Vítame vás v Kathmandú – hlavnom meste Nepálu s takmer 1 miliónom obyvateľov. Je to rušné, prašné mesto, ale treba ho zažiť. Brázdime uličky Kathmandú až nás hlad vyhnal na tento roof top, kde v napätí očakávame nepálske národné jedlo „momos“ – niečo ako naše plnené pirohy, akurát nie bryndzou, ale mäsom či zeleninou.

Naše obľúbené nepálske „buff momos“ plnené byvolým mäsom. Cena v pouličnom stánku je 100 nepálskych rupií (cca 80 centov), v reštaurácií cca 150 nepálskych rupií a viac. Je to dobrotka!

Preslávené nepálske umelecké diela z elektrických káblov

Krásky z Nepálu

Aj v uličkách Kathmandú sa obzerajte. My sme v jednej uličke objavili takúto krásnu stupu.

Siesta v rikši…

Zvedavec

Zvedavcove kamošky

Tehly, holuby a chlapček na Durbarskom námestí.

Kathmandú bolo jedno z najprašnejších miest, aké sme na cestách zažili, prašnejšie už boli len niektoré pohraničné nepálsko-indické mestečká. Ale aj v porovnaní s Indiou, ktorú sme navštívili, boli nepálske mestá najhoršie, čo sa prachu týka. Domáci to zjavne tiež pociťujú, nakoľko väčšina z nich nosila rúška. Ja som mala pre najhoršie prípady šatku a Jožko…

…Jožko si zaobstaral veselé rúško 🙂

Poobedie na Durbar square (Durbarské námestie) v srdci Kathmandú. O pár dní to bude rok (25. apríla 2015) od nepálskeho zemetrasenia s magnitúdou 7,8 stupňa, kedy v Nepále v dôsledku zemetrasenia zahynulo viac ako 8000 ľudí a bolo zničených mnoho pamiatok nevyčísliteľnej historickej hodnoty. V dôsledku zemetrasenia sa zrútilo aj niekoľko chrámov na námestí Durbar v Kathmandú. Z pohľadu bežného (Kathmandú neznalého) turistu to vyzerá, že mesto sa z katastrofy pozviechalo, avšak ešte nedávnu udalosť pripomínajú hŕby tehál a trámami podopierané steny niektorých budov.

Pre niektorých už asi námestie Durbar nebude to, čo pred tým, ale snahu Nepálcov o jeho obnovu treba podporiť a Kathmandú navštíviť.

Miestami to vyzerá, že Durbarské námestie držia pokope už len drevené trámy. Vstup na námestie je 1000 nepálskych rupií (cca 8 Eur) pre cudzincov, zadarmo pre Nepálcov. Do areálu Durbarského námestia sa dá bočnými uličkami dostať aj bezplatne, ale zaplatením vstupného prispejete k obnove zničených pamiatok.

Jeden so vstupov do areálu obklopujúceho Pashupatinat ghát – najposvätnejší ghát v Nepále (niečo ako Manikarnika vo Varanasí). V deň nášho príchodu do Káthmandú sa konalo vyvrcholenie jednej z najvýznamnejších hinduistických slávností „Shivaratri“, oslavy boha „Shiva“.

Na vstup do chrámu, kde sa modlili svätí muži stáli ľudia niekoľko hodinové (3 a viac) rady. My sme samozrejme rad vystáť nechceli, tak sme sa predbehli a snažili ukecať ochranku, aby nás dnu pustili prednostne, na čo však reagovali, že nás nepustia. Lebo nie sme hinduisti a keď sme sa spýtali, že odkiaľ vedia, že nie sme, tak nás poslali sa postaviť do radu. Ani milý úsmev a prosebné pohľady nepomohli 🙁

Počas festivalu „Shivaratri“ sa oslavuje boh Shiva (Šiva) jeho duchovné narodenie resp. osvietenie. Predstavu o tom, čo sa asi odohráva v chráme kam nás nechceli pustiť sme získali hneď za rohom. Okolo stanu bola zhromaždená skupinka mužov sledujúcich ďalších asi ôsmych „huliacich“ veriacich. Hlavný aktér (pripaľovač jointa 🙂 bol kompletne nahý, trávu fajčiaci, dredatý, popolom potretý, tzv. svätý muž („bába“). Pri zhliadnutí tohto ceremoniálu sme pochopili výrok jedného nášho nepálskeho kamaráta, ktorý nám oslavovaného boha „Shivu“ opísal ako „prvého feťáka na svete“ (jeho slovami „world’s first junkie“), a tak nejak vyzerá sviatok „Shivaratri“ – jediná udalosť v roku, kedy aj nepálska a indická vláda toleruje konzumáciu marihuany… náboženský sviatok hinduistov 🙂

Pashupatinat ghát slúži ako spaľovací ghát v Kathmandú.

Počas týždňa kedy prebieha „Shivaratri“ sa svätý muži zhromažďujú v najposvätnejších chrámoch po Indií a Nepále. Najväčšie oslavy prebiehajú práve v Pashupatinath chráme v Kathmandú, kam smerujú počas tohto obdobia milióny hinduistov z Nepálu ale aj Indie.

V uličkách štvrti „Thamel“ je množstvo kníhkupectiev. Prevažuje himalájska, budhistická a jogínska tematika. My sme si kúpili knižku o expedícií na Mt. Everest „Into thin Air“ – dychberúci príbeh o katastrofickej expedícií na Everest z roku 1996, ktorá bola nedávno už po niekoľký krát sfilmovaná – film „Everest“.

Keby ste si chceli začať už teraz niečo čítať, tu je kúsok inšpirácie na vysokohorskú literatúru.

Strážca. Z nášho ubytovania v štvrti Thamel sme sa pešo prešli k Swayambhu chrámu na kopčeku nad Kathmandú. Swayambhu chrám je prezývaný aj „Monkey temple“ (chrám opíc).

Jožko utužoval dobré diplomatické vzťahy s Nepálom 🙂 K stupe vedie zopár strmých schodov.

Po výstupe a zaplatení 250 nepálskych rupií za vstup sa vám naskytnú krásne pohľady na stúpu s Budhovými očami…

..a celé Kathmandú

Hoci Swayambhu stupa zemetrasenie prežila na pohľad nepoškodená, dôsledky zemetrasenia badať na okolitých budovách.

Pelikán bol samozrejme s nami 🙂

Neoddeliteľný symbol Nepálu – motlitebné vlajočky, na ktorých sú napísané mantry (motlitby), ktoré sú vetrom rozposielané do sveta.

Interiér kaviarne „Snowman“ na známej ulici „Freak Street“ len kúsok od Durbarského námestia. Zafajčenú kaviarničku v hippie štýle a zaujímavým interiérom nám odporučil nepálsky kamarát. Vraj majú najlepšie koláče v meste. Veru majú!

Vyzerá to na slabý výber, ale sú naozaj delikátne!

Kúsok zelene v inak prašnom Kathmandú – Garden of Dreams. V Kathmandú sme veľa zelene a parkov nevideli, tak táto záhrada (alebo skôr záhradka) bude vzácnosť – asi preto si za vstup zaplatíte 250 nepálskych rupií.

Budhova stupa v Kathmandú. Jedna z najväčších budhistických stúp na svete a jedno z najposvätnejších budhistických miest. Pozlatený vrchol stupy s očami Budhu sa zrútil počas zemetrasenia. Aj počas našej návštevy však prebiehali intenzívne práce na stupe.

Budhova stupa je obkolesená množstvom kláštorov, ktoré sú v okolí areálu stupy. Do niektorých je možné sa ísť pozrieť. Vždy sa však pred tým ako vstúpite spýtajte, či môžete vojsť a fotiť.

Mnísi trénujú tvorbu mandaly.

Točte vždy v smere hodinových ručičiek.

Prevezte sa, ale dohodnite si vopred rozumnú cenu. Je to síce príjemný a jednoduchý, ale pre turistov finančne nevýhodný spôsob prepravy (hoci prerátané na naše peniaze je to stále super lacné :). Cenu môžte zjednávať, ale vždy nakoniec zaplatíte ako turista niekoľko násobok skutočnej ceny a cyklo-rikšár vás potom vozí dlhšou trasou, nech máte aspoň pocit, že ste zaplatili adekvátnu sumu. Tento pánko na fotke nás, ako sme neskôr zistili trošku „ofintil“. Potom sme sa už pekne naučili používať malé modré mikrobusy, ktoré domáci volajú „mikro“, ktoré sú oveľa oveľa lacnejšie, len sa trošku treba popýtať domácich a oni vás už usmernia.

Ocitli sme sa evidentne na zubárskej ulici, keďže každý druhý výklad vyzeral asi takto. Stačí si vyhliadnuť zúbok a v útrobách pofidérne vyzerajúcej kliniky vám ho už asi nejako nainštalujú. Veríme, že za lacnejšie ako na Slovensku, či kvalitnejšie… toto rozhodnutie asi necháme na odborníkov 🙂

Vybrali by ste si?