Takúto unikátnu fotografiu si môžete nie len pozrieť, ale dokonca sa v nej interaktívne obzerať naokolo – je zachytená z vrcholku najvyššej budovy na svete – Burj Khalifa v Dubaji. S rozlíšením 45 gigapixlov si môžete celý Dubaj priblížiť do krásnych detailov. A ak sa vám Dubaj zapáči, môžete sa v ňom virtuálne poprechádzať, či dokonca sa pozrieť na toto veľkomesto z helikoptéry.

Kliknite na obrázok nižšie a prenesiete sa do virtuálnej reality tohto unikátneho mesta.

The post Najdetailnejšia fotografia celého Dubaja appeared first on Cestovateľský blog.

Podmienky sú pomerne jednoduché:

• musíte mať prestup na letisku Hamad International Airport,
• minimálna doba prestupu na letenke je 5 hodín.

Tranzitné víza sú bez poplatku a získate ich po prílete po kontrole dokladov (ďalšia letenka, pas). Katarské autority chcú týmto krokom zatraktívniť Dohu a vytvoriť z Kataru prvotriedne miesto na prestup. Od teraz sa už turisti nebudú musieť trápiť s dlhšími prestupmi na letisku v Dohe, práve naopak, pravdepodobne príde k úmyselnému predĺžovaniu „layover“ času stráveného s cieľom navštíviť práve toto veľkomesto.

The post Katar mení pravidlá a pustí vás na 96 hodín dnu pri prestupe appeared first on Cestovateľský blog.

Do novšej histórie si chodí oddýchnuť do juhovýchodnej Ázie. S láskou vás prevedie Indočínou, Thajskom či Malajziou. Veľmi rád píše a jeho články nájdete v mnohých slovenských časopisoch. Využili sme možnosť a exkuzívne pre www.cestujemespolu.com sme vyspovedali Tomáša o jeho práci sprievodcu.

Čo Ťa priviedlo k práci sprievodcu?
Láska k cestovaniu, bez ktorého som nechcel byť a tak sa to akosi automaticky všetko pospájalo dokopy ako mozaika a vyšlo z toho to, že už roky intenzívne cestujem a neustále si to užívam.

Čo Ťa lákalo na práci v cudzine?
Opak stereotypu. Neustále sa niečo deje, človek sa neustále niekde inde nachádza a stále je v pohybe. Lákalo aj to byť pri veciach, aké by sa mu nikdy nestali doma, vidieť na vlastné oči veci o ktorých človek len čítal či sníval.

Aké vlastnosti nesmú chýbať dobrému sprievodcovi?
Túžba učiť sa, spoznávať svet, túžba sprostredkovať svet naokolo cez príbehy, ktoré sú do tých miest vpísané, ale aj empatia a mal by mať veľa energie, ktorá sa mu pri tejto práci, ktorá často býva 24 hodín denne, bude hodiť.

Ako dlho si v BUBO a na čo sa špecializuješ?
Sprevádzam 7 rokov a ako hlavný sprievodca už štyri roky veľmi intenzívne. No stále cítim, že sa mám čo učiť. Mojou srdcovkou sú krajiny islamského sveta, no najmä oblasť Hodvábnej cesty, strednej Ázie s Iránom, Blízky Východ, Turecko, ale aj India a potom tu je juhovýchodná Ázia od Hanoja po Singapur, kde človeka zaujme ich exotická krása.

Čim si Ťa „Tvoje“ regióny získali?
Islamský svet je špecifický tým, že veľa ľudí si myslí, že tento kút sveta pozná, lebo boli v Egypte či v Tunisku pri mori, no pritom tento svet veľa ľudí odsudzuje, pretože má na islam apriori zlý pohľad kvôli našim zdeformovaným médiám. Získal si ma tým, že bol úplne iný, ako sa o ňom hovorilo a čím viac dní, týždňov a mesiacov som trávil v Oriente, tým sa mi dostával pod kožu viac a viac.

Čo je Tvoja srdcovka?
Stále mám pocit, že čím viac cestujem, tým je ich viac, ale stále tvrdím, že moje najobľúbenejšie krajiny sveta sú Turecko, Sýria, Irán, India a Thajsko. Ale vybrať jednu? To nedokážem, pretože vždy si myslím, že to je v danom momente práve tá, na ktorú myslím. Ak sa jedná o mesto, tak to je Istanbul, pre mňa najkrajšie miesto na svete.

Na aký skutočne neobyčajný zážitok zo zájazdu si spomínaš?
V hlave stále rezonuje Veľká noc na Filipínach, kde sme sa zúčastnili ukrižovania Krista. Dodnes mám zimomriavky z tohto zážitku. Celý deň byť v centre diania, byť súčasťou celého davu, spotený, špinavý, zastriekaný od krvi, no šťastný.

Čo Ťa naposledy najviac na zájazde zaskočilo?
Na tejto práci je krásne to, že prekvapenie prichádzajú takmer na dennej báze.

Máš nejaký súkromný cestovateľský sen?
Afganistan. Ľubo Fellner tam bol už na jeseň 1996 a potom to chalani 2x prešli teraz nedávno, máme teda v BUBO skúsenosti. Je to sen, roky sa teším na túto krajinu a raz si ju poriadne vychutnám.

Prečo by ľudia mali aspoň raz navštíviť „Tvoj“ región? Čo nájdu tu a nikde inde na svete?
Ak raz navštívia Irán alebo Strednú Áziu, zistia, že veľa vecí o ktorých si mysleli, že o nich vedia sú úplne inak. Že Irán nie je krajina teroristov, ale je to krajine milých a neskutočne zaujímavých ľudí, kde slovíčko pohostinnosť nie je len nejaký hlúpy reklamný turistický trik. V  strednej Ázii cestovateľ hneď pochopí, že toto nie je sovietsky zväz plný šedivej farby. My v BUBO navštevujeme Strednú Áziu dlhé roky pred ostatnými a naše skúsenosti sa nedajú porovnať. Robíme to naozaj dobre 🙂

S akými predsudkami sa ohľadom svojho regiónu najčastejšie stretávaš? Ako je to naozaj?
Najhorší predsudok je ten o Iráne, kedy sa mylne nazdávame, že je to krajina zla, pretože to tak jeden z amerických prezidentov prezentoval, pričom o tejto krajine nevedel nič. Ľudia sa tejto krajiny podvedome boja, pretože sa u nás o Iráne píše a hovorí málo pozitívneho. S tým sa spája veľa predsudkov, no po pár dňoch je krásne ak ľudia, ktorí sú s nami v Iráne prídu a povedia, že to je inak ako si mysleli. To je vždy malé víťazstvo, pretože títo ľudia to zažili a videli. V Iráne ono známe „lepšie raz vidieť ako sto krát počuť“ skutočne platí. Žiadna krajina zla či krajina teroristov, ale pravý opak. Krajina kde si k vám do čajovne prisadne partia mladých ľudí a začnú vám recitovať básne, kúpia čaj, zmrzlinu, potešia sa, že vás stretli a nenechajú vás ani zaplatiť.

Mnoho ľudí sa momentálne bojí cestovať. Myslíš, že oprávnene?
Nie. Ja osobne cestovať neprestanem. Veľa ľudí sa bojí, pretože správy hovoria, aby sme sa báli. Stačí vypnúť televízor a je to. Dnes sa ľudia boja tureckého Istanbulu, len tento rok som tam bol tri krát a išiel by som tam znovu, pretože strach je najmä v našich hlavách a ten nás bude paralyzovať, pretože ho budeme kŕmiť. Samozrejme šanca, že sa niečo stane v Mosule je väčšia než v Prievidzi, ale prestať cestovať kvôli strachu, to by bol začiatok konca. No je dôležité porozprávať sa s odborníkmi, profesionálmi, ktorí vám vedia poradiť. Dnes sa napríklad do mojej obľúbenej Sýrie cestovať nedá. Pritom BUBO sem cestovalo ako prvé už pred 25 rokmi.

Dokáže Ťa sprevádzanie a región, ktorý sprevádzaš už po 20-ty krát ešte niečím prekvapiť?
Vždy. Milujem návraty na moje obľúbené miesta a hoci keď sa človek x-tý krát vracia, vie čo ho čaká, no vždy sa nájde niečo nové, niečo neočakávané, čo prinesie závan do týchto krajín a vždy sa teším, keď sa také niečo stane. S mojimi skúsenosťami sa rád delím aj s našimi klientmi, ktorý takto zažijú omnoho viac.

Ďakujeme za rozhovor 🙂

Viac z Tomášovych ciest a zážitkov nádjete na: https://www.facebook.com/tomkubuscesty/

Tento článok vznikol exkluzívne pre www.cestujemespolu.com v spolupráci s cestovnou kanceláriou BUBO.

The post Rozhovor s Tomášom Kubušom, ktorý miluje sprevádzanie krajinami islamského sveta appeared first on Cestovateľský blog.

The post „Necestujte do Iránu“ – ale prečo? Zistite to za 3 minúty appeared first on Cestovateľský blog.

Čo si však najmä pri zaoceánskych letoch treba uvedomiť, je fakt, že táto „low cost“ spoločnosť neposkytuje počas letu z Dubaja do nasledujúcej cieľovej destinácie nijaký bezplatný palubný servis. Znamená to, že ak letíte napríklad do srílanského Kolomba, čo je z Dubaja cca 5 hodín letu (ak máte dokonca medzipristátie v Male na Maldivoch, tak ešte dlhšie), bezplatne vám neponúknu nijaké tekutiny. Treba na to upozorniť, pretože mnohí cestujúci pri kúpe letenky s Fly Dubai túto informáciu nezískajú, resp. informovanosť podcenia. Iné je totiž absolvovať relatívne krátky let v rámci Európy, kde aj nízkonákladovky obyčajne poskytujú aspoň nápoj zadarmo v rámci základnej hydratácie, veď vieme, že na palube lietadla je minimálna vlhkosť vzduchu (cca 20 %). V rámci niekoľkohodinového letu do exotiky však každý akosi automaticky očakáva, že mu v rámci palubného servisu donesú aspoň tekutiny. Pri Fly Dubai to však neplatí.

Inými slovami – ak letíte ďalej ako do Dubaja, počas druhého letu nepočítajte s jedlom ani s nápojmi. Platí sa aj za deku, aj za zapožičanie slúchadiel. To znamená, že počúvanie hudby i filmy sú takisto za poplatok.

Ak ste si nachystali eurové mince, sú vám zbytočné, na palube Fly Dubai berú len papierové peniaze. Ceny v rámci plateného občerstvenia máte v amerických dolároch. Nealko nápoje (500 ml voda, 300 ml plechovka Pepsi, Mirinda, 7 up) stoja 2 USD. Čaj a káva 3 USD. Malá plechovka piva 8 USD. Zaplatiť však musíte eurovými bankovkami a vydajú vám v dirhamoch (za ten vydaný rozdiel si na letisku v Dubaji prakticky nič nekúpite). Preto je asi najvýhodnejšie mať so sebou drobné papierové americké doláre (jednodolárovky) a platiť priamo nimi. Takisto sa dá platiť bankovou kartou, z vlastnej skúsenosti však môžem potvrdiť, že mne ani iným cestujúcim viackrát nefungovala. Nie je však jasné, či to platí len pre debetnú kartu (Visa), alebo aj pre kreditnú, letuška to však zdôvodňovala zlyhaním spojenia. Spoliehať sa teda na elektronický platobný styk nie je dobré. Cestujúca predo mnou si chcela zaplatiť za deku, keďže vieme, že unavenému človeku je často v nadmerne klimatizovanej kabíne lietadla chladno (najmä ak chce spať). Platba bankovou kartou však „neprešla“ a letuška vzápätí odniesla požadovanú deku preč. Na tento fakt by mali myslieť najmä rodičia, ktorí plánujú absolvovať dlhý let s deťmi!

Nie je, samozrejme, problém, ak si prinesiete vlastné jedlo aj vlastné tekutiny. Tekutiny musíte zakúpiť na letisku v „duty free“ zóne. Pri odlete zo srílanského Kolomba nám tekutiny zakúpené mimo letiska aj po bezpečnostnej kontrole ponechali. Zvyšky bolo treba vyhodiť alebo dopiť až pri vstupe na pôdu dubajského letiska, keď sa opätovne röntgenovala príručná batožina.

Takisto sa netešte, že si pozriete obrovské, svetoznáme dubajské letisko, kde sa dá medzi jednotlivými terminálmi voziť vláčikom. Ak letíte s Fly Dubai, dostanete sa len do konkrétnej, menšej časti letiska, odkiaľ do hlavnej budovy nemáte prístup. Nájdete tu, samozrejme, takisto nejaké fastfoody a zopár obchodov, nie však pohodlné ležadlá, na ktorých sa dá vyspať. Fontánka s pitnou vodou sa nachádza vedľa toaliet. Ak tu čakáte na ďalší let viac ako dve-tri hodiny, budete sa asi nudiť. Wifi na tomto mieste funguje po zaregistrovaní sa (musíte napísať meno a číslo pasu) len 60 minút. Mne osobne však sieť čoskoro spadla, opakovane som sa pokúšala pripojiť, odpočet času však bez prestávky bežal. Neskôr sa na wifi dá pripojiť jedine za poplatok.

Výhodou Fly Dubai je fakt, že zlacnili letenky do vzdialených destinácií a že lietajú priamo z Bratislavy. Majú pekné nové lietadlá, Boeingy 737-800 (tri sedadlá na jednej strane, ulička, tri sedadlá na druhej strane). Dve toalety pre ekonomickú triedu sú oproti sebe v zadnej časti lietadla. Počas niektorých letov môže byť na palube aj slovensky hovoriaca letuška, z Dubaja do Bratislavy bola Slovenka dokonca kapitánkou lietadla! Ak vám robí problémy angličtina, niektorí z personálu majú základy ruštiny, keďže letecká spoločnosť lieta do viacerých cieľov aj týmto smerom.

V lietadle si môžete dobiť mobilný telefón, konektor (USB port) sa nachádza naľavo od obrazovky. Ak chcete mať istotu, že vám mobil po prílete bude fungovať, zoberte si so sebou na palubu nabíjačku na mobil.

Na trase Bratislava – Dubaj a naspäť dostanete v rámci ceny letenky teplé jedlo, aj balíček, v ktorom sú tyčinky, nejaký snack, kúsok syra, cereálna tyčinka, sladkosť (viď galéria fotografií). Toto občerstvenie možno hodnotiť dokonca lepšie ako občerstvenie v niektorých iných „nízkonákladovkách“ či počas charterových letov. Pohárik tekutiny, prípadne škatuľka džúsu, je však na niekoľkohodinovú hydratáciu veľmi malý. Všetky ostatné tekutiny, prípadne ďalšie jedlo (inflight bites) si kupujete.

Menu na palube Fly Dubai:
Studené drinky:
Voda (500 ml), 7 up, Mirinda, Pepsi (300 ml), džúsy (200 ml) – 2 USD
Lipton Ice Tea (320 ml) – 3 USD
Red Bull (250 ml) – 3 USD

Teplé drinky:
Horúca čokoláda – 3 USD
čaj Dilmah (cejlónsky, kamilkový, zelený) – 3 USD
káva Starbucks – 3 USD

Pivo, víno, tvrdý alkohol:
pivo Carlsberg, Foster´s, Stella Artois (330 ml) – 8 USD
víno (187,5 ml alebo 200 ml) – 8 USD
džin, whisky, rum, vodka (50 ml) – 8 USD

Malé jedlo
oriešky, keksy, čipsy – 3 USD
čokoládové tyčinky (Bounty, Snickers, KitKat) – 2 USD
balíček s občerstvením (inflight bites) – 8 USD

Lieky proti bolesti
s paracetamolom alebo ibuprofénom (16 tbl) – 6 USD

The post Bianka Stuppacherová: Na let s Fly Dubai si zoberte hotovosť v bankovkách a vlastnú deku appeared first on Cestovateľský blog.

The post Xline Dubaj – bláznivá jazda z mrakodrapu s krásnym výhľadom appeared first on Cestovateľský blog.

Pravdepodobne priletíte na Dubai International Airport (DBX), z ktorého je to do mesta skutočne pár zástavok metrom (8 AED = cca 2 eurá, kurz je zatiaľ pomerne stabilný, takže pri bežných nákupoch môžete jednoducho deliť číslom 4. Poznámka: nemeňte eurá za AED/dirhamy na letisku, majú nevýhodný kurz aj s poplatkom. Najlepší kurz získate v množstve zmenární v nákupných centrách). Skoro ráno a neskoro večer už metro nie vždy premáva, takže jediný spôsob bude taxi – nemusíte sa však obávať, taxi služby sú v Dubaji prekvapivo cenovo dostupné – cesta do novej časti Dubaja vyjde na cca 10 ÷ 12 eur, krátke presuny v meste cca 3 ÷ 4 eurá. Za svoj menej ako týždňový pobyt som sa nestretol s nepríjemnými ľuďmi – celkovo sú ľudia milí a úslužní a kriminálne štatistiky hovoria jasne – skôr sa dopustíte priestupku vy, ako by ste sa mali stať obeťou nejakého trestného činu. Od domácich veľmi nečakajte, že s vami začnú konverzáciu. Aj keď, domáci ako domáci – Pakistan, India, Irán, Egypt a množstvo dalších krajín, odtiaľ pochádza väčšina 2-miliónového mesta. Keď sa ale do spomínanej diskusie „s domácimi“ dáte, radi vám odpovedia/poradia. Nestretol som sa, žeby niekto nevedel po anglicky.

Ceny za ubytovanie sú asi najrôznorodejšie, aké som kedy zažil – od 1* hotelu v starom meste za 30 eur na noc pre dvoch, až po 7* hotel s cenou apartmánu za 25 000 Eur na noc. Celkovo je v Dubaji 95 000 izieb – takže, je iba na vás, ktorú si vyberiete 🙂 Bežná 4* izba (osobne hodnotím ako štandardnú 3* izbu na Slovensku) stojí priližne 100 ÷ 120 Eur na noc pre dvoch. Dubaj ponúka doslova neobmedzené možnosti a vďačí za to objavu ropy, ale najmä prezieravosti svojich panovníkov, ktorý investovali do infraštruktúry a ich najbližšia vízia je, že sa Dubaj stane lídrom v ICT službách na svete. Mimochodom, dnes už iba 4% z HDP tvorí ropný priemysel, aj keď by zásoby ropy mali vydržať až do roku 2040. Väčšinu HDP dnes tvorí zahraničný obchod a najmä turizmus spojený s obrovským retailovým biznisom (Dubai Mall je najväčším nákupným centrom na svete s rozlohou 1 milión m2, pričom dvojnásobne väčšie je už naplánované a ďalší tucet gigantických nákupných centier tu ešte nájdete). Najmä cez víkendy (piatok a sobota; nedeľa je bežným pracovným dňom) sú v okolí nákupných centier slušné zápchy. Dubai Mall nemáte šancu minúť (nachádza sa priamo pri Dubai Fountain – najväčšej fontáne na svete a pri Burj Khalifa – najvyššej budove na svete). Keď je vonku 40°C, vnútri môžete očakávať (ne)príjemných 18÷21°C. Ak z Dubaja inak neprídete chorí, tak máte dôkaz, že vaša imunita je v poriadku – tak mi drže palce 🙂 Späť k Dubai Mall – nájdete tu obrovské akvárium s podvodným tunelom, morskou zoo a množstvom ďalších marketingových služieb, ktoré z lístka za 25 eur spravia zrazu 300-eurovú návštevu (potápanie medzi žralokmi, cesta do zákulisia a pod). Avšak lístok do vnútra si nekupujte, za chvíľu vám prezradíme drobný trik, ako ho dostanete zdarma.

Po príchode som dlho rozmýšľal, ako sa dostať na čo najviac miest a neminúť veľa na dopravu. Treba zobrať do úvahy, že Dubai je obrovské mesto, rozdelené na akoby tri bloky – staré mesto (Deira), nový Dubai (v okolí najvyššej budovy, Dubai Mall a fontány) a Dubai Marina & Jumeirah, kde sa bežný človek z finančných dôvodov asi ubytovať nikdy nepôjde. A každý mestský „blok“ má svoje zaujímavé miesta. Takže, ako to vyriešiť? Možností dopravy je neúrekom:

• Lokálny autobus (aj keď lacné, je to nepraktické – pretože zväčša nestojí tam, kde potrebujete).
• Metro – rozumný spôsob, jeden max. 3-hodinový trip stojí 2 eurá a môžete cestu na 30 minút prerušiť. Lenže, ak sa budete chcieť ísť pozrieť napr. k Burj Al Arabu (najluxusnejší hotel na svete, kde má každý apartmán svojho lokaja), čo sa určite budete chcieť ísť pozrieť, musíte sa pekný kus prejsť pešo. Osobne milujem pešie objavovanie miest, ale v prípade Dubaja je to beznádejné – odvšadial kamkoľvek je pomerne ďaleko.
• Taxi – 10 ÷ 20 AED (3 ÷ 6 eur) za rozumne krátku jazdu nie je veľa, avšak ak chcete takýchto zástavok spraviť 10 ÷ 15, začína sa výlet predražovať.
• Prenájom auta je rozumný nápad, ak ho máte kde zaparkovať. Prenájmy sú cenovo podobné, ako pri návšteve USA (30 ÷ 40 Eur za deň), benzín je 3× lacnejší ako na Slovensku, len je to jednoducho oštara. Slovenský vodičský preukaz postačí. Ak však nedáte pozor na niektoré priestupky, môžete venovať aj celoživotné úspory dubajskej polícii (vysvetlenie nižšie).
• Hop-on-off autobus – pre mňa osobne nie veľmi obľúbený spôsob prepravy na spoznávanie miest (cítite sa ako masový turista) a cena 295 AED za 48-hodinový lístok (o niečo menej ako 75 eur) je na prvý pohľad dosť vysoká.

Prvý večer pri príchode do Dubaja som asi štyri hodiny dumal a rátal, čo by bolo najvýhodnejšie. A prekvapivo (aj sám seba som prekvapil) som zvolil 2-dňový lístok na Hop-on-off autobus (v meste fungujú dve veľké spoločnosti – City Sightseeing a Big Bus, mne osobne sa zdala atraktívnejšia tá prvá). A prečo práve tento spôsob? Objavil som niekoľko zásadných výhod:

• Tento autobus, z ktorého môžete kedykoľvek „vyskočiť“ a znova „naskočiť“ premáva každých 15-20 minút
• Má štyri trasy so 60-timi zastávkami (všetky nemáte šancu ani za týždeň prejsť), každá trvá približne 2 hodiny, sú dobre poprepájané a zahŕňajú všetky zaujímavé miesta.
• K dispozícii je výklad v 16-tich jazykoch, aj keď je to automatizovaný systém, dozviete sa veľa zaujímavých informácií.
• V autobuse máte neobmedzené množstvo balenej vody, ktorá je síce v Dubaji lacná (cca 1 euro), ak však každý deň vypijete počas cesty 10 flašiek (verte mi, že v tom teple toto množstvo nie je najmenší problém), za dva dni ušetríte zo 75-eurového lístka 20 eur.
• V rámci 2-dňového lístka máte niekoľko voľných vstupov do múzeí. Aj keď sú neporovnateľne lacnejšie, ako kdekoľvek inde do svete, na 5-tich vstupoch ušetríte ďalších 10 eur. Zároveň máte zadarmo vstup na vodné taxi (akra, 1 AED) a Dhow – drevenú loď, cca 5 Eur.
• V rámci 2-dňového lístka máte v rámci spoločnosti City Sightseeing voľný základný vstup do gigantického akvária v Dubai Mall (spomínate si na drobný trik, ktorý som spomínal vyššie?) v cene 25 Eur, v rámci podvodného tunela a morskej zoo. Aj keď nie ste dieťa, túto atrakciu si nenechajte ujsť – keď vo vzdialenosti pol metra okolo vás prepláva žralok, mierne vám stiahne… Druhá spoločnosť poskytujúca Hop-on-off autobusy, Big Bus, tento lístok nemá v cene – ako alternatívu vám ponúkne trasu s výletom za plameniakmi, ktorú zas nemá v ponuke firma City Sightseeing.

Takže, v rámci 75-eurového lístka ušetríte 20 eur za pitný režim, 10 eur na vstupenky do múzeií, 5 eur na dhow a 25 eur na vstupnom do akvaparku. Vo výsledku vás tak 2-dňový lístok stojí 15 eur a  dopraví vás všade, kam si v rámci Dubaja predstavíte. A po dvoch dňoch aktívneho spoznávania Dubaja sa budete cítiť, ako by ste tu boli týždeň. Lacnejšie to už podľa mňa nejde 🙂 Ak ste našli lepší spôsob, dajte vedieť.Dubaj je okázalosť sama o sebe – veľkomesto postavené prakticky na púšti, kde okrem teploty nemáte akokoľvek pocit, že ste v púšti. Luxus a veľkoleposť vidíte na každom kroku – od „bežných“ Rolls Roycov zaparkovaných v každom nákupnom centre, cez najvyššiu budovu sveta Burj Khalifa, ktorá meria 828 metrov, až po… 400-metrové lyžiarske stredisko Ski Dubai s celoročne udržovanou teplotou -4°C priamo v nákupnom centre. Áno, stále sme na púšti. Toto je podľa mňa okázalosť nad všetky okázalosti 🙂 Ďalšie zaujímavosti.

Späť však k jednej „drobnosti“ – ono, táto drobnosť meria 828 metrov a je tak najvyššou stavbou, ktorú ľudská ruka kedy v histórii postavila – Burj Khalifa. Výťah na 125. poschodie (do výšky 456 metrov) ide takou rýchlosťou, že vám počas jednej jazdy stihne 3× zaľahnúť v ušiach. Výťah ide rýchlosťou 3 poschodia za sekundu a výstavba jedného poschodia trvala iba tri dni (!), ale stavalo ju 12 000 ľudí. A ževraj je výťah český produkt – bratia zo západu, great job 🙂 Burj Khalifu a výstup na At The Top (ako sa výhľadové miesto volá) si určite nenechajte ujsť. Pri nákupe cez internet si môžete vybrať deň a čas (stačí potom prísť 15 minút pred zvoleným časom na miesto) a lístok kúpite online za výhodných cca 30 eur. Môžete sa dostať aj o niečo vyššie, na 146. poschodie, avšak tento lístok je skoro 3× drahší. Odporúčam zvoliť si ranný termín (8:30 je najskorší), s nikým sa nebudete na výhľadovej terase tlačiť a všetko krásne uvidíte, slnko už bude dávno ohrievať sklenenú plochu Burj Khalify o ploche 120 000 m2! Mimochodom, život v Dubaji sa začína výrazne neskôr, ako sme na Slovensku zyvknutí – ešte o 13:00 po obede vás mnoho ľudí pozdraví „Dobré ráno“. Ale dá sa to pochopiť, na priamom slnku medzi obedom a 17:00 by ste určite nechceli stráviť príliš dlho.

Ak máte radi termálne kúpaliská, budete perzský záliv doslova milovať – voda je väčšinu roka horúca, zvyšok roka teplá. Aj keď je v okolí Dubaja mnoho pláži súkromných, nájdete aj mnoho úžasných miest na verejné kúpanie – napr. pri Burj al Arab s priamym výhľadom na túto veľkolepú stavbu.

Ja som dostal od známej žijúcej v Dubaji 4 roky odporúčanie na miesto pod skratkou JBR (Jumeirah Beach Residence), ktorá sa nachádza priamo pri „palme“ (Palm Jumeirah) z ľavej strany. Je to skoro 2-kilometrová pláž s krásnym pieskom a všemožnými vodnými atrakciami. Aj keď sa v pozadí samotné rezidencie stále ešte stavajú, ako „ospravedlnenie“ si môžete pozrieť skydiverov pristávajúcich pár stovák metrov od vás. Na JBR odporúčam ísť v posledný deň návštevy Dubaja, je to čistý oddych a táto oblasť je ľahko dostupná metrom (+električkou). Priateľská rada: keďže je v tejto oblasti vysoká vlhkosť, veci vonku pomerne dlho schnú – tak si dajte pozor, nech nejdete v mokrých veciach (dámy s dlhými vlasmi aj s morkou hlavou) do metra. Električka je ešte ako tak fajn, ale klimatizácia v metre je nastavená naozaj až nebezpečne silno 🙂

A na záver ešte jeden zážitkový tip, ktorý si určite nenechajte ujsť – Desert Safari. Asi by som ho nazval o niečo jednoduchšie, niečo ako výlet do púšte, ale chápem, že marketéri sa nezapreli. Ale, nech sa to volá ako chce, stojí za to, do posledného eura. Nájdete najrôznejšie balíčky, odporúčam Evening Desert Safari, ktorý je rovnaký u takmer každého poskytovateľa. Väčšie firmy majú vlastné kempy, menšie ich zdieľajú s inými menšími.

Ceny sú podobné, Evening Desert Safari kúpite za približne 50 eur. Ak budete mať štastie, niekedy majú poskytovatelia na identický balíček zľavy a zoženiete ho aj za 30 eur (mne sa tejto firme nepodarilo dovolať). Zavoláte (z recepcie, ušetríte roamingové poplatky), objednáte sa na konkrétny deň a o nič viac sa nestaráte. V rámci 5-hodinového podvečerného balíčka máte:

• Vyzdvihnutie a vyloženie na mieste kdekoľvek v rámci Dubaja, cestujete klimatizovaným SUV-čkom.
• 45-minútová jazda púšťou, z toho približne 15 minút zažijete poriadne divokú jazdu po púštnych dunách, kde sa väčšinou stanú dve veci:

1. niekto sa pri vystúpení z auta pozvracia – jedna pani z nášho auta si to absolvovala
2. niekto sa zahrabe v piesku – opäť prípad nášho auta

• Fotenie západu slnka v púšti
• Prechádzka na ťave
• Niekoľko tanečných vystúpení v kempe, kam smerujete na večeru
• Chutnú BBQ večeru s neobmedzenou konzumáciou nealko drinkov
• Seeshu (vodnú fajka)
• Maľovanie henou & možnosť vyskúšať si tradičné oblečenie arabov

Vo výsledku si užijete 5-hodinový oddychový a pritom akčný a určite zážitkový výlet. Už len byť v púšti bolo pre mňa veľkým zážitkom, piesok doslova milujem. Celý čas môžete byť na boso, pobafkávať seeshu a leňošiť. V aute vás ide 5 ÷ 6 ľudí, na úvod si nikto nechce sadnúť vedľa šoféra (lebo ho ešte nikto nepozná) – rýchlo si toto miesto chyťte, najmä pri jazdení po dunách budete mať úžasný výhľad.

Náš šofér bol už svojou prácou očividne mierne znudení (v rámci recenzií si niektorí návštevníci vybraných šoférov nevedeli vynachváliť), ale určite však nebol nevrlý – keď sme sa začali pýtať, rád nám porozprával aj o zákutiach života v Dubaji (napr. že bežná dvojčlenná rodina potrebuje približne 6 ÷ 8-tisíc eur, aby rozumne prežila a niečo ušetrila). Čo sa mi na tomto výlete, avšak aj na iných činnostiach v Dubaji páčilo – cena je konečná, žiadne háčiky, žiadne poplatky či nečakané „tips“.

Takže, drobná matematika na záver: 75 eur (za 2-dňový Hop-on-off bus), 30 eur za výhľad zo 125. poschodia najvyššej budovy na svete, 50 eur za poldenný výlet do púšte. Spolu 155 eur za viac ako 20 zážitkov, čo je podľa môjho skromného názoru veľmi slušný pomer ceny a výkonu 🙂 Ak sa niekomu z vás priatelia podarilo z Dubaja vyžmýkať ešte viac za tak krátky čas, prosím dajte vedieť, rád zaktualizujem…

A na záver ešte… pár praktických aj nepraktických tipov:

Ak sa budete chcieť schovať pred slnkom a teplom, autobusové zástavky (označené ako RTA) sú plne klimatizované.Roaming je aj v roku 2015 ešte stále príšerné drahá záležitosť v Spojených arabských emirátoch, vrátane Dubaja – 35 centov za odoslanú SMS a 2,50 Eur (!) za minútu prijatého či uskutočneného hovoru. Odporúčame Skype, Viber, Hangouts, Facebook, WhatsApp či akúkoľvek inú službu, ktorá ponúka volanie či prenos zvuku. Wi-Fi nájdete v nákupných centrách takmer všade bezplatne a funguje spoľahlivo. Neaktivujte si dátové prenosy, 9 eur za megabajt je hriech.

Jumeirah Mosque – najznámejšia mešita kúsok od pobrežia je iba ako jedna z dvoch mešít v Dubaji otvorená aj pre turistov – avšak iba o 10:00 ráno spolu so sprievodom. Inak vás do vnútra nevpustia. Škoda.

Cena bytu na Palm Jumeirah (umelo vybudovaný ostrov v tvare listov palmy, ktorý je vidieť z vesmíru) je tak vysoká, že pri odovzdávaní kľúčov dostanete ako darček od realitného makléra Lamborghini Aventador.

Internet je v SAE cenzurovaný – najmä stránky, ktoré nevyhovujú moslimskej kultúre. Pomôže VPN.

V Dubaji (prípade celom SAE) nemusíte nechávať tringeld (tips), nikto to neočakáva, pretože väčšinou je v cenách služieb už zahrnutý aj 10% service charge. Niekoľkokrát sa mi stalo, že aj tringeld vo výške max. 1 eura mi bol slušne vrátený.

V metre je zakázané žuvať žuvačky 🙂 Horšie na naše pomery je však skutočnosť, že ženy a deti majú oddelený vagón (peknou ružovou značkou). Pri prvej jazde metrom si prakticky nič nevšimnete, po pár jazdách si však zrazu všimnete, že všade naokolo vás sú ženy a začnete rozmýšľať prečo. Keď si na to zvyknete, začnete sa spolu s ostatnými baviť na „nových“ turistoch, ktorí idú metrom prvýkrát. Za týždeň v Dubaji však z tohto „prehrešku“ nikto nerobil žiadnu tragédiu, ale hrozí za to pokuta asi 50 eur. Rovnako si jeden Nemec zabudol zakúpiť lístok na metro, revízor mu priateľsky odporučil, aby si ho nabudúce nezabudol kúpiť.

Pokuta sa obmedzenie električky a nezastavenie na červenej môže byť pokutovaná do výšky maximálne 30 000 AED (okolo 8 000 Eur!).

Nefoťte arabské ženy, je to zakázané. Boli ste už niekedy v Red Light Districte v Amsterdame a snažili sa odfotiť ženu „vo výklade“? Tak ak viete, ako to zvykne dopadnúť, tak jednoducho ani tu arabskú ženu nefoťte.

Carrefour je asi najobľúbenejší supermarket, minimálne čo do počtu návštevníkov – predstavte si najväčšie Tesco na Slovensku, znásobte dvomi a takýto Carrefour nájdete v Dubaji pomerne často. Objavíte tu všetko, po čom váš žalúdok zatúži. Ceny sú, trúfam si tvrdiť, porovnateľné so slovenskými, prípadne mierne vyššie. Samozrejme sú veci drahšie (ovocie, zelenina, syry), sú veci lacnejšie (džúsy, celkovo pitný režim, mäso, sladkosti, morské plody). Mne sa najviac páčil bohatý výber najrôznejších džúsov, štiav a smoothies za približne polovičné ceny ako na Slovensku a kilo king prawns kúpite za menej ako 9 eur (čerstvých).

[Fotoaparát: iPhone 5S, bez filtrov a úprav]

The post Dubaj: ako si za 155 eur užiť toto mesto počas štyroch dní appeared first on Cestovateľský blog.