„To máš foťák ešte na film?“

…spýtal sa ma známy, keď videl, čo držím na svadbe v ruke. Olympus OM-D E-M10 Mark III je dostupný v čiernej a striebornej farbe a práve v striebornej pôsobí krásnym retro výrazom. Mnohým sa to nemusí páčiť, mne osobne sa práve tento „retro-feeling“ nadmieru páči. Tretia generácia M10-ky cieli na začínajúcich fotografov, ktorí sa chcú vo svojich skilloch posunúť ďalej. Veselo sme sa pustili do testovania a sám som bol zvedavý, čo so mnou spraví prechod z poloprofesionálnej zrkadlovky Canon EOS 6D Mark II na tohto drobca 🙂

Nemám veľké ruky, takže mi tento foťáčik perfektne padol do ruky. Čierna koženka pridáva emócie k retro štýlu. Ovládanie mi pripomína prácu s profesionálnymi zrkadlovkami, takže ak ste už pracovali s lepším foťákom, nebudete mať ani vy najmenší problém sa do pár minúť zoznámiť. Čo nie úplne chápem sú poschovávané režimy v rôznych prepínačoch, osobne by som ich zjednotil všetky do jedného menu (scénické SCN, režimy AP či ART). Dá sa tu síce do sýtosti vyhrať, len treba stále prepínať. Veď len scénických režimov je cez 20.

Umelecké režimy (ART) sú priveľmi subjektívne na hodnotenie. Všetky pokročilejšie režimy (AP) však rozhodne vyskúšajte – vyblázniť sa tu môžete s dvojitou expozíciou, HDR snímaním, panorámou či nočnými zábermi s dlhými svetelnými líniami. Ak s fotografiou začínate a nie ste si istý, kam správne zaostriť, je tu výborná funkcia Focus Bracketing – Olympus spraví tri zábery s rozdielnym zaostrením a vy si môžete vybrať tú najkrajšiu. Mojom najobľúbenejšou funkciou z AP režimov sa však stal AE Bracketing – tento režim vytvorí tiež tri fotografie naraz, každú však s inou svetelnosťou (ostriaci bod sa nemení). Často tak objavíte, že práve práca so svetlom robí z fotky miestami umelecké diela.

Táto foto vznikla vďaka AF Bracketingu – bez neho by mi nenapadlo zvoliť takúto expozíciu, v tomto prípade sa mi to osobne páči.

Tichý režim (oceníte na svadbách, koncertoch, pri prejavoch…) je tiež šalamúnsky schovaný, očakával by som jeho intuitívnejšie umiestnenie a možnosť použitia s akýmkoľvek fotografickým režimom. Celkovo je však ovládanie dostatočne intuitívne, aj viacsmerovému tlačidlu sú jasne priradené funkcie, ktoré počas fotenia najčastejšie potrebujete (nastavenie citlivosti ISO, bod ostrenia, časovač či blesk). Telo je vyrobené čiastočne z kovu, nie je však utesnené, takže pozor na dážď.

OLED displej je dostatočne veľký (3-palcový) a jasný, aby ste aj na priamom svetle videli všetko, čo je treba. Je výklopný smerom hore a dole, takže sa s ním komfortne robia podhľady a nadhľady. Hľadáčik je elektronický, mne osobne to nerobí úplne najlepšie pri dlhom pohľade do takéhoto typu hľadáčika, takže som sa snažil fotiť čím viac pohľadom priamo na displej. Keď sa už okom priblížite k hľadáčiku, hlavný displej sa vypne a zapne sa obraz práve v hľadáčiku. Má to miernu nevýhodu pri ovládaní dotykového displeja prstom, že si občas Olympus zmýli vaše približujúce sa oko a prst, ktorým ovládate displej 🙂 Ale to je naozaj drobnosť. Aktualizácia: snímač priblíženia (automatického prepnutia) je možné v menu vypnúť.

Čo však nie je drobnosť je výdrž batérie – ak radi fotíte veľa, prípadne je fotografia vašim vášnivým hobby, hneď pri zakúpení odporúčame investovať do druhej batérie. Celú svadbu na jedno nabitie napríklad týmto modelom nedáte… A ešte jedna drobnosť a už s konštruktívnou kritikou na chvíľu skončím, je použitie statívu – pätka statívu bráni vybratiu batérie a SD karty, takže ak časo fotíte na statíve a pätku máte prakticky stále na foťáku, tu musíte počítať s tým, že ju budete musieť dávať pri vyberaní SD karty hore-dole.

A post shared by cestujemespolu (@cestujemespolu) on Jul 15, 2018 at 11:41am PDT

…tak ľahučké objektívy

Deň pred cestou do Benátok sme sa rozhodovali, akú foto-výbavu zbalíme. Povedali sme si, že budeme plne dôverovať Olympusu a tak sme zobrali M10-ku a k nej dva objektívy – Olympus M.Zuiko ED 14-150 mm f/4.0-5.6, čo v prepočte na FF znamená viac ako slušne univerzálnu 28-300-ku a Olympus M.Zuiko 45 mm f/1.8, čo je v prepočte na FF konštantná portrétová 90-ka. Okrem toho, že sú tieto objektívy v porovnaní s ich FF súrodencami niekoľkonásobne lacnejšie (čo je veľká výhoda celého Micro 4/3 systému), sú najmä perfektne ľahké. Výmena objektívu je otázkou pár sekúnd a najmä pri cestovaní je to argument, ktorý ocenia vaše kríže. Verte nám, že vieme, o čom hovoríme. Čisto pre porovnanie (aj keď z kvality foto-výstupu nie objektívne porovnateľné) – Olympus M.Zuiko ED 14-150 mm váži 285 gramov, náš Tamron 70-200 mm F2.8 DI VC USD G2 váži 1,5 kg! A rovnako aj objem, ktorý v batožine objektívy Olympusu zaberajú, dáva veľkú výhodu najmä pri low-costovom cestovaní iba s príručnou batožinou. Mimochodom, samotné telo váži iba 362 gramov, takže s cestovateľským tele objektívom ste niekde okolo 640 gramov – paráda.

Testovaný foťák s nasadeným tele-objektívom 14-150 mm (ekvivalent 28-300 mm pri prepočte na FF).

Poďme fotiť!

Výhoda bezzrkadloviek je jasná – na displeji sa vám obraz exponuje podľa aktuálnych nastavení. Takže to, čo vidíte na displeji, na 95% dostanete aj vo výslednej fotografii. To je perfektné najmä v prípade, že s fotografiou začínate a stále nemáte v ruke ešte všetky parametre expozičného trojuholníka – čas, clona, ISO.

Milujete cestovanie a fotografiu súčasne? Práve fotograf je jeden z TOP zamestnaní, ak hľadáte slobodu na cestách.

Skúšate, skúšate a priamo na displeji vidíte výslednú expozíciu ešte pre cvaknutím. Čip má fyzické rozlíšenie 16 Mpix, ale dávno sú preč časy, kedy sa výrobcovia predháňajú v množstve megapixlov a čoraz viac používateľov tomu aj reálne chápe (aspoň dúfame). Všetky detailné technické parametre M10-ky tretej generácie nájdete na oficiálnej stránke.

A post shared by cestujemespolu (@cestujemespolu) on Jul 9, 2018 at 11:26pm PDT

Ak nefotíte akčné, prípadne dynamickejšie zábery, asi ani nepostrehnete o niečo pomalšie ostrenie. V porovnaní so starším súrodencom by malo byť práveže rýchlejšie, v porovnaní so zrkadlovkou zaostáva. Najmä v prípade kontinuálneho ostrenia som mal pocit, že M10-ka tak trocha nestíha. Pri všetkých ostatných situáciách (najmä na cestách) je ostrenie dostatočne rýchle a presné, napr. domorodcov pri ich činnostiach krásne ostro nafotíte. Sériové snímanie je super rýchle (cez 8 snímkov za sekundu), takže sa nemusíte báť, že nezachytíte dôležitý moment.

A post shared by cestujemespolu (@cestujemespolu) on Jul 29, 2018 at 5:38am PDT

Nevýhodou menšieho čipu (Micro 4/3) je jeho fyzická veľkosť (v diagonále polovičná v porovnaní s FF), takže si treba dať pozor na množstvo okolitého svetla. ISO 640 považujem pri tomto foťáku sa takú rozumnú hranicu, pri ktorej šum na fotke nebude vôbec cítiť a ešte aj pri ISO 1600 mnohým nebude ani trocha prekážať.

Fotografia z interiéru kostola.

Vyššie ISO už však smeruje k vyššiemu šumu, takže treba siahnuť po svetelnejších objektívoch. Zostal som však príjemne prekvapený, že aj svadbu v kostole (bol som záložným fotografom) zvládol Olympus relatívne v pohode.

Inak, ISO je štandardne nastavené na 200 (dá sa manuálne prepnúť na režim Low = 100), ale lepšiu kvalitu fotiek dosahuje práve na 200-ke. Fotografiám z interiéru (byt, dom) trebalo v postprocese mierne zdvihnúť expozíciu a práve v prípade interiérových a horších svetelných podmienok odporúčam mierne podexponovať, fotiť do RAW-u a potom v postprocese dotiahnuť do krásy. Opačne to však nie úplne funguje – z prepálenejších miest už toľko ani z RAW-u nezachránite.

A post shared by cestujemespolu (@cestujemespolu) on Jul 11, 2018 at 12:14pm PDT

Olympus OM-D E-M10 Mark III zvláda 4K video, to sme bohužiaľ nemali veľmi čas vyskúšať, tak snáď niekedy nabudúce, sorry… Čo sme však veľmi ocenili, že je 5-osá stabilizácia, ktorej účinok pocítite najmä pri objektívoch s väčšou ohniskovou vzdialenosťou (či už portrétnych alebo tele). Olympus tak výrazne pomáha redukovať pokazené zábery kvôli roztrasenej ruke. 121-bodový AF systém funguje na princípe vyhodnotenia kontrastu, takže pri výrazne kontrastnejších scénach (napr. tmavý objekt s výrazne svetlým pozadím) sa foťák trocha vytrápi, treba mu dať pár sekúnd, rekomponovať a dobrý výsledok objavíte čoskoro. Perfektne funguje detekvia tváre, teda hneď ak niekoľkých naraz. Ak radi fotíte ľudí v ich prirodzených činnostiach, oceníte sledovanie objektu s automatickým preostrovaním.

Najnižší čas mechanickej závierky je 1/4000s, pri elektronickej závierke (funguje v Tichom režime) klesne dokonca na 1/16 000s. Škoda, že sa elektronická závierka nedá aktivovať aj v iných režimoch. Inak som vôbec nespomenul blesk – pretože som ho ani raz nepoužil 🙂 Vždy sa vďaka bohatým funkciám dalo s fotkou vyhrať bez potreby prisvetlenia.

Čo som však s veľkou obľubou používal, bolo pripojenie foťáku cez Wi-Fi k mobilu cez appku Olympus Image Share.

A to nie len na prezeranie a sťahovanie fotografií, ale najmä ako vzdialený ovládač napr. pri selfie fotkách zo statívu z dlhšej vzdialenosti. Presne takto vznikol napr. aj tento záber:

A post shared by cestujemespolu (@cestujemespolu) on Jul 5, 2018 at 5:46am PDT

Výsledné pocity?

Viac ako len pozitívne. V tak malom tele (a najmä hmotnosti) sa skrýva poriadna nádielka funkcií a výkonu, čo je ideálna kombinácia na cestovanie. Za štyri dni v Benátkach, počas ktorých nám visel obom na krku, nebola jediná fotografická situácia, s ktorou by si nebol poradil. Pre nás najmä netradičný pomer hmotnosti a kvality fotografií je na nadštandardne vysokej úrovni. Olympus OM-D E-M10 Mark III je fotoaparát zameraný na začiatočníkov a hobby fotografov – množstvo funkcií (ktoré majú až pokročilejšie zrkadlovky) v kombinácii s priamo exponovaným obrazom umožňuje rýchlejšie sa ponoriť do tajov kvalitnej fotografie a skúšať aj komplikovanejšie režimy (napr. viacnásobnú expozíciu).

Pozitívna je aj cena – nie len za samotné telo, ale aj objektívy, ktoré si budete časom určite chcieť dokúpiť. Samotné telo dnes kúpite za sympatických 649 eur so 75-eurovým cashbackom. Ak hľadáte kompakt/bezzrkadlovku na cesty, nebojte sa ísť do tohto modelu, aj keď ste s Olympusom ešte nikdy nepracovali! Práve naopak, budete veľmi príjemne prekvapení. Jediné, čo ma osobne mrzí, je výdrž baterky, na ktorú som musel stále myslieť. Ale to je daň všetkých bezzrkadloviek… Olympus, good job!

The post TEST: Ako fotí bezzrkadlovka Olympus OM-D E-M10 Mark III? Vyskúšali sme ju na plno! appeared first on Cestovateľský blog.

Som iba nadšenec a fanúšik stláčania spúšte. Voči remeslu fotografov mám veľkú úctu a obdiv. Sem tam sa však inšpirujem a obkukávam. Keďže do sveta fotografie neodšriepiteľne patrí aj film, ktorý sa stále vracia, aj ja som to chcela vyskúšať a občerstviť si spomienky na dovolenky, kedy sme mali vyhradených na fotenie iba zopár filmov a fotenie somarín sa len tak neodpúšťalo. Ten pocit napätia a prekvapenia, že spúšť síce cvakne, ale výsledok uvidíte až o pár dní či týždňov už pri digitáloch už nezažívame.

Pohľad z cípu promenády „Fondamenta Salute“ (Budova starej colnice) ostrov Giudecca.Aj môj experiment v Benátkach bol pokusom o oživenie týchto spomienok a nadobudnutie novej emócie z fotenia – očakávania a prekvapenia.

Keď sme sa po výlete vrátili domov, prvé kroky smerovali do fotolabu, aby som zistila, či foťák vôbec ešte fotil a čo sme to vlastne nafotili. Z dvoch 36 obrázkových farebných filmov fujifilm 200 sme za cca použiteľné označili cca 29 fotiek. Pre predstavu a malú cestu do minulosti, takto to dopadlo:

Jedným z TOP miest kam sme sa zatúlali bola promenáda „Fondamenta Zattere ai Saloni“, kam sa počas slnečných dní poobede krásne opiera slnko a vyhrieva celú promenádu plnú kaviarničiek a barov. Čo môže byť lahodnejšie ako aperol spritz a načerpávať energiu zo slnka a mora v benátskom zálive…

Stačí ísť na správne miesta a užijete si krásne miesta bez masy ľudí. Napríklad práve Fondamenta Zattere. Promenáda lemuje z vonkajšej strany krásnu umeleckú štvrť Dorsoduro.Rušný život na Grand Canal – hlavná dopravná tepna mesta – lemovaná krásnymi palácmi, na vode samé gondoly, vaporettá a vodné taxíky – určite ju neminiete. 

Narozdiel od hlavných ulíc a turistických trás, menšie kanáliky, uličky a námestia si zachovávajú svoju pohodičkovú atmosféru a čaro, ako zo starého talianskeho filmu. Nepotrebujete mapu aby ste ich našli, sú všade, stačí sa stratiť v uličkách a o chvíľku narazíte na krásny kanál, most, námestie, či plávajúci trh. Za každým rohom číha krásne prekvapenie.

Mohutné ruky – vynárajú sa z Grand Canalu a podporujú budovu hotela Ca’ Sagredo. Dielo sochára a herca Lorenza Quinna, ktorý ním upozorňuje na dôsledky globálneho otepľovania. Aj Benátky sú obeťou. Sú fascinujúco krásne – ruky aj Benátky. 

A takto to dopadne, keď si chcete robiť „svojku“ na film – táto je ešte tá najvydarenejšia.

Ani na Piazza San Marco to nebýva v novembri už také preplnené davmi turistov… Benátky nás očarili tak, ako sme ani sami nečakali… možno k tomu prispel aj ten všadeprítomný aperol 🙂 

PS: Samozrejme sme si to neodpustili, fotili sme aj na digitál – nášho miláčika Canon GX7 a tieto fotky, ako aj naše tipy a zážitky z Benátok tu budú už čoskoro pre vás. Zatiaľ „Arrivederci“!

The post V Benátkach – ako pred 20 rokmi appeared first on Cestovateľský blog.

Big Brother Hostel – určite odporúčame! Dostali sme sa tam úplnou náhodou, keďže sme ešte počas cesty do Agry (z Rišikešu) nemali „zabeštelované“ žiadne ubytovanie, nechávali sme to na osud. Osud nám do cesty privial útlu, milú holanďanku – už takmer Kanaďanku – Emily, ktorá bola okrem nás jediná biela tvár v autobuse do Agry. Počas cca 8 hodinovej nočnej jazdy sme mali dosť času sa zoznámiť a poradiť sa, čo ďalej. Keďže my sme nemali nič lepšie povedali sme, že ju odprevadíme na hostel v Agre a popýtame sa, či nemajú postele aj pre nás. A mali! Tak sme ostali aj s Emily ubytovaní na izbe v hosteli Big Brother, ktorý je naozaj kúsok (cca 5 minút pešo) od východnej brány do Taj Mahalu! Ubytovanie čisté, poschodové postele boli OK, zaplatili sme asi 300 Rs na osobu (izba pre 4 osoby). Posteľ v izbe pre 6 ľudí bola za 200 Rs na osobu.

Výhodou niektorých hostelov je, že sa postarajú aj o váš program, ukážu vám zákutia mesta, kam by ste sa možno sami len tak nevybrali a v mnohých situáciach môžu domáci pomôcť a poradiť. Chalani z nášho hostela ponúkali možnosť, že sa s nami pôjdu podvečer pozrieť k Taj Mahalu, tak aby sme ho videli z rieky. Tak sa nám naskytli aj takéto pohľady zo zákulisia. Zákulisie veru nebolo úž až tak vábne ako to, čo vidíte na „javisku“. Rieka Yamuna, ktorá tečie za Taj Mahalom je neskutočne špinavá a smradľavá! Toto je rieka, ktorá preteká aj Dilí, kde sme si ju takmer ani nevšimli, ale tiež je tam strašne znečistená. Do rieky by ste ani prst nestrčili. Na obrázku to vyzerá idilicky 🙂 Výhodou bolo, že keď sme sem prišli my, bolo tu len zopár domácich a detí, a tak sme si prvý pohľad na Taj Mahal mohli užiť!

Za poplatok 100 Rs (cca 1,30 EUR) ste sa mohli povoziť na lodičke miestneho nelegálneho člnkára, ktorého nám dohodili chalani z hostelu. Je nám jasné, že chalani sa s člnkárom o výnosy podelili, ale tak čo človek nespraví pre pekné fotky. Z Lonely Planetu som mala informáciu, že za takúto cca 10 minútovú „plavbu“ poza Taj Mahal sa platí cca 100 Rs na celú loďku – teda pre všetkých pasažierov. Tento náš člnkár bol teda dosť predražený, a tak som na člnok išla iba ja. Pohľad je to pekný, ale zas nie je to nič také, čo si neviete užiť aj z brehu.

Odvrátená strana Taj Mahalu…ale v Indii klasika…smetisko

Big Brother mal zmysel pre humor, vtipné nápisy a steny pomaľované hosťami boli zaujímavou dekoráciou.

Hosť takto ozdobil recepciu hostela Big Brother. Tematická maľba zobrazujúca kráľa Shaha Jahana a jeho manželku Mumtaz Mahal, pre ktorú Shah Jahan postavil Taj Mahal ako hrobku po jej smrti.

Do Taj Mahalu sme vstupovali s prvou skupinkou ráno o cca 6:45. Lístky nám zohnali chalani z hostela za regulérnu cenu 750 Rs. My sme sa najskôr snažili zohnať lístky po vlastnej osi aj na východnej aj južnej bráne (East a South Gate) deň vopred ale neúspešne – vraj nie je možné kúpiť si lístok na ďalší deň! Vedeli sme od domácich, že sa to dá, ale nám ich jednoducho predať nechceli. Tak to za nás vybavil Big Brother Hostel. Ráno sme už nemuseli čakať na lístky a o 6:00 ráno sme stáli v rade na vstup do Taj Mahalu, aby sme si ho užili za ranného svetla a s menším davom.

Aj keď sme boli medzi prvými masám na jednotlivých notoricky fotogenických miestach sme sa nevyhli, ale stále to bol dychberúci pohľad.

Keď sme sa poponáhľali, niektoré zákutia sme mali sami pre seba. V pozadí rieka Yamuna. Biely mramor, z ktorého je Taj Mahal si veľmi chránia, preto je potrebné si na topánky nasadiť návleky, ktoré dostanete spolu s lístkom.

Nie až tak notoricky známy pohľad z Taj Mahalu na vstupnú bránu – kombinácia červeného pieskovca a mramoru je tiež krásna.

Okrem Taj Mahalu sa v Agre nachádza aj krásna červená Agra fort – pevnosť Agra z červeného pieskovca. Ak máte na Agru aspoň jeden deň a neplánujete ho celý stráviť v Taj Mahale, zbehnite sa pozrieť aj do pevnosti Agra. Vstupné je 300 Rs (250 Rs pokiaľ pri kúpe lístka ukážete lístok z Taj Mahalu z toho istého dňa). Slúžila ako pevnosť aj kráľovi Shah Jahanovi (tomu, čo dal postaviť Taj Mahal) avšak neskôr za vlády jeho syna v nej bol údajne Shah Jahan uväznený a na milovaný Taj Mahal sa mohol pozerať len z diaľky.

Turistickej atrakcií v podobe skrotenej veveričky Jožko nevedel odolať.

Krásna kombinácia červeného pieskovca a mramoru! Podobná, z červeného pieskovca, je aj „Red Fort“ = červená pevnosť v Dillí, keď nemáte dostatok času na obe alebo si chcete vybrať len jednu, odporúčaná je práve pevnosť Agra, ktorá je viac udržiavaná a krajšia.

Trošku som porobila poriadky…

Na Indiu unikátne krásna zeleň – záhrady v pevnosti Agra. Na celý areál by človek potreboval aj celý deň – my sme si pevnosť prešli za pár hodín.

Uväznený Shah Jahan mohol Taj Mahal pozorovať len z diaľky. Po jeho smrti ho však presunuli do hrobky k milovanej manželke.

Agra ponúka mnoho „roof top“ reštaurácií s „Taj View“ 🙂 stačí si len vybrať a Taj Mahal môžete obdivovať aj pri obede.

Naša skupinka z hostela Big Brother.

Taj Mahal je miesto priťahujúce masy turistov, mnohí cestujú do Indie len kvôli tejto stavbe…naše očakávania toto miesto absolútne naplnilo a keď si privstanete, užijete si Taj Mahal ešte o kus viac!

The post Fotoreportáž: Čo ponúka Agra? appeared first on Cestovateľský blog.