The post Fotopohľad: Jezera na ostrove Murter – domáca pohodička appeared first on Cestovateľský blog.

1. miesto – svetielkujúci zárodok korytnačky

2. miesto – sladkovodné jednobunkovce

3. miesto – embryo aligátora

4. miesto – komár

5. miesto – snehová vločka

6. miesto – bielovlasý pavúk

7. miesto – čínska patyčinka

8. miesto – zamrznutá kvapka vody

9. miesto – prierez tulipánom

10. miesto – BPAE bunky

The post Porotu zaujala ohromujúca fotografia svetielkujúceho zárodku korytnačky appeared first on Cestovateľský blog.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by hanka & jozo (@cestujemespolu) on Mar 23, 2019 at 6:37am PDT

Destination Photography alebo ak akceptujete môj voľný preklad „destinačná fotografia“ je termín, ktorým sa v profesionálnom foto-žargóne zväčša označujú fotografi, ktorí su na toľko skúsení a žiadaní, že si ich klienti, vo väčšine prípadov sú to snúbenci, zavolajú fotiť na svoju svadbu do zahraničia. V tomto článku však tento termín trošku zneužijem (snáď mi profíci odpustia), aby som ním označila ešte jeden veľmi zaujímavý typ fotografie – toto označenie sa mi však veľmi hodí aj na situáciu, kedy si ľudia niekde v zahraničí počas cestovania či dovolenky dohodnú fotografa, ktorý im nafotí profesionálne fotografie na pamiatku v danej destinácií. Či už ide o zásnuby, výročia, prekvapenia, darčeky, či rodinné portréty, využitie krásneho prostredia, často úžasného svetla a voľného času počas dovolenky sú práve na takýto krásny zážitok ako stvorené. Môžeme potvrdiť a odporučiť 🙂

V našom prípade išlo o ultimátnu náhodu. Tesne po pristátí na letisku na Malte nám napísal náš známy a obľúbený fotograf Pavel Kudivány, že jedna slovenská fotografka bude presne v tom istom čase ako aj my na Malte a zháňa párik na fotenie. Bez váhania sme sa Soni z Inspired by Love ozvali a… ranné fotenie vo Vallette (hlavné mesto Malty) sme mali obratom dohodnuté! Inštrukcie boli jednoduché, budeme fotiť ráno, skoro ráno, keď sú uličky mesta ešte prázdne. Inak áno, to je to tajomstvo za instagramovým klamom, že na španielskych schodoch v Ríme, či Karlovom moste v Prahe nikoho niet – keď vstanete tak o piatej ráno, tak sa vám možno pošťastí a prinajhoršom stretnete len pár bláznivých instagramerov 🙂

Ešte jedna bonusová poznámka k foteniu: nakoľko sme už zopár fotení absolvovali, vieme, že niektorí fotografi majú preferenciu pokiaľ ide o oblečenie. Soňa bola nenáročná, uprednostnila by na fotkách ružové alebo svetlomodré šaty a Jožka doladiť ku mne, inak máme voľnú ruku 😀 (brnkačka). Našťastie to nakoniec celkom klaplo. V každom prípade akokoľvek povrchne to môže znieť, farby a vzory na fotografiách spravia veľa. Preto ak máte radi estetické cítenie fotografa, nechajte si poradiť aj v oblečení, určite vás správne nasmeruje. Pravidlom však je, že na fotografie, najmä portréty sa nehodí oblečenie s výrazným logom, potlačou, vzorom či krikľavé farby.

Bolo to kruté ranné vstávanie 🙂 Stihnúť prázdnu Vallettu v sobotné ráno bola celkom výzva a my sme nechceli nechať nič na náhodu. So Soňou sme sa prvý krát stretli asi o piatej ráno pred samotným fotením a od začiatku sme vedeli, že to bude sranda. Dynamická, vysoká, scestovaná blondína. Asi tak nejak by som ju opísala v štyroch slovách. Okrem toho, že ideme do Valletty fotiť portréty nás v úvodnom telefonáte upozornila na jednu vec, že to fotenie bude tak trochu „iné“. Mňa mega zaujímalo, aké „iné“? Ako inak sa už len dajú fotiť portréty… Napríklad aj takto…

O čo ide a v čom sa toto fotenie s ňou bude líšiť od hocičoho, čo sme doteraz zažili, nám Soňa prezradila až na našej prvej foto-lokácií. A my sme jej sľúbili, že vám môžeme niečo poodhaliť, ale konkrétne detaily si necháme pre seba. A nie nebojte sa, nefotili sme akty 😀

Čím bola teda táto celá skúsenosť iná od našich predošlých fotení? V prvom rade išlo o vskutku nepózované fotografie. Na úvod nám Soňa vysvetlila, že pózovať nás bude minimálne. Fotografie od nej majú byť zachytením momentov jednotlivých úloh, ktoré budeme počas fotenia plniť a ktorých úroveň sa bude v priebehu fotenia postupne meniť.

Tento netradičný koncept fotenia má na svedomí istý fotograf žijúci (ako inak) v Amerike, ktorého meno si už nepamätám, ale Soňa bola u neho na kurze a určite vám rada prezradí viac. Jeho myšlienka je ale naozaj krásna a teda že výsledné fotky sú len vedľajší produkt veselých, ale aj veľmi emotívnych zážitkov páru, ktoré sú vytvorené práve prostredníctvom úloh od fotografa, ktoré pár plní. Fotografie teda majú zachytávať skutočné a autentické emócie páru. V našom prípade to boli väčšinou rehoty, ale aj úprimná neha, láska, dojatie a slzy.

Pre mňa bolo fascinujúce, že úlohy boli zväčša jednoduché, zato veľmi originálne. Soňa nám ku každej úlohe porozprávala, akú má úloha myšlienku, ale to, ako ju prežijeme, zrealizujeme, ako sa budeme tváriť – to všetko nechala plne na nás. Väčšinou len stála obďaleč a sem-tam sme počuli cvaknutie foťáku. Úlohy najčastejšie pozostávali z úprimného rozprávania, pošepkania niečoho nečakaného či hádania niečoho, čo nakoniec zostalo len medzi nami dvoma, čiže sme mohli byť naozaj úprimní. Avšak na to, aby takéto niečo fungovalo a fotografie boli naozaj autentické, je potrebná úprimná angažovanosť páru. Zaujímavé je, že Soňa vám nikdy neprezradí dopredu, čo vás čaká, ale ani o čom má byť ďalšia úroveň. Takto je pre vás celá skúsenosť počas niekoľkých hodín (čo trvá fotenie) aj určitou záhadou.

My sme sa takto so Soňou prechádzali po Vallette asi tri hodinky, rozprávali sme sa veľa aj o cestovaní, fotení, medzi tým sme si vždy vyhliadli nejaké pekné miesto, kde nám Soňa povedala, o čom bude ďalšia časť úloh a aký je ich zmysel. Počas týchto pár hodín mi tiekli slzy hneď niekoľkokrát – od smiechu, dojatia, šťastia a možno aj toho skorého ranného vstávania. A môžeme obaja potvrdiť, že to bola jedinečná skúsenosť, ktorú sme teda naozaj nečakali a hoci sme už zažili niekoľko fotení, toto bolo svojou povahou naozaj unikátne a vo Vallette nám navždy ostanú zaryté v pamäti miesta, kde nám Soňa robila fotky.

V každom prípade, či už tradičné alebo netradičné, takéto „destinačné fotenia“ môžu byť vašou najkrajšou spomienkou a suvenírom z dovolenky, či výletu. Ak by ste chceli sledovať Soňu a jej ďalšie cesty, na ktorých rada fotí páriky pozrite na jej láskyplný instagramový profil @sona_inspiredbylove a možno sa aj vaše cesty raz skrížia. Alebo jej jednoducho napíšte a dohodnite si skvelý a unikátny partnerský zážitok nazvaný fotenie „Len my“, ktorého výsledkom sú aj krásne fotky plné citu. Nebojte, pózovať nebudete 🙂

The post Najneobyčajšie fotenie na Malte appeared first on Cestovateľský blog.

Som iba nadšenec a fanúšik stláčania spúšte. Voči remeslu fotografov mám veľkú úctu a obdiv. Sem tam sa však inšpirujem a obkukávam. Keďže do sveta fotografie neodšriepiteľne patrí aj film, ktorý sa stále vracia, aj ja som to chcela vyskúšať a občerstviť si spomienky na dovolenky, kedy sme mali vyhradených na fotenie iba zopár filmov a fotenie somarín sa len tak neodpúšťalo. Ten pocit napätia a prekvapenia, že spúšť síce cvakne, ale výsledok uvidíte až o pár dní či týždňov už pri digitáloch už nezažívame.

Pohľad z cípu promenády „Fondamenta Salute“ (Budova starej colnice) ostrov Giudecca.Aj môj experiment v Benátkach bol pokusom o oživenie týchto spomienok a nadobudnutie novej emócie z fotenia – očakávania a prekvapenia.

Keď sme sa po výlete vrátili domov, prvé kroky smerovali do fotolabu, aby som zistila, či foťák vôbec ešte fotil a čo sme to vlastne nafotili. Z dvoch 36 obrázkových farebných filmov fujifilm 200 sme za cca použiteľné označili cca 29 fotiek. Pre predstavu a malú cestu do minulosti, takto to dopadlo:

Jedným z TOP miest kam sme sa zatúlali bola promenáda „Fondamenta Zattere ai Saloni“, kam sa počas slnečných dní poobede krásne opiera slnko a vyhrieva celú promenádu plnú kaviarničiek a barov. Čo môže byť lahodnejšie ako aperol spritz a načerpávať energiu zo slnka a mora v benátskom zálive…

Stačí ísť na správne miesta a užijete si krásne miesta bez masy ľudí. Napríklad práve Fondamenta Zattere. Promenáda lemuje z vonkajšej strany krásnu umeleckú štvrť Dorsoduro.Rušný život na Grand Canal – hlavná dopravná tepna mesta – lemovaná krásnymi palácmi, na vode samé gondoly, vaporettá a vodné taxíky – určite ju neminiete. 

Narozdiel od hlavných ulíc a turistických trás, menšie kanáliky, uličky a námestia si zachovávajú svoju pohodičkovú atmosféru a čaro, ako zo starého talianskeho filmu. Nepotrebujete mapu aby ste ich našli, sú všade, stačí sa stratiť v uličkách a o chvíľku narazíte na krásny kanál, most, námestie, či plávajúci trh. Za každým rohom číha krásne prekvapenie.

Mohutné ruky – vynárajú sa z Grand Canalu a podporujú budovu hotela Ca’ Sagredo. Dielo sochára a herca Lorenza Quinna, ktorý ním upozorňuje na dôsledky globálneho otepľovania. Aj Benátky sú obeťou. Sú fascinujúco krásne – ruky aj Benátky. 

A takto to dopadne, keď si chcete robiť „svojku“ na film – táto je ešte tá najvydarenejšia.

Ani na Piazza San Marco to nebýva v novembri už také preplnené davmi turistov… Benátky nás očarili tak, ako sme ani sami nečakali… možno k tomu prispel aj ten všadeprítomný aperol 🙂 

PS: Samozrejme sme si to neodpustili, fotili sme aj na digitál – nášho miláčika Canon GX7 a tieto fotky, ako aj naše tipy a zážitky z Benátok tu budú už čoskoro pre vás. Zatiaľ „Arrivederci“!

The post V Benátkach – ako pred 20 rokmi appeared first on Cestovateľský blog.