Kúsok z histórie Château Béla

Pred 2. svetovou vojnou to bolo letné sídlo rodiny Ullmanovcov, ktorí však práve počas vojny museli emigrovať. V súčasnosti je však kaštiel stále v rukách grófov, presnejšie vnučky Ilony a jej manžela Matthiasa Von Krockow. Ide o bankársku rodinu – kedysi majitelia privátnej banky Sal Oppenheim (dnes je súčasťou Deutsche Bank). Neskôr po vojne sa z kaštieľa vytratila romantika, vznikla tu väznica pre politických väzňov. Vojaci všetko vyrabovali, po vojne zostali už iba múry. V roku 2000 sa do schátranej budovy a okolia zakusli stavebné mechanizmy a nastala 8-ročná poctivá rekonštrukcia.

Šľachtická rodina začala zháňať mobiliár a výbavu hotela z aukcií po celom svete, aby sa čo najviac priblížili pôvodnému vzhľadu kaštieľa. Na dizajn a celkovú atmosféru novozrekonštruovaného hotela dohliadala renomovaná belgická galéria Axel Vervoordt. Ako spomienka na historické ťažké časy tohto miesta zostal v hlavnej fresco miestnosti jediný pôvodný kus nábytku. Stôl, ktorí sa podarilo pred vojakmi skryť v kaplnke.

Prechádzka po hlavných miestnostiach Château Béla

Toto krásne miesto sme navštívili ešte v lete 2020. Napriek tomu, že bol kaštieľ počas našej návštevy vybookovaný (kapacita je 44 izieb), mali sme pocit, že sme všade stále sami a na ľudí sme narazili iba na raňajkách a večeri. Je to dané rozlohou nielen samotného kaštieľa, ale najmä jeho okolia.

Keď vstúpite cez kruhovú predzáhradu do kaštiela, za hlavným vstupom vás čaká obrovská už spomínaná fresco miestnosť. Jej názov vznikol veľmi ľahko – na stenách sú totiž pôvodné fresky, ktoré objavili pri reštaurovaní. Pokračovať môžete smerom vpravo do modrého salónika zobrazujúceho moria, ale nás očarili najmä historické a stále fungujúce kachle.

Bridge salón je krásne veľký salón s hernými stolmi, kde sa v minulosti hrali typické kráľovské hry a bridge nesmel chýbať. Mojim obľúbeným miestom je knižnica, v ktorej si môžete zobrať do ruky ktorúkoľvek knihu a začítať sa do dávnej histórie. Tým, že dva dni z našej návštevy boli pracovné, bola práve knižnica mojou „zašívarňou“, kde som si pohodlne pracoval. Wi-Fi pripojenie je inak k dispozícii v celom hoteli, ak však potrebujete vyššiu rýchlosť kvôli práci, odporúčam skôr vlastný hotspot.

Späť však k našej prechádzke – zelený salónik je určený na relax a nájdete tu výraznú červenú stoličku, kde sú 2 kreslá spojené a otočené oproti sebe. Nie, neslúži na hrkútanie si zaľúbených párov. Naopak, bolo to miesto stretnutia biznismenov.

Gobelínový salón bol určený na menšie stretnutia, dnes si ho môžete booknuť na firemné meetingy. Najsvetelnejší zo všetkých v kaštieli je zlatý salón, do ktorého sa celý deň opierajú slnečné lúče. Práve tu začínajú hoteloví hostia raňajkami svoj deň. No a zostáva ešte bálová sála a oranžéria, ktoré sú ideálnym miesto pre svadby, oslavy, či len tak si pochutnať na fajn večeri.

Prekvapivo veľa programu pre deťúriská

Tento kaštieľ je romantika ako vyšitá. Alebo boli sme príjemne prekvapení, koľko bolo k dispozícii programu pre deti – v lete je každodenný kids program s animátormi a maskotom od rána až do večera. Každý deň zhruba desať rôznych aktivít. Cez víkendy je tu unikátny archeologický výpravný program pre deti. V obrovskom areáli kaštieľa nechýbajú vlastné zvieratká, detské ihrisko, bazén, tenisové kurty a najmä obrovská plocha, na ktorej sa deti môžu do sýtosti vyblbnúť.

Užijú si to aj dospelí

V podzemí kaštieľa je rozumne veľká spa zóna – ponúka parný kúpeľ, saunu či posilku v akejsi fitness zóne. Všetky tieto služby sú v cene ubytka! Pre dámy sú tu voliteľne k dispozícii aj skrášľovacie služby a.k.a. kozmetika či masáže. Ak máte chuť vašu romantiku posunúť ešte o kúsok vyššie, k dispozícii je aj súkromné kino.

Každá izba je iná

V kaštieli je 48 izieb pre hostí. Privátna veža je nedostupná pre verejnosť, reálne tu bývajú jej majitelia. Pre hostí je však na výber Superior alebo Deluxe izba, ďalej Junior apartmán s 2 miestnosťami, Svadobný apartmán a Château Béla apartmán. Všetky izby sú obrovské, s viac ako 4-metrovými vysokými stropmi. A nemusíte sa báť žiadneho hotelového sterilného a neautentického prostredia. Každý izba je originálna, s vlastným nábytkom, v inej farbe. Čo nám na veľkosti našej izby najviac vyhovovalo, že sme sem mohli pohodlne zaparkovať kočík, rozhádzať všetky veci kade-tade a stále sme mali množstvo priestoru pre nás. Posteľ mala na šírku azda cez 2 metre, takže drobec sa rozvaľoval v noci medzi nami a ani sme nevyužili detskú postieľku, ktorú nám do izby pripravili.

Ružová záhrada venovaná našej prezidentke

Vo vrchnej časti záhrad kaštieľa je vybudovaná bylinková záhrada, z ktorej sa čerstvé bylinky dostanú na váš každodenný stôl v hotelovej reštaurácii. Nechýbajú vlastné vinice a vína, o ktoré sa starajú Miroslav Petrech a Egon Müller. Odtiaľto sa dokonca vína exportujú do celého sveta, typické pre túto oblasť sú najmä rízlingy. V kaštieľskom bare vám ponúknu aj vlastné pálenky, ktoré pre Château Béla vypaľuje Marsen. V záhradách kaštieľa nájdete ovocné stromy, z ktorých si môžete spokojne odtrhnúť. Nádherná je ružová záhrada, ktorá je venovaná našej prezidentke. Keď kvitne, je to fotogenický raj a pre záhradkári a milovníci ruží tu určite strávia nejakú chvíľu. Nesmieme zabudnúť na tri jazierka či fontánu.

Hodnotenie Château Béla (a náš tip na výlet v okolí)

V týchto končinách na juhu Slovenska sme neboli už veľmi dávno, tak trocha sa za to aj hanbíme. Preto sme obzvlášť radi, že sme sa mohli aj s drobcom vydať týmto smerom. Čo robiť v okolí Château Béla? Jednoznačne odporúčame celodenný alebo aspoň poldenný výlet do neďalekého Štúrova a mostom Márie Valérie do Ostrihomu. Ani v najväčšej sezóne, keď sa vo Vysokých Tatrách tlačia desaťtisíce ľudí, tu nenájdete mnoho turistov. Pohodlne zaparkujete kdekoľvek na ulici v Štúrove a aj s kočíkom sa viete dostať priamo do Ostrihomu priamo k bazilike.

Rozmýšľam, ako zhodnotiť tento výlet… z tohto romantického miesta sme prišli príjemne oddýchnutí a akýsi spokojní. Pri príchode do kaštieľa idete niekoľko desiatok kilometrov mimo diaľnic, po lokálnych cestách, čo vás už samo o sebe navnadí. Kaštieľ Château Béla je iný, ako akékoľvek iné ubytovanie, v ktorom sme zatiaľ na Slovensku boli. Je unikátny najmä tým, že vás prenesie do histórie a reálne máte pocit, že niekoľko dní žijete v skutočnom kaštieli tak trocha šľachticky.

Obrovský areál je vám celý k dispozícii a v noci je tu božské ticho. Personál je príjemní, ale zároveň neškrobení. Páni, ak hľadáte netradičný darček alebo výlet pre vašu polovičku, máte od nás tip. Nebude to asi najlacnejší výlet, ale bude netradičný. Kúsok môžete ušetriť s rôznymi balíkmi (Jógový pobyt, Husacie a kačacie hody, Romantický balík, Sila ticha, atď.), ich prehľad nájdete na tejto stránke. Ale čo sa nám na celom pobyte najviac páčilo – navnadilo nás to na spoznávanie južného Slovenska.

Pár ďalších záberov bez zbytočných komentárov

Článok vznikol v spolupráci so Château Béla s cieľom propagácie tohto hotela. Mali sme hradené ubytovanie a polpenziu, ostatné náklady boli v našej réžii.

The post Recenzia: Château Béla – keď chcete zažiť ubytovanie v kaštieli a spať ako šľachtic appeared first on Cestovateľský blog.

Zhiyun Smooth X – parťák na cesty

Súčasťou Essential balenia je okrem samotného gimbalu aj prenosný obal na cestovanie a mini-statív, ktorý sa prišróbuje k pätke gimbalu. Čo ma však dostalo je spôsob, akým výrobca rozmýšľal nad skladnosťou a ergonómiou. Gimbal sa totiž dá zložiť na polovicu, takže v základnom stave nie je väčší ako vaša dlaň (!). Zároveň však v sebe ukrýva hliníkovú selfie tyč. Haha, áno, vlastne v tejto cene kupujete 2 zariadenia v 1 – gimbal a selfie tyč 🙂

Na tele gimbalu nájdete joystick, ktorý slúži na ovládanie pohybu gimbalu vľavo alebo vpravo. Osobne som preferoval robiť tieto pohyby rukou, ale viete dodať videu iný efekt, ak napríklad vytvoríte joystickom protipohyb. Pod joystickom sú potom ešte 2 tlačidlá – jedno na zapnutie nahrávania (cez appku ZY Cami, dostaneme sa k nej za chvíľu) a druhé tlačidlo na prepnutie režimu krajiny a portrétu. Po stlačení gimbal jednoducho otočí váš telefón o 90°, takže to nemusíte robiť ručne. Je to užitočné napríklad v momente, keď si robíte selfie portrét na výšku a zároveň chcete rovnaký záber napríklad do fotoalbumu alebo na iné využitie, ale na šírku.

ZY Cami – nemusí fungovať so všetkými telefónmi

Gimbal sa pripája k telefónu cez Bluetooth a prekvapilo ma, že bez prvého spárovania samotný gimbal nefunguje (nestabilizuje). Musíte sa najskôr pripojiť k jednému z kompatibilných telefónov (zoznam nájdete tu), zaregistrovať sa a spustiť appku ZY Cami, ktorá je dostupná pre Android aj iOS. Neskôr však už appku nemusíte používať a ani netreba už viac telefón párovať s gimbalom.

My sme tiež natáčali videá cez bežnú kamerovú appku telefónu (Huawei P30), ale ZY Cami sme potom paradoxne využili na strih zaznamenaných klipov. Môžete zostrihať dokopy max. 10 rôznych klipov s rôznymi prechodmi, všetko je prispôsobené na ľahké ovládanie na mobile, vrátane efektov, titulkov a exportu. Strih videí ma osobne veľmi nebaví (veľký zabiják času alebo som iba nešikovný), ale z tejto appky som bol príjemne prekvapený. Krátke minútové instastories na náš Instagram som nastrihal ani nie za 15 minút.

Zhiyun Smooth X sa premení na selfie tyč

Tento gimbal v sebe ukrýva aj hliníkové teleskopické rameno – ľahučké, ale dosť robustné. Máte pocit, že už sme dávno za érou selfie tyčí? Asi mám tento pocit aj ja, len potom som si uvedomil omnoho iné využitie. Vloggeri, ktorých nemá kto natáčať alebo sami s vloggingom iba začínajú. Za prvé získajú vďaka selfie tyči inú perspektívu pri nahrávaní sa, ale s mini-statívom viete telefón jednoducho postaviť ďalej od seba a zaznamenať fotky či video. A teraz príde k tomu pár super vylepšení.

Ovládanie gestami – prstami ukážete znak „V“ alebo celú dlaň a appka spustí odpočítavanie na selfie či spustí nahrávanie. Blbosť? Vonkoncom nie. Predstavte si, že potrebujete nahrať video, ako pripravujete nejaký gastronomický zážitok v kuchyni a máte pritom špinavé ruky. A ešte jedna vec, ktorá sa s tým dá skombinovať – otagovanie (zarámovanie) objektu a gimbal ho potom automaticky sleduje. Perfektné na vlogging, kedy budete mať istotu, že budete stále v zábere a nebudete musieť robiť dokrútky na vykrytie nepodarených záberov.

Zhiyun Smooth X má integrovaný akumulátor, ktorý by mal podľa výrobcu vydržať na jedno nabitie 4 hodiny. Nám po 2 hodinách stále ale ukazoval kapacitu gimbalu 75%, takže pohodička.

Záver a zhodnotenie gimbalu Zhiyun Smooth X

Za pár desiatok eur môžete svoje video dostať o level vyššie. Stabilizáciu na videu výrazne cítiť, tak plynule zábery držaním mobilu v ruke jednoducho nemáte šancu spraviť. Zároveň výrobca dopĺňa kopu šikovných vlastností (ovládanie gestami, sledovanie objektu, vysúvacia tyč, statív, perfektná cestovateľská hmotnosť), čím dáva gimbalu Smooth X perfektný pomer ceny a výkonu. Väčšina gimbalov začína na trojciferných sumách a najmä videomaniaci-začiatočníci či vloggeri či často takýto výdavok nemôžu dovoliť. Smooth X je perfektný gimbal pre váš vstup do sveta stabilizovaného videa, ktoré nahrávate z mobilu.

Technické parametre Zhiyun Smooth X

Rozmery (v zloženom stave): 145 × 65 × 56 mm

Hmotnosť: 246 g

Nastaviteľný dosah ramena: 250 mm

Na test nám gimbal zapožičal oficiálny distribútor Focus Nordic.

Produktová fotogaléria Zhiyun Smooth X

The post Recenzia: Zhiyun Smooth X – gimbal so selfie tyčou appeared first on Cestovateľský blog.

Prvý ponor – hádžeme Chasing Dory do mora

V balení nájdete samotnú „ponorku“, dlhý žltý kábel (15 m) a malú žltú plávajúcu bóju. V Dory je batéria, ktorá ju poháňa, avšak plávajúca bójka v sebe ukrýva Wi-Fi vysielač, ktorý komunikuje s mobilom. A práve Wi-Fi bójka je káblom spojená priamo s Dory. Je to super vymyslené – tým, že bójka pláva neustále na hladine, máte prehľad, kde sa podvodný dron približne nachádza. A s tak dlhým káblom sa zároveň viete s dronom ponoriť do max. hĺbky 15 m, pričom nemusíte byť vy fyzicky pri drone – tu ste obmedzený iba dosahom Wi-Fi signálu medzi bójkou a mobilom, u nás to fungovalo bez problémov aj na vzdialenosť 50 m.

Dory je inak veľmi šikovná čo do veľkosti a hmotnosti. Pohodlne s ňou budú vedieť zaobchádzať aj vaše ratolesti. Zároveň pôsobí robustným spracovaním a čo je dôležité, že všetkých 5 vrtúľ, ktoré sa starajú o pohyb Dory vo vode, je vnorených v tele a sú chránené ochrannými časťami. Takže ak náhodou zapnete Dory na suchu a roztočia sa vrtule, nemusíte sa báť o svoje prsty.

Pre iOS aj Android je k dispozícii appka Chasing GO2, ktorá je extrémne intuitívna. Wi-Fi bójka vytvorí Wi-Fi sieť, na ktorú sa pripojíte (heslo je 12345678) a keď ste pripojení na tejto sieti, stačí spustiť appku. Žiadne nastavovania ani zbytočné zoznamovania sa, môžete sa rovno pustiť do objavovania podmorského sveta alebo si pozrieť fotky a videá, ktoré ste už zaznamenali. Ovládanie je dosť jednoduché. Stačí hodiť (doslova) Dory do vody, spustiť appku, stlačiť v nej tlačidlo zapnutia (motory sa naštartujú) a potom už pohyb Dory ovládate dvomi palcami – virtuálnymi joystickmi. Stačí sa pravý palcom dotknúť displeja kdekoľvek v pravej polovici, objaví sa virtuálny joystick a a pohybom hore a dole volíte hĺbku ponoru a pohybom vpravo a vľavo náklon. Ak sa dotknete ľavým palcom ľavej polovici obrazovky, objaví sa druhý virtuálny joystick, s ktorým ovládate pohyb vpred/vzad a otočenie vľavo/vpravo.

Dory vie plávať dvomi rýchlosťami, hneď na úvod sa smelo prepnite do tej vyššej rýchlosti (max. rýchlosť je okolo 3 km/h). Prekvapila ma stabilita samotného drona, keď už bol v nejakej hĺbke. Keď sa displeja nedotýkate (neovládate joysticky), dron automaticky sám drží hĺbku ponoru aj smer, ktorým sa pozeráte. Takže ak nájdete pod hladinou niečo, čo vás zaujalo (alebo budete čakať na rybky), viete sa zostať vznášať na jednom stabilnom mieste.

Dory si vcelku dobre poradila aj s vodnými prúdmi, neodporúčal by som ju však vziať do miest, kde sú veľké vlny. Do kábla, ktorý si „ťahá“ za sebou, sa nezamotala ani raz. Dory sme zobrali so sebou na mesačný trip do Chorvátska a je perfektné, že výrobca sa nebojí ani slanej vody a môžete tak tento podvodný dron pohodlne používať aj v moriach a oceánoch. Súčasťou balenia je aj extrémne savá handra, do ktorej sme dron vyutierali, keď sme ho vybrali z vody.

Full HD kamera, 45° náklon a 2 LED svetlá

Keď sa budete potápať s Dory (teda vy budete sedieť v pohodlí a suchu na pláži a budete si obzerať podmorský svet na mobile), oceníte určite funkciu 45° náklonu (smerom nahor alebo nadol). Je to fajn fíčurka, keď napr. objavíte podmorský život, prípadne sa budete blížiť k dnu a budete sa chcieť pozrieť, ako to na ňom vyzerá. Stačí Dory nakloniť a už vidíte všetko v 45° uhle nad vami a v 45° uhle pod vami.

Samotná kamera má full HD rozlíšenie (16:9) so štandardným 1/2.9″ CMOS senzorom. Je umiestnená vpredu na „čumáku“, takže na mobile neustále vidíte, kam smerujete. Vedľa kamery sú aj 2 LED svetlá – my sme sa s Dory potápali iba cez deň a tu zapnutie LED svetiel nijak nepocítite, ani keď ste blízko nejakých predmetov (napr. trupu lode).

Už pár rokov lietam s hobby leteckým dronom (DJI Mavic Pro), ktorý na jedno nabitie nevydrží vo vzduchu reálne viac ako 20 minút. Dosť ma prekvapila výdrž Dory – výrobca udáva prevádzkovú výdrž na plné nabitie 60 minút, my sme sa s ňou hrali pod vodou takmer 75 minút. Do plna ju potom znova nabitie za 2 hodinky.

Kvalitu fotografií si netrúfam nejak objektívne zhodnotiť, nemám totiž mnoho skúseností s podvodnou fotografiou a tá má isté úskalia. Množstvo dostupného svetla klesá s hĺbkou, zároveň sa s hĺbkou vytrácajú určité farby (ktoré treba kompenzovať) a je úplne iné snímať objekt vzdialený 2 m na suchu a pod vodou. Mrknite si zábery, ktoré sa nám podarilo počas niekoľkých ponorov s Dory zachytiť a sami si zhodnoťte, či sa vám páčia alebo nie 🙂 Zábery sme nijak neorezávali ani farebne neupravovali, ide o „surové“ zábery tak, ako sme ich stiahli z Dory.

Cena, využitie a zhodnotenie Chasing Dory

Oficiálna cena Chasing Dory je 470 eur, na testovanie nám ju zapožičali z Focus Nordic. Asi som v duchu očakával vyššiu cenu, hlavne z dôvodu, že takéto nové hračky stoja vždy „majland“ a toto mi príde ako rozumne stanovená cenovka. Otázne za mňa je, aké ma Dory využitie? Viem si predstaviť niekoľko kategórii ľudí – tí, čo nemajú potápačský preukaz alebo sa boja (z akéhokoľvek dôvodu) vody, ale predsa chcú objavovať podmorský svet. Ostatní plavci a potápači asi skôr siahnu po akčných vodeodolných kamerách typu GoPro, ktoré sú však bez špeciálneho obalu typicky vhodné iba do hĺbky 10 m. Avšak omnoho praktickejšie využitie sme objavili práve v marínach v Chorvátsku – pre vodné kluby, majiteľov lodí, chartrové spoločnosti a všade, kde je potrebné pravidelnejšie kontrolovať stav a trup lodí pod vodou, tu si viem Dory predstaviť ako perfektného spoločníka na prácu.

Technické parametre Chasing Dory

Hmotnosť: 1,3 kg

Rozmery: 247 × 188 × 92 mm

Batéria: 4800 mAh (integrovaná v drone)

Kamera: 1080p f/1.6, 1/2.9″ CMOS senzor, ISO 100-3200

Maximálny ponor: 15 m

Produktová fotogaléria Chasing Dory

The post Recenzia: podvodný dron Chasing Dory – cool hračka pre milovníkov vody appeared first on Cestovateľský blog.

3x povysávaný karavan na jedno nabitie

Mi ručný vysávač je v podstate batériový (nabíjateľný) vysávač určený pre domácnosti. Keďže sa hlavná kefa, ale aj predlžovací nadstavec dajú odmontovať, zostane vám v rukách základ. Držiak, ktorý obsahuje bezkefový jednosmerný elektromotor, batériu, odpadovú nádrž a k tomu sú dva menšie nadstavce. Jeden so štetinami a druhý zúžený, aby ste sa dostali aj do menších špár. Odmontoval som teda všetko to, čo je určené na vysávanie v domácnosti a zobral som „zbytok“ ako svoj ručný vysávač do karavanu. Výsledok? Omg, radosť upratovať. Xiaomi udáva výdrž 30 minút vysávania na jedno nabitie (a 160 m2 plochy) – u mňa je to odhadom 25 minút a trikrát komplet povysávaný karavan 🙂

Xiaomi produkty sú minimalistické, takže žiadne zbytočné ovládanie nehľadajte. Ak máte radi produkty ako je napr. práčka či umývačka riadu s miliónmi programov, toto nebude nič pre vás. Ja nie som ten typ, práve naopak. Pre mňa je to však super produkt – stlačím spúšť „pištole“ a vysávam, pustím – vysávač sa samovoľne vypne. Je tu iba jedno tlačidlo navyše, Max. To vygeneruje 4x väčší sací výkon, ale aj poriadne žerie batériu a z približne 25 minút vysávania sa reálne dostanete na 4-5 minút. Štandardný režim vysávania je na bežné nečistoty úplne v pohode. Už týždeň sme v kempe v borovicovom lese, odkiaľ píšem túto recenziu, tak si viete predstaviť ten bordel, čo si nosíme do karavanu.

Cyklónová technológia + HEPA filtrácia absorbujú aj jemnejší prach, vysával som s ním aj piliny po rôznych drevených orezoch. Pocitovo som mal pocit, že som vždy všetko dobre povysával. Podľa technických parametrov by mal Mi ručný vysávač vedieť povysávať častice do veľkosti až 0,3µm, ale toto fakt nemám ako verifikovať 🙂

Nabitý za menej ako 2 hodiny

Vysypávanie odpadu je jednoduché – potlačíte poistku a spodná časť sa vyklopí aj so všetkým neporiadkom. Ponaučenie – robte to vždy rovno nad smetiakom, nie ako ja, že som chcel zistiť, čo sa stane… vysával som po sebe znova toho pol litra bordelu, čo nádoba pojme 🙂 Jedna vlastnosť, ktorá je za mňa asi najlepšia a tou je nabíjanie. Všetky ručné vysávače sa nabíjajú dlhé hodiny, často 12+ hodín, niektoré dokonca 18 hodín a potom vydržia reálne vysávať pár minút. Asi by ma porazilo, ak by som mal vedieť vysávať 4 minúty a potom čakať do druhého dňa, kým budem môcť dovysávať. Xiaomi Mi ručný vysávač sa nabil z nuly (fakt som ho vymlátil ako to len išlo) do plna za cca 80 minút, takže mega pohoda. Batéria samotná má kapacitu 2,5 Ah.

Čo je v balení a záver

Súčasťou balenia je:

• samotný ručný vysávač
• elektrická kefa na roztoče
• extra mäkká kefa
• plochá dýza
• nástenná dokovacia stanica

Prvú kefu (na roztoče) nepoužívam, druhé dve áno (extra mäkká kefa a dýza) a striedam ich podľa toho, čo potrebujem povysávať. Celkovo tento ručný vysávač váži cca 1,5 kg. Hlučnosť je 72 dbm – subjektívne je rovnako hlučný ako všetky tiché domáce vysávače (ktoré majú samozrejme väčší výkon). Cena je 188 € a kúpite ho v oficiálnom obchode www.mi-store.sk.

Tip: Prečítajte si aj recenziu robotického vysávača Xiaomi Mi, ktorý za nás vysáva (aj mopuje), kým sme na cestách 🙂

The post Recenzia: Xiaomi Mi ručný vysávač – konečne niečo normálne do auta, karavanu či lode appeared first on Cestovateľský blog.

Ako sa vysporiadať s pomalým nabíjaním v aute

…stačí investovať pár eur a Mi 37W vám ponúkne 2x USB nabíjací port, pričom ten červeno označený ponúka pri 5V nabíjací prúd až 3A. Alebo dokonca 12V pre Fast Charge telefóny pri 2A. Nič vám tieto čísla nehovoria? Táto nabíjačka vám nabije mobil cca 2x rýchlejšie ako obyčajná autonabíjačka. Áno, rýchlosť nabíjania naozaj závisí od toho malého valčeka, ktorý máte pichnutý v aute 🙂

Pohodová cena, parádny výkon

Za 9,90 € si viete na www.mi-store.sk objednať túto minimalistickú čiernu autonabíjačku. Súčasne môžete nabíjať 2 zariadenia (čo je často mega praktické). Jeden nabíjací port (vrchný) je čierny a ten je „obyčajný“, ten spodný (červený) je ten rýchly. Sem pichnite to zariadenie, ktoré potrebujete či už núdzovo, ale najmä rýchlo nabiť. Možno to poznáte – dochádza baterka, vy sa potrebujete niekam dostať, nepoznáte adresu a keďže navigácia žerie slušné množstvo energie (GPS, displej, hlasové povely…), často obyčajná autonabíjačka nestíha nabíjať ani tak rýchlo, aby vôbec čokoľvek dobíjala. S týmto drobcom sa vám to nestane. Ja som svoj telefón nabil z 15% na 62% za jednu cestu Bratislava-Senec, s miernou zápchou. Takže za nejakých 30-35 minút.

Tip: ak hľadáte poriadne veľký energetický zdroj na cesty a nie ste stále len v aute, mrknite túto recenziu poriadne veľkej powerbanky Redmi s kapacitou 20 000 mAh!

Trocha technických parametrov pre maníkov

Ak ste kamionista a má váš autiak 24V elektrorozvod, máte ešte jeden bonus navyše. Táto autonabíjačka dokáže pracovať s max. až 20V. Tu je celkový rozpis toho, čo zvládne pri akom napätí a prúde nabíjať:

• USB 1 (čierny): 5V / 2A
• USB 2 (červený): 5V / 3A alebo 9V / 2A alebo 12V / 2A alebo 15V / 1,8A alebo 20V / 1,35A (ktoré napätie a prúd je využitý pri nabíjaní nerozhodujete vy, ale zariadenie, ktoré sa nabíja – to si „pýta“ od nabíjačky to, čo je preň najvhodnejšie)

The post Recenzia: Mi 37W – autonabíjačka do „cigaretovej“ zásuvky s dvomi USB výstupmi appeared first on Cestovateľský blog.

Pozicioning alebo aká je konkurencia?

RF-kových objektívov, teda tých, ktoré sú určené pre systém Canon EOS R, bude tento rok výrazne pribúdať. Novinky predstavil samotný Canon (o pár mesiacov sa k ich testom dostaneme), rozhodne však nespia aj iní výrobcovia – Samyang, Tamron, Sigma. Aby ste nemuseli robiť zbytočný rešerš, pripravili sme pre vás prehľad, kde sa novinka z dielne Samyangu nachádza z pohľadu pozicioningu. Aha:

Ten cenový rozdiel v porovnaní s tzv. prime sklami je brutálny. Jasné, že fajnšmektri uvidia rozdiely v kvalite výslednej snímky (dostaneme sa k tomu o chvíľu), jediná nevýhoda testovaného Samyangu je absencia optickej stabilizácie. Najväčšia cenová konkurencia prichádza prekvapivo práve od Canonu, ktorý iba pre pár týždňami uviedol na trh model model Canon RF 85 mm f/2 MACRO IS STM, ktorého svetelnosť je síce f/2 (ale aj so Samyangom budete musieť pricloniť, najmä ak neznášate vinetáciu v rohoch) a ponúka stabilizáciu a makro režim. Wow, cenová vojna sa môže začať – čo viac si my zákazníci môžeme priať 🙂

Dizajn, vzhľad a hmotnosť

Samyang AF 85 mm 1.4 RF výborne sedí v ruke, niekomu sa môže zdať trocha „tučnučký“, iní v tom budú vidieť výhodu, lebo výborne sadne do väčšej mužskej ruky. Veľmi sa mi páči minimalistický dizajn, ktorý výborne ladí s krivkami nášho Canonu EOS R. Veľký prstenec slúži na manuálne doostrovanie a vlastne jediným prvkom na tele objektívu je prepínanie medzi manuálny a automatickým ostrením. Veľkosť filtra je 77 mm – ak to dizajnéri spravili zámerne, tak tlieskam, lebo to sedí s väčšinou EF objektívov Canonu a nemusíte tak kupovať drahé ND, ale ani lacnejšie UV filtre. Samyang z dizajnového hľadiska navrhol objektív ako odolný voči vrtochom počasia (prach, ľahký dážď…) – toto sme však netestovali a ani to nechceme pokúšať 🙂

Automatické ostrenie v spolupráci s Eye AF od Canonu je lahôdka

Kórejský výrobca nemá toľko skúseností s objektívmi s automatickým ostrením, posledné roky sa sústredil najmä na svoje portfólio manuálnych objektívov. Veľmi ma teší, že sa však nebojácne pustil do tejto kategórie, ktorá nie je práve najľahšia – pri portréte chcete mať tvár (a oči) extrémne ostré, bez kompromisov. Automatické ostrenie v tomto objektíve funguje za dobrých svetelných podmienok výborne, samotné ostrenie takmer nepočuť. Ak by som mu mal silou mocou niečo vytknúť – pri naostrení mu chvíľu trvá, kým sa rozhodne zaostriť (0,1-0,3 s), ale samotné preostrenie je potom bleskové. Pri zlých svetelných podmienkach (napr. fotka nočného mesta) sa AF systém trocha vytrápi, ale vo výsledku zaostrí tam, kam chceme. Na športové zábery by som ho veľmi nepoužíval, tam už konkurencia kope inú ligu, ale to od 85 mm ohniska azda nikto neočakáva, že ho budeme používať na šport.

Z čoho sme boli doma úplne nadšení, je kombinácia AF systému tohto objektívu v spolupráci s R-kovou bezzrkadlovkou od Canonu a jej Eye AF systémom. Foťák sa v tomto režime snaží zaostriť na oko fotografovanej osoby a po naostrení už Samyang bleskovo preostrí kam treba. Výsledok? Minimum odpadu, krásne zaostrené na oči bez žiadneho manuálneho doostrovania. Čo viac si želať pri portréte z pohľadu ostrenia? Možno ešte tú stabilizáciu?

Ako fotí Samyang AF 85 mm 1.4 RF?

V prvom rade musím pochváliť krásny kruhový bokeh s krémovými prechodmi. Tento druh bokehu je typický pre Samyang, veľmi sa mi páči, aj keď chápem, že bokeh je často veľmi subjektívna vec sledovateľa. S uhlom záberu 28,9° (pri nasadení na APS-C čip je to 19,1 mm) ste ako fotograf v rozumnej vzdialenosti od fotografovaného objektu. Minimálna zaostrovacia vzdialenosť je 90 cm, takže tu na problém asi nenarazíte. 9-lamelová clona ukrýva optiku, ktorá vo výsledku ponúka svetelnosť od f/1.4 až po f/16. Ak ste fanúšikom aj silnejšej vinetácie, nemusíte sa báť fotiť na „plnú dieru“, v opačnom prípade si budete musieť trocha pricloniť.

V strede je obraz krásne ostrý v celom rozsahu. Profíci budú namietať, že EF-ková 1.2 od Canonu je ešte o britvu ostrejšia (áno, môžeme súhlasiť), ale aj tá cena je potom niekde inde. Z pohľadu ostrosti sú aj kraje na tom veľmi dobre a to aj v rozsahu f/1.4-f/2. Ak chcete pri niektorých záberoch dosiahnuť špičkovú ostrosť po celej ploche, odporúčame pricloniť na f/2.8. Osobne na väčšine svojich fotiek pridávam v post-procese aspoň nejakú vinetáciu, takže v tomto smere mi to nevadí. Tmavšie časti v rohoch vidieť pri f/1.4 výraznejšie, na f/2 ešte stále trocha tiež, úplne sa vinetácia vytratí až pri f/4. Opäť však, ide o portrétový objektív, ktorého cieľom je dostať špičkovú ostrosť na miesto, kde máte svoj model – a to sa mu darí perfektne.

Problémy s chromatickou aberáciou sme nezaznamenali. V protisvetle vznikajú tzv. flares – ak radi fotíte portréty v zlatých hodinkách, radi sa hráte s protisvetlom a flares neznášate, budete sa možno chvíľu hnevať, lebo ich tam budete dostávať. Ja mám flares vcelku rád (z môjho pohľadu obzvláštnia fotku) a vznikajú iba v momente, ak je časť objektívu zasiahnutá dosť priamo svetelným zdrojom.

Verdikt

Pre mňa je Samyang AF 85 mm 1.4 RF extrémne príjemným prekvapením. Za prvé nie je RF objektívov od alternatívnych výrobcov na trhu na výber veľa, za druhé to kórejský výrobca riskol s autofocusom a osobne mu v tomto smere držím palce a za tretie stanovil cenu tak atraktívne, že by ste museli mať extrémne vysoko postavenú latku, aby ste boli ochotní dať 3-násobok sumy za prime objektív. Ako portrétny objektív ponúka najmä so systémom EOS R perfektné kombo s Eye AF – minimum obrazového odpadu, takže sa ako fotograf môžete viac sústrediť na kompozíciu a menej na technickú časť fotografie, lebo tá bude dobrá.

Produktová fotogaléria

Fotogaléria z testovacieho photoshootingu

Pri fotení boli všetky pomocné úpravy fotiek z bezzrkadlovke vypnuté, farebný režim bol nastavený na Stanadrd. Fotky sme importovali z fotoaparátu do Adobe Lightroom, žiadnu sme nijak neupravovali (ani jas, ani farby), jedinou úpravou bol orez. Fotografie sú exportované v rozlíšení 1920 px na dlhšej hrane pri 80% kvalite JPEG (sRGB). Ak by vás zaujímali fotky v pôvodnom rozlíšení, napíšte nám na info@cestujemespolu.com, radi vám ich pošleme na detailnejšie skúmanie.

The post Recenzia: Samyang AF 85 mm 1.4 RF – mega ľahký a lacný full-frame objektív appeared first on Cestovateľský blog.

Ako vybrať ten správny robotický vysávač? Netuším…

Robotických vysávačov je na trhu veľké množstvo, v cenách začínajúcich niekde od 130 eur až do 1000 eur. Uf, ako sa v tom ale vyznať… úprimne? Netuším. Jednoducho som si povedal, že vyskúšame nejakú rozumnú strednú cestu, pričom Xiaomi dlhodobo buduje svoj trh agresívnymi cenami a zároveň som na túto značku dostal dosť pozitívnych odporúčaní. Kedysi dávno, keď som ešte robil v PC REVUE, sme realizovali prvý veľký test robotických vysávačov na Slovensku a bola to často tragédia – náhodné chodenie hore-dolu, slabé vysávanie, nepovysávané okolo hrán. Tomu som sa chcel vyhnúť.

Bolo mi jasné, že po robotickom vysávači treba raz za čas dovysávať (ostré rohy, parapety, poličky), ale chcel som si hlavne egoisticky ušetriť trocha drahocenných minút pre seba. Mopovaniu ako dodatkovej aktivite robotického vysávača nie úplne verím, ale za pokus nič nedám – maximálne túto funkciu nebudem využívať. Vybral som teda na domáci test Xiaomi Mi Robotický Vysávač s Mopom vo verzii PRO, ktorý sa dá na oficiálnom obchode www.mi-store.sk kúpiť za 362 eur. Nám sa pozdávala biela farba, k dispozícii je aj v čiernej.

Vyložené nohy a všetko ovládate cez appku

Inštalácia je moje prekvapenie veľmi jednoduchá. Základom je appka Xiaomi Home, odtiaľ ovládate úplne všetko. Základňovú stanicu vysávača (kam sa chodí nabíjať) sme umiestnili pod gauč, aby vysávač nebol vidieť. Tým, že sme teraz počas krízy stále doma, nechceme, aby nás vysávač otravoval, takže sme nenastavili žiaden časovač automatického upratovania. Robotíka spúšťame vtedy, keď ideme s drobcom na vychádzku. Nemusím na to ale stále myslieť, vysávanie môžem spustiť aj na diaľku, keď už sme na vychádzke.

Mapa bytu, ktorú vytvorí, je brutálna

Pri prvom spustení nevidíte na obrazovke nič – očakával by som nejakú mapku. Tá sa objaví pri prvom vysávaní, keď sa rotujúci laser rozpozerá a zmapuje si byt. Mapa je vytvorená fakt brutálne 🙂

Miestnosti si môžete pomenovať (kúpeľňa, obývačka), spustiť upratovanie v celom byte, vo vybranej miestnosti, alebo iba vo vybranej časti bytu. K dispozícii je aj manuálne vysávanie – ovládate robota na diaľku ako autíčko na diaľkové ovládanie. V tom veľmi zmysel nevidím, to rýchlejšie vytiahnem bežný vysávač a povysávam 🙂 K dispozícii sú pre tento model 3 druhy vysávania:

1. Iba vysávanie – v úrovniach Silent, Standard, Medium, Turbo. Odpadová nádržka na prach je súčasťou balenia.
2. Vysávanie s mopovaním – v úrovniach Low, Medium, High. Zmiešaná odpadová nádržka (prach + voda) je súčasťou balenia.
3. Iba mopovanie – v úrovniach Low, Medium, High. Nádržka (iba na vodu) nie je súčasťou balenia.

My sme na prechádzke, on zatiaľ maká

Keď sme na vychádzke, vysávanie nastavujem bežne na režim Standard. Byt máme na väčšine plochy pokrytý plávajúcimi podlahami, v kúpeľni sú kachličky, v obývačke stredne veľký koberec. Režim vysávania Standard na všetky tieto plochy pohodlne postačuje. Keď spustíme vysávanie v čase, keď sme doma, prepíname na režim Silent, vysávač sa citeľne stíši (ale zároveň uberie na sacom výkone) Treba dať pred vysávaním pozor a po byte sa poobzerať, či niečo netradičné neleží na zemi. Raz nám zhltol ponožku, dvakrát sa zasekol na rohu koberca.

Za normálnych okolností vcelku pekne prejde prekážky vysoké aj cca 15 mm (pekne najskôr jedno koleso, potom druhé), ale v kúpeľni mu dosť robí problém sušič na prádlo, ktorý má očividne dosť šmykľavé nohy a nevie ich prejsť 🙂 Ako som spokojný s kvalitou vysávania? Opticky vyzerá všetko fajn, aj keď do bytu zasvieti slnko, nikde nevidím prach. Otvorím vysávač, vyberiem nádržku na prachu, vyklopím a… niekedy ma napne – riadny bordel nazbieral 🙂 Nepovedal by som, že sa dokáže v byte nazbierať toľko prachu za pár dní. Môže mať tá biela elektrická hračka taký výkon ako poriadny vysávač? Z fyzikálneho hľadiska by som povedal, že nie, ale množstvo nazbieranej špiny ma presvedčilo.

Logika, akou vysáva, je super

Vysávanie samotné realizuje rotujúca štetina na pravej bočnej strane (dostane sa vcelku dobre aj do 90° rohov) a rotujúca kefa v spodnej strane vysávača. Dlhšie ženské vlasy a spodná kefa – no, úprimne, už po pár týždňoch vysávania je to „bleh“ a treba to manuálne vyčistiť. Čo sa ma však dostalo je logika, ktorou Xiaomi vysáva – najskôr prebehne po okrajoch celého bytu (vždy bočí smerom doprava, podobne, ako keď sa snažíte vyjsť z labyrintu, z ktorého nepoznáte východ – vedeli ste inak, že ak v akomkoľvek labyrinte budete odbáčať vždy doprava, vždy sa dostanete k východu?). Pritom rotujúci laser kontinuálne mapuje všetky miestnosti a vylepšuje mapu.

Keď spraví okruh po celom byte, vráti sa do prvej miestnosti, v ktorej začal a po akýchsi vrstevniciach prechádza každú časť priestoru. Keď skončí prvú miestnosť, pokračuje do ďalšej. Nohy stolov a stoličiek pekne poobchádza. Od všetkého, čo máme na zemi, sa bezpečne odrazí a obíde. Za mňa jednou veľké „wau“, kam sa technológie robotických vysávačov dostali za pár rokov.

Mopovanie – „soudruzi někde udelali chybu“

Mopovania som sa trocha obával – predsa len, je to voda, vo vysávači je nejaká batéria a zároveň keď sa čokoľvek stane, môže voda vytiecť na parkety/koberec. Nie je jej v nádržke veľa (odhadom 150 ml), ale aj tak. Mopovanie sme skúšali na úvod v kúpeľni – keď sa tu niečo vyleje, pohodlne to utriem. Pred mopovaním treba vymeniť nádržku na prach za zmiešanú nádržku, kde je priestor aj na vodu a zároveň treba pripnúť na spodnú stranu vysávača mopovaciu handričku na špeciálnom držiaku (je súčasťou balenia, pripnutie trvá cca 5 sekúnd).

V nastavení úrovne vlhkosti mopovania (Low, Medium, High) nevidím úprimne žiaden rozdiel. Na kachličkách, ale aj neskôr na parketách je stále rovnaké množstvo vlhkosti. Nemusíte sa obávať, že by po vysávači zostalo niečo mokré – je to cca toľko vlhkosti, ako keď dobre vyžmýkanou handrou utriete nejakú špinu na parketách. Napriek tomu púšťame mopovanie (zatiaľ kúpeľňu, záchod a kuchyňu) iba keď sme doma. Z veľmi prozaického dôvodu – pri plnej nádržke z nej v spodnej časti sem-tam kvapká, niekde „soudruzi“-dizajnéri urobili chybičku. Nebude to chyba nášho kusu, čítal som to vo viacerých zahraničných recenziách.

Mopovanie je inak zaujímavé v spôsobe, akým ho robot vykonáva. Pokým pri vysávaní vysávač plynule prechádze cez miestnosť a nasáva do seba špinu, pri mopovaní sa vracia hore-dole po malých kúskoch a simuluje tak, akoby človek mopom prechádzal po dlážke.

Xiaomi nie je Apple – náhradné diely sú cenovo dostupné

Kúpelňu nechávame mopovať 2x, v nastaveniach sa dá nastaviť dvojité vysávanie celého bytu. Vrele odporúčame nastaviť na mapke koberec ako miesto, kam nemá robot chodiť. Toto sa dá pohodlne spraviť v nastaveniach appky v časti Virtual wall/restricted area. Mopovanie sa deje súčasne s vysávaním. Chceli sme vyskúšať aj samostatné mopovanie, ale ešte sme nedokúpili osobitnú nádržku na vodu (25 eur). Tu nemusel výrobca šetriť a mohol ju dať ako súčasť balenia. Náhradné príslušenstvo inak nie ja drahé, náhradná kefa stojí 14,90 eur, prachový filter rovnako, dvojica štetín je za 9,90 eur.

Čo sa stane, keď si Xiaomi zavrie dvere, napr. v spálni?

Povysáva miestnosť a zahlási, že má prekážku a nemôže pokračovať. Dvere si sám neotvorí 🙂 Ak máte mezonetový byt alebo bývate v dome, nebojte sa, zo schodov nespadne – zastavia ho senzory, prípadne si môžete nastaviť na mapke, aby niektoré miesta vynechal – váš pes by asi nebol nadšený, ak by mu robot každý deň vysával jeho krásne „navoňané“ miestečko. Hlasové oznámenia sú po anglicky, slovenčina k dispozícii nie je, push notifikácie vám zároveň pri každej chybe, ale aj úspešnom uprataní, prídu na mobil.

Ako dlho trvá vysávanie (a mopovanie) s robotickým vysávačom?

Po 16-tich plných povysávaniach celého bytu je priemerná doba na jedno povysávanie 2-izbového bytu 44 minút. Kuchyňu a jej mopovanie zvládne za 5 minút – máme fakt malú kuchyňu 🙂 Dvojité mopovanie kúpeľné (6 m2) trvá 15 minút, rovnako dlho trvá povysávanie celej obývačky. Po celom povysávaní zostane ešte cca 30% batérie k dispozícii, robot si sám nájde cestu „domov“ a pripojí sa k nabíjačke. Nabíjanie do 100% trvá cca 90 minút, ale to vám môže byť vcelku jedno, keďže cez noc sa pohodlne pod gaučom nabije.

Záver – nechávame si ho?

Po dvoch týždňoch aktívneho testovania ako hlava rodiny (Hanka je náš krk) si myslím, že by sme si ho mali adoptovať 🙂 Neznamená to, že už nebudem musieť nikdy manuálne vysávať bežným vysávačom, ale bude to tak raz za mesiac a nie každý druhý deň 🙂 So samotným vysávaním som spokojný na 95%, s mopovaním tak na 85%. Ale ten pocit, že som zautomatizoval jednu stereotypnú úlohu, ma teší najviac 🙂

V momente, keď sa vrátime obaja späť do bežnej práce si viem výborne predstaviť nasledovnú situáciu – na obed, keď budeme obaja v práci a drobec v škôlke, bude nastavené automatické povysávania celého priestoru. Robotík bude mať svoju základňovú stanicu pod gaučom, takže ho nebude nikdy vidieť (a nebude zavadzať) a budeme tak prichádzať domov do vždy povysávaného priestoru. Yes, to by sa mi páčilo 🙂

The post Recenzia: Xiaomi Mi robotický vysávač, ktorý aj mopuje (PRO verzia) appeared first on Cestovateľský blog.

Ak netlačíte aspoň formáte A3, siahnite radšej po lacnejšej Z6-ke

675 gramov s batériou a pamäťovou kartou (bez objektívu) je vcelku fajn hmotnosť. Dobre padne do ruky, určite nemám pocit, že by som držal niečo nekvalitné. Skôr naopak, ani londýnsky dážď mu nevadí a nemusím ho pred ním schovávať. Bezzrkadlovky si našli svoju obrovskú základňu fanúšikov a nečudo, že cestovatelia sa do tejto skupiny pridávajú – nižšia hmotnosť, dobrá dostupnosť objektívov (starších aj novších) a najmä výborná kvalita obrazového výstupu (vďaka full-frame snímačom). Od Nikonu v tejto kategórii nájdete aktuálne dva modely:

• Z7 – s rozlíšením 45,7 Mpix a pri cene 2659 eur patrí k tomu najlepšiemu, čo aktuálne Nikon ponúka.
• Z6 – lacnejší súrodenec v rovnakom tele, s rovnakými vlastnosťami, len so snímačom s nižším rozlíšením (24,5 Mpix) stojí takmer o tisícku menej! Aktuálne je cena na konci decembra 1569 eur. Ak netlačíte svoje cestovateľské fotky vo formáte väčšom ako A3/A2, spokojne siahnite po Z6-ke!

Ovládanie, bajonet a FTZ adaptér

V zásade používame na cestách Canon, sme na jeho ovládanie zvyknutí, o to viac sme však boli zvedaví, ako bude na nás pôsobiť Nikon, keď s ním začneme fotiť. Nemáme veľmi radi návody, tak sme ho jednoducho vzali na menší trip – hneď od začiatku príjemne prekvapila intuitívnosť ovládania najmä vďaka rýchlemu menu (tlačidlo i), kde sú zhromaždené všetky základné nastavenia, s ktorými sa na cestách potrebujete pohrať. Pár desiatok fotiek nám na úvod nevyšlo, neskôr sme si na ovládanie zvykli. Pohoda. Konštrukčne by mala táto bezzrkadlovka zvládnuť 200-tisíc cvakov. Pri pohľade zhora mám pocit, akoby Nikon Z7 vypadol z oka svojmu konkurentovi Canon EOS R.

Priama konkurencia Nikonu Z7 je: Canon EOS R, Fujifilm X-T3, Panasonic G9, Olympus OMD E-M1 Mark II.

Už pri prvom poťažkaní zaujme novší a najmä väčší bajonet (55 mm), ktorý je fyzicky ešte bližšie pri zrkadle (odstup iba 16 mm) – treba tak byť opatrnejší pri výmene objektívov. Majitelia starších FF skiel sa budú pýtať, čo s ich sklami – v niektorých promo-baleniach k foťáku dostanete aj FTZ adaptér práve na F bajonety aj s prenosom clony. Po pár záberoch ani nebudete tušiť, že máte nasadený akýkoľvek adaptér. A nový bajonet zároveň pomôže v nástupe nových ultra-svetelných objektívov od Nikonu v blízkej budúcnosti.

Akurátna batéria, výborný OLED hľadáčik

Full-frame snímač je stabilizovaný v 5 osiach, čoho výhodu pocítite pri používaní manuálnych objektívov (napr. širokáče pri architektúre), kde máte dosť času na fotku. Výdrž batérie býva pri bezzrkadlovkách kritickým prvkom – svadbu napr. na jednu batériu rozhodne nenafotíte, avšak pri túlaní sa Londýnom sme na konci dňa prišli ešte s kapacitou 20-30%, ale nefotili sme zas ako šialení. Nikon udáva výdrž batérie približne 300 záberov, čo približne môžeme potvrdiť. Z7-čka je pripravená na batériový grip, ale nebudete sa dať z neho ovládať foťák (druhá spúšť), chýbajú tu totiž potrebné konektory.

Nikon Z7 nemá integrovaný blesk, za čo my dávame palec hore, pretože to používateľa núti vytĺcť spod kapoty tohto pracanta čo najviac. Čo som však mierne nepochopil je výklopný displej, ktorý nie je otočný – takýto typ foťáku si to doslova pýta. Na podhľady a nadhľady si síce s výklopným displejom vystačíte, pri cestovaní sa však niekedy máte chuť vyblbnúť a užiť si fotenie aj netradičnejších uhlov. Hľadáčik nie je optický, ale elektronický a ukrýva v sebe menší OLED displej, ktorý patrí k najlepším, s ktorým som zatiaľ pracoval. Konečne hľadáčik pri bezzrkadlovke, z ktorého ma nebolela hlava 🙂

Nepochopiteľné zobrazovanie nafotených záberov

Po vytvorení záberu foťák najskôr zobrazí čiernu obrazovku na krátku dobu (akási prestávka) a až potom zobrazí nafotenú fotku. Je to nepraktické a ak potrebujete často kontrolovať, čo ste nafotili, vie to byť až nepríjemné. Rýchlosť prehliadania fotiek je však výborná. Ak budete mať pri cestovaní dlhšie presuny, môžete si fotky označiť hviezdičkami, čo pomôže pri následnom postprocese. Výhodou je aj to, že pri živom náhľade na hlavnom displeji zobrazuje Z7-čka verne to, ako bude záber vyzerať. Výnimkou sú silné podexpozície, kedy neukazuje úplne pravdivý obraz.

Keď je málo svetla (napr. v metre), nebojte sa záber podexponovať a potom postprocese trocha vytiahnuť.

Wi-Fi a prenos fotiek cez appku funguje super (aj s Androidom), pre nás je to na cestách obľúbený spôsob, ako dostať do mobilu fotky, tam ich rýchlo upraviť a dať na sociálne siete. Nezabudnite však Wi-Fi funkciu vypnúť pri nepoužívaní – zbytočne vám „vyláduje“ baterku.

Žiadne filtrové motívy (čo je dobre), slabší burst shot

Z používateľských režimov sú k dispozícii tri používateľom nastaviteľné (U1, U2, U3) a štandardné režimy (Automatika, priorita clony – A, priorita času – S a programová automatika – P). Som veľmi rád, že sa tu výrobca zbytočne nesnažil nacpať rôzne motívové a filtrové režimy, ktoré si dnes nadšený amatér a poloprofesionál dotvorí sám v postprocese, ak je to potrebné. Naopak, na výber je množstvo obrazových profilov a úrovní kvality fotiek (JPEG-y a TIFF-y v kombinácii s RAW-mi) – celkovo je tu 14 kombinácií.

Z7-čka zaostrila v 95% prípadov tam, kde som potreboval.

Pri maximálnom rozlíšení zvládne Z7-čka“iba“ 5,5 snímok za sekundu – úprimne, tu by som čakal aspoň o 50% vyššiu hodnotu, najmä pri akčnejších záberoch by to mohol byť výrazný argument v prospech tohto modelu v porovnaní so zrkadlovkami. Minimálny čas zachytenia snímky je 1/8000 s, čo poteší najmä cestovateľov s nakúpenými vysokosvetelnými objektívmi. ISO už od 64 rozhodne poteší, aj keď voľným okom nie je šanca zistiť rozdiel v porovnaní so štandardným ISO 100 od konkurencie. Samotné ISO je potom možné ťahať až do 25 600, za maximálnu rozumnú hranicu pri tomto foťáku považujem 12 800 a aj to iba v prípade, že fotku nebudete tlačiť. Ak áno, treba stlačiť ISO max. na 6400.

ISO 25 600 – už aj na obrazovke vidieť výrazný šum, na tlač je to nepoužiteľný záber.

QXD pamäťová karta je (zatiaľ) cenové šialenstvo

Pamäťová QXD karta je niečo, čo vo mne vyvoláva zmiešané pocity. Výrazne zmiešané 🙂 Sú drahšie, nedostupnejšie, zohnať adaptér na tento typ pamäťovky je stále dosť náročné. Áno, fotky je stále možné prenášať cez USB-C kábel, ale pri veľkosti fotiek, ktoré tento foťák tvorí (JPEG bez RAW-u má cez 20 MB) je to nepraktické. A teraz bacha – čítačka QXD kariet stojí od 40 do 100 eur, 64 GB karta stojí takmer 200 eur (!) a ak počítame, že v tejto kapacite sem zmestíte max. 500 RAW záberov, budete potrebovať 3-4 pamäťové karty pri väčších tripoch/foteniach a to je spolu ďalších 500 eur k foťáku. Nemálo. Ak sa QXD nestane štandardom aj u ostatných výrobcov, bude táto voľba Nikonu používateľov iba dosť hnevať 🙂 Model Z7 neponúka duálnu šachtu na pamäťovú kartu a úplne chápeme tie hádky fotografov, či duálny slot áno alebo nie a profíci budú tvrdiť, že bez duálneho slotu ani na krok, nám však iba jedna šachta na pamäťovku vôbec nevadí.

Niekde v Londýne… páči sa mi akási mäkkosť, ktorú Nikon Z7 dáva svojim záberom.

Perfektný intervalometer

Ok, poďme už fotiť 🙂 Potešili nás vcelku užitočné funkcie – timelapse, intervalometer (s nastavením času rozostupu záberov aj množstva záberov – konečne to niekto spravil poriadne), HDR a Focus Stacking. Ak máte radi časozber (mimochodom, Nikon, prečo sú nastavenia time-lapse medzi fotkami a nie vo videu?), nepoužívajte maximálne rozlíšenie fotiek. Pri 46 Mpix buffer jednoducho nestíhal zábery ukladať, už po 20-25 záberoch sa jednoducho zasekol a trvalo mu ďalších cca 30 sekúnd, kým sa spamätal. Ak chcete časozber ukončiť skôr, ako ste nastavili, nepomôže nič iné, iba foťák na tvrdo vypnúť. Alebo som možno iba ja hlúpy a nenašiel som iný spôsob 🙂

Práve cestu lanovkou sme chceli nahrať na časozber, bohužiaľ však Z7-čka nezvláda plnú kvalitu záberov ukladať tak rýchlo, ako by bolo treba.

Minimálny obrazový odpad

Ostrenie funguje perfektne, obrazového odpadu je minimálne. Bez ohľadu na použitý objektív sa vám prakticky nestane, že by nebolo zaostrené tam, kde ste zvolili. Čo nefunguje najlepšie je sledovanie tváre, preto sme sa radšej vždy priklonili ku klasike – manuálnej voľbe ostriaceho bodu. V horších svetelných podmienkach sa Z7-čka s ostrením trocha trápi, vždy síce nejak zaostrí, ale niekedy jej to trvá aj pár sekúnd. Rovnako sa trocha foťák potrápil pri športe v indoore, v tomto prípade by však pomohol svetelnejší objektív (na test sme mali Nikkor 24-70/4 S). Keby ste videli moju vysmiatu tvár, keď som objavil, ako jednoducho funguje lupa (pri fotení aj prehrávaní záberov). Perfektne intuitívne, rýchlo, jednoducho priblížite to, čo potrebujete.

Ak potrebujete rýchlo zistiť, či je záber ostrý, práca s lupou je veľmi jednoduchá.

Obrazová kvalita je v našom hodnotení špičková, na úrovni profi zrkadloviek. Z7-čka nám pomohla zachytiť to, čo sme v skutočnosti chceli – žiadne prekvapenia v postprocese (napr. problémy s ostrením), pekné ostré fotografie, slušný dynamický rozsah, úplna pohoda. V prípade, že fotíte krajiny, architektúru, často s foťákom cestujete – v prípade Nikonu sa už viac nemusíte rozhodovať medzi zrkadlovkami a bezzrkadlovkami.

Trocha by som sa zamyslel, ak je vašim koníčkom či zamestnaním fotografovanie rýchlejších akcií – tu Z7-čka trocha stráca dych. Ak však fotíte napr. svadby, zážitky na cestách, prírodu, budete s touto bezzrkadlovkou veľmi spokojní. Ak hľadáte bezzrkadlovku na cesty s tým, že radi zdieľate vaše zážitky max. na sociálnych sieťach a sem-tam si niečo vytlačíte do domáceho albumu, zvolili by som osobne Z6-ku a radšej investoval ušetrených 1000 eur do kvalitnejších objektívov.

Odporúčam pozrieť zábery Tomáša Hulíka, dlhoročného Nikonistu a dokumentaristu, ktorý už viac ako rok používa Nikon Z7 a výsledky jeho práce sú neskutočné.

Záver

Full-frame bezzrkadlovky zaznamenali za posledný rok veľký nástup (do súboja sa zapojili Canon, Nikon, Panasonic aj Sony) a nečudo, že táto technologická vojna tlačí ceny zrkadloviek výrazne nadol. Prvé verzie FF bezrkadloviek sa už objavujú v cene pod psychologickou hranicou 1000 eur. Nikonisti obzerajúci sa práve po full-frame bezzrkadle nebudú mať dôvod na prestup ku konkurencii. Nikon Z6 poľuje po amatéroch, ktorí hľadajú svoj prvý poloprofesionálny stroj a taktiež cestovatelia sú výbornou cieľovkou. Z7-čka je už potom vylepšená verzia so snímačom s vyšším rozlíšením pre tých fotografov, ktorí to myslia vážnejšie. Úplne si viem testovaný model predstaviť rovnako v rukách svadobného fotografa (ktorý sa dokáže preniesť cez absenciu duálneho pamäťového slotu) aj profíka na cestách.

Plusy/mínusy modelu Nikon Z7

+ obrazová kvalita

+ nastavenia veľkosti a kvality snímok a ich kombinácie

+ vynikajúci optický hľadáčik

+ pripojenie cez Wi-Fi v appke

+ nastavenie intervalometra

+ konektor ma mikrofón aj slúchadlá (oba samostatne)

– nie otočný, ale len výklopný displej

– XQD karta (jej aktuálna cena a dostupnosť)

– AF v horších svetelných podmienkach

– spôsob prehrávania záberov

Fotogaléria

The post Recenzia: Nikon Z7 – poloprofík pre nadšených cestovateľov appeared first on Cestovateľský blog.

Prekvapivo lacné ubytovanie

14 z 20 najväčších hotelov na svete nájdete priamo v Las Vegas. Mesto, ktoré vďaka legalizácii hazardných hier v 30. rokoch minulého storočia zažilo boom, ktorý si ani nevieme predstaviť. Výstavba hotela Mirage stála 630 miliónov dolárov. Na najlukratívnejšom pozemku v Las Vegas, kde sa dnes nachádza svetoznáma fontána pred hotelom Bellagio, je najväčšie umelo vybudované jazero uprostred púšte. A to len preto, že majitelia boli tak bohatí, že mohli 🙂 Dnes nie je mesto v takom rozkvete ako kedysi, stále je však priemerná hotelová obsadenosť na úrovni 97%. Dlhodobo. Mnohí hotelieri teraz len ticho závidia.

Či už je sezóna alebo nie, turistov a gamblerov sem chodia plné autobusy a letisko nestíha prijímať nové lety. Odporúčam sem zájsť mimo sezóny (ideálne v našej zime), kedy sa ceny aj v tých najluxusnejších hotelov dostávajú na hranicu 80 USD za noc, treba len trocha pohľadať. V hoteli Circus Circus (20 min od Stripu) zoženiete bežne ubytovanie od 20 do 40 USD za noc vrátane niekoľkých kupónov na atrakcie v hoteli. V tomto hoteli inak nájdete jeden z najlepších steak-housov na svete! Ak si potrpíte na kvalitné mäso, ceny vôbec nie sú prehnané – miesto na večeru si môžete booknuť tu.

Pri dobrých akciách (odporúčame preklikať webové stránky jednotlivých hotelov napriamo) sa dajú aj hotely priamo na Stripe zohnať pod 50 USD na osobu a noc. Odporúčame vložiť pri check-ine do pasu pár dolárov (napr. 10) a s veľkou pravdepodobnosťou vám dá recepčný lepšiu izbu (väčšiu alebo aspoň s lepším výhľadom). Extra atraktívne ceny ubytovania ponúka hotel Luxor, ktorý však osobne neodporúčam – je trocha nešikovne umiestnený a k tým starším. Svetlo vychádzajúce z vrcholu jeho pyramídy však vidno až z mesiaca!

Strip vs Downtown

Najväčšia, najznámejšia, najsvetelnejšia ulica, kde nájdete najznámejšia kasína ako MGM, Mirage, New York New York… Odohráva sa tu 90% nočného života, ulice sú neustále preplnené až do skorého rána – The Strip. Mnoho turistov tvrdí, že Las Vegas je jedna veľká ulica (The Strip) a to je všetko. A toto je tak veľká hlúposť asi ako tvrdenie, že zem je plochá 🙂 Vystúpenia hviezd, na ktoré sa v Európe čaká roky (David Copperfield, Celine Dion, Cirque du Soleil, zápasy v boxe či MMA, svetoznámi DJ’s). Neskutočné atrakcie, repliky najznámejších svetových miest (kópia benátskeho kanála Grande vrátane gondol!), špičková gastronómia, detské atrakcie a výlety po okolí, z ktorých vám padne sánka. Zahoďte predsudky, Las Vegas už dávno nie je o hazarde a striptérkach.

Mnoho ľudí, ktorí navštívili Vegas, nikdy nepočuli o Downtowne – bývalom centre Las Vegas vzdialenom od Stripu cca 20 minút autom smerom na sever. Staré kasína a pouličná zábava vás teleportujú o niekoľko desaťročí späť. Minimálne jednu prechádzku Downtownom musíte absolvovať!

Vstupenky, vstupenky, vstupenky

Vstupenky kúpite na každom rohu, v každom kasíne či hoteli. Na všetko. Od letu helikoptérou, cez vystúpenia hviezd až po jazdy limuzínami. V Las Vegas neplatí, že najlepšie ceny poskytuje priamo dodávateľ služby. Nebojte sa zjednávať. Všetko! Argumentujte tvrdo, ale s úsmevom – pýtajte si lepší rad v divadle (takmer každý hotel má divadlo, ktoré pojme niekoľko tisíc ľudí), miesto pri okne pri sprevádzanej tour, množstevné zľavy. Lístky, za ktoré by ste u nás zaplatili stovky eur, tu zoženiete za pár desiatok dolárov.

Sprepitné

Trinkgeldy sú v Las Vegas tak trocha pritiahnuté za vlasy 🙂 Preto sú aj základné ceny za služby (ubytovanie, doprava, atrakcie) nastavené tak nízko, pretože tu väčšina zamestnancov v službách žije zo sprepitného. V reštauráciách sa bežne očakáva 10-20%, pri veľkej spokojnosti dokonca 20-40%. Pri všetkých cenách pripočítajte približne 20% navyše, aby ste sa dostali na koncové ceny. Ceny v obchodoch sú pevné, avšak ako v celých Spojených štátoch, sú uvádzané bez DPH – na rôzne typy tovarov je DPH-čka rôzna, výslednú cenu sa tak dozviete pri pokladni 🙂

Uprostred púšte, klimatizácia a vône

Las Vegas sa nachádza doslova uprostred púšte. Magický pohľad je pri pristávaní lietadlom na medzinárodnom letisku McCarran, ktoré mesto doslova obrástlo. Všade naokolo vidíte samú vyschnutú krajinu, piesok a nehostinné prostredie. Las Vegas sa vám vo svojej kráse ukáže na poslednú chvíľu. Samozrejme je to iný pohľad ak prilietate večer a iný cez deň. Po prílete pochopíte veľmi rýchlo, že ste pristáli v úplne inom svete – už v príletovej hale vás čakajú herné automaty 🙂 Ak máte chuť sa na úvod prejsť a jet-lag vás nezmoril, spokojne sa prejdite do mesta pešo, je to približne 20-minútová prechádzka.

Las Vegas je púštne mesto a pocítite to najmä v noci. Mimo sezóny sú denné teploty niekde okolo 16-24°C, v hlavnej sezóne môžu spokojne atakovať 40°C. V noci je situácia opačná a teploty klesajú k nule. Klimatizácie v hoteloch a kasínach sú „vyhúlené“ snáď vždy na maximum, takže 16-18°C považujte prosím za bežnú teplotu. Ak je vonku takmer 40°C, viete si predstaviť tie teplotné šoky, ktoré vaše telo zažíva.

Vône? Áno a určite vám to po návrate z Vegas utkvie v pamäti – keď vstúpite do ktoréhokoľvek kasína, ucítite príjemnú, na prvý nádych trocha nasladlú vôňu, ktorá vás bude sprevádzať celým pobytom v kasíne. Možno už teraz tušíte správne, že ide o istý druh arómaterapie, ktorá vás má uvoľniť a naviesť na väčšie útraty v kasíne. A ževraj to skutočne funguje… Nemusíte sa báť, nejde o žiadne omamné ani psychotropné látky, ale iba o kombináciu vôní.

Tip: Suchý púštny vzduch pocítite už po prvých hodinách na perách. Nezabudnite si z domu zobrať krém na pery (labello) a aj keď ste tvrdý chlap, krémujte si pery od začiatku 🙂

Pár pravidiel v kasínach

Nebojte sa vstúpiť do kasína. Všetky kasína sú prístupné osobám starším ako 18 rokov a všade vás s úsmevom privítajú. Úroveň služieb je v USA na vysokej úrovni a v Las Vegas je dotiahnutá asi do dokonalosti – čokoľvek bude chcieť zažiť, nájde sa spôsob. Oblečenie pri vstupe do kasína veľmi riešiť nemusíte, žiaden frak či oblek sa neočakáva. Ľudí v šortkách či teplákoch tu uvidíte bežne, avšak k stolom s vyšším obnosom peňazí vás nemusia v tomto prípade pripustiť. Každý si chce „hodiť mincu“ s Las Vegas, správne? Dnes je už však väčšina automatov na kreditné karty, klasické automaty nahradili videoautomaty.

Ak si vyberiete hry s čipmi/žetónmi, ako napr. ruleta či poker, v každom kasíne vám ich vymenia za hotovosť alebo opäť môžete použiť kartu. Bankomaty sú na každom rohu, poplatky sú väčšinou okolo 5 USD za výber. Keď hráte a začnete míňať o kúsok väčší obnos peňazí (desiatky dolárov), radi vám obsluha prinesie bezplatný drink (nezabudnite na sprepitné). Ak si chcete skutočne iba „hodiť mincu“, odporúčame si vymeniť pár dolárov za žetóny a zahrať si blackjack alebo ruletu. Ak aj pravidlá nepoznáte, kľudne sa pristavte pri hocktorom stole a sledujte, prípadne sa spýtajte krupiéra. Ak sa rozhodnete pre hru, nadviažte očný kontakt s krupiérom a informujte ho o tom. Rovnakým signálom pre kuriéra je vaše prisadnutie si k hraciemu stolu.

Nefoťte! Všade sú kamery (pozrite sa hore na stropy, tie malé čierne gule, ktorými sú stropy posiate – to všetko sú kamery na odhaľovanie podvodníkov). V kasínach obecne nemajú radi, ak sa čokoľvek fotí. Ak budete mať fotoaparát prehodený cez plece pri vstupe do kasína, na 90% vás zastaví ostraha kasína so žiadosťou, aby ste si fotoaparát schovali, prípadne vás slušne upozornia na to, že fotografovať je zakázané. Ak sa rozhodnete pre fotenie v kasíne, môžete si byť istí, že máte do pár sekúnd pri sebe niekoho z „domácej“ SBS-ky.

Tip: Ak sa chcete kasínom iba prejsť a nechcete hrať, spokojne môžete. Pri väčšine hracích stolov sa môžete pristaviť a sledovať hru. Stoly, kde sa uzatvárajú vyššie stávky (obvykle 1000 USD a vyššie) sa nachádzajú vo vyhradených priestoroch kasína, kam sa nedostanete, kým nebudete chcieť taktiež hrať.

Alkohol na ulici

Kedysi bola konzumácia alkoholu na uliciach úplne zakázaná (čože, v Las Vegas?), pred pár rokmi sa však politika mesta uvoľnila a dnes môžete konzumovať alkohol na ulici bez toho, aby ste ho museli mať zabalený v kartónovom vrecku, ako to je vidno v mnohých amerických filmoch. Policajné hliadky uvidíte na každom rohu, pokým však nebudete robiť výtržnosti, ani sa pri vás nezastavia. Napriek tomu, že je Nevada americkým štátom s najvyššou mierou kriminality, v samotnom meste som sa cítil veľmi bezpečne. Polícia, súkromné SBS-ky kasín – asi nenájdete miesto, kde by ste týchto ľudí nevideli.

Kde sa najesť?

Nájdete tu azda každý typ kuchyne, po akej ste kedy túžili. Varia sú svetové šéfkuchárske megahviezdy, v Las Vegas sa spotrebuje najviac kreviet na osobu v USA, BBQ a steak-housy tu nájdete na každom rohu… treba sa však pripraviť aj na vyššie ceny za lepšiu gastronómiu. Dá sa však najesť sa rozumne a lacno? Ide to. Bežné supermarkety v Las Vegas nenájdete, kúpiť tu napr. slaný chleba je výzva, ktorú sa mne za 6 návštev tohto mesta nepodarilo splniť 🙂 Odporúčam si priplatiť za raňajky (ak ich už nemáte v cene ubytovania), tie bývajú kráľovské v každom hoteli – za cca 10-15 USD sa môžete prejesť všetkých tých amerických nezdravých vecí 🙂 Také palacinky s preliate javorovým sirupom uvidíte na stole takmer všade. Na ulici potom cez deň nájdete nejaké to ázijské bistro, večeru potom skúste v niektorej z BBQ reštaurácií v okolí Stripu alebo v Downtowne, napr. Gilley’s Saloon.

Noc vs. deň

Las Vegas je po západe slnka radikálne iným mestom ako cez deň. Strip aj kasína sú večer plné, preľudnené, zápchy sú tu na dennom poriadku. Pred najväčšími kasínami sa musíte tlačiť s davom, na každom kroku vám niekto ponúka vstupenku na koncert či výlet po okolí. Ak patríte k introvertnejším ľuďom, odporúčam prechádzku po Vegas cez deň, kedy mesto doslova spí a na uliciach sa takmer nič nedeje. Minimálne jeden večer si však nechajte na osvetlený Strip, je to zážitok ako sa patrí.

Napriek zdaniu, že sú jednotlivé kasína husto na sebe – áno, avšak ide o tak megalomanské hotelové komplexy, že prejsť z jedného konca Stripu na druhý môže zabrať hodiny. Ak však radi chodíte pešo, práve prechádzky cez jednotlivé hotely a kasína budú pre vás zážitkom.

Extra lacné outlety vs. najdrahšie značky

Na severe a juhu Las Vegas sú dva veľké outlety (Premium Outlets). Ja som si obľúbil ten severný, pretože je to konečná električkovej pozemnej dráhy za 45 minút sa tam viete ľahko dostať bez taxíka. Ceny aj výber značiek je podobný, ak budete mať požičané auto, bude vám viac vyhovovať asi ten južný, ktorý je spojený s väčším nákupným centrom. Ceny najmä za oblečenie sú tu neskutočne nízke. Pri návšteve outletu vo Vegas budete mať pocit, že sa tu lacnejšie oblečiete ako nejete a musím priznať, že je to pravda 🙂 Značkové tričká za pár dolárov, tenisky za 20-40 USD, mikiny za 10-20 USD – o to hovoríme o značkách ako Nike, Rip Curl, O’Neill a pod. Aby sa vám po návšteve takéhoto outletového centra nestalo, že budete potrebovať dokúpiť novú batožinu pri ceste domov 🙂

Úplným opakom sú potom tie najluxusnejšie značky, ktoré nájdete nielen na bulvári (napr. v The Shops at Crystals), ale najmä v jednotlivých hoteloch. Nie je neobvyklé, že do obchodov ako Prada ci Gucci sa tu čakajú rady… V Las Vegas neexistuje tovar, ktorý by ste si tu nemohli kúpiť.

Limuzíny za pár dolárov

Nebojte sa zjednávať a odvezte sa do nočného klubu za pár dolárov – po Stripe aj ďalších uliciach sa premávajú tisícky limuzín. Jasné, že si ich radi objednávajú partie na rozlúčky so slobodu, ich primárnym cieľom je však zvážať zákazníkov do nočných klubov a podnikov. Ak ste sa ešte neviezli limuzínou a aj tak ste chceli ísť do niektorých z lasvegaských klubov (napr. na poriadnu house tanečnú párty), nájdite správnu limuzínu a tvrdo zjednávajte. Bežne sa ceny za odvoz pohybyjú niekde od 30 do 100 USD za osobu, bez problémov to však pri skupinke ľudí zjednáte pod 10 USD za hlavu. Často vás budú presviedčať, že máte v cene aj odvoz z klubu – toto vo väčšina prípadov neplatí a je to iba trik, ako prehovoriť zákazníka, aby nastúpil.

Mestská doprava vs. večné zápchy

Keď som si pripravoval zápisky k tomuto článku, prekvapilo ma, ako mnohé blogy a médiá píšu o prakticky neexistujúcej MHD v Las Vegas a že jediným spôsobom dopravy sú to taxíky. No, ono to akosi nie je pravda. MHD nie je vo Vegas nijak výnimočná, pozostáva z kombinácie autobusov a pozemných električiek, avšak funguje bez problémov a dovezie vás na miesta, kam potrebujete. Od Stripu cez Downtown až po nákupné centrá. Las Vegas je však mestom večných zápch, do ktorých keď sa pridajú autobusy, výsledkom je jeden veľký chaos – na časové rozpisy sa spoľahnúť veľmi nedá, MHD má však GPS prijímače, podľa ktorých na zastávkach vidíte časy príchodov v reálnom čase. Ak sa však potrebujete dostať napr. ku vchodu konkrétneho hotela, odporúčame naozaj si vziať radšej taxík – obísť hotel v Las Vegas môže spokojne znamenať 20-minútovú prechádzku 🙂 Ceny taxíkov sú normálne, bežnú cestu v rámci presunov zvládnete okolo 10-15 USD. Osobne som cca polovicu dopravy riešil MHD, polovicu taxi-službami.

150-tisíc svadieb za rok

Na svete už je len jedno miesto, kde sa zoberie viac párov – Instanbul 🙂 Kaplnky sú v Las Vegas na každom rohu, oddajú vás za pár minút. V tomto buďte rozumní – svadobný zväzok uzavretý na území Nevady nie je právne záväzný na území Slovenskej republiky (legalizácia je slušná horda papierovačiek), ale ak si váš lasvegaský zväzok rozmyslíte, musíte cestovať späť do USA.

Čo vidieť a nevynechať s Las Vegas?

Nápis Welcome to Fabulous Las Vegas – každý návštevník Vegas si chce spraviť fotku s týmto legendárnym nápisom. Nemyslím si, že je to niečo výnimočné, ak však musíte – príďte sem v doobedných hodinách, budete tu sami, prípadne iba s hŕstkou turistov. Pri západe slnka sa môže spokojne stať, že si budete musieť vystáť dlhý rad.

Horská dráha v hoteli New York New York (The Big Apple Coaster) – prejdite cez hotelové kasíno na poschodie, kde majú inak detská obrovskú hernú (nie gamblerskú) zónu a zároveň je tu nástupište známej horskej dráhy, ktorú vidno už z ďaleka. Ponúka krásne výhľady po okolí, teda až do momentu, kým sa nenavalí všetok ten adrenalín 🙂

Hotel Venetian je „must-see“ vašej návštevy v Las Vegas – netuším, ktorý blázon navrhol postaviť repliku benátskeho kanále Grande s reálnymi gondolami priamo v hoteli, ale padne vám sánka, keď sem vojdete. Pozrite sa najmä hore – ešte aj strop pripomína slnečnú oblohu v Benátkach.

Akváriá v Mandala Bay – žraloky, krokodíly, raje a manty si užívajú svoj bezstarostný život (bohužiaľ v zajatí) v obrovskom akváriu, v ktorom sa môžete prejsť vďaka priehľadnému tunelu.

Hotel a kasíno MGM Grand – jeho mramorovú recepciu nesmiete vynechať. Niekedy sa tu prechádzali dokonca levy a tigre! MGM je druhým najväčším hotelom na svete, drží si však prvenstvo a je najväčším kasínom. MGM Resorts ako hotelová sieť vlastní väčšinu najväčších kasín vo Vegas 🙂

Fontána Bellagio – bezplatne dostupná svetelno-hudobno-vodná šou, ktorá vás ohromí. 1200+ trysiek strieka synchronizovane vodu až do 30-metrovej výšky. Keď si uvedomíte, že stojíte v strede púšte a všade okolo vás strieka voda…

Let helikoptérou okolo Grand Canyonu – toto môže znieť ako zbohatlícka aktivita, ak ste však ešte neleteli s helikoptérou, je Las Vegas ideálnym miestom. Miestenka v helikoptére (typicky sú 4 až 6-miestne; pri 6-miestnych si rýchlo uchmatnite miesto pri okne) vyjde od 100 do 300 USD na osobu a celý let trvá cca 40-60 minút.

Bežný okruh zahŕňa Grand Canyon a Hoover Dam. Áno, máte možnosť ísť lacnejšie 3-4 hodinky autom/autobusom ku Grand Canyonu, ale nikdy ho neuvidíte tak ako z helikoptéry. Pilot totiž nelieta iba nad ním, ale aj priamo v ňom! Ak mu dáte fajn sprepitné (40-50 USD), rád vám zastaví niekde po ceste, aby ste sa mohli s helikoptérou vyfotiť 😊

Stratosphere – relatívne staručké kasíno mimo Stripu je najvyššou budovou v Las Vegas a okrem nádherného výhľadu na mesto z diaľky ponúka aj horské dráhy a adrenalínové atrakcie na vrchu budovy. Osobne mám adrenalín rád, no musím povedať, že tu som už bol na hrane 🙂

The post Las Vegas – trocha iný pohľad na mesto, ktoré všetci tak radi ohovárajú appeared first on Cestovateľský blog.

The post Maltalingua v unikátnych 360° záberoch appeared first on Cestovateľský blog.