P.S.: V popisku fotky nájdete vždy preklik na Google mapu s daným miestom. Aktuálne informácie o podmienkach pri cestovaní do Rakúska nájdete na austria.info/sk.

Tip na rýchly výlet: Podersdorf am See

Tip na romantickú prechádzku: Grüner See

Tip na zimnú lyžovačku: Saalbach

Tip na víkendový výlet: Vysokohorské priehrady Wasserfallboden a Mooserboden

Tip na poriadnu turistiku: Grossglockner

Tip na náročnú ferratu: Berchtesgadener Hochthron

Tip na rakúske „must-see“: Hallstatt

Tip na zážitkovú snoubordovačku: Schareck

Tip na výlet za kultúrou: Salzburg

Tip na jednodňový výlet: Hrad Kreuzenstein

Tip na letný predĺžený víkend: Zillertal

Tip pre milovníkov pokoja: letný Dachstein

Máte ďalšie zaujímavé tipy z Rakúska, ktoré v článku chýbajú a nemali by? Napíšte nám na info@cestujemespolu.com, radi pripravíme v spolupráci s vami zaujímavý článok. #feelaustria

The post 12 tipov na nezabudnuteľné výlety po Rakúsku od cestovateľov appeared first on Cestovateľský blog.

Ako sa dostať čo najrýchlejšie na Vysokú?

Vysoká (754 m n. m.) sa nachádza v rovnomennej prírodnej rezervácii, ktorá je ľahko turisticky dostupná a zavďačí sa vám pri dobrom počasí výhľadom na široké okolie – od Koliby, cez Podunajskú pahorkatinu až po Považský Inovec. Na vrchole Vysokej je veľký drevený kríž a prechádza tadeto modrá turistická značka. Ako sa sem dostať? Možností je hneď niekoľko:

• modrou značkou z obce Kuchyňa (2:35 hod)
• modrou značkou zo Zochovej chaty (2:40 hod)
• môj tip: modrou značkou z Odbočky na Pulmanovu farmu (1:35 hod)

Keď pôjdete autom severne za obec Kuchyňa smerom na rohožník, cca po 500 metroch je malá drevená tabuľa s označením Vývrat (nepomýliť si s jazerom Vývrat, ktoré je o pár sto metrov vyššie). Je tu aj zastávka autobusu na znamenie, takže môžete pri ceste autobusom vystúpiť priamo tu. Pokračujte východne smerom na Odbočku na Pulmanovu farmu. Tu na rozcestníku (pri megalomanskej rekreačnej stavbe obohnanej veľkým betónovým plotom, ževraj to chce byť horáreň) uvidíte aj modrú značku s cieľom Vysoká, ktorá udáva čas 1 hod a 35 min. Ak kráčate sami a máte radi rezkejšie tempo, zvládne to pohodlne pod hodinu – ja som to dal za 57 minút a to nie som žiaden aktívny turista. Cesta dole je potom už na vás, mne to trvalo 38 minút.

Počas túry vás toho veľa neprekvapní, cesta je dobre značená, trocha zmätočný je možno iba úvod – hneď za stavbou je uzučká prudká cestička smerom do lesa, ja som na prvý pokus túto cestičku minul a trocha blúdil, domáci mi ju potom ukázali.

Stúpanie lesom je príjemne prudké, prakticky traverzujete po Vysokej a striedajú sa tu rovinky aj prudšími miestami. Sem-tam sú tu popadané stromy, takže občasne treba aj niečo obísť a preskočiť 🙂

90% času ste počas tejto túry v lese, prvé výhľady a okolie sa odhalia až v záverečnej časti, kde sa výraznejšie mení aj stúpanie a na záver vás čaká 10-15 minút trocha väčšieho zaberáku po skalnom podloží.

Pri dobrom počasí nepotrebujete na tento výstup žiadnu špeciálnu obuv, ak by ste však šli na jar, jeseň alebo zimu, nezabudnite na poriadnu turistickú obuv. Na vrchole vás čaká veľký 3-metrový drevený kríž, určite si tu strihnete jednu selfie 🙂 Krásny výhľad je najmä smerom na východ, možno by stála za to si túto túru zopakovať pri východe slnka.

The post Vrch Vysoká – tip na najkratšiu cestu a krásne výhľady appeared first on Cestovateľský blog.

Peťa na Instagrame ako @zmatkymatky

Cestovanie autom s dieťaťom je úplne iný level ako cestovanie bez dieťaťa. Pamätáte si napríklad také rádio? Alebo pokojné rozhovory za jazdy so šoférom? Alebo sedenie na sedadle spolujazdca? Ja si už len matne spomínam. Áno, viem. Sú aj také deti, ktoré cestujú v pohode. My také dieťa nemáme. Obvykle cestujeme trasu Praha – Košice, čo je asi 750 km, teda 8 hodín cesty. Fíííí, to je diaľka čo? Vždy, keď mám nervy, prečo moji rodičia bývajú až v Košiciach, poviem si, že buď rada, mohla si byť z Humenného…

Prvýkrát sme cestovali s Mr. R z Prahy do Košíc, keď mal necelé tri mesiace. Bola to tá najľahšia cesta zo všetkých našich presunov s ním! Predsa len trojmesačné bábätko spí pomerne dobre. Pamätám sa ale, že to boli pre mňa tie najstresujúcejšie prípravy. Dnes sa k tomu staviam už trochu inak a vedieť vtedy to, čo viem dnes, bolo by mi sveta žiť. Najdôležitejšie poznanie, ku ktorému som dospela je, že v aute sa dá kojiť. Vážne! Dá sa! A nezávisí to od vašich fyzických daností, ale skôr od odhodlania, vynaliezavosti a miery akútneho zúfalstva. Nikdy nevyberajte dieťa zo sedačky za jazdy, ale pomôžte si vankúšom pod zadok, poskladanou vetrovkou, dekou, taškou, čímkoľvek. Chce to trochu gymnastickej prípravy, ale fakt to ide. A toto poznanie oceníte, hlavne keď doma zvyknete uspávať bábo kojením a stresujete, ako to bude v aute.

Ďalší tip ostrieľanej matky sú dve tašky, na ktoré nedám dopustiť. Zvláštne na nich je, že na začiatku cesty sú prázdne! Jedna taška sa volá Taška na všetko, čo treba odložiť okamžite. Druhá sa volá Taška na smeti. Keď ste doteraz nezvykli mať tieto dve kamarátky poruke, teraz prišla ich chvíľa. Garantujem vám, že do pol hodiny už nebudú prázdne a za ďalšie 2-3 hodiny budú skoro plné. A na záver ešte jeden tip k usporiadaniu vecí v kabíne – závisí od toho, aké veľké auto máte. Ale také veľké auto hádam nemá nikto. Ja preferujem takéto rozdelenie: taška na hračky, taška s jedlom, taška s prebaľovaním, a dve tašky kamošky. Taška s prebaľovaním môže byť naspodku. Hračky a jedlo poruke. Držte sa, pevné nervy a dorazte šťastlivo! Prečítajte si aj moje ďalšie tipy na dlhšiu cestu autom s malým dieťatkom.

Silvia na Instagrame ako @minidiamondblog

S dcérkou sme začali cestovať asi hneď. Ako dvojmesačná absolvovala prvú dovolenku v Taliansku na Jazere Como. V deň jej prvých narodenín už s nami letela do Ameriky a autom absolvovala trip cez Spojené štáty do Kanady. Maličké deti sú relatívne nehybné. To znamená, že potrebujú hlavne jesť, spinkať, suchú plienku a mať vždy spokojnú mamu po ruke. Nič viac, nič menej. Ak im splníte tieto základné potreby, malo by sa dať s nimi cestovať kamkoľvek, stačí kočík alebo nosič podľa toho , čo majú viac radi a idete kam len chcete.

Pamätajte, že každé dieťa aj to najmenšie bábätko, vníma na nejakej úrovni rozličné podnety, vône, zvuky a tým sa veľmi veľa učí, predovšetkým trpezlivosti. Učí sa tiež podvedome tomu najdôležitejšiemu a to flexibilite. To sú veľké výhody a dôvody, prečo cestovanie s deťmi neodkladať. Pri cestovaní autom u nás fungujú knihy, rozprávky, CD s pesničkami, nálepky a hračky na rozvoj vnemov . Všetky tieto veci Natálka obľubuje už odmalička a dokážu ju zabaviť na dosť dlhú dobu. Dodnes sa vždy snažíme dlhšiu cestu autom plánovať na jej spánok.

Ak nám spávala trikrát do dňa vždy sme sa presúvali práve vtedy, keď mala ísť spať. Keď bola hore stáli sme, najedla sa, prebalili sme ju. V letných mesiacoch je ideálne presúvať sa na dlhé trate autom s dieťaťom v noci. Cesta je plynulá bez dopravných obmedzení, čím sa skracuje čas do cieľa, vzduch studený a dieťa spí. Nech sa vyberiete kamkoľvek, želám Vám veľa šťastných kilometrov a nespočetné množstvo zážitkov a príjemných spomienok.

Kika na Instagrame ako @thetolerantcook

V prvom rade musím ako dvojmatka spomenúť, že každé bábätko je iné a niektorým cestovanie v aute nevadí a niektoré ho priam neznášajú. My teda máme deti dve a prvorodený niekedy v aute vrieskal tak, že nič nepomáhalo, jedine kojenie počas cesty, čo celkom určite nie je povolené. Druhorodená je väčšia pohoďáčka, takže pokiaľ je nakojená a prebalená, tak si prvých 15 min vystačí s nejakou bábätkovskou hračkou. Potom väčšinou zaspí. Najdlhšiu cestu sme s ňou absolvovali zatiaľ dvojhodinovú, so synčekom sme si však užili poriadne tripy (viď nižšie). Oba razy jej stačilo spraviť jednu zástavku na pumpe, kde sa napapala, prebalila a ďalej spala. Keď je niekedy nespokojná, zaberie buď spievanie, detské pesničky, prípadne ak s ňou sedí niekto vzadu a ja šoférujem, tak zaberá aj ukazovanie jej mojich fotiek na mobile 😀

Všeobecne dosť cestujeme všetkými dopravnými prostriedkami a čo sa vyslovene auta týka, tak so starším synom sme absolvovali roadtrip po Škótsku, keď mal osem mesiacov. K tomu viaceré cesty do rakúskych álp, či talianskych Dolomitov a napríklad aj desať dní v karavane v Portugalsku. Čím je starší, tým to viac chápe a je cestovanie jednoduchšie. Na tých extrémne dlhých cestách mu asi od dvoch rokov občas púšťame aj rozprávku na tablete. Teraz, keď má vyše troch, sa už dokáže zabaviť aj sám s rôznymi hračkami, knižkami a jedlom. Kľúčom je však aj v tomto veku, aby čo najväčšiu časť cesty prespal.

Saška na Instagrame ako @doubletrouble.sk

U nás je cestovanie špecifické tým, že som na deti sama a tým sa nám mnoho vecí skomplikovalo. Napríklad do dvoch rokov neprichádzal do úvahy letecký výlet, pretože dve deti si jeden človek na kolená neposadí. A tak sme boli odkázané na auto. Pri malých deťoch som aj tak mala vždy potrebu zbaliť pol domácnosti, tak to bolo pre mňa aj pohodlnejšie. Je zaujímavé, že keď sme spolu samé, vždy sa správajú tak, ako sme sa dohodli a neodvážia sa dohody porušiť. Vedia, že musíme spolupracovať všetky tri na to, aby nám bolo spolu dobre. V rámci výletov teda fungujeme úplne v pohode a veľmi často sa ma na to aj ľudia pýtajú, že ako sa odvážim sama cestovať s dvoma deťmi. Po troch rokoch si cestovanie s babami užívam a začínajú si to užívať aj ony. A to je dôležité.

Ja viem, že vás odvšadiaľ lákajú cestovateľské rodinky s malými deťmi, ktoré vyzerajú veľmi šťastne a zvládajú dlhé lety, či sadnú do karavanov a brázdia krajiny krížom-krážom. Vôbec sa však do ničoho siliť nemusíte. Cestovanie s malými deťmi je úmorné a kým nie sú samostatné v jedení, obliekaní a nemôžete ich nechať ani na chvíľku samé, nemusíte si vyčítať, ak od veľkých výletov upustíte. Ak ste na deti dvaja, vždy je to lepšie. Jeden pekný príklad vám k tomu uvediem. Vyrazíte na výlet autom a deti vám zaspia, vy však potrebujete ísť na záchod a kúpiť si vodu. Čo teraz? Necháte deti v aute na pumpe spať? A čo ak sa práve preberú, keď budete vnútri? Zobudíte ich a vyženiete z auta na pumpu? Vydržíte necikať a nepiť aj v teple?

S menšími deťmi, ktoré nechodia poriadne, je to ešte horšie, pretože musíte rozložiť kočík a naozaj samé ostať nemôžu.
Najviac mi teda v cestovaní s deťmi pomáhal pevný režim, organizovanosť a cesta na spánok. Odmalička som na zabavenie využívala nevysýpacie misky, dobrú fľašku s vodou a veľa trpezlivosti. Momentálne ve2mi využívame na výletoch a do auta aj magnetické knižky. Rozprávky sa mi nikdy neosvedčili a vyťahujem ich iba v krajnom prípade, pretože deťom býva v aute zle. Iné tipy nemám, len veľa trpezlivosti rodičom 🙂

Terka na Instagrame ako @kreativnarodina

Cestovanie s bábom má svoje strasti, ale aj výhody. Neutečie ti, neodvráva a nie je náročné v tom, čo pod zub si zobrať so sebou do auta, pretože ak dojčíte, máte mliečny automat stále so sebou 😀 S Tobiáškom sme cestovali pomerne často už od malička. Od jeho jedných, aj druhých starých rodičov sme bývali cez 100 km a víkendy sme často trávili u nich. Ak sme neboli cez víkend u nich, boli sme niekde na výlete – a ako inak, ako autom. Výhodou bolo, že sme mohli zastaviť kedy sme chceli. Ak sa spustil plač, ktorý sme nevedeli stopnúť prihováraním a hladkaním, zväčša bola na vine plná plienka, alebo hladné bruško. Zastavením na najbližšom odpočívadle, alebo parkovisku sa to dalo jednoducho vyriešiť. Ako švihnutím čarovného prútika, prebalenie a zázračné mliečko skoro vždy pomohli. Ak ani to nepomáhalo, šupli sme Tobiho do nosiča, chvíľku sa poprechádzali, on sa ukľudnil, prípadne zaspal a mohli sme pokračovať ďalej. Joj, keď už píšem o tom spánku – to je dôležitá vec!

Ak Vás nečaká celo-dňové cestovanie, vyštartovať pred spánkom je viac ako užitočné. Pohodlná poloha vo vajíčku, či autosedačke + šum motora + mierne kolísanie v aute počas jazdy = spánok za pár minút. Pri takomto Tobiáškovom auto snívaní, si vždy s mužom víťazoslávne gratulujeme a prajeme si, nech takto vydrží aspoň hodinku 😀 Keď Tobi už nebol až také mini-bábo a začalo mu byť vo vajíčku nepohodlne, autosedačka nás zachránila. Tobi miluje pozorovať cestu von oknom. Vtedy nám začalo skoro bezproblémové cestovanie, kde stačilo zobrať len niečo malé na dzobnutie do rúčky, detské pesničky a zopár hračiek. Tmavé fólie na oknách, alebo tienidlá sú super pomocníci – slnko svietiace do očí ho neraz vyviedli z dobrej nálady. Sedávala som pri ňom vzadu a keďže my sme mojkadlá preveľké, pomáhalo aj to, keď sme sa držali za ruku. Po narodení Klárky už sedávam vpredu.. Plánujeme pridať spätné zrkadielko na zadné sedadlá, aby sme lepšie videli na našu čerstvo narodenú princeznú. Zatiaľ hlavný informátor a kontrolór bábätka je Tobi. Dlhšiu ako 10-minútovú cestu autom k doktorke na kontrolu a späť sme absolvovať nestihli. Po šestonedelí to pomaličky začneme testovať a verím, že za pár týždňov vám budeme vedieť poradiť zlepšováky ako cestovať v aute s aj dvoma deťmi do 3 rokov 😀

Linda na Instagrame ako @lapkinn

S Lilien sme prvýkrát cestovali autom na dlhšiu vzdialenosť, keď mala jeden mesiac. Išli sme vtedy z Košíc do Žiliny pozrieť Liliných starých rodičov. Priznám sa, že trochu som z toho mala obavy, ale upokojovala som sa tým, že sme si dali veľmi záležať na výbere bezpečnej a vhodnej autosedačky – vajíčka s rôznymi bezpečnostnými prvkami, preto sme s manželom Dominikom urobili z hľadiska bezpečnosti pre ňu maximum. Pred každou cestou autom a rovnako pred prvou Lilien vždy prebalím a nakojím, aby mala zabezpečený svoj komfort. Lily vždy celú cestu prespí prípadne všetko pozoruje, takže je super parťáčka na cestovanie. Počas dlhších ciest si vždy spravíme prestávku resp. prestávky a necháme ju, aby sa poriadne ponaťahovala plus ju nakojím a prebalím.

Erika na Instagrame ako @ina_mama_v_chorvatsku

Obidve deti sa nám narodili vo Viedni, kde sme žili, takže sme relatívne skoro vycestovali na Slovensko aj do Chorvátska k starým rodičom. Musím povedať, že najlepšie sa nám cestovalo autom s deťmi do troch mesiacov. Vtedy ešte najdlhšie pospali, takže sme mohli urobiť viac kilometrov. Neskôr sa situácia zmenila a deti už boli viac bdelé. Keďže sú detičky ešte stále malinké, tak zábava rôzneho typu ich dlho nebaví. Samozrejme, snažila som sa animovať rôznymi pískacími, šuštiacimi a inými hračkami, aby som ich zabavila.

Vycestovať sme sa snažili vždy v čase, keď mali deti spánok. Ale pri 7-hodinovej ceste do Chorvátska to bolo v podstate jedno. Je rozdiel, či je bábätko dojčené a napríklad nepoužívate cumlík (ako my) alebo podávate umelé mlieko. U nás bola teda situácia s kŕmením trošku komplikovanejšia a najviac nám zaberalo, keď sa deti dostali k “zdroju” 🙂 Ak by sme mali zastavovať pri každej “potrebe”, tak by sme cestovali pravdepodobne celý deň a tiež sme nedokázali ich nechať plakať. Takže najúčinnejší trik u nás bol, aby som deťom vyhovela. Keďže boli deti vo vajíčku prakticky otočené ku mne, nebol to až taký problém 🙂 Avšak, často ma po týchto atletických výkonoch, začal bolieť chrbát. Čo by sme ale pre spokojnosť našich detí neurobili? 🙂

Tip: 7 tipov, ako sa zbaliť s novorodencom na cesty (BONUS: presný zoznam, čo zbaliť)

Hanka na Instagrame ako @cestujemespolu

Krištofa sme zobrali na prvé výlety, ak nerátame návštevy rodičov, ktorých máme vzdialených našťastie naozaj pár kilometrov, keď mal 3 mesiace – týždeň sme si oddýchli v Banskej Štiavnici, týždeň v Demänová Rezorte a cez víkend sem-tam vybehneme niekam k Neusiedlu (mrknite náš tip na málo známu pláž pri Neusiedli). Prvý poznatok – žiadne auto nie je asi dostatočne veľké, aby doň rodičia-začiatočníci (a.k.a. my) dostali všetko, čo ich napadne 🙂 Ale nie, dá sa to a každým výletom toho berieme vždy o kúsok menej…

Krištofovi sa vo vajíčku nie úplne páči, teda nejakú hodinku to zvládne, potom začne trocha mrnkať na po dvoch hodinách už dáva svojim krikom jasne najavo, že sa už dlho nemojkal 🙂 Ako naši kamoši-blogeri vyššie spomenuli, synchronizácia spánku drobca s časom cestovania je kľúčová. To sa však nie vždy podarí… skúšame zatiaľ pár trikov, niektoré zaberú, niektoré nie, ale radi sa s vami podelíme – zoberieme so sebou 2-3 hračky, ktoré striedame (batoľatá vcelku rýchlo zabudnú, že sa pred nejakým časom hrali s inou hračkou, takže ak ich rotujete, bude ich to baviť znova a znova), zatiaľ je najväčším favoritom žirafka Vulli. Perfektne zaberajú pesničky, ktoré mu spievam a pri ktorých výrazne hýbem perami a pri ceste prírodou sa náramne hodí panoramatická strecha – rýchlo sa hýbajúce stromčeky sa mu náramne páčia.

Keď to však už nejde, spokojne zastavíme a prispôsobíme sa jemu – ponosíme ho, poprechádzame sa a trocha si aj my pritom oddýchneme. Keď sme cestovali iba sami dvaja, boli sme možno až príliš aktívni, chceli sme toho vidieť a zažiť každý deň čo najviac. Cestovanie s bábätkom nám pozmenilo priority, timing a naučilo nás aj väčšej skromnosti. Už toľko neplánujeme, možno 1-2 aktivitky (zastávky, pamiatky, výletíky) za deň a keď aj z toho nič nestihneme, nevadí nám to. Sem-tam sa z nás na cestách s Krištofom stávajú kaviarenskí povaľači a niekedy máme iba úplne chillový deň a pochrapkávame s ním bez ohľadu na to, koľko je hodín. Na záver možno iba jedna drobnosť – keď sa na cestovanie s bábätkom necítite, tak sa na to jednoducho vykašlite. A naopak, ak sa na to cítite a chcete si to užiť alebo len vyskúšať, nenechajte sa odradiť konzervatívnejšími kamarátmi či rodinou 🙂

The post Ako zvládnuť (prvú) cestu autom s bábätkom? 8 tipov od známych blogeriek mamičiek appeared first on Cestovateľský blog.

Viedeň alebo Budapešť – doslova na skok

Bez davu turistov si môžete v lete aj cez pracovný deň užiť toto veľkomesto so všetkým, čo ponúka – históriu, galérie, prechádzky, nákupy, len tak chill niekde na viedenskej káve 🙂 Dom motýľov, Naschmarkt, Belvedere či najväčšia knižnica s 12 miliónmi kníh – prečítajte si naše tipy na netradičný jednodňový výlet vo Viedni.

Bojnice – niečo pre deti

Obľúbená destinácia, kam najmä rodičia či starí rodičia berú svojich potomkov a vnúčatká – zámok, zoologická záhrada či vyhliadková veža Čajka v Bojniciach stoja za návštevu.

Neziderské jazero – len tak za oddychom

Najväčšie stepné jazero v Európe Neusiedler See je pozostatkom prastarého mora. Letná autobusová linka premáva od piatku do nedele a tento rok ide až do Podersdorfu s ikonickým majákom, kde je možné prenajať si elektrický čln, len tak sa plaviť na výletných lodiach alebo využiť stovky kilometrov cyklotrás okolo celého jazera. Autobusy Slovak Lines majú príves na bicykle, takže si svoj bike môžete vziať so sebou. Náš tajný tip – málo známa pláž Breitenbrunn.

Zlín – opäť niečo pre deti

Nová autobusová linka spája Bratislavú s českým Zlínom, kde je taktiež pre deťúriská lákavá zoologická záhrada aj so zámkom Lešná, ktoré dlhodobo patria medzi desiatku najnavštevovanejších turistických miest v Českej republike.

Termálne kúpalisko vo Veľkom Mederi – aktívny oddych

Ak máte radi letné čvachtanie sa, autobusom môžete zbehnúť aj na kúpalisko Thermal Corvinus vo Veľkom Mederi. Cestovné je v prípade autobusov Slovak Lines vo výške celodennej vstupenky, takže ušetríte na doprave. Prečítajte si našu recenziu Thermal parku vo Veľkom Mederi, ktorý bol pre nás pohodovo-bláznivým.

Zámok Lednice – pre zamilované páry

Juhomoravský zámok Lednice s rozľahlou záhradou, ktorý patril Lichtenštajnovcom takmer 700 rokov, môžete spoznať v kočiari či na výletnej lodi, ktorá sa plaví po tajomných meandroch starej Dyje. Lednice sú nadmieru romantické a pre zamilované páry tu máme aj 7 tipov na romantické výlety vo dvojici.

The post 6 tipov na výlety autobusom z Bratislavy appeared first on Cestovateľský blog.

The post 9 tipov na výlety a nezabudnuteľné miesta na Orave appeared first on Cestovateľský blog.

Tomášovský výhľad…

Tip od Andrei Zahurancovej

…Tomašovský výhľad a ešte raz – Tomášovský výhľad. Napadá ma mnoho lokalít, no ak si mám vybrať jednu z tohto nášho nekonečne krásneho Slovenska, jednoznačne toto. Som zo Spišskej Novej Vsi a celé detstvo som strávila v Slovenskom raji na chate. Tomašák je z celého národného parku pre mňa víťaz. Je to pre mňa magickým a majestátnym miestom. Skalný útvat, ktorý sa týči na kopci Ľudmanka ponúka výhľady na Vysoké Tatry a keď človek sklopí zrak, tak na Hornád a do doliny Bieleho potoka.

Mám ho pár minút za rodným mestom a i keď som tam bola nespočetne veľakrát, každá ďalšia návšteva je výnimočná. Za každého počasia iná atmosféra, každý západ slnka v inej farbe. A ten pohľad na naše najvyššie hory nikdy neomrzí. Dajte si, ak budete mať cestu na Spiš – z Čingova je to od auta len tri a pol kilometra. Bude sa vám páčiť. 🙂

Drevené kostolíky pri Svidníku

Tip od Martina z www.travelistan.sk (Instagram: @travelistan.sk) 

Keby drevené kostolíky pri Svidníku videli niekde v Japonsku, už sú tam milióny turistov. Ale my tento svetový unikát tak troche zanedbávame. Jasné, Tatry sú krásne, hrady máme svetové, ale stále nevieme objaviť niektoré perly, ktoré nám závidí celý svet. Vedeli ste, že v pohraničí medzi Slovenskom a Poľskom je vyše 80 drevených kostolíkov? Tušil som, že sú, ale nie toľko! Pred dvomi rokmi som vyslovene objavil Ameriku počas mojich ciest po Slovensku! Doteraz som žasol nad dreveným kostolíkom v nórskom Lome, ale ten sa môže schovať. 🙂

Zdroj foto: Wikipedia

Celosvetovú hodnotu majú najmä drevené kostoly Karpatského oblúka, ktoré boli v roku 2008 zapísané do UNESCO: rímskokatolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, Leštinách a Hronseku, kostoly východného obradu v Bodružali, Ladomírovej a Ruskej Bystrej a popri tom ďalšie nádhery v malebnom prostredí.

A viete, čo ma ešte fascinuje? Že keď prídeš ku kostolu a je zavretý, je tam napísané: ,,Ak chcete kľúče od kostola, choďte za pani Helenkou do domu číslo 22.“ Chápete? Na jednej strane stále hľadíme málo známe miesta a pritom ich máme vyslovene pod nosom. Slovensko má veľmi veľa skvostov, ktoré sú mimo našej pozornosti. Vedeli ste, že Košice majú najstarší mestský erb v Európe? Starší ako Paríž, Londýn alebo Rím? Ale o tom možno nabudúce.

Hrad Revište v Žarnovici

Tip od Milana z www.bezmapy.com (Instagram: @milan_bezmapy)

Vždy ma úplne dostávalo, koľko máme na Slovensku hradov a zrúcanín. Keď som kamarátke Jessice z Ameriky spomínal, že je u nás úplne bežné na každej zákrute z D1-tky vidieť hrad, neverila mi. Možno tušila, že som trošku preháňal 🙂 V rámci mojich ciest po Slovensku som navštívil aj menej známy hrad Revište v Žarnovici, ktorý patrí pod región Gron a opäť som sa utvrdil v tom, že cestovanie po Slovensku stojí za všetky drobné. A teraz je na to doba vhodnejšia, než kedykoľvek predtým, Asi si dám niekedy extra trip iba po hradoch a zrúcaninách na Slovensku a vezmem aj Jessicu.

Hrad Revište sa nachádza na stredoslovenskej banskej oblasti s ložiskami drahých kovov. V minulosti tadeto videlo viacero dôležitých cestných spojení a práve hrad bol miestom, z ktorého sa dohliadalo na prístupové cesty k bohatým banským mestám. Do areálu hradu Revište možno vstúpiť hradnou bránou, cez ktorú sa dostanete na malé nádvorie, odkiaľ je veľmi pekný výhľad na horný hrad s južným palácom a baštou. Tá slúžila na obranu. Z hlavnej veže možno pozorovať výhľad na údolie Hrona a Štiavnické vrchy. Na internete som našiel aj celkom zaujímavú legendu, ktorá sa viaže k hradu. Miestny fešák z hradu Revište sa dozvedel o žene, ktorá je vraj rovnako nádherná ako on. V prezlečení za sluhu sa za ňou vydal a, samozrejme, rýchlo ju našiel. Volala sa Želmíra. Hneď sa do seba zamilovali a spolu odsťahovali na hrad. Teraz príde tá zaujímavá časť, jeho brat chcel ich nevinnú lásku zničiť a tak všetci zomreli. Celkom dobrý scenár na mexickú telenovelu z Revišťa, nie?

Telgártska slučka

Tip od Radoslava Hoppeja z www.hoppeyr.com (Instagram: @nie_je_tura_bez_stura)

Vďaka svojmu blogu Nie je túra bez Štúra som spoznal za posledné mesiace a roky veľa krásnych a unikátnych miest či pamiatok v našej krajine. Preto je pre mňa celkom náročné vybrať nejaký konkrétny tip… Ale ak mám vybrať, tak vyberiem pre vás ako tip región Horehronie, ktorý si podľa mňa zaslúži viac pozornosti, pretože ponúka nejedno zaujímavé miesto. Príroda je tam doslova čarovná a len tak sa poprechádzať lesmi stojí naozaj za to. Určite nevynechajte Telgárt. Táto obec je známa Telgártskou slučkou, ktorá je tvorená dvomi krásnymi viaduktami a rovnako aj jedným z najznámejších a celosvetových technických unikátov, Telgártskym tunelom. Prvým mostom je Chmarošský viadukt, ktorý je historicky prvou členenou oblúkovou konštrukciou zo železobetónu v Československu.

Druhým mostom spomínanej trasy je Telgártsky viadukt, ktorého zaujímavosťou je aj to, že železničná trať za týmto mostom križuje sama seba s výškovým rozdielom 31 metrov. Telgárt je východiskovým miestom viacerých trás na Kráľovu hoľu, no tiež cez sedlo Besník do susedných pohorí. Vybrať sa môžete aj smerom na Červenú skalu alebo smerom k Dobšinskej ľadovej jaskyni, po ceste nájdete miesto, kde vyviera prameň rieky Hron. Najbližšie týždne a mesiace z nás budú pravdepodobne hlavne turisti vo vlastnej krajine, tak dovolenkujme na Slovensku, spoznajme svoju krajinu – veď máme byť na čo právom hrdí.

Čilistov pri Bratislave

Tip od Veroniky z www.shemakesmetravel.com (Instagram: @veronika.rosputinska)

Slovensko je plné krásnych miest, odporučiť iba jedno je preto veľká výzva. Dlho som uvažovala, ktoré vyberiem, a nakoniec som sa rozhodla možno trochu prekvapivo. Už viac ako desať rokov žijem v Bratislave, no blízke okolie začínam spoznávať až teraz, keď nás pandémia „uväznila“ vo vlastných regiónoch. Zisťujem, že je tu množstvo zaujímavých miest a že všetci, ktorí si myslia, že pri Bratislave nie je kam uniknúť davom a betónu, sa veľmi mýlia. V posledných dňoch sme zvykli popoludní, po práci, vyraziť na výlet tak do pol hodinky autom od mesta. Veľmi sa nám páčila najmä časť Šamorína, Čilistov, ktorá leží na brehoch vodného diela Gabčíkovo a pri troche fantázie vám dáva pocit malej prímorskej dedinky.

Môžete sa tam poprechádzať pri vode a keďže okolo Gabčíkova vedie aj hrádza, pokojne si na výlet pribaľte aj korčule či bicykle. Dokonca sa tam na bicykli môžete pohodlne po cyklo chodníku dosať priamo z Bratislavy. Skvelou možnosťou je tiež plavba do Čilistova loďou, keďže sa tam nachádza aj malý prístav a takýto výlet z hlavného mesta si viete kúpiť. Plavba tam trvá okolo hodiny a späť sa budete plaviť o pol hodinu dlhšie. Ak práve vo svete nezúri koronavírus, v Čilistove je otvorený aj nádherný verejný park Kormorán s atrakciami pre deti či súkromným rybníkom, ktorý isto ulahodí všetkým rybárom. My už plánujeme, akým dopravným prostriedkom sa tam vyberieme najbližšie. Ak sa o tomto mieste chcete dozvedieť viac, pozrieť si viac fotiek a zistiť, ako sa tam dá dostať, môžete si prečítať aj tento článok.

Rozhľadňa na vrchu Špicák

Tip od Dana z www.cestujzamenej.sk (Instagram: @cestujzamenej)

Cestovanie po Slovensku patrí momentálne medzi obľúbené aktivity mnohých z nás. Slovensko je naozaj nádherná krajina, ktorá ponúka nespočetné množstvo zaujímavých miest, ktoré sa oplatí navštíviť. Ja mám najradšej okolie Žiliny. Rajecká dolina, Súľov, Terchová, Turiec… To sú všetko miesta kam sa s Majkou vraciame neustále. A nedávno som si obľúbil jedno miesto, ktoré všetci veľmi dobre poznáte z dopravného servisu – Strečno. A čím je také zujímavé? Okrem pravidelnej zápchy pod Strečnom a hradu ponúka ešte jeden unikát. Rozhľadňu na vrchu Špicák.

Napriek tomu, že táto rozľadňa je vysoká len necelých 9 metrov, vďaka svojej dokonalej polohe v nadmorskej výške 620 metrov ponúka skvelý výhľad na okolie. Cesta k nej vám bude trvať necelú hodinu hore kopcom. Z rozhľadne je naozaj krásny výhľad na rieku Váh, Žilinskú kotlinu, hrebeň Malej Fatry, časť Kysuckej vrchoviny a Strážovské vrchy. Raritou a takým slovenským unikátom je určite výhľad na 4 okolité hrady – Strečno, Starý hrad, Budatínsky hrad a Lietavský hrad. A to sa bežne len tak nevidí. K rozhľadni sa dostanete naozaj jednoducho a už cestou nahor sa vám naskytnú veľmi pekné výhľady na okolie. Takže určite stojí za to, naplánovať si výlet práve sem. A ak sa o rozhľadni chcete dozvedieť viac, môžete si prečítať aj náš článok o Rozhľadni na Špicáku s informáciami, ako sa tam dostať.

Drážovský kostolík pri Nitre

Tip od Kariny a Martina z www.whywetravel.sk (Instagram: @whywetravel_sk)

Slovensko je nádherné, nech už sa nachádzate kdekoľvek. Všetkým odporúčame výlety do prírody do blízkeho okolia. Doma ste sa už počas karantény nasedeli dosť, či nie? Vezmite rodinu alebo priateľov a choďte sa vyšantiť do lesa. Jarné vykúkajúce slnko vám dodá množstvo energie. Nielenže sa po prechádzke a bláznení budete cítiť fit, ale strávite čas s blízkymi aj niekde inde ako medzi štyrmi stenami. Ak by sme boli aktuálne na Slovensku my, zrejme by našou obľúbenou aktivitou bolo skladanie rúšok kvôli ochutnávke prvej jarnej zmrzliny alebo by sme chodili niekde po horách v Tatrách – ak by som presvedčil Karinku 🙂

Zdroj foto: Michal Hruska, Wikipedia

Ak ste zo západného Slovenska, odporúčame vám návštevu Drážovského kostolíka pri Nitre, východniarom odporúčame preskúmať rokliny Slovenského raja a ľudom zo srdca Slovenska odporúčame návštevu Chmarošského Viaduktu, kam sa po návrate z Indonézie chystáme aj my 🙂 Ak plánujete výlet s deťmi, skúste celodenný výlet vláčikom Čiernohronskou železnicou a preskúmajte Lesnícky skanzen Vydrovo. Budete spokojní nielen vy, ale aj vaše ratolesti. Pre papkáčov odporúčame návštevu Salaša Zbojská v malebnom prostredí hôr Muránskej planiny.

Vinianske jazero

Tip od Lukáša a.k.a. @vychodnar_vo_svece

Myslím si, že fráza Na východe nič nie je už zapadla prachom a postupne sa aj zvyšok Slovenska dozvedá že tu u nás naozaj niečo je. Keď sa povie východné Slovensko, veľkej väčšine z vás prídu na um Vysoké Tatry, Slovenský raj, Spišský hrad, či Zemplínska Šírava. Všetko veľmi známe pojmy. Môj dnešný tip pre vás ale bude menej známe miesto, ktoré mám ja osobne veľmi rád a nebudem klamať, keď poviem, že aj väčšina ľudí z môjho okolia tam počas voľnej nedele veľmi rada zabehne. Predstavujem vám mladšieho brata Zemplínskej Šíravy – Vinianske jazero.  Jazero s rozlohou približne 8 hektárov veľmi príjemne zapadá do miestnych Vihorlatských vrchov a od najbližšej obce Vinné je vzdialené dva kilometre (10 km od Michaloviec). K jazeru vedie nie len asfaltová cesta, ktorá nakoniec obchádza celé jazero, ale aj mnoho turistických chodníkov či už zo spomínanej obce alebo okolitých rekreačných stredísk Zemplínskej Šíravy.

Okolie najmä počas letnej sezóny ponúka okrem z roka na rok modernejších chát, penziónov a wellness hotelov aj priestor pre autokemping a stanovanie. A to všetko len pár metrov od veľmi príjemnej trávnatej pláže a menších reštaurácii, ktoré ponúkajú všetko, čo ste si zabudli pribaliť na cestu. Osobne veľmi odporúčam chutné plnené langoše a zmrzlinu v jednom zo spomínaných podnikov. Mňam!  Aj napriek tomu, že do leta a chytania bronzu na spomínanej pláži je ešte ďaleko, Vinianské jazero ponúka vynikajúci víkendový program pre tých, ktorí počas týchto dní potrebujú vybehnúť z mesta, prevetrať svoj bicykel alebo kočík, zahriať trochu svoje lýtka, len tak posedieť v prírode na lavičke, či deke a nadýchať sa čerstvého vzduchu.

Zoberte na prechádzku psíka z útulku

Tip od Hanky z www.cestujemespolu.com (Instagram: @cestujemespolu)

Naši kamoši travel blogeri dali vyššie brutálne tipy na zaujímavé miesta, takže výlety na najbližšie víkendy máme naplánované 🙂 Ak sa vám však nechce cestovať ani po Slovensku, no máte radi prechádzky, máme pre vás iný tip – zoberte na prechádzku psíka z útulku. Tie sú v čase krízy veľmi preťažené, oddialenie príspevkov z 2% môže byť pre niektoré útulky likvidačné, no tie milé štvornohé stvorenia stále potrebujú behať po našej krásnej slovenskej prírode.

My raz za pár mesiacov vybehneme do bratislavskej Slobody zvierat a po pár hodinách prechádzky sa vždy tešíme, aký krásny čas v prírode sme dopriali nie len sebe, ale aj tým chlpáčom. A verte nám, že vaše ratolesti (alebo synovcovia, netere, vnukovia či vnučky) budú mať ešte väčšiu radosť ako tie psíky 🙂

The post Kam na výlet na Slovensku cez (predlžený) víkend v čase krízy? 9 tipov od slovenských travel blogerov appeared first on Cestovateľský blog.

Túra na Ostrý Roháč v Západných Tatrách

The post Rozmýšľate nad túrou na Ostrý Roháč? Po tomto videu budete mať chuť okamžite vyraziť appeared first on Cestovateľský blog.

Destinácia bola jasná – Srí Lanka. A keďže sme „surferi-začiatočníci“, hľadali sme priateľský surfcamp s tou správnou atmosférou v oblastiach na juhu alebo východe Srí Lanky. Práve tieto oblasti sa hemžia surfermi a surfcampmi. Na juhu Srí Lanky sú to mestá ako Midigama, Weligama, Mirissa, Matara a na východe vieme o zátoke Arugam Bay, ktorá je vraj na surfing skvelá. Pre začiatočníkov, prípadne mierne pokročilých však z našej skúsenosti vieme odporučiť práve zátoku Weligama, kde sme svoje prvé surferské krôčiky urobili aj my.

Keďže sme sa na Srí Lanku vybrali v relatívne turistickej sezóne na začiatku januára = sviatky + obdobie sucha, chceli sme mať istotu, že s miestom v surfcampe nebudeme mať problém s miestom. Rýchly rešerš na internete, prieskum medzi kamarátmi a výsledok bol surfcamp Elsewhere.

Za nás môžeme skonštatovať veľkú spokojnosť a nadšenie. Ešte k tomu hľadaniu surfingových škôl… Samozrejme, ak na Srí Lanku idete na dlhšie a nie počas hlavných sezón, nemali by ste mať problém nájsť si surfcamp aj na mieste. V prípade, ak máte záujem o pár individuálnych hodín surfingu, tie tam zoženiete aj o polnoci na ulici. Ale pokiaľ plánujete ísť napríklad cez december či január, chcete zažiť pravú surfcampovú atmosféru a máte určité očakávania čo sa štandardu ubytovania a služieb týka, je dobré si miesto v surfcampe rezervovať vopred.

Rezervácia + Organizácia

My sme sa nakontaktovali na „Elsewhere“ cez mail. Oni promptne reagovali, komunikovali a vo všetkom nám obratom poradili. Ich webstránka ako aj Facebook a Instagram sú peknou ukážkou toho, ako jednotlivé aktivity u nich vyzerajú a že toto miesto má atmosféru. Vzorne sa starajú nielen o svoje sociálne médiá, ale aj svojich klientov.

Platbu za surfcamp sme realizovali ešte pred príchodom prostredníctvom webstránky Elsewhere a všetko od nášho príchodu až do momentu, kedy nás naši nový kamaráti vyprevadili z brány, prebehlo hladúčko. Možno je to aj tým, že manažérku surfcampu robí polovičná nemka Becca (z druhej polovice je maďarka, čiže komunikovať s ňou môžete rovno v troch jazykoch) 🙂

Ubytovanie

Pokiaľ ide o ubytovanie, možností je v Elsewhere niekoľko. Existuje lacnejší variant v tzv. „dorm room“, kde v jednej izbe spia na poschodových posteliach aj 6 ľudia. Drahšia možnosť je súkromná izba pre 2, príp. 4 ľudí. Všetky možnosti, ako aj ceny a fotky sú uvedené na stránke Elsewhere tu. Výhodou je, že si môžete vybrať aj medzi tým, či chcete mať izbu v hlavnej budove, kde je centrum všetkého diania, t.j. ráno raňajky a úvodná teória k surfingu, večer pozeranie filmov, hranie hier, večera. Avšak s tým rizikom, že budete niekedy musieť spať so štuplíkmi do uší alebo sa pridáte k žúru 🙂 Pokľudnejšou alternatívou je ubytovanie v tzv. „bielom dome = white house“, ktorý je vzdialený len pár minút pešej chôdze od hlavnej budovy, ale veľkým benefitom je zvýšená pravdepodobnosť nočného kľudu. Rozhodnutie  je len otázkou priorít a dostupnosti izieb.

My sme boli ubytovaní v „Executive Queen room“ v hlavnej budove, rovno pri kuchyni a hlavnej spoločenskej miestnosti. Hoci sme sa spočiatku obávali, že toho veľa nenaspíme, dalo sa to v pohodičke zvládnuť. V izbičke, kde by sa vyspali aj 4 ľudia, sme boli dvaja, mali sme vlastú kúpeľňu a keď sa náhodou v spoločnejskej izbe pozeral film a my sme chceli spať, vyriešili sme to štupľami do uší. Poznámka: názvom „executive queen room“ sa nenechajte zmiasť, ide o izbu s drevenou dvojposchodovou posteľou a vlastnou kúpeľňou, asi to jediné jej dáva status executive a queen 🙂

Jedlo

Kráľovnou kuchyne bola mladá, blonďatá surferka z Česka, Sabina. Pre mňa (Hanka) boli raňajky a celkovo jedlo v Elsewhere jedným z „highlightov“ tohto týždňa. Keď si človek predstaví, že má raňajky v cene „zájazdu“, zvyčajne táto predstava obsahuje nejaké polotovary, zosušené pečivo, lacný džus a pár kúskov ovocia. Nás každé ráno budila, okrem hluku mixéra, v ktorom nám Sabina pripravovala čerstvé smoothie, aj vôňa omelety, chlebíkov vo vajíčku, praženice, s rôznymi šalátikmi, toastami s džemom, či kokosovým olejom. Ja som sa tešila na každé ráno, lebo som mala pred sebou okrem dňa stráveného na/pod vlnami aj víziu super exotických a zároveň domácich raňajok.

Čo sa týka obedov, tie sme zväčša poriešili na pláži u domácich vo Weligame. Obľúbili sme si jednu tetu, ktorá mala plážovú reštauráciu kúsok od miesta, kam sme sa chodili potrápiť. Po doobednom surfingu sme si u nej dali vynikajúce krevety v omáčke, ktorých sme sa nevedeli počas celého týždňa dojesť. Ak tam budete, určite ju vyhľadajte. Poteší sa!

Cena za pol kg čerstvých kreviet vo vynikajúcej omáčke + hranolky a nápoj pre 2 ľudí: v prepočte cca 5-6 eur.

V cene týždenného surfcampu sme mali zahrnuté 3 spoločné večere, kedy nás tím z Elsewhere vždy zobral do nejakej overenej reštaurácie – mňam 🙂

Ak budete vo Weligame, môžeme aj my posunúť odporúčania na dobré jedlo: Tiki Cliff Top Restaurant, ale úžasne varia aj v reštaurácii čo je hneď oproti Tiki, len si nepamätám presne ako sa volá (v oboch si dáte skvelú srílanskú kuchyňu), Hangtime Hostel (majú výbornú pizzu a cestoviny) a určite ochutnajte morské plody u tety vo Fishpoint Weligama.

Hodiny surfingu

A teraz to hlavné, kvôli čomu sme sa na surfcamp prihlásili. Surfing. V cene sme mali každý deň lekcie surfingu doobeda a požičanie surfu aj na poobedie a vlastne kedykoľvek 🙂

Rána sme začali tým, že sme sa zišli v spoločenke, ktorú sme mali hneď pred dverami izby, aby sme si pri raňajkách vypočuli, ako by ten náš surfing mal asi vyzerať. Po cca trištvrte hodinke teórie sme naložili surfy na tuk-tuky, ktoré nás už čakali pred domom a odviezli sme sa na pláž. Odvoz z Elsewhere na pláž vo Weligame a naspäť tuk-tukmi bol v cene surfcampu.

Na pláži pri Fishpointe sme si dali rýchly „warm up“ a najbližšie hodiny sme trávili skúšaním. Hlavne teda pádlovanie (v angličtine aj paddling) a správne načasovanie vyskočenia na surf (tzv. pop up) a tí schopnejší pridávali už aj nejaké otočky na vlnách.

Vo vode sa s nami trápil náš inštruktor Jules, mexičan+američan, ktorý sa počas celého týždňa snažil dostať nás na dosku a udržať nás na nej. Vytrvalo nám každé ráno vysvetľoval teóriu surfingu, aby sme mu vzápätí mohli ešte vytrvalejšie dokazovať, že prax je niečo úplne iné 🙂

Moje základné zistenia: surfing je, ako každý šport, o vytrvalosti, veľmi veľkú úlohu zohráva správne odhadnutie vlny a načasovanie, či už pádlovania alebo vyskočenia na surf. Ale keď to raz za čas všetko klaplo, zviezla som sa po tej baby-wave (a.k.a. vlnka-bábätko) a bol to mega pocit!

Vytrvalejší/fanatickejší alebo skúsenejší surferi zo surfcampu chodili počas dňa, či už skoro ráno alebo pri západe slnka na rôzne iné miesta, za tými najlepšími vlnami. Čiže aj keď už máte čo to odsurfované, v Elsewhere majú program a vlny  pre všetky úrovne.

Joga

Elsewhere je hlavne o surfingu, ale zdaľeka nie iba o ňom. K surfingu si viete doplatiť buď individuálne hodiny jógy alebo si zaplatiť na celý týždeň balíček hodín surfingu aj jógy. Toto kombo je čoraz populárnejšie, lebo sa obe aktivity krásne dopĺňajú. Ak si niekto chce spraviť dovolenku ešte o kúsok aktívnejšiu, stačí si každé ráno privstať alebo podvečer sa premôcť a ísť si ponaťahovať hnáty na kurz jógy. Budete síce zmordovaní tak, že po týždni dovolenky budete potrebovať ďalšiu dovolenku, ale ten pocit oddychu a hrdosti, ako krásne ste svoje telo vytrápili vás bude hriať dlhšie ako srílanské slnko.  

Spoločenský život

Na surfcampoch je krásne a to sme si presne v Elsewhere overili, že aj keď tam možno prídete sám, ako sólo-cestovateľ, odídete o minimálne pár kamošov bohatší. Aspoň tých dočasných-cestovateľských. Stretnete tam všetky možné vekové a národnostné kategórie. Rôzne životné príbehy, cestovateľské zážitky a tipy. Na Srí Lanku sme si pred odchodom nerobili až tak dôsledný plán cesty, lebo sme tušili, že za týždeň v surfcampe obklopení ostatnými cestovateľmi nazbierame praktické a aktuálne tipy na cestu od „spolužiakov“.

Pokiaľ máte aspoň trošku vôle na interakciu s ľudmi, život surfcampe vás pohltí. Cez deň spoločne trpíte vo vlnách a podvečer si dáte zaslúžené pivko, večeru, spoločenské hry… Ak ste v Elsewhere počas osláv Nového roka, ako my, tak pôjdete celá partia do klubu na pláži na poriadny žúr. Každý sa určite pridá na ich obľúbenú aktivitu „booze cruise“, čo je definícia žúru na katamaráne, kým sa pri západe slnka plavíte a kúpete. Toto keď sme absolvovali práve na Jožkové narodeniny, tak sme si hovorili, že sa cítime ako v nejakom filme 🙂 Keď pôjdete okolo Elsewhere, „booze cruise“ s určite doprajte, neoľutujete!

Už len stručne na záver

Elsewhere bol pre nás najlepší začiatok svadobnej cesty. Dostali sme z toho týždna všetko, v čo sme dúfali a preto sme sa o túto skúsenosť chceli podeliť a poradiť všetkým tým, čo ich surfcampová skúsenosť tiež láka. Či cestuješ sám/a, vo dvojici či skupine, surfcamp ťa vcucne do svojej pohodovej atmosféry, kedy sa všetko točí okolo vĺn, kokosových orechov, tuk-tukov, pivka a hojdacej siete… A vypľuje ťa o kúsok schopnejšieho stáť na doske, so svalovicou, vypláchnutými dutinami, ale mentálne oddýchnutého tak, že už navždy budeš chcieť ostať v „Elsewhere“.

The post Ako a kam na prvý surfingový camp? Poďte na Srí Lanku! appeared first on Cestovateľský blog.

Ako sa dostať z letiska do centra?

Hneď po prílete na letisko Gardenmoen (OSL), ktoré je vzdialené od centra Osla asi 50 km, nás prekvapilo intuitívne značenie. S nikým nemusíte prísť do kontaktu, nemusíte vedieť prakticky žiaden jazyk, nemusíte si zamieňať nórske koruny. Najlacnejšia cesta električkou (mestským vlakom) stojí 93 NOK, prakticky každých 10-15 minút obsluhujú spojenie letisko-centrum až 3 linky. V ponuke je aj drahšie spojenie, ktoré vynecháva pár zastávok, ale sú to zbytočne vyhodené peniaze, jedine že by ste potrebovali pár minút skutočne ušetriť.

Nórska koruna má pomerne stabiliný kurz. Za jedno euro dostanete približne 10 NOK, takže aj prepočet z NOK na eurá je veľmi jednoduchý – iba posuňte desatinnú čiarku o jedno miesto doľava. So zamienaňím hotovosti sa v Nórsku nemusíte vôbec trápiť, všade a všetko sa dá platiť kartou (debetnou alebo kreditnou). Doslova všetko – lístok na MHD, nápoj z automatu, verejná toaleta, všade akceptujú platobné karty. My sme za 72 hodín vlastne ani nezistili, ako vyzerajú Nórske bankovky.

Pri ceste z letiska vystúpte, ak smerujete do centra, na stanici Oslo S (skratka pre Sentralstasjon). Lístok si môžete kúpiť priamo na stanici, ak nestihnete vyhľadajte sprievodcu a kúpte si lístok priamo od neho. Cesta do centra mesta trvá približne 25 minút – kým sa rozpozeráte, už ste aj v centre.

Hneď ako vystúpite a nazriete do mapy Osla, zistíte tú najlepšiu vec na tomto meste – všetko dôležité je dostupné na pešo. Ak vám nevadí sa prejsť pár kilometrov, resp. pár desiatok minút pešo, nemusíte prísť do styku dokonca ani s MHD. Nás príjemne prekvapilo najmä ticho – v centre mesta totiž nejazdia takmer žiadne benzínové alebo dieselové autá. Iba občasne. Inak je centrum Osla prehliadkou elektrických áut, ktoré sú výrazne štátom dotované, majú povolený vstup do centra mesta (inak je mýto do centra v Osle drahé aj pre domácich), majú vyhradené parkovanie a bezplatné nabíjanie priamo pri najžiadanejších uličkách. Tesla model S, P, X, BMW i3, i8, Volkswagen e-Golf a e-Passat a množstvo ďalších. Ak ste fanúšikom elektrických áut, Oslo bude pre vás rajom.

Po príchode do nášho hotela od nás nechceli doklad totožnosti so slovami „We trust people“ – zatiaľ prvé miesto na svete, kde od nás pri ubytovaní nechceli ani ID (občiansky preukaz) ani pas. Keďže sme už vopred vedeli, že je Oslo riadne drahé mesto (patrí k najdrahším na svete), bookli sme si hotel bez raňajok a vedeli sme, že ani bloček z reštaurácie by sa nám veľmi nepáčil 🙂 Ak budete hľadať cenovo dostupné potraviny, hľadajte obchod REMA 1000 – kedysi boli tieto potraviny aj na Slovensku, nájdete ich aj v centre Osla a tu nájdete potraviny za asi najrozumnejšie ceny.

Roaming, telefonovanie a dáta

Roaming v Nórsku, napriek tomu, že nie je v Európskej únii, platí ako by ste v EÚ boli. V rámci aktuálnej regulácie EÚ tak môžete volať, „esemeskovať“ a byť pripojení na internete rovnako, ako by ste boli doma na Slovensku. V prípade návštevy Osla tak nemusíte riešiť offline navigáciu. Navyše, bezplatná Wi-Fi je na takmer na každom rohu, takže si budete môcť z navigácie stiahnuť online mapy priamo na mieste bez toho, aby ste sa dodatočne báli o dáta napriek vyššie spomenutej regulácii EÚ.

Pas môžete nechať doma

Nórsko umožňuje cestujúcim zo Slovenska v rámci schengenského priestoru návštevu na občiansky preukaz. Pas môžete spokojne nechať doma. Kombinácia občianskeho preukazu a debetnej karty je na návštevu Osla ideálnou kombináciou.

Oslo Pass vs Oslo City Card

Ak chcete zažiť Oslo na plno a máte radi najmä múzeá, určite siahnite po Oslo Passe, v rámci ktorého môžete navštíviť viac ako 30 múzeí bezplatne, zároveň je to váš bezplatný lístok na MHD, vstup na vonkajšie plavárne a získate s ním zľavy naprieč spektrom aktivít. Prakticky po celom meste vďaka Oslo Passu získate zľavu. Oslo Pass stojí 40 eur na 24 hodín alebo 60 eur na 48 hodín. Zoznam múzeí, ktoré môžete s Oslo Passom navštíviť, nájdete tu.

Alternatívne je k dispozícii Oslo City Card (prakticky konkurencia Oslo Passu) – podobná mutlivstupová karta vrátane hop-on-hop-off autobusu, ale je o niečo drahšia. 24-hodinová verzia pre dospelého vyjde na 60 eur, 48-hodinová dokonca na 90 eur. Zoznam všetkých aktivít a vstupov, ktoré v sebe zahŕňa, nájdete tu. Hop-on-hop-off autobus môže byť výbornou alternatívou v niektorých mestách, kde je pomerne zložitá mestská doprava, ako napr. Dubaj, avšak v Osle je všetko doslova na skok, presuny dopravnými prostriedkami až tak často potrebovať nebudete.

Bezplatné aktivity

V Osle nájdete taktiež mnoho aktivít a miest, ktoré sú bezplatné, ich zoznam nájdete na oficiálnej stránke visitoslo.com. Zároveň sa v tomto krásnom meste stále niečo koná (koncerty, umelecké stretnutia a pod.), opäť bezplatné. Ich aktualizovaný zoznam nájdete tu. Aby ste si ušetrili čas a energiu, pripravili sme pre vás mapku so všetkými bezplatnými miestami, takže si môžete rýchlejšie naplánovať, ktoré navštíviť a ktoré v závislosti od toho, kde sa budete nachádzať:

Kliknite na mapku pre zväčšenie v novom okne aj s popisom jednotlivých miest.

Čo nevynechať?

Prehliadku mesta začíname (pešo, bez MHD) v budove parlamentu. Stortinget, ako znie oficálny názov, je nechránená budova v centre mesta ponúkajúca bezplatné prehliadky, avšak iba v sobotu o 10:00 a 11:30. Na prehliadku sa nedá spraviť rezervácia a do vnútra pustia max. 30 ľudí. Odporúčame prísť o 30 minút skôr a do vnútra by ste sa mali bez problémov dostať.

Fotiť je povolené, nahrávať video zakázané. Výklad je v angličtine, prehliadka trvá okolo hodinky a dozviete sa všetko základné k fungovaniu nórskeho parlamentu, spôsobu voľby zástupcov či informáciu, ako často chodí kráľ do parlamentu (PS: asi raz do roka).

V nedeľu sú obchody v Osle pozatvárané, v pondelok zas múzeá.

Free Oslo Tour

Fenomén Free City Tours neobišiel ani Oslo, bezplatná prehliadka mesta začína každý deň o 10:00 pri soche tigra pred hlavnou stanicou, v piatok, sobotu a v nedeľu dokonca aj o 16:00. Rezervácia miest nie je potrebná, stačí prísť a pridať sa k skupine Free Walking Tour in Oslo. Prechádzka mesto trvá približne 1,5-2 hodiny a navštívite počas nej tieto miesta:

• Jernbanetorget (The Tiger)
• Kirsten Flagstads Plass 1 (The Oslo Opera House)
• Trondheimsveien Oslo Borsen
• Christiania Torv
• Aker Brygge
• Oslo City Hall
• National Theatre
• Karl Johans gate
• The Storting is the Norwegian Parliament

Miesto stretnutia na Free Oslo Tour – pri soche tigra, kúsok od hlavnej stanice.

Odporúčame touto tour začať a následne sa vydať na ďalšie miesta, ktoré tour neobsahuje. Tour je síce bezplatná, ale obecne platí, že na záver dostáva sprievodca odmenu vo výške, ktorú sami uznáte za vhodnú. V Osle odporúčame nechať 10 eur za osobu. Stojí to inak za to, sprievodcovia bývajú ochotní, radi poradia aj netradičné miesta a môžete sa spýtať priamo na veci, ktoré inde nenájdete 🙂 Často sú sprievodcami totiž domáci alebo zahraniční študenti, ktorí poznajú netradičné zákutia miest najlepšie.

Holmenkollen

Nad Oslom sa pýši skokanský mostík Holmenkollen, ktorý určite nevynechajte. Budete sa však k nemu musieť dostať metrom s číslom 1, vydajte sa smerom na Frognerseteren. Vstup na mostík (na výhliadkovú vežú na vrchu mostíka spolu s múzeum v jeho útrobách) stojí 130 NOK. Jeden z najmodernejších skokanských mostíkov postavený z viac ako 1000 ton ocele má dĺžku takmer 100 metrov a skokanský K bod mostíka je stanovený na 120 metrov. Na vrchole mostíka je vyhliadková veža, odkiaľ je v prípade počasia nádherný výhľad na celé Oslo – budete mať reálnu predstavu, aké je Oslo rozsiahle napriek tomu, že v ňom žije iba pol milióna obyvateľov (pre porovnanie má Bratislava približne podobný počet obyvateľov). Ak budete mať odvahu, môžete za 73 eur absolvovať zip line – spustiť sa z vrcholu skokanského mostíka na lane až na druhý (spodný) koniec mostíka.

Budova opery a baletu

Ikonickú budovu pri prístave na 100% nevynechajte. Odporúčame jej návštevu vo večerných hodinách, pretože po bočných stenách budovy sa môžete dostať až na jej vrchol a vychutnať si odtiaľ nie len výhľad na okolitú časť mesta, ale aj romantický západ slnka. V roku 2017 a 2018 bude ešte prebiehať výstavba okolitých budov (knižnica, vychádzkové zóny a pod), takže romantický výhľad bude mierne kaziť čulý stavebný ruch, napriek tomu je budova v kombinácii betón-sklo čímsi špecifická – mali sme z nej pocit, že do Osla vôbec nepatrí a zároveň je jej pevnou súčasťou. Hlavná sála opery pohltí 1364 ľudí, vo vnútri budovy sa nachádza 1100 (!) miestností na ploche 38 500 m2. Oslo Opera House bola postavená za štyri roky s nákladmi okolo 4,4 miliardy NOK!

Christiana Torv

Bronzová ruka s prstom, ktorý ukazuje na miesto, kde vtedajší dánsko-nórsky kráľ Christian IV rozhodol, že bude stáť nové Oslo po tom, čo predošlé mesto zachvátil obrovský požiar.

Polárna loď Fram

Polárnici vždy patrili k histórii Nórska a Nóri sú na toto obdobie ich histórie právom hrdí. Polárna loď Fram je obrovská drevená loď, ktorá doteraz drží rekord v najdlhšie preplávanej trase čo najbližšie k severnému a čo najbližšie k južnému pólu. Výstava je spojená s interkatívnymi hrami, výkladmi, krátkym filmovým predstavením – dokonca sa môžete pozrieť do útrob lode či si sami vyskúšať, aké je to ťahať 300-kilogramový náklad na saniach. Objavili sme tu aj simulátor polárnej výpravy, kde pocítite chlad, s akým sa museli vtedajší polárnici vyrovnávať – a je to poriadna zima…  🙂 V Osle nájdete aj ďalšie výstavy lodí, ako napr. Kon-Tiki, ale hovorí sa, že múzeum s Framom je najlepšie.

Najdrahšie vydražené umelecké dielo na svete

V národnej galérii (Nasjonalmuseet) je najväčšou nórskou zbierkou umenia, malieb a sôch. Medzi inými tu nájdete aj diela Edvarda Muncha – Madonnu či najdrahšie vydražené umelecké dielo na svete, obraz Výkrik. Vstup do múzea je 100 NOK (s Oslo Passom bezplatne) a napriek tomu, že my dvaja nie sme žiadni znalci umenia, toto miesto sme neobišli a boli sme radi. Nádherné obrazy a história vás prenasledujú na každom kroku. No a nespraviť si typizovanú fotku si obraze, kde sa pristavujú všetci, by bol hriech 🙂

Vigeland Sculpture Park

Volá sa aj Frogner Park, my sme si ho nazvali osloská mohyla. Park, v ktorom nájdete 212 bronzových a granitových sôch, pričom každá z nich je holá. Na „vrchole“ parku sa nachádza mohyla zo sôch, ktorou autor zložil poklonu ľudstvu a jeho komplexnosti. Krásne okolie a pokoj parku si každoročne užije viac ako milión turistov. Pre domácich je to miestom stretnutia, opaľovania, grilovania a leňošenia – niečo ako pre Medická záhrada v Bratislave, len väčšie a výraznejšie prepojené s umením.

Spoznajte osloský fjord vďaka Island hoppingu 

Vydajte sa vďaka ferries, ktoré sú súčasťou osloskej MHD, na tzv. island hopping. S bežným cestovným lístkom (alebo s Oslo Passom, ak sa rozhodnete pre jeho kúpu), si môžete pochodiť niektoré zo siedmych ostrovov priamo v osloskom fjorde – Aker brygge, Hovedøya, Lindøya, Nakholmen, Bleikøya, Gressholmen či Langøyene. Island hopping zaberie istý čas, takže ho odporúčame v prípade, že ste v Osle o jeden-dva dni navyše.

Aj toto je mestská hromadná doprava 🙂

Vychádzka po prístave

Štvrť v okolí prístavu sa posledné roky premenila na úžasné miesto stretnutia Nórov a prakticky všetkých ľudí, ktorí do Osla prichádzajú. Množstvo reštaurácií, miest na posedenie či leňošenie, vonkajší bazén, či len sa tak potulovať a nasávať atmosféru. Jeden večer určite venujte vychádzke po prístave a pozorujte nádherné západy slnka (v závislosti od ročného obdobia, počas ktorého cestujete).

Blízko prístavu je však aj hneď niekoľko ďalších zaujímavých miest, ktoré sa oplatí nevynechať:

• City Hall – mestská radnica, do ktorej sme sa bohužiaľ nedostali, lebo sme si zle pozreli otváracie hodiny 🙂
• Noble Piece Prize Muzem – permanentné aj dočasné výstavy venujúce sa tematike mieru, vojen a riešenia konfliktov. 
• Nationaltheatret – asi nebudete mať chuť sa ísť pozrieť na nórske divadelné predstavenie, každopádne je táto tradičná budova po ceste a určite stojí za jednu fotku. 
• Sneak Peak – moderná presklenná veža ponúka za 20 NOK výhľad na záliv a mesto z výšky 54 metrov

Ďalšie aktivity

Oslo toho ponúka omnoho viac, ako môžete za 72 hodín stihnúť vidieť. Stovky a stovky aktivít, miest a odporúčaní nájdte na oficiálnej stránke mesta Oslo v tejto časti. Ak máte chuť na iné, ako nami odporúčané aktivity, tu je napr. mapka s ďalším množstvom „vecí“ na videnie/ochutnanie/zažitie:

Kliknite na mapku pre zväčšenie v novom okne.

Koľko stojí návšteva Osla?

72 hodín v Osle nás na lokálnej doprave, strave a vstupe do vybraných múzeí stálo 114 eur na osobu. Avšak k tomu treba pripočítať cenu ubytovania – ceny začínajú na úrovni 30 eur/os/noc a cenu letenky, v našom prípade to bolo na predĺžený víkend 125 eur na osobu. Návšteva Osla na 72 hodín tak vyjde so všetkým (vrátane letenky, dopravy a ubytovania) od 300 eur na osobu vyššie, aj to v rámci low-cost výletu. Horná hranica závisí samozrejme iba od vašich očakávaní a prianí 🙂 Vybrané ceny „komodít“ priamo v centre Osla:

• jednosmerný lístok letisko-centrum 9 eur
• zápalky 1 euro
• džús v potravinách 2,5 eur
• raňajky v bistre pre dvoch (croissant, káva, kakao) – 8 eur
• obed na ulici pre dvoch (hot dog, burger, cola) – 16-20 eur
• verejná toaleta – 2 eurá
• káva/smoothie do ruky – 3,5 eur

Návšteva každého mesta je spojená s prekvapeniami a zaujímavosťami. Prinášame aj my takú našu malú zbierku postrehov, ktoré nás pri návšteve Osla zaujali:

• O 17:00 ukončujú supermarkety pred piva a vína a po 20:00 ho nezoženiete nikde. Ak chcete kúpiť tvrdý alkohol, hľadajte Vinmonopolete, štátne obchody s alkoholom – pozor, alkoholické nápoje sú v Nórsku poriadne drahé.
• Lacné a rýchle jedlo? 7-Eleven, známa sieť s minipotraviny a drobným tovarom – tieto obchodíky nájdete v Osle často.
• Ak si chcete pri jedle aj oddýchnuť a posadiť sa, vyhnite sa centru mesta, kde sú ceny vyššie, ako v iných častiach. Na pešo (15-20 minút vychádzkovým tempom) nájdete v štvrtiach Torggata či Grønland zaujímavé chute východoázijských jedál. Ak dostanete chuť na nórske Fish&Chips, vyskúšajte Fiskeriet – neobjanujete. 
• V meste nájdete viac ako 100 staníc s mestskými bicyklami. A napriek tomu, že je v Nórsku všetko drahé, miestami až príšerne drahé, môžu Nóri využívať tieto mestské bicykle za symbolický poplatok 14 Eur za rok – zoberú si bicykel zo stojana, presunú sa kam potrebujú a tam ho zaparkujú do ďalšieho stojana. Samozrejme je aj prenájom bicykla, rovnako ako čokoľvek iné v Osle, možné platiť kartou.
• Ak hľadáte bezplatný koncert aj cez týždeň, skúste http://www.cafemono.no/
• Nudíte sa? Nudistická pláž je 15 minút od centra 🙂 Nájdete ju tu.
• Po anglicky vie v Nórsku takmer každý, ľudia sú ochotní a milí.

To najlepšie z Osla za 3 minúty:

Hlavné mesto Nórska má určite svoje čaro, ako každé miesto na svete. Napriek tomu, že sme sa kvoli cene dlhšie odhodlávali na jeho návštevu, neľutujeme. Áno, výlet do Osla na predĺžený víkend vyjde určite viac ako návšteva Prahy či Budapešti, ale tá severská pohoda a životný štýl stoja za to 🙂

The post 72 hodín v Osle – čo všetko vidieť a koľko to stojí? appeared first on Cestovateľský blog.