Všetky naše skúsenosti s karavaningom si môžete prečítať v článkoch v sekcii Karavaning

Rozpis nákladov na dvojtýždňový výlet karavanom v Taliansku

• 550 € – jedlo a pitie – približne polovicu času sme si varili (takže bežné nákup v obchodoch – často sme mali pocit, že potraviny v Taliansku sú lacnejšie ako na Slovensku) a druhú polovicu času sme skúšali domáce reštiky, bistrá, kaviarničky a bary. Dopriali sme si drinky (kávičky, aperol spritz), lokálne raňajky, ale radi vybehneme aj na domáci rybí trh a grilujeme si pred karavanom.
• 60 € – drogéria a drobné nákupy v lekárni
• 10 € – výmena ventilu na pneumatike 🙂
• 10 € – diaľničná známka v Rakúsku
• 30 € – diaľničné mýto v Taliansku
• 482 € – camping na štyroch rôznych miestach – v primere teda 37 eur na noc (v cene je státie pre karavan, elektrina, niekedy wi-fi, prípojka na vodu, 2 dospelí a jedno dieťa)
• 10 € – strihanie 🙂
• 420 € – tankovanie (bohužiaľ sme boli na cestách, keď sa cena nafty pohybovala na úrovni 1,85-1,95 € za liter
• 30 € – nákup v Decathlone
• 32 € – darčeky 🙂

Spolu sme tak za 2 týždne času stráveného v karavane na východnom talianskom pobreží zaplatili 1634 €. Patrí sa ale ešte doplniť 2 dôležité body:

• Máj je v Taliansku vnímaný ešte ako predsezónne obdobie, takže kempy sú ešte za vcelku prijateľné ceny – ak by sme išli tú istú cestu v júli alebo auguste, zaplatili by sme za camping cca dvojnásobok, takže by sme sa s výslednou sumou dostali cez 2000 €.
• Karavan sme si nemuseli prenajímať, máme vlastný (starší Ford, ale slúži skvele) – v máji sa typicky cena za prenájom veľkého obytného autokaravanu pohybuje na úrovni 100 – 130 € za noc, takže ak počítame 13 nocí, iba za prenájom by sme zaplatili ďalších 1690 €, takže by sme sa dostali “pohodlne” na výsledných 3000+ €).

Prečítajte si naše recenzie z kempov na talianskom východnom pobreží: Camping Al Porto v talianskej Chioggii pod Benátkami alebo Camping Rubicone**** severne od Rimini – nádherný kemp so súkromnou pieskovou plážou alebo Punta Lunga Camping Village – hipsterská pohoda s kempovaním priamo na súkromnej pláži.

Dovolenka s karavanom (hlavne ak si ho musíte požičiavať) nevyjde lacnejšie ako klasická dovolenka (letecky, ubytovanie v hoteli napr. s plnou penziou), čo je častý omyl, že ide o low-costové cestovanie. Karavaning ponúka iný životný štýl, možnosť spoznať viacej miest v rámci jednej cesty, s karavaningom prichádza sloboda – ten pocit, keď sa ráno zobudíte na východ slnka takmer priamo na pláži a stačí vám otvoriť dvere, spraviť pár krokov a ste prví v mori… Stojí to za to? Za nás áno, my si tým plníme naše cestovateľské sny 🙂

The post Koľko stojí dvojtýždňová dovolenka s karavanom v Taliansku? appeared first on Cestovateľský blog.

Som iba nadšenec a fanúšik stláčania spúšte. Voči remeslu fotografov mám veľkú úctu a obdiv. Sem tam sa však inšpirujem a obkukávam. Keďže do sveta fotografie neodšriepiteľne patrí aj film, ktorý sa stále vracia, aj ja som to chcela vyskúšať a občerstviť si spomienky na dovolenky, kedy sme mali vyhradených na fotenie iba zopár filmov a fotenie somarín sa len tak neodpúšťalo. Ten pocit napätia a prekvapenia, že spúšť síce cvakne, ale výsledok uvidíte až o pár dní či týždňov už pri digitáloch už nezažívame.

Pohľad z cípu promenády „Fondamenta Salute“ (Budova starej colnice) ostrov Giudecca.Aj môj experiment v Benátkach bol pokusom o oživenie týchto spomienok a nadobudnutie novej emócie z fotenia – očakávania a prekvapenia.

Keď sme sa po výlete vrátili domov, prvé kroky smerovali do fotolabu, aby som zistila, či foťák vôbec ešte fotil a čo sme to vlastne nafotili. Z dvoch 36 obrázkových farebných filmov fujifilm 200 sme za cca použiteľné označili cca 29 fotiek. Pre predstavu a malú cestu do minulosti, takto to dopadlo:

Jedným z TOP miest kam sme sa zatúlali bola promenáda „Fondamenta Zattere ai Saloni“, kam sa počas slnečných dní poobede krásne opiera slnko a vyhrieva celú promenádu plnú kaviarničiek a barov. Čo môže byť lahodnejšie ako aperol spritz a načerpávať energiu zo slnka a mora v benátskom zálive…

Stačí ísť na správne miesta a užijete si krásne miesta bez masy ľudí. Napríklad práve Fondamenta Zattere. Promenáda lemuje z vonkajšej strany krásnu umeleckú štvrť Dorsoduro.Rušný život na Grand Canal – hlavná dopravná tepna mesta – lemovaná krásnymi palácmi, na vode samé gondoly, vaporettá a vodné taxíky – určite ju neminiete. 

Narozdiel od hlavných ulíc a turistických trás, menšie kanáliky, uličky a námestia si zachovávajú svoju pohodičkovú atmosféru a čaro, ako zo starého talianskeho filmu. Nepotrebujete mapu aby ste ich našli, sú všade, stačí sa stratiť v uličkách a o chvíľku narazíte na krásny kanál, most, námestie, či plávajúci trh. Za každým rohom číha krásne prekvapenie.

Mohutné ruky – vynárajú sa z Grand Canalu a podporujú budovu hotela Ca’ Sagredo. Dielo sochára a herca Lorenza Quinna, ktorý ním upozorňuje na dôsledky globálneho otepľovania. Aj Benátky sú obeťou. Sú fascinujúco krásne – ruky aj Benátky. 

A takto to dopadne, keď si chcete robiť „svojku“ na film – táto je ešte tá najvydarenejšia.

Ani na Piazza San Marco to nebýva v novembri už také preplnené davmi turistov… Benátky nás očarili tak, ako sme ani sami nečakali… možno k tomu prispel aj ten všadeprítomný aperol 🙂 

PS: Samozrejme sme si to neodpustili, fotili sme aj na digitál – nášho miláčika Canon GX7 a tieto fotky, ako aj naše tipy a zážitky z Benátok tu budú už čoskoro pre vás. Zatiaľ „Arrivederci“!

The post V Benátkach – ako pred 20 rokmi appeared first on Cestovateľský blog.