Tablet a pritom to nie je tablet

Rozmerovo (318 x 225 x 7 mm, displej má v diagonále 13,5 palca) sa podobá na tablet, dokonca má aj pero, ktoré sa magneticky pripája na bočnú stranu tabletu, ale v skutočnosti to nie je tablet. Je to špeciálne upravený LCD materiál, ktorý premení dotyk pera na modrozelený rukopis. Môžete si tak na ňom robiť poznámky, kresliť, písať, čmárať a všetko to ľahko vymažete jedným tlačidlom na vymazanie. Nič viac, žiadne ďalšie funkcionality, žiadne ďalšie tlačidlá, žiadne ukladanie. Čo si „načarbete“, to máte a keď to zmažete, tak to zmažete.

Keď sme toto zariadenie dostali na test od Xiaomi domov, priznám sa, že som bol vcelku skeptický. Prišlo mi to ako zariadenie na jedno použitie, s ktorým už neskôr nebude zábava a len naň bude sadať prach. Mýlil som sa a vcelku veľmi. Nedávno sme mali tento kresliaci tablet so sebou na našom 2,5-mesačnom karavanovom tripe po Európe a bola to vcelku sranda. Približne každý druhý deň ma Krištof vyzval, aby som mu nakreslil krtka alebo nejaké iné milé zvieratko. A keďže je kresliť vôbec neviem (aj žabu nakreslím ako panáčika), musel som sa vcelku hecnúť 🙂

Kresliaci tablet, na ktorom sa fakt ľahučko kreslí

Mi LCD tablet je na svoju veľkosť úplne ľahučký – váži iba 345 gramov. A samotné pero váži iba 7 gramov! Super sa drží v ruke (Krištof ho úplne prirodzene správne chytil sám na prvýkrát do ruky) a reakcie tabletu sú dosť presné. Na tablet sa kreslí iba jednou farbou – akási modrozelená, ktorú dobre vidieť počas celého dňa. Vidieť ju výrazne, ale nijak nesvieti, je to niečo ako e-atrament v kombinácii s LCD technológiou. Ale bez podsvietenia, takže žiadne modré svetlo, od ktorého chceme ako rodičia naše deti vyvarovať. Zároveň nič nebliká, je bez chemických pigmentov, je neškodný pre oči a pokožku aj pre prípad, že sa rozbije. A všetci rodičia asi tušíme, že sa to skôr či neskôr stane 🙂

Po samotnej doske sa píše veľmi plynulo, máte pocit akoby ste kĺzali po papieri. Prítlakom viete kresliť ľahučké a tenké čiary, ale aj hrubšie (a výraznejšie) obkreslovačky. Samozrejme to nie je taká citlivosť tlaku ako pri Apple Pencil, ale veď toto je tablet za 23 eur na kreslenie. Super je, že dotyková plocha nereaguje na prsty, takže si Krištof môže chytiť tablet akokoľvek chce, ale nakreslí iba to, čo chce perom. Často sa napríklad hráme, že si obkresľujeme ruky, zvieratká a rôzne objekty a potom si ich vymaľujeme.

Nikdy ho nemusíte nabíjať

Nabíjanie? Nemusíte sa strachovať, tento kresliaci tablet je poháňaný jednou okrúhlou (gombíkovou) batériou typu CR2025, ktorej jeden kus stojí niečo okolo jedného eura (súčasťou balenia je samozrejme už batéria v tablete). A teraz to najlepšie – ak aj obrazovku vymažete každý deň stokrát, výdrž batérie dosiahne až jeden rok. Čo to znamená v praxi? Že za priemernú životnosť tohto zariadenia prakticky nikdy nebude potrebovať batériu vymeniť či inak dobiť tento tablet 🙂 My ho používame vcelku intenzívne už niekoľko mesiacov a zatiaľ funguje ako nový. Vcelku pozitívne som prekvapený aj z toho, že na samotnej kresliacej ploche nie sú žiadne škrabance ani odreniny a to asi tušíte, že sa už povaľoval medzi najrôznejšími hračkami a inými predmetmi.

Záver a zhodnotenie

A keď tento tablet nebudú využívať vaše ratolesti, môžete ho používať na zanechanie milých odkazov ráno v kuchyni či na spísanie nákupného zoznamu 🙂 Za pár eur máte praktický darček, ktorý sa u vás doma nestratí. Ako som bol skeptický na úvod, tak ho s radosťou používame s Krištofom, keď dostane chuť kresliť a mne sa nechce vyťahovať pastelky, fixky alebo vodovky. A keď vyrazíme na cesty, hodíme ho do batohu (neváži takmer nič) a pár desiatok minút na cestách s ním pohodlne strávime.

The post Recenzia: Mi LCD tablet na písanie/kreslenie – a decká vám už viac nebudú kresliť na steny appeared first on Cestovateľský blog.

Len tie ceny mi nerobia úplne dobre – od 2 do 3-tisíc eur a v tom ešte nie je inštalácia (zhruba 150-250 eur). Zrazu som ale narazil na Klimamobil od Klarstein – za 1299 eur s 2500 W výkonom pri chladení. Ok, idem do toho! Prečítajte si moje skúsenosti s touto klimatizáciou po 3 týždňoch používania. PS: Technické parametre si môžete prečítať na konci článku, táto recenzia bude výlučne o mojich skúsenostiach 🙂

Objednanie a doručenie klimatizácie Klarstein

Klimatizáciu som zakúpil online priamo na stránke výrobcu (web je po slovensky, telefonická podpora po česky), cena v čase nákupu bola 1299 eur. Podľa Heuréky sa kedysi predávala za ešte atraktívnejších 999 eur, ale chápem, že horúce leto vytvorí poriadny dopyt. Môj tip: teraz na záver sezóny (článok píšem v strede augusta) očakávam, že cena klesne späť na 999 eur, potom berte všetkymi desiatimi 🙂

Klímu som kúpil na svoju s.r.o.-čku, ktorá je plátcom DPH a tým, že tovar vám príde z nemecka a Klarstein má svoje fakturačné sídlo v Nemecku, faktúra aj úhrada bola už priamo bez DPH vo výške 1082,50 eur, parádička 🙂 Btw, je to regulárna faktúra so všetkými náležitosťami.

Doprava (bezplatná) mala podľa stránky trvať 6-8 pracovných dní, na štvrtý pracovný deň mi už volá kuriér s otázkou, či mi ju môže dnes priviesť. Trocha som sa zasmial, keď som uvidel dva obrovské balíky – jeden pohodový cca 5 kg (vnútorná jednotka klimatizácie), druhý… noo, 40+ kg som neočakával, haha, tak som sa s tým trocha ponaťahoval 🙂

Inštalácia strešnej klimatizácie Klarstein

Podľa návodu v slovenčine nevyzerá inštalácia nijak zložito (ak je na streche karavanu správny otvor, prakticky by malo stačiť iba zapojiť do existujúceho 230V rozvodu v karavane s instičom), ale v tomto ja nechávam veci na profesionálov. Zavolal som do karamania.sk, či by si na niečo takéto trúfli. Dostal som termín inštalácie o pár dní, čo som zostal pozitívne prekvapený, typický servis a montáž čohokoľvek na karavan či príves sa dnes dostanete na rad najskôr za mesiac či dva.

A bol som rád, že som to nechal inštaláciu na profíkov, lebo sa vyskytol jeden zádrheľ. Pri montáži každej strešnej klimatizácie potrebujete buď vyrezať nový otvor v streche alebo využijete existujúci otvor (kde je typicky strešné okno), do ktorého vsadíte klímu. My sme sa rozhodli pre druhý variant, lebo máme v zadnej časti karavanu okno, ktoré prakticky nevyužívame a nechceli sme rezať zbytočne nový otvor do strechy. Štandardné strešné okno v karavane má rozmer 400 x 400 mm.

Klimatizácia od Klarstein (modelové označenie ACO6-Klimamobil) má ale servisný otvor „iba“ 356 x 356 mm, takže zostáva v štandardnom okne pár milimetrov priestoru z každej strany. Existuje na to špeciálny plastový adaptér, len je ho pomerne ťažké zohnať. Mne sa to nejak podarilo vďaka facebookovej skupine Karavanisti Slovenska a klimatizácia do štandardizovaného otvoru zapasovala ako „riť na šerbeľ“. Samozrejme sa to dá vyriešiť ešte ďalšími spôsobmi (vyplnenie vzniknutej medzery kaučkovými gumami, drevom, …). Ak však plánujete dať svoju strešnú klímu do nového otvoru (budú v servise vyrezávať), nemusíte tento drobný zádrheľ riešiť.

Ak použijete existujúci otvor, kde bolo pôvodne okno, počítajte s tým, že prídete o neveľký prísun svetla. My sme mali toto okno prakticky stále zatvorené, takže pohoda. A Klarstein tu vymyslel ešte drobný vylepšovák a dal na klímu aj LED svetlo 🙂 Btw, v servise pripojili klimatizáciu do existujúcej rozvodnej skrinky, takže žiadne zbytočné káble, čistá prácička.

Klimatizácia do karavanu od Klarstein – praktické skúsenosti

Úplne natešení sme sa vybrali na cesty (mali sme pred sebou cca mesiac smer sever Poľska, Švédsko, Nórsko, Dánsko a domov) a predpoveď hlásila takmer všetko – od horúčav cez 30°C až po lejaky a zimné teploty okolo 10°C. Tak budeme mať dostatok príležitostí v tých horúčavách klímu poriadne vyskúšať.

Sme zaparkovaní v kempe na poloostrove Hel na server Poľska, predpoveď počasia hovorí o 31°C a bezvetrí vonku, teplomer vo vnútri karavanu ukazuje 28°C. Karavan máme prípojený k elektrickej sieti, je teda čas prvýkrát vyskúšať túto klimatizáciu. Beriem do ruky diaľkový ovládač a spúšťam – ihneď po zapnutí sa štartuje rozfuk (ventilátor vo vnútornej jednotke) a pár sekúnd na to už počuť veselo vrčať aj kompresor (v strešnej časti). Po menej ako minúte už vychádza z rozfukov poriadne chladný vzduch.

Chladenie (aj vykurovanie, k tomu sa dostanem o chvíľu) je možné regulovať v teplotách od 16°C do 30°C . Tým, že cestujeme aj s drobcom (Krištof mal v čase našej cesty na severe Poľska 2 roky), nechceme mať vo vnútri úplnú chladničku. Úplne nám stačí, ak vieme stiahnuť teplotu vo vnútri karavanu o pár stupňov dole, aby sa nám príjemne spalo. Klimatizácia beží, nastavujem na diľakovom ovládačí teplotu 25°C, som zvedavý, ako dlho bude trvať, kým sa karavan vychladí.

Tým, že sme klímu dali viac do zadnej časti karavanu (tesne nad kuchyňku), získali sme dve super výhody – počas spania či poobedného šlofíka nám nefúka klíma priamo na hlavu a pri varení sa zároveň rýchlejšie zbavíme „vôní“. Tým, že je klimatizácia nad kuchyňkou, sme sa trocha báli, či nebude až príliš zima tomu, kto bude práve variť. Výhoda je, že rozfuk ide do 3 smerov – do zadu smerom k východu, do prednu smerom k alkovni a vertikálne nadol smerom pod klímu. A práve tento posledný rozfuk (vertikálny) sa dá regulovať. Takže ak je niekto v kuchyni, stojí pod klímou a tá práve beží, iba si tento výduch pootočí a zavrie ho, aby mu nefúkalo priamo na hlavu.

Po prvých 15 minútach od spustenia klimatizácie už pocitovo cítime príjemnejšie teploty v karavane, po cca 25 minútach je už aj teplota na teplomeri 25°C (z pôvodných 28°C). Samozrejme je klíma najvýkonnejšia v momente, keď sú pozatvárané všetky okná, aby nemusela bojovať s prívalom teplého vzduchu z vonkajšieho prostredia. Skúšam klimatizáciu aj na jej maximálna chladiaci výkon (16°C), po hodine je musíme vypnúť – je nám zima 🙂 Prakticky tak vieme potvrdiť, že do cca 60 minút viete mať pri zatvorených oknách vo vnútri karavanu (alebo prívesu) takmer akúkoľvek želanú teplotu. Stretli sme v jednom kempe chlapíka, ktorý mal nainštalovanú identickú klimatizáciu od Klarstein, vonku bolo už vcelku šialených 37°C a on mal vnútri 20°C – slušný rozdiel.

Predtým, ako sme sa rozhodli kúpiť si strešnú klímu do karavanu, som narazil na niekoľko všeobecných problémov strešných klimatizácií, na ktoré karavanisti bežne frflú:

• „Klíma hučí a neviem pri nej spať“: áno, kompresor v strešnej časti klimatizácie z povahy svojho fungovania vydáva hluk. Na toto som bol sám veľmi zvedavý, lebo nám prakticky všetci karavanisti, na ktorých skúsenosti sme sa pýtali, hovorili, že si karavan pred spaním vyklímujú a na noc klímu vypnú. Nainštaloval som si appku s hlukomerom do telefónu a toto sú hodnoty, ktoré som nameral: 53 dB v kempe, keď je pocitovo naokolo všade ticho, 78 dB priamo pod klimatizáciou keď pracuje, 70 a 68 dB v dvojmetrovej, resp. trojmetrovej vzdialenosti – tu spávame. Nepríde to mi to ako žiaden šialený hluk, aj keď jasné, že v porovnaní s tichým kempom to hučí, rovnako ako každá klíma 🙂 Každopádne pri tom vieme pohodlne spať aj preto, že je to konštantný steoreotypný zvuk 🙂 Klarstein zároveň ponúka nočný režim klimatizácie, ktorý v kombinácii s nízkymi otáčkami ventilátora (režim Low) stíši klímu ešte o pár decibelov.
• „Klíma pri štartovaní rozvibruje celý karavan“: toto bude asi otázka zlej inštalácie, my takúto skúsenosť vôbec nemáme. Pri prevádzke idú od klimatizácie mierne vibrácie po streche, prakticky to ale nie je nič, čo by ste cítili.
• „Keď stojíte na priamom slnku, klíma nič neuchladí“: vonku bolo cez 30°C, stáli sme na priamom slnku a bez problémov Klarstein cirkuloval vo vnútri poriadne chladný vzduch. Ono to bude aj výkonom, 2500 kW je na náš 7-metrový karavan dostatočný výkon aj s rezervou.

Klimatizácia Klimamobil od Klarstein má zabudovaný svoj vlastný teplomer, takže po dosiahnutí želanej teploty prestane chladiť a pri oteplení vo vnútri sa automaticky chladenie spustí – temperuje tak na teplotu, ktorú chcete mať vo vnútri.

Kúriť klimatizáciou? Och áno, za mňa totálna výhra

Keď sme dorazili počas nášho tripu do Dánska, klesli teploty v noci pod 15°C, takže bez kúrenia sa už nedalo úplne fungovať. Bežne kúrime plynom, ale slovenské plynové fľaše vám v Dánsku nikde nedoplnia (jj, moja chyba, že som ešte neinvestoval do plniacej fľaše). Tak sme si prvý večer povedali, že si skúsime zakúriť klimatizáciou – znie tak trocha čudne, ale funguje to špičkovo! Do pár minút sme mali v karavane teplúčko. Teploty sa dajú rovnako ako v prípade chladenia nastaviť v rozmedzí 16-30°C.

Nastavil som večer cca 21:00 teplotu na klimatizácii na 28°C, teplomer vo vnútri ukazoval niečo okolo 20°C. Za 20 minút už teplota presahovala 24°C a za ďalších 10 minút sa už Klarstein sám vypínal a potom temperoval a udržoval teplotu celý večer (28°C je fakt veľa, ale chceli sme vyskúšať, či to klíma zvládne – bez problémov). Hanka si robila srandu, že pri kúrení sa vertikálne prúdiaci vzduch (pod klimatizáciou) dá používať ako fén 🙂 Zároveň tým, že v zadnej časti karavanu (kde máme nainštalovanú aj klímu) vešiame po večernej sprche mokré uteráky, pri kúrení sa vcelku rýchlo vyschli. A ešte jeden bonus – ak necháte otvorenú kúpeľňu po sprche a pustíte klimatizáciu v režime odvhlčovania, budete mať čoskoro v kúpeľňi citeľne menej vlhkejšie.

Výhody/nevýhody klimatizácie Klarstein do karavanu

Dva roky sme brázdili európske kempy bez klimatizácie, no toto leto nás donútilo si jednu zakúpiť. A vôbec neľutujeme, práve naopak, je to nový level komfortu. Najskôr som sa trocha obával celkovej investície, ale Klarstein produkty sú orientované na atraktívnu cenu. V praxi je táto klíma o 40-60% lacnejšia ako konkurenčné, ktoré majú dokonca nižší výkon!

Chápem, že mnoho ľudí si potrpí na značku (v karavanom svete sú medzi klímami vychytené najmä značky ako Dometic, Truma či Telair)… ale keď zoberiem do úvahy, že toto je klimatizácia, ktorá pochádza z výrobnej linky Gree (jeden z najväčších výrobcov klimatizácii vo svete) a predáva sa v rôznych kútoch sveta pod rôznymi brandami, je pre mňa super bonusom, že mám kvalitu za najlepšiu cenu na slovenskom trhu. Na záver ešte zhrniem výhody/nevýhody z môjho pohľadu:

Technické parametre strešnej klimatizácie Klarstein

• Vyžadovaný otvor v streche: 356 x 356 mm (alebo štandardný 400 x 400 mm s adaptérom – nie je súčasťou balenia)
• Min/max. hrúbka strechy: 30/80 mm
• Prúd a napájanie: 4,7 A, 220-240 V~/50-60 Hz
• Chladiacia zmes: R410A
• Režimy: chladenie, kúrenie, odvhlčovanie, ventilátor, automaticky
• Rozfuk: 4 režimy (nízka, stredná, vysoká a automatická intenzita)
• Časovač: 2 režimy (zapnutie a vypnutie, nastavenie na konkrétny čas)
• Rozmery vonkajšieho zariadenia: cca 65 x 23 x 103 cm (ŠxVxH)
• Rozmery vnútorného zariadenia: cca 49 x 10 x 67 cm (ŠxVxH)
• Hmotnosť vonkajšieho zariadenia: cca 41 kg
• Hmotnosť vnútorného zariadenia: cca 5,5 kg
• Návod: nemčina, slovenčina

The post Recenzia: strešná klimatizácia do karavanu od Klarstein – príjemné prekvapenie appeared first on Cestovateľský blog.

Rýchle zhodnotenie hneď na úvod

Kým sa pustím do detailnejšej recenzie, skúsim rýchle zhodnotenie plusov a mínusov týchto hodiniek pre tých, ktorým sa nechce veľmi čítať 🙂

Dizajn – nečakal som, že budú tak ľahké

Pri rozmeroch 46,5 xč 47,3 x 11 mm vážia iba 36 gramov. Vcelku ma fasnicuje, kam sa tie technológie dokázali posunúť. Veď sa pozerám na kruhový AMOLED displej (1,43-palcový), ktorý dokáže 470 mAh batéria napájať niekoľko dní (v prípade môjho využívania a športovania cca 2x za týždeň je to takmer presne týždeň). Vo vnútri je ukrytý Bluetooth aj Wi-Fi čip na prepojenie s mobilom, GPS navigácia… s hodinkami viete priamo volať, dokážu vám zmerať tep srdca aj okysličenie krvi a toto všetko je ukryté v hodinkách, ktoré na ruke pri bežnom nosení vlastne ani necítim. A pritom je telo hodiniek z oceli.

Model S1 Active GL sa predáva v cene 169 € v modrej, čiernej a bielej farbe, rovnakú farbu má aj náramok. Ja som si úmyselne vybral modrú farbu, pretože mi príde trocha sviežejšia ako čierna a zároveň nie taká odvážna ako biela (tá mi prišla skôr vhodná na dámsku ruku) a zároveň ich môžem nosiť na šport, do práce aj na rôzne príležitosti. Keď má niekto chuť byť odvážnejší, za 14,90 € sú v predaji už aj tri farebne uletené náramky – zelený, oranžový a žltý.

“Always on“ vs zapnutie pohybom

Priamo v hodinkách si viete nastaviť kopu detailov, určite ale odporúčam hodinky spojiť s appkou Mi Fitness, ktorá vám ponúkne úplne iný level prehľadu o vašich aktivitách, ale o tom za chvíľu. Jasné, že si môžete nastaviť ciferník, na aký máte náladu – asi tucet ich je predinštalovaných, viac ako 200 ich je pripravených na stiahnutie. Hodinky si tak viete prispôsobiť podľa toho, čo práve robíte, akú máte náladu a aký typ údajov chcete mať primárne zobrazené. Od vcelku minimalistických verzií ukazujúcich iba čas až po športový režim, kde na jednom displeji vidíte 5-6 rôznych údajov naraz.

Keď hodinky nemáte na ruke a nasadíte si ich, vypýtajú si PIN kód, ktorý si pri nastavovaní zvolíte. Toto mi príde ako veľmi užitočné, lebo už v tomto stave je v hodiniek toľko “osobných” údajov o mojom zdraví, že by som sa nerád o tieto informácie s niekým delil 🙂 Najskôr som si inak myslel, že budem mať hodinky v režime “Always on”, tzn. že bude displej stále zapnutý. Už po prvom dni som si to zmenil do režimu “Raise to wake”, aby sa hodinky zapli keď zdvihnem ruku a chcem sa pozrieť, koľko je hodín. Niekedy to nezafunguje (cca jedno zdvihnutie z piatich) a naopak sa rozsvietia vtedy, keď to nepotrebujem – napr. keď píšem na klávesnici a idem si niečo vziať z pracovného stola. Ale to mi nijak nevadí, často to ani nezaregistrujem.

Pochváliť pri displeji chcem 2 veci:

1. Režim baterky – osvetlenia, kedy si v noci, ako kráčam do postelem viem prisvietiť a nemusím tak zažnúť v izbe svetlo (telefón si do spálne doma neberieme).
2. Jas displeja – má päť úrovni a bez problémov je displej čitateľný aj na tom najsilnejšom slnku (vyskúšané na juhu Talianska atakujúc 40C teploty vonku). Ja som si nastavil automatický jas displeja, ktorý sa prispôsobuje podľa okolitého osvetlenia.

Navýkové gestá a dve fyzické tlačidlá – ako na ne?

Najskôr som mal v ovládaní hodiniek trocha guláš, nakoniec som zistil, že je to úplne easy:

• Vľavo a vpravo rotujete medzi widgetmi, ktoré zobrazujú napr. váš aktuálny tep, prejdené kroky, spálené kalórie, dĺžku posledného spánkového cyklu, ale aj predpoveď počasia a viete z jedného z týchto mini-widgetov ovládať aj hudbu! Po kliknutí na každý widget si viete skrolovať hore-dole ďalšie detaily, napr. pri počasí je to predpoveď na ďalšie dni – na toto som sa inak riadne namotal…
• Potiahnutím nadol vidíte notifikácie (tie si viete do podrobna personalizovať cez appku – ja mám všetko okrem prichádzajúcich hovorov a SMS povypínané), potiahnutím nahor sa viete dostať k zrýchleným funkciám (úplné stíšenie, svetlo, nočný režim, systémové nastavenia).
• Pravé horné tlačidlo (Home) vás dostane buď na domovskú obrazovku alebo do menu s appkami.
• Pravé dolné tlačidlo (Sport) vás dostane do športového režimu, kde si môžete zvoliť jeden z 19-tich športových režimov, pri ktorých hodinky sledujú vaše údaje fakt do podrobna (ukážeme si za chvíľu). Celkovo hodinky podporujú viac ako 100 rôznych režimov a výrobca deklaruje vodeodolnosť do 5 ATM – to som neskúšal, ale mám v pláne aspoň 2 ATM vyskúšať 🙂 Tlačidlo Sport si môžete inak nastaviť na rýchly prístup k vášmu obľúbenému tréningu. Hodinky sami vedia rozpoznať niektoré športy, ako behanie či chôdzu a spýtajú sa vás, či vám majú túto aktivitu merať.

Dual-Band Multi-System GPS – omg, čo je to? 🙂

Keď som v minulosti skúšal fitness tracker pri mojej príprave na maratón, čo mi vadilo bola nepresnosť GPS – zabudovaný GPS čip bol vcelku slabučký a rozdiel na 10 km bol kľudne 10-15% v zatrackovanej trase. Preto som pri behu musel so sebou nosiť telefón, kedy sa presnosť samozrejme zlepšila na metre. Takže som zostal dosť príjemne prekvapený, keď som si bol svoju overenú trasu zabehať s týmito hodinkami a výsledok bol na meter presný. Tak som si k tomu začal trocha zisťovať a odpoveďou je úplne iný GPS čip, konkrétne dual-band GNSS, ktorý podporuje až päť satelitných služieb (GPS, GLONASS, BeiDou, Galileo a QZSS), takže je veľmi citlivý aj na športy, kde chcete fakt presne vedieť, koľko ste napr. zaplávali. Hodinkách trvá reálne iba pár sekúnd, kým sa presne lokalizujú na novom mieste. Za posledný mesiac sme prešli 10 rôznych kempov v štyroch rôznych krajinách, v priemere do 10 sekúnd mi vždy hodinky počas behu ukázali “GO” a mohol som vyraziť.

Volanie cez Bluetooth? Blbosť. Prehľad vašich zdravotných dát? Paráda!

Vždy sú v technológiách funkcie, ktoré mi prídu viac marketingové ako užitočné. Jednou z nich je napr. volanie cez Bluetooth. Hodinky majú fakt zabudovaný mini-reproduktor aj mikrofón, takže viete vybaviť hovor priamo z hodiniek. U mňa je bežná situácia, že mám telefón niekde vo vrecku alebo v blízkosti a keď mi niekto volá, hodinky mi to signalizujú – ak hovor nechcem zdvihnúť, môžem ho zrušiť na diaľku. Ak ho však chcem zdvihnúť, zdvihnem ho normálne cez mobil. Možno ale len u mňa len platí, že “zvyk je železná košela” a za pár rokov si budem klepať po čele, že som toto vôbec písal 🙂

Dostávame sa teraz ale k funkcii, pre ktorú som si vlastne tieto hodinky zaobstaral – celodenné meranie telesných údajov. Keď si ide človek zabehať, bežne si skontroluje akú vzdialenosť prešiel, za aký čas a vypočíta si rýchlosť na kilometer. Super údaje, s ktorými sa potom viete riadiť počas tréningu a postupne sa zlepšovať. Keď som však po spárovaní s appkou videl, aké všetky ďalšie dáta počas behu vidíte, vcelku mi to odpálilo dekel – aktívne spálené kalórie, srdcový tep (do úplného detailu vrátane kategorizácie do aeróbneho, anaeróbneho a VO2 max segmentu), nabehané výškové metre, kadenciu, dĺžku kroku, rozdelenie tempa do kilometrov… nie, že by som všetky tieto dáta potreboval, behám väčšinou pre dobrý pocit, ale chápem, že profíkom sa fakt môžu zísť 🙂

Čo mňa ale fascinovalo, že som podobné detaily videl prvýkrát v prípade svojich iných telesných údajov: okysličenie krvi (SpO₂), srdcový tep, spánok, kalórie… toto všetko viete mať nastavené v kontinuálnom (celodennom) meraní, pričom frekvenciu merania si viete nastaviť v aplikácií. Na čo je to dobré? V mojom prípade napr. na pokročilé sledovanie spánku. Nie, že by som spával zle, ale spánok považujem za jeden z najhodnotnejších spôsobov regenerácie. A keď som zbadal, akú zlú spánkovú rutinu som mal v máji tohto roku, motivovalo ma to k prenastaveniu svojich večerných priorít (napr. voľba času, kedy sa snažím zaspávať, bez telefónu, oči trocha unaviť knižkou, atď).

Je toho tak veľa, čo vieme spraviť pre svoje zdravie, ale keď nemáme dáta, často netušíme, kde začať. Ja mám vďaka hodinkám prvýkrát pred sebou nejaké dáta o svojom tele. Môžem kašlať zobrazovanie času (aj tak si nikdy nepamätám, koľko je hodín, aj keď som sa práve pozrel na hodinky), ale začínam si čoraz viac sledovať svoje hodnoty a riadiť sa nimi. Ešte to chcem doma prepojiť na váhu Mi Body Composition Scale 2, ktorá mi okrem váhy zobrazuje ešte aj objem vody, množstvo svalov, tuku, či kostnej hmoty a progres v jednotlivé dni/týždne/mesiace. Takže budem mať k dispozícii v jednej appke ešte viac dát a môžem na sebe makať…

Zatiaľ som si ešte neaktivoval na hodinkách monitorovanie stresu, chcem najskôr pochopiť, z čoho tie hodinky vychádzajú – ale mali by vám vedieť odhadnúť stresové situácie a následne vám ponúknuť počas dňa krátke (1-5 min) dychové cvičenia na úpravu stresu. Asi si to aktivujem po príchode z materskej do práce 🙂

Pár drobností na záver

Ešte pár náhodných poznámok pred záverečným zhodnotením:

• Zatiaľ sa mi hodinky nepodarilo poškrabať a to som ja miestami fakt nešikovný tvor 🙂
• Hodinky majú ďalšie senzory, ktoré som nespomenul v článku: 6-osový akceleračný senzor, geomagnetický senzor či senzor tlaku vzduchu
• Hodinky podporujú Android 6.0 a vyšší alebo iOS 10.0 a vyšší – takže prakticky všetky dnešné iPhony a Androidy
• Trocha mi poslednú dobu hapruje pravé horné tlačidlo (Home) – ale vďaka nemu som zistil, že prakticky nie je na hodinkách potrebné, haha 🙂
• Hodinky podporujú bezkontaktnú platbu cez Mastercard – omg, paráda, len Xiaomi prosím, prosím, fakt pridajte aj Visu!
• Pre nežnejšie pohlavie je tu aj funkcia sledovanie menštruácie s prehľadným kalendárom. Neverili by ste, koľko žien túto funkciu oceňuje a využíva v mobiloch…

Odporúčal by som tieto hodinky po 2 mesiacoch aktívneho používania? Ak nenosíte hodinky pre štýl a nechcete mať na ruke len ďalší digitálny gadget, ktorý vás bude notifikovať o nejakých WhatsApp správach, ale chcete mať zariadenie, ktoré vám pomôže detailnejšie merať a pochopiť vaše telesné hodnoty, tak určite áno! Ešte by som možno počkal na nejakú zľavu, lebo 169 € nie je najmenej, ale v oficiálnom slovenskom shope www.mi-store.sk majú každý mesiac nejakú akciu, kde sa na 10-15% zľavu viete dostať.

The post Dlhodobý test: Xiaomi Watch S1 Active GL appeared first on Cestovateľský blog.

Kolobežka, ktorú zložíte aj do menšieho auta

Hneď na úvod musím vyzdvihnúť hmotnosť a spôsob, akým sa kolobežka skladá. Vďaka jedinej páčke v spodnej časti riadiacej tyče kolobežku zložíte reálne za 5 sekúnd. Zvonček zároveň slúži ako háčik, ktorým sa pripevnia riadidlá k spodnej časti pri zložení. Pri hmotnosti niečo mierne cez 14 kg ju aj jednou rukou vložíte do auta (dokonca sa zmestí aj do kufra bežného malého mestského auta, akým je Peugeot 208). Hanka nemá problém ju vyložiť na držiak bicyklov v karavane vo výške cca 2 m. Hlavná konštrukcia je z hliníka, takže väčšinu hmotnosti kolobežky vlastne tvorí 12 800 mAh (474 Wh) batéria a 300-wattový motor uložený v prednom kolese.

Odbalíte a jazdíte, žiadne skladanie

Pri odbalení z krabice netreba nič manuálne montovať či šróbovať, kolobežku postavíte, zapnete a môžete sa voziť. Môžete si ju spojiť so svojou Xiaomi Home aplikáciou cez Bluetooth, v praxi ale appka umožňuje navyše iba zablokovanie kolobežky (pri parkovaní) a povolenie tempomatu, ktorý je v štandardnom režime vypnutý. Po prvotnom spárovaní som sa už cez appku ku kolobežke prakticky nepripojil, iba v momente, keď som si chcel pre zaujímavosť pozrieť počet najazdených kilometrov. Za veľmi užitočné však považujem inštruktážne video, bez ktorého pozretia sa v appke nedostanete ďalej. Prečo to považujem za dôležité? Lebo dnes jazdia ľudia na najrôznejších kolobežkách ako blázni, v jednej ruke telefón, prípadne viacerí na jednej kolobežke. A verte mi, že už aj pri rýchlosti 15 km/h sa viete veľmi nešťastne na kolobežke zraniť.

Essential vs PRO 2

Kolobežka Mi vo verzii PRO 2 sa líši od lacnejšieho modelu Essential svojou maximálnou rýchlosťou a dojazdom. Pokým Essential zvládne v rýchlosti do 20 km/h prejsť max. 20 km, PRO 2 ponúka rýchlosť 25 km/h (a ten rozdiel je naozaj cítiť) a dojazd až 45 km. Po odjazdení cca 1500 km klesol maximálny dojazd na 35-40 km, ale priznávam sa, že kolobežku využívam posledné mesiace cca každý druhý deň a dávam jej riadne zabrať. Existuje ešte aj inak model tejto kolobežky s označením 1S, všetky podstatné rozdiely a ceny sú zhrnuté na konci článku v tabuľke.

Kolobežku som začal využívať na prepravu z domu do práce a zostal som milo prekvapený, že čas „od dverí k dverám“ sa mi zhoršil iba o 5 minút a mám tak aspoň ráno a večer 20-25 minút pre seba na vyvetranie hlavy. Zároveň nesmie kolobežka s nami chýbať na žiadnom z karavaningových tripov. Vo veľkých kempoch, ale aj menších, keď je mestečko či obchod trocha ďalej, je kolobežka nezameniteľným pomocníkom.

1 tlačidlo, 3 jazdné režimy

Kolobežka už na držiaku karavanu prežila aj niekoľko dažďov a poriadnych búrok, všetko bez problémov. Xiaomi produktov máme doma hneď niekoľko (robotický vysávač, ručný vysávač, senzory, powerbank…) a vo všetkých recenziách som doteraz vyzdvihol minimalistický vzhľad a nebude tomu tak ani teraz. Netreba čítať žiadne návody, všetko je jednoducho pochopiteľné a hneď ľahko ovládateľné. Čierna matná farba je veľmi elegantná, ničím neruší. Elektrická kolobežka Mi PRO 2 má jeden menší displej, na ktorom zobrazuje stav nabíjania (v percentách) či rýchlosť, ktorou práve idete. Má iba jedno tlačidlo, ktoré slúži na:

• zapnutie/vypnutie kolobežky
• zapnutie/vypnutie svetla
• prepínanie jazdných režimov

Jazdné režimy ponúka táto kolobežka 3, líšia sa najmä svojou rýchlosťou:

• režim pre chodca (rýchlostný limit 5 km/h), ktorý je určený v momente, keď kolobežku tlačíte vedľa seba
• režim bežnej jazdy (rýchlostný limit do 20 km/h0, ktorý je určený na bežnú mestskú premávku
• režim športovej jazdy (rýchlostný limit do 25 km/h)

Po mesiaci zistím, že ono to má tempomat…

Či si zvolíte rýchlostný limit bežnej alebo športovej jazdy, je na vás. Ja jazdievam väčšinu času v športovom režime, ktorý má zároveň citeľne lepšiu akceleráciu, čo šetrí čas hlavne pri častejšej zmene smerov a rýchlostí. Zároveň to však trocha viac „cucá“ z batérie. Na to, že má kolobežka tempomat, som prišiel až po približne mesiaci používania 🙂 Je potrebné túto funkcionalitu povoliť v appke po spárovaní a potom už pri jazdení iba udržíte rýchlosť po dobu 5 sekúnd na danej rýchlosti a tempomat sa automaticky zapne, pričom vás o tom informuje hlasným pípnutím. Tempomat sa vypne buď pri ďalšom dotyku „plynovej“ páčky alebo brzdy.

Výborné brzdy

Náhľad(otvára sa na novej karte)

Rôzne kolobežky majú rôzne brzdné systémy, ak ste skúšali už „bolťácke“ zelené kolobežky s prednou brzdou na mokrej ceste, asi tušíte, že to nie je najšťastnejšie riešenie. Ja som to pocítil raz, keď som sa na Starom moste v Bratislave rozčapil po tom, čo som pri miernom klesaní pribrzdil na šmykľavej ceste. Kolobežka Mi PRO 2 má kotúčovú brzdu na zadnom kolese a systém E-ABS na prednom kolese. Zatiaľ sa mi nepodarilo sa na nej vyrýpať, tak snáď mi to vydrží 🙂 A to som už išiel domov aj v plnej rýchlost pri totálnej prietrži…

8,5-palcové pneumatiky (jednu máte navyše náhradnú v balení) zvládnu aj naše slovenské rozbité cesty, aj keď to niekedy trocha (riadne) pocítite. Nad zadným kolesom je relatívne intenzívne červené svetlo. Keď brzdíte, začne blikať a každému za vami je jasné, že brzdíte. Samotné brzdenie môže byť citlivé až poriadne intenzívne, ručná brzda nad držadlami je omnoho lepšia ako nejaká brzdná páčka. Z maximálnej rýchlosti zabrzdíte do stavu pokoja na pár metroch.

Zvládne aj slušné kopce

Stúpanie do kopca som do sýtosti otestoval na nedávnom tripe v Chorvátsku, keď som chodil freedivovať do vedľajšej dediny a tam ma čakali 3 kopce – s 8, 10 a 12-stupňovým stúpaním. Výrobca udáva uhol prevýšenia do 12° – áno, kolobežka to zvládne, ale citeľne ju pri tom potrápite. Za to však také 8-stupňové stúpanie zvládne hravo a pri plne nabitej batérii dokonca aj v plnej rýchlosti. Pre predstavu – zvládnutie stúpania o veľkosti 8° vám bude stačiť na 80-90% všetkých vašich presunov po meste či dedine.

Nabíjať ju budete celú noc

Kolobežka sa nabíja bežnou 230V nabíjačkou s okrúhlou koncovkou, nabitie zo zbytkovej kapacity 10-20% do plna trvá 6-8 hodín. Ja ju typicky nechávam nabíjať v noci. Cestu do práce a späť (spolu 20 km) zvládnem 2x, takže kolobežku v praxi nabíjam 2 až 3-krát do týždňa. Zároveň som kolobežku začal využívať aj na kratšie presuny (do obchodu, na poštu), tu ma vždy poteší taká hlúpôstka akou je stojanček schovaný na boku. Nemusíte tak hľadať stojan či miesto, kam kolobežku oprieť.

Zhodnotenie a záver

Bol som mega prekvapený, keď som videl, koľko kolobežiek majú ľudia v kempoch a na dovolenkách. A v 70%+ prípadoch to boli všetko kolobežky značky Xiaomi. Úprimne sa ani nečudujem, pomery ceny, výkonu a kvality je výborný. Jasné, že niekto povie, že 25 km/h rýchlosť mu nestačí – mne osobne stačí takmer na všetky moje presuny. Nedávno ma na ceste I. triedy predbehla v odstavnom pruhu kolobežka, na chvíľku som sa zamyslel, pozrel sa na tachometer – ukazoval 70 km/h. Toto mi príde už trocha ako šialenosť 🙂 Potom som si vygúglil tú kolobežku a cenovka atakovala 2 000 €. Za mňa by mi asi pohodlne postačovať aj model Essential s dojazdom 20 km, ale zároveň férovo priznávam, že dvojnásobný dojazd a rýchlosť 25 km/h ma na našej kolobežke teší o kúsok viac 🙂 A či ju berieme na náš ďalší trip? Jasné!

Porovnanie dostupných modelov elektrických kolobežiek Xiaomi na slovenskom trhu

The post Recenzia: dlhodobý test Xiaomi elektrickej kolobežky PRO 2 appeared first on Cestovateľský blog.

Čo je to plug-in hybrid alebo PHEV?

PHEV je automobil s dvomi rôznymi pohonnými jednotkami, ktorý má okrem napr. benzínového motoru aj elektropohon. Tomu dodáva energiu veľká integrovaná batéria. Čisto na batériu (teda s nulovými emisiami bez toho, aby sa zapol spaľovací motor) prejdete typicky okolo 50 km, následne máte k dispozícii celú benzínovú nádrž a normálny dojazd auta. Elektromobilita je super, držím jej osobne palce, ale nie je 50 km málo? Aj ja som si to hovoril, až kým si to nevyskúšal na vlastnej koži. Mesiac som testoval plug-in hybrid ŠKODA Octavia iV. Ako vyzerá bežný život s takýmto autom?

Plug-in hybrid je bežné auto, ktoré má navyše niekde vo svojich útrobách schovanú niekoľkostokilogramov vážiacu líthiovú batériu. Tá má kapacitu zväčša niekde medzi 7-12 kWh a umožňuje prejsť čisto v elektrickom režime zhruba 50 km na jedno nabitie. Pre porovnanie, čisto elektromobily majú batériu s kapacitou 40-80 kWh. Ak vám v plug-in hybride kapacita batérie dôjde „na nulu“, nezostanete niekde len tak visieť. Auto klasicky naštartuje benzínový motor a vy normálne idete ďalej.

Môže sa tak stať aj počas jazdy, ani si nevšimnete, že sa auto preplo na klasický spaľovací motor, všetko je krásne plynulé. Pre mňa bol na Octavii iV zaujímavý hybridný režim. Najmä pri jazde po meste, kedy si auto samé volilo, ktoré časti pôjde výlučne na batériu a kedy prepne na benzínový motor. Žiadne trhanie, trasenie pri štarte – dokonca aj keď kopnete plynový pedál na podlahu (tzv. kick-down), prvý „boost“ ide z elektromotoru, zatiaľ sa naštartujete motor a potom už ťahajú spolu. Rozdiel si všimnete iba vo výkone a na budíkoch.

Ako sa nabíja batéria plug-in hybridu?

Okrem klasickej nádrže na benzín nájdete v plug-in hybride aj ďalšie „veko“, za ktorým sa ukrýva špeciálna zásuvka. Sem pripojíte kábel a závislosti od výkonu nabíjačky a technológie vo vašom aute trvá niekoľko desiatok minút až hodín, kým ju nabijete.

Dnešné nabíjacie stanice majú príkon od 3 do 40 kW, takže by menšiu batériu plug-in hybridu mali byť schopné nabiť pri plnom výkone za 15-20 minút. Výrobcovia automobilov však do svojich PHEV modelov dávajú nabíjačky, ktoré sú schopné prijať typicky 3-6 kWh, takže nabitie do plna trvá na nabíjacej stanici typicky 2-3 hodiny. Keď som nabíjal doma v noci lacnejším nočným prúdom z bežnej 230 V zásuvky (aj to je možné), trvalo to 5-7 hodín.

Zoznam plug-in hybridov (PHEV) dostupných na Slovensku aj s ich cenami, kapacitami batérií a dojazdmi nájdete napr. tu.

Parkovacie miesta s nabíjacími stanicami ste už určite videli pri rôznych nákupných centrách či v garážach, ale aj na mnohých pumpách. Veľká výhoda vlastniť dnes plug-in hybrid je, že 90% času sú tieto nabíjacie miesta voľné. Takže napr. v nákupných centrách bez problémov zaparkujete a popritom si auto nabijete (resp. skôr dobijete).

Musel som ísť niečo pred sviatkami vybaviť do bratislavského Auparku, zastavil som na nabíjacej stanici siete Greenway. Auto sa nabíjalo výkonom 3,3 kWh, takže by som tam musel stráviť 3 hodiny, aby sa nabilo na 100%. Po 20-tich minútach som si dobil pár kilometrov jazdy…

Ako nabiť plug-in hybrid, keď bývate v byte? Nóóó…

Problém máme my bežní smrteľníci, ktorí nežijeme v rodinných domoch, ale bytoch a nemáme fixné parkovacie miesto, nie to ešte s elektrickou prípojkou. Našťastie bývame iba na druhom poschodí, tak som na tých pár týždňov „na drzovku“ vyhodil elektrický kábel z balkóna, zaparkoval čo najbližšie a pichol Octaviu iV na 230-ku. Nie som z tohto riešenia šťastný. Ak by mal čo len každý druhý človek v našej bytovke elektromobil alebo plug-in hybrid, vyzeralo by to u nás v štýle „tu-kabel-tam-kabel“.

Dlho som rozmýšľal nad riešením, ako by sa tento problém dal v budúcnosti vyriešiť. Bývame v neďalekej rakúskej dedinke Kittsee hneď za hranicami a našťastie je vedľa hlavnej ulice aj „mestská“ nabíjačka. Ak budeme mať plug-in hybrid, budem chodiť auto nabíjať tam. Alternatívou by bolo si nechať vybudovať elektrické prípojné miesto priamo pred bytovkou (dosť byrokracie a otázka niekoľkých tisíc eur), prípadne si vybudovať prístrešok pre autá, osadiť ho solárnymi panelmi a dobíjať auto z čisto obnoviteľnej energie (opäť dosť byrokracie a taktiež pár tisíc eur). Úlet? Tak trocha, aj keď podobné riešenia už existujú. Zatiaľ si ale musím vystačiť z káblom vyhodeným z balkóna…

50 km na jedno nabitie plug-in hybridu – nie je to málo?

Kým sa dostaneme k „pocitológii“, dajme si dokopy niekoľko faktov (osobne mám veľmi rád dáta, na základe ktorých sa ako používateľ môžem rozhodnúť).

• 80% Európanov jazdí v priemere 40 km denne a väčšinou sedia sami – priznávam sa, v tomto som typický Európan, jazda do práce a spať, za nejakým športom, kamošmi, nákupom a domov…
• 52% obyvateľov Slovenska býva v rodinných domoch, takže nebude mať problém plug-in hybrid alebo elektromobil nabíjať
• 8% šoférov na Slovensku jazdí na aute s e-pohonom (PHEV alebo čistý elektromobil)

Takže späť k otázke – 50 km na jedno nabitie, nie je to akosi málo? Aj mne sa tak zdalo, až som si hovoril, že celý test Octavie iV nebude mať úplne zmysel. Ale už po prvom týždni jazdenia som zistil, že som sa slušne mýlil. Spadám so svojimi jazdnými potrebami do úplného európskeho priemeru. Bez problémov som mal dni, keď som jazdil (do práce a späť) iba na baterku. Z tohto pohľadu je plug-in hybrid skvelou voľbou. Ponúkne dojazd na úrovni vašej dennej potreby bez emisií, nie je problém ho nabíjať v práci ani doma. A keď človek potrebuje vyraziť na dlhšiu trasu (vybehli sme napr. na otočku na skialp na Donovaly), nemusí si plánovať zastávky podľa dostupných nabíjacích staníc ako pri elektromobiloch. Iba vyrazí tým istým autom a má k dispozícii plnú benzínovú nádrž. V jednoduchosti – v meste na elektromotor a bez emisií, pri dlhších presunoch na benzín.

Ten rozdiel v hluku je pre mňa „wow“

Prvý pocit z jazdy v plug-in hybride? Po stlačení tlačidla „Štart“ sa v skutočnosti žiaden motor nenaštartujete, iba na budíkoch vidíte, že auto je ready a môžete vyraziť. Ten odpich na križovatke je brutálne návykový, žiadna výkonnostná nábehová krivka ako pri spaľovacích motoroch. Proste máte hneď plný výkon k dispozícii. ŠKODA Octavia iV ponúka v hybridnom režime výkon 150 kW, pričom klasický benziňák je 1.4 TSI so 110 kW. Elektromotor pridáva ďalších 85 kW, spolu tak systémovo v tandeme dávajú 150 kW (nie, nespočítava sa to, ako som si myslel). Parádnych 201 koní robí z tohto autíčka slušné svižného parťáka. Spolu s preposilovaným volantom je to radosť jazdiť po meste, ale aj dlhšie trasy.

Auto som testoval v decembri 2020, vonku teploty okolo 3-7°C a pocitovo sa mi zdalo, že sa auto rozkúrilo rýchlejšie ako bežné auto. Papierovo by Octavia iV mala prejsť na jedno nabitie 55-79 km (hovoríme o štandardizovanej metodológii WLTP, ktorú udávajú pri dojazdoch všetci výrobcovia). S 10 kWh batériou, ktorá je inštalovaná v Octavii iV som sa dostal na priemerných 41 km na jedno nabitie. V teplejších mesiacoch by to mohlo atakovať možno päťdesiatku… Veľký benefit plug-in hybridov v zime – nezávislé kúrenie/chladenie máte automaticky v cene. Už nič netreba dorábať, je to čisto funkcionalita auta. Pre mňa je však najväčším plusom pri jazde ten rozdiel v hluku. Jasné, že nejdete úplne po tichu (valivý odpor pneumatík tiež tvorí pri jazde hluk), ale rozdiel v porovnaní so spaľovacím motorom je to veľký.

Koľko ma stojí jazda na elektrinu?

Človek by mohol mať pocit, že keď jazdí bez naštartovaného motora čisto na baterku, jazdí zadarmo. Rozumiem, že benzín (alebo nafta) je čosi hmotné, kde musím zastaviť na pumpe a fyzicky do auta palivo doplniť. Elektrina je pre mnohých často nehmotná vec. Dá sa vôbec vypočítať, koľko ma stojí jazda na elektrinu? Jasné, že áno. Pri dnešnej priemernej cene elektrickej energie pre domácnosť stojí nabitie Octavie iV do plna približne 2 €. Na nabíjacej stanici približne 3-4 € podľa zvoleného programu. Napr. ZSE ponúka v službe ZSE DRIVE FLAT balík za 69 € mesačne, s ktorým nabíjate auto zdarma pri štandardnom (nezrýchlenom) nabíjaní koľkokrát chcete.

Zaujímavá je ale napríklad incentíva, ktorú ponúka rakúska Energie Burgenland – ak ste ich zákazníkom, dajú vám zľavu 50% na nabíjanie elektromobilu. Takto sme nabili Octaviu iV už za 1,60 €. Ak počítame dojazd priemerných 50 km na jedno nabitie, dostaneme sa na cenu 3,20 € na 100 km. To je približne polovica (ak nie tretina) nákladov, ktoré ma bežne stojí benzínové (alebo naftové) auto.

Koľko stojí 100 km jazdy na čistom elektromobile?

Oslovili sme jedného z majiteľov Tesly (model S75), ktorý posledných 36 mesiacov vedie podrobnú štatistiku. Po 91-tisíc najazdených kilometroch mu priemerná cena za 100 km pri aktuálnych cenách energie vychádza na 2,36 €! Tu sú presnejšie čísla s pohľadom na posledných 12 mesiacov:

Jazdím skutočne s plug-in hybridom bez emisií?

Na jednej strane sa ponúka odpoveď, že predsa jasné… keď idem na batériu a nie je spustený spaľovací motor, nič nespaľujem a skutočne jazdím bez emisií. Technicky je to pravda, ale v súvislosti s výrobou plug-in hybridov (a elektromobilov) v porovnaní s konvenčnými automobilmi však vznikajú 2 zaujímavé témy:

• Ako veľká záťaž je pre prírodu výroba tak obrovskej batérie, aká je v elektromobile? Akú veľkú uhlíkovú stopu to zanecháva – koľko CO2 sa pri výrobe takejto batérie vypustí do vzduchu?
• Výroba elektrickej energie tiež nie je najčistejšia, nezaťažuje to životné prostredie? Koľko CO2 treba brať do úvahy tu?

Plug-in hybrid a elektromobil si často zvolia ľudia, pre ktorých je ekológia dôležitým argumentom ich životného štýlu. A rovnako sa tí istí ľudia zamýšľajú aj nad tým, či kúpou elektromobilu nespôsobia našej planéte väčšiu ujmu. Jedna švédska štúdia ukazuje, že pri výrobe konvenčného auta pridáte do atmosféry celkovo približne 5,6 ton CO2, zatiaľ čo pri produkcii elektromobilu až 8,8 ton CO2 (rozdiel ide práve na vrub lítiovej batérie). Rozdiel je teda 3,2 tony CO2, teda 3 200 000 gramov CO2. Ak počítame priemernú životnosť batérie elektromobilu 250 000 km, hovoríme o 12,8 gramoch CO2 na každý prejdený kilometer elektromobilom. To je približne desaťkrát menej ako CO2, ktoré sa dostane do vzduchu každý kilometer so spaľovacím motorom.

Najviac znečisťujú vzduch v Európe spaľovacie motory v osobných autách

Najviac dnes znečisťujú vzduch v Európe konvenčné autá, na celkových emisiách vytvorených v doprave sa podieľajú až 60,7 % (zdroj: europa.eu; pozor, v prípade Európy nepočítame lodnú dopravu, ktorá je celosvetovo obrovským emitentom CO2). Tu sa plug-in hybridy a elektromobily môžu javiť ako skvelá alternatíva. Vedeli ste však, že aj výroba elektrickej energie, ktorá sa potom uskladňuje v batériách, sa podieľa na tvorbe CO2? Obrovskou záťažou pre životné prostredie sú najmä uhoľné elektrárne, ktoré sa však na Slovensku podieľajú na elektrickom mixe iba vo výške 7,5% (zdroj: seas.sk).

Na Slovensku je vďaka jadrovej a vodnej energii až 92,5 % elektriny dodanej do siete bez emisií CO2 – z produkcie jadrových, vodných, fotovoltaických elektrární a spoluspaľovaním biomasy. Emisie CO2 pri výrobe 1 kWh energie boli u nás v roku 2019 na úrovni 106,7 gramov CO2 (zdroj: saes.sk). V Českej republike je to až 500 g CO2 na 1 kWh. V susednom Rakúsku pochádza napr. elektrická energia dodávaná do nabíjacích staních výlučne z obnoviteľných zdrojov energie (fotovoltaika, veterné elektrárne).

Ak by sme emisiu CO2 pri výrobe slovenskej elektriny prepočítali na jeden odjazdený kilometer elektromobilu (plug-in hybridu), dostaneme sa na úroveň približne 21 gramov CO2 na km. Ak k tomu pripočítame cca 13 gramov CO2 na každý odjazdený km z produkcie batérií (viď výpočet o 3 odstavce vyššie), dostaneme sa súmarne na 34 gramov CO2 na km, čo je stále približne trikrát menej ako konvenčný automobil. Približne rovnaké dáta ponúka aj Európska agentúra pre životné prostredie. Tvrdí, že celková emisia CO2 v celom životnom cykle automobilu (vrátane výroby automobilov a ich likvidácie, výroby palív a CO2 z výfukových plynov) je v prípade elektromobilu, ktorý je „tankovaný“ z obnoviteľných zdrojov energie cca 3x nižšia ako konvečný automobil (diesel, benzín):

Máme na Slovensku dostatok elektrickej energie, ak by boli zrazu všetky autá iba elektrické? Áno

Problémom našej elektrickej infraštruktúry nie je množstvo vyrobenej energie, tej máme dostatok (výpočet za chvíľu), ale prenosová sústava a množstvo potrebných AC a DC verejných nabíjačiek, ktoré aktuálne nemáme k dispozícii. Často sa objavuje argument, že ak by boli zrazu všetky autá elektrické, nemáme šancu dodať do siete potrebné množstvo elektriny. Poďme sa pozrieť na to, čo hovoria čísla. Slovenské elektrárne dodali v roku 2019 do siete cez 17 000 GWh elektriny. Koľko elektriny by minuli všetky jazdiace autá na Slovensku, ak by boli zrazu elektrické? Na Slovensku evidujeme 3 000 000 áut (zdroj: minv.sk), z toho pravidelne jazdí približne polovica (toto je odhad). Ak priemerný Slovák najazdí 20 000 km, pri priemernej spotrebe elektromobilu cca 20 kWh na 100 km tak potrebuje každý automobil 4 000 kWh (4 MWh) energie ročne. Pri 1 500 000 jazdiacich automobiloch je to 6 000 000 MWh potrebnej elektriny = 6 000 GWh. Zopakujem len, že Slovenské elektrárne už teraz dodávajú do siete cez 17 000 GWh elektrickej energie.

Prečítajte si o mýtoch v elektromobilite (o dĺžke nabíjania či o tom, že prídu ľudia kvôli elektromobilom o prácu).

Je plug-in hybrid budúcnosťou osobnej dopravy?

Ak sa neobjaví v praxi čistejší a efektívnejší spôsob pohonu (napr. vodíkový pohon), je veľmi veľká pravdepodobnosť, že našou budúcnosťou osobnej dopravy budú práve elektromobily. Kým však prejdeme ako používatelia k čistokrvným elektromobilom, odvážne si tipnem, že práve plug-in hybridné autá budú medzistupňom. Zároveň tento medzistupeň umožní, aby sa postupne vybudovala infraštruktúra (nabíjačky, smart nabíjanie, load balancing, …). A časový horizont? V našich končinách strednej Európy tipujem, že sa plug-in hybridy stanú masívnejšie predávané približne v najbližších 4-5 rokoch (do roku 2025). A niekedy od roku 2030 si už budeme fičať výlučne na elektromobiloch.

The post Ako vyzerá bežný život s plug-in hybridom? appeared first on Cestovateľský blog.

Všetky testovacie fotky v článku pochádzajú z produkčného (predajného) kusu Xiaomi Mi 10T Pro, neboli nijak farebne ani kompozične upravované. Kliknutím na každú fotku si môžete stiahnuť fotku v pôvodnom rozlíšení (108 Mpix) na detailné porovnanie. Taktiež si môžete stiahnuť všetky testovacie fotky v .zip súbore tu.

40% hardvér, 60% softvér

V tejto recenzii sa budeme venovať výlučne vlastnosti 108-megapixlového čipu, pretože považujeme za dôležité pochopiť, ktorými smermi sa uberá vývoj mobilných fotočipov. V tomto prípade použil Xiaomi čip ISOCELL Bright HMX, ktorý vyrobil Samsung. Tento čip nájdete aj v ďalších telefónoch (v dvoch predošlých modeloch Xiaomi, ale tie boli určené len pre indický trh a potom je tu ešte Samsung S20 Ultra, aj keď tam funguje spájanie pixelov na mierne inom princípe).

Veľkú časť výslednej fotografie však spraví softvér – obrazový procesor, ktorý surové dáta z čipu spracováva. Zvykne sa hovoriť, že z kvality výslednej fotky v mobile je za 40% zodpovedný hardvér (teda fyzický čip) a zvyšných 60% padá na plecia softvéru. V (bez)zrkadlovkách je tomu inak, v kategórii smartfónov by sme s týmto tvrdením približne súhlasili.

Veľkosť čipu vs rozlíšenie

Fotografia je založená na fyzikálnych princípoch, keďže ide o zaznamenávanie dopadnutého svetla na senzor. A najmä množstva dopadnutého fotónov. Základ kvality fotografie (z hardvérového pohľadu) tvorí veľkosť senzora. Fyzikálne zákony sa totiž dosť ťažko obchádzajú a je dôležité, koľko svetla dopadne a na akú veľkú plochu. Čím je plocha snímača fotoaparátu väčšia, tým viac svetla naň môže dopadnúť, tým viac dát má potom obrazový procesor na spracovávanie. Čip v Xiaomi Mi 10T Pro má fyzickú veľkosť (naozaj by ste ju odmerali pravítkom) 1/1,33 palca. Je to približne veľkosť, okolo ktorej sa točia všetky dnešné najlepšie fotomobily.

A teraz prichádza do hry rozlíšenie – tzn. množstvo pixlov (fyzických miniatúrnych senzorov na čipe). Ak by mali všetky fotomobily rovnakú veľkosť čipu, potom platí jednoduchá matematika – čím viac pixlov potrebujem na rovnakú plochu dostať, tým musia byť menšie. A to je z fyzikálneho pohľadu fotografie komplikácia, pretože čím je menší senzor (veľkosť pixlu), tým naň dopadne menej svetla (fotónov) a tým získava obrazový procesor menšie množstvo dát. Takže sa vlastne otvárajú 2 rôzne prístupy – buď budem mať v mobile nižšie rozlíšenie a lepšiu reprezentáciu prijatého svetla alebo budem mať viac údajov zaznamenaných vďaka vyššiemu rozlíšeniu, ale množstvo prijatého svetla na pixel bude nižšie. Ktorý prístup je lepší? Záleží od toho, ako sa ďalej narába s obrazom.

Preto už dávnejšie platí, že sa firmy prestali naháňať za množstvom megapixlov a rozlíšenie mobilného fotografické čipu niekde medzi 12-20 Mpix (miliónmi pixlov) sa tvári ako optimálne rozlíšenie. Lenže, nie je to všetko tak jednoduché – digitálne obrazové procesory napredujú míľovými krokmi a fotky, ktoré dnes dokážu vyžmýkať zo smartfónov, sú niekedy až neskutočné. Aký máte teda zmysel snažiť sa napratať do tak maličkého čipu, aký je v smartfóne, tak veľa pixlov? Odpoveď je zaujímavá – ostrosť detailov, ktorú sa podarilo Xiaomi dostať do fotky, je výborná (v porovnaní s inými mobilnými fotkami) a ak veľa cropujete v postprocese, bude 108 Mpix režim pre vás potešením (vysvetlenie nižšie). Zároveň otvára takéto rozlíšenie možnosť tvorby 8K videa v zaujímavej kvalite.

Ako tvorí Xiaomi 108-megapixlové fotky?

Najskôr otázka – má Xiaomi skutočne 108 miliónov fyzických pixlov? Áno, má, každý má fyzickú veľkosť 0,80 µm. V štandardnom režime ale kombinuje 4 pixle do jedného superpixla s veľkosťou 1,60 µm na každý superpixel a tak fotí 27 Mpix zábery pri formáte 4:3. 20 Mpix je k dispozícii pri formáte 16:9, keďže tam nastáva ďalší orez hornej a spodnej časti obrazu. Ak sa rozhodnete v špeciálnom režime (volá sa 108M) pre tvorbu 108-megapixlovej fotky, nebude kombinovať Xiaomi subpixly do superpixlov, ale každý subpixel bude tvoriť jeden výsledný pixel. Tvorba 108-megapixlovej fotografie je pomalšia, vidíte oneskorenie, aj uloženie fotografie trvá a samotný mobil vie zobraziť iba HD náhľad takejto fotky. Dôvod je jednoduchý – fotka s rozlíšením 108 Mpix má v sebe toľko obrazových dát, že je šialene veľká. Rádovo má 15-20 MB a to už sú pri stovkách a tisícoch fotiek v mobile slušné nároky na pamäť, ale aj na vykreslenie jednej fotky.

Ako vyzerajú v praxi 108-megapixlové fotky zo Xiaomi M10T Pro?

Rozlíšenie snímky v tomto režime je 12 032 × 9024 pixlov, čo vo výsledku znamená 108 576 768 pixlov. Úroveň detailov je výrazne lepšia ako na akomkoľvek inom fotomobile, s ktorým sme doteraz pracovali. Má to jedno ale – fotografovaný objekt musí byť +/- v strede. Práve v strede sú fotky krásne ostré, prekreslené, na krajoch už ostrosť klesá. Teplota farieb mi osobne vyhovuje, je o niečo reálnejšia v porovnaní napr. s Apple iPhonmi (porovnávali sme si fotky s iPhone 11), ale Apple je známy svojimi teplejšími farbami. Rozumieme ale používateľom, ktorí preferujú viac saturované farby.

Dlho sme rozmýšľali, aký zmysel má 108 Mpix fotka. Za nás je odpoveď vcelku pragmatická – hlavne ak veľa cropujete v postprocese. My to využívame veľmi často, pretože napr. na web robíme fotky v pomere strán 16:9, miestami dokonca 21:9 (titulná fotka v článku), ale na Instagrame využívame pomer strán 4:5. A teraz je otázka – môžete buď každú fotku nafotiť zvlášť (uf, to je priveľa roboty aj priveľa fotiek) alebo cvaknete raz, upravíte si v postprocese raz fotku kvalite a „narežete“ na formáty, ktoré potrebujete, pričom zachováte vďaka vysokému rozlíšeniu množstvo detailov.

Ak radi fotíte krajinu či mestá, má takéto rozlíšenie zmysel najmä v tom, že si viete priblížiť fotku na úplne inú úroveň, ako doteraz fotomobily umožňovali. Zrazu vidíte nápisy na štítkoch na budovách, listy na stromoch sa nezliavajú, ale sú viac prekreslené.

A ešte jeden bonus – osobne neznášam digitálne priblíženie na mobiloch, pretože vo výsledku iba softvér oreže základnú fotku a tým stráca na kvalite. Pri Xiaomi však ak približujete 108 Mpix záber aj niekoľkonásobne, dostanete po výsledku fotku s rozšlíšením niekoľkých desiatok megapixlov. Dvojnásobné priblíženie je s týmto fotomobilom prakticky bezstratové, päťnásobné priblíženie je ešte stále použiteľné a to už napr. pri takomto digitálnom priblížení vidieť u Apple iPhone 11 radikálny pokles kvality dát postrehnuteľný aj voľným okom.

Ak by ste používali 108 Mpix režim na nočných fotkách, narazíte na fyzikálny limit veľkosti subpixlov, na ktoré kvôli ich veľkosti (0,80 µm) dopadne menej svetla už v aj tak horších svetelných podmienkach. Výsledná fotka obsahuje viac šumu, pretože musí obrazový procesor zosilňovať signál a to si pýta svoju daň. Pri nočných fotkách odporúčame nepoužívať 108 Mpix režim a prejsť na špeciálny Nočný režim fotoaparátu.

Hodnotenie fotiek zo Xiaomi Mi 10T Pro

Podľa renomovaného rebríčka DXOMARK získal Xiaomi Mi 10 Pro známku 128 bodov (rovnako ako Apple iPhone 12 Pro) a je aktuálne ku koncu novembra 2020 šiestym najlepším fotomobilom na svete. Tu drobné upozornenie – Xiami Mi 10 Pro a Xiaomi Mi 10T Pro sú dva odlišné mobily (ten bez písmenka „T“ je s takmer dvojnásobnou cenovkou), ale senzor hlavného fotoaparátu je identický. Takže práve pri pomere ceny a výkonu v kategórii fotomobilov do 600 eur si myslíme, že aktuálne nemá Xiaomi Mi 10T Pro veľmi konkurenciu. Napr. Apple iPhone 12 Pro (ak porovnávame 256 GB verzie) stojí dvojnásobok. Mi 10T Pro zakúpite v oficiálnom Xiaomi obchode na www.mi-store.sk.

Osobne používam tento fotomobil už niečo vyše dvoch mesiacov. V práci som vrátil firemný telefón a používam súkromnú aj pracovnú SIM súčasne v tomto telefóne. Dôvodov je viacero, ale je to pre mňa najmä o výdrži batérie (s 5000 mAh ho nabíjam raz za 2 dni), poriadny výkon, 144 Hz displej a už teraz podpora 5G. Foťák beriem ako príjemný bonus, takže mám vždy zálohu keď sme na cestách a viem, že s ním môžem tvoriť kvalitné fotky nie len na sociálne siete, ale aj do článkov. Stále platí, že najlepší foťák je ten, čo máte so sebou 🙂

Ďalšie testovacie fotografie

Kľudne si kliknite na fotky (otvoria sa originálne 108 Mpix snímky) a môžete sa viac „hrabať“ z detailoch.

The post Ako vyzerá 108-megapixlová fotka z mobilu? appeared first on Cestovateľský blog.

Chcem sa v tých tisícoch fotkách vyznať

V prvej časti seriálu sme zistili, že väčšina z vás zálohuje fotky na externý pevný disk. No väčšina ľudí sa k ním už ani nevráti. A v momente, keď sa k nim vrátiť chcú alebo potrebujú, netušia, kde ich majú. Každý z nás má logiku označovania fotografií a adresárov inú a po rokoch si už človek ani nepamätá, čo kam ukladal. Práve v predošlom článku o zálohovaní fotiek sme priniesli náš tip, ako si robíme poriadok vo fotkách a adresároch a ako ich označujeme a nazývame.

Appka Moments – nový spôsob práce s fotkami

Všetky naše fotky zálohujeme (manuálne aj automatizovane) na štvoršachtové domáce sieťové úložisko NAS – Synology DS418play.  Už dlho výrobca ponúka skvelú appku Moments, ktorá vám vie pomôcť práve s automatizovaným triedením fotiek. Poďme si to ukázať asi najlepšie na príklade. Po predĺženom víkende v Londýne sme sa vrátili s 15 GB fotiek. Otváram notebook, vkladám pamäťovú kartu a otváram appku Moments vo webovom prehliadači (appka vlastne beží na domácom NAS-ku, ktoré mám fyzicky v obývačke):

Moments je appka na vašom domácom sieťovom úložisku, ktorá zobrazuje všetky fotografie, ktoré jej nahráte. Umelá inteligencia roztriedi a rozkategorizuje všetky fotografie za vás. Všetko máte pritom uložené u seba doma, automaticky zálohované.

Vyberám adresár s pamäťovou kartou, zvolím všetky fotky a spustí sa nahrávanie. Za pár minút sú všetky fotografie nahraté a ja ich vidím na časovej osi tak, ako sme ich postupne fotili (už v tomto momente sú všetky fotografie zazálohované na NAS zariadení Synology, takže ak by som čokoľvek omylom na pamäťovej karte vymazal, o nič neprídem). Nielen, že vidíme všetky fotky v náhľade za celé tri dni v Londýne prehľadne a za sebou, to najlepšie ešte len prichádza.

Zdieľanie fotiek so známymi jedným klikom

Ak z niektorého miesta (napr. Covent Garden) máme špeciálne viac fotografií, môžem ich všetky označiť a vytvoriť z nich samostatný album. Funkcionalita, ktorá ma však najviac dostala – spravím si rýchly výber fotografií (napr. TOP 20) a stlačením jediného tlačidla ich môžem zdieľať. Appka Moments vytvorí unikátny internetový odkaz, ktorý jednoducho pošlem mailom známym a kamošom a oni si môžu pozrieť perfektnú galériu pripravenú na mieru. Už žiadne zipovanie fotiek, nahrávanie na úložiská typu WeTransfer či Úschovňa, žiadne čakanie, kým sa stovky megabajtov fotiek nahrajú. A fotky sú neustále u mňa doma, v bezpečí a nemusím využívať žiadnu externú službu (Dropbox, Google Drive, Facebook a pod), takže vždy viem, čo sa s mojimi fotkami deje. A hlavne, pri našom objeme dát (aktuálne máme doma zálohovaných cez 3 TB fotiek) by som musel platiť cez 100 eur mesačne za túto kapacitu napr. na Google Drive. Nehovoriac o tom, že stiahnuť a spracovávať terabajty fotiek cez internet, to už chce mega kvalitné internetové pripojenie.

Automatické triedenie – it’s magic

Spomenul som umelú inteligenciu, resp. skôr by sa hodilo označenie machine learning. Každopádne, dôležitý je výsledok – keď v appke Moments kliknem na položku Albumy, sú albumy zoradené podľa osôb či miest, kde boli zachytené. Ja som nič netriedil, všetko sa to udialo automaticky. Ako to celé funguje? Inteligentná appka rozpoznáva postupne na všetkých nahraných fotografiách tváre a keď niektoré rozpozná, spýta sa ma, o koho ide. Označím (Jozef, Hanka…) a odteraz na všetkých ďalších fotografiách, ktoré v budúcnosti (alebo aj tie z minulosti) nahrám, systém sám vytriedi všetky fotografie, na ktorých som ja alebo Hanka. Ak máte napríklad 200 rôznych adresárov s desaťtisíckami záberov, nemusíte ich vôbec manuálne triediť – jednoducho ich nahráte a systém spraví všetko za vás.

Vďaka geotaggingu fotografií (informácií o GPS polohe fotky v metedátach súboru samotnej fotografie, čo dnes ponúka mnoho moderných fotoaparátov) vie Moments roztriediť fotografie aj podľa miest, kde ste boli. Nie úplne som tomu veril, tak som systému podhodil asi tucet fotografií z rôznych miest (Lisabon, Azory, Benátky) a za chvíľu boli správne roztriedené.

Výhoda je, že ak fotíte na viacero zariadení (mobil, kompakt, zrkadlovka, dron), nemusíte nič manuálne triediť – iba všetko nahráte a systém to roztriedi automaticky. Dokonca na fotografiách, ktoré neobsahujú geoznačky, ale obsahujú nápisy miest, by samoučiaci sa systém mal sám rozpoznať, o aké miesto ide a priradiť fotografiu do daného miesta. Túto funkcionalitu som ešte neskúšal, ale plánujem ju vyskúšať s ďalšou – chcel by som systém naučiť napríklad rozpoznávať všetky jedlá. Tzn. postupne pooznačovať niekoľko jedál a systém by sa mal sám naučiť, ktoré sú na fotkách jedlá. Potom vznikne automaticky ďalší album, kde budú zobrazené gastronomické zážitky z našich ciest.

Záloha všetkých fotiek z rôznych mobilov

Ok, mám čo testovať, ale ešte by so rád spomenul jednu dôležitú vymoženosť celého systému. Appka Moments je okrem webového prehliadača a pripojenia k vášmu domácemu NAS dostupná aj pre mobily (iOS, Android) a hneď prvé, čo sa vás po inštalácii spýta je, či má zazálohovať aj všetky fotky v mobile? Óóóó áno, vždy keď som menil telefón, tak mojou nočnou morou bolo to množstvo stráveného času nad zálohovaním a triedením fotografií. Takto stačí jeden klik a všetko sa nielen že automaticky zazálohuje na domáce NAS. Ak napr. bojujete s nedostatkom miesta v telefóne, jednoducho si fotky presuňte do Moments a máte pokoj.

Čo na toto celé potrebujete?

1x NAS zariadenie od Synology, 2x pevný disk (dá sa to aj s jedným, ale kvôli kvalite zálohovania odporúčam aspoň dva), bezplatnú appku Moments a trocha času na úvodné nastavenie… Na začiatok je to mierna investícia (rádovo v stovkách eur), avšak my už máme všetky fotografie za posledných 15 rokov zazálohované tak, že o ne nikdy neprídeme.

Prečítajte si aj: Ako zálohovať fotky z dovolenky tak, aby ste o ne nikdy neprišli? (časť I.)

The post Ako zálohovať fotky z dovolenky tak, aby ste o ne nikdy neprišli? (časť II.) appeared first on Cestovateľský blog.

Kúsok z histórie Château Béla

Pred 2. svetovou vojnou to bolo letné sídlo rodiny Ullmanovcov, ktorí však práve počas vojny museli emigrovať. V súčasnosti je však kaštiel stále v rukách grófov, presnejšie vnučky Ilony a jej manžela Matthiasa Von Krockow. Ide o bankársku rodinu – kedysi majitelia privátnej banky Sal Oppenheim (dnes je súčasťou Deutsche Bank). Neskôr po vojne sa z kaštieľa vytratila romantika, vznikla tu väznica pre politických väzňov. Vojaci všetko vyrabovali, po vojne zostali už iba múry. V roku 2000 sa do schátranej budovy a okolia zakusli stavebné mechanizmy a nastala 8-ročná poctivá rekonštrukcia.

Šľachtická rodina začala zháňať mobiliár a výbavu hotela z aukcií po celom svete, aby sa čo najviac priblížili pôvodnému vzhľadu kaštieľa. Na dizajn a celkovú atmosféru novozrekonštruovaného hotela dohliadala renomovaná belgická galéria Axel Vervoordt. Ako spomienka na historické ťažké časy tohto miesta zostal v hlavnej fresco miestnosti jediný pôvodný kus nábytku. Stôl, ktorí sa podarilo pred vojakmi skryť v kaplnke.

Prechádzka po hlavných miestnostiach Château Béla

Toto krásne miesto sme navštívili ešte v lete 2020. Napriek tomu, že bol kaštieľ počas našej návštevy vybookovaný (kapacita je 44 izieb), mali sme pocit, že sme všade stále sami a na ľudí sme narazili iba na raňajkách a večeri. Je to dané rozlohou nielen samotného kaštieľa, ale najmä jeho okolia.

Keď vstúpite cez kruhovú predzáhradu do kaštiela, za hlavným vstupom vás čaká obrovská už spomínaná fresco miestnosť. Jej názov vznikol veľmi ľahko – na stenách sú totiž pôvodné fresky, ktoré objavili pri reštaurovaní. Pokračovať môžete smerom vpravo do modrého salónika zobrazujúceho moria, ale nás očarili najmä historické a stále fungujúce kachle.

Bridge salón je krásne veľký salón s hernými stolmi, kde sa v minulosti hrali typické kráľovské hry a bridge nesmel chýbať. Mojim obľúbeným miestom je knižnica, v ktorej si môžete zobrať do ruky ktorúkoľvek knihu a začítať sa do dávnej histórie. Tým, že dva dni z našej návštevy boli pracovné, bola práve knižnica mojou „zašívarňou“, kde som si pohodlne pracoval. Wi-Fi pripojenie je inak k dispozícii v celom hoteli, ak však potrebujete vyššiu rýchlosť kvôli práci, odporúčam skôr vlastný hotspot.

Späť však k našej prechádzke – zelený salónik je určený na relax a nájdete tu výraznú červenú stoličku, kde sú 2 kreslá spojené a otočené oproti sebe. Nie, neslúži na hrkútanie si zaľúbených párov. Naopak, bolo to miesto stretnutia biznismenov.

Gobelínový salón bol určený na menšie stretnutia, dnes si ho môžete booknuť na firemné meetingy. Najsvetelnejší zo všetkých v kaštieli je zlatý salón, do ktorého sa celý deň opierajú slnečné lúče. Práve tu začínajú hoteloví hostia raňajkami svoj deň. No a zostáva ešte bálová sála a oranžéria, ktoré sú ideálnym miesto pre svadby, oslavy, či len tak si pochutnať na fajn večeri.

Prekvapivo veľa programu pre deťúriská

Tento kaštieľ je romantika ako vyšitá. Alebo boli sme príjemne prekvapení, koľko bolo k dispozícii programu pre deti – v lete je každodenný kids program s animátormi a maskotom od rána až do večera. Každý deň zhruba desať rôznych aktivít. Cez víkendy je tu unikátny archeologický výpravný program pre deti. V obrovskom areáli kaštieľa nechýbajú vlastné zvieratká, detské ihrisko, bazén, tenisové kurty a najmä obrovská plocha, na ktorej sa deti môžu do sýtosti vyblbnúť.

Užijú si to aj dospelí

V podzemí kaštieľa je rozumne veľká spa zóna – ponúka parný kúpeľ, saunu či posilku v akejsi fitness zóne. Všetky tieto služby sú v cene ubytka! Pre dámy sú tu voliteľne k dispozícii aj skrášľovacie služby a.k.a. kozmetika či masáže. Ak máte chuť vašu romantiku posunúť ešte o kúsok vyššie, k dispozícii je aj súkromné kino.

Každá izba je iná

V kaštieli je 48 izieb pre hostí. Privátna veža je nedostupná pre verejnosť, reálne tu bývajú jej majitelia. Pre hostí je však na výber Superior alebo Deluxe izba, ďalej Junior apartmán s 2 miestnosťami, Svadobný apartmán a Château Béla apartmán. Všetky izby sú obrovské, s viac ako 4-metrovými vysokými stropmi. A nemusíte sa báť žiadneho hotelového sterilného a neautentického prostredia. Každý izba je originálna, s vlastným nábytkom, v inej farbe. Čo nám na veľkosti našej izby najviac vyhovovalo, že sme sem mohli pohodlne zaparkovať kočík, rozhádzať všetky veci kade-tade a stále sme mali množstvo priestoru pre nás. Posteľ mala na šírku azda cez 2 metre, takže drobec sa rozvaľoval v noci medzi nami a ani sme nevyužili detskú postieľku, ktorú nám do izby pripravili.

Ružová záhrada venovaná našej prezidentke

Vo vrchnej časti záhrad kaštieľa je vybudovaná bylinková záhrada, z ktorej sa čerstvé bylinky dostanú na váš každodenný stôl v hotelovej reštaurácii. Nechýbajú vlastné vinice a vína, o ktoré sa starajú Miroslav Petrech a Egon Müller. Odtiaľto sa dokonca vína exportujú do celého sveta, typické pre túto oblasť sú najmä rízlingy. V kaštieľskom bare vám ponúknu aj vlastné pálenky, ktoré pre Château Béla vypaľuje Marsen. V záhradách kaštieľa nájdete ovocné stromy, z ktorých si môžete spokojne odtrhnúť. Nádherná je ružová záhrada, ktorá je venovaná našej prezidentke. Keď kvitne, je to fotogenický raj a pre záhradkári a milovníci ruží tu určite strávia nejakú chvíľu. Nesmieme zabudnúť na tri jazierka či fontánu.

Hodnotenie Château Béla (a náš tip na výlet v okolí)

V týchto končinách na juhu Slovenska sme neboli už veľmi dávno, tak trocha sa za to aj hanbíme. Preto sme obzvlášť radi, že sme sa mohli aj s drobcom vydať týmto smerom. Čo robiť v okolí Château Béla? Jednoznačne odporúčame celodenný alebo aspoň poldenný výlet do neďalekého Štúrova a mostom Márie Valérie do Ostrihomu. Ani v najväčšej sezóne, keď sa vo Vysokých Tatrách tlačia desaťtisíce ľudí, tu nenájdete mnoho turistov. Pohodlne zaparkujete kdekoľvek na ulici v Štúrove a aj s kočíkom sa viete dostať priamo do Ostrihomu priamo k bazilike.

Rozmýšľam, ako zhodnotiť tento výlet… z tohto romantického miesta sme prišli príjemne oddýchnutí a akýsi spokojní. Pri príchode do kaštieľa idete niekoľko desiatok kilometrov mimo diaľnic, po lokálnych cestách, čo vás už samo o sebe navnadí. Kaštieľ Château Béla je iný, ako akékoľvek iné ubytovanie, v ktorom sme zatiaľ na Slovensku boli. Je unikátny najmä tým, že vás prenesie do histórie a reálne máte pocit, že niekoľko dní žijete v skutočnom kaštieli tak trocha šľachticky.

Obrovský areál je vám celý k dispozícii a v noci je tu božské ticho. Personál je príjemní, ale zároveň neškrobení. Páni, ak hľadáte netradičný darček alebo výlet pre vašu polovičku, máte od nás tip. Nebude to asi najlacnejší výlet, ale bude netradičný. Kúsok môžete ušetriť s rôznymi balíkmi (Jógový pobyt, Husacie a kačacie hody, Romantický balík, Sila ticha, atď.), ich prehľad nájdete na tejto stránke. Ale čo sa nám na celom pobyte najviac páčilo – navnadilo nás to na spoznávanie južného Slovenska.

Pár ďalších záberov bez zbytočných komentárov

Článok vznikol v spolupráci so Château Béla s cieľom propagácie tohto hotela. Mali sme hradené ubytovanie a polpenziu, ostatné náklady boli v našej réžii.

The post Recenzia: Château Béla – keď chcete zažiť ubytovanie v kaštieli a spať ako šľachtic appeared first on Cestovateľský blog.

Zhiyun Smooth X – parťák na cesty

Súčasťou Essential balenia je okrem samotného gimbalu aj prenosný obal na cestovanie a mini-statív, ktorý sa prišróbuje k pätke gimbalu. Čo ma však dostalo je spôsob, akým výrobca rozmýšľal nad skladnosťou a ergonómiou. Gimbal sa totiž dá zložiť na polovicu, takže v základnom stave nie je väčší ako vaša dlaň (!). Zároveň však v sebe ukrýva hliníkovú selfie tyč. Haha, áno, vlastne v tejto cene kupujete 2 zariadenia v 1 – gimbal a selfie tyč 🙂

Na tele gimbalu nájdete joystick, ktorý slúži na ovládanie pohybu gimbalu vľavo alebo vpravo. Osobne som preferoval robiť tieto pohyby rukou, ale viete dodať videu iný efekt, ak napríklad vytvoríte joystickom protipohyb. Pod joystickom sú potom ešte 2 tlačidlá – jedno na zapnutie nahrávania (cez appku ZY Cami, dostaneme sa k nej za chvíľu) a druhé tlačidlo na prepnutie režimu krajiny a portrétu. Po stlačení gimbal jednoducho otočí váš telefón o 90°, takže to nemusíte robiť ručne. Je to užitočné napríklad v momente, keď si robíte selfie portrét na výšku a zároveň chcete rovnaký záber napríklad do fotoalbumu alebo na iné využitie, ale na šírku.

ZY Cami – nemusí fungovať so všetkými telefónmi

Gimbal sa pripája k telefónu cez Bluetooth a prekvapilo ma, že bez prvého spárovania samotný gimbal nefunguje (nestabilizuje). Musíte sa najskôr pripojiť k jednému z kompatibilných telefónov (zoznam nájdete tu), zaregistrovať sa a spustiť appku ZY Cami, ktorá je dostupná pre Android aj iOS. Neskôr však už appku nemusíte používať a ani netreba už viac telefón párovať s gimbalom.

My sme tiež natáčali videá cez bežnú kamerovú appku telefónu (Huawei P30), ale ZY Cami sme potom paradoxne využili na strih zaznamenaných klipov. Môžete zostrihať dokopy max. 10 rôznych klipov s rôznymi prechodmi, všetko je prispôsobené na ľahké ovládanie na mobile, vrátane efektov, titulkov a exportu. Strih videí ma osobne veľmi nebaví (veľký zabiják času alebo som iba nešikovný), ale z tejto appky som bol príjemne prekvapený. Krátke minútové instastories na náš Instagram som nastrihal ani nie za 15 minút.

Zhiyun Smooth X sa premení na selfie tyč

Tento gimbal v sebe ukrýva aj hliníkové teleskopické rameno – ľahučké, ale dosť robustné. Máte pocit, že už sme dávno za érou selfie tyčí? Asi mám tento pocit aj ja, len potom som si uvedomil omnoho iné využitie. Vloggeri, ktorých nemá kto natáčať alebo sami s vloggingom iba začínajú. Za prvé získajú vďaka selfie tyči inú perspektívu pri nahrávaní sa, ale s mini-statívom viete telefón jednoducho postaviť ďalej od seba a zaznamenať fotky či video. A teraz príde k tomu pár super vylepšení.

Ovládanie gestami – prstami ukážete znak „V“ alebo celú dlaň a appka spustí odpočítavanie na selfie či spustí nahrávanie. Blbosť? Vonkoncom nie. Predstavte si, že potrebujete nahrať video, ako pripravujete nejaký gastronomický zážitok v kuchyni a máte pritom špinavé ruky. A ešte jedna vec, ktorá sa s tým dá skombinovať – otagovanie (zarámovanie) objektu a gimbal ho potom automaticky sleduje. Perfektné na vlogging, kedy budete mať istotu, že budete stále v zábere a nebudete musieť robiť dokrútky na vykrytie nepodarených záberov.

Zhiyun Smooth X má integrovaný akumulátor, ktorý by mal podľa výrobcu vydržať na jedno nabitie 4 hodiny. Nám po 2 hodinách stále ale ukazoval kapacitu gimbalu 75%, takže pohodička.

Záver a zhodnotenie gimbalu Zhiyun Smooth X

Za pár desiatok eur môžete svoje video dostať o level vyššie. Stabilizáciu na videu výrazne cítiť, tak plynule zábery držaním mobilu v ruke jednoducho nemáte šancu spraviť. Zároveň výrobca dopĺňa kopu šikovných vlastností (ovládanie gestami, sledovanie objektu, vysúvacia tyč, statív, perfektná cestovateľská hmotnosť), čím dáva gimbalu Smooth X perfektný pomer ceny a výkonu. Väčšina gimbalov začína na trojciferných sumách a najmä videomaniaci-začiatočníci či vloggeri či často takýto výdavok nemôžu dovoliť. Smooth X je perfektný gimbal pre váš vstup do sveta stabilizovaného videa, ktoré nahrávate z mobilu.

Technické parametre Zhiyun Smooth X

Rozmery (v zloženom stave): 145 × 65 × 56 mm

Hmotnosť: 246 g

Nastaviteľný dosah ramena: 250 mm

Na test nám gimbal zapožičal oficiálny distribútor Focus Nordic.

Produktová fotogaléria Zhiyun Smooth X

The post Recenzia: Zhiyun Smooth X – gimbal so selfie tyčou appeared first on Cestovateľský blog.

Prvý ponor – hádžeme Chasing Dory do mora

V balení nájdete samotnú „ponorku“, dlhý žltý kábel (15 m) a malú žltú plávajúcu bóju. V Dory je batéria, ktorá ju poháňa, avšak plávajúca bójka v sebe ukrýva Wi-Fi vysielač, ktorý komunikuje s mobilom. A práve Wi-Fi bójka je káblom spojená priamo s Dory. Je to super vymyslené – tým, že bójka pláva neustále na hladine, máte prehľad, kde sa podvodný dron približne nachádza. A s tak dlhým káblom sa zároveň viete s dronom ponoriť do max. hĺbky 15 m, pričom nemusíte byť vy fyzicky pri drone – tu ste obmedzený iba dosahom Wi-Fi signálu medzi bójkou a mobilom, u nás to fungovalo bez problémov aj na vzdialenosť 50 m.

Dory je inak veľmi šikovná čo do veľkosti a hmotnosti. Pohodlne s ňou budú vedieť zaobchádzať aj vaše ratolesti. Zároveň pôsobí robustným spracovaním a čo je dôležité, že všetkých 5 vrtúľ, ktoré sa starajú o pohyb Dory vo vode, je vnorených v tele a sú chránené ochrannými časťami. Takže ak náhodou zapnete Dory na suchu a roztočia sa vrtule, nemusíte sa báť o svoje prsty.

Pre iOS aj Android je k dispozícii appka Chasing GO2, ktorá je extrémne intuitívna. Wi-Fi bójka vytvorí Wi-Fi sieť, na ktorú sa pripojíte (heslo je 12345678) a keď ste pripojení na tejto sieti, stačí spustiť appku. Žiadne nastavovania ani zbytočné zoznamovania sa, môžete sa rovno pustiť do objavovania podmorského sveta alebo si pozrieť fotky a videá, ktoré ste už zaznamenali. Ovládanie je dosť jednoduché. Stačí hodiť (doslova) Dory do vody, spustiť appku, stlačiť v nej tlačidlo zapnutia (motory sa naštartujú) a potom už pohyb Dory ovládate dvomi palcami – virtuálnymi joystickmi. Stačí sa pravý palcom dotknúť displeja kdekoľvek v pravej polovici, objaví sa virtuálny joystick a a pohybom hore a dole volíte hĺbku ponoru a pohybom vpravo a vľavo náklon. Ak sa dotknete ľavým palcom ľavej polovici obrazovky, objaví sa druhý virtuálny joystick, s ktorým ovládate pohyb vpred/vzad a otočenie vľavo/vpravo.

Dory vie plávať dvomi rýchlosťami, hneď na úvod sa smelo prepnite do tej vyššej rýchlosti (max. rýchlosť je okolo 3 km/h). Prekvapila ma stabilita samotného drona, keď už bol v nejakej hĺbke. Keď sa displeja nedotýkate (neovládate joysticky), dron automaticky sám drží hĺbku ponoru aj smer, ktorým sa pozeráte. Takže ak nájdete pod hladinou niečo, čo vás zaujalo (alebo budete čakať na rybky), viete sa zostať vznášať na jednom stabilnom mieste.

Dory si vcelku dobre poradila aj s vodnými prúdmi, neodporúčal by som ju však vziať do miest, kde sú veľké vlny. Do kábla, ktorý si „ťahá“ za sebou, sa nezamotala ani raz. Dory sme zobrali so sebou na mesačný trip do Chorvátska a je perfektné, že výrobca sa nebojí ani slanej vody a môžete tak tento podvodný dron pohodlne používať aj v moriach a oceánoch. Súčasťou balenia je aj extrémne savá handra, do ktorej sme dron vyutierali, keď sme ho vybrali z vody.

Full HD kamera, 45° náklon a 2 LED svetlá

Keď sa budete potápať s Dory (teda vy budete sedieť v pohodlí a suchu na pláži a budete si obzerať podmorský svet na mobile), oceníte určite funkciu 45° náklonu (smerom nahor alebo nadol). Je to fajn fíčurka, keď napr. objavíte podmorský život, prípadne sa budete blížiť k dnu a budete sa chcieť pozrieť, ako to na ňom vyzerá. Stačí Dory nakloniť a už vidíte všetko v 45° uhle nad vami a v 45° uhle pod vami.

Samotná kamera má full HD rozlíšenie (16:9) so štandardným 1/2.9″ CMOS senzorom. Je umiestnená vpredu na „čumáku“, takže na mobile neustále vidíte, kam smerujete. Vedľa kamery sú aj 2 LED svetlá – my sme sa s Dory potápali iba cez deň a tu zapnutie LED svetiel nijak nepocítite, ani keď ste blízko nejakých predmetov (napr. trupu lode).

Už pár rokov lietam s hobby leteckým dronom (DJI Mavic Pro), ktorý na jedno nabitie nevydrží vo vzduchu reálne viac ako 20 minút. Dosť ma prekvapila výdrž Dory – výrobca udáva prevádzkovú výdrž na plné nabitie 60 minút, my sme sa s ňou hrali pod vodou takmer 75 minút. Do plna ju potom znova nabitie za 2 hodinky.

Kvalitu fotografií si netrúfam nejak objektívne zhodnotiť, nemám totiž mnoho skúseností s podvodnou fotografiou a tá má isté úskalia. Množstvo dostupného svetla klesá s hĺbkou, zároveň sa s hĺbkou vytrácajú určité farby (ktoré treba kompenzovať) a je úplne iné snímať objekt vzdialený 2 m na suchu a pod vodou. Mrknite si zábery, ktoré sa nám podarilo počas niekoľkých ponorov s Dory zachytiť a sami si zhodnoťte, či sa vám páčia alebo nie 🙂 Zábery sme nijak neorezávali ani farebne neupravovali, ide o „surové“ zábery tak, ako sme ich stiahli z Dory.

Cena, využitie a zhodnotenie Chasing Dory

Oficiálna cena Chasing Dory je 470 eur, na testovanie nám ju zapožičali z Focus Nordic. Asi som v duchu očakával vyššiu cenu, hlavne z dôvodu, že takéto nové hračky stoja vždy „majland“ a toto mi príde ako rozumne stanovená cenovka. Otázne za mňa je, aké ma Dory využitie? Viem si predstaviť niekoľko kategórii ľudí – tí, čo nemajú potápačský preukaz alebo sa boja (z akéhokoľvek dôvodu) vody, ale predsa chcú objavovať podmorský svet. Ostatní plavci a potápači asi skôr siahnu po akčných vodeodolných kamerách typu GoPro, ktoré sú však bez špeciálneho obalu typicky vhodné iba do hĺbky 10 m. Avšak omnoho praktickejšie využitie sme objavili práve v marínach v Chorvátsku – pre vodné kluby, majiteľov lodí, chartrové spoločnosti a všade, kde je potrebné pravidelnejšie kontrolovať stav a trup lodí pod vodou, tu si viem Dory predstaviť ako perfektného spoločníka na prácu.

Technické parametre Chasing Dory

Hmotnosť: 1,3 kg

Rozmery: 247 × 188 × 92 mm

Batéria: 4800 mAh (integrovaná v drone)

Kamera: 1080p f/1.6, 1/2.9″ CMOS senzor, ISO 100-3200

Maximálny ponor: 15 m

Produktová fotogaléria Chasing Dory

The post Recenzia: podvodný dron Chasing Dory – cool hračka pre milovníkov vody appeared first on Cestovateľský blog.