Píše Michal Brutenič z caribbeans.sk

Veterány sú jednoducho cool. Každý sa za nimi obzrie, každý si pri pohľade na ne predstaví pláž, slnko a čistú pohodu. A možno aj to je dôvod, prečo by ich niektorí ľudia radi vlastnili alebo si na nich aspoň zajazdili.

Predstavte si, ako by sa majiteľ takého skvostu cítil po príchode na Kubu? Krajiny, kde je možné považovať v postate všetky autá za veterány? Títo ľudia by povedali, „wow, pozrite sa na všetky tieto úžasné autá“. No pre miestnych obyvateľov sú to len autá. Autá, ktoré väčšinou fungujú a majú štyri kolesá. Tak ako na týchto veteránoch, aj na Kube je niečo úžasné. Kuba je a dlho aj bude jednou z najvyhľadávanejších turistických destinácii na svete. A práve preto je téma starých áut veľmi populárna. Prečo má vlastne Kuba toľko starých áut? Častá otázka mnohých turistov. Odpoveď na tuto otázku je spojená najmä so bohatou históriou ostrova.

Počas vlády kubánskeho diktátora Fulgencia Batistu v 50-tych rokoch bola Kuba obľúbenou turistickou destináciou najmä pre Američanov. Práve vďaka ním bolo na ostrov dovezených vyše 125 000 amerických áut vyrobených v Detroite. No hneď po revolúcii, ktorú v roku 1959 úspešne viedol Fidel Castro a následnom odlive amerických obyvateľov, ostali tieto autá ponechané na pospas osudu. Navyše, po revolúcii bolo na krajinu zavedené obchodné embargo a s tým spojený aj dovoz nových áut. Práve z hľadiska dovozu áut je Kuba výhodne situovaná najmä pre amerických výrobcov vozidiel, no po zavedení embarga import amerických aut už nebol možný.

Zvyšok krajín, ktoré vyrábali vozidlá sú buď príliš ďaleko alebo na dovoz áut jednoducho neboli peniaze. Treba si teda uvedomiť, že Kubánci až tak veľa možností na dovoz iných áut naozaj nemajú. Napriek tomu sa na Kubu dovážalo veľa áut z bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré dodnes tvoria pravdepodobne najpočetnejšiu skupinu vozidiel vôbec. Navyše, z hľadiska opravy a údržby sú po-revolučné autá jednoducho najobľúbenejšie. Lada či Moskovich sú dobre známe pre všetkých kubánskych mechanikov.

A predsa nie všetko čo jazdí po ostrove je možné považovať za múzeum na kolesách. V poslednej dobe sa stále viac stretávame s dovezenými čínskymi značkami. Takisto je vidieť vplyv európskych a juhokórejských značiek. Európske sú dovážané najmä pre účely autopožičovní a tie čínske sú využívané pre účely štátu vo všeobecnosti. Policajti len nedávno vymenili staré Lady za čínske Geely. Ministerstva vymieňajú obľúbené Lady za čínske MG. Verejnú dopravu ovládla čínska značka Yutong, ktorá je monopolne využívaná aj na všetky autobusové potreby v turizme. Napriek novej vlne automobilov však tie staré veterány na ostrove budú jazdiť aj naďalej.

Pod kapotou kubánskeho veterána

Rozmýšľali ste niekedy, ako to vyzerá pod kapotou takého veterána? Je ťažko predstaviteľné, že aj po vyše pol storočí tieto autá jednoducho fungujú. Teda aspoň ich hlavné časti. Napriek vyčerpávajúcej a komplexnej údržbe nie je možné mať auto fungujúce na 100 %. Keď sa však zamyslíme nad tým, že auto brázdi ulice Havany už 60 rokov, ťažko im niečo vyčítať. Najmä ak zohnať náhradné diely je skutočne problém.

Väčšina veteránov v uliciach Kuby sú skôr takým mixom 20. a 21. storočia. Typický Kubánec má originálny motor uložený niekde doma a jeho auto poháňa motor z Mitsubishi alebo Toyoty. Je to praktické, ekonomické a výhodné. Originál si chráni na lepšie časy. Proste niet nad originál. Auto mu funguje vďaka neskutočnej vynaliezavosti samotného mechanika.
Na druhej strane, ak sa osobne spýtate hociktorého Kubánca, ktoré auto je najspoľahlivejšie na Kube, jeho odpoveď bude jednoznačná. „Lada!“

Nech vás nezaskočí cena takej 20 ročnej Lady, ktorá môže vyskočiť aj na neuveriteľných 15 000 eur. Hold, čoho je málo, to je drahé. Kuba nie je bohatá krajina, takže akýkoľvek spôsob akým si znížiť prevádzkové náklady na vozidlo, je vítaný. Benzín stojí okolo 1,20 USD za liter (prepočítané na americký dolár). Diesel stojí o niečo menej ako polovicu, takže ak existuje možnosť získať dvojnásobné množstvo paliva za rovnaké peniaze, máloktorý Kubánec to ignoruje. Abraka dabra a pod kapotou máme dieselový motor. Z hľadiska životného prostredia by mohli byť dieselové motory nenávidené, avšak na Kube sú pomerne obľúbené. A aká je budúcnosť týchto veteránov? Ťažko povedať. Bude ešte dlho trvať kým tieto nádherné skvosty úplne vymiznú z ulíc. Bola by to aj škoda, veď práve to je to, čo robí Kubu tak krásnou a zaujímavou krajinou, čo poviete?

The post Kubánske autá: Americký sen z 50. rokov appeared first on Cestovateľský blog.

Seriál “Kuba inak” vám prináša www.cestujemespolu.com v spolupráci s www.eventcuba.com, za ktorých stojí Michal Brutenič – Slovák, ktorý dlhodobo žije na Kube a ukáže vám vďaka svojim službám krajinu tak, ako málokto iný. Píše Michal…

Cacique, teda miestny náčelník malých indiánskych dedín niesol privilégia fajčiť tabak a spolu s dedinským šamanom organizovali ceremoniál nazývaný Cohiba. Pri tomto ceremoniáli pozývali miestnych do príbytku Caney a delili sa spolu o cigaru. Slovo Cohiba používali aj na pomenovanie tabakovej rastliny, z ktorej listov sa dodnes ručne vyrábajú cigary. Dnes už názov Cohiba poznáme skôr z drevenej krabice s výrazným logom známeho indiána a bojovníka proti španielskej kolonizácii menom Hatuey.

Tabak sa do Európy dostal počas objavovania nového sveta a éry kolonizácie. Boli to práve Španieli, ktorý tabak do Európy priviezli. „Posadnutý diablom“ – aj tak nazývali námorníkov, ktorí si po návrate z nového sveta po prvý krát zapálili cigaru a lahodný dym exhalovali z úst. Aj napriek počiatočnej nepopulárnosti tabaku si cigara predsa len prerazila cestu do sveta a dnes si bez nej niektorí fajnšmekri nedokážu predstaviť deň. Nie len pre gurmánov, ale aj pre turistov je téma cigár veľmi zaujímavá a preto pre každého, kto plánuje navštíviť Kubu, ponukám zopár zaujímavostí zo sveta tabaku. Začnime však pekne od začiatku.

Typická tabaková plantáž…

Tabaková rastlina je jednoročná rastlina a jej pestovanie začína zhruba v septembri. Pri návšteve tabakových plantáži treba mať na vedomí, že samotnú rastlinu v procese rastu je vidieť zhruba od októbra až do neskorého apríla. Farmári sa však orientujú podľa aktuálneho počasia a prispôsobujú pestovanie podľa prípadných zrážok a tak je táto informácia skôr všeobecná. Pri vašej návšteve počas roka teda máte veľkú šancu si tabak obhliadnuť zblízka. Ak by ste to náhodou nestihli, nezúfajte, nakoľko práve zber listov a ich následný proces sušenia v takzvaných sušiarňach je pre návštevníka naozaj skvelým zážitkom. Jediným obdobím, kedy si z tabaku obhliadnete akurát tak prázdne sušiarne, je časť leta, kedy sa farmári pripravujú na ďalšiu sezónu a dané polia rezervujú pre iné plodiny, väčšinou kukuricu a fazule.

Tabakové listy v procese sušenia…

Po zbere listov a prvotnej etape ich fermentácie sa tabakové listy predávajú štátu. Farmári sú súkromníci, ktorí sa združujú do takzvaných kooperativ alebo družstiev a svoju úrodu tabaku predávajú štátu. Štát z neho vyrába cigary rôznych značiek a druhov. K najznámejším patria značky ako Cohiba, Romeo a Julieta, Montecristo či Partagas. Tieto značky sa tiež vyrábajú aj v okolitých krajinách a nesú to isté meno, ale nie tu istú kvalitu a originalitu. K ďalším nemenej značkám patria Hoyo de Monterey, H. Upmann, Vegas Robaina, Cuaba, Vegueros, Trinidad, Guantanamera a iné. K najexkluzívnejším značkám zo všetkých však patrí Cohiba.

Cohiba ako taká vznikla v 60-tych rokoch, keď Fidel Castro oslovil jedného zo svojich ochrancov s otázkou, čo za cigaru fajčí. Chuť jeho cigary sa mu zapáčila natoľko, že požiadal o kontakt na farmára a poprosil ho, aby mu namiešal podobnú zmes tabaku. A cigary značky Cohiba boli na svete. Prvotná funkcia Cohiby bola v podobe exkluzívnej cigary pre vybrané elity a ako darček pre oficiálne návštevy. Jej predaj a produkcia pre širokú verejnosť začala až oveľa neskôr a dnes sa cigary Cohiba vyznačujú zmesou len tých najlepších tabakových listov z vybraných polí a regiónov, ktoré nesú ochrannú značku kvality. Nakoľko je to najobľúbenejšia značka medzi cestovateľmi, bohužiaľ je aj najviac falšovaná a tak si pri návšteve Kuby a ich kúpe treba dávať veľký pozor. Cena cigár Cohiba, ale aj iných značiek, sa dokáže vyšplhať do astronomických výšok. Na druhej strane ich na ulici dokážete kúpiť aj za pár eur. Otázka je, sú to pravé cigary? Ako teda zistíte, ci je cigara kvalitná?

Vychutnávame si cigaru s odborníkmi…

Hovorí sa, že cigara nesmie pri fajčení zhasnúť. Nie je to však pravda, nakoľko je úplne normálne, že cigara po čase zhasne a jej opätovné zapálenie nie je žiadnym hriechom. Keď si však vezmete cigaru do ruky, mala by byť po celej dĺžke kvalitne ušúľaná, to znamená, že by ste nemali nahmatať prelomenie, prípadne nerovnomernú tuhosť cigary. Taktiež sa hovorí, že pri jej jemnom stlačení a pobúchaní by z nej nemali vypadnúť kúsky tabaku. Nakoľko je cigara zložená z veľkých kusov listov, tieto kúsky tabaku tam ani nemajú čo robiť. Ak by sa predsa príliš mrvila, je možné, že je vysušená. Farba cigary je tiež dôležitá, ale nie je najpodstatnejším faktorom kvality. Nakoľko je tabak prírodná rastlina, jej listy sa vyznačujú rôznym farebným odtieňom a po sušení listov sú tieto odtiene ešte výraznejšie. Je teda normálne, že pri otvorení krabice zbadáte cigary rôzneho odtieňa hnedej, prípadne aj zelenej. Rozdiel by však nemal byť príliš veľký a ich zoradenie by malo byť podľa odtieňa ich farby z ľavej strany do pravej.

Na Kube sa cigara vyrába z piatich druhov listov, z ktorých každý ma špecifickú funkciu. Nemám na mysli počet listov, ale druhy. Tri druhy tvoria vnútro cigary a určujú vlastnosti ako chuť, silu cigary a kvalitu horenia. Tieto listy sa balia do štvrtého listu, ktorý ma za úlohu držať ich pohromade a vytvára tak telo cigary. Táto, takzvaná tripa, sa po kontrole priedušnosti balí do posledného listu, ktorý nemá žiadnu inú funkciu ako estetickú. Volá sa aj hodvábny list a už pri pohľade naň si všimnete jeho špecifické vlastnosti ako sú jemnosť a vlhkosť.

Tajné foto z fabriky na cigary…

Pri návšteve Kuby sa určite stretnete s ľuďmi, ktorí vás oslovia na ulici s tým, že pre vás majú špeciálnu ponuku cigár. Väčšinou začnú príjemnú konverzáciu a potom zmenia tému na cigary. Niekedy dokonca spomenú, že dnes je posledná šanca na veľké zľavy na kúpu cigár. Pamätajte si však, že na Kube je výroba cigár exkluzívne štátna záležitosť a oficiálne vlastne ani domáca výroba neexistuje. Ak túžite po autentickej skúsenosti s nelegálnym predajom cigár a chcete nazrieť do zákutia nelegálneho obchodu, spokojne týchto ľudí nasledujte. Odporúčam však nemať so sebou príliš drahé cennosti. Ak však naozaj chcete kvalitné cigary, nič od nich nekupujte a nechajte si poradiť od odborníkov. K alternatívnym možnostiam kúpy kvalitných cigár patria štátne obchody a to najmä obchody overené. Prípadne si kúpte cigary priamo od farmárov, ktorí ju vlastnoručne vyrobili a tak máte záruku naozaj exkluzívnej cigary. Síce na nej nemá značku, ale chutiť vám zaručene bude.

Čo sa týka exportu, z krajiny vyveziete naozaj všetky cigary, záleží len na ich počte. A väčšinou je to problém len pre naše krajiny, nakoľko Kubáncom je to úplne jedno, toľko tých cigár vyveziete. Takže, ak sa uspokojíte s cca maximálne 50 ks cigár, tak by ste nemali mať problém ani u nás. A už vôbec sa netrápte, že krabica cigár by mala mať kolok.

Oficiálne ceny cigár v štátnych obchodoch sa pohybujú okolo polovice ceny, za ktorú by ste si Kubánske cigary kúpili u nás v Európe. Ak sa u nás predávajú Cohiba Esplendidos za povedzme 700-800 eur, na Kube by stáli okolo 400 CUC. Na ulici ich dostanete aj za 20 eur, otázka však je, aké kvalitné sú. Ak vám nejde o kvalitu a kupujete hlavne za lacno, aj pouličné cigary vám spravia radosť. Kúpiť však na ulici falošné cigary a zaplatiť za ne 300-400 eur považujem za naozaj nevydarený obchod. O cigarách by sa dalo písať naozaj veľa. Najlepšie je však navštíviť Kubu a zažiť všetko na vlastnej koži. Odporúčam s odborníkom, ktorý sa v tejto krajine skutočne vyzná.

Verím, že tento malý sprievodca cigarou vám pomohol pochopiť aspoň základy. Teraz vám už zostava len degustovať. Pamätajte, najlepšie chutí cigara s pohárikom kvalitného rumu. Že by bol rum ďalšou témou? To be continued…

Údolie Vinales na západe Kuby, kde sa pestuje najlepší tabak na svete.

O Michalovi, www.eventcuba.com:

Vyštudoval geografiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Po niekoľkoročnom cestovaní po svete začal profesionálne sprevádzať klientov po viacerých destináciách. Pred siedmimi rokmi sa usadil na Kube a založil prvú slovenskú DMC priamo v Havane. Dokonale pozná kubánsku kultúru a ich ľudí. Opýtajte sa čo vás zaujíma, rád vám poradí.

The post Kuba inak: Sprievodca najlepšou cigarou! appeared first on Cestovateľský blog.

Seriál „Kuba inak“ vám prináša www.cestujemespolu.com v spolupráci s www.eventcuba.com, za ktorých stojí Michal Brutenič – Slovák, ktorý dlhodobo žije na Kube a ukáže vám vďaka svojim službám krajinu tak, ako málokto iný. Píše Michal…

Keď som sa tu usadil pred vyše siedmymi rokmi, bol som bezpochyby jeden z mala “blanquitos” na ostrove. Patrične som to aj využíval vo svoj prospech a na každom rande som nezabudol prihodiť komentár typu “som exotický druh, takého málokedy stretneš” no a veci sa rozbehli aj samé. Nakoniec to však bolo tým rumom a aj tým, že som účet platil ja. No a po pár rokoch štúdia kubánskej kultúry môžem povedať, že som získal nie len doktorandský titul, ale možno budem aj dekanom. Samozrejme po toľkých rokoch si to človek patrične aj odpracuje.

S členom skupiny Buena Vista Social Club, pán Amadito Valdes.

Život na Kube sa deje na ulici. Ulica je tá sociálna sieť, kde sa všetko predebatuje a kde sa hýbu veci. Na ulici vybavíte čokoľvek a stretnete kohokoľvek. Keďže ma kubánska ulica masírovala niekoľko rokov, verím, že som sa im nakoniec dostal pod kožu.

Keďže som na Kube sprevádzal niekoľko rokov, sem-tam som mal pre klientov pripravenú historku o rôznych štýloch podnikania u domácich. Samozrejme netýka sa to každého Kubánca, ale turistické pasce máme už aj tu, prečo by som sa o tom s vami nepodelil. Sú naozaj geniálne, len ich neskúšajte doma. A Nobelovu cenu za podnikanie vyhráva:

Teória sušeného mlieka

Typické slnečné ráno v Havane, turisti už pobehujú po Malecone so snahou o udržanie svojho fitness levelu. Fitbit ci Apple Watch na plné obrátky rátajú ich kroky či prebehnutú vzdialenosť. Aby som zas toľko neohováral, ja tiež nosím fitness tracker 🙂  Aj Kubánci sú veľkí športovci, no Malecon nie je zrovna ich obľúbenou bežeckou dráhou a tak ho skôr využívajú na ranné chytanie rýb. Hold, pre turistu je to najlepšie miesto, keďže je najbližšie z hotelovej izby.

Po raňajkách sa vydávate do mesta na prehliadku. Nezabudnite si Panamské sombrero na hlavu, ten každý turista musí mať 🙂 Po krátkej prechádzke ste vypili všetku vodu a tak hľadáte obchod na doplnenie zásob. Tesne pred obchodom vás zastaví milá pani, ktorá vás požiada o pomoc. Nepýta peniaze, to na Kube nie je bežné. Žobranie sa totiž na Kube netoleruje. Pani len žiada o to, aby ste jej kúpili mlieko pre dieťa. Prečo by ste to nespravili, veď pomáhať je ľudské. Nakoľko je normálne, že tovar v obchodoch raz je a zrazu nie je, mlieko patrí k nedostatkovému tovaru. Sušené mlieko je na tom lepšie a tak pani pýta to sušené. Niekedy dokonca kondenzované. Proste mlieko. Vy s typickým turistickým úsmevom hľadáte po regáloch to mlieko, no pani ho už ma lokalizované dávno. A tak sa vydávate k pokladni. Po zaplatení vám pani úprimne poďakuje a po nežnom objatí sa stratí v uliciach starej Havany. No a spokojný turista pokračujete vo svojej naplánovanej ceste.

Pani si to po pár minútach obehla okolo bloku a už je znova v obchode a vracia mlieko naspäť do regálu. Pokladníčka vyberá zaplatenú sumu z pokladne a štýlom fifty-fifty jej odovzdáva polovicu. Žiaden zločin sa neodohral a všetci sú spokojní. Uznajte, nie je to geniálne? Keď sa mi to pred viacerými rokmi prvýkrát stalo, nevedel som, či sa mam smiať alebo plakať. Nakoniec som však uznal, že to bol len chytrejší nápad. A dnes sa nad tým už len pousmejem.

Po dlhých rokoch na Kube musím uznať, že je to úžasná krajina. Nebudem vám tu omieľať všetky tie geografické fakty o ostrove. Tak isto sa neponorím do humánnej geografie a nebudeme tu rozoberať obyvateľstvo, ale poviem jednoducho, že táto krajina je v skutku prekrásna. Oplatí sa ju vidieť a precestovať celú. S radosťou sa s vami podelím o viaceré informácie, ktoré poslúžia aj v skutku náročným cestovateľom.

Takže zatiaľ, „Happy Holiday broder!“

O Michalovi, www.eventcuba.com:

Vyštudoval geografiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Po niekoľkoročnom cestovaní po svete začal profesionálne sprevádzať klientov po viacerých destináciách. Pred siedmimi rokmi sa usadil na Kube a založil prvú slovenskú DMC priamo v Havane. Dokonale pozná kubánsku kultúru a ich ľudí. Opýtajte sa čo vás zaujíma, rád vám poradí.

Trojnásobný olympijský víťaz v boxe a 6 násobný majster sveta v ťažkej váhe Felix Savon Fabre.

The post Kuba inak: „Hepy holidej broder! appeared first on Cestovateľský blog.

Článok je rozdelený na nasledujúce kapitoly, na ktoré môžete po kliknutí priamo preskočiť:

• Plánovanie trasy
• Ubytovanie
• Nevyhnutné formality
• Kubánske peniaze / mena
• Očkovanie
• Havana
• Kubánska kuchyňa
• Požičanie auta, šoférovanie, premávka, taxi
• Stopovanie
• Ľudia
• Hygiena
• Internet

Všetko kubánske nás veľmi lákalo. Stále sme to však nejako odkladali. Rozhýbali sme sa, až keď sa objavili správy o uvoľňovaní vzťahov medzi USA a Kubou. Vízia zmeny špecifickej atmosféry ostrova rozrastajúcim sa turizmom nás prinútila konečne začať plánovať náš výlet. Kubu sme jednoducho chceli zastihnúť ešte stále takú romanticky zaostalú (v tom najlepšom možnom zmysle slova :).

Začali sme uvažovať nad spôsobom, akým náš výlet zrealizujeme. Vedeli sme, že chceme rozumne skĺbiť ozajstné spoznávanie ostrova s oddychom na pláži. Balíkové zájazdy do rezortu sme preto hneď vylúčili. Napokon sme sa rozhodovali medzi ponukou organizovaných zájazdov od Buba a dovolenkou kompletne vo vlastnej réžii. Keďže obľubujeme nezávislosť a aj istú dávku dobrodružstva, rozhodoli sme sa pre druhú možnosť, objednali najnovšie vydanie sprievodcu Lonely Planet (české vydanie od Svojtka&Co, 2016 – vrelo odporúčame, nám veľmi pomohlo počas príprav, ale aj priamo na cestách po ostrove) a pustili sa do štúdia.

Plánovanie trasy

Vzhľadom na pracovné povinnosti sme dĺžku pobytu museli obmedziť na cca dva týždne. Našli sme vhodné spiatočné letenky z Viedne do Havany s jedným prestupom v nemeckom Düsseldorfe (Air Berlin, cca 700 eur na osobu). Dali by sa určite nájsť aj lacnejšie, ale boli s viacerými prestupmi a nevyhovovali nám dátumy.

Dĺžke pobytu sme prispôsobili aj rozhodovanie aké miesta navštíviť. Bola to naša prvá návšteva Kuby, takže voľba padla najmä na známe turisitické miesta. Po detailnejšom naštudovaní mapy sme zhodnotili, že v rámci dvoch týzdňov sa pohodlným tempom dá urobiť okružná jazda po západnej polovici ostrova a vybrali sme si tieto zastávky:

• Havana – živé staré mesto plné hudby, história, architektúra, zaujimavé nové súkromné reštaurácie
• Las Terrazas – oáza pokoja, eko dedinka na úpätí kopčekov vybudovaná na mieste pôvodnej kávovej plantáže, kúpanie v riečnych kaskádach
• Viñales – dedinka v údolí medzi vápencovými kopcami vystupujúcimi z roviny, terasy s hojdacími kreslami, tabakové plantáže, pekná príroda, krásne výhľady, výlety na koňoch do okolia
• Zátoka svíň – neslávne známa pre nepodarenú inváziu kubánskych exilantov pod riadením CIA, karibik, pekné jendoduché pláže, najlacnejšie potápanie na Kube
• Cienfuegos – mestečko s krásnou koloniálnou architektúrou (centrum patrí pod Unesco), akoby ste sa presunuli pár storočí vzad a ocitli sa v americkej Louisiane
• Trinidad – malebné mestečko plné farebných domčekov, kamienkové ulice, bary so živou hudbou, pestrý nočný život a ruch
• Topes de Collantes – národný park, pestovanie kávy, turistické trasy k viacerým vodopádom, kúpanie v sladkej vode
• Remedios – malé mestečko s útulným a živým námestím, lokálna diskotéka so vstupným 1 CUC a hodinovým tanečným latino programom
• Cayo Santa Maria – atlantik, luxusné strediská s krásnymi bielymi plážami a tyrkysovou vodou
• Varadero – najznámejšie a najstaršie letovisko na Kube, 20 km dlhá biela pláž, koralový útes neďaleko od brehu

Pre dopravu po zvolenej trase sme si zvolili nezávislosť a rezervovali požičanie auta (proces nášho rozhodovania aj popis ako na to nájdete nižšie v článku).

Ubytovanie

Už niekoľko rokov môžu Kubánci prenajímať ubytovanie v súkromí (casas particulares). Okrem možnosti zažiť skutočnú kubánsku domácnosť to turistom prináša príležitosť finančne pomôcť priamo bežným kubáncom. Z vlastnej skúsenosti túto možnosť vrelo odporúčame. Mnoho casas sa dá už nájsť online a aj rezervovať vopred e-mailom. Prenajímatelia vám ochotne pomôžu aj s ďalšími požiadavkami (taxík z letiska a pod.). Za 3-5 CUC si môžete objednať raňajky. Nás vždy zasýtili (tanier čerstvého exotického ovocia, čerstvo odšťavený džús, chutné pečivo, maslo, vajcia na rôzne spôsoby, niekedy navyše džem, šunka, syr).

My sme si pre prvých zopár nocí v Havane na základe dobrých recenzií na TripAdvisore rezervovali izbu v Aby’s casa (30 CUC za dvojlôžkovú izbu za noc). Aby (domáca) hovorila plynule po anglicky (nie vždy je to samozrejmosť, odporúčame si pred cestou dať aspoň zopár lekcií španielčiny :), bola veľmi milá a ochotne poradila, keď bolo treba. Poteší, keď váš výlet naštartuje príjemné ubytovanie aj prístup majiteľov.

Pohľad z ubytovania nie je síce najvábnejší, nič nám však k šťastiu nechýbalo…

Vopred sme si rezervovali ešte hotelové ubytovanie na záver našej cesty: jednu noc v rezorte Cayo Santa Maria (najbližšie casas boli vcelku ďaleko) a pár nocí na Varadere (po naozaj zlej skúsenosti s hotelom Gran Caribe Sun Beach*** sme však veľmi ľutovali, že sme aj vo Varadere radšej nevolili ubytovanie v casas. Tomuto hotelu sa radšej zďaleka vyhnite). Inak sme na našich cestách ubytovanie riešili dobrodružne až na mieste. Po príchode do ciela cesty v daný deň, sme podľa odporúčaní z príručky zaklopali na niektorú casa. Ak náhodou aj nemali voľnú izbu, radi nás odprevadili k svojim známym, kde voľné mali. Vždy sa vhodné ubytovanie našlo.

Casas particulares sú označené špeciálnym znakom (niečo ako kotva :), čo pomáha turistom jednoducho ich identifikovať, ale zároveň je to istá forma ochrany pred podvodmi, keďže do domu s takouto značkou môže kedykoľvek zavítať kubánska „ŠTB“ a urobiť kontrolu.

Nevyhnutné formality

Na cestu na Kubu potrebujete tzv. turistickú kartu. Vybaviť si ju môžete na kubánskom veľvyslanectve v Bratislave za poplatok 22 eur (len v hotovosti). Na jej vybavenie potrebujete:

• platný cestovný pas
• fotokópiu letenky – spiatočnej (rezervačný email, e-ticket alebo pod.)
• potvrdenie o rezervácii ubytovania (nám stačil potvrdzujúci email z Aby’s casa, kde bola uvedená ich adresa na Kube)
• vyplnené tlačivo Application form for tourist card z embacuba.sk

Časť turistickej karty odovzdéte pri vstupe na Kubu, druhú polovicu si starostlivo uschovajte, vypýtajú si ju pri vašom odchode. Kedysi sa platil tzv. výstupný poplatok, ale od tohoto dalšieho kasírovania turistov už chvalabohu upustili. Samozrejme je, tak ako pri akejkoľvek ceste do zahraničia, dobré myslieť na cestovné poistenie.

Kubánske peniaze

S peniazmi je to na Kube vcelku vtipné. Majú totiž dve oficiálne meny: jednu národnú (moneda nacional alebo peso cubano, CUP) a potom tzv. peso cubano convertible (CUC). Obe kubánci volajú skrátka pesos a jednoduchosti nepridáva ani fakt, že sa označujú rovnako – znakom $. Národné pesos by oficiálne mali používať len kubánci a turisti by sa mali dostať len ku convertibles (v oficiálných zmenárňach cadeca dostanete CUC), ale viete ako to chodí. Ak by ste sa chceli trochu zahrať na lokálnych (a napríklad nakúpiť prídelové potraviny), vždy sa dá nájsť niekto, kto ochotne zamení… 🙂

Kurz medzi menami bol stanovený vládou na 1 CUC = 25 CUP. 1 CUC sa aktuálne pohybuje na úrovni jedného amerického dolára (niečo málo pod jedným eurom). V podstate nie je nutné prerátavať, a tak vás až tak ľahko nevy-CUC-ajú 🙂

Očkovanie

Čo sa týka očkovaní, pri vstupe do krajiny nie sú vyžadované žiadne. Očkovanie proti žltačke je však vo všeobecnosti cestovateľmi odporúčané (to platí pre rôzne krajiny), keďže niektoré formy žltačky môžete „získať“ aj na Slovensku. Pri očkovaní proti žltačke si dajte dostatočnú časovú rezervu, keďže klasické dvojočkovanie sa podáva v rozmedzí troch mesiacov pred cestou.

Havana

Ako som už spomínal, náš kubánsky výlet sme začali v naozaj krásnej Havane. Niekto by mohol namietať, že ulice časti Centro Habana pôsobia na pohľad naozaj nevľúdne, ako tretí svet, že budovy, niekedy určite krásne, dnes držia pohromade len silou vôle, že zápach z výfukov dieslových áut z 50. rokov je miestami na nevydržanie, ale to všetko razom prekryje energia tohoto mesta. Energia, ktorá vyžaruje z ľudí a dala by sa krájať nožom. Stačí sa prejsť uličkami starej Havany (Habana Vieja) a mať oči a uši dokorán otvorené, nechať sa uniesť rytmami salsy znejúcej takmer z každého baru, do niektorého z nich napokon zapadnúť a vychutnať si tú atmosféru najlepšie ako sa len dá – pri poriadnom mojite (s rumom naozaj nešetria). S každým ďalším sa vám tu bude páčiť viac a viac.

Prvé dni sme ale zažili aj úplne inú Havanu. Tichšiu a takmer bez rumu :). Smrť Fidela Castra a následný niekoľkodňový štátny smútok sa prejavoval aj takto. Živá hudba nesmela hrať nikde, zrušené boli všetky kultúrne akcie a niektoré podniky nenalievali alkohol (zrejme však nie všetci až tak veľmi smútili – v súkromne vlastnených podnikoch sme predsalen mojito dostali). Na mnohých domoch viseli jeho portréty… Jednoducho Castro – svojim ľudom milovaný aj nenávidený zároveň.

Pozitívne dojmy z hlavného mesta nám nepokazili ani početní jineteros – doslova „naháňači“, ktorí vás chcú nalákať do tej najlepšej reštaurácie, skvelého obchodu so suvenírmi, prípadne ponúknuť rôzne iné služby, ktoré „zaručene nenájdete“ v bedekri a zarobiť na provízii. Tých je v Havane vcelku dosť. Treba sa obrniť trpezlivosťou, slušne dokola odmietať ponúkanú „pomoc“, byť vytrvalejšim ako oni. Stretnete ich aj v iných mestách, ale mimo Havany ich je podstatne menej.

Kubánska kuchyňa

Mnohé staršie blogy a bedekre popisovali možnosti stravovania ako veľmi jednoduché, jedlá nie veľmi chutné. Rovnako ako ich najnovšie vydania aj my môžeme s radosťou potvrdiť, že to už neplatí. Po povolení „podnikania“ v niektorých oblastiach kubánskymi úradmi si rôzni šéfkuchári začali otvárať súkromné reštaurácie a experimentovať s lokálnymi surovinami, kombinovať miestne tradície s kulinárskymi trendami. Naštartovali novú vlnu kubánskej kuchyne. Našim highlightom boli banánové chipsy zo zelených banánov (chutili viac ako zemiakové lupienky než banány, neboli však také mastné). Nechápem, že sa tam už dávno nepredávajú ako street food (isto by mali úspech aj u nás).

Z kulinárskych miest odporúčame:

• Dona Eutemia (Havana)
• Dona Nora (Cienfuegos)
• Salsa Suarez (Varadero)
• Cafe Don Pepe – kaviareň s kávovými koktejlmi (Trinidad)

Požičanie auta, šoférovanie, premávka, taxi

Po pár dňoch strávených v Havane sme zašli do pobočky požičovňe vyzdvihnúť rezervované auto. Na Kube autá požičiava len zopár štátnych firiem. My sme mali z Cubacar (bežné osobné autá). Potom sú ešte ďalšie, ktoré sa špecializujú na iné typy vozidiel (minivany, luxusné autá a pod.).

Počas hlavnej sezóny (december – marec) je lepšie si auto rozervovať aspoň 2 týždne pred vyzdvihnutím. Rezerváciu však môže urobiť len niekto lokálny, a tak existuje viacero zahraničných firiem, ktoré majú svoje kancelárie na Kube a poskytujú takúto službu. V tomto prípade je nutné zaplatiť celú sumu za prenájom vopred. Práve pre tento fakt sme to veľmi dlho zvažovali. Po prečítaní viacerých pozitívnych hodnotení sme si vybrali firmu Cubacation, ktorá mala najnižšie ceny a ponúkala výhodný balík zahŕňajúci poistenie auta (je povinné a vychádzalo to drahšie, ak by sme ho platili až pri vyzdvihnutí auta – 15 CUC na deň v prípade bežného osobného auta). Auto sme si požičali na 8 dní, cena na deň s poistením vyšla 55 eur.

Auto dostanete doplna natankované (ťažko si tým však byť istý), plnú nádrž musíte zaplatiť (okolo 60 CUC) a vrátiť ho máte prázdne. Snaha vrátiť ho naozaj prázdne vyvoláva predstavy naozaj vtipných situácií. Biznis plán majú skrátka dobre premyslený.

Ak máte čas, určite nezaškodí zastaviť sa v pobočke požičovne vopred a overiť si, že vašu rezerváciu evidujú. V deň vyzdvihnutia sa obrňte trpezlivosťou. Kuba nie je Nemecko. Dvojhodinové čakanie na auto v našom prípade v podstate nestojí za reč.

Rozhodnutie počkať v kancelárii a mierne naznačovanie nervozity pánovi na pobočke sa vyplatilo, nikto nás nepredbehol (vyzeralo to tak, že ak by sme sa šli prejsť, a medzitým by sa nejaké auto uvoľnilo, dali by ho niekomu inému, kto by práve vtedy v kancelárii bol) a namiesto očakávaného menšieho economy sme dostali vačší nový čínsky „Opel“ – Geely Emgrand EC7:

Malo veľmi priestranný kufor, takže sme mohli pohodlne v kufri zamknúť oba naše veľké cestovné kufre, batohy a ďalšie drobnosti. Dobrodružstvo sa mohlo začať… Ak často nadávate na kvalitu ciest u nás, po šoférovaní na Kube sa vám naše cesty budu zdať naozaj luxusné. Cesty majú mnoho výtlkov a jám, chýba dopravné značenie (musíte oveľa viac zapájať starý dobrý inštinkt). Paradoxom je, že horšie na tom sú dialnice. Najhoršia skúsenosť bola dialnica z Havany smerom na Vinales. Tu bola frekvencia výtlkov ozaj vyššia a hlavne v noci, ak sa nechcete hrať na pretekára rally, prípadne nemáte fetiš vo vymienaní deravého kolesa, prinúti vás to ísť bezpečnou 60-kou.

Počty áut na cestach sú vo všeobecnosti mizivé (neplatí pre Havanu). Dialnice sú takmer prázdne. S povzdychom na to spomínam vždy, keď idem D1-kou v piatok podvečer von z Bratislavy. Paleta účastníkov cestnej (ne)premávky je však naozaj pestrá. Okrem tých bežných (autá, motorky, bicykle – tých je neúrekom) vám pobyt na vozovke často spestria kone, kone s ľuďmi, kone s vozmi a ľuďmi, kravy, kozy, sliepky a iná zver. Samozrejme v noci neosvetlené (pri kozách a kravách vcelku pochopiteľné, pri autách a motorkách už trocha menej).

Najmä v blízkostí dedín alebo priamo v nich sa môžete stretnúť so snahou domácich prinútiť vás zastaviť, aby vám následne mohli niečo predať. Niekedy sa môže zdať, že ide o niečo dôležité, že sa niečo stalo a potrebujú pomoc. Vždy sme spomalili, snažili sme sa poriadne pozrieť a zhodnotiť situáciu, ale vždy išlo o tzv. jineteros.

Jednoducho, buďte pripravení na všetko. Nikdy nič nepredpokladajte, naopak očákavajte nečakané. Ani u nás sa predpokladanie nie vždy vypláca. Na Kube to však platí dvojnásobne.

Kapitolou samou o sebe je premávka v Havane. Nám určite stačila jedna cesta z požičovne von z Havany. Na presun po Havane určite použivajte iné formy dopravy: coco taxi – žlté trojkolky v tvare vajíčka, bici taxi, normálne žlté taxíky, lacnejšie boli staré Lady. Najlacnejšia doprava na kratšie vzdialenosti (3-5 km) boli coco a bici taxi (5-7 CUC).

Či sa rozhodnete ísť do toho, zažiť viac dobrodružstva a požičať si na Kube auto, alebo po prečítaní predošlých riadkov radšej nie, zostáva na ás. Prečítali sme vcelku dosť negatívnych skúseností iných cestovateľov (problémy s rezervou, vybitá batéria a pod.). Niekto preto radšej uprednostní menej stresu a zvolí presuny klimatizovanými autobusmi Viazul, prípadne si prenajme auto aj so šoférom. Na druhej strane, vozový park CubaCar-u sa asi dost obnovil, a tak tie problémy, ktoré možete nájst v diskusiách spred pár rokov, sú už teraz sporadickejšie.

My sme sa po dlhom zvažovaní všetkých pre a proti rozhodli pre požičanie auta a spätne vôbec neľutujeme. Práve naopak, dalo nám viac slobody a asi aj zážitkov. Samozrejme záleží od povahy, ale na tie negatíva sa dá po pár dňoch zvyknúť a šoférovať ako pravý Kubánec.

K tejto téme ešte zopár praktických rád:

• vzhľadom na veľmi zlé (neprítomné) značenie je offline navigácia v smartfóne na nezaplatenie;
• viacerí ľudia v diskusiách uvádzali, že GPS sa na Kube používať nesmie a ak by vás zastavila polícia, treba povedať, že navigáciu nemáte. Nás zastavili len raz pri vjazde na pedraplén smerom na ostrov Cayo Santa Maria a nič také sa nepýtali (pre istotu som ale mobil predtým rýchlo schoval);
• my sme používali aplikáciu OSMAnd so stiahnutou mapou Kuby. Bol to skvelý pomocník aj mimo auta. Na mape sú zaznačené reštaurácie, bary, bankomaty, zmenárne, turistické chodníky atď. Všetko sa dá vyhladávať offline.

Na Kube majú dva druhy benzínu. Autá z požičovne spravidla jazdia na kvalitnejši benzín – špeciál (especial). Samozrejme ak si vyslovene nevyžiadate dízel. Especial nenájdete na každej benzínke. Na každej vám však ochotne poradia, kde je najbližšia, kde môžete svoje autíčko „nakŕmiť“. Cena za liter sa momentálne pohybuje okolo jedného dolára. Aktuálne ceny je možné sledovať napríklad tu.

Stopovanie

Vzhľadom na zlú situáciu s hromadnou dopravou je na Kube veľmi populárne stopovanie. Kubánci vačšinou stopujú mávaním zopár drobnými v ruke. Využívajú najmä tzv. group taxi – neoficiálne taxíky – veterány. Keď sme prišli bližšie a zistili, že sme cudzinci, vačšinou dali ruku dolu (myslim, že úrady oficiálne “zakazujú” domácim stopovať tursitov). My sme vo všeobecnosti stopárov nebrali. Raz sme zviezli malého chlapca, čo šiel pešo zo školy a mal to vcelku daľeko. Ale prečitali sme si aj mnoho pozitívnych skúseností iných cestovateľov, takže je to na každého zvážení, ako sa rozhodnete.

Ľudia

Jedným z bohatstiev Kuby sú určite samotní Kubánci. Vynechajúc jineteros (ktorí su pochopiteľným produktom zlej ekonomickej situácie) sme mali s lokálnymi ľuďmi len dobré skúsenosti. Vždy nám ochotne poradili, keď sme potrebovali, „doučili“ medzery v španielčine, vysvetlili, čo nás zaujímalo. Prenajímatelia v casas particulares by pokojne mohli u nás poskytovať konzultačné služby o tom, ako sa správať k zákazníkovi. Za všetky aspoň jeden príklad: Keď som si od jedného majiteľa v Havane pýtal vedro s vodou a handru na umytie špinavých okien na aute, Jorge sa do toho ochotne pustil sám a so slovami o kubánskej pohostinnosti rázne odmietol drobné, ktoré som mu za to chcel prihodiť k cene za nocľah.

Hygiena

Hygienické štandardy sa pre našinca môžu zdať trochu nižšie, v diskusiách sme čítali o tráviacich problémoch iných cestovateľov, my osobne sme však za celé dva týždne nemali žiadne problémy. Stravovali sme sa v casas a prevažne v súkromných reštauráciách, ale navštívili sme aj dve štátne (kde je jedlo spravidla horšie a vyzeralo, že aj na hygienu majú odlišný meter oproti tým súkromným). Najprv sme sa radšej vyhýbali čerstvej zelenine, premýšľali sme, v akej vode ju umývajú – na Kube nie je dobrá vodovodná infraštruktúra a tak sa odporúča piť len kupovanú balenú vodu. Potom, čo sme videli mnohých turistov pochutnávať si na šalátoch, sme to s nimi riskli aj my. Neskôr nám jedna prenajímateľka vysvetlila, že vo všeobecnosti sa používa filtrovaná voda na výrobu ľadu a umývanie zeleniny. Vyzerá, že my sme mali tú česť len s miestami, kde to naozaj dodržiavali. Okrem stravy, keď človek používa zdravý sedliacky rozum a dezinfekčný gél na ruky, všetko by malo byť ok.

Internet

Prístup na internet má samozrejme plne v rukách vláda a prevádzkuje ho cez štátnu firmu Etecsa. Na turistických miestach sú k dispozícii Wi-Fi hotspoty, ktoré možete využiť po zakúpení prístupu. Ten nie je veľmi lacný. Jedna stieracia kartička s prístupovými údajmi vám umožní surfovať jednu hodinu za 4,50 CUC (pripojenie môžete prerušiť a zvyšný čas využiť neskôr).

Wi-Fi hotspoty nie sú nijako špecialne označené, spoznáte ich však jednoducho. Ak vidíte zrazu podozrivo veľa Kubáncov a turistov zhrbených nad rozžiarenými displejmi, ste správne 🙂 Kartičky s prístupom je možné zakúpiť na recepciách hotelov (kde sú vačšinou aj hotspoty), prípadne priamo v pobočkách Etecsa.

Prekvapujúco nie sú žiadne stránky blokované, normálne fungoval Gmail aj Facebook. Blokované sú vraj stránky opozície. Aj keď pre lokálnych je cena za prístup zhruba polovičná, stále je to pre vačšinu Kubáncov príliš drahé.

Vybavení „koníkmi pod kapotou“ sme sa z Havany vybrali v ústrety daľším kubánskym dobrodružstvám. A veru na tomto ostrove si vás nájdu samé: V údolí Viñales sme sa zrazu ocitli v juhoamerickej telenovele – rančeri v klobúkoch preháňajúci sa na koňoch pomedzi tabakove plantáže. Na južnom pobreží, neďaleko Zátoky svíň, sme prekvapivo ochutnali krokodílie mäso. Po koloniálnom Cienfuegos nás naozaj adrenalínovo povozil v bici tixi mladý vtipný Kubánec. Trinidad zasa odhalil rušný nočný život plný kubánskych rytmov. Počas túry v pohorí Topes de Collantes sme takmer stúpili na hada. Chvalabohu na Kube nežijú žiadne jedovaté 🙂

Záver

To nie je všetko, a to sme šli len po turisticky populárnych miestach na západnej polovici ostrova. Ďalšie zážitky sa určite skrývajú na tej východnej, prípadne mimo vychodených trás. Kuba nás naozaj očarila. Už teraz môžeme naozaj úprimne zvolať: ¡Cuba, hasta luego!

Autor: Michal Gregor

The post Michal Gregor: Kuba na vlastnú päsť s kubánskym autom appeared first on Cestovateľský blog.