Ak netlačíte aspoň formáte A3, siahnite radšej po lacnejšej Z6-ke

675 gramov s batériou a pamäťovou kartou (bez objektívu) je vcelku fajn hmotnosť. Dobre padne do ruky, určite nemám pocit, že by som držal niečo nekvalitné. Skôr naopak, ani londýnsky dážď mu nevadí a nemusím ho pred ním schovávať. Bezzrkadlovky si našli svoju obrovskú základňu fanúšikov a nečudo, že cestovatelia sa do tejto skupiny pridávajú – nižšia hmotnosť, dobrá dostupnosť objektívov (starších aj novších) a najmä výborná kvalita obrazového výstupu (vďaka full-frame snímačom). Od Nikonu v tejto kategórii nájdete aktuálne dva modely:

• Z7 – s rozlíšením 45,7 Mpix a pri cene 2659 eur patrí k tomu najlepšiemu, čo aktuálne Nikon ponúka.
• Z6 – lacnejší súrodenec v rovnakom tele, s rovnakými vlastnosťami, len so snímačom s nižším rozlíšením (24,5 Mpix) stojí takmer o tisícku menej! Aktuálne je cena na konci decembra 1569 eur. Ak netlačíte svoje cestovateľské fotky vo formáte väčšom ako A3/A2, spokojne siahnite po Z6-ke!

Ovládanie, bajonet a FTZ adaptér

V zásade používame na cestách Canon, sme na jeho ovládanie zvyknutí, o to viac sme však boli zvedaví, ako bude na nás pôsobiť Nikon, keď s ním začneme fotiť. Nemáme veľmi radi návody, tak sme ho jednoducho vzali na menší trip – hneď od začiatku príjemne prekvapila intuitívnosť ovládania najmä vďaka rýchlemu menu (tlačidlo i), kde sú zhromaždené všetky základné nastavenia, s ktorými sa na cestách potrebujete pohrať. Pár desiatok fotiek nám na úvod nevyšlo, neskôr sme si na ovládanie zvykli. Pohoda. Konštrukčne by mala táto bezzrkadlovka zvládnuť 200-tisíc cvakov. Pri pohľade zhora mám pocit, akoby Nikon Z7 vypadol z oka svojmu konkurentovi Canon EOS R.

Priama konkurencia Nikonu Z7 je: Canon EOS R, Fujifilm X-T3, Panasonic G9, Olympus OMD E-M1 Mark II.

Už pri prvom poťažkaní zaujme novší a najmä väčší bajonet (55 mm), ktorý je fyzicky ešte bližšie pri zrkadle (odstup iba 16 mm) – treba tak byť opatrnejší pri výmene objektívov. Majitelia starších FF skiel sa budú pýtať, čo s ich sklami – v niektorých promo-baleniach k foťáku dostanete aj FTZ adaptér práve na F bajonety aj s prenosom clony. Po pár záberoch ani nebudete tušiť, že máte nasadený akýkoľvek adaptér. A nový bajonet zároveň pomôže v nástupe nových ultra-svetelných objektívov od Nikonu v blízkej budúcnosti.

Akurátna batéria, výborný OLED hľadáčik

Full-frame snímač je stabilizovaný v 5 osiach, čoho výhodu pocítite pri používaní manuálnych objektívov (napr. širokáče pri architektúre), kde máte dosť času na fotku. Výdrž batérie býva pri bezzrkadlovkách kritickým prvkom – svadbu napr. na jednu batériu rozhodne nenafotíte, avšak pri túlaní sa Londýnom sme na konci dňa prišli ešte s kapacitou 20-30%, ale nefotili sme zas ako šialení. Nikon udáva výdrž batérie približne 300 záberov, čo približne môžeme potvrdiť. Z7-čka je pripravená na batériový grip, ale nebudete sa dať z neho ovládať foťák (druhá spúšť), chýbajú tu totiž potrebné konektory.

Nikon Z7 nemá integrovaný blesk, za čo my dávame palec hore, pretože to používateľa núti vytĺcť spod kapoty tohto pracanta čo najviac. Čo som však mierne nepochopil je výklopný displej, ktorý nie je otočný – takýto typ foťáku si to doslova pýta. Na podhľady a nadhľady si síce s výklopným displejom vystačíte, pri cestovaní sa však niekedy máte chuť vyblbnúť a užiť si fotenie aj netradičnejších uhlov. Hľadáčik nie je optický, ale elektronický a ukrýva v sebe menší OLED displej, ktorý patrí k najlepším, s ktorým som zatiaľ pracoval. Konečne hľadáčik pri bezzrkadlovke, z ktorého ma nebolela hlava 🙂

Nepochopiteľné zobrazovanie nafotených záberov

Po vytvorení záberu foťák najskôr zobrazí čiernu obrazovku na krátku dobu (akási prestávka) a až potom zobrazí nafotenú fotku. Je to nepraktické a ak potrebujete často kontrolovať, čo ste nafotili, vie to byť až nepríjemné. Rýchlosť prehliadania fotiek je však výborná. Ak budete mať pri cestovaní dlhšie presuny, môžete si fotky označiť hviezdičkami, čo pomôže pri následnom postprocese. Výhodou je aj to, že pri živom náhľade na hlavnom displeji zobrazuje Z7-čka verne to, ako bude záber vyzerať. Výnimkou sú silné podexpozície, kedy neukazuje úplne pravdivý obraz.

Keď je málo svetla (napr. v metre), nebojte sa záber podexponovať a potom postprocese trocha vytiahnuť.

Wi-Fi a prenos fotiek cez appku funguje super (aj s Androidom), pre nás je to na cestách obľúbený spôsob, ako dostať do mobilu fotky, tam ich rýchlo upraviť a dať na sociálne siete. Nezabudnite však Wi-Fi funkciu vypnúť pri nepoužívaní – zbytočne vám „vyláduje“ baterku.

Žiadne filtrové motívy (čo je dobre), slabší burst shot

Z používateľských režimov sú k dispozícii tri používateľom nastaviteľné (U1, U2, U3) a štandardné režimy (Automatika, priorita clony – A, priorita času – S a programová automatika – P). Som veľmi rád, že sa tu výrobca zbytočne nesnažil nacpať rôzne motívové a filtrové režimy, ktoré si dnes nadšený amatér a poloprofesionál dotvorí sám v postprocese, ak je to potrebné. Naopak, na výber je množstvo obrazových profilov a úrovní kvality fotiek (JPEG-y a TIFF-y v kombinácii s RAW-mi) – celkovo je tu 14 kombinácií.

Z7-čka zaostrila v 95% prípadov tam, kde som potreboval.

Pri maximálnom rozlíšení zvládne Z7-čka“iba“ 5,5 snímok za sekundu – úprimne, tu by som čakal aspoň o 50% vyššiu hodnotu, najmä pri akčnejších záberoch by to mohol byť výrazný argument v prospech tohto modelu v porovnaní so zrkadlovkami. Minimálny čas zachytenia snímky je 1/8000 s, čo poteší najmä cestovateľov s nakúpenými vysokosvetelnými objektívmi. ISO už od 64 rozhodne poteší, aj keď voľným okom nie je šanca zistiť rozdiel v porovnaní so štandardným ISO 100 od konkurencie. Samotné ISO je potom možné ťahať až do 25 600, za maximálnu rozumnú hranicu pri tomto foťáku považujem 12 800 a aj to iba v prípade, že fotku nebudete tlačiť. Ak áno, treba stlačiť ISO max. na 6400.

ISO 25 600 – už aj na obrazovke vidieť výrazný šum, na tlač je to nepoužiteľný záber.

QXD pamäťová karta je (zatiaľ) cenové šialenstvo

Pamäťová QXD karta je niečo, čo vo mne vyvoláva zmiešané pocity. Výrazne zmiešané 🙂 Sú drahšie, nedostupnejšie, zohnať adaptér na tento typ pamäťovky je stále dosť náročné. Áno, fotky je stále možné prenášať cez USB-C kábel, ale pri veľkosti fotiek, ktoré tento foťák tvorí (JPEG bez RAW-u má cez 20 MB) je to nepraktické. A teraz bacha – čítačka QXD kariet stojí od 40 do 100 eur, 64 GB karta stojí takmer 200 eur (!) a ak počítame, že v tejto kapacite sem zmestíte max. 500 RAW záberov, budete potrebovať 3-4 pamäťové karty pri väčších tripoch/foteniach a to je spolu ďalších 500 eur k foťáku. Nemálo. Ak sa QXD nestane štandardom aj u ostatných výrobcov, bude táto voľba Nikonu používateľov iba dosť hnevať 🙂 Model Z7 neponúka duálnu šachtu na pamäťovú kartu a úplne chápeme tie hádky fotografov, či duálny slot áno alebo nie a profíci budú tvrdiť, že bez duálneho slotu ani na krok, nám však iba jedna šachta na pamäťovku vôbec nevadí.

Niekde v Londýne… páči sa mi akási mäkkosť, ktorú Nikon Z7 dáva svojim záberom.

Perfektný intervalometer

Ok, poďme už fotiť 🙂 Potešili nás vcelku užitočné funkcie – timelapse, intervalometer (s nastavením času rozostupu záberov aj množstva záberov – konečne to niekto spravil poriadne), HDR a Focus Stacking. Ak máte radi časozber (mimochodom, Nikon, prečo sú nastavenia time-lapse medzi fotkami a nie vo videu?), nepoužívajte maximálne rozlíšenie fotiek. Pri 46 Mpix buffer jednoducho nestíhal zábery ukladať, už po 20-25 záberoch sa jednoducho zasekol a trvalo mu ďalších cca 30 sekúnd, kým sa spamätal. Ak chcete časozber ukončiť skôr, ako ste nastavili, nepomôže nič iné, iba foťák na tvrdo vypnúť. Alebo som možno iba ja hlúpy a nenašiel som iný spôsob 🙂

Práve cestu lanovkou sme chceli nahrať na časozber, bohužiaľ však Z7-čka nezvláda plnú kvalitu záberov ukladať tak rýchlo, ako by bolo treba.

Minimálny obrazový odpad

Ostrenie funguje perfektne, obrazového odpadu je minimálne. Bez ohľadu na použitý objektív sa vám prakticky nestane, že by nebolo zaostrené tam, kde ste zvolili. Čo nefunguje najlepšie je sledovanie tváre, preto sme sa radšej vždy priklonili ku klasike – manuálnej voľbe ostriaceho bodu. V horších svetelných podmienkach sa Z7-čka s ostrením trocha trápi, vždy síce nejak zaostrí, ale niekedy jej to trvá aj pár sekúnd. Rovnako sa trocha foťák potrápil pri športe v indoore, v tomto prípade by však pomohol svetelnejší objektív (na test sme mali Nikkor 24-70/4 S). Keby ste videli moju vysmiatu tvár, keď som objavil, ako jednoducho funguje lupa (pri fotení aj prehrávaní záberov). Perfektne intuitívne, rýchlo, jednoducho priblížite to, čo potrebujete.

Ak potrebujete rýchlo zistiť, či je záber ostrý, práca s lupou je veľmi jednoduchá.

Obrazová kvalita je v našom hodnotení špičková, na úrovni profi zrkadloviek. Z7-čka nám pomohla zachytiť to, čo sme v skutočnosti chceli – žiadne prekvapenia v postprocese (napr. problémy s ostrením), pekné ostré fotografie, slušný dynamický rozsah, úplna pohoda. V prípade, že fotíte krajiny, architektúru, často s foťákom cestujete – v prípade Nikonu sa už viac nemusíte rozhodovať medzi zrkadlovkami a bezzrkadlovkami.

Trocha by som sa zamyslel, ak je vašim koníčkom či zamestnaním fotografovanie rýchlejších akcií – tu Z7-čka trocha stráca dych. Ak však fotíte napr. svadby, zážitky na cestách, prírodu, budete s touto bezzrkadlovkou veľmi spokojní. Ak hľadáte bezzrkadlovku na cesty s tým, že radi zdieľate vaše zážitky max. na sociálnych sieťach a sem-tam si niečo vytlačíte do domáceho albumu, zvolili by som osobne Z6-ku a radšej investoval ušetrených 1000 eur do kvalitnejších objektívov.

Odporúčam pozrieť zábery Tomáša Hulíka, dlhoročného Nikonistu a dokumentaristu, ktorý už viac ako rok používa Nikon Z7 a výsledky jeho práce sú neskutočné.

Záver

Full-frame bezzrkadlovky zaznamenali za posledný rok veľký nástup (do súboja sa zapojili Canon, Nikon, Panasonic aj Sony) a nečudo, že táto technologická vojna tlačí ceny zrkadloviek výrazne nadol. Prvé verzie FF bezrkadloviek sa už objavujú v cene pod psychologickou hranicou 1000 eur. Nikonisti obzerajúci sa práve po full-frame bezzrkadle nebudú mať dôvod na prestup ku konkurencii. Nikon Z6 poľuje po amatéroch, ktorí hľadajú svoj prvý poloprofesionálny stroj a taktiež cestovatelia sú výbornou cieľovkou. Z7-čka je už potom vylepšená verzia so snímačom s vyšším rozlíšením pre tých fotografov, ktorí to myslia vážnejšie. Úplne si viem testovaný model predstaviť rovnako v rukách svadobného fotografa (ktorý sa dokáže preniesť cez absenciu duálneho pamäťového slotu) aj profíka na cestách.

Plusy/mínusy modelu Nikon Z7

+ obrazová kvalita

+ nastavenia veľkosti a kvality snímok a ich kombinácie

+ vynikajúci optický hľadáčik

+ pripojenie cez Wi-Fi v appke

+ nastavenie intervalometra

+ konektor ma mikrofón aj slúchadlá (oba samostatne)

– nie otočný, ale len výklopný displej

– XQD karta (jej aktuálna cena a dostupnosť)

– AF v horších svetelných podmienkach

– spôsob prehrávania záberov

Fotogaléria

The post Recenzia: Nikon Z7 – poloprofík pre nadšených cestovateľov appeared first on Cestovateľský blog.

Prekvapivo lacné ubytovanie

14 z 20 najväčších hotelov na svete nájdete priamo v Las Vegas. Mesto, ktoré vďaka legalizácii hazardných hier v 30. rokoch minulého storočia zažilo boom, ktorý si ani nevieme predstaviť. Výstavba hotela Mirage stála 630 miliónov dolárov. Na najlukratívnejšom pozemku v Las Vegas, kde sa dnes nachádza svetoznáma fontána pred hotelom Bellagio, je najväčšie umelo vybudované jazero uprostred púšte. A to len preto, že majitelia boli tak bohatí, že mohli 🙂 Dnes nie je mesto v takom rozkvete ako kedysi, stále je však priemerná hotelová obsadenosť na úrovni 97%. Dlhodobo. Mnohí hotelieri teraz len ticho závidia.

Či už je sezóna alebo nie, turistov a gamblerov sem chodia plné autobusy a letisko nestíha prijímať nové lety. Odporúčam sem zájsť mimo sezóny (ideálne v našej zime), kedy sa ceny aj v tých najluxusnejších hotelov dostávajú na hranicu 80 USD za noc, treba len trocha pohľadať. V hoteli Circus Circus (20 min od Stripu) zoženiete bežne ubytovanie od 20 do 40 USD za noc vrátane niekoľkých kupónov na atrakcie v hoteli. V tomto hoteli inak nájdete jeden z najlepších steak-housov na svete! Ak si potrpíte na kvalitné mäso, ceny vôbec nie sú prehnané – miesto na večeru si môžete booknuť tu.

Pri dobrých akciách (odporúčame preklikať webové stránky jednotlivých hotelov napriamo) sa dajú aj hotely priamo na Stripe zohnať pod 50 USD na osobu a noc. Odporúčame vložiť pri check-ine do pasu pár dolárov (napr. 10) a s veľkou pravdepodobnosťou vám dá recepčný lepšiu izbu (väčšiu alebo aspoň s lepším výhľadom). Extra atraktívne ceny ubytovania ponúka hotel Luxor, ktorý však osobne neodporúčam – je trocha nešikovne umiestnený a k tým starším. Svetlo vychádzajúce z vrcholu jeho pyramídy však vidno až z mesiaca!

Strip vs Downtown

Najväčšia, najznámejšia, najsvetelnejšia ulica, kde nájdete najznámejšia kasína ako MGM, Mirage, New York New York… Odohráva sa tu 90% nočného života, ulice sú neustále preplnené až do skorého rána – The Strip. Mnoho turistov tvrdí, že Las Vegas je jedna veľká ulica (The Strip) a to je všetko. A toto je tak veľká hlúposť asi ako tvrdenie, že zem je plochá 🙂 Vystúpenia hviezd, na ktoré sa v Európe čaká roky (David Copperfield, Celine Dion, Cirque du Soleil, zápasy v boxe či MMA, svetoznámi DJ’s). Neskutočné atrakcie, repliky najznámejších svetových miest (kópia benátskeho kanála Grande vrátane gondol!), špičková gastronómia, detské atrakcie a výlety po okolí, z ktorých vám padne sánka. Zahoďte predsudky, Las Vegas už dávno nie je o hazarde a striptérkach.

Mnoho ľudí, ktorí navštívili Vegas, nikdy nepočuli o Downtowne – bývalom centre Las Vegas vzdialenom od Stripu cca 20 minút autom smerom na sever. Staré kasína a pouličná zábava vás teleportujú o niekoľko desaťročí späť. Minimálne jednu prechádzku Downtownom musíte absolvovať!

Vstupenky, vstupenky, vstupenky

Vstupenky kúpite na každom rohu, v každom kasíne či hoteli. Na všetko. Od letu helikoptérou, cez vystúpenia hviezd až po jazdy limuzínami. V Las Vegas neplatí, že najlepšie ceny poskytuje priamo dodávateľ služby. Nebojte sa zjednávať. Všetko! Argumentujte tvrdo, ale s úsmevom – pýtajte si lepší rad v divadle (takmer každý hotel má divadlo, ktoré pojme niekoľko tisíc ľudí), miesto pri okne pri sprevádzanej tour, množstevné zľavy. Lístky, za ktoré by ste u nás zaplatili stovky eur, tu zoženiete za pár desiatok dolárov.

Sprepitné

Trinkgeldy sú v Las Vegas tak trocha pritiahnuté za vlasy 🙂 Preto sú aj základné ceny za služby (ubytovanie, doprava, atrakcie) nastavené tak nízko, pretože tu väčšina zamestnancov v službách žije zo sprepitného. V reštauráciách sa bežne očakáva 10-20%, pri veľkej spokojnosti dokonca 20-40%. Pri všetkých cenách pripočítajte približne 20% navyše, aby ste sa dostali na koncové ceny. Ceny v obchodoch sú pevné, avšak ako v celých Spojených štátoch, sú uvádzané bez DPH – na rôzne typy tovarov je DPH-čka rôzna, výslednú cenu sa tak dozviete pri pokladni 🙂

Uprostred púšte, klimatizácia a vône

Las Vegas sa nachádza doslova uprostred púšte. Magický pohľad je pri pristávaní lietadlom na medzinárodnom letisku McCarran, ktoré mesto doslova obrástlo. Všade naokolo vidíte samú vyschnutú krajinu, piesok a nehostinné prostredie. Las Vegas sa vám vo svojej kráse ukáže na poslednú chvíľu. Samozrejme je to iný pohľad ak prilietate večer a iný cez deň. Po prílete pochopíte veľmi rýchlo, že ste pristáli v úplne inom svete – už v príletovej hale vás čakajú herné automaty 🙂 Ak máte chuť sa na úvod prejsť a jet-lag vás nezmoril, spokojne sa prejdite do mesta pešo, je to približne 20-minútová prechádzka.

Las Vegas je púštne mesto a pocítite to najmä v noci. Mimo sezóny sú denné teploty niekde okolo 16-24°C, v hlavnej sezóne môžu spokojne atakovať 40°C. V noci je situácia opačná a teploty klesajú k nule. Klimatizácie v hoteloch a kasínach sú „vyhúlené“ snáď vždy na maximum, takže 16-18°C považujte prosím za bežnú teplotu. Ak je vonku takmer 40°C, viete si predstaviť tie teplotné šoky, ktoré vaše telo zažíva.

Vône? Áno a určite vám to po návrate z Vegas utkvie v pamäti – keď vstúpite do ktoréhokoľvek kasína, ucítite príjemnú, na prvý nádych trocha nasladlú vôňu, ktorá vás bude sprevádzať celým pobytom v kasíne. Možno už teraz tušíte správne, že ide o istý druh arómaterapie, ktorá vás má uvoľniť a naviesť na väčšie útraty v kasíne. A ževraj to skutočne funguje… Nemusíte sa báť, nejde o žiadne omamné ani psychotropné látky, ale iba o kombináciu vôní.

Tip: Suchý púštny vzduch pocítite už po prvých hodinách na perách. Nezabudnite si z domu zobrať krém na pery (labello) a aj keď ste tvrdý chlap, krémujte si pery od začiatku 🙂

Pár pravidiel v kasínach

Nebojte sa vstúpiť do kasína. Všetky kasína sú prístupné osobám starším ako 18 rokov a všade vás s úsmevom privítajú. Úroveň služieb je v USA na vysokej úrovni a v Las Vegas je dotiahnutá asi do dokonalosti – čokoľvek bude chcieť zažiť, nájde sa spôsob. Oblečenie pri vstupe do kasína veľmi riešiť nemusíte, žiaden frak či oblek sa neočakáva. Ľudí v šortkách či teplákoch tu uvidíte bežne, avšak k stolom s vyšším obnosom peňazí vás nemusia v tomto prípade pripustiť. Každý si chce „hodiť mincu“ s Las Vegas, správne? Dnes je už však väčšina automatov na kreditné karty, klasické automaty nahradili videoautomaty.

Ak si vyberiete hry s čipmi/žetónmi, ako napr. ruleta či poker, v každom kasíne vám ich vymenia za hotovosť alebo opäť môžete použiť kartu. Bankomaty sú na každom rohu, poplatky sú väčšinou okolo 5 USD za výber. Keď hráte a začnete míňať o kúsok väčší obnos peňazí (desiatky dolárov), radi vám obsluha prinesie bezplatný drink (nezabudnite na sprepitné). Ak si chcete skutočne iba „hodiť mincu“, odporúčame si vymeniť pár dolárov za žetóny a zahrať si blackjack alebo ruletu. Ak aj pravidlá nepoznáte, kľudne sa pristavte pri hocktorom stole a sledujte, prípadne sa spýtajte krupiéra. Ak sa rozhodnete pre hru, nadviažte očný kontakt s krupiérom a informujte ho o tom. Rovnakým signálom pre kuriéra je vaše prisadnutie si k hraciemu stolu.

Nefoťte! Všade sú kamery (pozrite sa hore na stropy, tie malé čierne gule, ktorými sú stropy posiate – to všetko sú kamery na odhaľovanie podvodníkov). V kasínach obecne nemajú radi, ak sa čokoľvek fotí. Ak budete mať fotoaparát prehodený cez plece pri vstupe do kasína, na 90% vás zastaví ostraha kasína so žiadosťou, aby ste si fotoaparát schovali, prípadne vás slušne upozornia na to, že fotografovať je zakázané. Ak sa rozhodnete pre fotenie v kasíne, môžete si byť istí, že máte do pár sekúnd pri sebe niekoho z „domácej“ SBS-ky.

Tip: Ak sa chcete kasínom iba prejsť a nechcete hrať, spokojne môžete. Pri väčšine hracích stolov sa môžete pristaviť a sledovať hru. Stoly, kde sa uzatvárajú vyššie stávky (obvykle 1000 USD a vyššie) sa nachádzajú vo vyhradených priestoroch kasína, kam sa nedostanete, kým nebudete chcieť taktiež hrať.

Alkohol na ulici

Kedysi bola konzumácia alkoholu na uliciach úplne zakázaná (čože, v Las Vegas?), pred pár rokmi sa však politika mesta uvoľnila a dnes môžete konzumovať alkohol na ulici bez toho, aby ste ho museli mať zabalený v kartónovom vrecku, ako to je vidno v mnohých amerických filmoch. Policajné hliadky uvidíte na každom rohu, pokým však nebudete robiť výtržnosti, ani sa pri vás nezastavia. Napriek tomu, že je Nevada americkým štátom s najvyššou mierou kriminality, v samotnom meste som sa cítil veľmi bezpečne. Polícia, súkromné SBS-ky kasín – asi nenájdete miesto, kde by ste týchto ľudí nevideli.

Kde sa najesť?

Nájdete tu azda každý typ kuchyne, po akej ste kedy túžili. Varia sú svetové šéfkuchárske megahviezdy, v Las Vegas sa spotrebuje najviac kreviet na osobu v USA, BBQ a steak-housy tu nájdete na každom rohu… treba sa však pripraviť aj na vyššie ceny za lepšiu gastronómiu. Dá sa však najesť sa rozumne a lacno? Ide to. Bežné supermarkety v Las Vegas nenájdete, kúpiť tu napr. slaný chleba je výzva, ktorú sa mne za 6 návštev tohto mesta nepodarilo splniť 🙂 Odporúčam si priplatiť za raňajky (ak ich už nemáte v cene ubytovania), tie bývajú kráľovské v každom hoteli – za cca 10-15 USD sa môžete prejesť všetkých tých amerických nezdravých vecí 🙂 Také palacinky s preliate javorovým sirupom uvidíte na stole takmer všade. Na ulici potom cez deň nájdete nejaké to ázijské bistro, večeru potom skúste v niektorej z BBQ reštaurácií v okolí Stripu alebo v Downtowne, napr. Gilley’s Saloon.

Noc vs. deň

Las Vegas je po západe slnka radikálne iným mestom ako cez deň. Strip aj kasína sú večer plné, preľudnené, zápchy sú tu na dennom poriadku. Pred najväčšími kasínami sa musíte tlačiť s davom, na každom kroku vám niekto ponúka vstupenku na koncert či výlet po okolí. Ak patríte k introvertnejším ľuďom, odporúčam prechádzku po Vegas cez deň, kedy mesto doslova spí a na uliciach sa takmer nič nedeje. Minimálne jeden večer si však nechajte na osvetlený Strip, je to zážitok ako sa patrí.

Napriek zdaniu, že sú jednotlivé kasína husto na sebe – áno, avšak ide o tak megalomanské hotelové komplexy, že prejsť z jedného konca Stripu na druhý môže zabrať hodiny. Ak však radi chodíte pešo, práve prechádzky cez jednotlivé hotely a kasína budú pre vás zážitkom.

Extra lacné outlety vs. najdrahšie značky

Na severe a juhu Las Vegas sú dva veľké outlety (Premium Outlets). Ja som si obľúbil ten severný, pretože je to konečná električkovej pozemnej dráhy za 45 minút sa tam viete ľahko dostať bez taxíka. Ceny aj výber značiek je podobný, ak budete mať požičané auto, bude vám viac vyhovovať asi ten južný, ktorý je spojený s väčším nákupným centrom. Ceny najmä za oblečenie sú tu neskutočne nízke. Pri návšteve outletu vo Vegas budete mať pocit, že sa tu lacnejšie oblečiete ako nejete a musím priznať, že je to pravda 🙂 Značkové tričká za pár dolárov, tenisky za 20-40 USD, mikiny za 10-20 USD – o to hovoríme o značkách ako Nike, Rip Curl, O’Neill a pod. Aby sa vám po návšteve takéhoto outletového centra nestalo, že budete potrebovať dokúpiť novú batožinu pri ceste domov 🙂

Úplným opakom sú potom tie najluxusnejšie značky, ktoré nájdete nielen na bulvári (napr. v The Shops at Crystals), ale najmä v jednotlivých hoteloch. Nie je neobvyklé, že do obchodov ako Prada ci Gucci sa tu čakajú rady… V Las Vegas neexistuje tovar, ktorý by ste si tu nemohli kúpiť.

Limuzíny za pár dolárov

Nebojte sa zjednávať a odvezte sa do nočného klubu za pár dolárov – po Stripe aj ďalších uliciach sa premávajú tisícky limuzín. Jasné, že si ich radi objednávajú partie na rozlúčky so slobodu, ich primárnym cieľom je však zvážať zákazníkov do nočných klubov a podnikov. Ak ste sa ešte neviezli limuzínou a aj tak ste chceli ísť do niektorých z lasvegaských klubov (napr. na poriadnu house tanečnú párty), nájdite správnu limuzínu a tvrdo zjednávajte. Bežne sa ceny za odvoz pohybyjú niekde od 30 do 100 USD za osobu, bez problémov to však pri skupinke ľudí zjednáte pod 10 USD za hlavu. Často vás budú presviedčať, že máte v cene aj odvoz z klubu – toto vo väčšina prípadov neplatí a je to iba trik, ako prehovoriť zákazníka, aby nastúpil.

Mestská doprava vs. večné zápchy

Keď som si pripravoval zápisky k tomuto článku, prekvapilo ma, ako mnohé blogy a médiá píšu o prakticky neexistujúcej MHD v Las Vegas a že jediným spôsobom dopravy sú to taxíky. No, ono to akosi nie je pravda. MHD nie je vo Vegas nijak výnimočná, pozostáva z kombinácie autobusov a pozemných električiek, avšak funguje bez problémov a dovezie vás na miesta, kam potrebujete. Od Stripu cez Downtown až po nákupné centrá. Las Vegas je však mestom večných zápch, do ktorých keď sa pridajú autobusy, výsledkom je jeden veľký chaos – na časové rozpisy sa spoľahnúť veľmi nedá, MHD má však GPS prijímače, podľa ktorých na zastávkach vidíte časy príchodov v reálnom čase. Ak sa však potrebujete dostať napr. ku vchodu konkrétneho hotela, odporúčame naozaj si vziať radšej taxík – obísť hotel v Las Vegas môže spokojne znamenať 20-minútovú prechádzku 🙂 Ceny taxíkov sú normálne, bežnú cestu v rámci presunov zvládnete okolo 10-15 USD. Osobne som cca polovicu dopravy riešil MHD, polovicu taxi-službami.

150-tisíc svadieb za rok

Na svete už je len jedno miesto, kde sa zoberie viac párov – Instanbul 🙂 Kaplnky sú v Las Vegas na každom rohu, oddajú vás za pár minút. V tomto buďte rozumní – svadobný zväzok uzavretý na území Nevady nie je právne záväzný na území Slovenskej republiky (legalizácia je slušná horda papierovačiek), ale ak si váš lasvegaský zväzok rozmyslíte, musíte cestovať späť do USA.

Čo vidieť a nevynechať s Las Vegas?

Nápis Welcome to Fabulous Las Vegas – každý návštevník Vegas si chce spraviť fotku s týmto legendárnym nápisom. Nemyslím si, že je to niečo výnimočné, ak však musíte – príďte sem v doobedných hodinách, budete tu sami, prípadne iba s hŕstkou turistov. Pri západe slnka sa môže spokojne stať, že si budete musieť vystáť dlhý rad.

Horská dráha v hoteli New York New York (The Big Apple Coaster) – prejdite cez hotelové kasíno na poschodie, kde majú inak detská obrovskú hernú (nie gamblerskú) zónu a zároveň je tu nástupište známej horskej dráhy, ktorú vidno už z ďaleka. Ponúka krásne výhľady po okolí, teda až do momentu, kým sa nenavalí všetok ten adrenalín 🙂

Hotel Venetian je „must-see“ vašej návštevy v Las Vegas – netuším, ktorý blázon navrhol postaviť repliku benátskeho kanále Grande s reálnymi gondolami priamo v hoteli, ale padne vám sánka, keď sem vojdete. Pozrite sa najmä hore – ešte aj strop pripomína slnečnú oblohu v Benátkach.

Akváriá v Mandala Bay – žraloky, krokodíly, raje a manty si užívajú svoj bezstarostný život (bohužiaľ v zajatí) v obrovskom akváriu, v ktorom sa môžete prejsť vďaka priehľadnému tunelu.

Hotel a kasíno MGM Grand – jeho mramorovú recepciu nesmiete vynechať. Niekedy sa tu prechádzali dokonca levy a tigre! MGM je druhým najväčším hotelom na svete, drží si však prvenstvo a je najväčším kasínom. MGM Resorts ako hotelová sieť vlastní väčšinu najväčších kasín vo Vegas 🙂

Fontána Bellagio – bezplatne dostupná svetelno-hudobno-vodná šou, ktorá vás ohromí. 1200+ trysiek strieka synchronizovane vodu až do 30-metrovej výšky. Keď si uvedomíte, že stojíte v strede púšte a všade okolo vás strieka voda…

Let helikoptérou okolo Grand Canyonu – toto môže znieť ako zbohatlícka aktivita, ak ste však ešte neleteli s helikoptérou, je Las Vegas ideálnym miestom. Miestenka v helikoptére (typicky sú 4 až 6-miestne; pri 6-miestnych si rýchlo uchmatnite miesto pri okne) vyjde od 100 do 300 USD na osobu a celý let trvá cca 40-60 minút.

Bežný okruh zahŕňa Grand Canyon a Hoover Dam. Áno, máte možnosť ísť lacnejšie 3-4 hodinky autom/autobusom ku Grand Canyonu, ale nikdy ho neuvidíte tak ako z helikoptéry. Pilot totiž nelieta iba nad ním, ale aj priamo v ňom! Ak mu dáte fajn sprepitné (40-50 USD), rád vám zastaví niekde po ceste, aby ste sa mohli s helikoptérou vyfotiť 😊

Stratosphere – relatívne staručké kasíno mimo Stripu je najvyššou budovou v Las Vegas a okrem nádherného výhľadu na mesto z diaľky ponúka aj horské dráhy a adrenalínové atrakcie na vrchu budovy. Osobne mám adrenalín rád, no musím povedať, že tu som už bol na hrane 🙂

The post Las Vegas – trocha iný pohľad na mesto, ktoré všetci tak radi ohovárajú appeared first on Cestovateľský blog.