 500 metroch je malá drevená tabuľa s označením Vývrat (nepomýliť si s jazerom Vývrat, ktoré je o pár sto metrov vyššie). Je tu aj zastávka autobusu na znamenie, takže môžete pri ceste autobusom vystúpiť priamo tu. Pokračujte východne smerom na Odbočku na Pulmanovu farmu. Tu na rozcestníku (pri megalomanskej rekreačnej stavbe obohnanej veľkým betónovým plotom, ževraj to chce byť horáreň) uvidíte aj modrú značku s cieľom Vysoká, ktorá udáva čas 1 hod a 35 min. Ak kráčate sami a máte radi rezkejšie tempo, zvládne to pohodlne pod hodinu – ja som to dal za 57 minút a to nie som žiaden aktívny turista. Cesta dole je potom už na vás, mne to trvalo 38 minút.

Počas túry vás toho veľa neprekvapní, cesta je dobre značená, trocha zmätočný je možno iba úvod – hneď za stavbou je uzučká prudká cestička smerom do lesa, ja som na prvý pokus túto cestičku minul a trocha blúdil, domáci mi ju potom ukázali.

Stúpanie lesom je príjemne prudké, prakticky traverzujete po Vysokej a striedajú sa tu rovinky aj prudšími miestami. Sem-tam sú tu popadané stromy, takže občasne treba aj niečo obísť a preskočiť 🙂

90% času ste počas tejto túry v lese, prvé výhľady a okolie sa odhalia až v záverečnej časti, kde sa výraznejšie mení aj stúpanie a na záver vás čaká 10-15 minút trocha väčšieho zaberáku po skalnom podloží.

Pri dobrom počasí nepotrebujete na tento výstup žiadnu špeciálnu obuv, ak by ste však šli na jar, jeseň alebo zimu, nezabudnite na poriadnu turistickú obuv. Na vrchole vás čaká veľký 3-metrový drevený kríž, určite si tu strihnete jednu selfie 🙂 Krásny výhľad je najmä smerom na východ, možno by stála za to si túto túru zopakovať pri východe slnka.

The post Vrch Vysoká – tip na najkratšiu cestu a krásne výhľady appeared first on Cestovateľský blog.